Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/577/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813202735
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gergelyová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3813202735.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Michalská 387/16,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, O. pod Q., o vymoženie 3 791,90 eur s prísl., o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky oprávneného zo dňa 11.6.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa
7.5.2020 z a m i e t a a v časti, v ktorej sú námietkami proti paušálnym trovám, ich o d m i e t a.

II. Návrh oprávneného zo dňa 11.6.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.

III. Návrh oprávneného zo dňa 11.6.2020 na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona
č.233/2019 Z. z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 1.2.2013
domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 3 791,90 eur s prísl., na

podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozsudok Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 10C/62/2012-111 zo dňa 27.9.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi
udelené tunajším súdom dňa 13.3.2013.

2. Dňa 7.5.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, podľa ktorého
upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona

č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon“ alebo „zákon č. 233/2019 Z. z.“), pretože uplynula rozhodná doba. Stará exekúcia sa
zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu
rozhodnej doby nedošlo a nejde o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súčasťou upovedomenia je
aj výzva oprávnenému na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie 42,- eur, ktoré pozostávajú z
paušálnych trov 35,- eur a dane z pridanej hodnoty z paušálnych trov 7,- eur.

3. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, podaných v zákonnom
stanovenej lehote, žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, nakoľko
pohľadávky vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení
starej exekúcie a výzvu na náhradu paušálnych trov starej exekúcie, boli predmetom postupovania
na tretiu osobu a to ešte pred prijatím zákona č. 233/2019 Z.z. Zároveň namietal, že upovedomenie

bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom
registri exekúcií do siedmich dní odkedy sa exekútor dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis,alebo maximálne do 30.6.2016, upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej
exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je
zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok proti

upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom
na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov zo strany súdu
podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami
čl.20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR,
čl.63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie

vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu.

4. K námietkam oprávneného súdny exekútor uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení pohľadávky
na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného. Exekučné
konanie bolo zastavené v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., pretože
uplynula rozhodná doba. Spolu s podanými námietkami predložil súdu Indikatívnu informáciu z

Centrálneho registra exekúcií.

5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na

účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje,
ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný

zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené
z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie
starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného
predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom
dôvodu na jej zastavenie.

7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm.
a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú

vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel

hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

8. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len
"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo
k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu

trov starej exekúcie.

9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom

webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a)
označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátumdoručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie,
podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a
stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky

oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení
na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty,
ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú,
g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením
starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje,

h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo
vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

13. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že
uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky
súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach
súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

14. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

16. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný

zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a
po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

17. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (zákon č. 233/1995 Z. z.;
ďalej len Exekučný poriadok) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len

tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

18. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno

vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor

povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

19. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z

exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní
exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu
o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.20. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje
exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

21. Súd po preštudovaní súdneho spisu, preskúmaní námietok oprávneného a vyjadrenia súdneho
exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie
nie sú dôvodné, a to z nasledovných dôvodov:

22. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného

poriadku, podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť
prechod alebo prevod práv, resp. povinností z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.
Z § 37ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že ak došlo k zmene oprávneného alebo povinného v
dôsledku prechodu alebo prevodu práv, prípadne povinností z exekučného titulu, táto zmena musí byť
deklarovaná právoplatným rozhodnutím exekučného súdu.

23. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučnému súdu nebol do 1.1.2020, t.j. do dňa účinnosti zákona č.
233/2019 Z.z. o zastavení niektorých exekučných konaní, doručený návrh na zmenu účastníka konania
na strane oprávneného. S poukazom na stav konania ako aj na vyjadrenie súdneho exekútora, súd
dáva oprávnenému do pozornosti, že práve oprávnený, v prípade, ak došlo k postúpeniu vymáhanej
pohľadávky, si mal v zmysle ustanovenia § 37 Exekučného poriadku splniť oznamovaciu povinnosť.

Postúpenie pohľadávky, ako ani doručenie návrhu súdnemu exekútorovi na zmenu oprávneného,
oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal. Z daného potom jednoznačne vyplýva, že oprávneným v
predmetnej exekúcii je spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. a súdny exekútor túto spoločnosť v
upovedomení o zastavení starej exekúcie správne označil ako oprávneného.

