Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. január 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/52/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010405

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6721010405.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného C.
I., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12. 01. 2022 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný C. I. K. Š. D. K. A. , nar. XX.XX.XXXX H. Q., F.rvale bytom

Q., D. XXXX/X

je v i n n ý,

že
v presne nezistenom čse v druhej polovici roku 2019, na presnejšie nezistenom mieste v okrese Q., aj

napriek tomu, že mal vedomosť o tom , že maloletá B.. I.., U.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.. A.. C. Č..
XX, Q., nedovŕšila pätnásty rok veku, s touto opakovane vykonal súlož, v dôsledku čoho maloletá B.. I..,
U.. XX. XX. XXXX otehotnela a dňa 26. 06. 2020 porodila syna G.. I..,

t e d a

- vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. l),
písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 39 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Q. podal pod č. XPv XXX/XX dňa 07. 07. 2021 obžalobu na obv. C. I.
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2022 na základe vyhlásenia obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku o tom, že sa ku spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval,
samosudca za súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry, poškodeného a obhajcu podľa § 257 ods. 7
Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie

v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný dodal, že poškodenú neopustil, naopak neustále s ňou je v
kontakte, naďalej tvoria pár, pomáha jej a po narodení syna aj jemu. Úmysel opustiť ju po styku vôbec
nemal. Pokiaľ aj zatiaľ nežijú v spoločnej domácnosti, je to z dôvodu, že poškodená je stále školopovinná

a je preto vhodnejšie, aby bývala u svojich rodičov. V budúcnosti však plánujú spolu ako rodina bývať
a rovnako uzatvoriť manželstvo.

Poškodená B. I. - matka malol. poškodenej B.. I.. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si žiadnu náhradu
škody v danom trestnom konaní neuplatňuje. Potvrdila slová obžalovaného v tom, že naďalej tento je v

kontakte a to každodennom s maloletou poškodenou B.. I.. i s jeho synom G.. I... Rovnako potvrdila, že
na výživu svojho syna riadne prispieva buď to finančne, alebo nákupom potravín, hygieny či iných vecí.
Z dôvodu neprítomnosti na hlavnom pojednávaní poškodeného N. I. - otca malol. poškodenej B.. I..,
súd prítomné strany oboznámil s jeho vyjadrením z prípravného konania ( čl. 46 ), ktorým si v tomto
trestnom konaní neuplatnil žiadnu náhradu škody.

V priebehu dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi ohľadom osoby obžalovaného a to so
správou o priestupkoch ( čl. 178 ), s odpisom z registra trestov (čl. 206).

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol v minulosti 5 krát súdom potrestaný najmä pre rôznu

trestnú činnosť, majetkovú ( § 247, § 222 Tr. zákona ) i násilného charakteru ( § 234 ods. 2, § 188 ods.
2 Tr. zákona ). Len jeden krát bol odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a to v zmysle rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT/XXX/XXXX, právoplatného dňa 02. 11. 2008, kedy bol odsúdený
pre zločin podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Jedná sa o odsúdenie pod bodom 4./ odpisu

z registra trestov. Tento trest však bol vplyvom ukladania mu súhrnného trestu zrušený a to odsúdením
uvedeným pod bodom 5./ odpisu z registra trestov, t.j. rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. Xt/
XXX/XXXX zo dňa 25. 07. 2014 pre prečin podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, právoplatný 25. 07. 2014 a bol
mu súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, so zaradením
pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest v celosti vykonal 24. 08. 2014.

Na prvé tri odsúdenia nemožno prihliadať, u odsúdeného došlo k osvedčeniu a teda sa na neho hľadí
akoby nebol odsúdený. Od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. od 24. 08. 2014 odsúdený
nebol súdom potrestaný, čo je viac ako 7 rokov.
Zo správy o priestupkoch vyplýva, že obžalovaný sa v roku 2020 dopustil jedného priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu dňa 18. 09. 2020, keď slovne urážal poškodeného a jeden krát ho udrel,

nespôsobil mu žiadne zranenia, za čo bol napomenutý. Druhý krát sa dopustil priestupku a to 10.04.2021
na úseku dopravy, keď osoba sediaca na sedadle spolujazdca nepoužila bezpečnostný pás, za čo bol
postihnutý blokovou pokutou vo výške 10,- Eur.

