Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203203
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5114203203.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: A..

Q. E., H.. XX.XX.XXXX, C.: L. XX/X, XXX XX O., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: JUDr.
Nikoleta Sekeráková, advokátka, so sídlom kancelárie 1. mája 18, Žilina, proti žalovanému: E. E., H..
XX.XX.XXXX, C. A. XXXX/X, Ž.P., zastúpenému splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária M
Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, o uloženie povinnosti odstrániť drobnú stavbu,
takto

r o z h o d o l :

Konanie sa, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.100,- € titulom náhrady škody, zastavuje.

Žalovaný je povinný odstrániť hnuteľnú vec, drobnú stavbu nachádzajúcu sa na parcelách E. Č.. XXX
B. Č.. XXX N. E..Ú.. O., a to na náklady žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa G. E., H. sa žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2014 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou odstrániť hnuteľnú vec, drobnú stavbu, nachádzajúcu sa na parcelách KNC č.
XXX a č. XXX v k.ú. O. a povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 2.100,- € titulom náhrady škody spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 2.100,- € odo dňa podania žaloby až do

zaplatenia.

2. Pred začatím pojednávania dňa 29.04.2015 vzala právna zástupkyňa žalobkyne žalobu späť v časti
uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.100,- € od podania žaloby
až do zaplatenia, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 31.05.2016 sp. zn. 4C/34/2014-57.

3. Návrh na začatie konania v časti uplatneného nároku na náhradu škody 2.100,- € vzala žalobkyňa

späť na pojednávaní konanom dňa 15.03.2017.

4. Žalobkyňa na odôvodnenie žaloby uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza dom súp.č. XX a parcely č. XXX, záhrady, zapísaných na LV
č. XXXX v k.ú. O. (LV č. XXXX vyhotovený dňa 29.01.2014 cez katastrálny portál - na č.l. 6 spisu -
poznámka súdu). Žalobkyňa v dome súp.č. XX v O. trvale býva spolu so svojimi deťmi.
5. Žalovaný je vlastníkom drobnej drevenej stavby, ktorej funkciou je pravdepodobne dreváreň, alebo

sklad poľnohospodárskeho náradia s rozmermi 4,2 m x 3,35 m, ktorá je postavená na dvoch parcelách,
a to na parcele č. XXX k.ú. O. s výmerou 10 m2 vo vlastníctve Z. S., a na parc.č. XXX k.ú. O. s výmerou
3 m2 v spoluvlastníckom podiele 14-tich spoluvlastníkov, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. O..6. Žalovaný si drobnú drevenú stavbu postavil v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobkyne,
a to 1,05 m od fasády rodinného domu. Okraj strechy drobnej stavby presahuje cez hranu obvodovej
steny 30 - 35 cm. Vybudovaním drobnej drevenej stavby žalovaným v bezprostrednej blízkosti rodinného

domu žalobkyne je rodinný dom priamo ohrozený zvetrávaním fasádnej omietky na rodinnom dome, jej
oddelením na niektorých miestach v časti trojuholníka so základňou 7,2 m a výškou 2,4 m a následným
opadnutím niektorých miest, zavlhnutím spodnej časti muriva, prejavujúcom sa v hnilobe na kúpeľňovom
obklade, obklade kúpeľne, čo znehodnocuje rodinný dom žalobkyne a môže mať vplyv na zdravotný
stav žalobkyne a jej detí.

7. Za účelom preukázania uvedených tvrdení si žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok
znalcom P.. Z. E. č. 43/2013 zo dňa 04.10.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že:
- žalovaný ako stavebník nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých je drobná stavba postavená;
- stavba tým, že je postavená priamo do bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobkyne, nespĺňa
odstupové vzdialenosti podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v platnom znení, čím zabraňuje

žalobkyni v prístupe k jej rodinnému domu a v jeho údržbe v zmysle § 6 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 532/2002
Z.z.vplatnomzneníaohrozujerodinnýdomžalobkyneajzhľadiskapožiarno-bezpečnostnéhovrozpore
s § 44 ods. 1, 2 Stavebného zákona.
- Zároveň znalec konštatoval, že stavba spĺňa podmienky drobnej stavby, avšak nebola ohlásená
stavebnému úradu.

8. Spoločný stavebný úrad Varín zaslal dňa 09.08.2013 žalobkyni vyjadrenie, že uskutočnil štátny
stavebný dohľad za prítomnosti žalovaného, pričom skonštatoval, že nie je možné na odstránenie skladu
žalovaného použiť ustanovenia Stavebného zákona a odkázal žalobkyňu na súd.

9. Z vyjadrenia Obce O., Spoločného obecného úradu 013 03 Varín č. 2013/13247/SÚ, ZA zo dňa
09.08.2013 adresovaného právnej zástupkyni žalobcu (č.l. 9 spisu) súd zistil, že na základe žiadosti
žalobkyne o nariadenie odstránenia nepovolenej stavby na pozemku parc.č. XXX L. k. ú. O., parc.
č. XX/XX EKN k.ú. O., vykonal stavebný úrad štátny stavený dohľad dňa 25.06.2013 a opakovane

dňa 23.07.2013 za prítomnosti E. E.. Miestnym šetrením bolo zistené, že E. E. užíva „sklad", ktorý
je zhotovený z drevených neomietaných dosiek, vzájomne spojených bez pevného základu. Takto
zhotovený sklad nespĺňa definíciu stavby podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) a nebol uskutočnený stavebnými prácami podľa § 43g
Stavebného zákona, v zmysle ktorého stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami

zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu.
10. Stavebné práce v zmysle § 43g ods. 1 Stavebného zákona sú odborné činnosti, ktorými sa
uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi: a)
trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové

zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b) stavba
pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.
11. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa podľa osobitných predpisov vyžaduje na vykonávanie
určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická
osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť. Ak sa na stavebné práce

vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné
postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať
v súlade s nimi.
12. Obec O. vo vyjadrení konštatovala, že z uvedeného dôvodu nie je možné na odstránenie skladu
žalovaného použiť ustanovenia Stavebného zákona a odkázal žalobkyňu na súd.

13.ZoZnaleckéhoposudkuč.43/2013vyhotovenéhodňa07.11.2013znalcomP..Z.E.(prílohováobálka
č.l. 10 spisu) na základe žiadosti objednávateľa - G. E. súd zistil, že
- znalec odhadom určil podľa hlavných konštrukčných prvkov domu, že dom bol postavený v období

rokov 1910 - 1925 (strana 3 posudku),
- fasádna omietka steny rodinného domu pri drevárni je vlhkosťou a mrazom znehodnotená, na murive
nedrží a treba ju osekať,- nadzákladová časť muriva nie je izolovaná od podzemnej časti základu, táto časť muriva pri napadnutí
snehu a pri jeho topení prijíma vzlínajúcu vodu a vlhne,
- sneh, ktorý sa opiera o stenu domu, túto stenu ochladzuje a na vnútornej strane steny (v kúpeľni na

obkladoch) vzniká rosný bod a stena plesnie,
- okno v kúpeľni, ktoré je napadnuté hnilobou, je potrebné vymeniť, najlepšie za hliníkové alebo plastové.
14. Drobná stavba na parcelách č. XXX a č. XX/XX k.ú. O. je drobnou stavbou s úpravou podložia,
má pôdorysnú plochu 14 m2, čím napĺňa podmienky drobnej stavby podľa § 139b ods. 6 Stavebného
zákona,naktorústavbupostačujeohlasovaciapovinnosťpodľa§55ods.2písm.a)Stavebnéhozákona.

