Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213796
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5116213796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu

JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: L. M., rod. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. B. XXXX/XX, U., zastúpenej Lalinský advokát s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
Námestie Andreja Hlinku 1, Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovaným: 1/ W. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. B. X/XXX, G. G., 2/ X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X, M. XX, 3a/ Ing. E. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. XX, K., 3b/ Mgr. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, K. 4a/ Ing. R. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. F. XXXX/XXR., V. - Y., 4b/ MUDr. T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/
XX, K., 5/ W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, 6/ L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX P. N., Y.,

D. T. XR.X Canada, 7/ U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. U. XXXX/XX, Z. O. X., 8/ P. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. XXX, 9/ U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. O. XXX/XXX, O., 10/ X. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XXX, 11/ L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, žalovaní 10/ a 11/ zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626
329, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalovaných 10/, 11/ proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 7C/139/2016-345 zo dňa 01. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovaným 10/, 11/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

Žalobkyni voči žalovaným 1/, 2/, 3a/, 3b/, 4a/, 4b/, 5/ až 9/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 175k ods. 2 O. s. p. a § 38 ods. 2 OZ
určil, že závet poručiteľa X. M. spísaný do notárskej zápisnice 27. 10. 2011 pod sp. zn. N 239/2011, Nz

41160/2011 je neplatný (I.). Súčasne priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným
10/, 11/ v celom rozsahu (II.) a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/, 3a/,
3b/, 4a/, 4b/, 5/ až 9/ nepriznal. Vychádzal z toho, že X. M., nar. XX. XX. XXXX zomrel XX. XX. XXXX
a prebieha po ňom dedičské konanie sp. zn. 6D/71/2012, Dnot 78/2012 na notárskom úrade súdom
poverenej notárky. Žalobkyňa je nevestou poručiteľa (bola manželkou jeho syna, ktorý ho predumrel a
nemal vlastné deti). Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že poručiteľ 30. 11. 2010 spísal závet, kde
pre prípad svojej smrti všetok svoj majetok zanechal žalobkyni. Žalovaní 1/ až 9/ sú dedičmi zo zákona, v

tretej dedičskej skupine (§ 475 ods. 2 OZ). Žalovaní 10/, 11/ sú dedičmi zo závetu spísaného poručiteľom
vo forme notárskej zápisnice N 239/2011, Nz 41160/2011, NCRza 5564/2011, na základe ktorého celý
svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok poručil závetným dedičom X. U. v polovici a L. X. v polovici s tým, že
ak ktorýkoľvek závetný dedič by sa nedožil času smrti poručiteľa ako náhradných dedičov im poručenéhopodielu určil ich deti, každé rovnakým dielom s tým, že závetní dedičia sú povinní vyplatiť konkrétnym
osobám konkrétne čiastky. V rámci prejednania dedičstva po poručiteľovi žalobkyňa predložila notárke
vlastnoručne spísaný závet 17. 11. 2010, v ktorom jej poručiteľ zanechal všetok majetok, ako aj znalecký

posudok súdneho znalca MUDr. Stanislava Kollára, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
vo veci vyšetrenia duševného stavu poručiteľa, vypracovaný 20. 06. 2011 a namietala platnosť neskôr
spísaného závetu poručiteľa, nakoľko v uvedenom čase v zmysle predloženého znaleckého posudku
trpel duševnou poruchou, v zmysle ktorej nebol schopný robiť žiadne právne úkony. Vzhľadom k
tomu, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkázala notárka pri

prejednávaní dedičstva uznesením žalobkyňu, aby svoje právo uplatnila žalobou (§ 175k ods. 2 O. s. p.)
ourčeníneplatnostizávetuspísanéhodonotárskejzápisnicezodňa28.10.2011akonanieprerušila.Na
základe uvedeného žalobkyňa podala proti žalovaným 9/, 10/ žalobu o určenie neplatnosti predmetného
závetu, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 25C/368/2012, v ktorom okresný súd rozsudkom zo dňa
06. 011. 2013 jej návrh zamietol, uvádzajúc, že aj keď z vykonaného dokazovania možno jednoznačne
predpokladať, že X. M. v čase, keď spisoval uvedený závet vo forme notárskej zápisnice, trpel popísanou