Zo záverov znaleckého posudku G.. C. H., znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria,

č. 52/2021, súd okrem iných skutočností zistil, že vzhľadom na neprítomnosť duševnej choroby
alebo poruchy v pravom zmysle slova u obvineného znalec nepovažuje jeho pobyt na slobode z
psychiatrického hľadiska za nebezpečný a to ani vo vzťahu k malol. B.. I... Nezistil u obvineného ani
to, že by trpel určitým druhom sexuálnej úchylky. Preto mu nenavrhol uloženie žiadneho ochranného
opatrenia - liečeniaZo záverov znaleckého posudku G.. H. Č., znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie
dospelých, č. 40/2021, súd okrem iného zistil, že
motiváciu k spáchaniu trestnej činnosti znalkyňa nepovažuje za patologickú. Pohnútka pramenila

z abnormne štruktúrovanej osobnosti obvineného s rysmi impulzivity, nezdržanlivosti a agresivity.
Za predpokladu pozitívneho efektu eventuálne uloženého trestu, jeho následnom akceptovaní
spoločensko-etických noriem, nemožno podľa znalkyne vylúčiť priaznivejšiu prognózu vzhľadom k
protispoločenskému konaniu. Za negatívny faktor možno považovať relatívne ukončený osobnostný
vývoj obvineného, jeho nízku ovplyvniteľnosť i sugestibilitu a opakované porušovanie zákona.

Pozitívnym faktorom môže byť rodinné zázemie. U obvineného znalkyňa nezistila poruchu sexuálnej
identifikácie, orientácie, aktivity, ani poruchu kombinovanú, teda sexuálnu deviáciu v pravom zmysle
slova. Zistila len psychosexuálne nezrelú osobnosť, čo je považované za trvalú poruchu osobnosti.
Nezistili sexuálnu viazanosť na objekt neplnoletej osoby. Znalec za dôležité považuje dostatočne účinné
prevýchovné opatrenia obvineného.

Podľa§201ods.1Tr.zákona,zločinusexuálnehozneužívaniasadopustíten,ktovykonásúložsosobou
mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Za to sa potrestá
odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.

12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj
subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa §
201ods.1Tr.zákona,keďževykonalsúložsosoboumladšouakopätnásťrokov(spoškodenou,t.č.jeho

priateľkou a matkou ich spoločného syna G.. I.., U.. XX. XX. XXXX ). Uvedené konanie obžalovaného
mal súd za preukázané nielen priznaním sa obžalovaného ku spáchaniu tohto skutku, ale aj výpoveďami
svedkov B. I., N. I., Y. I., tiež závermi znaleckých posudkov, najmä posudku k otcovstvu dieťaťa malolého
G.. I.., U.. XX.XX.XXXX ( keď poškodená B.. I.. s poukazom na deň narodenia jej syna bola gravidná v
čase nedovŕšenia 15. roku jej veku ), ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Obžalovaný je slobodný, má dve maloleté deti, z ktorých s ním v spoločnej domácnosti žije len maloletá
14-ročná dcéra H. L.. Spolu s nimi žijú aj jeho rodičia. Matka dcéry H. s nimi nežije. Dcéra H. bola
rozhodnutím súdu zverená do starostlivosti jeho matky ( t.j. starej matky malol. H. ). Obžalovaný
na ňu svojej matke riadne platí výživné. Syn obžalovaného malol. G.. I.. žije so svojom matkou, t.j.

poškodenou. S maloletým synom sa však obžalovaný dennodenne stretáva a na jeho osobu riadne
prispieva výživným, či už finančne alebo nákupmi potravín, hygieny, iných vecí. Pracuje ako brigádnik
v Tescu a jeho mesačný príjem činí okolo 500,- €.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie

trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone

( § 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona ).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona ).

Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený
Trestným zákonom, ktorým je ochrana mravného a telesného vývoja osôb mladších ako pätnásť rokov a
to bez ohľadu na ich pohlavie a pohlavnú zrelosť. Tieto osoby sú chránené aj vtedy, ak by boli iniciátorom
sexuálneho zneužívania. Nie je určujúce ani to, či k sexuálnemu zneužitiu došlo na základe citového
vzťahu, či súhlasu zneužitej osoby.

Obžalovanému poľahčuje okolnosť priznania sa ku skutku a jeho oľutovanie, ako aj napomáhanie
orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní tejto trestnej činnosti ( § 36 písm. l), písm. n)
Tr. zákona). Nepriťažovala mu okolnosť, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m)Tr. zákona ). Rovnako obžalovanému priťažuje skutočnosť opätovného spáchania zločinu ( § 38 ods. 5
Tr. zákona ), v zmysle ktorého sa zákonom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu
polovicu.