Účastníkom stavebného zákona je aj vlastník susedných pozemkov na parcelách č. XXX k.ú. O.. Stavba
je postavená do bezprostrednej blízkosti vedľa stojaceho rodinného domu na parc.č. XXX k.ú. O.,
pričom vlastníkovi vedľajšej stavby znemožňuje prístup k svojej nehnuteľnosti a jej údržbu. Sú porušené
odstupové vzdialenosti stavieb podľa § 6 ods. 1, 2, 3 Vyhlášky 532 Z.z. o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu. Zároveň ohrozuje vedľajšiu stavbu z hľadiska požiarno-bezpečnostného.
Drobná stavba drevárne nespĺňa ustanovenia zák. č. 50/1976 Zb., ani vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

15. Jednou z príloh k znaleckému posudku je aj náčrt pôdorysu rodinného domu a drevárne, označený
ako zápis z miestneho šetrenia zo dňa 04.10.2013 (strana 14 znaleckého posudku), podľa ktorého sú
rozmery drevárne 335 cm x 420 cm.
16. Z náčrtu sú zrejmé aj jestvujúce odstupové vzdialenosti medzi rodinným domom a dreveným
skladom, ktoré sú v najširšom mieste medzi stavbami 105 cm a v najužšom mieste 75 cm.

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.07.2014 (č.l. 42 spisu), ktorým
žalobu navrhol ako nedôvodnú zavrhnúť. Poprel, že by sa jednalo o stavbu nepovolenú, túto skutočnosť
žalobkyňa nepreukázala. Drobná drevená stavba, ktorej súčasťou bol v minulosti aj kurín, stojí na mieste

samom minimálne 60 rokov, bola postavená právnymi predchodcami žalovaného za čias, kedy sa staval
i dom súp.č. XX, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa, ktorý pozostáva z obytnej časti a hospodárskej časti.
Právni predchodcovia strán sporu nemali medzi sebou v minulosti žiadnu konfliktnú situáciu, týkajúcu
sa popísaného skutkového stavu žalobkyňou, ktorá rodinný dom súp.č. XX kúpila v roku 2008 (vyplýva
to z LV č. 1223). Žalobkyňou popisované zavlhnutie spodnej časti muriva nie je spôsobené existenciou

drobnej drevenej stavby, ktorá stojí už desaťročia, ale skutočnosťou, že uvedený dom, ktorý s drevenou
stavboususedínajmävobytnejčasti,jezavlhnutýprevažnevhospodárskejčasti,ktorániejevykurovaná
a nie je obývaná, ako i z dôvodu, že časť obvodových stien domu je pod zemou.
18.Pokiaľžalobkyňapoukazujenabezpečnostnépredpisy,jepotrebnéuviesť,žeonasamotnástavebne
zasiahla do rodinného domu tým, že vyviedla komín priamo do priestoru oproti drevenej stavbe, ktorú

poškodzuje práve v zimnom období horúci, zrážajúci sa vzduch, tento poškodzuje drevené dosky a
krytinu. Nie je možné posudzovať podmienky výstavby drobnej drevenej stavby s poukazom na aktuálnu
právnu úpravu. Odstránenie drobnej stavby nie je vhodným, ani primeraným opatrením na odstránenie
údajne hroziacej škody.

19. Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

20. Na pojednávaní konanom dňa 29.04.2015 žalovaný uviedol, že stavebná komisia v minulosti
prešetrovala práve poškodzovanie stavby vo vlastníctve žalovaného a nie stavby vo vlastníctve

žalobkyne, nakoľko na stavbu vo vlastníctve žalovaného padal sneh a dážď a dochádzalo k
poškodzovaniu stavieb. Strecha domu žalobkyne je vyššie, ako je strecha stavby vo vlastníctve
žalovaného,tedasnehadážďpadázostrechyrodinnéhodomunastrechudrobnejstavbyasnehspadne
aj medzi tieto dve stavby.

21. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný nie je ochotný odstrániť drobnú stavbu.

22. Žalobkyňa uviedla, že mala záujem nainštalovať zachytávače snehu, ale žalovaný jej povedal, že
ulica je súkromná, je to jeho pozemok, teda žalobkyňa tam nemá čo robiť, ktoré tvrdenia žalobkyne
žalovaný na pojednávaní poprel.

23. Žalobkyňa poukázala, že sa pýtala žalovaného, či si môže zaizolovať svoju stavbu, keď mali
vykonané výkopy okolo chalupy, za účelom jej zaizolovania, z toho začal byť žalovaný nervózny. Keď
začali murovať, prišiel žalovaný a začala sa hádka, zavolal pána starostu za tým účelom, aby sa odtiaľodpratali, lebo je to jeho pozemok, začala tam výmena názorov. Žalovaný zakázal žalobkyni vyjsť na
ulicu, ktorá je súkromná. Pokiaľ by určité práce súvisiace s ríňami a so zaizolovaním chalupy žalobkyňa
vykonala, tak nemuselo dôjsť k takýmto problémom.

24.Žalovanýpopreltvrdeniežalobkyne,žebymedzisebouriešiliinštaláciuzachytávačovsnehu.Nikomu
nezakazoval vstup na ulicu, tobôž nie, aby si niekto opravil čokoľvek na dome. Poukázal, že hlina okolo
domu žalobkyne bola vykopaná minimálne tri mesiace a keď tam prišiel začiatkom novembra 2011,
našiel syna žalobkyne odpratávať hlinu. Keď prišiel na druhý deň, vo dvore bola kopa štrku a postavená

miešačka, a to na pozemku (ulici), ktorého je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom, žalovaný.

25. Právni zástupcovia strán žiadali o poskytnutie lehoty za účelom prípadnej mimosúdnej dohody, z
ktorého dôvodu bolo pojednávanie odročené.

26. Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2017 právna zástupkyňa žalobkyne poukázala, že zo
znaleckého posudku č. 43/2013 P.. Z. E. vyplýva, že drobná stavba ohrozuje rodinný dom o.i. aj z
hľadiska požiarno-bezpečnostného.

27. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka Ing. Z. E., ktorý na záveroch

znaleckého posudku č. 43/2013 zo dňa 07.11.2013 zotrval. Uviedol, že podstatou posudku bolo posúdiť
poškodzovanie rodinného domu drobnou stavbou z dôvodu vlhnutia stavby, padania snehu a vlhnutia
stien rodinného domu, a nie z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavby, keď on sa k stavu stavby z tohto
hľadiska nevyjadroval.

28. Na návrh žalobkyne bolo v konaní nariadené uznesením sp. zn. 4C/34/2014-109 zo dňa 03.08.2017
znalecké dokazovanie vyhotovením odborného vyjadrenia, v ktorom budú zodpovedané nasledovné
otázky:

1/ Či ohrozuje stavba žalovaného, ktorej odstránenie je predmetom tohto konania, teda drevená stavba
nachádzajúca sa na pozemkoch KNC parc. č. XXX a parc. č. XXX v k. ú. O., rodinný dom súp. č. XX
postavený na pozemku KNC parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. O., ktorý je vo vlastníctve
žalobkyne, z požiarnobezpečnostného hľadiska, či je medzi uvedenou drevenou stavbou a rodinným
domomdodržanázhľadiskapožiarnobezpečnostnéhoodstupovávzdialenosťačidrevenástavba,ktorej

odstránenie je predmetom tohto konania, spĺňa požiarnobezpečnostné predpisy.

2/ Ak uvedená drevená stavba požiarnobezpečnostné predpisy nespĺňa a z požiarnobezpečnostného
hľadiska ohrozuje rodinný dom, vyjadriť sa, či odstránenie tejto drevenej stavby je jediným spôsobom,
ako zabrániť ohrozeniu rodinného domu zo strany drevenej stavby, resp. akým iným spôsobom je z

hľadiska požiarnobezpečnostného možné ohrozeniu rodinného domu zabrániť.

3/ Aký vplyv na požiarnu bezpečnosť stavby má vyvedený komín z plynového kúrenia nachádzajúci sa
na bočnej stene rodinného domu žalobkyne súp. č. XX v k.ú. O..

4/ Sú okná na bytovej stavbe vo všeobecnosti požiarnym rizikom?