duševnou chorobou a z uvedeného dôvodu už boli dôvody pre pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony, z vykonaného dokazovania mal preukázané, že mimo dedičov zo závetu existujú aj dedičia zo
zákona v tretej dedičskej skupine, ktorí v návrhu žalobkyne na strane žalobcov, ani na strane žalovaných
neboli uvedení, pričom v konkrétnom prípade dedičov možno hovoriť o nerozlučnom spoločenstve, kde
výlučné spoločenstvo účastníkov je charakterizované tým, že rozhodnutie súdu sa vzťahuje na všetkých

spoločníkov spoločne, pričom dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov bez zreteľa na ich vôľu, a preto ide o nútené spoločenstvo. Z toho dôvodu podľa § 91 ods. 2
O. s. p. návrh žalobkyne zamietol, ktorý rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 6Co/115/2014-107 zo 06. 11. 2013.
Následne notárka ďalej pokračovala v dedičskom konaní a vydala uznesenie, ktorým opätovne prerušila

konanie a uložila žalobkyni, aby podala na súd žalobu o určenie neplatnosti závetu spísaného do
notárskej zápisnice 28. 10. 2011, keďže žalobkyňa ako závetná dedička požiadala o stanovenie lehoty
na opätovné podanie žaloby o určenie jeho neplatnosti z dôvodu, že pôvodný návrh na okresnom súde
bol zamietnutý z procesných dôvodov, čo táto aj opätovne učinila.
Ďalej mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že pred spísaním závetu 28. 10. 2011 podala

žalobkyňa 03. 02. 2011 návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony X. M., ktorá vec bola vedená
na okresnom súde pod sp. zn. 37Ps/3/2011, v ktorom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a za znalca súd ustanovil MUDr.
Stanislava Kollára. Súdom ustanovený znalec podal vo veci znalecký posudok č. 41/2011 20. 06.
2011, ktorý žalobkyňa predložila ako dôkaz v konaní. Na základe uvedeného znaleckého posudku

bol rozsudkom okresného súdu z 23. 01. 2012 X. M. pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za
opatrovníka mu bol ustanovený L. X. (žalovaný 11/). Pri doručovaní predmetného rozsudku v čase
od vyhlásenia rozsudku do jeho právoplatnosti súd zistil, že X. M. zomrel XX. XX. XXXX, a preto
následne po prevzatí rozsudku jeho opatrovníkom okresný súd uznesením z 23. 09. 2013 konanie
zastavil. Zo znaleckého posudku mal pritom súd zistené z odpovedí súdom ustanoveného znalca na

súdom položené otázky, že tento u neho zistil závažnú duševnú poruchu v pravom zmysle slova,
konkrétne vaskulárnu (cievnu) demenciu ľahkého stupňa s psychotickými príznakmi a opakovanými
stavmi zmätenosti v anamnéze (1). Táto duševná porucha nie je len prechodná. Táto duševná porucha
u vyšetrovaného je trvalá (2). Z vyšetrovaní v dôsledku tejto závažnej duševnej poruchy nie je schopný
robiť žiadne právne úkony (3). Vyšetrovaného nie je možné účelne vypočuť a nie je možné mu doručovať

písomnosti, nakoľko vzhľadom na svoju duševnú poruchu nemá žiaden náhľad, jeho úsudok je chorobne
ovplyvnený paranoidnými bludnými obsahmi v jeho myslení a taktiež pri vypočúvaní a doručovaní
písomností hrozí zhoršenie jeho zdravotného stavu, najmä zvyšovanie paranoidných obsahov v myslení
a ich dosahu na prežívanie a správanie vyšetrovaného (5). Súd na návrh sporových strán oboznámil
výpoveď znalca v konaní sp. zn. 25C/368/2012 na pojednávaní 06. 11. 2013, na ktorom ho súd

