Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/142/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717011325
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717011325.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich
Eleny Babušíkovej a Oľgy Trúchlej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.07.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
B. W., nar. XX.XX.XXXX v V. , trvale bytom Ž. Č. . XXX, t.č. vo väzbe v
ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

od presne nezistenej doby v roku 2010 do 07.08.2017 v obci Ž., Y.. V. v rodinnom dome č. XXX, svojej
bývalej manželke Y. W., nar. XX.XX.XXXX, a ich spoločnému synovi B. W., nar. XX.XX.XXXX, s ktorými
býva v spoločnej domácnosti, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že pod vplyvom alkoholu
svojej bývalej manželke Y. W. opakovane vulgárne nadával, že je bachratá „kurva“, pražská „kurva“,
východniarska „kurva“, „piča vyjebaná“ a pod., neustále po nej kričal, nič sa mu nepáčilo, všetko, čo
urobila, bolo zle, keď sa niečo stalo jemu, vždy bola na vine ona, na čo ona radšej odišla z domu a vrátila
sa dnu až keď on zaspal, alebo začala jesť a potom zvracala, obviňoval ju, že mu ukradla syna a že mali
radšej ostať v W., opakovane sa jej tiež vyhrážal, že ju zabije, že jej „prijebe“, že ju „zajebe“ krompáčom
do hlavy, tiež ju opakovane fyzicky napadol, naposledy pred dvoma rokmi, pričom na ošetrení nikdy
nebola, keď prišiel domov v noci, tak ju zobudil, začal jej nadávať, kričať na ňu, urážať ju, rozhadzovať
veci, synovi B. W., nar. XX.XX.XXXX, taktiež vulgárne nadával, že je „ kokot“, že ho mal vyšťať do žihľavy,
vyhráža sa mu, že mu zajebe krompáčom do hlavy, že ho zabije, „zajebe“, že mu „prijebe“, že ich zbalí
s matkou a vyhodí ich do „piče“, fyzicky ho napadol tak, že ho chytil pod krk, zdvihol do výšky a oprel
o stenu, tiež mu dal facku, ale na ošetrení nikdy nebol, k poslednému incidentu došlo dňa 07.08.2017
v čase okolo 20.00 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci Ž., Y.. V., kde pod vplyvom alkoholu prišiel
B. W. domov, začal vulgárne nadávať Y. W. a B. W. V.., že sú „prijebaní“, že ich „zajebe“ krompáčom,
chytil do ruky stoličku, búchal s ňou o zem a pri tom vravel, že Y. W. s tou stoličkou zahluší, že jej ju o
hlavu „ojebe“, že čo to robí, následne vybral z chladničky mlieko v krabici a hodil ho do umývadla, mlieko
sa rozlialo, kopol do chladničky do dverí, ktoré sa preliačili, pri tom kričal, že je suka „prijebaná“, že je
to všetko kvôli nej, že ju „zajebe“, nech ide odtiaľto do riti, zo záverov znaleckého posudku z odboru
psychológia č. 11/2017 vyplýva, že u Y. W. boli zistené znaky syndrómu týranej osoby, vtieravé myšlienky,
sny, psychická záťaž pri spomienkach na správanie exmanžela, náznaky sebazničujúceho správania
v zmysle bulimických prejavov, nepokoj, ľahká unaviteľnosť, neustále napätie, u B. W. V.. boli zistené
príznaky spadajúce pod posttraumatický syndróm, telesné rozrušenie pri spomienkach na týranie zo
strany otca, vedomé vyhýbanie sa myšlienkam alebo citom, ktoré súvisia s traumou, neschopnosť si
spomenúť na všetky detaily, pocit izolovanosti od druhých a pesimizmus do budúcnosti,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie, bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák.,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného
zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 7 /sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Y. W., nar. XX.XX.XXXX vo M. H., trvale bytom Ž. Č.. XXX,
okres V. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 468/17/5506 podala dňa 30.10.2017
tunajšiemu súdu obžalobu na obv. B. W., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 3, písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v
podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov poškodených, výsluchom svedkov a znalcov, ďalej prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise,
pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný B. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie
podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.12.2017 obžalovaný uviedol, že začalo to tým, že sa
zoznámili, po určitom čase mu bývalá manželka povedala, že je tehotná, čo však nebola pravda. Jej prvý
syn ho upozorňoval, aby si ju nebral, že je to zlá žena, ktorá ide iba po peniazoch, povedal by, že žena
ani nie do voza ani nie do koča. Po 4 až 5 rokoch, možno 7 rokoch ich spolužitia, všetky peniaze ktoré
sa dali do domácnosti rozhajdákala ako vedela, nedalo sa žiť, nevie ako šetrila a kvôli tomu boli hádky,
vytýkala mu, že vraj málo zarába, hoci to nebola pravda a mal dobrý príjem, potom bol ručiť za pôžičku
sestre a švagrovi, po siedmych rokoch mu prišla exekúcia, že sa tá pôžička nesplácala, výplata sa mu
znížila o značnú sumu, čo viedlo ešte k častejším hádkam a sporom, potom sa chytila a ušla so synom
do W., nevedel uviesť obdobie, kedy odišla do W.. Ešte si spomínal, že keď boli v Ž., boli na občerstvení,
čosi popili, cestou domov začala vybľakovať a spievať a začala ho napádať. Nevedel uviesť kedy sa
zobrali a rozviedli sa v roku 2010 - 2011. Zostala v W. možnože rok a pol, chlapca mu došikovala domov,
že ho nezvláda, že chlapec sa fláka, že ona robí po nociach, podľa nej v noci robí tri bodky, že chlapec
sa túlal po W. a po kamarátoch, po rozvode mu chlapca došikovala späť, bol tam únos chlapca do inej
republiky, on to nahlásil na polícii, avšak polícia s tým neurobila nič. Niečo sa v ňom zlomilo, nevedel
jej to odpustiť. To, že ju 7 rokov týral k tomu uvádzal, že naposledy asi 2 roky dozadu, keď chlapec
napadol bývalú manželku chytil ho spredu za košeľu, oprel ho o stenu, ale ďalšie veci nerobil, žiadne
dvíhanie, bitie, to nerobil. Všetko to bolo na popud bývalej manželky, že ju chlapec sotil a ona si udrela
hlavu, prišla k nemu s plačom, že už aj chlapec si dovoľuje ako on starý kokot, je pravda, že potom jej

nadal do tých píč, a jebnutých. Potom vyšiel von, niečo porobil a išiel do krčmy, ešte z balkóna na neho
začala vykrikovať, že ide prežreť jej peniaze, on jej na to povedal, že iba svoje. Asi dva až dva a pol roka
dozadu to boli iba také hádky medzi ním a jeho bývalou manželkou, nebolo to žiadne týranie, je pravda,
že jej viackrát povedal, že je piča, ale keby to bolo týranie tak viac ako polovica Slovenska chlapov je
zatvorených. Neskôr ju chytila mánia urobiť si vodičák, on jej na to povedal, že keď má peniaze, nech
si nájde bývanie a nech mu dá končene pokoj, dva krát neurobila vodičák, kúpila si dokonca auto, na
to mala peniaze, ale na nájom peniaze nemala. Poškodená ho furt provokovala, podľa neho všetko u
neho mala zadarmo, stravu, teplo, platila 35 eur mesačne a to len za elektriku a vodu, zbytok bol na ňom
a on sa staral o domácnosť. Vždy keď ich prosil, aby mu išli pomôcť, musel sa s nimi najprv pohádať,
alebo keď chystal drevo alebo chcel s niečím pomôcť, nebolo nikoho, kto by mu pomohol. Krátko po
tom konflikte so synom, čo ho chytil za košeľu behom troch týždňov mu prišla pozvánka na sociálku,
kde ich chlapec nahlásil, že ho týrajú, malo by to byť v spise. Tam bývalá manželka potvrdila všetko,
čo tu povedal, že mladý je bordelár, že napadol bývalú manželku, že je vulgárny, arogantný. Bolo im
povedané, že prečo s tým neprišli včaššie, ale syn mal v tom čase blízko 18 rokov, čiže keby prišli
včaššie, že by s ním urobili poriadky, nakoniec z toho bol len dohovor pre toho neposlušného chlapčiska
a tým to skončilo. Odvtedy s chlapcom nemal žiadne výstupy, kašlal na neho, s tým, že bude žiť ako
bude žiť. Tento posledný rok bývalá manželka sa začala sťažovať na kĺby, bola na vyšetrení a tam jej
povedali, že ak nezhodí 10 kilogramov, že na operáciu môže zabudnúť. Bývalá manželka nechudla,
naopak večer si zobrala plech koláčov a tie nie jedla, ale hltala a aj kvôli tomu boli medzi nimi hádky, on
jej nadával, že je bachratá piča, na čo po ňom plech s koláčmi aj hodila. Potom kamarátka J. jej poradila
vynikajúcu diétu, že aby začala jesť studené jedlá a to aby zapíjala teplou vodou, on povedal bývalej
aj jej kamarátke, že sú šibnuté a bývalej manželke povedal, že „skús to robiť a nakopem ťa do riti“ To
na margo tohto, čo vypovedala poškodená, že má nejaký syndróm, že chodí do chladničky najesť sa
a zvracia a to kvôli tomu, že ju vraj týral. Ďalšie hádky boli kvôli A. K., ktorá každý mesiac bola u nich,
on ju musel chovať, kupovať kadejakú stravu, cudzieho človeka chovať v domácnosti, kvôli tomu sa
viackrát pohádal s bývalou manželkou, že nemieni chovať cudzieho človeka, spočiatku mu to poškodená
potvrdila, potom znova začala nadržiavať A. K.. A. K. chcela, aby jej dával peniaze na desiaty a na
cestovné. Tento posledný rok bývalá manželka prestala upratovať, prestala robiť práce v domácnosti,
skončila aj s opatrovaním staršieho pána z Ľ. s vysvetlením, že nevládze, že ju bolia nohy, on jej na
to povedal, že teraz bude mať čas upratovať aj variť, nakoľko veľakrát v domácnosti nebolo upratané,
navarené, on robil do večera aj koľkokrát musel umyť riad, čo chlap nerobí rád.
Toho dňa 7.8. nevie kedy bývalá manželka sem došikovala z východu, kde bola u sestry, keď prišla tak
zbliakla po ňom tak, že skoro infarkt chytil, že čo robil s elektrickým sporákom, ktorý ona zakúpila, že tam
bola nejaká špina alebo teda že bol zašpinený s nejakým lekvárom, čo ona varila. On jej na to povedal,
že keď si to zašpinila tak nech si to aj vyčistí. A. K. tam zhrnula koberce a povedala mu, že čo robil s
tými kobercami, bývalá manželka začala do neho bliakať aj kvôli tým kobercom, on jej povedal, že je
piča prijebaná, zobral sa, keďže sa nechcel s ňou hádať a išiel do záhrady, kde robil 3 až 4 hodiny a
potom išiel na pivo. Keď sa vrátil z piva išiel do záhrady, povyťahoval cesnak aj cibuľu, následne išiel
hore do bytu a ako išiel hore cítil kopu dymu a smrad, otvoril dvere, našiel bývalú manželku ležať na
posteli, ktorá sa strhla, on jej povedal, že čo tu robí, čo to páli na šporáku, čo horí, že či chce vypáliť dom,
poškodená si robila večeru a nevie či zaspala, či čo, dokázala s kamarátkou alebo sestrou telefonovať
hodinu, keďže dom bol plný domu a smradu, začal po nej kričať, že si nevie ani večeru navariť, začala
po ňom vykrikovať ty kokot ožratý, tak začala ich slovná výmena, to, že chytil tú stoličku a búchal s ňou
o zem to je jej vyslovená somarina a tiež nie je pravda, že kopol do chladničky, na chladničke je ryha
3 až 4 mesiace dozadu, nevie z čoho, a naviac tá chladnička je jeho, sám ju kupoval. Čo sa týka tej
rúčky tá bola zlomená 2 mesiace dozadu, on dokonca poškodenej dal 20 eur, aby kúpila novú rúčku
na chladničku, poškodená nekúpila rúčku ani nevrátila peniaze. Je pravda, že hodil to mlieko, čo sa
týka toho hádzania nožíka to nie je pravda, ten nožík zlomil pri zabíjaní jahňaťa až 4 až 5 dní predtým,
blbosť je to, že chcel biť bývalú manželku, to, že jej vulgárne nadával to priznával. Vyhrážky uvedené v
obžalobe, že „zajebem ťa krompáčom do hlavy“, nevie, kde to zobrali, v živote sa nevyhrážal zabitím,
je pravda, že pri tých ich hádkach jej povedal, že teba je aj málo zabiť, ale nevyhrážal sa jej zabitím.
Potom bývalá manželka a syn vyšli vonku, on pozeral televízor, urobil si kávu a potom prišli policajti. On
nesúhlasí s tým, že jeho bývalá manželka, s ktorou je roky rozvedený je mu osoba blízka, podľa neho
blízkou osobu je mu sestra, brat.
Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že čo sa týka osôb, ktoré žili v jeho domácnosti, žila tam
jeho bývalá manželka, syn B. a on a posledných jeden a pol roka s nimi žila aj A. K., dosť často tam
s nimi bývala. Ak tri štyri dni v mesiaci nebola s nimi tak to bolo veľa, alebo týždeň, ale väčšinou stále
bola s nimi v domácnosti. Čo sa týka iných osôb tie do ich domácnosti nechodili, pár krát tam bola Ľ.

E., za sloboda W.. Sem tam chodievala F. V., ale posledné dva až tri roky sa povadila s jeho bývalou
manželkou a odvtedy tam nechodila. Čo sa týka alkoholu, ako každý chlap, keď ide z roboty, si dá pivo
jedno, dve a tri štyri razy do týždňa si dá k tomu pivu borovičku. Cez víkend, keď je čas ide na pivo, keď
nie je, nejde. On si myslí, že u neho nie je problém s alkoholom, dokiaľ ho niekto nerozčúli, nevytočí, on
na miesto toho, aby použil nejaké násilie radšej ide do krčmy. Tie ich hádky s bývalou manželkou boli
ako kedy, niekedy raz za týždeň, niekedy raz za mesiac. Čo sa týka tých hádok, tú hádku začala bývalá
manželka, on sa pripojil, boli to len slovné hádky, bez použitia nejakého fyzického násilia. Väčšinou tie
hádky končili tak, že jej povedal, že je piča, išiel vonku do záhrady k zvieratám, alebo išiel do krčmy.
Nestávalo sa, že by počas hádky jeho bývalá manželka odišla preč z domácnosti, ona ako keby sa
vyžívala, že môže na neho kričať. Keď uvádzal, že sa niečo zlomilo, keď bývalá manželka od neho
odišla aj so synom, dá sa povedať, že on zanevrel na ňu, nebol pomaly ani sex s ňou, že by sa s ňou
poriadne porozprával, začal ju ignorovať. Čo sa týka tých hádok, zo začiatku boli také povrchné, potom
to išlo do hlbších týchto. Čo sa týka syna B. ten dá sa povedať, že držal s bývalou manželkou, možnože
kvôli tomu, že mu pobral cigarety a on mu nahádzal po rukách. So synom nemal žiadne hádky, konflikty,
len zakaždým keď mu povedal, aby mu išiel pomôcť, málokedy mu prišiel pomôcť. Spomínal si, že syn
zavolal policajnú hliadku, bolo to v predmetný deň, kedy bývalej manželke povedal, že si nevie navariť
ani tú večeru. Povedal bývalej, že ak bude chcieť takto vypaľovať dom, že nech sa zoberie a ide do riti.
Rád by uviedol, aká je jeho bývalá manželka herečka, škoda, že už jeden svedok nežije, je len jedna
svedkyňa, keď vypovedal, že išli z pohostinstva domov, začala bliakať, tancovať, potom z ničoho nič sa
hodila na zem a začala kričať nebi ma, nebi ma, on jej nič nehovoril, škoda, že ten svedok už nežije,
toto sa odohralo 13 až 14 rokov dozadu.
Na otázky obhajkyne obžalovaný vypovedal, že keď prišiel uťahaný z roboty domov, spravil si kávu, že
si ide pozrieť televízor, bývalá vtedy začala vysávať alebo si dala nahlas reproduktor a telefonovala so
sestrou, kamarátkami , rehlili sa a nemohol v kľude pozerať televízor, povedala mu, že čo chceš ty starý
kokot, to je aj jej televízor. Keď kúpil väčší kus mäsa, nakrájal 12 rezňov, zvyšok odložil, na to začala
na neho bliakať, že tých 12 kúskov je málo, že čo budú jesť na druhý deň, potom začala bliakať, že
jej nikto nepomôže vyprážať to mäso, čo sa týka toho varenia, je to aj v tej sociálnej správe, bývalá
manželka nevedela riadne navariť, mnohokrát tá jej strava nebola chutná, ani svini by to nechutilo, hádky
vznikali aj kvôli televízoru, vždy kecala, on nemal kľud, zakaždým sa chcela s ním porozprávať, stalo
sa, že sa chytila a vypla televízor, ženy si môžu robiť čo chcú a chlapi len zohnúť hlavy... . Väčšinou v
zime robieval, raz alebo dvakrát sa stalo, že im padla zákazka, vtedy do práce nešiel, že by pravidelne
chodieval do krčmy to sa nedá povedať. Švagriná, volá sa Q. X., bola u nich dvakrát, bola to ešte pred
tým obdobím uvedeným v obžalobe, opravil naposledy švagriná bola u nich 5 až 6 rokov dozadu, čo
mohlo byť asi v roku 2012. Videla ich spolužitie. Čo sa týka toho, keď prišla na návštevu švagriná videla,
že v dome bolo neupratané. Prvý krát odmietli u nich prespať, druhý krát u nich prespali. Čo sa týka
svedkyne A. K., priateľky syna B., tá sa k nim nasťahovala, nebola žiadna debata o tom, ako bude
prispievať do spoločnej domácnosti naopak syn nemohol ani prespať u nich a chceli od neho príspevky
na bývanie a na stravu. On neprispieval A. K. na cestovné a na desiaty. On sa jej vysmial do tváre, že
čo chce od neho. Keď sa manželka vrátila z W., časovo to nevedel ohraničiť, pracovala a mala príjem.
Pracovala vo firme E. B. M. Ž. ako upratovačka. Potom pracovala v A. N. F., posledné 4 roky pracovala
ako opatrovateľka, priznal sa, že on sa o to nezaujímal, kde pracovala. Keď odišla bývalá manželka do
W., zobrala si veci ako šporák, práčku, mraziak, ktoré si on musel dokúpiť. Čo sa týka kupovania vecí do
domácnosti, každý niečo kúpil v obchode a z toho sa u nich varilo, väčšinou mäso kupoval on, pričom
mäso bola aj z toho, čo dochoval on. Chcel upresniť, že bývali v rodinnom dome, ktorý ako objekt mal
dve bytové jednotky, v tej hornej býval on, jeho bývalá manželka, syn a posledného roku a pol aj A. K.
a dole bývala matka V. W., sestra V. W., neter Ľ. M. s mužom B. M. a ich synom. Jeho bývalá manželka
strašne vychádzala s tými osobami, so všetkými, ktoré bývali dole, s ňou sa nedalo, všetko jej vadilo,
proste je to konfliktná žena, dva tri mesiace dozadu jeho matke nadávala do starých píč. Chcel spresniť,
že nie sú to dve samostatné bytové jednotky stavebne oddelené, do obidvoch jednotiek sa vchádza
jednými dverami a do ich domácnosti sa ide po schodoch, ako keby podkrovný byt.
Podľa § 258 ods.4 Tr. por. súd na návrh prokurátora prečítal zápisnice o skorších výpovediach
obžalovaného z prípravného konania, kde obžalovaný priznával, že im vulgárne nadáva, hlavne bývalej
manželke, ale nevyhrážal sa im ani ich fyzicky nenapadol. Bývalá manželka niekedy v roku 2008, 2009
odišla spolu so synom do W., nakoľko aj predtým mali spolu nezhody, zo dva krát jej vypálil, a tiež sa
opitá váľala na zemi, takže odišla. Nevie kedy presne sa vrátila aj so synom, natlačila sa k nemu, lebo
že nezvláda výchovu syna, vraj jej papuľoval, nadával, i spolu nažívali vcelku dobre, pokiaľ mu nezačala
nadávať a papuľovať. Hádali sa kvôli rôznym malichernostiam, kvôli záhrade, zvieratám, domácnosti,
furt si na hádanie našla nejakú zámienku, stále jej niečo sadlo na nos. On jej koľkokrát potom nadal

