Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200174
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: GymBeam s.r.o.,
ul. Rastislavova 93, Košice, IČO: 46 440 224, zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom,
Advokátska kancelária, ul. Gelnická č. 33, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100317166/2020 zo dňa 31.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Košice č.
102260404/2019 zo dňa 30.09.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní vyrubený rozdiel dane v sume 18 373,61 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2017.

2. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania od
začatia kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 a to dňa 30.01.2018, cez vyhotovenie protokolu
č. 101628797/2019 zo dňa 03.07.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam tam
uvedeným doručený žalobcovi dňa 08.07.2019, cez prerokovanie jeho vyjadrení k zisteniam uvedeným
v protokole a spísanie zápisnice č. 102227890/2019 zo dňa 24.09.2019. Správca dane na základe
výsledkov daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 18 373,61
Eur a to z faktúry č. 12017064 zo dňa 16.10.2017 vystavenej spoločnosťou ZOOM Societas s.r.o.,

Jelšová 16, Košice, IČO : 50050087 za dodanie kávy A. B. 250g, základe dane 91 868,04 EUR, DPH
v sume 18 373,61 EUR.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane neuznal daňovému subjektu GymBeam
s.r.o. uplatnené odpočítanie dane bolo zistenie porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. Z. v znení
neskorších predpisov, nie účasť na podvodnom konaní. Pri deklarovanom zdaniteľnom plnení nebolo
preukázané, že vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov osobe uvedenej na faktúre, a preto príjemcovi plnenia nevznikol nárok na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona. Na základe zhodnotenia dôkazov a vyjadrení v daňovej kontrole
a po prerokovaní pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní dospel správca dane k záverom,
týkajúcim sa neuznania práva na odpočítanie dane s prihliadnutím na všetky skutočnosti, tak ako jeuvedené v Protokole č. 101628797/2019 zo dňa 03.07.2019, ako aj v Zápisnici o ústnom pojednávaní
č. 102227890/2019 zo dňa 24.09.2019. Správca dane vo vyhotovenom Protokole č. 101628797/2019
zo dňa 03.07.2019 nespochybňuje odberateľa spoločnosti GymBeam s.r.o. - spoločnosť Maltepo s.r.o.

Správca dane nespochybňuje túto dodávku tovaru, nespochybňuje existenciu samotného plnenia, ale
poukazuje na tú skutočnosť, že pri deklarovanom zdaniteľnom plnení nebolo preukázané, že vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 v znení neskorších predpisov osobe uvedenej na
faktúre, a preto príjemcovi plnenia nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 citovaného
zákona.

4. Správca dane vykonával dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ — odberateľ a vzhľadom na
vyjadrenia daňového subjektu, bol správca dane v záujme úplného zistenia skutkového stavu oprávnený
preverovať i ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane
uviedol, že nespochybnil JUDr. Šofranka ako osobu advokáta, avšak spochybnil jeho výpoveď ako
svedka, vzhľadom k jeho tvrdeniam, ktoré neboli preukázané a podložené dôkazmi Na základe všetkých

zistených skutočností mal správca dane pochybnosti, že hlavným dôvodom tejto transakcie nebola
zaujímavá obchodná príležitosť — vyjadrenie p. C., v tom čase splnomocneného zástupcu, resp.
dosiahnutiezisku,aleuvedenátransakciaakotakábolazaúčelomuplatneniaprávanaodpočítaniedane
a tým zníženia daňových povinností na tejto dani. Z hľadiska obratu daňového subjektu v príslušnom
roku sa predmetná transakcia podieľala malým percentom na obchodnej činnosti v porovnaní s iným

transakciami daňového subjektu.

5. Vo vyššie zmienenej súvislosti ohľadom vedenia dokazovania správneho orgánu žalovaný správny
orgán okrem iného v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniu
daňového subjektu, že ak sú faktúry za nákup a predaj identického tovaru súčasťou uceleného

logicky previazaného reťazca dodávateľov a dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a
hodnovernosti, a teda nebol dôvod pochybovať ani o jednotlivých dodávateľoch tovaru, uvádza, že
nesúhlasí s týmto tvrdením z dôvodu, že spoločnosť' ZOOM Societas s.r.o., t. j. spoločnosť, ktorá je
uvedená na faktúre č. 12017064 zo dňa 16.10.2017 ako dodávateľ', ani jej právny nástupca Alytus s.r.o.,
nepredložili žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie tovaru daňovému subjektu.“

