Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Černáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/16/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321202213
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4321202213.4
Uznesenie
Okresný súd Levice, v spore žalobcu: U. V., O.. XX.XX.XXXX, V. T.. F. XXX/X, XXX XX Š., proti
žalovanému: Š. V., O.. XX.XX.XXXX, V. T.. F. XXX/X, XXX XX Š., zastúpeného JUDr. Veronikou
Slašťanovou, PhD., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Zelená 2, 811 01
Bratislava, IČO: 52 346 048, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.06.2021 domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX, vedeného pre okres G.,
katastrálne územie Š., obec Š. ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 205
m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o
výmere 566 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parc. č. XXXX/X tak, že
súd uvedené nehnuteľnosti prikáže do jeho výlučného vlastníctva a zaviaže ho na vyrovnanie podielu
zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu vo výške 30.000,- eur do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia a žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.
2. Dňa 21.02.2022 oznámila právna zástupkyňa žalovaného, že žalobca v mesiaci október 2021
navrhol žalovanému odkúpenie podielu žalovaného s tým, že strany sporu dňa 03.11.2021 uzatvorili
kúpnu zmluvu a dňa 08.12.2021 Okresný úrad Levice, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Súdu zároveň predložila kúpnu
zmluvu zo dňa 03.11.2021 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, katastrálny odbor zo dňa 08.12.2021.
Poukázala ďalej na to, že predmet sporu odpadol, avšak žalobca ani jeho právna zástupkyňa túto
skutočnosť súdu neoznámili. Mala tiež za to, že trovy konania zavinil žalobca, pričom poukázala na
skutočnosť, že žalobu podal zjavne predčasne a až po podaní žaloby a jej vyjadreniach ju oslovil so
žiadosťou o rokovanie s návrhom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Mala tak za to, že až jej
úspešná a efektívna obrana v konaní bola rozhodujúca pre zmenu právneho stavu a návrh žalobcu na
uzavretie kúpnej zmluvy.
3. Žalobca podaním zo dňa 20.07.2022, doručeným Okresnému súdu Levice dňa 22.07.2022, vzal
žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie vo veci zastavil. V podaní ďalej uviedol, že s
prihliadnutímnaskutočnosť,žesožalovanýmdňa03.11.2021uzatvorilikúpnuzmluvunapredmetsporu,
predmet sporu podľa žaloby podanej v zastúpení advokátky JUDr. Tímei Tóthovej odpadol. Žalobca bol
v domnienke, že po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným jeho právna zástupkyňa obratom podala
žiadosť o späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Uviedol tiež, že nakoľko má jeho právna zástupkyňa v
súčasnosti pozastavený výkon advokácie, podáva späťvzatie žaloby vo vlastnom mene.4. Súd vyzval žalovaného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa
26.07.2022, aby uviedol, či súhlasí so späťvzatím žaloby v zmysle § 146 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.
5. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručil súdu dňa 15.08.2022 vyjadrenie k
späťvzatiu žaloby žalobcom, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam súhlasí a to v zmysle svojho písomného Oznámenia o
odpadnutí predmetu sporu zo dňa 21.02.2022, ktoré konajúcemu súdu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne spolu s predmetnými prílohami adresoval. Rovnako trval na tom, že trovy konania v zmysle
§ 251 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a 2 CSP zavinil žalobca a z toho dôvodu súdu navrhuje, aby mu
súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Opätovne dal súdu do pozornosti, že žalobca podal
žalobu zjavne predčasne, že až po podaní žaloby a jeho vyjadreniach v tomto súdnom konaní ho oslovil
so žiadosťou o rokovanie s návrhom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Argumentoval ďalej,
že žalobca bol v konaní, ktoré inicioval predčasne, zastúpený advokátkou. Aj z uvedeného dôvodu,
ako aj vzhľadom k tomu, že nemá právnické vzdelanie a v žalobe bola uvedená právna kvalifikácia,
ktorej dostatočne neporozumel, bol nútený požiadať o právne služby a právne zastúpenie advokátkou a
poskytnutie adekvátnej právnej pomoci. Poukázal tiež na to, že žalobca tvrdil, že sa voči nemu dopustil
trestného činu, čo sa skutočne nestalo, vzhľadom k čomu bolo poskytnutie právnej pomoci obzvlášť
nevyhnutné. Rovnako tak žalobca nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení uvádzaných v žalobe, dokonca
označoval dôkazy (napr. znalecký posudok), ktorý nikdy nepredložil, zrejme ani nikdy vyhotovený nebol.
Aj na základe uvedeného mal žalovaný za to, že až jeho úspešná a efektívna obrana v tomto súdnom
konaní bola rozhodujúca pre jeho žiadosť o späťvzatie návrhu a zastavenie konania. V zmysle § 251
CSP a vyššie uvedeného boli jeho výdavky na právne zastúpenie účelne vynaložené a preto žiadal, aby
konajúci súd žalobcu zaviazal na ich náhradu.
6. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, žalobca môže vziať žalobu späť.
7.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.
9. Podľa §146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, ako aj
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 2 CSP súhlasil, postupoval
súd podľa § 145 ods. 1 CSP a konanie vo veci zastavil.
13. „Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou jesprávanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Najvyšší súd SR,
sp. zn.: 7M Cdo 4/2010)
14. „Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne
významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca
žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí
len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok.
V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania,
ktoré v spore vznikli žalovanému.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Obo/12/2018 zo dňa
20.11.2018)
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
ktorý posúdil s poukazom na § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď procesné zavinenie na
zastavení predmetného konania vzhliadol súd na práve strane žalobcu, a preto súd priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Žalovaný v konaní tvrdil, že až po podaní žaloby a po jeho vyjadreniach v súdnom konaní ho
žalobca oslovil so žiadosťou o rokovanie s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
pričom poukázal na to, že až jeho úspešná a afektívna obrana v konaní, bola rozhodujúca pre zmenu
právneho stavu a návrh žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho mal za to, že žaloba
bola podaná predčasne, a preto žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa k týmto
tvrdeniam žalovaného nijakým spôsobom nevyjadril, v konaní nepreukázal, že sa so žalovaným pokúsil
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby, v dôsledku čoho tak nepreukázal,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celkom či v
relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Na základe uvedeného potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie spočívajúce v správaní sa žalovaného
vo vzťahu k žalobnému petitu, v dôsledku čoho tak nesie zodpovednosť na zastavení konania práve
žalobca a to v dôsledku jeho prejavu vôle spočívajúcom v späťvzatí žaloby.
17. O vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.