alebo išiel do krčmy a mal svätý pokoj od nej. On jej hovorí piča alebo kurva východniarska. Niekedy
mu vybehne, že je piča bachratá. Počas ich spolunažívania po tom ako sa vrátili z W. párkrát sa jej
vyhrážal, že jej rozbije papuľu, ale nikdy to neurobil. Niekedy jej to hovorí pod vplyvom alkoholu ale aj
za triezva. Ale vždy to bolo pri hádke. Synovi sa nikdy nevyhrážal, iba mu povedal, že mu dá po papuli,
napr. kvôli tomu, že keď si od neho požičia nejaké veci nedá ich na poriadok, nechá ich porozhadzované
po dvore a on ich potom musí zbierať. On poškodenej povedal, že jej rozmláti papuľu, nie že ju zabije.
Bývalej manželke iba predtým, ako odišla do W., jej dal zo dve facky. Ako sa k nemu teraz vrátila tak
nie. Synovi dal dve facky po tom, ako sa vrátili z W., ale už nevedel prečo. Ku skutku zo dňa 7.8.2017
uviedol, že išiel hore do domu, byt bol plný dymu, niečo varila, dym bol v izbách aj na schodišti, preto
sa jej opýtal, čo to zasa varí, ona vtedy ležala na posteli a zrejme predtým spala, povedal jej, nech si
to ide ogabať, lebo ak mu ešte raz vyhodí na oči sporák, tak jej hlavu oň obije, potom išiel k televízoru,
kde si ľahol, tak ho našli aj policajti. On sa jej nijako nevyhrážal, nezahnal sa na ňu, vybral ale mlieko
z chladničky, lebo sa chcel napiť, ale ona sa na neho osopila, že to je jej mlieko, tak ho hodil a povedal
jej, „tak sa s ním zadus ty piča prijebaná“, do chladničky nekopol, veď mal obuté šľapky, ublížil by si,
stoličkou nebúchal. On si myslí, že je len kopec klamstiev, ona sa ho chce asi zbaviť. Čo sa týka tej bitky
syna B., tak priznal, že ho udrel zo 3 krát po zadku a po rukách v oblasti prstov, ale udieral ho len rukou
a bolo to preto lebo mu kradol cigarety z krabičky. Zo školy syna sa dozvedel od majstra, že syn to v
škole fláka a neposlúcha príkazy učiteľov a hrozí mu 4 alebo prepadnutie v škole preto ho chytil pod
krk ( za odev ) a vynadal mu do sopliakov. So synom nezhody začali vtedy, keď mu zakázal pestovať
marihuanu a vtedy aj na neho nakričal.

Svedkyňa - poškodená Y. W. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že robil to paralelne, niekedy bol kľud, ona si myslela, že sa napraví, že budú žiť ako
slušná rodina, v lete ako začal robiť, nastali znova výbuchy zlosti, hnevu, len kričal a kričal, mala hrozný
strach, stále utekala z domu, snažila sa ujsť, on sa takto naštartoval, okolo konferenčného stolíka popred
neho prešla a utekala preč, keď bol triezvy doma bol kľud, myslela si, že má raj na zemi, nikdy sa jej
neospravedlnil, keď sa ho pýtala, že prečo zase vystrájal povedal, že - „mám ťa v piči.“ Ešte predtým
než odišli do W. tak ich bíjaval, po tom rozvode ako keby si uvedomil, že ich už nemôže biť, tak už ich tak
nebíjaval, už používal len vulgarizmy hrubého zrna, toto si ani Hitler nezaslúži počuť. Keď mu vravela,
aby s tým prestal, že už to nevládze počúvať, ťažko sa dokazuje tyrania, keď sa to odohráva medzi
štyrmi stenami a ráno potom sa vám trasie žalúdok, dvakrát sa idete ráno vyvracať, ale musíte ísť do
práce, lebo syn musí doštudovať. Už ju menej bíjaval, kričal a kričal, keď jedol na tom stolíku, búchal
opakovane s tým nožom, ona mala strach, len tak popri ňom precupotala a vytratila sa z domu, lebo sa ho
bála, keď prišiel domov, najprv si to vypočul chlapec a potom to pokračovalo v ďalšej izbe, mali dve izby,
chlapec mal jednu izbu a jedna izba bola spojená so spálňou. Niekedy vybuchol len preto, lebo si dovolila
prepnúť televízor, doslova povedal, že - „ty suka jedna, bohu jednu ti prijebem, kde je tá ovládačka“,
ona následne mu povedala, že tu je tu tá ovládačka, bála sa aby sa nenaštartoval, nesmela pozerať
svoje filmy. Do prerábky nedal nič, nemala záchod, trpela stresovou inkontinenciou, musela mať dole
kýblik, a hanbí sa to povedať, prosila nech urobí záchod stačilo prebúrať stenu, však je murár. Chcela
žiť ako normálni ľudia, ráno chodila so šťankami dole, on šťal z balkóna. Býva v tom dome 20 rokov,
povedali jej, že to patrí bývalému manželovi, teraz vedia, že ten dom nepatrí ani bývalému manželovi.
Oni chceli odísť, hľadali so synom aj podnájom, ale nenašli pod 300 eur, ona zarábala 400 eur, nemali
by potom z čoho žiť. Chcela ísť k sestre, jej sestra však doopatrovala jej mamu, o ktorú sa starala 10
rokov, je pravda, že sa vzdala dedičstva bolo to zo slušnosti, sestra do toho baráku, v ktorom trebalo
všetko opraviť vrazila 30 000 eur, keď mama zomrela po pohrebe, bola tam s bývalým manželom v tom
dome, on to odmietal ten dom, že tam treba všetko robiť. Ona sa neodsťahovala preto, lebo už tu bola
zamestnaná, bola pred dôchodkom, tam práca nebola, ona sa starala o dieťa, o oblečenie, obuv aj tie
botasky, ktoré má teraz obžalovaný mu daroval syn. Chlapec nechcel ísť do azylového domu. Keď bol
syn v puberte, myslela si, že bývalý manžel jej s výchovou syna pomôže, on jej na to vravel, že syna
mu ukradla, že -„ ja ťa jebem.“ Boli také situácie, kedy jej syn odmietol pomáhať, či už v záhrade alebo
so zvieratami, že on nejde pomáhať, keď oco sedí v krčme, ona mu povedala nech ide pomôcť, lebo že
keď príde bývalý manžel bude zle, a aj keď bolo porobené a prišiel tak aj tak bolo zle. Pomoc zo strany
obžalovaného s výchovou syna bola taká, že keď bol triezvy povedal, že - „vy ste obaja jebnutí, ja na
vás seriem, idem do krčmy“ a keď prišiel z krčmy bolo len zle zle zle. Po návrate z W. 7 rokov pracovala
v V., tam dala výpoveď, teraz pracuje vo firme B., to je práca pre opatrovateľky, jej bývalý manžel bol
každého pol roka nezamestnaný, jeho sa treba pýtať z čoho žil. O štvrtej poobede chodievala z práce.
Syn bol doma. Ona si na auto našetrila po 50 eur, stálo 1500 eur, auto si kúpila preto, lebo ju nohy
boleli, vodičský preukaz nespravila, aj ten splácala. Vodičský preukaz ju vyšiel na 500 eur. Každú sobotu

a nedeľu chodila pracovať za 20 eur a takto si našetrila. Bolo to 3 roky. To bolo súkromne. Pravidelne sa
navštevovali s tými, čo žili dole, švagriná chodila na kávy k nej, sťažovať sa, poznali sa. Aj so susedmi sa
pozdravila, ako aj s tými, čo bývajú dole. Je pravda, že aj ona niekedy používala ostrejšie slová, ale to len
kvôli tomu, že sa bránila. Manžel používal tie vulgárne slová vtedy, keď bol opitý. Má priateľku, s ktorou
si volá, je to jej jediná priateľka, nikoho iného nemá. Má ešte kamarátky, ona z domu neodchádzala,
len si volávali. Tá jej priateľka, s ktorou si volá 9 rokov sa volá J. T. - pracuje ako opatrovateľka v B..
Ona si vypýtala týždňovú dovolenku, išla k sestre, sestra jej hovorila, aby schudla, kvôli operácii, ona si
kúpila hrniec na zeleninu za 5 eur, v ktorom sa varí na pare, postavila ho, obžalovaný behal po krčmách,
dozvedela sa, že dostal preplatok, krčmu otočil trikrát, potom prišiel domov, ona ležala, bola unavená z
cesty, voda sa pripiekla, bol tam stále hrniec a vtedy prišiel domov B. aj s A.. B. ju upozornil, že je nejaký
dym, ona vstala z postele, obžalovaný hneď začal, že ty suka, čo si pripálila. Ona sa snažila to vyškriabať
z toho hrnca a obžalovaný jej hovoril, že zabiť ťa je málo, zajebať ťa je málo, ona sa to snažila rýchlo
vyškrabať, následne tam praskol s mliekom, buchol do chladničky, kopol do nej, vtedy zdvihol ruky a išiel
smerom k nej, chlapec sa vtedy postavil pred ňu a videl, že sa schyľuje k bitke a ťahal ju aj A. vonku, aj
keď už boli von vtedy obžalovaný kričal, robil krik, ona to už nechce zažiť, má toho už dosť, musí si zobrať
sedatíva. Obžalovaný im nedal nič, neprispieval nič. Ona si ľahla, bola z cesty unavená, tá miska bola
stará, nebolo treba robiť takýto randál ako on robil. Čo sa týka tých konfliktov ona si ľahla, lebo skoro ráno
vstávala, obžalovaný prišiel o 22.00 hodine večer po záverečnej z krčmy, hladný, opitý ako čík, ona bola
ticho, syn bol ticho, veľakrát sa aj dole obžalovaný vyzúril, používal vulgarizmy najhlbšieho zrna, potom
sa presunul hore, tam kričal, až kým sa nenajedol a nezaspal, toto bolo bežné. Niekedy obžalovaný
prišiel domov pod vplyvom alkoholu a bol ticho, zobral si jesť a jedol, bolo to málokedy, väčšinou to
bolo tak, že počúvala všetko čo je ona, všetko čo je syn, používal vulgarizmy na ňu a na syna, ona sa
pýtala, prečo, čo spravila, už nemala ani pocit viny, bola len ticho, aby prestal kričať. Obžalovaný, keď
prišiel opitý, tak nadával aj dole svojej mame, až jej jej prišlo ľúto. On si tie príčiny, problémy, spôsobil
sám, nabral si na bývalú švagrinú pôžičku 3 500 eur, ona o tom nevedela, na vine potom bola ona, že
je suka východniarska, že ju treba zabiť. Ona sa nemiešala do ich rodiny, nechodila medzi nich, často
sa tam robili guľáše, pilo sa tam, nadávalo. Bolo jej obžalovaným povedané, že ho švagriná oklamala,
že mu tie peniaze zobrala a odišla preč, on zobral pôžičku, tú pôžičku mala splácať švagriná, ona to
nesplácala a na vine bola ona. Oni ho opili a do ruky im dal 3 500 eur, ona sa snažila, aby syn doštudoval.
Ona sa snažila len tam vydržať pokým B. doštuduje, mala malý príjem. Ona tam nechcela zostať, ju to
nezaujímalo, aké sú dlhy na tom dome, bola podnájomník ako všetci. Jej príjem je 300 eur za 2 týždne.
Syn študuje, je v maturitnom ročníku, v tom dome bude prvý, kto bude mať maturitu, je na neho hrdá. Po
tom, čo bývalý manžel bol vo väzbe, tí čo boli dole, bližšia rodina, príbuzní, sa popili, že vraj obžalovaný
im to kázal, nevie ako sa s nim spojili, ona bola sama doma, a kričali, že tú starú z domu vyhodia, že
ju treba preplesnúť. Ona sa bála ísť aj dole na záchod, bála sa, že vyjdú hore a zabijú ju. Obžalovaný
že vraj písal dopisy svojim príbuzným, čo majú robiť s nimi. Jej vzťah so synom je ako vzťah matky
s dieťaťom, podporuje ho, aby doštudoval. Je rada, že pôjde pracovať do zahraničia. Syn poza školu
nechodil nikdy, poctivo berie učenie.
Na otázky prokurátorky svedkyňa poškodená vypovedala, že všetko toto sa odohrávalo v Ž. číslo domu
XXX, toto všetko sa odohrávalo tam, v dedine bol obžalovaný obľúbený, len v dome bol zviera. Oni
bývali v hornej časti domu, v jednej izbe bývala ona s bývalým manželom, v druhej izbe býval jej syn.
V tej domácnosti prespávala aj priateľka jej syna, volá sa A. K.. Dole bývala svokra V. W., švagriná V.
W. a v detskej izbe býva dcéra švagrinej Ľ. s priateľom a majú už druhé bábätko. Ten priateľ dcéry Ľ. sa
volá B. M.. Asi pred 2 rokmi ju vyhlušil po uchu, asi zo 5 krát ju udrel tou svojou murárskou rukou, ľavou
rukou, a to kvôli tomu, že spadla ovládačka, ona keď sa posadila vtedy povedala, že nepočuje na jedno
ucho, bola dokonca aj na ošetrení, neskôr sa jej sluch zlepšil, ale trochu jej v ňom hučí, ona už je stará,
ona už chce mať pokoj. Raz ju boxoval do brucha, našťastie si do dverí udrel ruku a prestal, B. to vtedy
videl, on si ju zastal a hovoril - „nebi mamu, nebi mamu.“ Bolo to viackrát, nechcela o tom rozprávať -
„ dajte mi už pokoj.“ Keď pracovala v Č. chlapec jej volával, že kedy príde, pýtal peniaze, ona vedela,
že bývalý manžel vzal pôžičku 2000 eur, každý deň bol opitý, chlapcovi sľúbil bicykel a že mu kúpi aj
vzduchovku, potom sa vyjadril, že „ty pankhart ten bicykel som prepil“, ona sa uskromnila a skladala
sa po 30 eur a chlapcovi kúpila bicykel. Vtedy sa jej syn priznal, že otec ho bil kladivom po prstoch a
nemohol písať, že mu kradne cigarety a za to ho otec zbil, ale vtedy zmenili počet cigariet v krabičke
z 20 na 19 kusov. Čo sa týka tých nadávok hovoril jej pražská kurva, piča, bachratá, východniarska,
zabiť ťa je málo, ty si všetkému na vine, bohu ak ti jednu prijebem, zdochneš ty suka. Syn bol pankhart
skurvený, kokot vyjebaný. Čo sa týka vyhrážok obžalovaný kričal, že s krompáčom im hlavy zajebe, s
motykou im hlavy rozsekne, potom čo ho zobrali, 10 dní nemohla spať, bála sa, brala ju aj záchranka,
ona skolabovala, ona ho tam videla, zdalo sa jej, že tam stojí pri dverách, bála sa o svoj život, nevedela

