Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, May 11, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117211523
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5117211523.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

žalobcu: UNISTAV spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 279, 905 01 Senica, IČO: 31 409 539, právne
zastúpený: JUDr. Natália Trubanová, advokátka so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, proti žalovanému: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617
794, právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, o
nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2017 domáha, aby súd nahradil súhlas žalovaného s
vydaním sumy vo výške 700.742,19 eur zo súdnej úschovy žalobcovi, ako príjemcovi v rade 4/ v konaní
o úschove vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 15U/2/2014 a zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný s Obcou U. uzatvoril Zmluvu o dielo č. X/

XXXX,vzmyslektorejžalovanýObciU.C.vystavovalcenudielavystavenýmifaktúrami.Medzižalobcom
a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX zo dňa 26.11.2012 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 20.3.2013 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.5.2013, v zmysle ktorej žalobca vykonával v
pozícii podzhotoviteľa na diele práce pre žalovaného. Dňa 30.10.2013 Zmluvou o postúpení pohľadávky
žalovaný postúpil na žalobcu časť pohľadávky voči Obci U. vo výške 700.742,19 eur, vyplývajúcej z
faktúry č. 320130020, ktorú skutočnosť žalovaný oznámil Obci U.. Obec U. peniaze zložila do súdnej
úschovy vedenej Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 15U/2/2014 pre pochybnosti, kto je veriteľom

odmeny za vykonanie diela v zmysle Zmluvy o dielo č. X/XXXX. Žalobca požiadal o vydanie predmetu
úschovy vo výške 700.742,19 eur, ktorá bola súdom zamietnutá. V konaní o úschove žalovaný odoprel
súhlas s vydaním predmetu úschovy. Žalobca sa preto domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného s
vydaním predmetu úschovy žalobcovi.

2. Žalobca v podanej žalobe ako dôkaz označil Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi spoločnosťou BCI,
a.s. a obec U. v znení Dodatkov č. 1 a 2, faktúru č. 320130020, Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi

spoločnosťou BCI, a.s. a spoločnosťou UNISTAV, spol. s r.o. v znení Dodatku č. 1 a 2, Zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2013,
uznesenie súdu zo dňa 03.04.2014 a Oznámenie o prijatí do úschovy zo dňa 24.04.2014, žiadosť
o vydanie predmetu úschovy zo dňa 14.05.2014, uznesenie súdu o zamietnutí zo dňa 11.01.2017,odvolanie žalobcu voči uzneseniu o zamietnutí zo dňa 27.01.2017, podanie žalovaného (odopretie
súhlasu žalovaného) zo dňa 06.06.2016.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 05.06.2017 navrhol žalobu v celom rozsahu
ako zjavne procesne neprípustnú a súčasne hmotnoprávne nedôvodnú zamietnuť. Svoju procesnú
obranu žalovaný vo väzbe na citovanú právnu úpravu vzťahujúcu sa k veci podľa § 185d ods. 1 veta
druhá OSP, § 185e OSP založil na tvrdení, že v danom spore nie je možné postupovať v zmysle ust.
§ 185e OSP tak, ako požaduje žalobca a nie je možné žalovať iného označeného príjemcu plnenia,

nakoľko je zrejmé, že subjekt v procesnom postavení príjemcu nemá žiadnu právnu povinnosť na
poskytnutie súhlasu a nie je tým, „kto vydaniu odporoval“ ako to predpokladá ustanovenie § 185e OSP.
Uviedol, že všetci príjemcovia 1 až 4 v konaní o úschove majú vo vzťahu k zriadenej súdnej úschove
rovnaké, zákonom definované postavenie a teda jeden príjemca nemôže žalovať iného príjemcu o
to, aby tento príjemca súhlasil s vydaním súdnej úschovy inému príjemcovi, keďže zákon „príjemcovi
takúto povinnosť neukladá“. Žalovaný súčasne upriamil pozornosť konajúceho súdu na body 21 až 26

uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 15U/2/2014-418 zo dňa 11.01.2017, kde Okresný súd Žilina tieto
procesné súvislosti podrobnejšie rozoberá a vymedzuje procesné postavenie účastníkov predmetného
nesporového konania. Žalovaný súčasne vo vyjadrení poukázal na v tom čase prebiehajúce odvolacie
konanie v súvislosti s podaným odvolaním proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí žiadosti všetkých
príjemcov o vydanie predmetu úschovy.