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti tomuto rozhodnutiu správcu dane –
DaňovéhoúraduKošiceč.102260404/2019zodňa30.09.2019.Vňomnamietal,žerozhodnutiesprávcu
dane je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, vec
nesprávne právne posúdil a skutkový stav nezistil dostatočne spoľahlivo a z takto zisteného skutkového

stavu prijal nesprávne právne závery. Zároveň namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko je
vo viacerých podstatných okolnostiach nezrozumiteľné a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem vyššie zmienených súvislostiach uviedol,
že považuje námietky žalobcu za neopodstatnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

a z predloženého spisového materiálu je zrejmé že správca dane vykonal šetrenia vo vzťahu
k deklarovanému dodávateľovi a odberateľovi a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadol na všetko, čo
vyšlo v daňovom konaní najavo. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal
dokazovanieazískalpočasdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonaniadostatočnémnožstvodôkazov,na

základe ktorých dospel k oprávnenému záveru, že odvolávajúci si odpočítal daň z faktúry od spoločnosti
ZOOM Societas, s.r.o. neoprávnene.
II. Správna žaloba
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutia správcu dane. V žalobe namietal to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.

9. Žalobca v správnej žalobe zopakoval priebeh konania a ďalej uviedol: „Podľa ustanovenia §

74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Zmyslom a účelom vymedzenia dôvodov odvolania v odvolaní je
predovšetkým nastaviť referenčný rámec prieskumu rozhodnutia v odvolacom konaní, teda určiť, aké
skutkové a právne otázky má odvolací orgán posudzovať z hľadiska tvrdení žalobcu o nezákonnostirozhodnutia. Žalovaný sa v značnej miere obmedzil len na reprodukciu argumentov správcu dane
v snahe prezentovať správnosť jeho záverov, avšak bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich
záverov a záverov žalobcu predstavil zákonne konformným spôsobom, pričom značnú časť jeho

rozhodnutia zaberá typová charakteristika „obvyklých” nezákonností. Odôvodnenie má presvedčiť
účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, a
nie len doprovodom vopred prijatého záveru. Žalovaný sa riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré
mali pre posúdenie veci zásadný význam, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej

a súčasne zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmatel'nosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov.

Žalobca namietal, že medzi skutkovým zistením a jeho právnym posúdením musí byť logický vzťah. Za
skutkové okolnosti je potrebné považovať zistený pohyb tovaru v reťazci dodávateľov. Bolo zistené, že
obchodná transakcia medzi spoločnosťou ZOOM Societas, s.r.o., žalobcom a spoločnosťou Maltepo,

s. r. o. bola potvrdená emailovou komunikáciou v priebehu pár hodín, tovar bol z Brna prepravený do
Bratislavy, kde nebol skladovaný, ale bol preložený do druhého kamiónu a v ten istý deň bol prepravený
späť' do Českej republiky odberateľovi Maltepo, s. r. o. Spoločnosť' ZOOM Societas, s. r. o. nakúpila
kávu od dodávateľa TK Company, s. r. o. za 1,112 €, žalobcovi predala (tú istú) kávu za 1,110 €, žalobca
predal (tú istú) kávu za 1,120 € za kus a spoločnosť' Maltepo, s. r. o. predala (tú istú) kávu za 1,140 €.

Žalovaný po právnej stránke takto zistený skutkový stav posúdil tak, že spoločnosť ZOOM Societas, s.
r. o. kávu nedodala a daňová povinnosť podľa 19 zákona č. 222/2004 Z. z. jej nevznikla.

Jednou z ťažiskových námietok žalobcu bolo tvrdenie, že z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že
medzi zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením je zásadný logický rozpor. Nie je možné

uvádzať, že v obchodnom reťazci s existujúcim tovarom figuruje aj spoločnosť ZOOM Societas, s. r. o.,
popisovať detaily obchodu a obavy, že spoločnosť ZOOM Societas, s. r. o. žalobcovi tovar nedodala.
Je v rozpore s logikou, aby ten istý deň v obchodnom vzťahu medzi spoločnosťou TK Company, s. r. o.
a ZOOM Societas, s. r. o. tovar existoval, medzi spoločnosťou ZOOM Societas, s. r. o. a žalobcom už
neexistoval a aby následne medzi žalobcom a Maltepo, s. r. o. tento tovar opäť existoval. Je v rozpore s