Pozornosti súdu neuniklo, že obžalovaný sa príkladmo stará o malol. priateľku a matku ich spoločného
1 a pol ročného syna ( t.j. poškodenú ), pracuje a podieľa sa nielen na výžive ale aj na dennodennej
výchove ich maloletého syna. Rovnako súdu neuniklo, že v danom prípade sa jedná o opakovane
spáchaný zločin u obžalovaného s tým, že predchádzajúceho zločinu sa obžalovaný dopustil pred viac

ako 10 rokmi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd obžalovanému ukladal ako druh trestu trest odňatia slobody a
to nepodmienečný s poukazom na § 34 ods. 6 veta druhá Tr. zákona a § 49 ods. 1 Tr. zákona. Po
úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( vo výmere 3 roky až 10 rokov ) najskôr vplyvom prevahy
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi ( kedy bolo potrebné hornú hranicu trestnej sadzby znížiť o

jednu tretinu a trest tak ukladať vo výmere 3 rokov až 7 rokov a 8 mesiacov ) a ďalej po úprave trestnej
sadzbyvplyvomopätovnéhospáchaniazločinu(kedybolopotrebnédolnúhranicutrestnejsadzbyzvýšiť
o jednu polovicu a trest tak ukladať vo výmere 5 rokov a 3 mesiacov až 7 rokov a 8 mesiacov ), mohol súd
obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 3 mesiacov až 7 rokov a 8 mesiacov.
Takto upravený trest sa však súdu s poukazom jednak na okolnosti spáchania skutku ( bez násilia,

dobrovoľne zo strany poškodenej ) a jednak s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý aj naďalej po
skutku tvorí s maloletou poškodenou pár, majú spolu maloletého syna o ktorého sa veľmi dobre spoločne
starajú, je prispievateľom na výživu i výchovu nielen ich spoločnému synovi, ale aj samotnej maloletej
poškodenej s víziou v budúcnosti spoločného súžitia a uzatvorenia manželstva ( po skončení povinnej
školskej dochádzky maloletej poškodenej ), naposledy bol súdom odsúdený v roku 2014, čo je pred viac

ako7rokmiaspoukazomajnazáveryznaleckýchposudkov,podľaktorýchniejepobytobžalovanéhona
slobode pre spoločnosť nebezpečný, znalci nenavrhli ukladať mu nejaké ochranné liečenie a prognóza
sa javí byť u neho priaznivá, javil ako neprimerane prísny. Preto využil ustanovenie o mimoriadnom
znížení trestu a to § 39 Tr. zákona a obžalovanému uložil trest vo výmere 4 rokov nepodmienečne.
Výmerutohtotrestusúdpovažujezauloženúzákonne,primeranespáchanémuskutku,jehookolnostiam

i osoby obžalovaného a považuje ju aj za spravodlivú. Návrh prokurátora ohľadom výšky trestu vo
výmere 6 rokov a 6 mesiacov by podľa záveru súdu s poukazom na vyššie uvedené, najmä s dôrazom
na skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa a nie aj jeho rodinných príslušníkov, ktorí sú naviac
na neho výživou ( maloletá dcéra H. a aj malol. syn G.. I.. ) a v danom prípade u oboch maloletých detí
aj výchovou, naviazaní, keďže s maloletou dcérou Vanesou žije v spoločnej domácnosti a s maloletým

synomG..I..sadennodennestretáva,čímsanaichvýchoveajosobnepodieľa.Užajuloženýštvorročný
nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému, bude mať výrazný vplyv na jeho rodinu - maloletú
poškodenú i ich maloletého syna, ako aj na maloletú dcéru žijúci s ním v spoločnej domáchosti. Pri
rozhodovaní o výške trestu zohrala dôležitú skutočnosť aj okolnosť, že maloletá poškodená B.. I.. už
pred daným skutkom bola s obžalovaným tehotná, pričom došlo k prerušeniu jej tehotenstva a následne

opätovne s obžalovaným otehotnela. Vtedy mala 13 rokov. Z tohto dôvodu súd pri použití ustanovenia
§ 39 Tr. zákona ( súd vychádzal z dolnej hranice trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v osobitnej
časti Tr. zákona - ods. 3 písm. e) ). obžalovanému neukladal trest ešte v nižšej výmere.

O výkone trestu v podmienkach stredného stupňa stráženia súd rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.

zákona, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním daného trestného činu bol už vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poškodení ( otec a matka maloletej dcéry - poškodenej ) si na hlavnom pojednávaní resp. v prípravnom
konaní neuplatnili žiadnu náhradu škody, preto o náhrade škody súd neučinil žiadny výrok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.