Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. december 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206238
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8118206238.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne X. V.S., K..

XX.X.XXXX, O. X. XX, zastúpenej Y.. I. Š., O. P. XX, XXX XX V., proti žalovanej Slovenská republika
zastúpenáMinisterstvomživotnéhoprostrediaSR,sosídlomvBratislave,NámestieĽudovítaŠtúra35/1,
812 35 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa, žalobou podanou na súde dňa 05.06.2018, uplatnila proti žalovanej nárok na náhradu

škody v sume 800.000,- eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že Od roku 1971
(najprv ústne, potom aj písomne) sa obracala na príslušné štátne úrady vo veci porušovania jej
práva na kvalitné životné prostredie, ochranu majetku a jeho pokojné užívanie. Žiadala, aby v rámci
svojich kompetencii zaoberali riešením hygienickej situácie na susednom pozemku a zabránili tak
poškodzovaniu jej majetku a znečisťovaniu životného prostredia. Kontaktovala nasledovné inštitúcie:
Okresná hygienická stanica Stará Ľubovňa, Obecný úrad Jarabina, Obecný úrad Jarabina - Stavebný
úrad, Okresný úrad Stará Ľubovňa- odbor starostlivosti o Životné prostredie, Krajský stavebný úrad v

Prešove, Krajský úrad životného prostredia Prešov, Kancelária verejnej ochrankyne práv, Regionálny
úrad verejného zdravotníctva Stará Ľubovňa, Úrad vlády SR- ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu
vybavovania sťažnosti, Slovenskú stavebnú inšpekcia Bratislava, Ministerstvo ŽP SR, Okresný úrad
Prešov - odbor bytovej politiky a prednostu OÚ Prešov, Štátne orgány si neplnili svoje zákonného
v dôsledku čoho utrpela nesmierne škody. Škodu špecifikoval ako úplné prehnitie drevenej časti
domu zo strany pozemku č.XX, následkom vypúšťania splaškových a odpadových vôd na pozemok,
napadnutie drevokaznou hubou a plesňami, ktoré sa rozšírili po celom dome. Sústavne poškodzovanie

hospodárskej budovy, ktorá bola novovybudovaná a mnohokrát opravovaná. Zamorenie pozemku,
studne a ovzdušia fekálnymi splaškami a s tým súvisiaca nemožnosť používania studne, pestovania a
konzumácie plodín. Financovanie a udržiavanie druhého miesta bydliska z dôvodov nemožnosti bývania
v mieste trvalého bydliska. Zároveň utrpela aj nemajetkovú ujmu, ktorá spočívala v utrpení (počas 47-
tich rokov) spôsobené snahou o riešenie situácie (vypisovanie sťažnosti, žiadosti, chodenie po úradoch).
Neriešenie problému viedlo k stále väčšiemu zhoršovaniu susedských vzťahov, ktoré sa prejavovalo v
neustálom narušovaní jej pokoja a pokoja celej jej rodiny. Poškodzovanie zdravia neprestajným stresom,

dýchaním vzduchu znečisteného fekáliami a splaškami, brodením sa v zamorenej pôde, odstraňovaním
splaškov. Poškodzovanie rodinných vzťahov nekonečnými diskusiami v snahe nájsť riešenie problému.2. Na výzvu súdu, aby uviedla, v čom vidí nesprávny úradný postup a ktorého orgánu, v podaní doručené
súdu dňa 23.08.2018 uviedla, že 46 rokov sa snažila o nápravu situácie a žiadala zodpovedné úrady,
aby konali tak, ako to vyplýva zo zákona. Inštitúcie boli nečinné v dôsledku čoho nemohla bývať vo

svojom trvalom bydlisku. Štátne orgány sa dopustili porušovania práv na kvalitné životné prostredie.

3. Podaním zo 23.10.2018 uviedla, že je nútená dočasne stiahnuť žalobu, a preto súd konanie zastavil.
Na odvolanie žalobkyne odvolací súd zrušil uznesenie o zastavení konania.

4. Žalobkyňa označila ako zástupcu žalovanej ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR podaním
zo dňa 26.09.2019 uviedla, že postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo
životného prostredia.

5. Súd v danom prípade konal ako so zástupcom Slovenskej republiky s Ministerstvom životného
prostredia a to s poukazom na neurčitosť nesprávneho úradného postupu a taktiež s poukazom na

§ 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z.. Žiadosť na predbežné prerokovanie nároku bola síce
doručená Ministerstvu vnútra SR, avšak toto podaním zo dňa 26.09.2019 postúpilo žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na Ministerstvo životného prostredia.