logikou tvrdiť, že spoločnosť ZOOM Societas, s. r. o. žalobcovi predala kávu za 1,110 € a súčasne tvrdiť,
že nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou ZOOM Societas, s. r. o. pre žalobcu. V rozpore
s logikou sú aj ďalšie závery žalovaného. Ak tovar v obchodnom vzťahu medzi dodávateľom ZOOM
Societas, s. r. o. a žalobcom neexistoval, potom je otázne, aké príslušné opatrenia mal žalobca prijať,
aby si neuplatnil daň z faktúr, kde tovar neexistoval. Logiku nedáva ani polemika o vzniku práva nakladať

s tovarom ako vlastník, pretože táto podmienka primárne predpokladá existenciu tovaru. Pri absencii
materiálneho plnenia nemá logiku ani argument žalovaného, že žalobca nebol prítomný pri odovzdaní
a prevzatí tovaru. Žalovaný sa obmedzil len na reprodukciu argumentov správcu dane uvedených v
rozhodnutí a v jeho rozhodnutí absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej
a právnej argumentácie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nedáva zmysel, ktorý by svedčil o

skutkových a právnych dôvodoch, ktoré viedli k jeho vydaniu.

Žalobca namietal, že ak správca dane pripúšťa, že ten istý tovar v rovnakých objemoch, rovnakým
vozidlom do skladu spoločnosti TYREX, s. r. o. v Bratislave dodal iný nekonkretizovaný dodávateľ,
ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval platbu, potom jeho tvrdenia uvedené v rozhodnutí

sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a odôvodnenie nedáva zmysel. Žalovaný uvedenú zásadnú
námietku v rozpore s ustanovením 74 ods. 2 Daňového poriadku nechal bez povšimnutia. Žalobca
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (Napr. rozsudok NS SR SP. zn. 5Sžf/108/2009
z 18. 05. 2010, SP. zn. 5Sžf/22/2016 z 26. 04. 2018 a iné.) z ktorej vyplýva, že ak správny orgán
nedostatočne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia svoju správnu úvahu ohľadne určitej okolnosti,

ktorú prezentuje, ide o neodstrániteľnú chybu konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia a takéto
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný uvádza, že žalobca neprijal príslušné opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa nestal
súčasťou reťazca. Z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel žalovaný k záveru, že

žalobca mohol alebo mal vedieť o existencií reťazca. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR SP. m. 3 Sžf 1/2010 namietal, že nemohol vedieť o reťazci dodávateľov a odberateľov, o pohybe
tovaru mimo svojho dodávateľa a odberateľa, o personálnych prepojeniach JUDr. Šofranka s ďalšími
daňovými subjektmi v reťazci dodávateľov a odberateľov, o tom, že zástupcovia odberateľa Maltepo, s.r. o. a JUDr. Šofranko sa poznajú, o nížení ceny tovaru, atď. Žalobca uvádza, že je úplne bežné, že
obchody sa bežne dohadujú aj obratom a to, že od ponuky k uzavretiu obchodu uplynula cca hodina nie
je nič výnimočné. Správne orgány bežne argumentujú tým, že odberateľ' nepoznal konateľa dodávateľa,

osobne sa s ním nestretol, no vo veci žalobcu vyčíta žalobcovi, že staval len na osobnom poznaní JUDr.
Šofranka. Žalobca opätovne uvádza, že za okolností, ktoré mu v čase nákupu a predaja kávy boli a mohli
byt' objektívne známe, nič nenasvedčovalo tomu, že uvedené dodávky môžu byt' spojené s daňovým
únikom.

Žalovaný všetky listinné dôkazy žalobcu spochybnil tým, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad. Žalobca uvádza, že daňová kontrola je primárne kontrola dokladová. Z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR (Napr. III. ÚS 401/09-17 zo 16. 12. 2009, III. ÚS 281/2010 z 25. 8. 2010 a iné)
vyplýva, že samotné faktúry a iné listinné dôkazy nie sú dôkazom a splnením dôkaznej povinnosti
len vtedy, ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť. To znamená, že nie akékoľvek spochybnenie dôkazov

predloženýchžalobcomoprávňujesprávcudanenepriznaťprávonaodpočítaniedanelenpreukázateľne
spochybnenie vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dôkazov. Ak správca dane tvrdenia žalobcu
a dôkazy ním predložené nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť
dôkazmi, ktoré tvrdenia a dôkazy žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom jeho dôkazy musia mať
minimálnerovnakúvýpovednú hodnotu,záväznosťavierohodnosť,akodôkazypredloženéžalobcom.Z

rozhodnutia vyplýva, že pochybnosti o hodnovernosti dokladov a dôkazov preložených žalobcom vznikli
výlučne z dôvodu nemožnosti preveriť, či sporná faktúra bola zaúčtovaná, či daň z nej bola priznaná
a odvedená, teda z dôvodov, na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv. Žalobca nemôže predpokladať, že
u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať' dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad,
že u týchto subjektov nebude možné preveriť ich účtovnú evidenciu. Žalovaný argumentuje tým, že

faktúry a listinné dôkazy nepredstavujú dôkaz, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek dôkaz,
no paradoxne absenciou listinných dokladov u dodávateľa ZOOM Societas, s. r. o. a jeho právneho
nástupcu Alytus, s. r. o. spochybnil dôkazy predložené žalobcom.