čo urobí. Ona vtedy aj B. prosila, aby nevolal políciu, že kam pôjdu, keď sa bývalý manžel vráti z polície,
syn jej na to povedal, že dokedy to bude takto trpieť, že ich pozabíja, potom jej dali číslo aj na azylák.
Keď boli tie ťažké chvíle, čakala kedy to skončí, bola to panika, keď zaspal tak sa triasla, potom prišla
do kuchyne, B. sa jej pýtal, že či zase to bolo, z chladničky vyjedala a zapila teplou vodou a potom dole
zvracala, nikomu sa o tom nezdôverila. V zime, keď manžel nerobil, aj navaril, aj povysával, bolo to
normálne spolužitie, pýtal sa, či si dá kávu, potom keď však začal robiť, prišiel k peniazom a tie peniaze
skončili v krčme za alkohol. Konaniu obžalovaného trpel aj syn, že musel ísť ráno do školy a celé to
musel počúvať. Vie, že obžalovaný syna bil aj tak, že ho chytil pod krky a treskol ho o skriňu, potom ho
vzal dole za sesternicou, lebo mal podozrenie, že mu kradne cigarety. Syn chcel mať už potom pokoj,
tak sa priznal. Obžalovaný bol denne opitý, okrem zimy, vtedy nepracoval, nemal peniaze, najhoršie to
bolo cez víkend, soboty a nedele to otočil aj 5 až 6 krát do krčmy. Keď skončili murárske práce, tak už
bývalý manžel nerobil, môže to byť od novembra do apríla.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedkyňa poškodená uviedla, že čo sa týka následkov konania
obžalovaného, má stresovú inkontinenciu, schudla 4 kilogramy, už nemá problém s bulímiou, už to
nerobí. V práci nemá žiadny problém. Bývalý manžel sa zastával A., chcel, aby bývala s nimi, hovoril
jej, že žiarli na ňu, išlo to do peňazí toľkých ľudí živiť. Toto ťahala ona zo svojej mzdy, obžalovaný občas
čosi nakúpil, väčšinou v krčme. Syn aj s A. chceli niečo iné nakúpiť, tak keď dostala stravenky, išli so
synom a A. do mesta a tam im nakúpila to, čo chceli. Ona už netrpí takými stresmi akými trpela.
Na otázky obžalovaného poškodená vypovedala, že obžalovaný sa nikdy nevyjadril o tom, že A. nemá
čo bývať u nich, že má isť preč, naopak ona povedala, že A. choď aj domov, ale bývalý manžel im nakúpil
klobásky a potom mladí grilovali. Nikto ju nenaviedol na túto výpoveď, ona tu uvádza holé fakty.
Podľa § 264 ods.1 Tr. por. na návrh prokurátora súd prečítal skoršie výpovede svedkyne poškodenej
z prípravného konania, kde poškodená uviedla, že syn jej v W. vybavil podnájom, tak odišla preč od
muža, bývala rok v W.. Myslela že za ten rok sa zmenil, oni sa brali z veľkej lásky, tak si myslela že sa
znova vráti domov a že bude dobre, že sa zmenil. Že začnú od znova. Asi pol roka bolo dobre , troška
ho zaujímala, nevie čím, bol dobrý aj sex, aj láska bola medzi nimi. Zrazu začal viacej piť a potom bola
pre neho len pražská kurva. Potom už sa to stupňovalo, už pil preto lebo odišla do W., aj jej to vykrikoval,
že mu ukradla syna, že odišla do W.. A ako stál, tak vždy zodvihol ruku a „ prijebem ti, prijebem ti“, ona
na toto utekala z domu, keď sa takto naštartoval, keď sa rozzúril, bála sa ho veľmi. Po rozvode bil ju
už menej, ako počas manželstva, možno dva tri krát ju zbil, teda aspoň po rozvode bitky prestali, ale
urážky hrubého zrna, si dovoľoval, keď videl že sa bojí, ešte viac si dovoľoval. Po rozvode raz v posteli
jej dal po hlave, začala kričať aby ju nebil a prestal, potom raz v kuchyni ju boxoval aj pred chlapcom
v kuchyni. Pred dvomi rokmi ju tak vyhlušil po uchu, aj plakala, že čo jej to urobil, normálne nepočula.
To ju vtedy zbil kvôli tomu že mu posunula ovládač, ako mu ho išla zohnúť a zodvihnúť tak jej vtedy
čápal a čápal, až nepočula na to jedno ucho. Od vtedy jej v tom uchu píska. Bola na ušnom, dali ju do
tej komory a povedali že sa to zlepší. Proste jej hučí v ľavom uchu. Inak nikdy po napadnutí nešla na
ošetrenie, bála sa. Vysporiadala sa s tým sama, vždy sa najedla, potom to zapila teplou vodou aby to
vyvrátila, zhoršuje sa jej zdravotný stav, stále je pre neho bola len „ piča bachratá“ . Z W. sa k bývalému
manželovi vrátila dňa 07.08.2009 a problémy s bývalým manželom začali asi od jari 2010. Ona našla
tento nôž zlomený po tomto incidente, predpokladala, že ho zlomil vtedy. Príčinou konfliktov medzi nimi
bol alkohol, bývalý manžel jej neprispieval na výživné na syna, keď si pýtala, tak jej povedal, že jej nič
nedá, že jej treba kokot do ruky.

Svedok poškodený B. W. V.. - syn obžalovaného - na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po návrate z W.
pol roka bol kľud, otec nepožíval alkoholické nápoje, potom sa to zhoršilo, otec začal požívať alkoholické
nápoje, začali sa nadávky, vyhrážky, že prečo sa vrátili z W., po roku začali aj fyzické útoky na mamu
a na neho, bolo tam to pohŕdavé zaobchádzanie s nimi, celé sa to stupňovalo a začali sa aj vyhrážky
zabitím. Otec nadával hlavne mame, mama sa starala o celú domácnosť, keď otec prišiel domov, hovoril
mame, že je východniarska kurva, že sa má odjebať do Č. a takého nadávky boli na dennom poriadku.
Čo sa týka neho, keď sa zastal mamy vždy si to zlizol aj on, hovoril mu prečo sa jej zastáva, že je taký
istý ako mama, čo sa týka fyzických útokov, keď prišli bratranci vedľa do domu, chodil za nimi, on si s
nimi rozumel a zato išiel hore do bytu, otec ho chytil pod krky, zdvihol ho a povedal mu, že ho zajebe a že
si to nepraje, aby chodil za nimi. To bolo asi 6 rokov dozadu. On tam za bratrancami chodil pravidelne,
trávil tam s nimi čas, otcovi sa to zrejme nepáčilo. V tom čase, keď ho zdrapil otec pod krk mal trochu
vypité. Otec ho chytil pod krky rukami, oprel ho o skriňu a takto ho zdvihol, nohy mal vo vzduchu. Otec
mu mohol kľudne povedať, že by mal byť doma a nemusel to takto vyhrotiť. Mama bola vždy doma spolu
s ním, keď prišiel zo školy, snažil sa jej pomáhať, je pravda, že občas jej nepomáhal, keďže chcel stráviť
čas aj s kamarátmi, mama bola stále nervózna z otca, lebo že keď otec príde domov, tak že bude zle,

aj keď sa mama snažila, že bude všetko tip top, keď sa otcovi niečo nezdalo tak, stačilo že ho niečo
naštvalo v krčme alebo doma a potom si tú zlosť vybíjal na nich a na mame. To bolo vždy ako si otec
vypil, nestalo sa, že keď si otec vypil a prišiel domov, že by bol kľud. Vždy keď mu šéf dal zálohu otec
si vypil, čo sa týka dní, keď sa rátajú aj soboty aj nedele tak otec si vypil 28 dní z 30 dní, teda viackrát
bol pod vplyvom alkoholu ako bol triezvy, počas mesiaca. Iba v zime, keď jeho zamestnávateľ nemal
pre otca robotu, vtedy otec nepil alkohol. Bolo to od polovice decembra do februára. Stalo sa, že aj cez
zimu otec si zobral pôžičku, na opravu komína si zobral 2000 eur, oprava komína stála 200 eur a zvyšok
peňazí otec prepil. S mamou dobre vychádzal, problémy mal s mamou iba vtedy, keď bola nervózna z
otca, nečakal, keď príde otec domov a začne vrieskať po nej, vtedy sa on radšej zdržiaval mimo domu,
aby sa s ňou nemusel hádať. Jeden až dvakrát aj on zvýšil hlas na mamu, to bolo vtedy, keď mama
behala po byte a nevedela, čo robiť, mala veľký strach, lebo otec niekedy aj 4 až 5 krát sa otočil a išiel
do krčmy, že čo bude keď sa vráti, mama sa musela starať aj o dom, o domácnosť, o zajace, vtedy
mama kričala aj po V., ide o sestru otca, on jej vtedy povedal, že nebude problém, aby už nekričala, že
sa to spraví niekedy inokedy. Napríklad mama mu povedala, že má urobiť osem robôt naraz, že to musí
urobiť, lebo inak bude zle. Mama bola zamestnaná. Mama mala meniny, boli doma, dole bola oslava,
bratranec oslavoval, otec prišiel domov opitý, jemu vyčítal, že nič nerobí, že nepomáha, on sa mu vtedy
postavil, že nech už nekričí, nenadáva, on mu vyčítal aj rybičky, tak mu povedal, aby ich nekŕmil, vtedy
mu dal facku, on sa s otcom nechcel biť, utiekol na oslavu a následne 3 dni býval u bratranca S., ktorý
chcel, aby to oznámil na polícii, on však išiel na sociálku, kde toto oznámil, na sociálke mama sa radšej
zastala otca, bála sa, že keď príde domov a niečo povie, čo sa mu nebude páčiť, že ju zbije, mama
mala strach pred otcom, preto sa vtedy zastala otca. On nebol na mamu drzý a arogantný, keď však
mama neustále kričala, nakoľko mala nervy a strach z otca, a nedalo sa s ňou vydržať , on radšej odišiel
z domu, aj keď bolo treba robiť nejaké domáce práce. Mamu nesotil, len raz, keď mama robila v noci,
tak jej povedal, aby išla spať, vypol šporák a rukami ju odsunul od šporáku. Keď mama bola kľudná tak
jej pomáhal v záhrade, vyniesť smeti, pomáhal jej aj pri varení, mama bola nekľudná a to od tej 15.00
do 18.00 hodine, keď sa mal otec vrátiť z práce, pretože muselo byť všetko navarené, poupratované,
všetko muselo byť tip top. Mama mala viacero zamestnaní, keď pracovala v R. mala smenu do jednej,
keď pracovala ako opatrovateľka, pracovný čas mala do druhej, keď pracovala v C., pracovala do tretej.
Otec ho požiadal o nejaké domáce práce raz za týždeň, bolo to tak, že prišiel väčšinou opitý a povedal,
že tamto, tamto, musí byť hotové a keď to nebolo hotové začal kričať a vrieskať, keď ho mama poprosila
o domáce práce, že má urobiť 8 robôt, tak 4 urobil. Otec, keď prišiel domov z krčmy opitý, zobral si
polievku, išiel do obývačky, začal vrieskať, kričať na mamu, keď už bol veľký krik alebo keď začal búchať
po stole, prišiel dole, aby sa niečo nestalo. Väčšinou otec opitý po ňom chcel, aby niečo vykonal. Mama
nie často žalovala jeho otcovi, keď niečo nechcel urobiť, keď mu to povedala, otec bol vtedy opitý, stačilo
málo, vždy chytal nervy, keď mu to povedala, išiel za ním, začal po ňom vrieskať, zdvihol ruku, či chce
výchovnú, toto nebolo často, že by mama žalovala na neho otcovi, lebo videla, čo robí. Keď boli v W.,
mama sa vracala domov okolo 20.00 až 21.00 hodine večer, on tam mal dvoch kamarátov, chodil za nimi,
mama sa bála, aby sa mu niečo nestalo vo veľkomeste. V W. s mamou sa vôbec nehádali, normálne sa
porozprávali, mama chcela, aby bol doma, ale tam nemal žiadneho kamaráta jeho veku a preto chodil
za tými kamarátmi. On to vnímal tak, že z tej W. sa preto vrátili, lebo mama sa chcela vrátiť k otcovi. Čo
sa týka školy, ten problém mal s majstrom X. a to preto, že mu pri hlave vybuchol brúsny kotúč, mohlo sa
mu niečo stať, vtedy majster začala kričať, vrieskať, iné problémy v škole nemal. Čo sa týka konfliktov
medzi ním a otcom, otec si vždy našiel nejaký dôvod, prečo na neho začal vrieskať. On predstavil jeho
kamarátku, priateľku A. K., najprv mame, potom aj otcovi. On stále býva v Ž. v tom istom dome. Na
otázku obhajkyne, prečo sa nepresťahovali do domu na východe uvádzal, že toto všetko vie od mamy
a od jej sestry, že bola dohoda medzi mamou a sestrou, že kto sa postará o babku, tomu pripadne jej
dom, tak sa aj stalo, ten dom pripadol sestre jeho mamy, dom bol v dezolátnom stave, preto sa tam
nemohli presťahovať. Prečo sa nepresťahovali, mama zarobila 400 eur mesačne, podnájom stál 300
eur a zo stovky by nevyžili dve osoby. V domácnosti sa platila voda a elektrika, toto platila jeho mama,
dokonca platila aj smeti, to bolo nejakých 50 eur mesačne. Mama chodila do obchodu, vyhľadávala tie
akcie v obchodoch, vyhľadávala jeho aj otca, aby jej pomáhali s taškami. Tam sa nájom neplatí, na tom
dome vie, že je 50 exekúcii, platí sa za elektrinu a vodu. Za elektriku sa platí 20 - 30 eur, za vodu 6 eur
mesačne. V tom hornom byte bývajú iba on a jeho mama. Priateľka býva v C., nebýva s nimi. Mama
chodí do A. opatrovať, zarábať. Auto mu nikto nekúpil, prvé auto si kúpil on sám za 300 eur, z toho, čo si
zarobil v C., mama si najprv kúpila Golfa a potom ho vymenila za Audinu, a potom ju tiež predala. Mama
má dobrú povahu, vždy sa postarala, vie, čo treba, problém je v tom, že sa bála otca, vo všeobecnosti
ma prchkú povahu, má silný hlas. Potom ako otec začal na ňu kričať aj ona mu začala nadávať. Odteraz
ako sú doma, mama vôbec nenadáva, ani nekričí. Čo sa týka konfliktov s osobami, ktoré bývali dole,

to neboli žiadne závažné veci, len to, kto napríklad uprace kúpeľňu. Mama našetrila otcovi peniaze, tie
peniaze mali byť na kúpelku a rekonštrukciu, otec sa vyjadril, že peniaze do cudzieho domu nebude
vrážať, keď sa vrátili z W., tie peniaze už neboli. Vie o tom, že rodičia sa rozviedli.
Na otázky prokurátorky svedok poškodený vypovedal, že v lete minulého roku okolo 16.00 hodine sa s
priateľkou A. vracali domov, na sporáku bola zelenina, mamu na to upozornil, mama ležala na posteli,
povedal jej, že tá zelenina je už hotová, mama vyšla z postele, vtedy jej otec začal nadávať, že nevie
navariť ani jedlo, vtedy otec povedal, že ho zajebe krompáčom, začal tam trieskať stoličkou, keď na
mamu zodvihol ruku, on sa postavil pred mamu, išli von a potom zavolal policajtov. Otec stále pri tom
nadával, on sa bál o priateľku aj o mamu, chcel, aby boli v bezpečí. Bál sa preto, lebo keď otec povedal,
že si nevie ani navariť, následne jej vulgárne nadával, rýchlo prišiel k chladničke, tak do nej tresol, dvere
pribuchol, čo normálny človek neurobí, následne sa im vyhráža, že ich zajebe krompáčom, mal strach
o mamu aj o priateľku, chcel, aby boli v bezpečí.Keď vyšli na dvor mama aj priateľka, boli rozrušení,
vystrašení, on povedal, že už to nebude ďalej znášať, že zavolá policajtov, mama povedala, že ich nemá
volať, že on sa ukľudní, nakoniec zavolal policajtov, prišli za 40 minút, medzi tým ešte otec vybehol
von a nadával im. Všetky tieto vyhrážky, nadávky, toto všetko, čo vypovedal, sa odohrávalo v hornom
podlaží domu v obci Ž.P., okres V., a ten rodinný dom má číslo XXX. Skôr pred tou W., tam to bolo
horšie, tam častejšie padali tie facky, potom čo sa vrátili z W., tak ako už vypovedal, že to bolo chytenie
a zdvihnutie za krk a facka na mamine meniny. Keď sa vrátil z W. mohol tam mať 9 alebo 10 rokov.
Otec mu hovoril, že je kokot, že je kokot prijebaný, že ho mal do žihľavy vyšťať a aj horšie. Vtedy mal
strach z otca, neskutočne sa ho bál a z toho všetkého mu je smutno. Mama to znášala ešte horšie, on
o nej ani nevedel, že je bulimička. Mama to strašne zle znášala, triasla sa pod perinou, nevedela, čo
bude, keď sa otec vráti, mala z neho strach, strachovala sa, že ju zbije, mala depresie, nedalo sa s ňou
vtedy rozprávať. Mama často telefonovala s kamarátkou aj so sestrou, ktorým sa zdôverovala, k lekárovi
chodila kvôli nohám, nevládala chodiť a mala problémy aj so štítnou žľazou. To, že mama má bulímiu, to
sa dozvedel zo spisu, keď jej otec nadával, tak sa mama najedla a potom v noci o 2 až 3 hodiny počul,
že niekto chodí dole a to bola mama. Nevie, či mama chodila k nejakému odborníkovi. Na druhý deň
ráno otec vstal, dal si kávu, išiel do práce, neospravedlnil sa a následne sa zase vrátil z práce opitý. Keď
za ním išiel hneď po práci, že či nejde niečo nakúpiť, keď nakúpili, volal ho domov, on povedal, že si
zbehne len po jedno pivo, no domov sa vrátil až za tri hodiny. Čo sa týka toho, aké má pocity k svojmu
otcovi, tak on nemá otca, vďaka nemu vie ako sa nemá správať, otec mu celé detstvo strpčoval život.
Na otázky obžalovaného svedok poškodený vypovedal, že je pravda, že otec mu pred štyrmi rokmi dal
1500 eur, mama si zobrala 500 eur, tie mu postupne splácala tak, že mu dávala peniaze na desiatu a
zvyšok sumu 1000 eur on prehajdákal, bol nerozvážny, mladý. Vie o tom, že otec si bral pôžičku 2000
eur na komín z toho, že s otcom bol v W. A.. Nevie, že otec sumu 1000 eur vrátil naspäť do banky. Je
to pravda, že otec dennodenne chodil domov opitý. Vie, že mama mala ísť na operáciu kĺbov, vôbec
nevie o tom, že by mame kamarátka poradila diétu, že má večer zjesť niečo studené a zapiť to teplou
vodou. Nebola tam stanovená doba, mame povedali, že ak dovŕši určitú váhu, potom ju budú operovať,
nebol tam stanovený čas. Nikto ho nenahovoril na to, ako dnes vypovedal. Nikdy sa nevyjadril, že sa
postará o to, že otec 10 rokov nevyjde z basy. Obžalovaný sa im vyhrážal, že ich domláti, že ich podreže
a ukazoval verbálne, že týmito rukami ich zajebe.
Podľa § 264 ods.1 Tr. por. na návrh prokurátora a obhajkyne súd prečítal skoršie výpovede svedka
poškodeného z prípravného konania , kde poškodený uviedol, že do W. išli kvôli zlej rodinnej situácií,
otec vystrája, pil a bil jeho mamu aj jeho. Prišiel domov opitý, nevie prečo bol nahnevaný a asi si musel
vybiť zlosť na slabších. Keď sa zastal mami, alebo keď on začal vyvádzať a bil mamu, tak dostal aj on.
Jeho aj mamu väčšinou fackal, sem tam udrel mamu päsťou do brucha, potom jej dal facku na temeno a
ona si rozbila nos o vodovodný kohútik. Pri tom im hovoril, že ich vyjebe, že on ich k životu nepotrebuje,
že sú kurvy. Keď sa cigarety menili z 20 ks na 19 ks, tak si otec myslel, že mu ich ukradol, prišiel zo
stavby, mal so sebou gumené kladivo, tak mu dal prsty na stôl a búchal mu tým kladivom po prstoch až
ich mal modré, potom ho ešte zobral ku sesterniciam a bil ho kým sa nepriznal, držal ho a bil ho fackami,
že prečo mu klame. Asi pol roka až rok po tom, ako sa vrátili z W. bol pokoj, neboli žiadne konflikty, bitky,
nič, otec nechodil domov ani veľmi opitý, ale potom znovu začal viac popíjať , znovu začal obviňovať
mamu, že mu ukradla syna, že načo sa vrátila, že mala ostať v piči v W.. Chodila k nim na návštevu aj
jeho sestra z Ľ. a keď odišla mama bola červená v tvári, tak sa jej pýtal, čo sa stalo, kde povedala, že jej
dal tri facky, že sa mu niečo nepáčilo. Otec stále popíjal, stále nadával, stále sa vyhrážal. Nadával mame
suka východniarska, že je prijebaná piča, nevedel jej prísť na meno, iba samé nadávky, keď sa mami
zastal, tak mu tiež nadával, tak vtedy aj on bol kokot, že ho mal do žihľavy vyšťať a podobne. Vyhrážal
sa im, že im prijebe, že ich zbalí a vyhodí ich do piče, že ich zajebe a pod. Mama je z toho na dne,
chodila aj k psychologičke, má problémy s jedením vždy, keď otec zaspal tak išla do chladničky a jedla,

