Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200662
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120200662.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcov: 1/ M. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX, XXX XX A. A. a 2/ I.. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. A. XXXX, XXX XX A. A., právne zastúpených: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín,

IČO 47 256 907, proti žalovanému: Grand Tn - Reality s.r.o. so sídlom Palackého 3477,
911 01 Trenčín, IČO 36 326 658, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mikita s.r.o., 1. mája 11,
911 01 Trenčín, IČO 36 861 901, v spore o určenie vlastníckeho práva
k obchodnému podielu, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.
apríla 2022, č. k. 36Cb/3/2020-252, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania p o t

v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom

II. žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne priznal náhradu 100 % trov konania.

1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa v spore domáhali určenia, že
žalovaný je vlastníkom obchodného podielu vo výške 50 % v obchodnej spoločnosti F. D. s.r.o., so
sídlom A. A. XXXX, I.: XX XXX XXX. Žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcov 1/ a 2/ na takomto určení, pretože uvedená spoločnosť bola ku dňu 25.03.2022 vymazaná

z obchodného registra, teda zanikla, a žalobcovia sa preto domáhali určenia vlastníckeho práva k
neexistujúcej majetkovej hodnote.

1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému proti
žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne priznal 100 % náhradu trov konania, pretože žalovaný mal vo
veci plný úspech.

2.1. Proti výroku II. tohto rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie a to z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písmeno h/ CSP. Odvolaciemu súdu navrhli výrok o trovách konania zmeniť tak,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie v
napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Dôvodili, že k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku objektívnej právnej skutočnosti na ktorú
žalobcovia nemali žiadny vplyv. V čase podania žaloby ako aj v priebehu konania trvajúcehoviac než dva roky, sa zvolený spôsob uplatnenia práva žalobcov javil ako najvhodnejší, pričom k
nemožnosti preukázania naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe došlo až do okamihu
výmazu spoločnosti z obchodného registra. Túto skutočnosť nemohli žalobcovia v čase podania žaloby

predvídať. Z uvedeného dôvodu sa domáhali aplikácie § 257 CSP a namietali, že dôvody hodné
osobitného zreteľa mal prvoinštančný súd skúmať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
Žalobcovia 1/ a 2/ mali za to, že v konaní boli splnené kumulatívne obe podmienky na nepriznanie nároku
na náhradu trov konania pretože tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré neboli skúmané. V
priebehu konania nastala bez zavinenia žalobcov taká procesná situácia, ktorá vylučovala ich úspech

napriek tomu, že sa domáhali ochrany svojho porušeného práva prípustnou a dôvodnou žalobou v čase
jej podania. Považovali za nespravodlivé priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý
úspech vo veci dosiahol nie vlastným konaním, ale okolnosťou ktorú žiadna zo strán nemohla ovplyvniť
alebo predvídať.

3. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci neboli podané.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote
strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, že spĺňa popri všeobecných
náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania
vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho

konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá odvolaním napadnutý
nebol, v tejto časti nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty a preto nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.
a) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach

a o procesných povinnostiach.

8. Odvolací súd skúmal splenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či
jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného

postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom.
Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného
práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov
aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto
pochybenie odvolací súd v konaní nezistil.

9.Podľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§

255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchtopodmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo
17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010

či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257
CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné

zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať
náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad
rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu
k určitému typu konania (nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12),
ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,

ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP). Priamo z textu zákonného
ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom
predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán
(ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia

§ 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je
rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno
aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo
strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je
možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP

a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v
prípade použitia ustanovenia
§ 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko
k prípadnému použitiu tohto ustanovenia (rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č.
9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13

a sp. zn. I. ÚS 1593/15). Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii
§ 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo
svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup,
ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď
účastníka konania bez toho, aby bolo možné

z diel náhrady trov by napr. dostal odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z akých dôkazných
prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať § 257 CSP. Aj podľa
ustálenej súdnej praxe (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010) výnimočnosť použitia
ustanovenia 257 CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť

náležite odôvodnené. (Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič,
M.; a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 940 - 943).

11. Žalobcovia 1/ a 2/ založili odvolacie dôvody na skutočnosti, že v súdenej veci boli splnené podmienky
pre aplikáciu ust. § 257 CSP, podľa ktorých súd prvej inštancie nerozhodol, ani podmienky tohto

ustanovenia neskúmal. Namietali, že k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku objektívnej skutočnosti,
na ktorú nemali vplyv a túto nemohli v čase podania žaloby predvídať. Uvedené odvolacie námietky
považoval odvolací súd za nedôvodné.

12. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o trovách

konania na ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu
100 %. Odvolací súd uvádza, že povinnosť nahradiť trovy konania v sporovom konaní sa spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci, teda základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v
sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá

náhrada trov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je
úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu
a naopak, žalovaný má plný úspech, ak je žaloba v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit saoznačuje to, čoho sa žalobca domáha v podanom návrhu. Petit určuje, o čom má súd vo veci konať
a rozhodovať,
t. j. predmet sporu.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 21.01.2020 podali žalobcovia 1/ a 2/ žalobu o určenie,
že žalovaný je vlastníkom obchodného podielu vo výške XX % v obchodnej spoločnosti F. D. s.r.o., so
sídlom A. A. XXXX, I.: 50 XXX XXX a domáhali sa priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili
tým, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili dňa 11.12.2019 so žalovaným zmluvu o prevode obchodného podielu

uvedenej spoločnosti, v zmysle ktorej malo dôjsť k prevodu obchodného podielu žalobcu 1/ a žalobcu
2/ spolu vo výške 50 % na žalovaného. Listami žalovaného zo dňa 19.12.2019 adresovanými žalobcom
1/ a 2/ žalovaný odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom uvedené listy obsahovali
aj informáciu, že žalovaný nemá záujem o nadobudnutie obchodného podielu spoločnosti vzhľadom na
rozpor skutočného ekonomického stavu prehlásením žalobcu 1/ ako bývalého konateľa spoločnosti o
ekonomickom stave spoločnosti. K zmene zápisu v obchodnom registri nedošlo.

14. Z obchodného registra spoločnosti F. reality s.r.o., so sídlom A. A. XXXX, I.: XX XXX XXX odvolací
súd zistil, že uznesením číslo konania 38K/1/2020-104
zo dňa 29.06.2020 právoplatné dňa 04.07.2020 bol vyhlásený konkurz na túto spoločnosť
a bol ustanovený správca konkurznej podstaty. Uznesením Okresného súdu Trenčín číslo konania

38K/1/2020-212 zo dňa 21.09.2021 právoplatné dňa 16.10.2021 súd zrušil konkurz na majetok úpadcu
pre nedostatok majetku.

15. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti F. D. s.r.o. bola obchodná spoločnosť F. D. s.r.o.
so sídlom XXX XX A. A. XXXX, I. XX XXX XXX ku dňu 25.03.2022 ex offo vymazaná z obchodného

registra. Registrový súd vykonal výmaz z obchodného registra podľa § 8a ods. 1 písmeno d/ zák. č.
530/2003 Z.z. o obchodnom registri s dňom výmazu 25.03.2022.

16. Dňa 21.04.2022 podali žalobcovia 1/ a 2/ návrh na zmenu žaloby, ktorá zmena žaloby bola
uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.04.2022 zamietnutá. Napriek tejto skutočnosti

a poučeniu súdu prvej inštancie na uvedenom pojednávaní v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, v ktorom
vyslovil predbežný právny názor, že žalobcovia 1/ a 2/ v spore nepreukázali naliehavý právny záujem,
žalobcovia 1/ a 2/ žalobu späť nevzali a trvali na meritórnom rozhodnutí. Ani jedna zo strán nepožiadala
súd prvej inštancie o aplikáciu
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd uzavrel, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie o trovách konania, keď na rozhodnutie aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, je správne a nemožno
muvytýkať,ženerozhodolpodľa§257CSP,pokiaľsámpotrebuaplikácietohtoustanovenianevzhliadol.

17. Odvolací súd následne v odvolacom konaní skúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska
aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Konštatoval, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ o trovách konania bolo

prvoinštančnýmsúdomriadnedoručenéžalovanémuspolusvýzvounavyjadreniekodvolaniu.Žalovaný
mal preto vedomosť, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhajú aplikácie § 257 CSP v odvolacom konaní.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu však rovnako
ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody na aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách
konania a to tak z dôvodu procesného postupu žalobcov 1/ a 2/ v konaní, keď títo po zamietnutí návrhu

na zmenu žaloby žalobu späť nevzali a trvali na meritórnom rozhodnutí, ako aj z dôvodu, že medzi
uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu, odstúpením od tejto zmluvy zo strany žalovaného
pre ekonomickú situáciu spoločnosti, a k vyhláseniu konkurzu na majetok uvedenej spoločnosti, došlo
v krátkom časovom úseku. Tieto skutočnosti nemožno v spore pričítať na ťarchu žalovaného.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania vecne správny a
táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne
a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobcami 1/ a 2/ uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia
nemajú oporu v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387

ods. 1 CSP.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu však v odvolacom konaní
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania protižalobcom 1/ a 2/, nakoľko si žiadne trovy v odvolacom konaní neuplatnil a ani mu z obsahu spisu žiadne
nevyplývajú.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).