Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011023
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117011023.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného V. O. a spol., pre
prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods.1 Trestného zákona
účinného do 31.07.2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
21.07.2021 pod sp. zn. 3T/5/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.01.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný V. O., nar. XX.XX.XXXX v G., Česká republika,

uznaný vinným (spolu s už toho času právoplatne odsúdenými Q. Y. a Q. O.) z prečinu krádeže
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.07.2019, na tom skutkovom základe, že

dňa 16.11.2016 v čase asi o 10.43 hod. v meste Z. na ulici B. č. XX, spoločne vošli cez otvorenú bránu
do areálu spoločnosti MAD plus s.r.o., kde prišli k tam odstavenému a neuzamknutému nákladnému

motorovému vozidlu zn. DAF FT XF 105, EČ: HC-683BU, červenej farby, pri ktorom Q. Y. a V. O. zostali
dávať pozor, zatiaľ čo Q. O. vošla do neuzamknutej kabíny vozidla, z ktorej následne odcudzila ruksak
presne nezistenej značky, hnedo - bielej farby, tablet zn. LENOVO, čiernej farby, nezisteného typu,
výrobného čísla: S/N HA0B0BR9, pánsku plátennú tašku presne nezistenej značky, čiernej farby, v ktorej
sa nachádzali: mobilný telefón zn. LENOVO, typu A6000, čiernej farby, nezisteného výrobného čísla,
IMEI čísla:866912020864467, mobilný telefón zn. SONY XPERIA, čiernej farby, presne nezisteného

výrobného a IMEI čísla, MP3 prehrávač presne nezistenej značky a výrobného čísla, modrej farby,
zväzok kľúčov, kľúč od osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, EČ: HC-091AV, občiansky
preukaz, vodičský preukaz, profesionálna karta vodiča, zdravotná kartička poistenca Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, potvrdenie o absolvovaní psychotestov, lekárske potvrdenie o spôsobilosti vodiča
a bankomatová kartička zn. Maestro od bankového účtu vedeného vo VÚB banke, všetky vystavené na
menoQ.Y.afinančnáhotovosťvovýške200,-€vrôznychbankovkách,následneajstaktoodcudzenými

vecami nasadli do osobného motorového vozidla zn. FIAT BRAVA, červenej farby, EG: HC-256BY a s
takto odcudzenými vecami z miesta činu odišli na neznáme miesto, čím uvedeným konaním spôsobili
majiteľovi odcudzených vecí Q. Y. celkovú škodu krádežou vo výške 333,80 €.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému V. O. podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal všetkých obžalovaných spoločne a
nerozdielne k náhrade škody vo výške 333,80 Eur v prospech poškodeného Q. Y., nar. XX.XX.XXXX v
V., trvale bytom ul. P. č. XXX/X, E..

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 548-554 spisu.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu i z odôvodnenia napadnutého rozsudku, výrok o vine u
obžalovaného V. O. bol ustálený na základe jeho vyhlásenia o vine v zmysle § 257 ods.1 Tr. por. na
hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2020, ktoré bolo prijaté právoplatným uznesením, preto bolo (vo vzťahu
k obžalovanému V. O.) vykonané dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste a náhrade škody.

Pokiaľ ide o výrok o treste, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním
súd I. stupňa zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
( priznal sa a úprimne oľutoval spáchanie trestného činu) a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona (už bol v minulosti súdne trestaný/ súdom Landesgericht Korneubung
sp. zn. 620 Hv 2/2016h, pričom odsúdenie je po 01.01.2013 - § 438e Trestného zákona), podľa §

212 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona (vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti), nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace
(t.j. pri spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa 212 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.07.2019), keď trest mohol ukladať v sadzbe do 2 rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaný nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody 10 rokov pred
spáchaním daného skutku, avšak bolo potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko
obžalovaný spáchal daný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rakúskym súdom.
Zároveň pri výške trestu súd prihliadol aj na celkový postoj obžalovaného, ktorý sa zakaždým dostavil
na hlavné pojednávanie počas celého konania, ako aj to, že sa ku skutku priznal a úprimne oľutoval, v

neposlednom rade aj na odstup času od spáchania skutku. Takto uložený trest, podľa názoru okresného
súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti),
prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.