trpí úzkosťami a depresiami. Na otázku vyšetrovateľa ako to všetko pôsobí na neho svedok poškodený
uviedol, že keby nemal sesternice a bratrancov, tak je na tom takto isto ako ona (poškodená - pozn.
predsedu senátu). Oni ho brali so sebou preč. On im nehovoril, čo sa u nich deje, ale videli to, počuli, že
vrieska. Asi tak keď mal 15-16 rokov, tak si ho raz odchytil, oprel ho o stenu a zdvihol ho rukami za krk, že
ako si dovoľuje s takými kokotmi sa spriahať. Minulý rok mala mama meniny, kde otec pil, prišiel domov,
začal po ňom kričať, že mu nepomáha, čo môže byť pravda, lebo mal prázdniny, chodil na víkendy k
bratancovi, ale inak pomáhal mamine aj pri zvieratách, vtedy sa mu on vzoprel, že má prázdniny a trochu
chcel byť aj vonku, mama mu vtedy od strachu pritakávala, on mu začal vykrikovať, že mu kŕmil ryby,
že je kokot vyjebaný, dal mu facku, na to sa mu otec začal smiať, nadával mu a vyhrážal sa mu, že ho
zajebe. Keď (obžalovaný - pozn. predsedu senátu) mal peniaze, chodil do roboty, bol zrobený a chodil do
krčmy, tam sa opil, prišiel domov a vybíjal si zlosť na nich. Šéfovi tvrdil, že robil nákupy pre domácnosť,
ale nebola to pravda, platil v krčme. V zime, keď nepracoval, tak nechodil do krčmy, bol pokoj.

Svedkyňa A. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy uviedla, že
spolužitie v domácnosti manželov W. je katastrofálne. Bola tam vyše roka. Nie sú tam dobré vzťahy, sú
tam každodenné hádky, každodenný strach keď mal prísť p. W. domov z práce. Každý deň prišiel opitý.
Na jednej alebo dvoch rukách môže spočítať, kedy neprišiel pod vplyvom alkoholu. Bolo permanentné
nadávanie na syna a na manželku zo strany p. W., hlavne na manželku. So B. W. V.. sa snažili odísť z
tejto domácnosti, lebo tam nechcel byť. Často boli v meste, v tom období bola priateľka B. W. V.. Vyše
jedného roka žila v domácnosti W.. Obžalovaný tete nadával do „súk skurvených východniarskych“,
že je „piča“ a podobne. Keď mu teta poškodená naberala jesť, hneď vybuchol a vulgárne sa voči nej
vyjadroval. Vyhrážal sa, že ich všetkých „zajebe krompáčom“. Tete sa veľa krát vyhrážal, prišla s plačom
z obývačky, že ujo jej skoro tresol. Počuli so B. iba krik. Čo sa týka tých vyhrážok, doslovne povedal
že ich všetkých „zajebe krompáčom“. Bolo to veľa krát čo sa takto obžalovaný vyhrážal. Keď sedeli na
dvore a začal nadávať a vyhrážať sa im, na všetkých, ona sa tam cítila veľmi zle, ona odtiaľto aj raz
odišla, B. išiel za ňou, vtedy bola vyhrotená situácia, skoro sa tam na dvore zomlela bitka. Poškodenej
sa obžalovaný vyhrážal, že ju vyhodí z domu. Týkalo sa to aj syna aj p. M. s deťmi. W.. W. reagovala tak,
že má v tom dome trvalý pobyt a že ten dom p. W. nepatrí a že stade neodíde pokiaľ ju odtiaľ nevyhodí
niekto kompetentný kto má na to právo. Keď bol obžalovaný agresívny a vulgárne nadával používal
vyhrážky, tak sa poskrývali alebo ušli na dvor a keď zaspal sa vrátili. Stalo sa, že keď sa obžalovaný
potom zobudil, sadol na bicykel a opäť šiel do krčmy. Každý deň po robote obžalovaný išiel do krčmy
prišiel domov, potom sa vyspal a zase šiel do krčmy. Cez víkend oni so B. ešte spali, obžalovaný prišiel už
ráno opitý domov a aj štyri krát išiel do krčmy, potom čo sa najedol a vyspal. Y. W. bola voči nej dôverná,
povedala že sa ho bojí, mala úzkostné stavy, plakala že má zlý život, že nemá šťastie na chlapov a že
aj pred tým čo mala manžela bol tiež taký. Ukazovala jej fotky ako vyzerala pred tým a teraz a bolo na
nej vidno že jej pohľad je utrápený a smutný. Bála sa prísť domov, že čo ju bude čakať. Priznala sa, že
má depresiu. B. W. V.. sa jej zmienil s tým, že ho otec raz škrtil oprel ho o skriňu, fackal ho, že dostal
strašný výprask a to kvôli tomu, že otec ho podozrieval že mu kradne cigarety. Bolo to v čase keď sa
zmenil počet cigariet v krabičke z 21 na 20 alebo z 20 na 19, ona už nevie, lebo nefajčí. Bola svedkom,
ako tetu silno zdrapil za ruky a chcel jej vlepiť, ale keď ona tam bola, tak nevidela že by tetu fyzicky
napadol. V ten deň teta si dusila zeleninu v hrnci a dala soľ do hrnca, ktorá prihorela keď vyvrela voda
na spodku hrnca. Teta zaspala v obývačke pri TV a oni prišli so B. domov, cítili smrad a ujo bol s tetou
v obývačke a pozerali TV, no a oni vošli do kuchyne, kde bolo plno dymu. Prišli sa pozrieť do kuchyne
čo sa deje a bola tam prihorená zelenina. Keď to povedali tete, ujo začal po nej kričať, že nevie variť
a začal jej vulgárne nadávať. Začal po nej hulákať, udierať päsťami do stola kričať že všetko „rozjebe“,
kopol do chladničky ktorá sa otvorila a vypadli potraviny a kričal „ boha pozbierajte si to“ . Vtedy v tej
kuchyni bola teta s obžalovaným a B.. Obžalovaný ju chcel udrieť ale postavil sa pred mamu B. a na
ňu zakričal aby ušla von, že sa tam stretnú, že tam príde aj s mamou. Na stole bol nôž, obžalovaný po
celú dobu nôž nedržal v ruke.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedkyňa vypovedala, že poškodená sa jej priznala, že jej
obžalovaný vylepil, že ju fyzicky napadol a to až tak, že si mejkapom musela prekrývať modrinu. Bála
sa podať trestné oznámenie, lebo mala strach že to nevyjde a že ju zabije. Boli tam vkuse vyhrážky a
bála sa, že nemá kde ísť. Poškodená jej hovorila, že má v súvislosti so správaním obžalovaného vidiny
i psychické problémy. Okrem toho augusta bolo ešte jedno obdobie, kedy syn bránil matku pred útokom
obžalovaného. Bolo to v obývačke keď vysávala, ale spresniť to kedy to bolo nevie. B. spomínal, že
mal monokle po tvári a mama mu ich musela prekrývať mejkapom. Zo stiskov mal na rukách modriny.
Povedal jej, že nechce aby vedela o všetkom trápení čo si musel prejsť a tiež povedal, že sa hanbí za
svoju rodinu.

Na otázky obhajkyne svedkyňa vypovedala, že v auguste 2016 pred dvomi rokmi sa dali so B. do kopy a
v októbri 2017 sa rozišli. Chodili aj domov do C. ale maximálne na jednu alebo dve veci ale inak chodila
permanentne do obydlia manželov W. kde býval aj B.. So B. chceli byť strašne spolu, preto bývala u
nich. Bývali so B. spolu aj v C.. Chodili po výletoch. Čo tam bola ona, tak B. mame vždy pomohol a
tete pomohla aj ona, čo sa týka riadu, vysávania a taktiež pomáhali v záhrade. O tom, že by so B. mala
nejaké výchovné problémy o tom sa jej poškodená teta W. nezdôverila. B. sa jej nezdôveril že by mal
nejaké problémy s rodičmi, ktoré by sa riešili s ÚPSVaR - om. Hovoril jej, že mama sa tam bála ísť,
že to stiahla. Podrobnosti nevie, iba toto. Keďže p. W. bol murár, tak mimo sezóny sa musel hlásiť na
úrade, vtedy dostal podporu, vtedy sa tiež stalo že pil. Bolo to také kľudnejšie obdobie. Bolo to cez zimu.
Vtedy sa dalo s ujom porozprávať a vedel vychádzať aj s tetou keď nemal vypité. Vtedy cez zimu s
bývalou manželkou vychádzali dobre, pozerali spolu TV, smiali sa. Aj si vedeli spolu pomôcť. Poškodená
jej povedala, že nemá kde ísť, preto zostala v Ž.. Má problémy s kĺbmi, robila za minimálnu mzdu, ujo
keď kúpil tak chlieb možno nejakú salámu. Oni s tetou robili 40 eurové nákupy v Tescu a bola rada
že sa jej podarilo výjsť od výplaty k výplate a nemohla si dovoliť nejaký iný prenájom. Obžalovaný z
nákupov doniesol maličkosti, väčšinou chlieb salámu múku a pre seba pivo. Raz sa stalo keď boli so
B. v meste, že kúpil prach na pranie. Sama jej poškodená uviedla, že to bolo po mnohých rokoch. Čo
sa týka nákladov na domácnosť, vie že teta platila 40,- Eur a to mame obžalovaného, za B. 15 ,- Eur,
za tetu 15,- Eur a za ňu 10,- Eur. Teta W. jej k tomu vravela, že je to za elektrinu. Čo bolo v tej sume
obsiahnuté viac nevie. So B. M. chodili na dvor opekať aj s jeho priateľkou a jeho deťmi. S tými to bolo v
poriadku aj s ujovou sestrou tetou V. sedeli na lavičke a sa rozprávali. Boli tam dobré vzťahy v rámci nej
a ich. Tetu W. brali ako ostatní spolubývajúci ako svojskú. Niekedy sa s ňou dalo porozprávať, inokedy
mala úzkostnú chvíľku, plakala, snažila sa aby bolo všetko poriadené, kým príde jej manžel domov.
Takto ju tu brali. Počas hádky na neho začala kričať, že ako sa to s ňou rozpráva, stalo sa že jej z úst
vyleteli aj vulgárne nadávky, že má všetko robiť sama, začala aj plakať, pýtala sa obžalovaného prečo
jej začal znova vulgárne nadávať, že je tiež človek. Každopádne hlavne ujo používal vulgarizmy, teta sa
snažila všetko vyriešiť bez nadávok aj keď prišla nervózna z práce, keďže u nich doma sa vôbec nadávky
nepoužívali. Keď sa hádali tak buď kvôli jedlu, nakoľko ujo jej neprispieval, tak jej kamarátky poradili
aby nenavarila. Ona zo zúfalstva sa o tom zdôverovala ľuďom. Teta spomínala, že chce začať chudnúť.
Išla na to zmenou stravy, kupovala si celozrnné pečivo. Musela schudnúť, a to kvôli operácií kolien kde
jej lekári odporučili schudnúť. Niekedy počula, že teta odomkla dvere a išla dole na záchod. Až keď sa
prevalilo toto konanie, tak sa im priznala, že dole chodila preto, že zvracala do záchodu. Povedala im
to až keď bol p. W. vo väzbe. Nezdôverila sa jej poškodená o tom, že by jej nejaká kamarátka poradila
dobrú metódu ako schudnúť a to tak, že bude jedlo vyvracať. Z telefonátov s kamarátkou J. len počula,
že jej radí, aby jedla zeleninu, ktorá je zdravá. Oni si auto kúpili so B. z peňazí, ktoré si zarobili v Tescu.
Išlo o červené auto značky Daewoo Lanos. To auto si so B. kúpili z vlastných peňazí, teta im dala max.
10 eur, keď ju odviezli. Náklady na benzín a ostatné si hradili sami so B., ktorý chodil na aute do školy.
Keď prišla, tá audina ktorú teta kúpila, tam stála. Teta ju hneď predala. Vedela, že p. W. si robí vodičský.
Vedela, že teta má na východe dom. Bola tam dohoda, že keď teta sestre prenechá podiel, že sestra
tento dom zrenovuje. Tá jej sestra je taká, že ju tam zoberie na víkend, ale potom povie že nebude mať
kde dať Q.. Volajú si so sestrou, ale má taký dojem, že ako keby ju tam nechceli. Q., sestra poškodenej
o všetkom vedela čo sa dialo v domácnosti W. vedela a aj to mnoho krát počula, že sa to odohralo keď
telefonovala so sestrou a poškodená nevypla telefón a vtedy sa odohrala tá hádka. Vtedy ju zavolali aby
prišla na víkend, že prežijú pekné chvíle. Nikdy sa nestalo, že by si pýtala peniaze na desiatu od p. W..
Vždy jej dali peniaze rodičia a kupovala si so svojho. Na to by sa neznížila. Čo sa týka konfliktov, B. si do
seba nenechal skákať. Povedal obžalovanému že „s kým sa rozpráva“, raz sa stalo že p. W. zbil B. M.
dieťa a tam vznikol medzi nimi konflikt, išlo o B.. B. mu povedal, že je to jeho syn a nemá právo ho biť.
Taktiež sestra obžalovaného V. sa jej zdôverila, že sa ho bojí a že nevie ako sa bude správať obžalovaný
keď príde domov. Aj s p. S. sa obžalovaný pochytil raz na dvore kde sa pobili a navzájom si nadávali.
Na otázky obžalovaného svedkyňa vypovedala, že je študentkou vysokej školy, takže má rôzny rozvrh.
Brigádovala iba cez víkendy a to na 4 hodiny. Potom sa vrátila a znova bola v domácnosti. V tom čase
na vysokej škole bola do 13.10 a o 13.34 hod. jej išiel vlak. V domácnosti W. bola od tretej. V živote
obžalovaný im nebol otvoriť dvere, tie dvere im otvárala teta V.. V živote nebúchali na dvere iba zaklopali.
Nemáte šancu počuť to klopanie cez troje dvere. Obžalovaný ju nepočúval, ona povedala, že obžalovaný
3 až 4 krát za víkend išiel do krčmy. Oni so B. spali do 11 do pol 12 hod, a keď vstali obžalovaný veľa
krát sa oplieskal o stenu, bol pod vplyvom alkoholu. Ešte aj doslovne povedal že aký je „najebaný“. Ona
nevie o tom, že by poškodená užívala lieky na nervy. Vie, že užívala tabletky od bolesti a to v súvislosti
s kolenami a aj tabletky na chudnutie. Spomínala jej poškodená, že má problémy so štítnou žľazou, že
má zníženú funkciu. Raz za čas sa stalo, že si poškodená večer zobrala jogurt, alebo chlieb s masťou.

Určite nie slaninu alebo koláče. Ona nebola svedkom nejakého fyzického kontaktu medzi obžalovaným
a jeho synom B.. Stalo sa to iba raz, kedy sa jej B. otvoril a povedal jej o svojom detstve. Povedal jej o
tom napadnutí a že sa viac o tom už nechce rozprávať. Doma to počula veľa krát slová od obžalovaného,
že ich „zajebe“ krompáčom. Obžalovaný nadával jedna radosť keď prišiel aj tie slová tým krompáčom
do hlavy, toto bolo obľúbené slovné spojenie pána W.. Obžalovaný chcel zabiť psa pre to, že mu zabil
zajaca. O tom, že týral ženu vie aj B. M. aj syn B. aj W. S.. O tom sa spolu rozprávali. Ona nepovedala,
že ju fyzicky napadol, povedala že ju týral psychicky keď prišiel domov, vrieskal na celý dom. Z toho
mala aj ona psychické problémy. Doma to nepovedala, lebo ľúbila syna obžalovaného. Každý deň videla
obžalovaného opitého. Smrdel ako komín, tiahlo z neho. Pil borovičku s pivom. Vie to, lebo ho videla s
S. v krčme keď tam raz prišli na vineu.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal výpovede svedkov R.
W., A. V. P. V.. D. W. z prípravného konania.

Svedkyňa R. W. vypovedala, že v Ž. ona nebýva od svojich 17-tich rokov, teda k veci sa ona nevie
vyjadriť, nakoľko sa nestará do toho čo sa tam deje a z počutia je už veľmi veľa verzií, preto nevie čo
je pravda. Na otázku vyšetrovateľa či sa jej sťažoval B. niekedy na otca odpovedala, že na otca nie,
skôr na mamu. S rodinou zo Ž. sa nestýka.