24. Pri preskúmaní upovedomenia v súvislosti s tvrdením oprávneného, že toto neobsahuje opis
skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, súd zistil, že napadnuté upovedomenie o zastavení starej
exekúcie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Ako primárny zákonný predpoklad na zastavenie
starej exekúcie zákonodarca stanovil uplynutie rozhodnej päťročnej doby (§ 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK),
ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Napadnuté upovedomenie obsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú a to v znení: „Stará
exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov.
K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Upovedomenie
obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 5 ZoUNEK. Obsah upovedomenia o
zastavení starej exekúcie je taxatívne daný zákonom a súdny exekútor v ňom nie je povinný uvádzať

skutočnosti nad rámec zákona, ako napr. aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, či z akého dôvodu
nevymohol v posledných 18 mesiacoch ani 15 eur. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej
exekúcieatátobolazozákonač.233/2019Z.z.zastavenázdôvodu,žebolasplnenájednazpodmienok
uvedená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona, a preto súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej
exekúcie.

25. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané, bolo vydané v súlade so zákonom, a preto súd
námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.

26. Oprávnený podal súčasne námietku proti paušálnym trovám z dôvodu, že stará exekúcia nebola
zapísaná v centrálnom registri exekúcií včas. Ustanovenie § 7 ods. 1 druhá veta zákona stanovuje, že
námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Preto súd námietky oprávneného podľa § 7 ods.
3 druhá veta zákona odmietol. Pre úplnosť súd dodáva, že vedenie Centrálneho registra exekúcií
upravuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý údaj o dátume vykonania zápisu exekúcie do registra

neuvádza. Dátum zápisu je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy.
Skutočnosť, že exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, ak táto nebola zapísaná do Centrálneho registra
exekúcií, bola upravená až zákonom s účinnosťou od 1.1.2020. Zápis v Centrálnom registri exekúcií z
hľadiska zákona možno preto posudzovať najskôr od tohto dňa. Postup pri exekúciách nezapísaných do
Centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje § 211a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak

exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov v Centrálnom registri exekúcií,
vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov. Oprávnený má
možnosť preveriť, či bola alebo nebola exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, nakoľko má
prístup do tohto registra. Oprávnený svoje tvrdenie o včasnosti zapísania exekúcie do Centrálnehoregistra exekúcií ničím nepreukázal. Preto sú dané podmienky nároku súdneho exekútora na náhradu
paušálnych trov.

27. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), súd
konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b)
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne
doručí ministerstvu spravodlivosti.

28. Podľa § 162 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie

konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

29. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd
má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov.

30. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje Ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie

konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

31. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p.
na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny

stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. Toto
právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 C.s.p. ("Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania."). Formulácia "súd konanie preruší

aj bez návrhu" vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci
prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou má
v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré
sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

32. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o
súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade,
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
"prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a

v prípade, ak "sa súd domnieva", že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní
podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. "domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa
práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

33. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho
predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie
návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení

s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy.

34. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.
októbra 2006: "Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právnypredpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje Ústave,
ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá
návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu Ústavy nadväzuje ustanovenie

§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm.
a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom
vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom
návrhu výslovne uviedol, že "Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil
tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na

začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho
vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov s uvádzanými článkami Ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania
podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu."

35. Podľa§162ods.1písm.b)C.s.p.možnoprerušiťkonanieibavtomprípade,aksúddospelkzáveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo
s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému
záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019

Z. z. s Ústavou, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z. zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na
podanienávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky
o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku

dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie
zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný
a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody
zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za
splneniazákonnýchpodmienokzastavovalinierozhodnutímsúdualezozákona.Rovnakotakzozákona

sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné,
zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Zmluvou o fungovaní
Európskej únie z akéhokoľvek dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie
nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnenému nie je odňatá súdna ochrana a stále má možnosť
podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na

vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii
ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh a ďalších
trov exekúcie. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu
oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne
trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou, pričom zjavne tam, kde nebolo minimálne

po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky
na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie
pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia
konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií
zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu

istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je
zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny
postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie,
tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí
zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli

oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného,
pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie
náhrady, a preto stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany
vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide o neprípustnosť opravného prostriedku proti
paušálnym trovám, nemožno sa stotožniť s názorom, že by tu dochádzalo k porušeniu práva na súdnu

ochranu, pretože zákonnosť exekučného titulu je preskúmavaná aj v exekučnom konaní.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť
dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.