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že sa len domnieva, že žalobkyňa považuje za nesprávny

úradnýpostupnečinnosťorgánovštátnejsprávypretvorbuaochranuživotnéhoprostredia,ktorýspočíva
„asi" v tom, že vlastník domu č. XX vypúšťa odpadové vody z domácnosti, ktoré zasahujú aj pozemok
žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, ktoré musia byt' súčasne (kumulatívne) splnené, sú protiprávne
konanie - nesprávny úradný postup. vznik škody a priama príčinná súvislosť, medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou. Odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo
žúmp spadá do originárnej pôsobnosti miest a obcí a žalovaná nie je príslušným ústredným orgánom
vo veciach stavebného poriadku a územného plánovania. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o
životné prostredie postúpil podania (sťažnosti) žalobkyne Okresnému úradu Prešov, odboru výstavby
a bytovej politiky (v roku 2012 Krajskému stavebnému úradu) listom zo dňa 10.05.2012 a listom zo

dňa 11.04.2017 ako príslušnému orgánu štátnej stavebnej správy. obec X. ako príslušný stavebný úrad
vyvinula úsilie riešiť predmetnú situáciu, a to zabezpečením financovania vybudovania kanalizačnej
prípojky za účelom odvedenia splaškovej a odpadovej vody z domácnosti - vlastník domu č. XX. Aj v
tomto prípade ide o originárnu pôsobnosť miest a obcí (ako príslušných stavebných úradov), nakoľko
nejde o prípady podľa ust. § 52 ods. 1 písm. k) body 1 až 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon) v znení neskorších predpisov (v takýchto prípadoch by vo veci rozhodoval príslušný špeciálny
stavebný úrad, ktorým je orgán štátnej vodnej správy ako orgán verejnej moci na úseku tvorby a ochrany
životného prostredia). Obci X. bola schválená dotácia vo výške 13.700,- eur na realizáciu projektu
- výstavba kanalizačných prípojok na parcelách S.-D. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Podmienkou

realizácie projektu bol nájom časti pozemku žalobkyne, bezprostredne na ktorom vedie drobná stavba,
avšak vzhľadom na to, že vlastník parcely S.-D. XXX/X U. XXX/XX (vlastníkom obidvoch parciel je
žalobkyňa) nesúhlasí s uložením drobnej stavby, bola obec X. nútená upustiť od realizácie projektu
(list obce X. zo dňa 06.07.2016). príslušný orgán štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného
prostredia (žalobkyňa neoznačila konkrétny orgán verejnej moci na úseku tvorby a ochrany životného

prostredia, ktorý sa mal dopustiť nesprávneho úradného postupu) sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu, keďže v danej veci je príslušná obec ako stavebný úrad. To znamená, že nebol preukázaný
nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného prostredia, a
preto ministerstvo nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto súdnom konaní. Žalovaná vzniesla
námietkupremlčania.Žalobkyňasadozvedelaovznikuškodynajneskôrdňa15.08.2011(dátumpodania

žalobkyne adresovaný na Krajský úrad životného prostredia v Prešove - sťažnosť), aj keď z prehľadu
podaných sťažností, urgencií a žiadostí zo dňa 01.06.2018, ktoré tvoria prílohu žaloby žalobkyne,
vyplýva, že žalobkyňa sa na orgány štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného prostredia
obrátila skôr - napr. už aj jej podaním z roku 2008 adresovaným Obvodnému úradu životného prostredia
v Starej Ľubovni, je nárok žalobkyne ku dňu podania jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (t. j. dňa 31.10.2018) s poukazom na ust. §
22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. premlčaný. Zo žalobného návrhu žalobkyne nie je zrejmé, na základe
čoho žalobkyňa dospela práve ku škode vo výške 800.000 eur, a ani, čo z nárokovanej výšky škody
predstavuje majetkovú ujmu a čo nemajetkovú ujmu.7. Žalobkyňa v replike uviedla, že to, že žalovaná strana považuje žalobu za "absolútne nezrozumiteľnú,
nejasnú a zmätočnú" opäť potvrdzuje jej nekompetentnosť a neschopnosť zodpovedne pristupovať k

povinnostiam, ktoré im zákon ukladá. V tejto žalobe ide o situáciu. ktorá pretrváva dlhé roky a preto
je potrebné si materiály veľmi dôkladne a hlavne so záujmom preštudovať. Zákony SR hovoria o
ochrane životného prostredia, súkromného majetku a povinnostiach štátnych orgánov jasne a zreteľne,
je presvedčená o tom. že z akéhokoľvek právneho predpisu, ktorý bude v tejto veci použitý, bude
nesprávny úradný postup, z dôkazového materiálu predloženého súdu, viac ak zrejmý. Vzniknutá škoda