5/ Kde je vo všeobecnosti vyššie riziko vzniku požiaru - v stavbe, kde nie je kúrenie, plyn a elektrina,
alebo kde je zavedený plyn, kde sa kúri plynom, pevným palivom a je zavedená elektrina?

6/ Aký vplyv na požiarnu bezpečnosť v rodinnom dome súp.č. XX v k.ú. O. má maštaľ a šopa, ktorá je
priamo spojená s rodinným domom a oddelená iba doskami, kde povaly sú drevené, šopa je z dreva,
kde je elektrina, uskladnené drevo i slama/seno?

29.ZOdbornéhovyjadreniač.2/2018vyhotovenéhoznalcomS.Z.dňa12.04.2018(č.l.123)súdzistil,že
znalec vychádzal pri spracovaní odborného vyjadrenia z medzi stranami dovtedy nespornej skutočnosti,
že drevená stavba bola postavená právnymi predchodcami žalovaného v čase, keď sa staval aj rodinný
dom č. s. XX, t. j. pred minimálne 60 rokmi.30. V čase výstavby drevenej stavby a rodinného domu z oblasti ochrany pred požiarmi neboli
platné záväzné právne predpisy riešiace protipožiarnu bezpečnosť stavieb a ani neboli ustanovené
osoby s odbornou spôsobilosťou špecialistu požiarnej ochrany zaoberajúce sa touto problematikou v

rámci projektovania stavby. Neexistoval samostatný právny predpis pre projektovanie protipožiarnej
bezpečnosti stavieb.
31. Prvým zákonom o protipožiarnej ochrane bol zákon č. 18/1958 Zb., ktorý ale neriešil problematiku
protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Prvou dostupnou technickou normou, ktorá stanovovala požiadavky
na protipožiarnu bezpečnosť stavieb, bola ČSN 73 0760, ktorá začala platiť až od 01.10.1959. Z týchto

dôvodov je zrejmé, že na stavbu nikdy nemohlo byť spracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti.
Oba predpisy vstúpili do platnosti až po realizácii stavieb.

32. Zo záveru odborného vyjadrenia súd zistil, že znalec v odpovedi na otázku č. 1 uviedol, že v zmysle
súčasne platných právnych predpisov protipožiarnej bezpečnosti stavieb drevená stavba ohrozuje
rodinný dom z požiarno-bezpečnostného hľadiska, nakoľko je postavená z horľavých materiálov.

Na stavbe neboli použité ochranné nátery na zvýšenie požiarnej odolnosti, čím nespĺňa požiarno-
bezpečnostné predpisy. Nie sú dodržané ani odstupové vzdialenosti v zmysle Vyhlášky č. 94/2004
Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní
stavieb v znení neskorších predpisov § 79 ods. 4, Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu - odstupy stavieb § 6 ods. 1, 2, 3.

33. V odpovedi na otázku č. 2 znalec uviedol, že pre malú odstupovú vzdialenosť stavieb nie je možné
realizovať protipožiarne opatrenia na zvýšenie protipožiarnej bezpečnosti podľa súčasne platných
právnych predpisov požiarnej ochrany.

34. V odpovedi na otázku č. 3 znalec uviedol, že vzhľadom na vyvedenie komína z plynového kúrenia
rodinného domu do priestoru, kde je inštalovaná drevená stavba, sa zvýšilo riziko vzniku požiaru a
zároveň sa zvýšilo riziko ohrozenia rodinného domu. V zmysle súčasne platných predpisov je zakázané
vyústenie komína z bočnej strany stavby.

35. V odpovedi na otázku č. 4 znalec uviedol, že vybudovaním požiarnych otvorov - okná, dvere,
sa zvyšuje nebezpečenstvo vzniku požiaru, zároveň sa zvyšuje požiarne riziko, a preto je potrebné
dodržiavať odstupové vzdialenosti v zmysle platných vykonávacích vyhlášok - č. 94/2004 Z.z. a č.
532/2002 Z.z.

36. V odpovedi na otázku č. 5 znalec uviedol, že s pravdepodobnosťou blízkou k istote možno
konštatovať, že vyššie riziko vzniku požiaru je na stavbe so zavedeným plynovým vykurovaním,
vykurovaním pevným palivom a taktiež tam, kde je zavedená elektrická energia.

37. V odpovedi na otázku č. 6 znalec uviedol, že maštaľ a šopa zvyšujú požiarne zaťaženie predmetnej

stavby,nakoľkovuvedenýchpriestorochsanachádzaelektrina,slamaaseno,ktorézvyšujúrizikovzniku
požiaru.

38. Právna zástupkyňa žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 15.10.2018 (č.l. 149 spisu)

opakovane poukázala, že predmetná drobná drevená stavba, o ktorej odstránenie žalobkyňa usiluje,
stojí na mieste samom dnes už minimálne 65 rokov. Vychádzajúc z právnej úpravy § 417 ods. 1, 2 OZ
a vyhodnotením preukázaných skutočností je nesporné, že uloženie povinnosti odstrániť hnuteľnú vec
- drobnú stavbu sa v tomto prípade nedá považovať za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie
hroziacej škody. Poukázala, že zadná časť nehnuteľnosti pozostáva z hospodárskej časti a predná z

obytnej časti, sú spolu plynule stavebne prepojené. Len na základe týchto faktov je možné dospieť k
logickému záveru, že na mieste samom je prirodzené presakovanie vody, a to jednak vplyvom vyššie
položeného terénu, chýbajúcej izolácie, neexistujúceho odvedenia dažďovej a spodnej vody, teda musí
logicky dochádzať k vlhnutiu nielen stien danej nehnuteľnosti, ale tiež základov a základovej dosky. To sa
následne prejavuje po celej dĺžke obvodovej steny. Naviac sa uvedené prejavuje v časti, kde je v dome

súp.č. 18 umiestnený kotol a kúpeľňa, nakoľko takéto prostredie umožňuje tvorbu plesní a ostatných
nežiaducich faktorov. Rozsah ohrozenia danej nehnuteľnosti zo strany drevenej šopy - drobnej stavby,
ktorýžalobkyňadeklaruje,jevporovnanísdopadomvyššiespomínanýchdlhodobopôsobiacichfaktorov
v skutočnosti len minimálny. Poukázala ďalej na konštatovanie znalca v ods. 2.2 odborného vyjadrenia,že v čase výstavby drevenej stavby a rodinného domu z oblasti ochrany pred požiarmi neboli platné
záväzné právne predpisy riešiace protipožiarnu bezpečnosť a prvou dostupnou technickou normou,
ktorá stanovovala požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb, bola ČSN73 0760 s platnosťou od

01.10.1959.Ajztohtodôvodujezrejmé,ženapredmetnústavbunikdynemohlobyťspracovanériešenie
protipožiarnej bezpečnosti, a teda jej výstavba nemohla byť vykonávaná v rozpore s platnou právnou
úpravou. Neskôr bola zrealizovaná výstavba rodinného domu súp.č. 18, resp. jeho rekonštrukcia, a teda
pri jej realizácii z logického hľadiska malo byť prihliadané na už existujúcu drevenú stavbu. Zvýšenie
rizika požiaru vzniklo práve vyvedením komína z plynového kúrenia do priestoru, kde je inštalovaná

drevená stavba, teda žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia mali pri stavebných úpravách brať ohľad
na už existujúcu stavbu.

39. Na návrh žalobkyne, doručený súdu dňa 16.10.2018, súd uznesením sp.zn. 4C/34/2014-185 zo dňa
26.10.2018 pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšej žalobkyne: G. vstúpi ako
žalobca: A., bytom: L., keďže z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. (č.l. 172) a z kúpnej zmluvy (č.l.

174) uzatvorenej dňa 08.01.2018 medzi G. E. ako predávajúcou a Q. E. ako kupujúcim, podľa ktorej
zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech uvedeného nadobúdateľa pod V 218/2018
dňa 05.04.2018, mal súd preukázané, že vlastníkom domu č.s. 18, postaveného na pozemku KNC parc.
č.XXX, sa stal po začatí konania JUDr. Q. E..

