Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119206427
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:6119206427.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, zast.: JUDr. Dalibor Motyčka,

advokát, so sídlom Štefánikova trieda 76/52, Nitra, proti žalovanej: I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX,
o zaplatenie sumy 11.000 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11.000 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od
7.1.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v spojení s platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 20Up/37/2019 zo dňa 25.1.2019.

II.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým,

že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica doručenou súdu dňa
7.1.2019 domáhal od žalovaných I. P., E. P., P. P., I. P., E. P. a Q. P. zaplatenia sumy 11.000 eur s
príslušenstvom spoločne a nerozdielne z titulu bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, stavba
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je neoprávnene postavená ne pozemku v jeho výlučnom
vlastníctve, tento protiprávny stav trvá od roku 1992. Znaleckým posudkom bol nájom pozemku za jeden
kalendárny rok určený vo výške 1.100 eur, uplatňuje si za dobu 10 rokov bezdôvodné obohatenie vo
výške 11.000 eur za úmyselné užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu.

2.Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.12019 platobný rozkaz sp.zn. 20Up/37/2019, proti ktorému
podalaodporlenžalovanáI.P.,ktorávznieslanámietkupremlčania,,uvádzala,žežalobcabolakoriadny
vlastník zapísaný na liste vlastníctva v roku 2015, nebola zo strany žalobcu nikdy vyzývaná na vydanie
bezdôvodného obohatenia, o uplatnenom nároku sa dozvedela až po doručení platobného rozkazu.
Ostatní žalovaní odpor nepodali, platobný rozkaz sa stal vo vzťahu k ostatným žalovaným právoplatným
a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie

len vo vzťahu k žalovanej Adriane Konopáskovej.

3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe. Domáha
sa zaplatenia sumy z dôvodu neoprávneného užívania pozemku vlastníkmi stavby. Tento stav trvá
od r. 1992 najmenej. Dedičské konanie bolo zapísané v r. 1983-1984. Žalovaná nemala záujem na
riešení veci, k dohode nedošlo. Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok, ktorým bola určená
výška nájmu 1.100 eur na rok. Žalovaní sú dlhoročnými vlastníkmi stavby, jedná sa o blízke osoby v

zmysle Občianskeho zákonníka. V dedičskom konaní nadobudli stavbu, to bolo r. 1984-1985. Muselo
im byť známe, že so stavbou nenadobúdajú aj vlastníctvo k pozemku. Poukazoval na hodnovernosť
údajov v Katastri nehnuteľností pokiaľ sa nepreukáže opak. Vlastnícke právo u žalobu je nesporné.
Opakovane bolo zákonným spôsobom potvrdené. Námietky žalovanej proti vlastníctvu žalobcu sútendenčné, nespochybnila jeho vlastnícke právo, nemá naliehavý právny záujem rozporovať vlastníctvo
žalobcu. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny, úroku z omeškania, náhrady trov konania. Voči ostatným
spoluvlastníkom bol vydaný platobný rozkaz, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

4.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že výzva zo strany žalobcu bola podaná oneskorene, nárok žalobcu
považujezapremlčaný.Žalobcanemalnalistevlastníctvavlastníctvozapísané,parcelasaidentifikovala
až počas ROEP v r. 2015. Sú uvádzané rôzne označenia parcely, je to tak uvádzané aj v znaleckom
posudku. Malo by to byť presné, raz je uvádzaná parc. 2599/2 potom 2599/22, ako E parcela, ako C

parcela. Bola sa na to informovať aj na Katastri, nevedeli jej to vysvetliť, parcela nebola prepísaná na
žalobcu, nemohla byť predmetom dedenia. V rámci ROEP podávala námietky rod. U. aj p. P.. Podával
ich aj žalobca. Žalobca sa to nesnažil riešiť, nevedel, ktorú parcelu vlastní.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej, oboznámením
sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci S., okres F., v katastrálnom
území S., zapísanej na LV číslo XXXX ako: parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku:
Zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedené
D 1647/1983-38/84/ PKV 860 pod B6 a PKV 860 pod B10/, ROEP - S. Z 1577/2015.