Výrok o náhrade škody okresný súd zdôvodnil tým, že poškodený Q. Y. si uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 333,80 Eur pozostávajúcej z odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 200,- Eur ako
aj hodnoty odcudzených vecí vo výške 133,80 Eur, ktoré boli ohodnotené v odbornom vyjadrení č.
664/2016, pričom obžalovaní túto výšku nespochybnili a vo svojich výpovediach sa k nej priznávali, preto
zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne k jej náhrade.

Proti rozsudku okresného súdu podal obžalovaný V. O. odvolanie, ktoré však žiadnym spôsobom
neupresnil, písomne neodôvodnil ani neuviedol, v akom rozsahu rozsudok napáda, či odvolanie
smeruje proti všetkým výrokom, alebo len proti niektorým, prípadne aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na podklade odvolania obžalovaného na neverejnom zasadnutí
nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku a ani dôvody
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa

§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že rozsudok okresného súdu je chybný výlučne
v napadnutom výroku o treste, a to pre nejasnosť a nepreskúmateľnosť skutkových zistení, nakoľko sa
okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami na rozhodnutie s tým, že na objasnenie veci bude
nevyhnutné vykonať ďalšie dôkazy / § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku /.

Odvolací súd tiež zistil, že napadnutý rozsudok je nezákonný i pre podstatné chyby konania, ktoré
napadnutými výrokom rozsudku predchádzali, pretože boli porušené ustanovenia, ktorými sa mázabezpečiť objasnenie veci a právo obžalovaného na obhajobu /§321 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku/, čo
zároveň napĺňa i dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písm. c), písm. g) Tr. poriadku.

Z obsahu spisu vyplýva, že vina obžalovaného bola uznaná na základe jeho vyhlásenia o vine na
hlavnompojednávanídňa11.02.2020,ktorébolosúdomzákonnýmspôsobomprijaté.Výrokovinesatak
stal nenapadnuteľný odvolaním a preto sa stal predmetom prieskumu odvolacieho súdu výlučne výrok
o treste a náhrade škody, nakoľko z obsahu podaného odvolania a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
nie je zrejmé, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie obžalovaného smeruje.

V tomto smere je okresnému súdu treba vytknúť, že si po zahlásenom odvolaní obžalovaného nesplnil
svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 310 ods.1 štvrtá veta Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak
osoba oprávnená podať odvolanie vyhlási, že podáva odvolanie, do zápisnice o hlavnom pojednávaní
treba uviesť (hoci aj na otázky predsedu senátu), či odvolanie smeruje proti všetkým výrokom alebo
len proti niektorým, prípadne, či je podané aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Toto

procesné pochybenie okresného súdu však nemalo žiadny relevantný vplyv na práva obžalovaného,
pretože odvolací súd v rámci tzv. „revízneho“ princípu preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým mohol obžalovaný podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo rozsudku prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

K výroku o treste:

Okresný súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k výroku o treste opiera ( mimo iného) i o dôkaz v podobe
odsúdenia obžalovaného rakúskym súdom Landesgericht Korneubung sp. zn. 620 Hv 2/2016h, ( viď
strana 5. rozsudku ..... „ v európskeho informačného systému registra trestov vyplýva, že bol dňa

13.04.2016právoplatneodsúdenývRakúskusúdomLandesgerichtKorneubungsp.zn.620Hv2/2016h,
pre trestný čin krádeže spáchaný dňa 07.01.2016, na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov, so skúšobnou dobou 3 roky, pričom sa v danej veci jedná o obojstrannú trestnú činnosť, t.j. aj
na území Slovenskej republiky ...), ktorý ( rozsudok, resp. jeho obsah v rámci odpisu registra trestov príp.
iným spôsobom) nebol preukázateľne vykonaný zákonným spôsobom, teda oboznámený na hlavnom

pojednávaní v zmysle § 269 Trestného poriadku ( viď č.l. 544-zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa
21.07.2020, ktorá neobsahuje žiadnu zmienku o vykonaní takéhoto dôkazného prostriedku) s tým, že
by sa mal možnosť obžalovaný k tomuto dôkazu vyjadriť, keď za takejto situácie nemohol ani odvolací
súd dôsledne a úplne preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku
prvostupňového súdu.