je bez najmenších pochybností spôsobená práve porušením povinnosti konať. Protiprávne konanie- čím
je v tomto prípade nekonanie- a vznik škody sú nesporne v priamej príčinnej súvislosti. Ak by úrady
zastavili znečisťovanie, teda konali svoje povinnosti, škoda by nevznikla. Pochopenie logického sledu,
na ktorý sa žalovaná odvoláva, je veľmi jednoduché. Žalovaná, ktorá je informovaná listom obce iba
povrchne. ju vôbec nemôže vedieť posúdiť. Nanajvýš absurdné je. že chce tým navodiť dojem, že si
je za škodu zodpovedná sama. Ak by si žalovaná bola dala námahu. ako jej to zákon ukladá. situáciu

prešetriť a zistiť podrobnosti o spomínanej dotácií a podmienke, neuviedla by nezmysel ako argument
proti nej. Keďže ide o relatívne nedávnu vec (r. 2016) , ktorá nebola nikdy oficiálne prerokovaná, je
táto záležitosť v danej žalobe irelevantná a zavádzajúca. Ak by mal súd predsa len záujem zaoberať
sa aj touto vecou ochotne vysvetlí všetky súvislosti, ktoré ešte viac odhalia protiprávne konanie obce
a jej podlý prístup. Za desaťročia. ktorých sa žaloba týka. sa udialo mnoho skutočnosti, o ktorých by

mohla veľa vypovedať. MŽP SR neriešilo sťažnosti na obec, ktorá nekonala ako prvá a preto je taktiež
pasívne vecne legitimované v tomto súdnom konaní. MŽP nepovažovalo za potrebné zaoberať sa jej
katastrofálnou životnou situáciou, aj v tomto bode sa dištancuje od zodpovednosti. Keďže ide o dlhodobú
kontinuitu pretrvávajúcu do súčasnosti o premlčaní v tomto prípade nemôže byť ani reči. Považuje
vrcholom arogancie žalovane, že sa žiadny orgán štátnej správy pre tvorbu a ochranu ŽP nedopustil

nesprávneho úradného postupu. Nakoniec uviedla, že ako je možné pripojiť v obci dom na vodovod a
desaťročia sa nezaujímať o to. čo sa deje s odpadom. Ako je možné povoľovať k domu ďalšie prístavby,
s čím pribúda na pozemku aj počet obyvateľov, bez toho aby mal dom žumpu alebo bol pripojený na
kanalizáciu.Tentodomdoteraznemáanižumpuanikanalizáciu.Odpadtečievstredeobcedolekopcom.

8. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich vyjadreniach.

9. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

10. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná

žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá
patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných
orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

13.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.14. Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepublikyapostupalebovýsledokpostupuvládySlovenskejrepublikypri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

16. Podľa § 16 ods. 1,4 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak

súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

17. Podľa § 17 ods. 1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

18. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

19. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

20. Podľa § 25 zákona č. 514/2003 Z. z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného

prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

21. Z veľmi strohého a nie celkom jasného obsahu žaloby súd ustálil, že v konaní bola spornou
skutočnosť, či v danom prípade došlo k splneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu zaškodu, konkrétne či došlo k nesprávnemu úradnému postupu štátu, ak áno, či došlo v príčinnej súvislosti
s neprávnym úradným postupom k uplatnenej materiálnej škode a nemajetkovej ujme.

22.Vcitovanomzákoneozodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocič.514/2003
Z.z. je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za
súčasného splnenia troch podmienok, a to
1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci

3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa § 132 ods. 1-3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť.

24. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorý má spočívať v nečinnosti organov štátnej správy vo veci
porušovania práv žalobkyne na kvalitné životné prostredie. V danom prípade žalobkyňa nešpecifikuje,

ktoré úkony orgány štátnej správy nevykonali, iba všeobecne konštatuje nečinnosť štátnych orgánov.
V zmysle § 132 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Bolo preto povinnosťou žalobkyne, aby v žalobe presne popísala, ktorý konkrétny nesprávny
úradný postup namieta. Ak sa malo jednať o nečinnosť mala žalobkyňa presne špecifikovať, ktorý organ
nevydal rozhodnutie a o aké rozhodnutie sa malo jednať. Žalobkyňa v prílohách k podaniam predložila

veľké množstvo podaní na jednotlivé štátne orgány, pričom nie je úlohou súdu si domýšľať a fabulovať,
čo asi ten - ktorý doklad má znamenať a preukazovať.