40. Žalobca poukázal vo svojom podaní doručenom súdu 20.03.2019 (č.l. 194 spisu), že stavba musí
po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby, a to
najmä na požiarnu bezpečnosť stavby, hygienu a ochranu zdravia a životného prostredia, čo vyplýva z
ustanovení Stavebného zákona. Drevená stavba žalovaného je neudržiavaná, ide o skládku dreva, čo
predstavuje veľké riziko ohrozenia.

41. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom podaní zo dňa 26.04.2019 (č.l. 204 spisu) zotrvala na
svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Opäť poukázala na stavebné úpravy vykonané žalobcom, resp.
jeho právnym predchodcom bez zohľadnenia existujúceho skutkového stavu s tým, že aj v prípade, že

by boli naplnené zákonné podmienky na odstránenie stavby (čo žalovaný popiera), bolo by v zásadnom
rozpore s dobrými mravmi, aby súd priznal výkon práva a nariadil odstránenie stavby na náklady
žalovaného.
42. K podaniu bola pripojená fotodokumentácia, zachytávajúca reálny skutkový stav na mieste samom
(chýbajúceodkvapovéžľaby,neexistujúcelapačesnehu,chýbajúcastrešnákrytina,netesnosti,masívne

zosuvy snehu), ktoré sú podľa názoru žalovaného dôvodom následku - celkového zavlhnutia domu
súp.č. XX. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že vlhnutie domu súp.č. XX je v celej jeho dĺžke
a nielen na mieste, ktoré susedí s posudzovanou drevenou stavbou.

43. Z fotodokumentácie na č.l. 209 - 214 spisu súd zistil, že fotodokumentácia bola vyhotovená v zimnom
období, kedy v priestore v blízkosti rodinného domu súp.č. XX a drevenej stavby sa nachádzalo zvýšené
množstvo snehu - snehová pokrývka vo výške presahujúcej pol metra. Snehová pokrývka sa nachádzala
i na drevenej stavbe so šikmou strechou v hrúbke cca 10 cm, a táto snehová pokrývka sa nachádzala
i na hospodárskej budove za rodinným domom súp.č. XX (č.l. 209).

44. Na fotografii na č.l. 210 spisu je zdokumentovaná medzera medzi domami v šírke cca 80 centimetrov,
v ktorej sa nachádza väčšie množstvo snehu (spôsobené zrejme zosuvom zo striech).
45. Na prvej fotografii na č.l. 213 spisu je viditeľné, že stena rodinného domu, resp. hospodárskej časti
rodinného domu, nachádzajúcej sa za rodinným domom, je v spodnej časti zavlhnutá, t.j. v časti, ktorá
nesusedí s drobnou drevenou stavbou vo vlastníctve žalovaného.

46. Na druhej fotografii na č.l. 213 je záber na šikmé strechy rodinného domu súp.č. XX a drobnej
drevenej stavby, sneh sa na streche rodinného domu nenachádza, sneh sa však nachádza na streche
drobnej drevenej stavby v hrúbke viac ako 10 cm, pričom v spodnej časti strechy drobnej drevenej
stavby je sneh nakopený v takom množstve, že presahuje aj ponad medzeru medzi rodinným domom
a drevenou stavbou.

47. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2019 súd konštatoval,- že v prípade drevenej hospodárskej stavby nebolo preukázané, že by sa jednalo o stavbu nepovolenú,
resp. o stavbu neoprávnenú,
- že zo záveru odborného vyjadrenia č. 2/2018 vyplýva, že stavby boli postavené približne v rovnakom

čase, za neexistencie právnych predpisov upravujúcich odstupovú vzdialenosť, ani ochranu proti
požiarom pri výstavbe a pri užívaní stavieb,
- vzhľadom na blízkosť stavieb sa stavby navzájom ohrozovali od samého začiatku,
- ohrozujú sa takto vzájomne aj v súčasnosti a ohrozenie sa zvýšilo stavebnými úpravami vykonanými
na rodinnom dome žalobcu - vybudovaním okien a komína.

- v minulosti bola stavba žalovaného ohrozená padajúcim snehom zo stavby žalobkyne,
- žalovaný naznačil vo svojom poslednom podaní možnosť odstránenia stavby, ale nie na vlastné
náklady.

48. K tomu právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný nemieni stavbu odstrániť, ale pokiaľ by
súd rozhodol o odstránení stavby, určite nie sú splnené podmienky na to, aby stavba bola odstránená na

náklady žalovaného. Podľa názoru žalovaného nie sú vôbec splnené podmienky na vyhovenie žalobe.
49. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že požiarne riziko bolo zvýšené práve stavebnými
úpravamižalobcu,resp.právnehopredchodcužalobcuastavbybolipostavenévlastnevjednomobdobí.

50. Pojednávanie bolo na návrh právnej zástupkyne žalobcu odročené za účelom vyjadrenia sa žalobcu

k podaniu žalovaného zo dňa 26.04.2019, obsahujúceho stanovisko k Odbornému vyjadreniu č. 2/2018.

51. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril vo veci podaním doručeným súdu
dňa 18.05.2019 (č.l. 225), v ktorom poukázal, že aj Odborné vyjadrenie číslo: 2/2018 zo dňa

12.04.2018, vypracované znalcom S. preukázalo, že drevená stavba žalovaného ohrozuje rodinný dom
z požiarnobezpečnostného hľadiska, nakoľko je postavená z horľavých materiálov. Na stavbe neboli
použité ochranné nátery na zvýšenie požiarnej odolnosti, čím nespĺňa požiarnobezpečnostné predpisy
a nie sú dodržané ani odstupové vzdialenosti v zmysle vyhl. Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Znalec zároveň uviedol, že pre malú odstupovú vzdialenosť stavieb nie

je možné realizovať protipožiarne opatrenia na zvýšenie protipožiarnej bezpečnosti, podľa súčasne
platných právnych predpisov požiarnej ochrany. Na základe takéhoto konštatovania znalca, keď nie
je možné realizovať žiadne protipožiarne opatrenia na zvýšenie protipožiarnej bezpečnosti, žalobca
zotrváva na podanej žalobe o uloženie povinnosti v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka
odstrániť hnuteľnú vec - drobnú stavbu žalovaného.

52. Otázky č. 3, 4 a 5 uvedené v Odbornom vyjadrení 2/2018, na ktoré odpovedal znalec ohľadne
väčšieho požiarneho rizika rodinného domu ako drevenej stavby, položené žalovaným, sú len účelové,
na ktoré odpoveď znalca musela byť len hypotetická. Je zrejmé, že znalec na takto položené otázky
nemohol ináč odpovedať, keď má porovnávať priestor, kde je zavedená elektrina, plyn, s priestorom bez
zavedenej elektriny, plynu. V tomto konkrétnom prípade však ide o rodinný dom, v ktorom žijú ľudia a

drevenú stavbu plnú horľavého materiálu, neošetrenú, kde aj samotný znalec konštatoval, že nápravu
na drevenej stavbe nie je možné zabezpečiť ani dodatočne.
53. Drobná stavba žalovaného je veľkým rizikom a vážnym ohrozením tak bezpečnosti stavby rodinného
domu žalobcu, ako aj zdravia jej obyvateľov, pričom skutočnosť, že doteraz „neudrel blesk do drevenej
stavby",alebonezačalahorieťzinejpríčiny,nemôžebyťnaujmužalobcu,nakoľkohrozbastáletrváaide

o ohrozenie aj do budúcna, pričom stav znehodnocovania rodinného domu žalobcu plesňou, vlhnutím,
nemožnosťou prístupu k rodinnému domu za účelom vykonania izolačných prác,….pretrváva a stupňuje
sa.
54. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ani nie je výlučným vlastníkom parciel, na
ktorých je postavená drevená stavba žalovaného.

