Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010523
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8419010523.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.08.2022, v
trestnej veci proti obžalovanému C. V., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/106/2019 zo dňa 23.09.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. V..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaného C. V. za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
j/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- ako otec maloletých T. V., nar. XX.XX.XXXX, C. V., nar. XX.XX.XXXX a B. V.,
nar.XX.XX.XXXX v období od 01.10.2016 do 09.03.2017, keď sa nachádzal vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Prešov a svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil, a od 22.01.2019 do 07.03.2019, keď bol na
slobode,sivX.,okresT.aindenaprieksvojimmožnostiamaschopnostiamúmyselneneplnilriadnesvoju
vyživovaciu povinnosť a to aj napriek tomu, že jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/229/2016 zo dňa 22.02.2018, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 10.05.2018 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. sumou 30,- € mesačne
od 01.10.2016 do 07.07.2017 a ďalej od 01.03.2018 sumou 30,- € mesačne, na výživu maloletých C. a
B. sumou 30,- € mesačne na každého od 01.10.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
S. V., pričom za obdobie od 01.10.2016 do 09.03.2017 a od 22.01.2019 do 07.03.2019 uhradil len v
mesiaci marec 2019 sumu 30,- € a v mesiaci jún 2019 sumu 18,- €, čím mu za uvedené obdobie vznikol
dlh na výživnom pre matku S. V. v sume 352,- €.

Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. Zákona, pri
existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého ho
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok na
hlavnom pojednávaní, do zápisnice odvolanie obžalovaný C. V., a to proti výroku o treste, ktoré následne
bližšie nezdôvodnil.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc ajna chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného v tomto prípade dôvodné nie je.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného smerovalo len proti výroku o treste,
preto preskúmal len napadnutý výrok o treste. Čo sa týka výroku o vine, tento odvolaním napadnutý
nebol, pričom obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr.
poriadku a postupom podľa § 257 ods. 4, 5 Tr. poriadku vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, ktorý sa mu kladie za vinu s tým, že takéto vyhlásenie bude považované za

priznanie spáchania skutku a konajúci súd následne vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku
prijal. Súd prvého stupňa preto podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal iba dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste.

Krajský súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že skutok zodpovedá právnej kvalifikácii, ktorej sa
vyhlásenie obžalovaného týka, vykonané dokazovanie tiež poskytovalo dostatočný podklad pre to, aby

súd vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku v zmysle obžaloby, prijal. Krajský
súd tiež nezistil ani skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, čo je jediným
prípustným dovolacím dôvodom v prípade takéhoto vyhlásenia (§ 257 ods. 5 Tr. poriadku). Vo vzťahu
k tomuto postupu teda neboli zistené žiadne pochybenia.

Odvolací súd teda preskúmal odvolaním napadnutý výrok o treste, pričom dospel k záveru, že tento je
zákonný a vecne správny a to z nasledujúcich dôvodov.

Správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona,
teda že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval keď ešte na hlavnom pojednávaní dňa

14.11.2019, ako už bolo uvedené, vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, prejavil záujem
dlžné výživné uhradiť, pričom aj v prípravnom konaní vo výpovedi spáchanie skutku nepopieral. Správne
bola u obžalovaného súdom prvého stupňa zistená aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.
zákona, teda že bol už za trestný čin odsúdený, keď podľa odpisu z registra trestov má evidovaných
celkovo až 15 záznamov a to rovnomerne od roku 1991 až do roku 2022. V prípade viacerých odsúdení

sa jedná o záznamy staršieho dáta a v prípade niektorých sa už na obžalovaného hľadí, ako keby
nebol odsúdený, neplatí to však o všetkých odsúdeniach, v prípade niektorých len nedávno vykonal
nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom predmetný skutok sčasti - vzhľadom na časové obdobie
jehovymedzenia-páchalajpočasplynutiaskúšobnejdobyjednéhozpredchádzajúcichodsúdení,ajkeď
vdanomprípadedošlokosvedčeniufikciouvzmysle§50ods.6Tr.zákona.Zároveňkrajskýsúduvádza,

že hoci na túto priťažujúcu okolnosť môže za istých okolností konajúci súd neprihliadnuť, vzhľadom na
početnosť záznamov v registri trestov a opakované páchanie trestnej činnosti u obžalovaného však túto
priťažujúcu okolnosť bolo dôvodné priznať.