uznesením pribral do konania ako znalca, v ktorej výpovedi zotrval na svojom znaleckom posudku
vypracovanom v konaní sp. zn. 37Ps/3/2011 a na závere, že X. M. v čase jeho podania 20. 06.
2011 a vyhlásenia rozsudku 23. 01. 2012 bola osoba, u ktorej boli dôvody pre vyhlásenie pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony z dôvodu duševnej poruchy vaskulárnej demencie, ktorá sa na prvý pohľad
nedala poznať laikovi pri okamžitom strete s postihnutou osobou, keďže je špecifická v tom, že sa dá

diagnostikovať len osobou odborníka - znalca, t. j. lekára - psychiatra. Uvedenú duševnú poruchu nebolo
možné nijakým spôsobom liečiť, bola trvalého charakteru, jednalo sa o určitú stareckú zmenu, ktorú
nebolo možné už nijakým spôsobom prinavrátiť do pôvodného stavu a ktorou X. M. trpel až do svojej
smrti. Pripustil, že mohlo dôjsť k určitým zlepšeniam alebo zhoršeniam diagnózy, ktorou trpel, avšakaj v prípade, že by sa mu absolútne polepšilo, zlepšenie by znamenalo hranicu, ktorá nepresahovala
dôvod pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Zdravotný stav poznal už pred ustanovením za znalca
a to nielen pri vyšetrovaní pre účely znaleckého posudku. Vyšetroval ho aj ako lekár a nie ako znalec

mu predpisoval lieky, ktoré mali nejakým spôsobom zlepšiť jeho zdravotný stav, nie však zdravotný
stav vyliečiť. Lieky však neužíval, pretože mal paranoju, že ho niektorí ľudia chcú otráviť. Od mája,
kedy vypracoval znalecký posudok až do pojednávania 23. 01. 2012 ho nevidel, nemohlo však dôjsť k
takej zmene, ktorá by nevyžadovala pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko sa jedná o takú
degeneratívnu zmenu, ktorá sa z roka na rok zhoršuje a nie je tendencia zlepšovať zdravotný stav osoby

postihnutej touto duševnou poruchou. Pri spisovaní notárskeho závetu na notárskom úrade nedokázal
posúdiť následok svojho správania, keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav nevedel čo činí. Uvedené
bolo chorobne motivované z dôvodu jeho diagnózy. Pokiaľ notár spísal takúto notársku zápisnicu, mohol
byť vnútorne presvedčený, že sa jednalo o osobu bez akejkoľvek duševnej zmeny, mohol ho považovať
po jeho vyhlásení za absolútne zdravú osobu. Notárska zápisnica bola spisovaná osobou X. M. v čase,
kedy trpel duševnou chorobou, ktorá bola dôvodom pre vyhlásenie pozbavenia spôsobilosti na právne

úkony.
Na základe vykonaného dokazovania, a to najmä žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, ako
aj výpovede znalca, ktoré hodnotil ako listinné dôkazy, mal súd za preukázané, že poručiteľ v čase
spísania namietaného závetu formou notárskej zápisnice 28. 10. 2011 trpel duševnou poruchou, ktorá
nebola len prechodného charakteru, išlo o trvalú duševnú poruchu, v dôsledku ktorej nebol schopný

robiť žiadne právne úkony. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný 20. 06. 2011 na základe
rozhodnutia súdu, v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony X. M., ktoré však v dôsledku
jeho smrti po vyhlásení rozsudku bolo zastavené. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku bolo
možné vychádzať v predmetnom konaní, nakoľko boli vyslovené pred spísaním namietaného závetu z
28. 10. 2011 a otázky na znalca v uvedenom konaní boli relevantné aj pre predmetné konanie. Znalec

sa dôsledne zaoberal úlohami a otázkami, ktoré mu stanovil súd, tieto odborne podložil, taktiež vo svojej
výpovedivkonanívedenompodsp.zn.25C/368/2012súduobjasnilspornéskutočnosti,jednoznačnesa
vyjadril aj k spôsobilosti X. M. spísať namietaný závet. Súd preto nemal žiadne pochybnosti o správnosti
záverov predmetného znaleckého posudku, ako aj výpovede znalca a na základe vyššie uvedených
dôvodov žalobe žalobkyne vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Vychádzal z toho, že
pre predmetné sporové konania o neplatnosť závetu treba všetkých účastníkov dedičského konania
považovať za nerozlučných spoločníkov a musia tvoriť okruh strán konania. Preto priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 10/ a 11/ v celom rozsahu, nakoľko boli účastníkmi
závetu, neplatnosti ktorého sa domáhala. Proti žalovaným 1/, 2/, 3a/, 3b/, 4a/, 4b/, 5/ až 9/ jej nárok na

náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívali v tom, že napriek
ich súhlasu so žalobou museli byť označení ako strany sporu v dôsledku nerozlučného procesného
spoločenstva a priznanie nároku na náhradu trov konania voči nim by nebolo v súlade s dobrými mravmi.

2. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 10/, 11/ z dôvodov

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ CSP a žiadali ho zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu
zamietnutá.Malizato,žeust.§38ods.2OZmánamyslinielenduševnúporuchu,ktorásaukonajúceho
prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú (chvíľkovú) duševnú poruchu. Zároveň musí byť splnená
podmienka, že momentálny duševný stav vylučuje u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho
konania (vôľová zložka), či vlastné konanie ovládať (ovládacia zložka). V prípade niektorých duševných

porúch sa môžu vyskytovať tzv. svetlé chvíle, t. j. okamih, kedy osoba postihnutá duševnou poruchou
podľa § 38 ods. 2 OZ má po prechodnú dobu v plnej, či obmedzenej miere obnovenú vôľovú alebo
ovládaciu zložku, t. j. vie posúdiť následky svojho konania, či takéto konanie ovládnuť. Ak takáto osoba
nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej takáto spôsobilosť nebola obmedzená a urobila
právny úkon v uvedenom medziobdobí, považuje sa tento právny úkon za platný. Dôkazná povinnosť

spočíva v takomto prípade na osobe, ktorá tvrdí, že v momente urobenia právneho úkonu konala
počas tzv. svetlej chvíle. V konaní bola žalobkyňou predložená notárska zápisnice z 28. 10. 2011,
z ktorej obsahu vyplýva, že poručiteľ bol spôsobilý na právne úkony. Je v nej uvedené, že poručiteľ
spisuje závet z dôvodu, že ho nevesta, v tomto spore žalobkyňa, chcela pozbaviť svojprávnosti. Jeho
vôľová stránka v tomto prípade bola jasne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V závere je

jednoznačne uvedené, že poručiteľ odpovedal na otázky notára veľmi reálne, bol orientovaný v čase
a priestore, pamätal si mená, konkrétne udalosti, zrozumiteľne sa vyjadruje, uvádza, že vie, kde sa
nachádza (teda bola zachovaná aj ovládacia stránka poručiteľa). Podľa obsahu notárskej zápisnice
poručiteľvýslovneprejavovalvôľu,čochcedozávetupojaťazároveňdôslednevedelprepočítaťhodnotucelkových finančných výplatkov, ktoré má žalovaný 10/, 11/ vyplatiť uvedeným osobám. V zmysle §
38 ods. 2 OZ je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či
na skutkových okolnostiach, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu podľa § 191 CSP neumožňujú

urobiť v uvedenom smere celkom jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať
uvedené ustanovenie. Či v danej situácii konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania
alebo ho ovládnuť, musí posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Súd musí zároveň prihliadnuť na všetky
okolnosti, ktoré súvisia s napadnutým právnym úkonom. V konaní nebol pribratý súdom znalec z
odboru psychiatrie. Žalobkyňa predložila len znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný vo veci vyšetrenia

duševného stavu X. M. v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony vedenom pod sp. zn.
37Ps/3/2011, ktorého neboli účastníkmi. Preto mohol byť použitý len ako listinný dôkaz, a to aj z
dôvodu, že znalec nebol v tomto konaní zákonným spôsobom určený a nebol vypočutý. Pritom znalecký
posudok znalca MUDr. Stanislava Kollára sa priamo nevzťahuje k rozhodnému obdobiu, kedy bol závet
do notárskej zápisnice spísaný. Znalec bol vypočutý v inom súdnom konaní sp. zn. 25C/368/2012
na pojednávaní 06. 11. 2013, pričom jeho výpoveď bola oboznámená súdom prečítaním zápisnice o

