Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122200967
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122200967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcu: T.. B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
XXXX/XX, C., proti žalovanej: M.. L. G.Á., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, O., právne zastúpenej: JUDr.
Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/3/2022 - 375 zo dňa 31.05.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

III. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. Rozhodol, že žalovaná má nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 11,89 Eur s
úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola na základe uznesenia Krajského súdu v
Prešove č.k. 22CoP/15/2018-236 zo dňa 20.08.2018 povinná vydať maloletú C. G.Ú. otcovi (žalobcovi)

dňa 16.01.2021, čo však odmietla s vlastnou právnou argumentáciou a dieťa žalobcovi nevydala.
Súd uviedol, že skutkový stav ako taký nie je medzi stranami sporný. Jedinou spornou okolnosťou je
to, či deň 16.01.2021 bol nepárnou sobotou, keďže podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k.
22CoP/15/2018-236 zo dňa 20.08.2018 bola žalovaná povinná pripraviť a odovzdať maloleté dieťa na
styksotcomprávekaždúnepárnusobotu.Súdprvejinštanciesastotožnilsargumentácioužalovanej,že
žalovaná nemala dňa 16.01.2021 povinnosť pripraviť maloleté dieťa na styk s otcom a vydať ho otcovi.
Dňa 16.01.2021 bola totiž párna sobota. Túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za všeobecne

známu, keďže z dostupných kalendárov je možné zistiť, že 16.01.2021 bola sobotu v druhom týždni
kalendárneho roka 2021. Žalobca síce na pojednávaní dňa 31.05.2022 uviedol skutočnosti, na základe
ktorých sa domnieval, že 16.01.2021 je nepárna sobota (a to, že styk s maloletou dcérou mal dlhodobo
realizovaný obtýždeň a aj dňa 02.01.2021 sa lúčil s dcérou s tým, že sa stretnú o 2 týždne a vychádzal
z toho, že 16.01.2021 je tretia sobota v roku 2021). Avšak podľa názoru súdu prvej inštancie nie je toto
spôsobilé obstáť pri všeobecne zaužívanej a z kalendára vyplývajúcej notoriete o párnych a nepárnych
týždňoch a na to sa viažucich párnych a nepárnych sobotách.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na medzinárodnú normu ISO 8601:2004 podľa ktorej prvý týždeň
kalendárneho roku je ten, v ktorom je prvý štvrtok v roku. Keďže 01.01.2021 pripadá na piatok,
prvý týždeň v roku 2021 je od 04.01.2021 do 10.01.2021, a teda na prelome rokov 2020 a 2021nasledovali 2 nepárne týždne za sebou - nepárny 53. týždeň kalendárneho roka 2020 a nepárny 1.
týždeň kalendárneho roka 2021. Súd ďalej poukázal na to, že pojmy párny a nepárny víkend či párna
a nepárna sobota a nedeľa sú bežne používané v rozhodnutiach o úprave styku s maloletým dieťaťom.

4. Žalovaná tým, že dňa 16.01.2021 neumožnila žalobcovi ako otcovi styk s maloletým dieťaťom,
neporušila žiadnu povinnosť uloženú rozhodnutím súdu, a teda nemohlo žalobcovi vzniknúť ani právo
na náhradu škody. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil tým,
že úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu a žiadal
rozsudok zrušiť alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že rozsudok svedčí o neznalosti platného
práva o nekompetencii konajúcej sudkyne, o zaujatosti voči nemu zo strany všetkých v tomto prípade
zúčastnených sudcov z Okresného súdu Prešov aj o zaujatosti zo strany konajúcej sudkyne. Uviedol,