Žalobcauvádza,žedôkaznýštandard,tedapožadovanámierazávažnostidôkazuktvrdeniamdaňového

subjektu a k tvrdeniam správcu dane musí byť rovnaká. Z rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný pre dôkazné
bremeno správcu dane uplatnil nízky dôkazný štandard a naopak, pre dôkazné bremeno žalobcu
uplatnil dôkazný štandard vysoký. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (§ 63 ods. 5 Daňového
poriadku) musí vyplývať vyvážený vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všetky dôkazy predložené žalobcom žalovaný,

rovnako ako správca dane v podstate nehodnotil len ich odmietol s oznámením finálneho záveru, že
technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a dôkazy. Na strane druhej k záveru o neunesení
dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k spornej otázke dodávateľa postačovalo to, že dodávateľ
zanikol, nástupnícka spoločnosť je nekontaktná a nebolo možné u nej preveriť vznik daňovej povinnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že dôkazný štandard, teda požadovanú mieru závažnosti dôkazu žalovaný

posudzuje v obdobných prípadoch rozdielne a preferuje tie dôkazy, ktoré za daných okolností potvrdzujú
správcom dane a žalovaným zvolenú verziu skutkového stavu a z uvedených dôvodov im a priori
pripisuje absolútnu hodnotu závažnosti.

Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR SP. zn. ISžfl88/2016 namietal, že ak má

správca dane za preukázané, že išlo o fiktívne obchody, uskutočnené iba „na papieri” z dôvodu získania
neoprávnenéhodaňovéhozvýhodneniavoformepodvodnéhovylákaniaodpočtuDPH,potomjenaňom,
aby neprimal odpočítanie dane na vstupe s objasnením mechanizmu podvodného konania. Žalovaný
sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadal len reprodukciou tvrdenia správcu dane, že neuznáva
právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a nie z dôvodu

účasti na daňovom podvode. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pojem daňový
podvod sa stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu,
resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší
si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového
práva Európskej únie. Preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol

žalobca v pozícií daňového subjektu je jedným z pojmových znakov podvodu na DPH a jednou z
podmienok pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudky Najvyššieho súdu SR SP. zn. ISžf/16/2016 a SP. zn. ISžf/31/2016 zo 17.10.2017 z ktorých
vyplýva, že zo zistení správcu dane musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kde v reťazcispoločností došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom v postavení daňového
subjektu. Neodvedenie dane, ako pojmový znak podvodu na DPH bol pravdepodobne naplnený tým, že
dodávateľ žalobcu ZOOM Societas, s. r. o. fakturovanú a splatnú daň z dodávok pre žalobcu neodviedol.

Správca dane, ako aj žalovaný v rozpore s ustanovením 3 ods. 3 Daňového poriadku uvedené závažné
skutkové zistenie nikde osobitne nehodnotia, čím sa toto zistenie javí pre výsledok dokazovania a pre
právne posúdenie veci ako nepodstatné. Podľa správnych orgánov k daňovému úniku nedošlo tým, že
dodávateľ žalobcu daň neodviedol, a teda daňovú výhodu nezískal, ale k daňovému uniku a k získaniu
daňovej výhody došlo uplatnením odpočítania dane žalobcom z faktúry od dodávateľa ZOOM Societas,

s. r. o. Z ustanovenia 3 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane pri hodnotení dôkazov musí
prihliadnuť na všetko, čo vyšlo najavo. Skutočnosť, že dodávateľ žalobcu ZOOM Societas, s. r. o. daň
pravdepodobne nepriznal, neodviedol, zanikol bez právneho nástupcu a neodvedená daň je od neho
nevymožiteľná ostala, rovnako ako v prípade rozsudkov Najvyššieho súdu zo 17. 10. 2017 účelovo
mimo pozornosti správnych orgánov.