25.Žalobkyňavkonanípredložilavyjadrenie,ktoréoznačilaakoporušeniezákonov,kdeoznačilaorgány
štátnej správy a miestnej samosprávy, označila zákony a paragrafy, bez toho, aby špecifikovala, kedy a

ktorý konkrétny organ uvedené ustanovenie porušil, prípadne vydal rozhodnutie v rozpore s citovanými
ustanoveniami. Opäť súd uvádza, že nie je jeho úlohou hľadať v predložených listinných dokladoch
skutočnosti, ktoré sú v prospech žalobkyne. Táto musí sama opísať rozhodujúce skutočnosti. Súd
dodáva, že skutočnosť, že štátny organ nevyhovel jej podaniu, prípadne nevybavil jej sťažnosť k jej
spokojnosti ešte nezakladá nesprávny úradný postup.

26. Súd môže v danom prípade iba predpokladať, že nesprávny úradný postup sa má týkať domu č.
91, z ktorého vlastník vypúšťa odpadové vody z domácnosti, ktoré zasahujú aj pozemok žalobkyne.
V danom prípade však nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávny úradný postup a ktorého orgánu.
Bolopovinnosťounesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejmocidostatočnekonkretizovať.Zvyjadrenia

žalovanej, ale aj s pripojených listinných dôkazov, vyplýva úsilie obce riešiť situáciu a to zabezpečením
financovania vybudovania kanalizačnej prípojky za účelom odvedenia splaškovej a odpadovej vody
z domácnosti. Zo zápisu o výsledku prešetrenia sťažnosti však vyplýva, že od realizácie projektu
sa muselo upustiť, keďže žalobkyňa nesúhlasila s uložením stavby cez svoj pozemok. V danom
prípade teda súdu nie je zrejmý nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, pričom tento nebol ani

žalobkyňou dostatočne špecifikovaný.

27. Súdu sa však problém s domom č. XX, z ktorého vlastník vypúšťa odpadové vody, javí ako susedský
spor, kde sa môže vlastník, ktorý sa cíti byť poškodený neoprávneným zásahom, v zmysle § 127 OZ
domáhať, aby osoba, ktorá zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva, zdržala sa takéhoto zásahu,

prípadne sa môže domáhať aj náhrady škody.

28. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to
žalobkyňa, ktorá je povinná uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a z ktorých vyvodzuje
svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Na základe hore

uvedeného dospel súd k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno ohľadom preukázania žalobného
nároku neuniesla.29. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti.

30. Súd má ďalej za to, že žalobkyňa nepreukázala ani výšku škody. Žalobkyňa nepredložila žiaden

doklad preukazujúci výšku škody. V listine označenej ohodnotenie škôd síce uvádza, že dom je zničený,
nutnosť udržiavať prechodné bydlisko, odvodňovanie, odstraňovanie huby, práce na opravách domu a
hospodárskej budovy, nemožnosť dopestovať plodiny na konzumáciu, strata času písaním a zamorenie
studne baktériami, avšak žalobkyňa výšku škody žiadnym spôsobom nepreukazuje. Nepreukázala,
že hodnota domu je 500.000,- eur, že mala náklady na prechodné bydlisko vo výške 100.000,- eur,
prípadne hodnota studni bola 10.000,- eur. Na priznanie nároku nepostačuje iba vyčíslenie škody (ako

uviedla žalobkyňa), ale musia byť preukázané skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jej vyčíslenie.
Žalobkyňa nepredložila žiadnu faktúru, vyjadrenia napr. realitných kancelárii, prípadne iné doklady, ktoré
by preukazovali výšku škody.

31. Rovnako pokiaľ ide o majetkovú ujmu. Bolo povinnosťou žalobkyne navrhnúť dôkazy k preukázaniu

nemajetkovej ujmy, napríklad výsluch svedkov, čo sa nestalo.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie je zrejmé, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
naplneniezákonnýchpodmienokvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom tak ako to predpokladá zákon č. 514/2003 Z.z.. .K zamietnutiu žaloby postačuje, ak

absentuje čo i len jedna z požadovaných podmienok, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne
(tzn. že zo strany žalobkyne musia byť preukázané splnenie všetkých zákonom predpokladaných
podmienok zodpovednosti za vznik škody naraz,), a preto súd oba uplatnené nároky majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy zamietol ako nepreukázané.

33. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd sa ňou nezaoberal, keďže nemal
preukázanú existenciu samotného nároku na náhradu škody. Až v prípade preukázania predpokladov
pre vznik nároku na náhradu škody by súd skúmal prípadne premlčanie.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, avšak
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobkyňa ako neúspešná strana nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).