Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/238/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216594
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712216594.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421,
proti žalovanej Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 17.06.2016 na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 žiadal žalobca priznať náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy tým, že škoda mala vzniknúť nečinnosťou Okresného súdu Zvolen v exekučným
veciach a to tak, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tunajší súd
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti
nerozhodol. Exekučným titulom vo veci bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a preto
zo strany súdu bola zákonná povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcií v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či
exekučnýmtitulom,prektorýsaexekúcianavrhovalavykonaťbolorozhodnutievšeobecnéhosúdualebo

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o
poverenítakdošlopouplynutízákonomstanovenejlehoty.Žalobcaďalejtvrdil,ževpredmetnomprípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup

hodnotil ako v rozpore so zákonom konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej sa odvolával
na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že existoval tu právne relevantný exekučný
titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia
§ 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvoláva právne účinky,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci

právoplatne rozhodnutej. Táto tvorí neodstrániteľnú vadu konania, ku ktorej je povinný ex offo súd
prihliadať. V nečinnosť súdu považoval žalobca za neospravedlniteľnú, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, vktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Vzhľadom k tomu si uplatňoval
majetkovú škodu vo výške 1.388,71 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 277,74 Eur.

Uznesením zo dňa 19.12.2012 Okresný súd Zvolen spojil na spoločné konanie veci vedené pred
tunajším súdom pod rôznymi spisovými značkami s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou
sp. zn. 7C/238/2012. Rozhodnutie o spojení veci na spoločné konanie nadobudlo právoplatnosť
16.01.2013.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 04.06.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 12.06.2013
k spojeným návrhom ( ďalej len „ návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatnený,
žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. K návrhu vzniesla procesné námietky v tom, že síce žalobca uviedol v návrhu časť dôkazov,
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek

tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného
súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie
jehoústavnýchprávnečinnosťouExekučnéhosúdu,keďuviedlapríkladmorozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to,

že okrem toho, kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo
na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu
§ 43 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v
tomtomomenteniejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Čosatýkauvádzanýchprieťahovvkonaní,

v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie
„ považuje „ žiadosť o informáciu o stave konania“. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na

skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé,
ženavrhovateľichnepodalpouplynutí6mesačnejlehoty,aleskôr.Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo

ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie

nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdneho
konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R
28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaná ďalej informovala
súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,nebolochotnýuviesťdátumy,kedysadozvedelo
škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik

nemajetkovej ujmy. V celku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Zákon č.514/2003Z.z.ustanovujevšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduspôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup

2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, s tým, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky
súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existencie dôvodov podľa § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa
prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011.
Pokiaľ ide o znenie ustanovenia § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku v znení účinnom pred l.6.2011
poznamenala, že v samotnej dôvodovej správe je k tomuto novelizovanému ustanoveniu Exekučného

poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR.
Preto argumentácia žalobcu je v interpretácií toho čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a nepravdivá
a § 4l ods.2 písm.d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred
dňom l.6.2011. Taktiež považovala za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie

§ 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota l5 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu a ( okrem exekučného titulu podľa §
41 ods.2 písm.c), a d) Exekučného poriadku) a ak ho súd nepoverí, l5 dňová lehota neplatí. Nie je
možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť l5 dňovú lehotu i na zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Poukázala tiež na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 16/02, z ktorého má vyplývať, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,

že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom nato, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Okrem
toho poukázala na ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od l.l.2013, pričom
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie

ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu v SR, ktorými bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov žalovaná má zato, že nie je
preukázanýnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivexistenciiprieťahov.Otázku,čivkonkrétnomprípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku
48ods.2ÚstavySRjepritomkompetentnýpreskúmaťÚstavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa
týchto 3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr. I ÚS 41/02).
Odporkyňa považovala za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.
ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade

sťažnosti na prieťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nepovažuje za preukázanú ani existenciu
prieťahov v konaní. Podľa § l9 a ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia rozhodnutia). V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným

postupom spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie po l5-dňovej
lehote,lehotanauplatnenietohtonároku(premlčacialehota)uplynulapo3rokochodmomentuuplynutia
l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu l5 dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia dňom 23.4.2009 t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.
Žalobca doposiaľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za
hypotetické.Natomtomiestejepotrebnépoukázaťnatúskutočnosť,žežalobcaneuvádza,čipredmetnévecné náklady predstavujú podľa § l7 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk.
Skutočná škoda je totiž trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový
prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť

škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody
a ušlého zisku žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si
uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani
za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. Žalovaná upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými
navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalovaná má zato, že žalobca ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva

informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcii, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali
bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov na správu, resp. udržiavanie informačného
systému vznikala žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za

účelové. Na základe týchto skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. Pokiaľ sa ďalej žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, tu žalovaná poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobne „ frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery „ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňujespoločnosťakoprávnickáosoba.SamotnájudikatúrapoukazujenatentoaspektvrozsudkuNS
ČRsp.zn.3Cdo675/2011,kdejeuvedené,že odškodnenieprávnickejosobyzanemajetkovúujmunieje
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie jeho podnikateľské postupy“. Žalobca zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením. Uvedené z návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť žalobcovi jej náhrada v peniazoch. V tejto

súvislosti poukázala na ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenie § 17
ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom
malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu

spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaná k vyjadreniu doložila list Európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu

predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako
aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý podľa
článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej percepcii

navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napríklad
Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16.07. 2012, ktorý odporkyňa
tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať
pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej
veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa

jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v
Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie
a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového
predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa zo svojich radov. Zpopísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých

úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to,
že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3
Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu

(ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti
prípadnejujmyanásledky,ktoréžalobcovimoholnamietanýnesprávnyúradnýpostupspôsobiť,nemôže
byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná tiež namietala príčinnú
súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná
súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede

javov ja každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho
javu. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že by žalobcovi vznikla škoda postupom
súdu. Žalobca tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim
v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp.zn. 7C/238/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume
1.388,71 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 277,74 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere
dlžníkom : R. Q., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo: EX 1462/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora až dňa 19.08.2011 (konanie sa začalo dňa 24.01.2011), teda bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 207 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 7C/239/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 2.106,04 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 421,21 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: R. R., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 1154/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12.04.2011 (konanie sa začalo dňa 20.01.2011), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 82 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 7C/240/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 1.351,65 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 270,33 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: Ľ. C., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny

exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11719/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 06.09.2011 (konanie sa začalo 28.06.2011), teda bol v
omeškaní s rozhodnutím viac ako 70 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 7C/241/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody

v sume 1.273,13 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 254,63 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: N. Y., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 12473/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 06.03.2012 (konanie sa začalo dňa 14.07.2011), teda bol

v omeškaní s rozhodnutím viac ako 236 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 7C/242/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.013,74 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti sexekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: J. I., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6458/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o

žiadosti súdneho exekútora až dňa 26.09.2011 (konanie sa začalo dňa 20.04.2011), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 159 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 7C/243/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 2.581,88 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 516,38 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: I. T., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX13250/2012.Exekučnýsúdvtejtoexekučnejvecirozhodolo
žiadosti súdneho exekútora až dňa 12.09.2012 (konanie sa začalo dňa 09.07.2012), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 65 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 7C/244/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 3.103,91 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 620,78 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: N. I.Í., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6837/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci

rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 24.04.2012 (konanie sa začalo dňa 28.04.2011), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 362 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 7C/245/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 2.150,21 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 430,04 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: Y. B., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11998/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 29.02.2012 (konanie sa začalo dňa 07.07.2011), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 237 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 7C/246/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 1.487,61 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 297,52 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: R. Q., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny

exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7364/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 15.08.2011 (konanie sa začalo dňa 13.05.2011), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 94 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn.7C/247/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody

v sume 5.203,75 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.040,75 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvyoúveredlžníkom:F.P.,V..XX.XX.XXXX.Poprijatínávrhunavykonanieexekúciesúdnyexekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 5131/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora až dňa 07.11.2011 (konanie sa začalo dňa 30.03.2011), teda bol v omeškaní

s rozhodnutím viac ako 222 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn.7C/248/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 2.742,22 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 548,44 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere dlžníkom: S. Z., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11996/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09.12.2011 (konanie sa začalo dňa 07.07.2011), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 155 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn.7C/249/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody
v sume 1.620,37 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 324,07 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere dlžníkom: S. H., V.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdnyexekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 10703/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.08.2010 (konanie sa začalo dňa 19.10.2009), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 301 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 20.06.2016. Na toto pojednávanie boli práv. zástupca
žalobcu i žalovaná predvolaní včas a riadne. Žalovaná podaním zo dňa 15.06.2016 doručeným

tunajšiemu súdu v ten istý deň prostredníctvom e-mailu ospravedlnila svoju neúčasť na tomto
pojednávaní z dôvodu jej kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet pojednávaní
po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť konania
ako aj s ohľadom na predpokladaný postup žalobcu, ktorý sa podľa doterajších skúseností žalovanej
pojednávaní taktiež nezúčastní, pričom sa žalovaná pridržala svojich zaslaných vyjadrení k veci.

Podaním zo dňa 17.06.2016 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o
prejudiciálnych otázkach, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom pod
sp. zn. 7C/6/2010 na Okresnom súde Prešov.

K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Čo sa týka návrhu na prerušenie konania

vo vzťahu k zodpovedaniu prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom Európskej únie, je treba uviesť, že
v tomto konaní žalobca vyvodzuje uplatnené nároky z tvrdenia, že exekučný súd nerozhodol o jeho
žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote. Súdu preto nie je zrejmé (a nevysvetlil
to ani žalobca), aký súvis s prejudiciálnymi otázkami aktuálnymi v konaní Okresného súdu Prešov sp.
zn. 7C/6/2010 má posúdenie toho, či o žiadosti o udelenie poverenie bolo rozhodnuté v určenej lehote

alebo nie, lebo táto fundamentálna okolnosť sa ani okrajovo nedotýka potreby aplikácie komunitárneho
práva. Aj tu súd poukazuje na ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatujúc, že
neprebieha žiadne konanie riešiace predbežnú otázku majúcu význam pre rozhodnutie vo veci, pre ktorú
by bolo namieste obligatórne či fakultatívne prerušenie tohto konania. Súd preto predmetný procesný
návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),

spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)

vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde. V
návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi.

Z exekučného spisu sp.zn. 20Er/126/2011 (EX 1462/11 - súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : R. Q., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 14.02.2011.

Uznesením zo dňa 19.05.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2011.Z pripojenej kópie uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 27Er/519/2011 - 10 zo dňa 08.06.2011,
súd zistil, že bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.05.2011.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená

dňa 03.06.2011. Návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: J. I., V.. XX.XX.XXXX.
Uznesením sp. zn. 27Er/519/2011 - 16 zo dňa 11.04.2012 súd exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.09.2012.

Z exekučného spisu sp.zn. 21Er/132/2011 (EX 1154/11 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh

na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: R. R., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 09.02.2011.
Uznesením zo dňa 01.03.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2011. Uznesením zo dňa
19.07.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2012.

Z exekučného spisu sp.zn. 23Er/819/2011 (EX 11719/11 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh

na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Ľ.Í. C., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 18.08.2011.
Uznesením zo dňa 19.08.2011.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2011. Uznesením zo dňa
22.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/785/2011 (EX 12473/11 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému N. Y., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa
07.09.2011. Uznesením zo dňa 02.11.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2013. Uznesením zo dňa 08.10.2013 bolo exekučné konanie

zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2013.

Z exekučného spisu sp. zn. 23Er/554/2012 (EX 13250/12 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: I. T., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 14.08.2012.
Uznesením zo dňa 31.08.2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo podané v zákonnej lehote oprávneným odvolanie, o
ktorom rozhodol odvolací súd dňa 16.07.2013 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013. Uznesením zo dňa 25.09.2015 bolo exekučné
konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2015.