Žalovaný tvrdí, že neuprednostnil vybranie dane u žalobcu, u ktorého je to z hľadiska vymožiteľnosti
práva jednoduchšie, no nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že daň je od spoločnosti ZOOM Societas, s. r. o.
nevymožiteľná a neuviedol ani to, aké úkony reálne smerujúce k vymožiteľnosti neodvedenej dane od
uvedenej spoločnosti správca dane vykonal.

Žalovaný uvádza, že absenciu dôkazu nemožno nahradiť dôkazom opaku, t. j. že ani daňové orgány
nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. Žalobca uvádza, že judikatúra
Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho súdu SR ohľadom rozdelenia dôkazného bremena v situácií,
keď sa daňový subjekt zúčastnil plnenia poznačeného daňovým podvodom je prakticky ustálená. Z tejto
judikatúry vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia

bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.
Správne orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania s cieľom vyhnúť sa
dôkaznému bremenu preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa podieľal na
plnení, ktoré bolo spojené s daňovým únikom a ustálil, že daňového podvodu sa dopustil sám žalobca,
pretože v nepriznaní nároku na odpočítanie dane ide o najjednoduchší spôsob, ako kompenzovať

nevymožiteľnú daň od jeho dodávateľa ZOOM Societas, s. r. o. a zaručiť daňový výnos.“
III. Vyjadrenie žalovaného a replika
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2020 zopakoval svoju argumentáciu
z preskúmavaného rozhodnutia a uviedol, že žalobné dôvody uvedené v žalobe nie sú opodstatnené.
Postup správcu dane ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli

porušené práva žalobcu. Má za to, že je namieste žalobu zamietnuť.

11. Žalobca v replike, ktorá bola súdu doručená dňa 20.07.2020 uviedol, že vyjadrenie žalovaného
vykazuje rovnaké vady, ako aj rozhodnutie žalovaného. Má za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení
k žalobe rovnako ako v rozhodnutí sa v značnej miere obmedzil na reprodukciu právnych viet, týkajúcich

sa preukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia a vo všeobecnosti poukazuje, že žalobca neprijal
príslušné opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti a bez toho, aby predstavil jasne individualizovaný
právny záver, ktorý by sa kvalifikovane vzťahoval ku konkrétnym námietkam žalobcu.

12. Žalovanému bola replika zaslaná na dupliku, žalovaný však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava
13. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je

daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa

§ 71 zákona.

14. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie
dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v

iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods.2 Daňového poriadku, Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V. Právny názor správneho súdu
15. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), nariadil pojednávanie

v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a), pričom postupom v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) zistil
skutkovýstava dospelkzáveru,žežalobežalobcunemožnopriznaťúspechzďalejuvedenýchdôvodov.
Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2022 sa účastníci konania, ani ich právni zástupcovia nezúčastnili.

17. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu

prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa
s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou
právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorýmsa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný
sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom
odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych

noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Súd poukazuje
na to, že žalovaný sa zároveň podrobne vyjadril aj vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2020.

18. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum

je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide
okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania,prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Rozhodnutie,ktoréhoodôvodnenienespĺňanáležitosti
stanovené zákonom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky,
že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je

rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

19. Žalobná námietka žalobcu pod bodom 23. správnej žaloby ohľadom preukázania obchodnej
transakcie: „že medzi zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením je zásadný logický
rozpor. Nie je možné uvádzať, že v obchodnom reťazci s existujúcim tovarom figuruje aj spoločnosť

ZOOM Societas, s. r. o., popisovať detaily obchodu a súčasne tvrdiť, že spoločnosť ZOOM Societas,
s. r. o. žalobcovi tovar nedodala“, správny súd uvádza, že žalovaný správny orgán sa na str. 22
preskúmavaného rozhodnutia túto situáciu vysvetlil nasledovne: „JUDr. Šofranko síce správcovi dane
potvrdil dodanie tovaru, avšak jednalo sa o jeho tvrdenia, ktoré nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi,
predmetný obchod potvrdil len formálne, bez preukázania konkrétnych dokladov a dôkazov, čím bola

spochybnená vierohodnosť a preukaznosť dokladov a údajov uvedených v dokladoch znejúcich na
meno spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. Správca dane nemohol preveriť, či faktúra č. 12017064 je
vystavená spoločnosťou ZOOM Societas s.r.o. pre daňový subjekt GymBeam s.r.o., či je zaúčtovaná, či
bola z uvedenej faktúry daň priznaná a odvedená, čo spoločnosť ZOOM Societas s.r.o. nepreukázala
žiadnymi listinnými dôkazmi.“ Námietka nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia v tomto

konaní neobstojí, nakoľko je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že toto zodpovedá
zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods.3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je
riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal
so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné, zrozumiteľné, závery sú
dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci

žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne
vyplýva, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaný a akými právnymi úvahami sa
riadili pri rozhodovaní.