4. Vo vecnej rovine žalovaný poukázal na nezastupiteľný výkon funkcie člena štatutárneho orgánu vo
väzbe na namietaný dôvod neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky pre nedodržanie zásad pri
konaní za právnickú osobu, keď N.. Z. konal za BCI, a.s. na základe dvakrát prečiarknutej plnej moci
udelenej X.. S. D. dňa 10.10.2013 a v rozpore s úpravou výkonu funkcie štatutárneho orgánu. Žalovaný

preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný ako dôkaz vo vyjadrení označil odvolanie príjemcov 1, 2 a 3 voči uzneseniu Okresného
súdu Žilina č. k. 15U/2/2014-418 zo dňa 11.01.2017, návrh obce U. na prijatie peňažných prostriedkov
do súdnej úschovy zo dňa 20.03.2014 a plnomocenstvo zo dňa 10.10.2013 (priložené žalobcom spolu

so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2013).

6.Vzhľadomnažalovanýmdoručenýnávrhnaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniasúdneho
konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb/271/2017, v ktorom žalovaný vystupuje v
pozícii žalobcu, a v rámci ktorého sa žalobca domáha nahradenia vôle spoločnosti OHL ŽS Slovakia,

a.s., TUCON, a.s. a UNISTAV spol. s r.o. ohľadom súdnej úschovy vedenej Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 15U/2/2014, a v rámci ktorého ide o identické skutkové okolnosti ako v prípade súdneho
konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/53/2017, pričom rozdiel spočíva iba v tom, že spoločnosť BCI žaluje
v jednom súdnom konaní všetky zúčastnené subjekty, súd na návrh žalovaného rozhodol o prerušení
konania Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 10Cb/53/2017 do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/271/2017 uznesením zo dňa 02.08.2018, ktoré v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/171/2018 zo dňa 31.01.2019 nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.03.2019.

7. Rozhodnutie o prerušení konania súd prvej inštancie založil na skutočnosti, že vzhľadom na predmet

sporu a okruh procesných strán v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb/271/2017
sa prerušenie konania javí ako hospodárne a efektívne, nakoľko v súvisiacom konaní 18Cb/271/2017
sú účastníkmi konania všetky subjekty majúce záujem na vydaní finančných prostriedkov zo súdnej
úschovy vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 15U/2/2014 a je preto v záujme všetkých
dotknutých subjektov efektívnejšie prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti postúpenia pohľadávok

spoločnosti BCI, a.s. na ďalšie subjekty v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/271/2017, a teda
vyriešenie sporného postúpenia pohľadávok spoločnosti BCI, a.s. na ďalšie subjekty v konaní, ktorého
účastníkmi sú všetky dotknuté subjekty a takýto postup je aj súladný so základnými princípmi civilného
sporového konania, predovšetkým s princípom právnej istoty sporových strán vyplývajúcim z čl. 2 ods.
1, 2 CSP a v záujme hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP.

8. Po zistení skutočnosti, že odpadol dôvod prerušenia konania, a to nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/271/2017 rozhodnutím súdu
prvej inštancie č. k. 18Cb/271/2017-532 zo dňa 16.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu vŽiline č. k. 13Cob/207/2019 zo dňa 27.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2020, súd
nariadil na prejedanie veci pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov procesných strán.

9. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov procesných strán a oboznámením
podstatnej časti spisového materiálu Okresného súdu Žilina 10Cb/53/2017.

10. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a navrhol nahradiť prejav vôle žalovaného
s vydaním úschovy v sume 700 742,19 eur a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca

má za to, že dôvod prerušenia konania v danej veci trvá a to s poukazom na podané dovolanie na
Najvyššom súde Slovenskej republiky evidované pod sp. zn. 4Obdo/114/2020, o ktorom doposiaľ nebolo
rozhodnuté a rovnako nebolo rozhodnuté ani o návrhu žalobcu na odklad právoplatnosti rozhodnutia vo
veci 18Cb/271/2017. Žalobca trval na tom, že by konanie v predmetnej právnej veci malo byť prerušené
a to s poukazom na riziko hroziacej škody v prípade, že dovolaniu bude vyhovené. Žalobca má za
to, že je oprávnený na vydanie sumy vloženej do súdnej úschovy a to s poukazom na interpretáciu

práva ako umenia dobra a spravodlivosti. Žalobca za správne a spravodlivé požaduje také rozhodnutie
súdu, ktorým súd prizná v konečnom dôsledku žalobcovi odmenu za dielo, ktoré žalobca vykonal a za
ktoré žalobcovi právom náleží odmena. Za extrémne nespravodlivé žalobca vníma vydanie predmetu
úschovy žalovanému, ktorý svojim konaním uviedol žalobcu do omylu, a ktorý konal v hrubom rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, ktorý využil lesť a oklamal žalobcu, pričom aktuálne sa dovoláva

neplatnosti zmlúv. Žalobca poukázal na preverovanie konania žalovaného orgánmi činnými v trestnom
konaní a uviedol, že v prípade nevyhovenia žalobe hrozí žalobcovi nenávratná škoda, a preto má za to,
že by konanie v danej veci malo byť naďalej prerušené do rozhodnutia dovolacieho súdu v súvisiacej
právnej veci.

11. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania. Žalovaný spochybnil existenciu dôvodu na prerušenie konania, ktorým
nie je ani podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, o ktorom sa koná, a to s poukazom
na obsiahlu judikatúru k otázke prípustnosti prerušenia konania z dôvodu podaných mimoriadnych
opravných prostriedkov.

12. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný poukázal na rozhodnutie v súvisiacom konaní Okresného súdu
Žilina, 18Cb/271/2017, v ktorom súd ako prejudiciálnu otázku posudzoval oprávnenie na vydanie
predmetu úschovy, ktoré aktuálne svedčí spoločnosti BCI, a.s. v danom konaní žalovanému. K
uvedenému záveru súd dospel na základe posúdenia neplatnosti udelenej plnej moci na uzatvorenie

zmluvy o postúpení pohľadávok, a to z dôvodu nedodržania zákonom stanoveného spôsobu výkonu
činnosti štatutárneho orgánu a rovnako z dôvodu znehodnotenia pripojenej plnej moci jej prečiarknutím.
K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia dobrých mravov žalovaný označil za neprípustné nakladanie
s pohľadávkami v hodnote viac ako 2 milióny eur bez platného oprávnenia na vykonanie takéhoto úkonu
postupcom a bez toho, že by si oprávnenie nakladať s pohľadávkou postupcu postupník riadne preveril.

Naopak žalovaný má za to, že v dôsledku konania žalobcu a ostatných príjemcov predmetu úschovy boli
poškodené práva žalovaného, ktorý má 7 rokov finančné prostriedky viazané na účte súdu v úschove a
to napriek tomu, že uplynul rok od právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým sa nahradil súhlas všetkých
žalovaných v konaní 18Cb/271/2017 s vydaním predmetu úschovy spoločnosti BCI, a.s..

13. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha nahradenia prejavu vôle a to
súhlasusvydanímpredmetuúschovyatovsúvislostisprebiehajúcimkonanímnaOkresnomsúdeŽilina
pod sp. zn. 15U/2/2014, v rámci ktorého Okresný súd Žilina rozhodol o prijatí finančných prostriedkov
zložiteľa Obce U. do úschovy v celkovej výške 2.160.712,65 eur za účelom splnenia záväzku a to v
prospechštyrochoznačenýchpríjemcov,medziinýmivprospechžalobcuažalovanéhoatozdôvodu,že

zložiteľ nevedel, ktorý z príjemcov je oprávnený, tzn. kto je oprávneným veriteľom pohľadávky tvoriacej
predmet úschovy.

14. Medzi stranami je nesporné, že tak žalobca, ako aj žalovaný podali v konaní o úschove žiadosť
na vydanie predmetu úschovy a rovnako je nesporné, že zo strany príjemcov nebol daný súhlas

všetkých označených príjemcov na vydanie predmetu úschovy žalobcovi. Vzhľadom na to, že konanie o
úschovách začalo pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného mimosporového poriadku t.j. zákona č.
161/2015Z.z.(ďalejlen„CMP“),ktoréhoúčinnosťnastaladňa01.júla2016,vzmysleustanovenia §396
ods. 3 CMP konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončiapodľa doterajších predpisov. Na rozhodovanie o návrhu na prerušenie konania a trovy konania súd
aplikoval platný a účinný procesný predpis, ktorým je zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

15. Na skutkový a právny stav vyplývajúci z konania o úschovách súd aplikoval ustanovenia § 185d ods.
1 OSP a § 185e ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

16. Podľa § 396 ods. 3 CMP, konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

17. Podľa § 185d ods. 1 O.s.p., predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu
došlo preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto
iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu
úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k

zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho
veriteľa.

18. Podľa § 185e 1 O.s.p., ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť
právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný

súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

19. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

20. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania súd vzhľadom na zistené okolnosti prejedávanej
veci tento procesný návrh zamietol, a to s prihliadnutím na požiadavku zachovania základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 17 CSP, ktorého účelom je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú procesné strany do momentu právoplatného skončenia veci.

K stavu právnej istoty spravidla dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní,
ktorým sa čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa procesné strany obrátili na súd.
Takáto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia čl. 17 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v

konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Otázku
prerušenia konania upravuje zákonné ust. § 162 a nasl. CSP ako obligatórne prerušenie konania v
prípadeust.§162ods.1a2CSPaďalejfakultatívneprerušeniekonaniapodľa§164CSP,podľaktorého
zákonného ustanovenia ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

21. Citované zákonné ustanovenie § 164 CSP tak umožňuje súdu reagovať na procesnú situáciu, keď
sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na jeho konečné rozhodnutie a je preto v záujme

hospodárnosti prebiehajúce konanie prerušiť a vyčkať na rozhodnutie vydané v tomto inom konaní.
Z obsahu uvedeného je zrejmé, že v danom prípade ide o fakultatívne rozhodnutie súdu, kedy na
základe vlastnej úvahy a s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci súd buď konanie preruší,
alebo urobí iné vhodné opatrenia. Keďže prerušenie konania sa v dôsledku procesného rozhodnutia
súdu o prerušení konania predlžuje, zákonná požiadavka rýchlej a účinnej ochrany práv procesných

strán v súdnom konaní determinuje prerušenie konania skôr ako výnimočné opatrenie súdu. Preto súd
musí dôsledne posúdiť, či sú skutočne splnené predpoklady na takéto rozhodnutie, a či prerušenie
konania je efektívnym opatrením. S prihliadnutím na dĺžku konania v prejednávanej veci, ktoré začalo
podaním žaloby dňa 31.03.2017 a dĺžku konania o úschove, ktoré začalo podaním návrhu ešte v
roku 2014, pri zohľadnení záverov rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k 18Cb/271/2017-532 zo dňa