Zprocesnéhopostupuokresnéhosúdu,ktorýpredchádzalvyhláseniurozsudku, niejetiežzrejmé,prečo
okresnýsúdvrámcivykonávanialistinnýchdôkazov(vprípade, akboltohonázoru,žejeobžalovanému
nevyhnutné ukladať za spáchanú trestnú činnosť nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na §
49 ods.2 Tr. zákona) si tiež nezabezpečil prostredníctvom dožiadania na generálnu prokuratúru ( § 488a

ods.2 Tr. por.) kópiu právoplatného rozhodnutia rakúskeho súdu Landesgericht Korneubung pod sp.
zn. 620 Hv 2/2016h a to za účelom posúdenia obojstrannej trestnosti a rovnako i možného zohľadnenia
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák.

Podľa § 7b ods.2 Tr. zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie

v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

V nadväznosti na prihliadnutie na cudzozemské rozhodnutie je potrebné upozorniť na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2015, sp. zn. 2 Urto 4/2015, uverejnený v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 14/2016, ktorý s ohľadom na § 7b ods. 2 Tr. zák.
umožňuje použiť priťažujúcu okolnosť v súvislosti so skorším odsúdením v členskom štáte Európskej
únie ako dôsledok trestnoprávnej recidívy, no výlučne za splnenia obojstrannej trestnosti trestného činu.

Vzhľadom na túto skutočnosť, preto nebolo možné bez náležitého dokazovania na hlavnom pojednávaní
prvostupňovým súdom zohľadniť právne účinky právoplatného rozhodnutia súdu z iného členskom
štáte EÚ, čím je možné považovať rozhodnutie okresného súdu v danom štádiu konania aj za vydané
predčasne.So zreteľom k uvedenému bude po zrušení a vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní povinný :

- vykonať tie dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí ako na relevantné poukazuje a ktoré zároveň neboli,
ako je vyššie uvedené, vykonané zákonným spôsobom (riadnym oboznámením listinného dôkazu- výpis
z európskeho informačného systému registrov trestov z č.l.159-160 v zmysle § 269 Tr. por.) a
- náležite sa vysporiadať s ďalšími, odvolacím súdom vytýkanými, procesnými pochybeniami vo vzťahu
k nevykonaným listinným dôkazom v podobe vyžiadania a oboznámenia právoplatného rozhodnutia

rakúskeho súdu Landesgericht Korneubung pod sp. zn. 620 Hv 2/2016h.

Až následne, po vykonaní vyššie uvedeného a za splnenia všetkých procesných podmienok bude
možné, aby okresný súd na hlavnom pojednávaní vo veci opätovne rozhodol o druhu, výmere trestu
obžalovanému a spôsobe jeho výkonu.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, z vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci tzv. adhézneho
konania boli v celom rozsahu splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody
poškodenému Q. Y. vyjadrenej i v skutkovej vete napadnutého rozsudku vo výške 333,80 Eur, a
preto okresný súd správne a zákonným spôsobom podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal
obžalovaného V. O. (spolu s už toho času právoplatne odsúdenými Q. Y. a Q. O.) spoločne a nerozdielne

k náhrade uplatnenej škody poškodenému.

Žiada sa podotknúť, že krajský súd toto svoje rozhodnutie učinil na neverejnom zasadnutí v
neprítomnosti procesných strán, pretože už pri plnení prieskumnej povinnosti bolo zjavné, že zistené
pochybenia nebude možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.