Svedkyňa A. V. uviedla, že Y. W. spoznala asi dva alebo tri roky dozadu pri ceste autobusom do práce.
Takto sa stretávajú niekoľkokrát do týždňa. Mimo tohto sa nestretávajú. Počas tej doby ako spolu cestujú
jej rozprávala, že sa jej ťažko žije s bývalým manželom, že na ňu brýzga, že jej vulgárne nadáva,
spomínala aj že ju chytil za ruku a odsotil, ale nikdy jej nevravela, že by ju inak fyzicky napadol. Nikdy
si na nej nevšimla ani žiadne zranenia. Spomínala, že jej viackrát povedal niečo v tom zmysle „zavri
papuľu, lebo dostaneš bitku“, niečo také. Tiež vravela, že jej neprispieva na domácnosť, nepomáha,
má to ťažké. Určitú dobu jej spomínala, že mali problémy so synom, že chodil aj poza školu, bola z
toho nešťastná, ale potom si syn našiel priateľku, tak to prestalo. Spolu s priateľkou začal syn chodiť
na brigády. Nespomínala si, že by jej vravela, že bývalý manžel sa zle správa aj k synovi. Na záver by
uviedla, že Y. jej vravela, že keď bol triezvy, tak to bolo bez problémov, aj pomohol, ale keď si vypije,
tak je taký.

Svedok D. W. vypovedal, že pracuje ako majster odborného výcviku na Spojenej škole v Martine. Jedným
z jeho študentov bol aj B. W. V.. Myslí, že ho učil minulý rok v tomto období , ale len tri mesiace. Chlapec
bol skôr tichej povahy, problémy s ním neboli, len bežné veci. B. W. V.. sa mu nikdy nezdôveril, že by
boli v rodine nejaké problémy, alebo že by mal problémy s otcom. Nikdy si na ňom nevšimol žiadne
zranenia. Bol skôr taký tichší. Sem tam sa s otcom aj synom stretol v Ž., nakoľko sú z jednej dediny.
Netušil o problémoch v ich rodine. B. W. B.. pokiaľ si nevypil, tak to bol veľmi robotný chlap. On ho nikdy
v nijakom konflikte nevidel. Svedok vypovedal, že nie je si vedomý, že by obžalovanému vravel, že jeho
syn sa v škole fláka a neposlúcha príkazy učiteľov a hrozí mu 4 alebo prepadnutie v škole. Nie je si
vedomý, že by s obžalovaným spolu komunikoval na tému prospechu jeho syna v škole. Nespomínal
si na žiadny incident s mladým W..

Svedok B. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva v tom dome asi 7 rokov, za ten čas mal
možnosť stretnúť sa s p. W. a spoznať ho nielen v triezvom stave, ale aj v stave pod vplyvom alkoholu. Za
triezva obžalovaný je dobrý človek, nie sú s ním žiadne problémy, ale keď je pod vplyvom alkoholických
nápojov, jeho správanie sa zmení o 360 stupňov, povedal by, že sa zmení na grobiana, používa
vulgarizmy, nadávky voči všetkým, voči svojmu okoliu, to sa týka aj jeho správania, keď je za triezvy - nie
sú s ním žiadne problémy, po požití alkoholických nápojov obžalovaný ako keby to nebol on. Čo sa týka
domácnosti W., boli tam hádky, on nevidel, že by obžalovaný fyzicky napádal bývalú manželku alebo
syna, čo sa týka toho domu, on býva na prízemí, obžalovaný s bývalou manželkou bývali na poschodí,
takže nevie povedať, čo sa tam odohrávalo, cez steny nevidí. On nevie ako reagovala p. W., keď sa
hádali, možnože kričala, ona je východniarka, možnože len tak hlasnejšie rozprávala. Nevie sa vyjadriť
k tomu ako sa vyjadrovala poškodená, on vie, že tam bol hluk, hádali sa, padali tam nejaké vulgarizmy,
keď p. W. bol bližšie pri okne, tak bolo počuť, že používa vulgarizmy, ale keď sa hádal spolu s býv.
manželkou a boli v strede izby, tak nebolo rozumieť slovám. Poškodená ani jej syn sa nesťažovali, že by
ich obžalovaný fyzicky napádal, on na poškodenej a jej synovi nevidel zranenia, poškodená sa sťažovala
na hocičo, napr. že obžalovaný jej dal ináč rohožku a podobne. Predtým než poškodená odišla do W.,
mali napäté vzťahy, nerozprávali sa, teda on s p. W.. Keď p. W. bol sám bez bývalej manželky, bol sám

sebou, nechodil do krčmy, nepil, venoval sa svojim záľubám, záhradke. Potom, keď prišla poškodená
z W., sa všetko zmenilo, on bol nervóznejší, chodil skoro stále opitý, ich vzťahy vyhasli trošku. Vzťah
obžalovaného k synovi vnímal ako kladný, nemali extra k sebe blízko, ale ani nie ďaleko. Čo sa týka
posledného incidentu, on nebol doma, keď prišiel domov, hore počul rachot, buchot, myslel si, že skrine
prenášajú, zrazu prišli policajti a zobrali p. W.. Tie konflikty myslí si, že mohli vznikať tak, že poškodená
je z M. a má slovný prejav hlučnejší a keď prišiel obžalovaný domov pod vplyvom alkoholu, ona stále
doňho hučala, takto mohli vznikať konflikty medzi nimi.
Na otázky prokurátora svedok vypovedal, že obžalovaný nebol vždy taký, že by sa vulgárne vyjadroval,
nevie uviesť aký bol bod zlomu, to alkohol ho zmenil, asi od r. 2011 pracoval v zahraničí a do domácnosti
sa vracal iba cez víkend. V zahraničí pracoval 4 roky, potom si našiel prácu tu a potom býval v tom istom
dome, kde mala domácnosť aj rodina W.. Čo sa týka používania vulgarizmov zo strany obžalovaného,
tie vulgarizmy, ktoré používal obžalovaný, to bolo vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu a vracal sa z
krčmy, bolo to často, možnože 2-krát, 3-krát do týždňa. Obžalovaný chodil pod vplyvom alkoholu celý
týždeň, mohol mať vypité pivo, poldeci, ale napitý domov chodil v piatok, sobotu, teda cez víkendy.
On niekedy píjaval s p. W., keď mal narodeniny, sem-tam na pivo do krčmy. 1-krát sa s obžalovaným
naťahoval vo fyzickej rovine, to bolo vtedy, keď prišiel pod vplyvom alkoholu domov a udrel jeho syna,
jemu sa to nepáčilo a vtedy sa takto ponaťahovali fyzicky, inokedy to bola iba taká výmena vulgárnych
názorov. Obžalovaný dá sa povedať, že furt nadával, ale že by konkrétne nadával poškodenej, to sa
nedá povedať, jemu nadával, keď zle oprel káru. Z bytu W. bolo počuť krik, bolo to dosť často. Pani W.
aj B. W. V.. sa mu sťažovali na obžalovaného, že zase prišiel opitý a že im vulgárne nadával. Poškodení
sa mu nesťažovali, že by sa im obžalovaný vyhrážal. On osobne nevidel nejaké fyzické napadnutie
obžalovaného voči poškodenej Y. W. alebo voči synovi. Tie nálady poškodených sa zmenili po tom, čo
obžalovaný prišiel domov, boli utiahnutí, smutní. Ten jeho vzťah s poškodenou sa nezmenil, je rovnaký
ako predtým, stretne ju, pozdraví sa jej. Nedochádza medzi nimi k nijakým konfliktom.
Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že možno tisíckrát poškodená použila vulgarizmy voči
obžalovanému. On si nepamätá, možno že tam bola nejaká výmena názorov medzi poškodenou a
matkou obžalovaného. Čo bolo príčinou hádok medzi obžalovaným a poškodenou to nevie, to vedia
oni dvaja, ale bolo to aj kvôli tomu, že aj poškodená nešla pomôcť a bolo to vykrikované p. W.. On
nepovedal, že obžalovaný bol opitý na švorc každý víkend, on uvádzal, že to bolo cez víkend. On nevie,
prečo udrel jeho syna, ak obžalovaný uvádza, že jeho syn mu vulgárne nadal, to nie je pravda, jeho
syn vulgárne nenadáva.
Na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania
za účelom odstránenia rozporov, kde svedok uviedol, že mladý B. sa na otca sťažoval, napr. v tom, že
nemá peniaze do školy, tiež sa sťažoval, že mu nadával, ale nikdy nepovedal, že by sa mu otec vyhrážal
zabitím. Spomínal si , že keď neposlúchol, tak ho otec vybil po zadku. Raz bol svedkom toho ako B.
chytil mladého za tričko a šklbal s ním, zdvihol ho zo zeme. Ďalej by uviedol k poslednému incidentu,
ktorý sa tam odohral, že bol dole v dome, zhora počul buchot, krik a rachot, ako keby prenášali skrine.
On bol v tej dobe opitý. Potom mu Y., mladý B. a A. hovorili, že sa im vyhrážal obvinený B. W., že ich
krompáčom pozabíja do hlavy, ale on nič také nepočul.

Svedok W. S. vypovedal, že čo sa týka rodiny W., bola to normálna rodina, obžalovaný je jeho krstný
otec. Čo sa týka ich domácnosti, on sa do toho nestaral, ale obžalovaný bol spoľahlivý, staral sa o syna,
o starkú, o V.. On chodieval k nim na kávu aj chodí tam doteraz často. V každej domácnosti sú hádky,
aj on sa poháda s priateľkou, on bol svedkom zopár hádok medzi obžalovaným a poškodenými, bolo
to kvôli maličkostiam, že nebolo opraté, že neboli nakŕmené zajace, obžalovaný prišiel z práce a staral
sa ešte o domácnosť, o dom, o záhradu. Keď potreboval on pomôcť, tak mu obžalovaný vždy pomohol.
Čo si spomínal, obžalovaný zúril, že mu zobrali peniaze z peňaženky, že na to nemali právo. Čo sa týka
alkoholu vie, že obžalovaný si po robote dal pivo, aj on si dá sem-tam 2, 3 pivá.
Na otázky obhajkyne svedok vypovedal, že poškodenú, čo sa týka jej povahy, vníma ako hašterivú,
rozvrátila celú rodinu, jej mama sa s ňou nerozpráva, ani mamina sestra F. sa s ňou nerozpráva, ani
polka rodiny, ani jeho bratranci ju nemusia. On len raz videl, že obžalovaný dal synovi po zadku, to bolo
preto, že si to zaslúžil, ale nie že by ho týral. Obžalovanému záležalo na synovi, keď chcel internet, mal
internet, keď chcel notebook, mal notebook, tie veci mu kupoval obžalovaný. Obžalovaný mu vždycky
dal nejaké peniaze. Keď odišla poškodená do W., okradla obžalovaného, vie, že obžalovaný aj plakal za
synom, nevedel sa z toho spamätať. Keď sa poškodená so synom vrátili z W., bol šťastný, syna vystískal.
Na otázky prokurátora svedok uviedol, že jeho vzťah s obžalovaným je dobrý. Obžalovaný mu písal
list z väzby s tým, aby pozdravil kamarátov, označil ich ako alkoholikov zo sanatória, to sanatórium je
T. v Ž.. Čo sa týka vzťahu obžalovaného a poškodených, on nepostrehol zmenu v ich vzťahu, on sa

k tomu aj vyjadril, že to bral ako normálnu rodinu. On s obžalovaným mal v minulosti konflikt, kedy sa
naťahovali za krky, opravil za tričká, bolo to už dávno, bolo to kvôli hlúposti, obžalovaný ho neudrel.
Obžalovaný niekedy je agresívny, väčšinou je to pri robote. Keď si obžalovaný vypil, nebol agresívny,
bola s ním sranda. Zo srandy si oni s obžalovaným vulgárne nadávali, inokedy to nebolo. Prokurátor
svedkovi predložil listinu nachádzajúcu sa na č. l. 277 výpis evidencie priestupkov k čomu sa svedok
vyjadril, že sa ospravedlňuje, že neuvádzal tie skutočnosti, spomínal si na ten incident, on si už na to
nepamätal, on sa k tomu ani nechcel vyjadrovať. Je pravda to, čo je uvedené ohľadom toho priestupku
tak ako to prečítal pán prokurátor. Ak sa dá, on pomôže obžalovanému, ak sa nedá, tak sa nedá.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedok vypovedal, že B. W. V.. nepovedal mu, že by
obžalovaný jeho alebo mamu bil. On nechodí do krčmy, čo on vie, tak obžalovaný 1, 2-krát v týždni si
po práci dal 1, 2 pivá.
Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že čo sa týka domácnosti obžalovaného, on tam chodil cez
týždeň v utorok, stredu, štvrtok a následne cez víkendy. V pondelok a piatok do domácnosti nechodil,
lebo bol pracovne preč. On málokedy počul hádky medzi obžalovaným a poškodenou Y.. Nevidel, že
by obžalovaný fyzicky napadol poškodenú Y. alebo jeho syna. On nevidel, že by poškodená a syn
obžalovaného pomáhali na dvore.
Na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania za
účelom odstránenia rozporov, kde svedok uviedol, že ako si spomína, tak tam boli neustále problémy
medzi Y. W. a B. W.. Čo si spomínal, tak Y. stále do neho rýpala, že nezarába, že chodí opitý a pod.
Tak B. jej tiež potom nadal, ale nevie o tom, že by ju niekedy fyzicky napadol, on to nikdy nevidel. B.
V.. mu povedal, že ju otec bil, ale on to nevidel. B. B.. na ňu nakričal a potom radšej odišiel do krčmy.
On nikdy nevidel na Y. žiadne zranenie. Nikdy nevidel, že by B. B.. bil syna, on bol jeho miláčik. Na
otázku obhajcu ako vnímal spolužitie B. B.. s jeho bývalou manželkou svedok odpovedal, že niekedy
spolu vychádzali dobre, niekedy zle.

Svedok F. W. uviedol, že keď sa poškodená Y. vrátila z W., bola to iná osoba, tichšia, možnože kvôli
tomu, že sa už rozviedla s obžalovaným, predtým to bola vulgárna žena, deti museli pred ňou skrývať.
On osobne nevidel, že by obžalovaný bil bývalú manželku alebo syna, syn pre neho bol vždy len B.,
čo sa dialo doma, v ich domácnosti, k tomu sa nevedel vyjadriť, ale ak bol niekto trýznený, tak to
bol obžalovaný, lebo poškodená bola strašne zlá. Ani obžalovaný ani poškodení sa mu nesťažovali
navzájom na seba. Skôr neboli myslí si hádky v rodine W..
Na otázky obhajkyne svedok vypovedal, že to bolo ešte predtým ako poškodená Y. odišla do W., vtedy
sa vulgárne vyjadrovala a vtedy museli deti skrývať. Po návrate z W. už bola tichšia, nadávala síce stále
aj naďalej, ale bola kľudnejšia, nebolo to pravidlom každý deň. On si myslí, že poškodená išla do W. za
synom a poslali ju preč, preto sa vrátila k obžalovanému, nevie, prečo obžalovaný poškodenú držal v
domácnosti, asi myslí si kvôli synovi. Poškodená nemôže mať priateľov, nevidel, že by chodili k nej na
návštevu, ona je zvláštny typ, videl ju ako stále telefonuje. On nevidel ani na poškodenej ani na mladom
B. nijaké zranenia. Jeho dom je bezprostredne vedľa ich domu.
Na otázky prokurátora svedok vypovedal, že čo sa týka vyhrážok, ktoré on počul, bol to ten incident
naposledy, keď policajti prišli pre obžalovaného, vtedy sa obžalovaný pred policajtami vyjadroval, že
či ich má všetkých podusiť, odkiaľ má brať peniaze, že aj tá mladá pýta od neho peniaze, aj keď tam
nemá čo bývať. Teraz bez obžalovaného je to tam strašné, je tam totálny bordel, obžalovaný sa staral
o domácnosť, o domáce zvieratá, ráno o 5- tej už kosieval. Obžalovaný sa synovi určite nevyhrážal,
nevie, či sa vyhrážal bývalej manželke. Potom, čo sa poškodená vrátila z W. so synom, tých hádok bolo
menej, v domácnosti nie, tie hádky boli väčšinou na dvore.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedok uviedol, že on videl obžalovaného pod vplyvom
alkoholu, čo sa týka toho požívania, môže to byť 2-krát do týždňa, čo mohol byť pod vplyvom alkoholu.
Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že on zatepľoval barák rok dozadu, aj 10 rokov dozadu, on
keď vtedy v r. 2017 zatepľoval barák, vtedy poškodená nevyšla vonku, on ju nepočul vulgárne nadávať.
Keď bol B. zavretý, vtedy poškodená telefonovala a povedala mu, že teraz je tu ona gazdiná, on povedal,
že tu je gazda B., ona mu odpovedala, že je tu už iba gazdiná. On nevidel, že by poškodení kŕmili zvieratá.
Keď bol obžalovaný zavretý, poškodení rozpredali obžalovanému vercajch, videl tam Pioniera aj nejaké
iné veci, ktoré viezli na káre. Vie, že raz sa stalo, že sa obžalovaný pochytil so B. M., bolo to kvôli jeho
synovi B., ktorý vtedy obžalovanému nadal, vtedy B. M. kopal na zemi obžalovaného, obžalovaný bol
pod vplyvom alkoholu, čo on videl, obžalovaný išiel vedľa bicykla, trafil do bráničky, nikto ho nedoviedol.
Keď poškodená nadávala, tie nadávky smerovali na obžalovaného, aj na malého B.. Nevie ako na to
reagoval obžalovaný.

Na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania za
účelom odstránenia rozporov, kde svedok uviedol, že keď nadávala, oni schovali deti do domu, aby to
nepočuli. B. na to zväčša reagoval tak, že jej tiež nadal.

Svedok T. W. vypovedal, že keď sa poškodená so synom vrátili z W., zhoršili sa vzťahy, bola tam
nervozita aj v celej rodine, pribudlo kriku, nezhôd, predtým bol v rodine kľud, bola taká pohoda. Čo
sa týka manželstva medzi obžalovaným a poškodenou, on by to definoval ako talianske manželstvo.
Niekedy obžalovaného a poškodenú videl ako kričia po sebe, vzápätí ich videl, ako sa túlia na balkóne
k sebe, nevie sa bližšie vyjadriť.
Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že keď obžalovaný žiadal poškodenú, aby mu pomáhala, ona
to odmietala, tak z toho vznikali hádky. On raz nesúhlasil s názorom poškodenej, ale to čo si on
na to vypočul, taký bohatý slovník nadávok on nemá. Nevidel fyzické napadnutie obžalovaného voči
poškodeným a ani na oboch poškodených nevidel žiadne zranenia. Viacej sa mu obžalovaný sťažoval na
manželku, aj to sa stalo, že poškodená sa mu sťažovala na obžalovaného, že zase bol opitý. Obžalovaný,
keď si vypije, tak zveličuje, on nevidel, že by sa pobil, maximálne keď tak zvýšil hlas. Keď sa poškodená
vrátila z W., obžalovaný nebol nadšený. Chlapi si kvôli tomu z neho robili v krčme trošku srandu. Hovorili
mu, že kde stratil rozum. Obžalovaný sa videl vo svojom synovi, o ňom rozprával malý B., môj B.. Bolo
tam aj nakričanie zo strany obžalovaného na syna, že zase si toľko minul na internete, zase si toľko
minul na telefóne.