Žalovaní - I. P., E. P., P. P., I. P., E. P. a Q. P. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v obci S., okres F., v katastrálnom území S., zapísanej na LV číslo XXX ako: rodinný dom so
súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX a to I. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, E. P.
v spoluvlastníckom podiele 1/10 - ina k celku, P. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, I. P.

v spoluvlastníckom podiele 1 /10-ina k celku, E. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, Q. P. v
spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku.

Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Stavba v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve
žalobcu.

Žalobca tvrdil v podanej žalobe, že tento protiprávny stav pretrváva najmenej od roku 1992, pričom
žalovaní nemajú záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov.

Žalobca v žalobe uvádzal, že opakovane ústne aj písomne vyzýval žalovaných na usporiadanie
vzájomných vzťahov.

Žalovaná tvrdila, že žalobcom nikdy nebola vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca

doložil písomnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti zo dňa
25.6.2018 adresovanú všetkým žalovaným a podací hárok o podaní zásielky na pošte ako doporučený
list 1.trieda.

Okresným súdom Nitra bol vydaný platobný rozkaz dňa 25.3.1993 vo veci žalobcu proti žalovanej

Q. P., o zaplatenie sumy 1.600.-Sk, právoplatný dňa 14.4.1993, jednalo sa o zaplatenie nájomného
za užívanie nehnuteľnosti parcely č. 2599/22 za obdobie od 10.3.1991 do 10.3.1993, ktorá bola vo
vlastníctve žalobcu a užívala ju Q. P. bez právneho titulu. V žalobe zo dňa 10.3.1993 žalobca uvádzal,
že je vlastníkom parcely č. XXXX/XX o výmere 800m2 na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v
Nitre D 1647/83 zo dňa 11.8.1983, nehnuteľnosť bola zapísaná v PKV XXX.

Žalovaná doložila do spisu výpis z PKV č.XXX, v ktorej je zapísaná parcela, ktorá je predmetom tohto
konania ako parc. č. XXXX/XX stavebná plocha /záhrada/ Za humná o výmere 800m2, pod radovým
číslom B6 bol zapísaný ako vlastník D. J. v podiele 6/14 a pod radovým číslom B10 D. J. v podiele 8/14,
spolu 14/14 = 1 celá.

Ďalej predložila Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor číslo C227/14 zo dňa
10.11.2014, z ktorého vyplýva, že v rámci ROEP sa zapísala do návrhu ROEP parcela registra E
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 800m2 v prospech vlastníka - žalobcu titulomrozhodnutia D 1647/83-14 v podiele 1/1. Rozhodnutie bolo potvrdené aj Okresným úradom Nitra
Odborom opravných prostriedkov číslo Co 1/2015-2/Br zo dňa 27.1.2015. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že k parcele č. XXXX/XX nebola predložená na zápis verejná alebo iná listina preukazujúca

vlastnícke právo v prospech Q. P., ktorá podala k ROEP námietky, žiadala o zápis parcely č. XXXX/XX,
avšak dôkazy preukazujúce jej vlastníctvo k tejto parcele nedoložila žiadne, len výpis z PKV č. XXX a
na základe PKV nebolo možné vykonať zápis vlastníckeho práva do návrhu ROEP ako uviedol Okresný
úrad Nitra vo svojom rozhodnutí.

Žalobca dal vypracovať znalecký posudok na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, znalecký
posudok č.398/2018, vyhotovil znalec Ing. H. R. a znaleckým posudkom bol nájom pozemku za jeden
kalendárny rok určený vo výške 1.100 eur.

6.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších právnych predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

7.Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku
zapísaného na LV č. XXXX . pre kat. úz. S. a to parcely registra E parc. č. XXXX/XX zastavané plochy

a nádvoria o výmere 800 m2. Nehnuteľnosti nadobudol dedením v roku 1983. Žalovaná spochybňovala
vlastníctvo žalobcu, avšak dôkazy, ktorá ona sama predložila len potvrdili vlastníctvo žalobcu k tejto
parcele. Stále hovoríme o jednej a tej istej parcele číslo XXXX/XX, žiadnej inej parcely sa toto konanie
netýka. Aj v rámci ROEP sa zapísala do návrhu ROEP parcela registra E č. XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 800m2 v prospech vlastníka - žalobcu a to titulom dedičského rozhodnutia č.k. D