výpovedi znalca na pojednávaní. Z výpovede znalca vyplýva, že tento vyšetroval X. M. ako lekár, ako
lekár mu predpisoval lieky. Pritom podľa § 11 ods. 1 z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch je znalec vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, zadávateľovi alebo k inej
osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosti o jeho nezaujatosti. Znalec sa mal preto v zmysle citovaného
ustanovenia vylúčiť, nakoľko bol zároveň ošetrujúcim lekárom X. M. a práve jeho pomer k nemu ako jeho

ošetrujúceho lekára vyjadruje pochybnosti o nezaujatosti znalca pri vypracovaní znaleckého posudku,
pričom súd napriek vedomosti o uvedenom sa nezaoberal otázkou zaujatosti znalca pri vypracovaní
znaleckého posudku, ktorý z uvedeného dôvodu nie je možné považovať za hodnoverný a takýto
znalecký posudok je nezákonný. Samotný znalec pri výsluchu v konaní 25C/368/2012 pripustil, že mohlo
dôjsť k zlepšeniu alebo zhoršeniu diagnózy, ktorou X. M. trpel, keďže sám uviedol, že od 16. 05. 2011,

kedy vypracoval znalecký posudok až do pojednávania 23. 01. 2012 uvedeného nevidel, v dôsledku
čoho nie je možné dôjsť k bezpečnému záveru, že v čase spísania závetu do notárskej zápisnice bola u
neho vylúčená prítomnosť rozumovej a vôľovej zložky konania. Znalec sám priznal prítomnosť „svetlej
chvíľky“, keď označil X. M. najskôr za osobu s trvalou duševnou poruchou a neskôr za osobu, ktorej
stav sa zlepšil. Sám znalec na strane 25 znaleckého posudku uvádza, že možno konštatovať, že v čase

znaleckého vyšetrenia v máji 2011 došlo k zlepšeniu celkového stavu posudzovaného oproti minulosti -
december 2010 až marec 2011, ktoré konštatovanie je rozporné, keďže sám uvádza, že ide o duševnú
poruchu, ktorú je možné označiť za trvalú, ktorá sa postupne zhoršuje a zároveň uvádza, že jeho
stav sa zlepšil. Okrem iného uvádza, že v období od 12/2010 a následne sa fáza choroby dostala do
takého štádia, kedy aj neodborník dokázal prejavy uvedenej poruchy rozpoznať, avšak táto hypotéza

znalca je vyvrátená skutočnosťami uvádzanými v notárskej zápisnici N 239/2011, keď notárka podrobne
a presvedčivo popisuje správanie X. M.. Na jednej strane znalec v znaleckom posudku uvádza, že
podkladom na jeho vypracovanie boli okrem iných podkladov aj vlastné psychiatrické vyšetrenia 16. 05.
a 27. 05. 2011, pričom následne uvádza, že posudzovaného nie je možné účelne vypočuť. Aj keby súd
pripustil zákonnosť znaleckého posudku, jeho závery a závery z výsluchu znalca sú protichodné, a preto

nie je možné z týchto záverov ustáliť, že 28. 10. 2011 urobil X. M. právny úkon v duševnej poruche,
ktorá vylučuje prítomnosť rozumovej a vôľovej zložky konania. Naopak závet spísaný vo forme notárskej
zápisnice predstavuje listinu, ktorá má povahu verejnej listiny, pri ktorej ako dôkaznom prostriedku platí,
že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak. Vzhľadom na vyššie
uvádzané skutočnosti znalecký posudok nevyvracia skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici. Aj keď