Svedkyňa V. W. - matka obžalovaného vypovedala, že syn a poškodená spolu riadne žili, v každom
manželstve občas býva aj hádka, keď poškodenej syn nedal peniaze, tak mu nadala do kadejakých,
syn robil u pána K., prišiel domov z práce, choval zajačiky, nakosil im trávy, dal im žrať a potom robil v
skleníku. Keď sa hádali, aj poškodená ziapala, bolo ju počuť na celú dedinu. Ešte šťastie, že nebývajú v
dedine, boli by ju počuli všetci. Syn obžalovanému začal kradnúť peniaze z vrecka, obžalovaný si nemal
za čo kúpiť desiatu. Na ten incident, kedy obžalovaného - jej syna zobrala polícia, ona o tom nič nevie,
len jej o tom povedala jej dcéra V., že tu boli policajti a že obžalovaného zobrali so sebou. Syn si vypil pol
deci a pivo a potom všetko doma porobil, aj jej niečo doniesol. S poškodenou neveľmi dobre vychádzala.
Nakoniec poškodená synovi namiešala do kastrólika jedlo na potkany, syn jej to doniesol aj ukázať. Ona
býva na prízemí, poškodená vybľakovala na neho.
Na otázky prokurátora svedkyňa vypovedala, že jej syn si vypil raz za mesiac, keď dostal peniaze na
výplatu, potom nepil alkoholické nápoje. Poškodená tie hádky začala, čo bolo príčinou týchto hádok ona
nevie, ona sa do toho nestarala, niekedy je lepšie sa do toho nestarať. Ona nevidela nijaký incident
medzi obžalovaným a oboma poškodenými, teda jeho synom a bývalou manželkou, ani vo forme hádky
ani vo forme nejakého fyzického konfliktu. Kedy sa poškodenej zachcelo, začala vykrikovať, časovo to
nevie ohraničiť.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedkyňa vypovedala, že nebola svedkom toho, že by
obžalovaný mal nejakú potýčku s niekým z domu. Obžalovaný ju nenapadol, neškrtil ju. Ona sa
rozprávala s osobami, ktoré majú dneska byť vypočuté a sľúbili jej, že budú rozprávať v prospech
obžalovaného.
Na otázky obžalovaného svedkyňa vypovedala, že sa rozprávala aj s T. Č. aj s Q. K. aj s Ľ. W. s tým, že
budú svedčiť v prospech obžalovaného. Na ňu poškodená zakaždým vykrikovala každú chvíľu, teda aj
na ňu. Je pravda, že jej poškodená vulgárne nadávala, aj vnuk jej nadával. Ona bola 4-krát svedkom,
ako obžalovaný dával synovi peniaze. Vie o tom, že obžalovaný B. M. zabíjal jahňa. Ona osobne pri tom
bola. Poškodená po dvore čosi šmuchtala.
Na otázky poškodenej svedkyňa uviedla, že je pravda, že v pivnici mali potkany. Nie je pravda, že by
syn opitý kričal na ňu, že by ju bil.
Na otázku predsedu senátu svedkyňa vypovedala, že keď sa obžalovaný s poškodenou hádali, ona si
toho nevšímala. Jej syn sa vulgárne nevyjadroval.
Na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania
za účelom odstránenia rozporov, kde svedkyňa uviedla, že po jej návrate určitú dobu žili v kľude, asi po
roku začali nejaké nezhody, vŕtali jeden do druhého, nevie čo si vykrikovali, bol počuť iba hluk a krik. Na
otázku vyšetrovateľa svedkyňa uviedla, že syn nadáva, používa vulgárne slová pri komunikácií, bežne
ako medzi chlapmi.
Svedok Q. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný u neho pracuje už niečo vyše 12 rokov,
samozrejme so zimnými prestávkami. Jeho firma sa zaoberá stavebnými prácami, obžalovaný bol
zamestnaný ako robotník na rôznych stavbách. Za 12 rokov nestalo sa, že by obžalovaný neprišiel do
roboty, alebo že by meškal, raz sa stalo, že meškal, ale bol zadržaný. On obžalovaného nevnímal ako

alkoholika, bol pracovitý, každú prácu, ktorú mu dal, riadne spravil. On len vie, že medzi obžalovaným a
poškodenou boli nejaké nezhody, on sa o to nezaujímal, len teraz o tom počul. On sa v tej veci neradil, je
pravda, že pani V. W. priviezol na súdne pojednávanie, ale sa vôbec neradili. On obžalovaného nevidel,
že by sa agresívne prejavoval, ani v práci, ani v krčme, nebol konfliktný typ. Viackrát videl, ako syn
obžalovaného bol za obžalovaným pre peniaze, aj videl, ako obžalovaný synovi odovzdáva peniaze.
5 rokov dozadu tak sa poškodená obžalovanému pozdravila, potom neskôr už nie, bolo to také divné.
Nevidel modriny, stopy násilia ani na synovi obžalovaného, ani na bývalej manželke. Keď sem-tam
chodili na pivo, on videl, že obžalovaný po práci si dal 2 pivá, 2 pol deci. On obžalovaného videl veľmi
málo opitého v krčme, asi zo 5-krát za tú celú dlhú dobu. Nie je pravda, že by sa sťažoval u poškodenej,
že celú výplatu obžalovaný prepije.
Svedkyňa J.. D. M. - starostka obce Ž. vypovedala, že B. W. pozná od 6 rokov, pozná ho ako pokojného
človeka, skôr introverta už od jeho samotného detstva, aj keď je od nej starší, za to posledné produktívne
obdobie B. W. hodnotí ako pokojného, rozvážneho človeka, vie, že pracoval vo firme p. K., ktorá vyhrala
verejné zákazky v obci Ž., pri tých prácach bola potrebná detailná práca a ústretový prístup, ak sa jej
niečo nepáčilo napr. na prácach na dome smútku, pán W. bol pokojný, zapálil si cigaretu, porozmýšľal a
povedal, tak dobre, urobme to takto. Chcela tým povedať, že jeho nebolo možné ani nahnevať, rozrušiť.
Ona nevídala obžalovaného, že by chodil spitý, ako hulvát. V Ž. je 5 krčiem, teda ani zo strany verejnosti
ani ona nemá takéto informácie, že by obžalovaný vyvolal nejaké roztržky, konflikty. Ona sa nestretla s
mamou obžalovaného, ani ju neovplyvňovala, ako má vypovedať.
Svedkyňa na otázky prokurátora ďalej uviedla, že ona žiaden priamy konflikt nezažila medzi
obžalovaným a jeho bývalou manželkou a ich synom, čo sa týka ich spolužitia v manželstve, spomínala
si len na jeden raz, ako poškodená W. bola na poli, mala hlasnejší prejav, niečo kričala, nevie, na čo to
bolo a nebolo to potrebné ani riešiť. Ani nikto sa nebol u nej sťažovať na spolužitie medzi obžalovaným
a pani poškodenou. Spomínala si 5, 6 rokov dozadu, že malý B. získal nejaké ocenenie, chcela mu kúpiť
nejakú drobnosť, náboje do vzduchovky, išla k nim domov, vtedy poškodená W. sa jej zdôverila, že má
trápenie, ako žena žene, ale nechcela to vôbec riešiť a ani mladý B. sa nesťažoval na otca, hoci to mohol
urobiť. Čo sa týka tej samotnej situácie, ona ako starostka obce, jej sa dostalo do uší od rôznych občanov
ich názory na túto situáciu, 99 % ľudí sa pýta, čo sa stalo, že ako sa takéto niečo mohlo stať, keďže
poznajú W. ako dobráka, ktorý si vypil maximálne 1, 2 pivá, ešte predtým W. mala vzťah s W., údajne
to bolo kvôli domnelému tehotenstvu, následne za 2 roky W. bola tehotná a ľudia majú to tak, že to bolo
zmanipulované. Taktiež neustále počúva, že W. sa mala dosť hlasne v autobuse rozprávať, sťažovať,
otázka znie, že prečo naďalej ostala vo vzťahu, prečo v tom vzťahu trpí, dedina celú tú situáciu vníma ako
nejaký zlý sen. Čo sa týka prejavu poškodenej, ten prejav poškodenej je dosť hlučný. Ona je starostkou
2 funkčné obdobia od r. 2011 doposiaľ, počas toho obdobia od r. 2011 do doby, kedy bol obžalovaný
zadržaný príslušníkmi polície, dedina vôbec neriešila vzťahy prípadné nezhody v rodine W., ak sa niečo
dialo, tak to bolo úzko v kruhu rodiny s tým, že toto sa neposunulo ďalej na verejnosť. Takže o tom
dedina nemohla vedieť. Ona si spomínala na jednu situáciu, keď riešila odpadové hospodárstvo, bolo
to 5, 6 rokov dozadu, vtedy jej matka W. oznámila, že o tom odpade rozhoduje grófka, teda jej nevesta,
mala z toho pocit, že ona je dominantná a o tom rozhoduje ona. Ona nevidela nikdy ani nepočula, že
by obžalovaný bol opitý alebo že by bol agresívny, ona sa na túto tému pýtala aj chlapov, ktorí navštívia
pohostinstvo, nikto ho nevidel nadmerne opitého, vypitie 1, 2 pív to určite bolo, ale nebol nadmerne
opitý, ani tak, že by nezvládal jazdu na bicykli, na ktorom chodil. Keď uvádzala, že sa jej poškodená
zverila o nejakom trápení, ukázala jej sporák a spotrebiče, že si to sama musela kúpiť. Pani W. sa jej
nikdy nesťažovala na manžela.
Svedok Ľ. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pána W. pozná ako najväčšieho dobráka na svete,
každému pomohol, všetci ho zneužívajú a toto celé je komplet, zinscenované, pozná ho od detstva,
poznal jeho ženy. Chodil s tu prítomným obžalovaným na pivo, keď sa stretli, to bolo po robote, kedy
si môžete vypiť, dali si 3 pivá, tak aby človek ráno bol triezvy, nie vždy to boli 3 pivá, niekedy si dali
1, 2 pivá, a to v závislosti od roboty doma, následne išli domov na bicykloch. On obžalovaného vnímal
ako normálneho chlapa, nie ako alkoholika. Čo sa týka obžalovaného, ten sa mu nikdy nesťažoval na
spolužitie s bývalou manželkou, pokiaľ ju nespoznal, bol normálny človek, ale tak mu treba, obžalovaný
si vybral sám. Zo začiatku s poškodenou si potykali, nevedel, čo sa z toho vykľuje, slovami „vraždila“
vlastného syna, obžalovaný mu na to len povedal, že to je východniarka. Na malého syna už len
ten krik, bolo to strašné. On nechodil do domácnosti pána W. a poškodenej odvtedy, ako tam prišla
poškodená, on odvtedy tam prestal chodiť. On nebol svedkom nejakého konfliktu, výtržností nezhôd
medzi obžalovaným na jednej strane a na druhej strane jeho bývalej manželky a ich syna, myslel si,
že je všetko v poriadku. On nepočul ani od iných občanov, obyvateľov, že by obžalovaný mal fyzicky

napádať, vulgárne sa vyjadrovať na adresu poškodenej a ich syna. On s obžalovaným chodili na pivo
tak jeden až dvakrát do týždňa, obžalovaný si dal jedno pivo, jeden pol deci, po práci bol uťahaný.
Svedok T. Č. vypovedal, že obžalovaný ako každý chlap si vypije, spitý bol, ale nie furt, s obžalovaným
má spoločnú záhradku, on videl, ako stále robí na tej záhradke. Čo sa týka správania sa obžalovaného
voči nemu, tam nemá žiadne výhrady, voči nemu sa obžalovaný správal slušne, čo sa týka správania
voči iným osobám, k tomu sa nevedel vyjadriť, za jeho prítomnosti obžalovaný nemal konflikt s inou
osobou. On sa rozprával s pani W., tá sa mu sťažovala na spolužitie s obžalovaným, napr. že zase prišiel
pripitý, spitý, obžalovaný sa mu zase sťažoval, že manželka mu nechce prísť pomôcť. Ale ani jeden
z nich, ani obžalovaný, ani poškodená, neprišli za ním, že ho žiadajú o pomoc. Nebolo to pravidelné
takéto vyjadrenie, bolo to raz za čas. Pred samotným výsluchom nikto nebol za ním ako má v tej veci
vypovedať. Keď stretol, či už poškodenú alebo syna v záhrade, nevidel na nich nejaké modriny alebo
nejaké iné následky zranení. Za ten jeden mesiac, keď sa stretli na záhrade, tak obžalovaný mal 3-
krát vypité, ale nebol ožratý. On nepočul, že by sa obžalovaný vyhrážal zabitím, či už synovi alebo
bývalej manželke. Častejšie v záhrade bol obžalovaný. Poškodená sa mu sťažovala v tom duchu, že
zase prišiel opitý, ožratý a že robí poriadok, nevedel sa vyjadriť čo to znamená, že zase robí poriadok.
Keďže jeho dom je vzdialený od obydlia W.E., nevie sa vyjadriť a teda nemohol počuť, ak boli, nejaké
hádky v ich domácnosti. Keď bol v záhrade, samozrejme počul hádky medzi nimi, on to však berie ako
drobné nezhody v manželstve, tie hádky neboli furt, občas sa pohádali.
Svedkyňa J. T. vypovedala, že s poškodenou sa stretávala občas, väčšinou telefonicky, pretože sú
pracovne zaneprázdnené. Ona jej väčšinou zavolala keď sa niečo stalo v dome, stále sa musela
ponáhľať domov. Obidve pracujú ako opatrovateľky. Poškodená sa stále musela z roboty ponáhľať
domov, že musí navariť, upratať, lebo keď príde manžel opitý domov, že budú nejaké bitky, vyhrážky.
Mnoho krát dala telefón na hlasný odposluch a ona počula ako obžalovaný vulgárne nadáva „vy piče“ a
ďalšie vulgárnosti aj na ňu. Mnoho krát poškodená naháňala do práce aj syna, pričom syn sa bránil, že
sa potrebuje učiť a nemôže stále pracovať. Poškodená pracovala aj soboty, nedele, následne musela
pracovať aj doma aj na poli, čo považuje za ekonomické týranie. Aj manžel má nejaké povinnosti v
domácnosti. Obžalovaný jej vulgárne nadával „ty kurva, tebe sa nechce robiť“, nič dobré nebolo urobené,
stále len nadával, aby sa starala o zajace a o pole, pričom vie, že poškodená mala zdravotné problémy s
nohami, a operáciu odkladala, čo ona jej vyčítala. Poškodená sa jej zdôverila aj o tom, že ju obžalovaný
napáda a syn ju ochraňoval s tým, že stále hovorila že musia odísť s domu, aby sa ukľudnil, alebo mu
musí urobiť kávu aby sa obžalovaný ukľudnil. Stále uvádzala, že musí ísť rýchlo domov, všetko musí
urobiť, aby obžalovaný nemal žiadne pripomienky. Spomínala, že sa bojí aj zaspať, aby jej niečo neurobil.
Keď prišiel domov z krčmy tak ich stále kontroloval a synovi nadával. Obžalovaný pri tom používal všetky
vulgárne slová. Poškodená jej opísala, že obžalovaný sa každý deň zastavil v krčme ako všetci murári.
Kamarátka mala psychické problémy, plakala do telefónu niekedy ju nevedela aj hodinu utíšiť. Ona jej
hovorila, aby to nejak riešila, len nemala peniaze, aby sa niekam odsťahovala. Poškodená jej uvádzala,
že obžalovaný ju nútil pracovať v záhrade, pričom hovoril, že v nej nie je nič urobené. Keby tam nešla
pracovať, celé noci by nespala kvôli stálemu pripomínaniu a hádkam. Čo sa týka tohto incidentu, keď
obžalovaného policajti zobrali, poškodená bola v takom strese, bola z toho rozhádzaná, stále sa bála a
ani nechcela ísť do toho domu. Podrobnosti čo sa tam vtedy odohralo, na to si nespomínala, boli obidve
z tejto veci také rozhodené, vie že ju vtedy tíšila, ona však pri tom skutku nebola, hovorila poškodenej,
že musí vypovedať na polícií čo sa tam stalo. Po tejto situácií bola z toho 3 mesiace rozhodená, stále
čakala že sa manžel zmení. Keď bol manžel dlhšie zavretý, tak sa úplne zmenila, ukľudnila s tým, že
je potrebné postarať sa o syna, vrhla sa do práce aby sa mali za čo obliecť, kde bývať a taktiež na
domácnosť, pričom stále zanedbávala svoje zdravotné problémy.
Na otázky obhajkyne svedkyňa vypovedala, že poškodená jej uviedla, že bývalý manžel ju napadal aj
so synom, že tam bola bitka a že museli pred ním utekať, že tam bola aj synova priateľka a že sa
musela zavolať polícia. Ona tam však osobne nebola. Hovory boli o niečom inom, kamarátstvo nie je
len o zlých veciach ale aj o pomoci. Keď niečo potrebovala poradila jej ako to rýchlo vybaviť, aby sa
mohla venovať domácnosti. Pomohla jej na akých lekárov sa obrátiť, ako synovi pomôcť, keďže mala
zdravotné problémy a robila v obchode, poradila jej aby zmenila zamestnanie a poškodená išla do Č.,
kde si išla zarobiť na opatrovateľský kurz, už 7 rokov robí opatrovateľku. Ona poškodenú pozná dlhšie,
zoznámili sa na ÚPSVaR. Ona nechodila do domácnosti poškodenej a obžalovaného. Ona sa bála
vkročiť do ich domu, je taktiež zaneprázdnená, má dcéru, teda nemôže chodiť po návštevách. Keď prvý
krát odišla do W., tak už tam vznikli so synom problémy, syn potreboval otca. Preto sa odtiaľ musela
bohužiaľ vrátiť, lebo keď robila 12-tky, syn behal po meste a ona oňho mala strach. Môže to byť 5-7
rokov dozadu, čo odišla do Č., aby si zarobila na ten opatrovateľský kurz. Čo sa týka rozvodu, zrejme
si nerozumeli, možnože tam boli ekonomické problémy, na vine sú vždy dvaja, avšak nie rovnakým

dielom, poškodená si stále myslela, že aj keď sú rozvedení, že tá rodina sa dá dokopy, že aj manžel
sa zmení. To jej vravela keď sa vrátila z W., že keď zmení prácu, že si aj finančne polepší, ale stále
tých peňazí nebolo. Po tom, čo sa vrátila z W., syn sa potom troška zmenil a k otcovi si našiel vzťah.
Alkohol si našiel svoju cestu a prednejší bol alkohol ako rodina. Myslí tým na obžalovaného. Poškodená
jej spomínala, že nemôže odísť, kvôli financiám, „nemôžete s 20 eurami odísť do sveta“. Ona nevie
koľko oni zarábajú, nie sú v tej istej organizácií, ona vie, že poškodená aj soboty aj nedele chodila
opatrovať jedného pána brigádnicky. Zarábala minimálnu mzdu. Keď pracovala brigádnicky soboty a
nedele, pracovala 2 hodiny a potom prišla domov s plnými taškami, aby mali čo jesť. Doktor povedal
poškodenej, že musí schudnúť, kvôli operácií, ona jej na to povedala, že pokiaľ takto bude žiť, bude
nevyspatá, tak takto neschudne. Poškodenú stretávala, keď mala napr. 2 hod voľna. Tak sa streli, kúpili
si nejakú maličkosť, kávu, vtedy videla poškodenú aj ako vyzerala. Ona jej povedala, že pokiaľ takýto
život bude viesť v strese v nevyspatí, že neschudne. Iné rady ohľadom schudnutia jej nedávala. Takú
radu, ako schudnúť, a to zapiť jedlo teplou vodou a vyvrátiť to nepozná. To robia modelky, poškodená
nie je modelka. Ani by to tak nefungovalo, keďže poškodená je starší ročník. Ona má chorú dcéru,
po práci sa musí o ňu starať, nemá čas chodiť na návštevy. Ona len vie, že poškodená má sestru na
východe, že tam občas chodila, ale vôbec neriešili ich majetkoprávne veci tam na M.. Na to, aby ste
sa presťahovali k sestre, na to musíte mať od sestry súhlas, nie je to len tak. Ona neradila poškodenej
ten recept zapiť jedlo teplou vodou a vyvrátiť. Ona nepije, v živote nepila a v telefóne nespievali. Je
nealkoholička, ani na oslavách nepije alkohol, nemá takú potrebu. Poškodená, čo ona vie si volá ešte
s ďalšími opatrovateľkami, má takú obľúbenú povahu. Ona to nesleduje, a ani nevie uviesť s kým si to
volá. Tieto opatrovateľky majú zadarmo telefón.