16.05.2019, s ktorého vecným rozhodnutím a jeho odôvodnením sa konajúci súd v plnom rozsahu
stotožňuje, nesúhlasné stanovisko žalovaného s prerušením konania, súd návrh na prerušenie konania
v kontexte podaného dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, nevyhodnotil ako dôvodný,
keďže podľa ustálenej rozhodovacej praxe samotné podanie dovolania bez ďalšieho nie je dôvodom naprerušenie konania. Súd je názoru, že prerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania ako základnej podmienky, ktorú je súd povinný posudzovať v každom štádiu konania aj v
súvislosti s rozhodovaním o návrhu na prerušenie konania. Podľa opakovane judikovaného právneho

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky dovolanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania
taxatívne vymedzenou procesným predpisom, a preto všeobecný súd nemôže bez ďalšieho nekonať
a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie. Súd preto
návrh na prerušenie konania tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku, zamietol.

22. K otázke prípustnosti podanej žaloby súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 185d
Občianskeho súdneho poriadku predpokladá vydanie predmetu úschovy príjemcovi na jeho žiadosť
a len v prípade, ak uplatní právo na vydanie predmetu úschovy niekto iný ako zložiteľom označený
príjemca alebo aj v prípade, ak s vydaním veci nesúhlasil iný zložiteľom označený príjemca, je možné
vydať predmet úschovy len so súhlasom všetkých účastníkov konania o úschove a osôb, pre ktorých
nesúhlas došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa sa v takom prípade vyžaduje len vtedy, pokiaľ

bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa. Potom osobe, ktorá uplatnila nárok na vydanie predmetu
úschovy, sa predmet úschovy vydá len vtedy, pokiaľ s tým súhlasí zložiteľ a príjemca. Pokiaľ však došlo
k odopretiu súhlasu s vydaním predmetu úschovy, tento je možné nahradiť právoplatným rozhodnutím
súdu, ktorým má byť rozhodnuté, že ten kto vydanie odporoval, je povinný súhlasiť s vydaním predmetu
úschovy žiadateľovi. Vzhľadom na to, že v konaní o úschovách súd zásadne nie je oprávnený riešiť

sporné otázky medzi jednotlivými jeho účastníkmi a vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi
konania o úschovách nedošlo k dohode a pre nesúhlas jednotlivých príjemcov nebolo možné predmet
úschovy vydať príjemcovi, bol legitímny postup ktoréhokoľvek príjemcu domáhať sa potrebného súhlasu
rozhodnutím súdu vydaným v sporovom konaní.

23. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je príjemca alebo ten, ktorý uplatňuje právo na vydanie
predmetu úschovy, pričom pasívne legitimovaným je ten, pre ktorého nesúhlas nebolo možné predmet
úschovy vydať žalobcovi. Výrok rozhodnutia súdu o tom, že žalovaný je povinný súhlasiť s vydaním
predmetu úschovy žalobcovi potom nahrádza prehlásenie vôle žalovaného účastníka v konaní o
úschovách(§161ods.3OSP).Čiževsituácii,pokiaľžalovanýnesporneodmietoludeliťsúhlasžalobcovi

na vydanie predmetu úschovy, bol žalobca oprávnený domáhať sa podanou žalobou na Okresnom súde
Žilina nahradenia súhlasu žalovaného s vydaním úschovy.

24. K okamihu rozhodovania súdu v predmetnej právnej veci je však nesporné, že právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu Žilina, č. k. 18Cb/271/2017-532 zo dňa 16.05.2019 súd nahradil

vyhlásenie vôle žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/, medzi inými aj žalobcu v tomto konaní, t. j. spoločnosti
UNISTAV spol. s r.o. s vydaním predmetu úschovy - finančných prostriedkov z úschovy súdu vedenej
na Okresnom súde Žilina pod č. k. 15U/2/2014 v prospech žalobcu v celej zloženej sume 2.160.712,65
eur (t. j. v prospech žalovaného v tomto konaní - BCI, a.s.). V nadväznosti na uvedené právoplatné
rozhodnutie je potrebné konštatovať, že tak ako aj žalobca a žalovaný, ktorí boli účastníkmi konania, v

ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie v prospech spoločnosti BCI, a.s., ktorým nahradil vyhlásenie
vôle žalovaných, medzi inými aj spoločnosti UNISTAV spol. s r.o., sú tieto procesné strany právoplatným
rozhodnutím viazané, a preto zásadne nie je možné v inom konaní úspešne uplatňovať nárok, ktorý
už bol právoplatne rozhodnutím súdu priznaný. V danom prípade platí, že v skončenom konaní došlo
právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu , z ktorého žalobca identicky

nárok odvodzuje v tomto konaní pri zodpovedaní rovnakej predbežnej otázky, ktorej vyhodnotenie sa
premietlo do už vydaného právoplatného rozhodnutia súdu.

25. Konajúci súd je tak názoru, že v predmetnej právnej veci nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom
existenciepohľadávkyžalobcuBCI,a.s.navydaniepredmetuúschovyajevyriešenímtejtoprejudiciálnej

otázky Okresným súdom Žilina v konaní 18Cb/271/2017 v spojení s konaním Krajského súdu v Žiline
13Cob/ 207/2019 vo vzťahu k nahradeniu prejavu vôle žalovaného, viazaný. Právoplatné rozhodnutie je
zásadne nezmeniteľné s výnimkou jeho zrušenia mimoriadnym opravným prostriedkom. Napriek tomu,
že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie v tej istej veci, to znamená s identickým predmetom
konania, uvedená okolnosť neznamená, že už v jednom prípade v predchádzajúcom sporovom konaní s

konečnou platnosťou medzi stranami vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu by mohla byť neskôr v
inom súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovaná iným spôsobom ako otázka predbežná.
V danom prípade bol tak súd povinný pri svojom rozhodovaní v tejto ďalšej veci neodchýliť sa od
právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom sporovom konaní predbežná otázka a na ňunadväzujúce posúdenie nahradenia prejavu vôle. Uvedený prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho
rozsudku v novom sporovom konaní, hoci s neidentickým predmetom konania, t. j. bez existencie
prekážky veci rozhodnuté vedie k výsledku, že žalobca v konaní nebude úspešný. Prejudicialitu vo

vyššie označenom kontexte je potrebné chápať ako kauzálny vzťah medzi dvomi subjektívnymi právami,
z ktorých jedno je podmienené druhým. Jedná sa o situáciu, kedy právoplatným rozhodnutím vo veci
sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie v
tejto veci. Teda v situácii, že v inom súvisiacom konaní, na ktorého právoplatné skončenie bolo viazané
pokračovanie v predmetnej právnej veci, došlo k nahradeniu súhlasu žalobcu UNISTAV spol. s r.o.

s vydaním predmetu úschovy spoločnosti BCI, a.s. (v predmetnom konaní v postavení žalovanému),
súd je povinný pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci o právnom vzťahu procesných strán tento
posudzovaťlentak,abyzáveryrozhodnutiavtejto vecizodpovedalizáveromprávoplatnéhorozhodnutia
v inej súvisiacej veci. Dôsledkom opačného prístupu by mohla nastať situácia, že dvomi právoplatnými
rozhodnutiami s pozitívnym nahradením súhlasu na vyplatenie finančných prostriedkov, by právo na
vydanie predmetu úschovy vzniklo viacerým subjektom, čím by nedošlo k nastoleniu právnej istoty a

odstráneniu základnej spornosti medzi jednotlivými príjemcami predmetu úschovy. Teda napriek tomu,
že prejudiciálna otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sama predmetom konania nie je,
avšak od jej vyriešenia je závislé rozhodnutie, ktoré má byť súdom prijaté, súd v novom konaní musí
rešpektovať tieto prejudiciálne účinky právoplatného rozhodnutia u tých istých procesných strán, pričom
na totožnosť procesných strán nemá vplyv rozdielnosť ich procesného postavenia v oboch konaniach.