Z exekučného spisu sp.zn. 25Er/589/2011 (EX 6837/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : N. I., V.. XX.XX.XXXX. Tento
došiel dňa 24.06.2011. Uznesením zo dňa 19.03.2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.05.2012. Z úradného záznamu zo dňa 03.04.2012 (čl. 17 spisu) vyplýva, že dňa 12.03.2012

bola podaná oprávneným sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola dňa 03.04.2012 vybavená ako
dôvodná. Uznesením zo dňa 21.10.2015 súd exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/599/2011 (EX 11998/11 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : Y. B., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 18.08.2011.

Uznesením zo dňa 18.08.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2012.
Uznesením zo dňa 02.12.2015, právoplatným dňa 05.05.2016 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/502/2011 (EX 7364/11 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh

na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému R. Q., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 19.07.2011.
Uznesením zo dňa 21.07.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011.
Uznesením zo dňa 04.06.2014 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.07.2014.

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/390/2011 (EX 65131/11 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej : F. P., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 21.04.2011.
Uznesením zo dňa 20.06.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2011. Uznesením zo dňa
19.07.2012, právoplatným dňa 25.10.2012 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 27Er/747/2011 (EX 11996/11 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : S. Z., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 18.08.2011.
Uznesením zo dňa 19.08.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.12.2011. Uznesením zo dňa 11.04.2012, právoplatným dňa 07.06.2012 bolo

exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 27Er/772/2009 (EX 10703/09 súdny exekútor J.. I. Q.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : S. H., V.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 04.11.2009.
Uznesením zo dňa 29.04.2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu bolo podané oprávneným v zákonnej lehote

odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd dňa 19.08.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2010. Uznesením zo dňa 26.09.2011,
právoplatným dňa 10.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Žalobca v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č.514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č.514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007

Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu, ktorý

v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v súlade s
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu

(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)

nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaní
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná

súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna

zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti, nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.Zanesprávnyúradnýpostupmožnovovšeobecnostipovažovaťporušeniepravidiel,ktorésúpredpísané
právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp.
s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci,

ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v
rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny
úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah do práv

a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že
podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov
alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť
je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov
škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.

Žalobca vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.
7C/238/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie
žalobcu o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmieri, platobné výmery, výkazy

nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo

možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č.244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia

tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm.d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský

rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,

že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch exekučných vecí súd preskúmaval
materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou. Z obsahu exekučných
spisov tiež vyplýva, že žiadosti o udelenie poverenia boli podané v období od 01. 06. 2010, len žiadosť
o udelenie poverenia vo veci sp. zn. 27Er/772/2009 bola súdu doručená dňa 04.11.2009.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní, od ktorých odvodzoval žalobca nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy a v ktorých došlo k zamietnutiu žiadostí súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu Exekučného súdu.

K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmavanie žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi

EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,
nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje
svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu,
žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred
udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie
je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku, resp. otázky, ktoré boli
podmienkamimateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,rozhodcovskýchrozsudkov,týmtopostupom
nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných titulov (rozhodcovských
rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské rozsudky, sú v súlade so
zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď potom, ak Exekučný súd

zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol týmto
dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.
3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011

zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04.
2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa
22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011,
uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti S. Q., zo
dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto

Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal nárok navrhovateľa na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, o
sťažnostiach na prieťahy v konaní nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva, a

ani v jednom prípade nebola uložená žiadna sankcia.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a
je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj polehote, keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Navrhovateľ v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do vydania rozhodnutia o tejto žiadosti bol v neistote, prípadne, že v dôsledku

tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani
vznik škody, ani výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať materiálne.

Nakoľko žalobca súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b) vznik
škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo mu
právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko žalobca nepreukázal predovšetkým existenciu
nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod

odôvodňovať v rozsudku škodu a majetkovú ujmu, ktorú žalobca nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ žalobca v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2

O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre žalovanú nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).