Trestný zákon stanovuje v prípade prečinu zanedbania povinnej výživy v ust. § 207 ods. 3, v jeho

kvalifikovanej skutkovej podstate trestnú sadzbu na 1 až 5 rokov (súd prvého stupňa v dôvodoch
napadnutého rozsudku nesprávne uvádza až na 2 roky, čo však nemalo za následok uloženie trestu
mimozákonnejtrestnejsadzby),pričomzdôvodurovnostipoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostínebolo
potrebné zákonom stanovenú trestnú sadzbu upravovať. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, teda nie úplne na dolnej hranici trestnej sadzby, ale blízko nej

a ukladal ho ako nepodmienečný. Aj krajský súd považuje trest odňatia slobody v takejto výmere za
zákonný a primeraný, pričom by sa dalo uvažovať aj o treste prísnejšom z hľadiska výmery, vzhľadom
na doterajší život obžalovaného, početnosť jeho odsúdení a možnosť jeho nápravy, čo však z dôvodu
absencie odvolania prokurátora v neho neprospech nebolo možné.

Krajský súd považuje za potrebné opätovne poukázať na celkovo 15 záznamov v registri trestov, pričom
naposledy, už po spáchaní tohto skutku, bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T/115/2020 zo dňa 13.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
2To/5/2022 zo dňa 18.05.2022, kde bol uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Tr. zákona za skutok spáchaný dňa 06.09.2020, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov. Predtým bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp.
zn. 0T/31/2019 zo dňa 07.03.2019 uznaný vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona za skutok spáchaný dňa 04.03.2019, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody nepodmienečne na 8 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/102/2017 zodňa 30.11.2017 bol uznaný vinným z prečinu obmedzovania slobody pobytu podľa § 184 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona za skutok spáchaný dňa 25.06.2017, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov. Zvyšné predchádzajúce odsúdenia boli z dávnejšieho obdobia,

resp. pri nich platí, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, čo však nemožno prehliadnuť
pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života, pričom nepochybne svedčia o sklonoch
obžalovaného k páchaniu trestnej a inej protiprávnej činnosti a o jeho postoji k dodržiavaniu všeobecne
záväzných právnych predpisov. Pri hodnotení osoby obžalovaného nemožno opomenúť ani skutočnosti
vyplývajúce z registra priestupkov, v zmysle ktorého má v CESDAP evidovaných za sledované obdobie

14 záznamov o priestupkoch, pričom sa nejedná len o bežné, menej závažné dopravné priestupky, ale
jednalo sa aj o závažnejšie priestupky na viacerých úsekoch, aj násilnej povahy a proti občianskemu
spolunažívaniu. Napokon, pozitívne hodnotený nie je ani z obce J., v ktorom hodnotení sa uvádza,
že sa vyznačoval konfliktným správaním a pravidelne požíval alkohol, ktorý zvyšoval u neho mieru
agresivity. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne vedú krajský súd k záveru, že obžalovaný je osobou,
ktorá sa trestnej, ale aj inej protiprávnej činnosti dopúšťa opakovane, bez toho, aby ho predchádzajúce

odsúdenia, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, od páchania ďalšej trestnej činnosti odradili
a tieto boli evidentne bez želaného prevýchovného efektu, pričom pre dosiahnutie účelu trestu je aj v
tomtoprípadenevyhnutnénanehopôsobiťibatrestomodňatiaslobodyspojenýmsjehobezprostredným
výkonom tak, ako mu bol uložený súdom prvého stupňa.

Takto uložený trest odňatia slobody teda považuje aj krajský súd za nevyhnutný pre dosiahnutie
účelu trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona, keď trest má predstavovať predovšetkým represívnu
funkciu, ale má plniť úlohu aj individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň má predstavovať morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou a zároveň v plnej miere zohľadňuje kritériá pre ukladanie trestu
s prihliadnutím najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zákonným a správnym je aj výrok o zaradení obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže
v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu pre

úmyselný trestný čin.

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr.
poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.