Svedkyňa T. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že čo sa týka toho zlého správania sa
obžalovaného voči poškodenej bolo to aj pred tým obdobím, pred rokom 2010, keďže bola na materskej
chodila ku mame na víkendy, na týždeň, bolo tam násilie bol tam strach, tyrania, B. keď sa opil robil
krik, nadával, bol vulgárny, furt trieskal, robil neporiadky na dvore. Bežný víkend bol taký, išiel na huby
vrátil sa domov, najedol sa, išiel do krčmy, následne sa vrátil vyspal sa a zase šiel do krčmy, niekedy
sa to takto zopakovalo aj 3 krát. Mame škaredo nadával, aj B. šteklil tak, že až plakal. Obžalovaného
veta začína slovom „BOHA“ jej mame nadával kurva, piča, bolo to na dennom poriadku. Ona priamo
svedkom fyzického napadnutie poškodených zo strany obžalovaného nebola, obžalovaný sa na nich
zaháňal, búchal do steny, do chladničky. Poškodená - mama sa jej často sťažovala, boli to dennodenné
telefonáty, ako sa k nej obžalovaný správa, ako sa trasie. Vie od mamy, že obžalovaný ju tak tresol, že ju
bil, že nepočuje na jedno ucho. Poškodená chodievala k nim na návštevy len teraz posledné roky, pred
tým nie. Mama je veľmi citlivá, často plače a zle to na ňu vplýva. Do W. odišla hlavne preto, lebo brat
videl, ako B. bije mamu, preto sa jej našla práca v W., aj ubytovanie. Keď sa mama chcela vrátiť naspäť,
oni ju od toho odhovárali, nechceli, aby sa vrátila naspať, avšak nasľubovali sa jej hory doly, mama v W.
syna nezvládala, jej sa druhý syn narodil v roku 2009 a tretí v roku 2011. S týmto tretím synom chodila
do domácnosti jej mamy a vie čo sa tam dialo. V W. syn poškodenej B. nebol pod dohľadom, robil si
čo chcel, mama s tým potrebovala pomôcť, a aj obžalovaný jej sľúbil že sa zmení, že ako rodina budú
pokope, preto sa mama vrátila. Ona si to pamätá, že obžalovaný sa takto vulgárne správal stále, to
násilie bolo nielen voči jej mame, ona si pamätá že zbil aj vlastnú mamu, ďalej pozabíjal psov po dvore,
po tom čo sa opil zobral sekeru a trieskal psov o strom. Takto ich brutálne zabil. Obžalovaný používal
násilie aj voči synovi B., ale nie v takej miere ako voči jej mame. Bola svedkom toho, ako mu vulgárne
veľa krát nadal a mal takú apatiu voči synovi, nezaujímal sa oňho. Nepamätala si, že by ho zobral na
výlet, že by mali spoločnú aktivitu, nebol, ani raz v škole, v kostole. Čo sa týka násilia voči B., vie že ho
tĺkol po prstoch kladivom kvôli cigaretám. To jej hovoril priamo B.. Obžalovaný keď sa vrátil z krčmy T.
M. Ž., oni keď večer uložili deti a vtedy večer prišiel obžalovaný domov bol pod vplyvom alkoholu, tak
keď uvidel syna začal ho štekliť pichať a to až tak, že B. začal plakať, keď sa ho zastala jej mama tak aj
jej nadal. To bolo viac krát určite. Vie, že poškodená jej mama má zdravotné problémy bolia ju kolená,
nepočuje na jedno ucho, dnes má bolesti v oblasti krížov. V ich domácnosti je veľká záhrada, mama
chodila na záhradu aj napriek zdravotnému stavu ona jej hovorila aby nešla na záhradu, ona napriek
tomu išla okopávať, lebo sa bála obžalovaného, že jej to bude vyčítať. Keďže nebolo veľa peňazí, takto
sa snažili si privylepšiť, a to vypestovaním zemiakov a zeleniny.
Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že mama jej uviedla, že predmetom na súde je to, ako
obžalovaný mamu bil, vulgárne jej nadával a ako ju týral. Keď mala 20 rokov, bola slobodná a bývala
v Ž. riadne v domácnosti, potom 4 roky žila na Ľ. s priateľom, ale pravidelne chodila k mame na
víkendy. Vtedy mala medzi 20-24 rokov. Je to normálne, poškodená je jej mama, B. rástol, preto chodila
do domácnosti. Ona prestala chodiť do domácnosti jej mamy a obžalovaného, keď malý Y. mal 1-2

roky, bolo to v roku 2013-2014. Jej mama sa nemohla vrátiť do rodičovského domu, bol v dezolátnom
stave a už nebol mamin, ale patril sestre. Bol už vysporiadaný. Bola to všeobecná dohoda, že sestre
pripadne ten dom, ak dochová mamu. Mamina sestra si ho aj zrekonštruovala. Poškodená jej povedala,
že už nevládze, že dennodenne plače, ale že v predmetný deň zakročil B.. Jej to tak bolo podané,
že B. volal políciu. Každá žena to rieši chudnutie, ona mame žiadne metódy na to neradila, len si ju
vypočula. Mama sa jej sťažovala, aké má zdravotné problémy. Jej mama nemá chrupavku na obidvoch
kolenách, nepočuje na jedno ucho, prepáčte ona videla mamu ako išla na súd, mama je veľmi ťažko
chorá, potrebovala by opatrovateľku. Napriek tomu chodí do práce. Mama sa v noci prejedala, lebo to
nezvládala. Mama zatiaľ nemá kde ísť. Vie že si podala žiadosť vo M.K. H. a po ďalšie, teraz len B.
zmaturoval. Z toho čo jej mama hovorila, z práce opatrovateľky zarobila okolo 400,- Eur. Po tom, čo sa
mama vrátila z W., tie problémy so synom B. ustáli. B. bol doma, netúlal sa, trávil čas na tablete. To ako
obžalovaný šteklil B., ako to bližšie popísala, ona to osobne videla. Bola tam veľa krát aj keď tam bola
s tromi synmi, takto to bolo v tom čase v roku 2011. Do Ž. chodila bez manžela. Manžel tam bol 1 alebo
2 krát. O záhradu sa starali všetci na striedačku. Niekedy mama, niekedy B.. Ona si nespomínala na
spolužitie jej mamy s jej prvým manželom.
Na otázky obžalovaného svedkyňa vypovedala, že je pravda, že jej deti mali radi obžalovaného. Syn Q.
ho volal dedo. S deťmi bola v domácnosti veľa krát. Ona nevidela na poškodených nijaké modriny, alebo
že by mali nejaké zranenia. Keď poškodená nedala zajacom trávu, alebo neokopala niečo v záhrade,
tak obžalovaný nadával, nepriamo ju nútil. Počula poškodenú, ako sa vyjadrovala o obžalovanom, ona
nebola svedkom toho, že by poškodená vulgárne nadávala obžalovanému. Jej mama sa so strachom
vyjadrovala na adresu obžalovaného. Bála sa. Ona si pamätá len takéto telefonáty od mamy, že B. zase
prišiel ožratý a že jej zase nadával. Doma mama skôr ustupovala, skôr sklopila uši, išla do ústrania aby
bol pokoj, keď obžalovanému nabrala jesť, obžalovaný sa rozčúlil prečo mu nabrala, keď mu naliala,
obžalovaný sa rozčúlil prečo mu naliala, šiel radšej do krčmy na T.. U nich bola bežne kúpená pálenka
v domácnosti. Je pravda, že chodili opekať, aj obžalovaný chodil.

Svedkyňa Q. X. vypovedala, že je v kontakte so svojou sestrou po celý život, oni sa navštevovali
navzájom, je jej ľúto, že musí jej sestra žiť taký život pod ľudskú dôstojnosť, švagrík jej sťažuje život, ich
spolu so sestrou vychovali, že majú žiť tak, aby nechodili po súdoch, na súde je po prvýkrát, je jej ľúto,
že sa to dostalo do takého štádia. Nevie prečo takto švagrík konal, či to je v ňom alebo to je vplyvom
alkoholu, bola svedkom toho ako švagor bol bezcitný a vulgárny na jej sestru, následne keď jej sestra
zavolala, dala si telefón na hlasný odposluch, počula, čo sa deje, ona bola svedkom toho, ako sa švagor
vyjadril na adresu sestry, že je východniarska kurva aj s ňou. Má veľa poznatkov ohľadom ich spolužitia,
keďže je na súde po prvýkrát, má trému. Naposledy to ich posledné spolužitie - o tom vie, že museli
utekať dolu schodmi spolu so B., keď prišiel obžalovaný opitý domov, B. sa zachoval duchaprítomne
a zavolal policajtov, počula ako sestra plače. Predtým ju žiadala, aby nebola s chlapcom po nociach
vonku, ale aby nastúpila na rýchlik a prišla k nej, bohužiaľ u nich nebola taká škola, na ktorú by B. mohol
prestúpiť. Pri návštevách nedalo sa porozprávať v kľude, u nich boli posedenia pri alkohole, preto sa
vyhýbali návštevám, lebo počas návštev a popíjania alkoholu sa švagor - obžalovaný vyjadroval škaredo.
Ona sa snažila podporovať sestru finančne, posielala jej peniaze 50,- Eur, 100,- Eur, bolo jej jej ľúto, že
sestra trpí i po finančnej stránke. Keď mal chlapec 10 rokov a boli hádky medzi nimi, bola nútená utekať
preč z domu, pobalila sa a prišla za nimi až do W. s chlapcom. V tom čase sa rozviedli a nevie si to
vysvetliť, prečo sa sestra vrátila naspäť, prečo išli späť k sebe nevie. Keď sa jej poškodená sťažovala,
či v dopise alebo telefónom, v poslednom čase ju prosila, nech to všetko neznáša, že je to pod ľudskú
úroveň, nevie čo mu bolo vzácnejšie, či dieťa, žena alebo alkohol, prosila ju, aby to neznášala, že ju
ľudovo spratá zo sveta, keď sa nemohol ovládať, nevie, čo ho viedlo k tomu, aby sa tak choval ku nim, že
tu musia byť. Je jej ľúto chlapca, keď mali finančný nedostatok, ona sestre hovorila, že prečo neodíde z
domu zarobiť peniaze, ona jej povedala, že nemôže odísť, lebo keď nechala malého B. s obžalovaným
doma, že obžalovaný bil syna B., čo jej potvrdila tak poškodená, ako aj malý B., že vraj mu mal tĺcť
hlavu o stôl a tak podobne. Švagor - obžalovaný sa teraz rehoce, bolo to ponižujúce už len slovom,
nielen tým trestaním. Poškodená musela utekať z domu, prišla k nim na víkendy, bolo to 2 roky dozadu,
obžalovaný potom vykrikoval, že ide k východniarskej kurve. Sestra jej volala, že či môže prísť za nimi
do W., kde v tom čase žila, aj syn poškodenej, ona sa jej spýtala, či jej pomôžu s ubytovaním, či tam
môže prísť aj so B., povedala jej, že sú hádky, že dostala po krku od obžalovaného, ktorý sa jej vyhrážal,
že ju zabije ako zajaca. Po príchode k nim do W. videla na krku poškodenej modriny. Sestra vtedy prišla
k nim do W., nebývala so synom T. K.. Keď prišla do W. poškodená, nebola rozvedená, tam si písala
žiadosť o rozvod, aj to vybavovala, tu v V. bol rozvod. Keď bola v W. poškodená mala bežné starosti
so synom, poškodená sa jej nesťažovala, keď robila, syn bol s nimi alebo keď pracovala cez víkendy.

Ona sa čudovala, prečo sa jej sestra vrátila k obžalovanému, to vedia iba oni dvaja, nevie, na čom sa
dohodli, ona si to nepriala, aby sa dali dokopy. Poškodená jej vtedy neuvádzala, že má nejaké ťažkosti
so synom. Nevie presne, kedy sa sestra vrátila späť na B., nevie, či to bolo v r. 2008 alebo 2009, bolo
to po roku a pol alebo po dvoch rokoch, čo bývala v W.. Nevie presne uviesť, kedy - v ktorom roku sa jej
sestra vrátila do Ž. k bývalému manželovi, to bolo v r. 2008, vie, že to bolo po prázdninách. Po tom, čo sa
jej sestra vrátila z W. k bývalému manželovi, ona v rodine W. bola iba raz, potom iba sestra prichádzala
ku nim. Teda za posledných 10 rokov bola na návšteve u sestry v Ž.P. len jedenkrát. Ten posledný
incident, to bolo vtedy, keď boli napádaní poškodení, ona to počula v tom telefóne. Bolo to vtedy, sestra
aj chlapec sa jej ozvali potom, keď prišli dolu schodmi, že čo majú robiť. Potom jej poškodená prezvonila
zo svojho mobilu. Bolo to presne v ten deň, keď sa to udialo, kedy jej zavolala aj poškodená aj jej syn
B.. Bolo jej povedané, že sú u nich policajti, opakovane jej prezváňala sestra a opakovane jej prezváňal
aj syn. Aj ona im spätne prezváňala. Po tom, čo sa poškodená vrátila z W. k obžalovanému, bola si
privyrobiť v Č., finančne prilepšiť, a vtedy sa malo stať to, že obžalovaný mal biť B., čo jej o tom povedali
následne. Nevedela uviesť, v ktorom roku opätovne poškodená odišla do Č. si zarobiť. Poškodená sa
jej zdôverila, že má zdravotné ťažkosti, a to že má problémy s nohami, že má ísť na operáciu. Málo
riešili so sestrou diéty na schudnutie, len sa porozprávali. Keď sa sestra vrátila z W. a prichádzala k
nim na návštevu, nepomáhala jej v domácnosti, zobrali ju na nejaký výlet, na nejakú návštevu. Pred tým
incidentom sestra u nich bola 5 dní, ale nebola u nich 2 týždne, poškodená prišla k nim od dcéry z A..
Ona núkala, aby si zrekonštruovali dom, aj aby im pomohli s jej mužom, ale pán W. sa vyjadril, že chce
zostať v Ž., ona chcela, aby sestra zostala pri nej blízko, nakoniec si ten dom ona sama zrekonštruovala.
Vie, že poškodená mala aj prvého muža alkoholika, aj s ním mala život ťažký, ona veľmi dúfala, že bude
život so B. W. mať sestra život lepší, nevie, prečo sa to tak zvrhlo. Je jej ľúto, že tam prevládal alkohol.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej svedkyňa vypovedala, že čo sa týka posledného obdobia z
tých telefonátov, nebol to deň, že by nebol pod vplyvom alkoholu, z rozprávania poškodenej vie, že
obžalovaný z práce rovno pokračoval do krčmy a potvrdil to aj synovec. Videla na návšteve aj B., ten sa
jej aj do telefónu posťažoval, že otec je zlý na mamu, že jej škaredo vulgárne nadáva a že doma neni
pokoj. Keď B. uvádzal, že neni doma pokoj, uvádzal, že sa nemôže vyspať, že doma je krik, hluk, že
otec vystrája. Oni sa ho viacej na to nepýtali, len ho utešovali, vedeli si predstaviť, čo sa tam deje. Keď
prišla poškodená do W., videla na nej modriny na tom krku, keď išla hore schodami, tak počula, „ty kurva
východniarska ťa pojebem“, ťažko sa jej o tom rozpráva, hovorí. Obžalovaný počas tých vulgárnych slov
uvádzal aj to, že „ti urvem“, raz jej poškodená spomínala, že sa zohla pri konferenčnom stolíku a že
dostala od obžalovaného po hlave, ona jej to verí. Vie, že poškodená ťažšie počuje na jedno ucho, treba
hlasnejšie rozprávať, má to po tom údere od obžalovaného. Obžalovaný si myslel, že sa kurví s inými,
preto dostala. K tomu zraneniu s tým uchom jej poškodená uvádzala, že ju to bolí a toto zranenie jej
mal spôsobiť jej bývalý švagor.
Na otázky obžalovaného svedkyňa vypovedala, že poškodená sa jej sťažovala na to, že ju bolí ucho,
bolo to hneď po tom jej návrate z W. do Ž.. B. bol u nich na návšteve viackrát, keď bývali v W., tak
bol sústavne u nich. Bola prítomná pri tom, keď obžalovaný vulgárne nadával poškodenej aj jej, aj ich
fyzicky napadol, aj ona dostala, až jej klepli zuby. To bolo v čase, keď neboli odídení do W., myslí, že
to bol r. 2002, 2003.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného
konania, kde svedkyňa uviedla, že po určitej dobe jej bývalý manžel B. W. napísal list a taktiež jej aj
zavolal do W., kde jej uviedol že ju prosí aby sa vrátila späť, aby spolu opäť žili aj s ich spoločným synom
B. V.. Jej sestra Y. sa vrátila do obce Ž. k svojmu bývalému manželovi, nevedela uviesť presne kedy. Ako
sa vrátila na B., začala znova žiť so svojím bývalým manželom B. W. B.., boli v telefonickom kontakte
kde sa jej aj pýtala ako spolu nažívajú, kde jej sestra Y. jej uviedla, že je všetko tak ako predtým a to
znamená, že nažívajú zle, bližšie jej uviedla že B. W. často navštevuje krčmu, požíva alkohol a že jej
vulgárne nadáva, kde hlavne používal nadávku „kurva východniarska“ a taktiež začal používať nadávku
„kurva česká“. Ona svoju sestru navštívila od jej návratu na B. iba raz, kde ona so svojím manželom
už bola na dôchodku, no táto návšteva sa neskončila dobre, kde B. W. pod vplyvom alkoholu znova
vulgárne nadával ako jej sestre Y., tak aj jej, kde opakoval stále tie isté nadávky „východniarske a české
kurvy“. Taktiež opakoval že im treba rozbiť papule. Približne pred vyše jeden mesiacom jej B. W. V..
zatelefonoval kde jej uviedol čo sa u nich doma znova stalo. A to, že jeho otec B. W. B.. znova doma
vystrájal pod vplyvom alkoholu, vulgárne nadával jej sestre Y. a tak ako vždy predtým, nakoľko sa ho boja
a báli, odišli spolu so svojou mamou sa pred B. W. B.. ukryť a počkať, kým tento prestane vystrájať, aby
sa mohli vrátiť späť do domu. Počas toho ako sa ukryli B. W. V.. zavolal hliadku polície, nakoľko povedal
svojej mame, že on sa už na toto nemôže pozerať, kde po určitej dobe prišla hliadka a zobrala B. W.
B.. Ona sa telefonicky nakontaktovala na sestru Y., kde sa opýtala čo sa vlastne stalo. Táto jej povedala