znalecký posudok z príslušného odboru je základným dôkazným prostriedkom v konaní, v ktorom sa
posudzuje, či bolo predmetné právne konanie fyzickej osoby urobené v duševnej poruche alebo nie,
nezbavuje to ešte súd povinnosti, aby sa pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP zaoberal úplnosťou
a presvedčivosťou spracovaného posudku a hodnotil tento dôkazný prostriedok s ďalšími dôkaznými
prostriedkami spôsobom, uvedeným v § 191 CSP a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Mali za to, že súd nemôže vychádzať z odôvodnenia
rozsudku v inej právoplatne skončenej veci sp. zn. 25C/368/2012, ale musí bezpečne a spoľahlivo zistiť
skutkový stav veci na základe dôkazov vykonaných v tomto prebiehajúcom konaní.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 10/, 11/ žiadala rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pri spochybňovaní objektívnosti znalca mala za to, že práve
ten poznal duševný stav X. M. najlepšie, čo vychádzalo práve zo skutočnosti, že bol jeho ošetrujúcim
lekárom a prichádzal do kontaktu s ním pravidelne, a preto vedel najobjektívnejšie zhodnotiť jeho stav,
a to v dôsledku jeho dlhodobého pozorovania. Vylúčila možnosť, že by bol neobjektívny, keďže nemalnajmenšiu motiváciu uvádzať v znaleckom posudku nepravdivé informácie o poručiteľovi. Ďalej mala
za to, že znovu vykonané znalecké dokazovanie a následné opätovné vypočúvanie znalca by bolo
nadbytočné a odporovalo hospodárnosti konania, pričom pokiaľ žalovaní napádajú znalecký posudok, v

takomto smere mali na vlastné náklady vykonať znalecké dokazovanie a predložiť znalecký posudok, čo
však neučinili. Absurdná je ich argumentácia, že práve notárka mala byť schopná posúdiť psychický stav
poručiteľa a vyvodiť závery o jeho spôsobilosti na právne úkony, keďže nie je odborníkom - psychiatrom,
ktorý jediný je schopný posúdiť duševný stav osoby, a teda jeho spôsobilosť vykonávať právne úkony.
Znalec jednoznačne uviedol, že X. M. v čase podania znaleckého posudku a jeho vyhlásenia bol osobou,

u ktorej boli dôvody pre vyhlásenie pozbavenia spôsobilosti na právne úkony z dôvodu duševnej poruchy
vaskulárnej demencie, ktorá sa na prvý pohľad nedá rozpoznať laikovi pri okamžitom strete s ňou, čo bol
aj predmetný prípad pri jeho strete s notárkou. Táto choroba sa dá diagnostikovať len osobou odborníka
- znalca, t. j. osoby lekára - psychiatra. Duševnú poruchu, ktorou trpel X. M., nebolo možné nijakým
spôsobom liečiť. Znalec skonštatoval, že predmetná notárska zápisnica bola spisovaná X. M. v čase,
kedy trpel duševnou chorobou, ktorá bola dôvodom pre vyhlásenie pozbavenia spôsobilosti na právne

úkony. Zo záverov znaleckého posudku možno vychádzať aj v tomto konaní, nakoľko boli vyslovené
pred spísaním namietaného závetu a otázky na znalca boli relevantné pre toto konanie.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvali na dôvodoch uvedených vo svojom
odvolaní.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrila.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalovaní 10/, 11/, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal

potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných 10/, 11/
krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácii

konania (§ 149, § 153, § 154, § 185 ods. 1 CSP), čo znamená, že strany sú povinné prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, t. j. skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany a
návrhy na vykonanie dôkazov učiniť v stanovenej dobe, inak neunesú dôkazné bremeno, čo znamená
prehru v spore.
Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie

psychiatria, z ktorého jednoznačne vyplýva, že X. M. k 20. 06. 2011, teda pred spísaním predmetného
závetu trpel trvalou duševnou poruchou, a to vaskulárnou (cievnou) demenciou, v dôsledku ktorej nebol
schopný robiť žiadne právne úkony, t. j. predmetný právny úkon, a to závet urobil v čase, keď trpel
duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, a preto je absolútne neplatný
(§ 38 ods. 2 OZ).