1647/83-14 v podiele 1/1. K parcele č. XXXX/XX nebola predložená na zápis verejná alebo iná listina
preukazujúca vlastnícke právo v prospech Q. P., ktorá podala k ROEP námietky, dôkazy preukazujúce
jej vlastníctvo k tejto parcele nedoložila žiadne, len výpis z PKV č. XXX a na základe PKV nebolo možnévykonať zápis vlastníckeho práva do návrhu ROEP, pretože ten svedčil v prospech žalobcu tak ako je
popísané v zistenom skutkovom stave v bode 5 odôvodnenia tohto rozsudku.

Ďalej bolo zistené, že na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza stavba - rodinný dom v
podielom spoluvlastníctve žalovaných v obci S., okres F., v katastrálnom území S., zapísanej na LV číslo
XXX ako: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX a jej podielovými spoluvlastníkmi
súd I. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, E. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10 - ina k celku,
P. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, I. P. v spoluvlastníckom podiele 1 /10-ina k celku,

E. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, Q. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku.
Uvedená skutočnosť nebola sporná.

Medzižalobcomažalovanýminiejeanikdynebolauzavretánájomnázmluvaohľadneužívaniapozemku
a ani žiadna iná zmluva. Vedľa seba stoja dve rovnocenné vlastnícke práva v zmysle § 123 a §
124Občianskeho zákonníka a to vlastnícke právo žalobcu k pozemku a vlastnícke právo žalovaných k

stavbe - rodinnému domu. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste
vlastníctva a stavba v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je neoprávnene postavená na pozemku
vo výlučnom vlastníctve žalobcu. U žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. V súvislosti s
užívaním cudzej veci je danosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého takýmto
užívaním bez právneho dôvodu jednoznačne daná. Záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia

podľa ustanovenia § 489 OZ je objektívnej povahy. Vzniká na základe objektívnej skutočnosti v zákonom
predvídaných situáciách s poukazom na ustanovenie § 451 a a § 454 OZ, bez ohľadu na to,
ktorého zo strán záväzkového právneho vzťahu zaťažuje dôvod jeho vzniku. Na vznik záväzkového
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa existencia zavinenia ani existencia protiprávneho
úkonu nevyžaduje.

V konaní bolo preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť - pozemok vlastnícky patriaci žalobcovi,
ktoré právo by mu inak prislúchalo iba z titulu platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Takéto užívanie
nehnuteľnosti - pozemku žalovanými vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, zakladá na strane
žalovaných bezdôvodné obohatenie tým, že neplatením úhrady za užívanie predmetného pozemku

nedošlo k zmenšeniu ich majetku o úhrady, ktoré by inak museli na základe relevantného právneho
titulu oprávňujúceho ich k užívaniu pozemku žalobcovi platiť. Výška bezdôvodného obohatenia,
ktorá zodpovedá výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie obdobných
nehnuteľností, ktoré by inak žalovaní museli z platne nájomnej zmluvy za užívanie platiť predstavuje
výšku bezdôvodného obohatenia.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným

subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého
plnením bez právneho dôvodu, zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a

tiež prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v
tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde
buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa
tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia stalo, pretože za prijaté plnenie
by musel poskytovať náhradu. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez

nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje
užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav
zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.
Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci
vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať

finančnému oceneniu prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto
prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci
realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklémunájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolnosti povinný platiť, ak by vec užíval na základe
platnej nájomnej zmluvy.

Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - nehnuteľnosti, ktorý žalovaní užívajú bez nájomnej alebo inej
zmluvy, či právneho titulu oprávňujúceho ich na legitímne užívanie. Žalovaní tým realizuje užívateľské
oprávnenie, plnenie prijímajú bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie im
nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa ich majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti
s právnym vzťahom zakladajúcim právo nehnuteľnosť - pozemok žalobcu užívať. Užívanie pozemku

žalovanými vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, zakladá na ich strane bezdôvodné obohatenie,
tým, že neplatením úhrady za užívanie pozemku nedošlo k zmenšeniu ich majetku o úhrady, ktoré by
inak museli na základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ich k užívaniu pozemku žalobcovi
platiť. Žalobca znaleckým posudkom preukázal výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá
výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, ktoré by inak
žalovaní museli z platnej nájomnej zmluvy za užívanie platiť a to je suma 1.100 eur za jeden kalendárny

rok. Znalecký posudok, ani výšku nájmu pozemku za jeden kalendárny rok žalovaná nenamietala.