55. Skutočnosť, že právni predchodcovia pôvodnej žalobkyne a súčasného žalobcu trpeli tento stav,
ktorý ohrozoval ich rodinný dom súpis. č. XX vedený na LV č. XXXX, kat. úz. O., nemôže byť na ujmu
žalobcu, ktorý pociťuje vážne ohrozenie svojej nehnuteľnosti a zdravia obyvateľov nehnuteľnosti.
56. Žalobca má za to, že neudržiavaná drevená stavba žalovaného vážne ohrozuje rodinný dom
žalobcu z požiarnobezpečnostného hľadiska, odstupovej vzdialenosti,… pričom ochrana rodinného

domu, zdravia a bezpečnosti jej obyvateľov má mať prednosť pred drobnou neudržiavanou stavbou
žalovaného, ktorá je postavená bez stavebného povolenia, prípadne ohlásenia stavby.
57. Čo sa týka žalovaným priložených fotografií k vyjadreniu zo dňa 26.04.2019, poukázal, že aj na
týchto priložených fotografiách opätovne vidno, že drevená stavba žalovaného poškodzuje rodinný domžalobcu,stenarodinnéhodomužalobcuzadrevenoustavboužalovanéhojezavlhnutá.Napredložených
fotografiách taktiež vidno, že v počasí, aké bolo túto zimu, teda veľa snehu, je táto drevená stavba
prekážkou manipulácie za rodinným domom žalobcu, odhrnutia snehu za rodinným domom, ktorý sa

kopil a opätovne znehodnocoval rodinný dom, spôsoboval vlhnutie, ako aj následne topiaci sa sneh.

58. Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaného zo dňa 26.04.2019 osobitným podaním, doručeným súdu
dňa 18.05.2019 (č.l. 228 spisu) ako príloha podania právnej zástupkyne žalovaného, v ktorom uviedol:
Ad 1./

Pokiaľ žalovaný spochybňuje realizáciu rodinného domu súp. č. 18 a jeho nasledujúcich stavebných a
technických úprav absurdnými tvrdeniami, ktorými žalovaný zavádza súd, že pri jeho realizácii došlo k
rozporu s platnou legislatívou, žalobca tvrdí, že výstavba a najmä rekonštrukcia domu prebehla v súlade
s projektovou dokumentáciou, o čom nepochybne svedčí najmä fakt, ktorý žalovaný opomína a to, že
predmetnýrodinnýdom,ktorémubolonarozdieloddrevenéhoobjektuvydanésúpisnéčíslo,jezapísaný
v súlade so zákonom v katastri nehnuteľností.

Ad 2./
Čo sa týka času výstavby dreveného objektu a rodinného domu, žalobca nespochybňuje fakt, že v
súčasnosti sú technické normy ďaleko prísnejšie, popiera ale tvrdenie žalovaného, „že neskôr bola
zrealizovaná výstavba rodinného domu súp. č. XX, a teda pri jej realizácii z logického hľadiska malo
byť prihliadané na už existujúcu drevenú stavbu." Jedná sa o zavádzajúce tvrdenie, nakoľko predmetný

rodinný dom stál pevne spojený so zemským povrchom už dávno predtým, ako došlo k realizácii
spornéhodrevenéhoobjektu.Tieto tvrdeniažalobcumôžudosvedčiťžijúcipôvodníobyvateliarodinného
domu.
Ad 3./
Počas celého sporu žalovaná strana porovnáva dva neporovnateľné objekty, a to drevený objekt a

plnohodnotne obývateľný rodinný dom, ktorý je na rozdiel od dreveného objektu vo vlastníctve žalobcu a
nie len v jeho užívaní. Z katastra nehnuteľností vyplýva, že drevený objekt v ňom nebol nikdy zapísaný,
pretožebolpostavenýnasvojvôliapredovšetkýmnapozemkoch,ktoréniesúvovlastníctvežalovaného,
to znamená, že súčasný stav okrem žalobcu ako vlastníka rodinného domu trpia nedobrovoľne aj
vlastníci parciel, na ktorých drevený objekt stojí. Drevený objekt v užívaní žalovaného je v súčasnosti

v rozpore s platnou legislatívou, obmedzuje vlastnícke práva vlastníkom parciel, na ktorých stojí, prieči
sa dobrým mravom a žalobcovi ako majiteľovi susediaceho rodinného domu dlhodobo znehodnocuje
majetok a bráni mu v prístupe a realizácii prác spojených s rekonštrukciou rodinného domu, aby mohol
svoj rodinný dom zabezpečiť a ochrániť ho pred znehodnocovaním stavebnými prácami, a to najmä
podkopaním základov, úpravou fasády, doplnením chýbajúcich odkvapových žľabov, doplnením lapačov

snehu atď, pričom žalobcovi práve daný drevený objekt výrazne komplikuje a predražuje tieto stavebné
činnosti.
Ad 4./
Z fotografií „preukazujúcich" závady na rodinnom dome, ktoré sú účelovo zhotovené, žalovaný jasne
preukázal svoju spoluvinu na súčasnom stave a jasne z nich vyplýva, že samotný drevený objekt vo

veľkej časti bráni žalobcovi ako majiteľovi rodinného domu v prístupe a pri akejkoľvek manipulácii a v
stavebnej činnosti ho výrazne obmedzuje.
Ad 5./
Pokiaľ žalovaná strana tvrdí, že odstránenie dreveného objektu je hraničné a neodôvodnené, žalobca
tvrdí, že hraničné a neodôvodnené je práve „legalizovanie" dreveného objektu, ktorý preukázateľne

poškodzuje obývateľný rodinný dom, výrazne obmedzuje a predražuje majiteľovi jeho plánovanú
rekonštrukciu, absolútne obmedzuje vlastnícke práva skutočných a zákonných majiteľov parciel, na
ktorých bol drevený objekt zrealizovaný, čo je v našom právnom systéme neprípustné. Počas trvania
celého sporu žalovaný prezentuje svoj drevený objekt na úroveň rodinného domu, čo je úplne
nepochopiteľné, pretože tieto dva objekty z hľadiska práva a o to viac z ľudského hľadiska nemajú nič

spoločné a je na zamyslenie každej zo strán, kam až tento spor musel zájsť, aby si žalobca uplatnil
svoje zákonné právo.
Ad 6./
Tvrdenie žalovaného, že odstránenie stavby žalovaného je zásahom do jeho vlastníckeho práva, je
účelové a nepochopiteľné, nakoľko k spornému objektu žalovaný nikdy nenadobudol zákonné vlastnícke

právo, neexistuje žiadny právny titul, ktorý by mu vlastnícke právo zabezpečoval a je výslovne jeho
svojvôľa, že má v užívaní predmetný objekt, čo počas celého sporu nepoprel, a za ktorý by mal preto
prebrať zodpovednosť.59. Na pojednávaní konanom dňa 29.05.2019, vykonanom v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej
zástupkyne, ktorých z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila právna zástupkyňa žalobcu podaním

doručeným súdu dňa 27.05.2019, v ktorom tiež navrhla, aby sa vo veci rozhodlo na základe ústnych
a listinných dôkazov, uviedla právna zástupkyňa žalovaného, že ani z posledného podania žalobcu
nevyplýva naplnenie podmienok ust. § 417 ods. 2 OZ. Teda v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi
hrozila vážna hrozba, ktorá by zakladala jeho právo domáhať sa odstránenia hnuteľnej veci - drobnej
stavby.

60. Pokiaľ aj žalobca uvádza, že podľa jeho názoru rekonštrukcia bola vykonaná v súlade s projektovou
dokumentáciou, na tieto svoje tvrdenia však neprodukuje žiadne relevantné dôkazy.
61. Poukázala, že žalobca sám spochybňuje pasívnu legitimáciu žalovaného, čo aj činí základ na
zamietnutie jeho žalobného návrhu, keďže žalobca spochybňuje, že žalovaný je vlastníkom predmetnej
drevenej stavby.