Znalec pritom vo svojej výpovedi, ktorú súd oboznámil, zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku
a uviedol, že táto duševná porucha sa nedá liečiť a prinavrátiť do pôvodného stavu a p. M. ňou trpel až
do smrti, pričom od vypracovania znaleckého posudku mohlo dôjsť len k zhoršeniu jeho zdravotného
stavu, keďže sa jedná o degeneratívnu zmenu a mal za to, že v čase spísania závetu vzhľadom na
svoju diagnózu nevedel, čo činí. Preto neobstojí námietka žalovaných 10/, 11/, že znalec p. M. od

vypracovania znaleckého posudku do spísania závet nevidel. Takisto neobstojí ani ich ďalšia námietka
o svetlej chvíľke, ako vyplýva z notárskej zápisnice ako verejnej listiny, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho,
čo sa v nej potvrdzuje (§ 205 CSP), keďže notárska zápisnica ako verejná listina potvrdzuje len to, že
X. M. spísal závet formou notárskej zápisnice, a to ako so svojím majetkom pre prípad svojej smrti vňom naložil a ako sa pri jej spísaní notárke javil, avšak nie to, či pri spísaní závetu vo forme notárskej
zápisnice konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, keďže sa jedná
o otázku, na ktorú treba odborné znalosti, ktoré má len znalec z odvetvia psychiatrie, t. j. v žiadnom

prípade nie notár, keď z výpovede znalca navyše vyplýva, že duševnú poruchu, ktorou X. M. trpel, laik
rozoznať mohol, ale aj nemusel.

Znalec ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ v čase znaleckého vyšetrovania v máji 2011 malo dôjsť
kzlepšeniucelkovéhostavuposudzovanéhooprotiminulosti(december2010ažmarec2011),nejednalo

sa o zlepšenie jeho diagnózy presahujúce hranicu pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Pokiaľ žalovaní 10/, 11/ namietali, že znalecký posudok bol vypracovaný v konaní pre pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony a výpoveď znalca bola prečítaná zo zápisnice v konaní 25C/368/2012
a jedná sa preto len o listinné dôkazy, krajský súd opätovne poukazuje na kontradiktórnosť civilného
sporového konania, v ktorom žalovaní skutkové tvrdenia žalobkyne podopreté ňou predloženými
dôkazmi účinne na základe nimi predložených dôkazov nepopreli, t. j. dôkazné bremeno neuniesli, čo

znamenalo aj prehru v spore.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke, že znalecký
posudok znalca je nezákonný, keďže tento pre jeho pomer k X. M. mal byť ako znalec vylúčený, keďže
ho vyšetroval aj ako lekár a ako lekár mu aj predpisoval lieky, krajský súd dopĺňa, že dôvod vylúčenia

znalca pre jeho pomer k X. M. by existoval vtedy, keď by sa jednalo o osobu jemu blízku, resp. by mal
priateľský alebo nepriateľský vzťah k nemu, t. j. jednalo by sa o osobný vzťah takej intenzity, ktorý by
bol spôsobilý vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti, čo však vyšetrovanie a predpisovanie liekov pred
vypracovaním znaleckého posudku jednoznačne nepredstavuje, a preto ani táto námietka žalovaných
neobstojí. Pritom neobstojí ani ďalšia ich námietka, že podkladom na vypracovanie znaleckého posudku

boli aj vlastné psychiatrické vyšetrenia znalca a následne znalec uvádza, že posudzovaného nie je
možné účelne vypočuť, keďže psychiatrické vyšetrenie a výsluch posudzovaného v rámci konania o
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sú diametrálne odlišné.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaných

10/, 11/, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý žalobkyni proti
žalovaným 10/, 11/ priznal vzhľadom na jej plný úspech voči nim ako závetným dedičom v celom rozsahu
a proti žalovaným 1/, 2/, 3a/, 3b/, 4a/, 4b/, 5/ až 9/ jej nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, keďže museli byť označení ako strany sporu v dôsledku nerozlučného

procesného spoločenstva.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP a žalobkyni voči žalovaným 10/, 11/ priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na jej plný úspech vo vzťahu k nim ako závetným

dedičom v plnom rozsahu a voči žalovaným 1/, 2/, 3a/, 3b/, 4a/, 4b/, 5/ až 9/ jej nárok na náhradu trov
odvolaciehokonanianepriznalzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaspočívajúcichvtom,napriektomu,
že odvolanie nepodali, jedná sa na strane žalovaných o nerozlučné spoločenstvo, pri ktorom procesný
úkon aj niektorého z nich platí i pre ostatných, t. j. aj odvolanie žalovaných 10/, 11/.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).