Účinok vyššie zmienenej prejudiciality sa premietol do rozhodnutia súdu, ktorým súd žalobu zamietol,
pričom nerozhodoval o zastavení konania, ku ktorému dochádza len v prípade identity inej veci s vecou
už právoplatne rozhodnutou.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že pokiaľ iným právoplatným

rozhodnutím bol nahradený súhlas všetkých ostatných príjemcov predmetu úschovy v konaní o
úschovách (sp. zn. 15U/2/2014), ďalšie zotrvanie žalobcu UNISTAV spol. s r.o. na podanej žalobe
o nahradenie prejavu vôle je za daných okolností procesne neprípustným nárokom, a preto žalobu
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V kontexte na uvedené právne posúdenie veci
súd vyhodnotil návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov k okolnostiam uzavretia

zmluvy o postúpení pohľadávky ako nadbytočné, nehospodárne, nemajúce základ a opodstatnenie v
zistenom skutkovom stave z vykonaných dôkazov.

27. Rovnako vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania súd vzhľadom na zistené okolnosti
prejedávanej veci návrh zamietol, a to s prihliadnutím na požiadavku zachovania základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 17 CSP, ktorého účelom je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú procesné strany do momentu právoplatného skončenia veci.
K stavu právnej istoty spravidla dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní,

ktorým sa čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa procesné strany obrátili na súd.
Takáto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia čl. 17 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v
konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Otázku
prerušenia konania upravuje zákonné ust. § 162 a nasl. CSP ako obligatórne prerušenie konania v

prípadeust.§162ods.1a2CSPaďalejfakultatívneprerušeniekonaniapodľa§164CSP,podľaktorého
zákonného ustanovenia ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

28. Citované zákonné ustanovenie § 164 CSP tak umožňuje súdu reagovať na procesnú situáciu, keď
sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na jeho konečné rozhodnutie a je preto v záujme
hospodárnosti prebiehajúce konanie prerušiť a vyčkať na rozhodnutie vydané v tomto inom konaní.
Z obsahu uvedeného je zrejmé, že v danom prípade ide o fakultatívne rozhodnutie súdu, kedy na
základe vlastnej úvahy a s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci súd buď konanie preruší,

alebo urobí iné vhodné opatrenia. Keďže prerušenie konania sa v dôsledku procesného rozhodnutia
súdu o prerušení konania predlžuje, zákonná požiadavka rýchlej a účinnej ochrany práv procesných
strán v súdnom konaní determinuje prerušenie konania skôr ako výnimočné opatrenie súdu. Preto súd
musí dôsledne posúdiť, či sú skutočne splnené predpoklady na takéto rozhodnutie a či prerušeniekonania je efektívnym opatrením. S prihliadnutím na dĺžku konania prejednávanej veci, ktoré začalo
podaním žaloby dňa 31.03.2017 a dĺžku konania o úschove, ktoré začalo podaním návrhu ešte v
roku 2014, pri zohľadnení záverov rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k 18Cb/271/2017-532 zo dňa

16.05.2019, s ktorého vecným rozhodnutím sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, súd návrh na prerušenie
konania v kontexte podaného dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu nevyhodnotil ako dôvod
na prerušenie konania, keďže podľa ustálenej rozhodovacej praxe samotné podanie dovolania bez
ďalšieho nie je dôvodom na prerušenie konania. Súd je názoru, že prerušenie konania by bolo v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania ako základnej podmienky, ktorú je súd povinný posudzovať v

každomštádiukonaniaajvsúvislostisrozhodovanímonávrhunaprerušeniekonania.Podľaopakovane
judikovaného právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky ( I. ÚS 21/00) dovolanie nie je
zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou procesným predpisom a preto všeobecný
súd nemôže bez ďalšieho nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je
začaté dovolacie konanie. Súd preto návrh na prerušenie konania tak, ako vyplýva z výrokovej časti
rozsudku, zamietol.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa princípu úspechu strán v spore tak, že
strane žalovaného ako úspešnej procesnej strane súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).