20. Súd dáva do pozornosti právny názor, vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 5Sžf/97/2010, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen
na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že
súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ

napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj
o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva
v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č.

511/1992Zb.oprávnené“.Potrebaskúmaniaekonomickéhodôvodudaňovejtransakciesaprejavujeako
súčasťzásadyposudzovaniaprávnehoúkonupodľajehoobsahu.Zásadaobjektívnejpravdy,ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým
sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaníuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to

predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane
získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje,
že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené

pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre
pripúšťa,ženiejevrozporesprávomÚniepožadovať,abysubjektprijalvšetkyopatrenia(duediligence),
ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse
Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade,
požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia

neboli poznačené podvodom.

21. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným
dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom,
že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s

dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru
alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom,
spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a
pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už

samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne
možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho
daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho
dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania
z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť

dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať
všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a)
a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho

zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby
platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona
o DPH). „...dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na

daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou
Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým
únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin
Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb.
s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na

daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a
dôvodnosť odpočtu DPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil. „Najvyšší súd
opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého
obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o

obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď
§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto
vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide
o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu,
tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené“.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/97/2010). Vzhľadom na spochybnenie
reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno
zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených
daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil aprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za
dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho
zdaniteľnéhoplneniazneužívajúcehoprávoposkytovanézásadouneutralityDPH.Nezodpovedázásade

zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho
dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza
od zmluvného dodávateľa, odovzdá finančné prostriedky v značnej sume v hotovosti osobe, u ktorej si
nepreverí, že koná v mene deklarovaného dodávateľa (napr. formou splnomocnenia), a tým v podstate
nemá doklad, komu cenu za dodávku zaplatil. V danom prípade žalobca nepreukázal pri kontrole ani

existenciu dodaného tovaru, z dôvodu jeho spotrebovania. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva
právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými
zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného
podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa
na podvodných transakciách nepodieľal vedome. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty

ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene
prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V
danom prípade na základe uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH
z prijatého tovaru platiteľovi, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.“

22. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009
zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011- 17 zo dňa
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi
(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje

svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z
pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

23. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami,
snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly
nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane

nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo
všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie
zdaniteľných plnení nie len z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne
uskutočnené. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie
správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo služby zo strany

daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože formálne
doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.

24. Vychádzajúc z administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd
tak opätovne ako to už vyššie uviedol konštatuje, že rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti

a nezrozumiteľnosti a žalovaný v ňom dostatočným spôsobom uviedol svoju správnu úvahu , ktorou
sa spravoval pri rozhodovaní a je z neho možné vyvodiť záver, na základe ktorého potvrdil odvolaním
napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený podľa ust. § 68 ods5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní rozdiel na dani v sume 18 373,61 Eur za zdaňovacie obdobie október 2017
z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z.

25. Taktiež bola v konaní nedôvodná námietka žalobcu podľa ust. § 191 ods.1 písmeno g) SSP,
že boli porušené ustanovenia zákona v konaní pred orgánom verejnej správy, ktorých porušenie
vidí žalobca v tom, že sa žalovaný nezaoberal riadne všetkými námietkami. Po oboznámení sa
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ako aj s obsahom odvolania a po preskúmaní

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno konštatovať, že by žalovaný porušil ustanovenia
zákona o správe daní upravujúce postup odvolacieho orgánu ako ani ustanovenia zákona o správe daní
upravujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v rámci odvolacieho konania. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že sa žalovaný riadne zaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali význam preposúdenie danej veci a s týmito námietkami sa dostatočne vysporiadal. Nie je zrejmé, že by bol žalovaný
opomenul vysporiadať sa s niečím podstatným, čo bolo namietané v odvolaní a súd zároveň poukazuje
na to, že žalobca ani neuvádza konkrétne, ktorými námietkami sa žalovaný opomenul zaoberať, len

konštatuje že sa námietkami zaoberal vágne.

26. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch
stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190

Správneho súdneho poriadku zamietol.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že
účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech,
a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené
trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

28. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná
veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení zák. č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia,

údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal

za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).