Situáciaohľadneužívanianehnuteľností-tentoprotiprávnystavtrváminimálneodroku1992akouviedol
žalobca v žalobe, k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a
žalovanými ako podielovými spoluvlastníkmi stavby nedošlo. Nie je dôvodom odopretia právnej ochrany

právu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak ten, na úkor koho bol neoprávnený majetkový prospech
získaný, nevykonal opatrenia, aby k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo a to vzhľadom na
objektívnu povahu vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, a na to, že je bez právneho významu
skúmanie, komu možno klásť na ťarchu okolností, od ktorých sa vznik tohto vzťahu odvíja. Skutočnosť,
že ešte stále existuje kolízia dvoch vlastníckych režimov, je vyvolaná nielen konaním žalobcu, ale aj

konaním žalovaných, ktorí sú si vedomí toho, že nemajú vyriešený právny vzťah k pozemku, tieto
skutočnosti vyplývajú aj z listu vlastníctva, čo je verejná listina a museli im byť zrejmé aj z dedičského
rozhodnutia, keďže svoj spoluvlastnícky podiel k stavbe nadobudli dedením v roku 1983,resp.1984 ako
vyplýva z titulu nadobudnutia zapísaného v LV č. XXX - D 2978/83-49/84, žalovaní si museli byť vedomí
toho, že zdedili len spoluvlastnícky podiel k stavbe a nie aj k pozemku a museli si byť vedomí toho, že

za užívanie pozemku má žalobca nárok na plnenie od žalovaných. Kolízia vlastníctva pozemku a stavby
nie je zavinená len žalobcom. O týchto okolnostiach žalovaní museli vedieť už v čase kedy nadobúdali
spoluvlastnícky podiel k stavbe v rámci dedičského konania, museli o tom vedieť aj v roku 1993, kedy
prebiehalo na súde konanie o zaplatenie sumy 1.600.-Sk, ktorú si žalobca uplatňoval titulom užívania
jeho pozemku od jednej zo žalovaných. Preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia za dobu desať rokov ku dňu 7.1.2019 vo výške 11.000 eur s poukazom na ustanovenie §
107 ods. 2 OZ, pretože súd mal za to, že v prípade žalovanej, aj ostatných žalovaných, voči ktorým je
právoplatný platobný rozkaz vydaný v predmetnej veci sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
žalobabolaOkresnémusúduBanskáBystricadoručenádňa7.1.2019,anárokžalobcusúdnepovažoval
za premlčaný, žalobca si môže uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie

desiatich rokov ku dňu doručenia žaloby na súd, teda za obdobie od 7.1.2009 do 7.1.2019, pretože pre
počiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodný okamih kedy bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo
a v prejednávanej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo určite pred termínom 7.1.2009, nie je pravdivé
tvrdenie žalovanej, že žalobca sa stal vlastníkom pozemku v roku 2015, nehnuteľnosti nadobudol
dedením niekedy v rokoch 1983, 1984 ako vyplýva z titulu nadobudnutia vlastníctva zapísaného v liste

vlastníctva ako spisová značka dedičského konania D 1647/1983.

8.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
11.000 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 7.1.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku, v spojení s platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 20Up/37/2019 zo dňa 25.1.2019, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spoločne
a nerozdielne ostatným žalovaným, ktorí v predmetnej veci nepodali odpor a platobný rozkaz vydaný
v upomínacom konaní vo vzťahu k ostatným žalovaným nadobudol právoplatnosť. Úrok z omeškania
je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania zvýšená o 5

percentuálnych bodov ako určuje ECB, počiatok omeškania je deň doručenia žaloby na súd 7.1.2019,
kedy už žalovaná bola v omeškaní s plnením.9.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal žalobca úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže

žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda
žalovanej a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa,
a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V
zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške
bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.