že po 8 rokoch všetkých jeho sporov pred Okresným súdom Prešov proti zamestnankyni toho súdu M..
L. G. tento súd ani raz v ničom nevyhovel jemu, ale vždy len M.. L. G.. Aj v tomto prípade opäť zvýhodnil
svoju vlastnú zamestnankyňu. Z jeho strany bola dôkazná situácia preukázaná opakovane, obsiahlo a
viac než dostatočne, pričom žalovanej stačilo na jej obhajobu napr. aj zavádzajúce tvrdenie, že predmet
sporu nebol ten termín, ktorý ona mala dodržať pre vydanie dieťaťa dňa 16.01.2021. Súd prvej inštancie

neprihliadol napr. k iným dôkazom o tom, že žiadala o nápravu veci samej konajúcu sudkyňu JUDr.
Vorobelovú,žežiadalovýkladspornéhoustanoveniaOkresnýajKrajskýsúdvPrešove,načomunebolo
odpovedané, že žiadal o zjednanie nápravy predsedu okresného súdu Prešov, že žiadal o náhradný
termín žalovanú, ale žalovaná jeho žiadosť odignorovala.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnila si nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že sudcovia Okresného súdu
Prešov sú voči nemu zaujatí, toto jeho tvrdenia však nemá náležitosti námietky zaujatosti (o.i., dôvod

zaujatosti, kedy sa o dôvode zaujatosti dozvedel), a preto nebolo potrebné na túto námietku prihliadať
(§ 52 ods. 2 CSP). Naviac tvrdenie o zaujatosti sudcov Okresného súdu Prešov vychádza z toho, ako
títo sudcovia vo vzťahu k žalobcovi v minulosti konali, teda súvisí s ich rozhodovacou činnosťou, čo je
tiež zákonným dôvodom nezaoberania sa takouto námietkou (§53 ods. 3 CSP).

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vo veci samej vecne správne. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že spornou je len skutočnosť, či 16.01.2021 bola alebo nebola nepárnou sobotou a správny je
aj jeho záver, že táto sobota nebola nepárnou sobotou, a teda žalobca nemal v ten deň právo stretnúť
sa s maloletou Katarínou.

9. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 22CoP/15/2018-236 zo dňa 20.08.2018 dávalo žalobcovi
právo stretávať sa s maloletou C.G. každú nepárnu sobotu od 10:00 do 16:00 hodiny. Je pravda, že
toto rozhodnutie možno vykladať viacerými spôsobmi, vrátane výkladu žalobcu aj žalovanej. Správny
výklad však môže byť len jeden a odvolací súd sa prikláňa k výkladu súdu prvej inštancie, teda že

nepárnou sobotou v zmysle tohto rozhodnutia, sa myslí sobota v nepárnom týždni. Žalovaná teda
neporušila žiadnu povinnosť, a preto nevznikol žalobcovi na tomto skutkovom základe nárok na náhradu
škody. Správne preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku I. potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 22CoP/15/2018-236 zo dňa 20.08.2018 možno vykladať aj
tak, ako ho vykladal žalobca, teda že každou nepárnou sobotou v roku sa myslí každá nepárna sobota v
roku - teda prvá, tretia, piata, atď. sobota v roku. Práve táto okolnosť je podľa názoru odvolacieho súdu
hlavným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania stranám sporu postupom
podľa § 257 CSP. Ďalšími dôvodmi sú, že žalobca ako práva neznalá osoba očakával, že sa bude

stretávať s dcérou každé dva týždne, čo bolo dňa 16.1.2021 narušené bez toho, aby žalovaná prejavila
ochotu umožniť mu náhradný termín stretnutia s dcérou (keď o jeden termín žalobca nechtiac prišiel). O
tom, aký je správny výklad rozsudku Krajského súdu v Prešove 22CoP/15/2018-236 zo dňa 20.08.2018,
sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia súdu v tejto veci, hoci sa to snažil neúspešne zistiť už pred začatímkonania.Pretoodvolacísúdpostupompodľa§388CSPzmenilvýrokotrováchprvoinštančnéhokonania
a náhradu trov konania stranám nepriznal.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 257 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, odvolací súd z dôvodov hodných osobitného
zreteľa uvedených vyššie náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.