62. Žalovaný uviedol, že drevená stavba - šopa bola majetkom jeho starých rodičov a jeho rodičov.
Žalovaný v súčasnosti v dome, pri ktorom je šopa postavená, síce nebýva, ale má v úmysle bývať na
staré kolená v tej chalupe, ktorá sa nachádza pri tej šope. Šopa je užívaná tak, že je v nej uskladnené
drevo, náradie, motyky, sekery, teda to, čo sa na dedine používa pri obrábaní poľa.
63. Šopa tvorí príslušenstvo k tej stavbe rodinného domu, ktorého vlastníkom je žalovaný, z čoho

vyplýva, že je vlastníkom aj tejto drevenej stavby.
64. Drevená stavba je podľa názoru žalovaného v dobrej kvalite, nie je deravá, neprší do nej, strecha je v
poriadku. Stavba nemá pevný základ, je tam drevená konštrukcia, ktorá je osadená na zemi, podložená
šamotovým tehlami. Konštrukcia je obitá doskami, prikrytá je krovom, na ktorom je škridla.
65. Akú hodnotu má táto stavba, žalovanému známe nie je.

66. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že nebolo preukázané, že by
návrh, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému odstránenia drevárne, bol opatrením primeraným a
vhodným vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a vzhľadom k tomu, že existujúci
skutkový stav spôsobila i strana žalobcu. Podľa názoru žalovaného zásah do vlastníckeho práva

žalovaného v takom rozsahu, ako navrhuje žalobca, nezodpovedá § 417 ods. 2 OZ, nie je primeraný
okolnostiam, ktoré medzi stranami existujú. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

67. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 417 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) komu škoda
hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa ust. § 417 ods. 2 OZ ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil

vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa ust. § 127 ods.3 OZ vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na

pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.

68. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

69. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konanie v časti uplatneného nároku

na zaplatenie sumy 2.100,- € titulom náhrady škody, podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil, (v časti
uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.100,- € od podania
žaloby až do zaplatenia bolo konanie zastavené na základe späťvzatia dňa 29.04.2015 pred začatím
pojednávania, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 31.05.2016 sp. zn. 4C/34/2014-57) asúd žalobe vyhovel v časti uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanému odstrániť hnuteľnú
vec - drobnú stavbu nachádzajúcu sa na parcelách KNC č. XXX a č. XXX v k. ú. O., s tým však, že
vyhovel aj vzájomnej žalobe žalovaného a náklady spojené s odstránením drobnej drevenej stavby

zaviazal znášať žalobcu.

70. Žalobca sa žalobou domáhal po čiastočných späťvzatiach žaloby, aby súd žalovanému uložil
povinnosť odstrániť drobnú stavbu, a to podľa ustanovenia § 417 ods. 2 OZ, ktoré zákonné ustanovenie
súd na tento prejednávaný prípad aj aplikoval, podľa ktorého, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má

právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

71. Žalovaný sa v podaní zo dňa 26.04.2019, v spojitosti s vyjadrením svojej právnej zástupkyne na
pojednávaníkonanomdňa15.05.2019,domáhal,abysúdvprípade,žezaviažežalovanéhopovinnosťou
odstrániť stavbu, bola stavba odstránená na náklady žalovaného, keďže bolo by v rozpore s dobrými
mravmi nariadiť odstránenie stavby na náklady žalovaného.

72. Uplatnený nárok žalovaného je možné podľa obsahu podania vyhodnotiť ako vzájomnú žalobu podľa
ust. § 147 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou.

73. Čo sa týka času výstavby oboch stavieb, tento ostal v konaní sporný. Žalovaný najprv tvrdil vo

vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 04.07.2014, že drobná drevená stavba, stojí na mieste samom
minimálne 60 rokov a bola postavená právnymi predchodcami žalovaného za čias, kedy sa staval i
dom súp.č. XX. Následne v podaní doručenom súdu dňa 15.10.2018 už tvrdil, že výstavba rodinného
domu súp. č. XX, resp. jeho rekonštrukcia, bola zrealizovaná neskôr, a teda pri jej realizácii malo byť
prihliadané na už existujúcu drevenú stavbu.

74. Žalobca zase tvrdil - vo svojom poslednom podaní zo dňa 18.05.2019 - že rodinný dom bol postavený
dávno predtým, ako došlo k realizácii sporného dreveného objektu.
75. Keďže presný čas výstavby oboch objektov v konaní preukázaný nebol - svoje tvrdenia ani jedna
sporová strana nepreukázala, súd má za to, že je potrebné vychádzať z predpokladu, že dom č.s. XX,
ako aj drevená stavba boli postavené súčasne, asi pred 60 rokmi, z ktorého predpokladu vychádzal aj

znalec pri vyhotovovaní Odborného vyjadrenia č. 2/2018.

76. Ustanovenie § 417 ods. 1 OZ ukladá každému subjektu občianskeho práva prevenčnú zakročovaciu
povinnosť proti vzniku škody na zdraví, majetku a iných hodnotách. V ustanovení § 417 ods. 1 OZ sa
vychádza z toho, že je všeobecnou povinnosťou každého počínať si v každej situácii natoľko pozorne

a obozretne, aby nespôsobil škodu nielen inému, ale ani vlastnej osobe, prípadne aby nespôsobil vznik
škody alebo zvýšenie jej rozsahu, ak už došlo k porušeniu povinnosti škodcom.
77. Ustanovenie § 417 ods. 2 OZ zase upravuje postup toho (potenciálneho poškodeného), komu hrozí
vznik škody od tretej osoby (od potenciálneho škodcu).

78. Aplikácia ust. § 417 ods. 2 OZ nie je podmienená tým, aby vznik škody hrozil bezprostredne, slúži na
poskytnutie preventívnej ochrany. Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa teda možno domáhať iba zákazu
zásahov,ktoréeštelenhrozia,totozákonnéustanovenietakposkytujeochranuibaprotihroziacejškode,
a to škode vážnej, hroziacej na zdraví alebo majetku.

79.Preúspechžalobysavyžaduje,abyžalobcovihrozilavážnaškoda,nepostačujehrozbamenejvážnej
škody, alebo len obťažovanie. Musí byť teda preukázané, že v čase rozhodovania súdu existuje vážne
ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, pričom nie je vyžadovaný predpoklad, že ku škode už došlo.

80. Zákonné ustanovenie § 417 ods. 2 OZ neupravuje spôsob zakročenia proti hroziacej škode, tento

zásah však musí byť vykonaný vhodným a primeraným spôsobom, pričom primeranosť je posudzovaná
vzhľadom na spôsob ohrozenia, jeho intenzitu a ďalšie aspekty konkrétneho prípadu.

81. Ani vyčíslenie všetkej v budúcnosti možnej škody nie je podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia,
keďže takúto škodu ani vyčísliť nie je možné. Podkladom pre posúdenie potenciálnej škody môže

byť odborný názor znalca. Podmienkou úspešnosti žaloby je, okrem preukázania vážneho ohrozenia,
konkretizovanie opatrenia, ktoré navrhuje ohrozený vykonať na odvrátenie vážnej škody, pričom súd
vyhodnotíprimeranosťnavrhovanýchopatrení.Vrámciochranyposkytovanejpodľaust.§417ods.2OZmožno teda uložiť povinnosť niečo konať, pričom nie je vylúčené uložiť vlastníkovi napr. aj odstránenie
veci, pokiaľ je to možné považovať za opatrenie vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej škody.

82. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal zo záveru znaleckého dokazovania, teda z
Odborného vyjadrenia č. 2/2018 vyhotoveného znalcom S. Z., ako i zo Znaleckého posudku č. 43/2013
vyhotoveného P.. Z. E., ktorý pripojila k žalobe pôvodná žalobkyňa.

83. Súd mal z Odborného vyjadrenia č. 2/2018 preukázané, že drevená stavba:

- ohrozuje rodinný dom z požiarno-bezpečnostného hľadiska, keďže je postavená z horľavých
materiálov;
- nie je dodržaná odstupová vzdialenosť medzi drevenou stavbou a rodinným domom v zmysle vyhlášok
č. 94/2004 Z.z. a č. 532/2002 Z.z.;
- pre malú odstupovú vzdialenosť nie je možné realizovať protipožiarne opatrenia podľa súčasne
platných právnych predpisov,

a zároveň mal súd preukázané z prílohy ku Znaleckému posudku č. 43/2013, že odstupová vzdialenosť
medzi stavbami je v najširšom mieste 105 cm a v najužšom mieste 75 cm.

84. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané z Odborného vyjadrenia č. 2/2018, že drobná drevená
stavba ohrozuje rodinný dom z protipožiarneho hľadiska a jediným vhodným spôsobom, ktorým je

možné odvrátiť hroziacu škodu vzhľadom na malé odstupové vzdialenosti medzi týmito dvomi budovami,
z dôvodu ktorých nie je možné realizovať protipožiarne opatrenia podľa súčasne platných právnych
predpisov, je odstránenie drobnej drevenej stavby.

85. Pokiaľ aj bolo z Odborného vyjadrenia č. 2/2018 preukázané aj to, že riziko vzniku požiaru je

zvýšené vyvedením komína z plynového kúrenia rodinného domu do priestoru medzi rodinným domom
a drevenou stavbou a tiež vybudovaním požiarnych otvorov - okien a dverí, ako i stávajúce objekty -
maštaľ a šopa, v ktorých priestoroch sa nachádza elektrina, slama a seno, ktoré skutočnosti nespôsobil
žalovaný, na čo žalovaný poukazoval, súd má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie
dôvodnosti žaloby je predovšetkým stávajúca odstupová vzdialenosť medzi stavbami.

86. Súd mal z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou zo strany žalobcu predloženého znaleckého posudku
č. 43/2013, ďalej z fotodokumentácie predloženej samotným žalobcom (č.l. 209 - 214), z opisu stavby
v odseku 2.2.2 znaleckého posudku č. 43/2013 a z výpovede žalovaného preukázané, že sa jedná o
drobnú drevenú stavbu, ktorej funkciou je sklad poľnohospodárskeho náradia, s rozmermi 4,2 x 3,35 m,

je zrealizovaná na štrkovom podloží s nosnou konštrukciou z drevených hranolov s dreveným krovom
so sedlovou strechou na dva spády, obvodové steny tvoria drevené dosky napustené impregnáciou,
krytina je z jednodrážkových škridiel, klampiarske konštrukcie z pozinkovaného plechu.
87. Zo správy Obce O. zo dňa 09.08.2013 (č.l. 9 spisu) mal súd preukázané, že žalovaný užíva „sklad"
zhotovený z drevených neomietaných dosiek, vzájomne spojených, bez pevného základu, ktorý nespĺňa

definíciu stavby a nebol ani realizovaný stavebnými prácami podľa § 43g Stavebného zákona, teda
odbornými činnosťami, ktorými sa uskutočňujú stavby zo stavebných výrobkov.

88. Súd mal tak preukázané, že drevená stavba je stavbou s malým významom a s nízkou zostatkovou
hodnotou, ktorá síce v konaní nebola preukázaná (žalovaný sa k tejto otázke na pojednávaní vyjadriť

nevedel), avšak podľa názoru súdu zostatková hodnota tejto stavby musí byť zanedbateľná už s
poukazom na vek tejto stavby, ktorá bola zhotovená pred asi 60 rokmi a vzhľadom na materiál, z ktorého
bola zhotovená. Hospodársky význam tejto stavby je oproti významu stavby rodinného domu minimálny,
pričom svojím umiestnením zároveň vo veľkej miere bráni v údržbe rodinného domu.

89. Súd mal zo Znaleckého posudku č. 43/2013 vyhotoveného dňa 07.11.2013 znalcom P.. Z. E.
preukázané, že,
- fasádna omietka steny rodinného domu pri drevárni je vlhkosťou a mrazom znehodnotená, na murive
nedrží a treba ju osekať,
- nadzákladová časť muriva nie je izolovaná od podzemnej časti základu, táto časť muriva pri napadnutí

snehu a pri jeho topení prijíma vzlínajúcu vodu a vlhne,
- sneh, ktorý sa opiera o stenu domu, túto stenu ochladzuje a na vnútornej strane steny (v kúpeľni na
obkladoch) vzniká rosný bod a stena plesnie,- jestvujúce odstupové vzdialenosti medzi rodinným domom a dreveným skladom sú v najširšom mieste
105 cm a v najužšom mieste 75 cm.

90. Zo Znaleckého posudku č. 43/2013 vyhotoveného dňa 07.11.2013 znalcom P.. Z. E. mal tak
súd preukázané, že technický stav domu vyžaduje nevyhnutne údržbu, keďže blízkosť oboch stavieb
spôsobuje poškodzovanie rodinného domu vo vlastníctve žalobcu, najmä v časti susediacej s drobnou
stavbou. Pokiaľ bolo z fotodokumentácie preukázané, že múr rodinného domu na strane domu, kde
sa nachádza drevený sklad, je zavlhnutý aj v ďalšej časti domu smerom ku hospodárskej časti domu,

teda aj v časti, ktorá priamo s dreveným skladom nesusedí, na čo poukazoval žalovaný s tým, že
z uvedeného má vyplývať, že blízkosťou oboch stavieb nie je spôsobené poškodzovanie rodinného
domu, ale toto poškodzovanie je spôsobené technickým vyhotovením domu a vývodom komína smerom
ku drevenému skladu, súd poukazuje, že z fotodokumentácie bolo preukázané, že v čase zvýšeného
množstva snehu presahuje výška snehovej pokrývky medzi oboma stavbami pol metra, čo spôsobuje
intenzívne prenikanie vlhkosti do muriva a je zrejmé, že táto vlhkosť sa pri pomalom topení snehu šíri

murivom aj do ďalšej časti steny domu, ktorá sa priamo nenachádza oproti drevenej stavbe.

91. Aj keď z fotodokumentácie je zrejmé, že stena rodinného domu nie je zavlhnutá len v časti, v ktorej
rodinný dom susedí s drevenou stavbou, ale aj v ďalšej časti, súd má za to, že umiestnenie drevenej
stavby spôsobuje a podieľa sa významnou mierou na poškodzovaní rodinného domu svojou blízkosťou

k rodinnému domu.

92. Podstatné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je práve jestvujúca odstupová vzdialenosť
medzi stavbami, ktorá je v zmysle náčrtu pôdorysu rodinného domu a drevárne na strane 14 znaleckého
posudku č. 43/013 vyhotoveného dňa 07.11.2013 znalcom P.. Z. E., v najširšom mieste medzi stavbami

105 cm a v najužšom mieste 75 cm. Z uvedeného je evidentné, že údržba obidvoch stavieb, a najmä
rodinného domu, je výrazne sťažená.
93. Na tomto mieste súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že medzi stranami
už vznikali v súvislosti s nevyhnutnou údržbou rodinného domu č.s. XX pôvodnou žalobkyňou v minulosti
konflikty, spočívajúce vo verbálnom obmedzovaní žalobkyne v prístupe k rodinnému domu po ceste vo

vlastníctve žalovaného za účelom jeho údržby, pričom žalovaný je ex lege ako vlastník tohto pozemku v
zmysle ust. § 127 ods.3 OZ povinný umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj
pozemok, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

94. Súd najmä zdôrazňuje rozdielny hospodársky význam týchto dvoch stavieb. Rodinný dom č.s. XX

slúži na účely zabezpečenia bytových potrieb pôvodnej žalobkyne a jej detí, preto ochrana rodinného
domu, zdravia a bezpečnosti jeho obyvateľov musí mať prednosť pred drobnou stavbou žalovaného.

95. Súd má tak za to, že hospodársky význam drevenej stavby je v porovnaní s hospodárskym
významom rodinného domu minimálny - stavba slúži len na odkladanie poľnohospodárskeho a

remeselníckeho náradia, nie je spojená so zemou pevným základom a v zásade je túto stavbu možné
(pokiaľ to technický stav materiálu, z ktorého je stavba zhotovená, dovolí) premiestniť na iné miesto v
rámci priľahlého pozemku k rodinnému domu vo vlastníctve žalovaného, ku ktorému tvorí táto drevená
stavba jeho príslušenstvo.

96. Súd nemal v konaní preukázané, či prípadná inštalácia zachytávačov snehu by problém vlhnutia
murivavyriešila,vzhľadomnatovšak,žesúdmalvkonanípreukázanéinévážneohrozenie,vyplývajúce
z bezprostrednej blízkosti oboch stavieb, a to hrozbu požiaru vzhľadom na nemožnosť realizácie
protipožiarnych opatrení z dôvodu existujúcej odstupovej vzdialenosti oboch stavieb, súd dospel k
záveru, že jediným spôsobom zamedzujúcim vzniku škody požiarom je odstránenie drevenej stavby.

97. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného poukázala na pojednávaní konanom dňa 29.05.2019, že v
poslednom svojom podaní žalobca sám spochybnil vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní,
žalovaný však na tom istom pojednávaní dňa 29.05.2019 výslovne uviedol, že je vlastníkom tejto
hnuteľnej veci, ktorá predstavuje príslušenstvo k rodinnému domu v jeho vlastníctve.

98. Na základe vykonaného dokazovania mal tak súd preukázané,
- že z dôvodu blízkosti stavieb existuje vážne ohrozenie stavby rodinného domu drevenou stavbou
skladu;- že žalobcom navrhovaný spôsob odvrátenia škody je primeraný okolnostiam ohrozenia a jedná sa o
vhodné a jediné možné opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

99. Vzhľadom na porovnanie kvality a významu oboch stavieb bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa
v tomto konaní domáhal žalobca, teda zaviazať žalovaného na povinnosť odstrániť drobnú stavbu.
Vzhľadom na to však, že žalovaný nijako objektívne neporušil a neporušuje svoje povinnosti, toto
opatrenie bolo možné uložiť len za predpokladu, že náklady opatrenia ponesie žalobca. Nebolo by
spravodlivé zaviazať žalovaného, ktorý neporušil žiadne povinnosti, a to aj vzhľadom na genézu

výstavby obidvoch stavieb, ktoré boli realizované približne v rovnakom čase, pred asi 60 rokmi,
kedy neexistovali žiadne predpisy upravujúce odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ani predpisy
zohľadňujúce zásady protipožiarnej ochrany pri výstavbe, aby žalovaný, ktorý príde o stavbu skladu
(pričom nie je zrejmé, či stav materiálu drobnej stavby umožní túto premiestniť na inú časť pozemku
priľahlého k rodinnému, domu, ktorého vlastníkom je žalovaný, resp. tento materiál použiť pri zhotovení
drobnej stavby na inom mieste), znášal aj náklady na odstránenie tejto drobnej stavby.

100. Pokiaľ súd rozhodol o odstránení drobnej stavby na náklady žalobcu, ako sa to žalovaný domáhal
vzájomnou žalobou, súd pri tomto rozhodnutí dospel k záveru o dôvodnosti tohto uplatneného práva
žalovaným, ktorý na jeho odôvodnenie uviedol, že by bolo v zásadnom rozpore s dobrými mravmi, aby
súd priznal výkon práva a nariadil odstránenie stavby na náklady žalovaného.

101. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že by nebolo spravodlivé, aby žalovaný znášal náklady
v súvislosti s odstránením stavby, keďže nebolo ani preukázané, že by žalovaný resp. jeho právni
predchodcovia pri výstavbe tejto drobnej stavby postupovali v rozpore s právnymi predpismi, pričom
zároveň nebolo ani preukázané, že by právni predchodcovia žalobcu realizovali výstavbu rodinného

domu, resp. v poslednom čase aj jeho rekonštrukciu, v súlade s platnými právnymi predpismi, na čo
poukazovala aj právna zástupkyňa žalovaného, že síce žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.05.2019
tvrdil, že výstavba a najmä rekonštrukcia domu prebehla v súlade s projektovou dokumentáciou, ale na
preukázanie tohto tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy.

102. Súd tiež poukazuje, že žalobca sa vôbec nevyjadril k návrhu žalovaného odstrániť stavbu na
náklady žalobcu. Pokiaľ aj bolo pojednávanie konané dňa 15.05.2019 odročené na návrh právnej
zástupkyne žalobcu za účelom vyjadrenia sa žalobcu k podaniu žalovaného zo dňa 26.04.2019, a
následne sa aj žalobca k podaniu žalovaného zo dňa 26.04.2019 rozsiahlo vyjadril, a to jednak
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (v podaní na č.l. 225) a jednak osobitným podaním spísaným

samotným žalobcom (č.l. 228), v týchto podaniach však žalobca k návrhu žalovaného na odstránenie
stavby na náklady žalobcu nezaujal vôbec žiadne stanovisko a keďže sa nezúčastnil pojednávania
konaného dňa 29.05.2019, žiadnu obrannú argumentáciu tak neprodukoval. Preto má súd za to, že
dôvodnosť tohto uplatneného nároku žalovaným bola preukázaná, keďže tvrdenia uvedené žalovaným
na odôvodnenie tohto nároku neboli žiadnym spôsobom zo strany žalobcu popreté.

103. Súd o náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii nasledovnej právnej úpravy:

Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP:

Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP:
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.104. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

- povinnosťou odstrániť hnuteľnú vec, drobnú stavbu, nachádzajúcu sa na parcelách KNC č. XXX a
č. XXX v k.ú. O.,
- povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 2.100,- € titulom náhrady škody spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 2.100,- € odo dňa podania žaloby až do zaplatenia.

105. Petit žaloby teda pozostával z dvoch výrokov (objektívna kumulácia). Po späťvzatí žaloby v časti
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.100,- € titulom náhrady škody spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 2.100,- € odo dňa podania žaloby až do zaplatenia sa tak žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť hnuteľnú vec - drobnú stavbu, v ktorej časti súd
žalobe vyhovel. Súd teda vyhovel žalobe v časti 50 % pôvodne uplatnených nárokov kumulovaným
petitom.

106. Vzhľadom na to, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, procesne zavinil zastavenie konania
žalobca, preto v tejto časti patrí náhrada trov konania žalovanému a súd žalobe vyhovel v časti
uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanému odstrániť hnuteľnú vec - drobnú stavbu,
je možné konštatovať, že úspech a zároveň aj neúspech strán, pokiaľ súd rozhodoval o žalobou
uplatnených nárokoch, je rovnaký. V tejto časti konania preto podľa ust. § 255 ods. 2 CSP žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania.

107.Žalovanýbolčodouplatnenéhonárokuvzájomnoužalobouplneúspešný,patrilabymutaknáhrada
konania v rozsahu 100 %.

108. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 257 CSP, keďže má za to, že existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, spočívajúce v
osobitostiach prejednávaného prípadu, a síce,
- že odstránenie drobnej stavby - dreveného skladu je v záujme oboch strán konania, keďže stavby sa
navzájom negatívne ovplyvňujú vzhľadom na odstupové vzdialenosti medzi nimi;

- nebolo preukázané, že by niektorá zo strán alebo ich právnych predchodcov vzniknutý stav zavinila,
keďže nebolo preukázané, že by pri výstavbe oboch stavieb bolo postupované v rozpore s právnymi
predpismi.
109. Preto súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej strane a každá strana si musí sama znášať trovy
vzniknuté v súvislosti s týmto konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,

teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).