presne to isté, čo B. v predošlom telefonáte, kde konkrétne uviedla, že sa ukryli pred obvineným preto,
lebo chcel jej sestru Y. napadnúť a zbiť. Následne jej len porozprávali ako to prebiehalo na polícii a
podobne. Asi pred mesiacom bola u nej jej sestra Y. na návšteve, kde jej podrobnejšie opísala, čo sa
pri poslednom incidente stalo, kde môže uviesť tieto skutočnosti, ktoré jej ona uviedla a to, že B. W. B..
pod vplyvom alkoholu znova vulgárne nadával jej sestre Y. „kurva východniarska“ a že sa jej vyhrážal so
slovami „zbijem ťa a krompáčom ťa dorazím“. Následne nato ju chcel napadnúť, ale v tomto mu zabránil
ich spoločný syn B. V.. a zobral svoju mamu Y. z domu preč a ako už vyššie uviedla utekali sa schovať.
Chcela uviesť, že počas vystrájania B. W. B.. v ich spoločnom obydlí sa tieto hádky a vyhrážky zo strany
B. W. B.. vždycky skončili tak, že jej sestra Y. aj s ich spoločným synom B. utiekli z domu preč pred
obvineným zo strachu pred bitkou a predtým že uskutoční svoje vyhrážky a niečo im zrobí, kde sa vždy
ukryli v nejakej budove ktorá sa nachádza za ich domom. Ďalej by chcela uviesť, že s odstupom času
jej sestra Y., ale taktiež aj ich spoločný syn B. jej uviedli, že obv. B. W. B.. bil ich spoločného syna B. V..
počas toho ako s ním bol doma sám a to tak, že mu mal položiť ruky na stôl a biť ho po prstoch niečím,
kde toto už bližšie uviesť nevedela, s akým predmetom. A následne keď plakal pritom ako ho otec bil po
rukách, že ho bolia ruky tak zobral jeho hlavu a bil ňou o stôl. O konflikte medzi jej sestrou a obvineným
prípadne medzi obvineným a ich synom B. sa dozvedela vždy iba nepriamo. Priamo nikdy nevidela že
by ju bil, prípadne bil ich spoločného syna B.. Priamo nikdy nebola prítomná ich konfliktu.

Svedkyňa Ľ. W. uviedla, že v domácnosti medzi obžalovaným a poškodenou boli sem - tam problémy,
chodieval večer domov, mal vypité, obžalovaný nadával svojej mame, niekedy aj jej. To čo sa odohrávalo
v domácnosti hore, to nevie, oni bývali dole, oni hore. Obžalovaný chodieval domov opitý každý deň. Bola
svedkom slovnej agresie obžalovaného smerom na poškodenú. Nebola svedkom fyzického konfliktu,
napádania. Pred ňou obžalovaný poškodenú nebil. Obžalovaný nadával poškodenej pričom použil
slová „piča východniarska“ a pod. Hádal sa s ňou kvôli veciam, ktoré neboli porobené okolo domu,
napríklad, keď neboli nakŕmené zajace. Vtedy nadával a tie nadávky smerovali voči poškodenej. Pred
ňou sa obžalovaný poškodenej nevyhrážal. Keď boli hádky, ona radšej išla preč. Tie hádky boli vonku
na dvore. Niekedy poškodená s plačom prišla domov. Tie hádky boli aj hore v byte W., vtedy sa jej
poškodená vyrozprávala. Poškodená plakala, bola celá roztrasená, sťažovala sa na obžalovaného. Malý
B. pri hádkach medzi obžalovaným a poškodenou išiel dole. Bol taký vyplašený. Obžalovaný napadol v
minulosti aj svoju matku, bolo to dávno, bolo to pod vplyvom alkoholu. To boli ešte deti. Obžalovaný, keď
mal vypité, ona radšej išla do izby, nemala chuť sa s ním rozprávať. Pod vplyvom alkoholu obžalovaný
stále nadával na všetko. Keď bol triezvy, dalo sa s ním rozprávať. Podľa nej poškodená mala strach z
obžalovaného.
Na otázky obhajkyne svedkyňa vypovedala, že s poškodenou vychádza ona a jej rodina normálne.
Poškodená je podľa nej náladová, raz veselá, raz bez nálady, väčšinou bola poškodená smutná. Zo
strany poškodenej sem tam počula nejaké nadávky. Poškodená pri hádkach bola radšej ticho. Po
skončení hádky poškodená išla do izby hore. Ona chodila do roboty, ale stretávala sa každý deň s
obžalovaným, nakoľko majú jeden vchod, cez ktorý vchádzajú do ich obydlí. Ona býva na prízemí,
obžalovaný býva hore na poschodí. Čo sa týka požívania alkoholu, obžalovaný v zime málokedy pil, po
zvyšok roka keď chodil do práce, tak pil každý deň. Ona to usúdila z toho, ako sa vyjadroval. Ona to na
ňom videla, vie to odhadnúť, kedy bol obžalovaný triezvy a kedy bol pod vplyvom alkoholu. Stretávali
sa okolo šiestej hodiny večer, keď obžalovaný prišiel domov. Nevidela, že by obžalovaný s poškodenou
chodili na výlety, možno len v začiatkoch, keď boli zaľúbení. Prečo sa poškodená vrátila z W., keď už
boli rozvedení, k tomu sa nevedela vyjadriť, oni vtedy bývali v meste, v D., na adrese Ž. XXX býva už 10
rokov. Poškodená sa jej nesťažovala, že by mala problémy so synom, len že si neukladá veci. Poškodená
pracovala na poli, kŕmila zajace, tiež robila okolo domu, na poli robila poškodená každý deň. Obžalovaný
chodil večer polievať a vtedy väčšinou vyčítal poškodenej, čo nie je porobené. Zajace boli nakŕmené,
ale on vyčítal, že nie sú nakŕmené, hoci boli. V deň posledného incidentu bola v robote a prišla domov
až večer, vtedy sa dozvedela, že policajti zobrali pána W.. O tom, čo sa tam vtedy odohrávalo, nevie nič
uviesť. Malý B. jej na druhý deň povedal, že čo sa udialo. B. povedal, že otec bol opitý, že tam búchal
so všetkým, že sa pohádal s mamou, na detaily si už nespomínala. O tom incidente sa bavila iba so B..
Na otázky prokurátora svedkyňa vypovedala, že políciu volal W. S., polícia mala riešiť hádky, napadnutie
W. S. B. W.. Ona bola svedkom slovných útokov, aj fyzických. B. W. buchol W. S. a on mu to vrátil
a podobne. Nebola svedkom toho, ako B. W. napadol poškodenú, ani syna. Keď sa jej poškodená
sťažovala, neukazovala jej žiadne zranenia, modriny, ktoré by mala utŕžiť z hádok s obžalovaným. Nevie,
či poškodená mala nejaké problémy so sluchom. Ona obžalovaného, keď bol v amoku videla napríklad
na dvore. Ona keď ho vidí opitého, bojí sa ho a radšej ide preč a vyhýba sa mu. Keď je v takom stave,

ona sa nechce starať do ich vecí, každý má svoje. Na ich napomenutia, aby obžalovaný išiel spať, išiel
hore do bytu. Keď je obžalovaný opitý, určite by bol schopný aj niekomu ublížiť.
Na otázky obžalovaného svedkyňa uviedla, že neklame v tom, že sa stretávali denno-denne a že mal
vypité. Denno - denne obžalovaný nenadával, ale vypité mal. Na hádky medzi jej mamou a poškodenou
si nepamätala. Poškodená a starká si určite vymenili párkrát názor. Starká je vyrývačný typ, ona pri
hádkach viac kričala, starká nemá rada poškodenú. Ona nevie o tom, že by poškodená nedovolila
starkej prať veci v práčke. Vie o tom, že obžalovaný B. zabíjal jahňa. Ona nevie o tom, že by obžalovaný
pri zabíjaní jahňaťa zlomil nôž.

V.. Q. K., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, po zákonnom
poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa v celom rozsahu pridržiava záverov jeho znaleckého
posudku č. 58/2017, ktoré následne predniesol na hlavnom pojednávaní.
Podľa týchto záverov znalec u obvineného B. W. nezistil žiadne duševné ochorenie, ani duševnú
poruchu charakteru endogénnej psychózy (tzv. choromyseľnosti), teda duševnej poruchy s kvalitatívnymi
zmenami základných psychických funkcií v čase páchania sledovaného skutku, ani v súčasnosti -
aktuálne pri znaleckom vyšetrení. U obvineného ide o poruchu osobnosti a to osobnosť s emočne
nestabilnými črtami, (explozívnu, nezdržanlivú) s impulzívnou reaktivitou, so zníženou konfliktovou
toleranciou a depravačnými alkoholickými povahovými zmenami. Ďalej sa u obvineného jedná o
chorobnú závislosť na alkohole. V čase páchania sledovaného trestného činu obvinený bol spôsobilý
rozpoznať protiprávnosť činu, ktorý páchal, teda mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť aj napriek jeho skladbe (štruktúre) osobnosti, účinku požitého alkoholu a emocionálnemu
stavu, ktorý v sledovanej dobe nebol chorobný. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli v sledovanej
dobe nenarušené (intaktné). Jeho ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku boli zmenšené
(znížené) v miere nepodstatnej a to vplyvom účinku požitého alkoholu. Nepodstatné zníženie ovládacích
schopností znamená, že zmenšenie ovládacích schopností nedosahovalo úroveň ich polovičného
poklesu /zníženia/. Obvinený je chorobne závislý na požívaní alkoholických nápojov. Závislosť od iných
psychoaktívnych látok (drog) alebo liekov znalec t. č. nezistil, (viď tiež odpoveď na otázku č. 1 znaleckého
posudku). Vplyv návykovej látky - alkoholu na páchanie trestnej činnosti u obvineného je vyvolávajúci,
všeobecne známy účinok alkoholu na správanie: odtlmenie zábran, zvýšenie sebavedomia, evokácia
agresivity, sklon k impulzívnemu a skratkovému konaniu s prevahou emocionálnej zložky myslenia
nad racionálnou a celkovým demaskovaním (odtlmením) reaktivity osobnosti. Vplyv návykovej látky -
alkoholu teda uľahčil páchanie trestnej činnosti. Znalec vylučuje u obvineného v čase činu patologickú
opitosť ako aj chorobný afekt v opitosti pre absenciu základných diagnostických znakov pre tieto
diagnostické kategórie. Obvinený v súčasnej dobe chápe význam a zmysel trestného konania. Z
hľadiska aktuálneho duševného stavu pobyt obvineného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť
za predpokladu, že nebude požívať alkoholické nápoje. Sledovaná trestná činnosť nebola motivovaná
duševnou chorobou. Skladbu (štruktúru) osobnosti nie je možné ovplyvniť žiadnym zdravotníckym
opatrením. Nie je indikovaná žiadna forma ochrannej psychiatrickej liečby. Obvinený je chorobne závislý
na alkohole. Je indikovaná ochranná protialkoholická liečba. Znalec navrhuje obvinenému nariadiť
ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou formou.
Na ďalšie otázky obhajkyne znalec vypovedal, že čo sa týka diagnostických kritérií, prostredníctvom
ktorých zistil, že u obžalovaného ide o chorobnú závislosť na alkohole, sú to dlhodobé a časté požívanie
alkoholu, strata kontroly, ranné dúšky atď., alkoholické ťahy a abstinenčná symptomatika, tzn. syndróm
odňatia alkoholu, podotýkal, že tieto prejavy nemusia sa u každého človeka prejaviť, u niekoho niektoré
sú zvlášť zvýraznené, u iného nie. Podstatný je vplyv alkoholu na konanie a správanie obžalovaného.
On to zisťoval na základe objektívnych údajov, výpovedí svedkov. Jeho neovplyvnilo nič, on v poslednom
výpise uviedol podstatné veci, je tam výpoveď bývalej manželky a syna, to je kľúčové. Poškodení boli v
kontakte s obžalovaným. K záverom dospel aj psychiatrickým vyšetrením obžalovaného. K dispozícií mal
u subjekta - teda obžalovaného aj objektívne údaje zistené od poškodených, prípadne zápis o dychovej
skúške.
Na otázky prokurátora znalec vypovedal, že podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bola
aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania vrátane psychologického vyšetrenia samotného
obžalovaného. Všetko konanie sa odohráva na poli osobnosti, t.j. prejavy, správanie, emócie. Ak sa
k tomu ešte pridruží alkohol, tie črty sa ešte viac zvýraznia. Takáto porucha osobnosti je extrémne
častá u osôb, ale nemusí sa prejaviť u týchto osôb páchaním trestnej činnosti. Tú svoju výbušnosť
tieto osoby riešia ináč ako páchaním trestnej činnosti. Čo sa týka demaskovania čŕt, daný človek
požitím alkoholu, u tohto dôjde k demaskovaniu čŕt osobnosti a následne sa zvýraznia jeho povahové
črty, prudko reaguje a podobne. Dalo by sa povedať, že zistená porucha osobnosti obžalovaného v

kombinácii s alkoholom, je základom pre páchanie tej trestnej činnosti obžalovaného. Oni psychiatri sú
toho názoru, že absolvovanie komplexnej alkoholickej liečby, či ústavnej alebo ambulantnej, môže viesť
k stabilizácii osobnosti, avšak tá závislosť ako taká existuje do smrti, pacient môže abstinovať, ale tá
závislosť stále u neho je. Čo sa týka abstinenčných príznakov, to sú trasenie, potenie, nespavosť a čo
sa týka tých psychických abstinenčných príznakov, je to nepokoj, nervozita, to sa ťažko objektivizuje,
lebo subjekt to tají. On vyšetroval obžalovaného, keď bol triezvy, absťák ustúpil a bol normálny. Pri
vypracovaní znaleckého posudku sa pridržiaval aj vyjadrenia obžalovaného, čo sa týka požívania
alkoholu, aj čo sa týka vyjadrenia poškodených, ktorí s ním denno-denne žijú. On v danej veci pracoval
pri vypracovávaní znaleckého posudku s objektívnymi údajmi, pracoval nestranne a nezaujato. U
obžalovaného je podstatné to, aby dodržal abstinenciu. On vysvetlil, čo je chorobná závislosť.

Znalec z odboru psychológia W.. Q. Ď. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
sa v celom rozsahu pridržiava záverov jeho znaleckého posudku č. 11/2017, ktoré následne predniesol
na hlavnom pojednávaní.
Podľa týchto záverov znalec po preštudovaní spisu a po psychologickom vyšetrení poškodených Y. P.
B. W. zistil nasledovné skutočnosti:
U Y. W. znalec zistil pamäťové schopnosti v pásme nadpriemeru a inteligenčné schopnosti sú priemerné.
Myslenie emočne podfarbené. Osobnosť úzkostná s histriónskymi črtami, bez výraznej patológie v
oblasti vyšších citov, správania a prežívania. Temperament flegmatického typu. Afektivita anxiózna. U
B. W. znalec zistil, že pamäťové a inteligenčné schopnosti sú vo vyššom pásme priemeru. Myslenie
bez kvalitatívnych porúch. Osobnosť nezrelá. Temperament melancholického typu. Afektivita anxiózno-
depresívna. Bez výraznej patológie v oblasti vyšších citov, správania a prežívania. Mravný vývoj
nenarušený, duševný vývoj vzhľadom k výchove (direktívna, odmietavá výchova, škodlivé pitie alkoholu
u otca) pravdepodobne vyvolali u syna úzkostno- depresívne prežívanie. Vyšetrenie zamerané na
pamäťové schopnosti preukázali dobrú úroveň pamäti, u B. W. je vo vyššom priemere a u Y. W. až
v pásme nadpriemeru. Teda kvalita u obidvoch svedkov - poškodených je na dobrej úrovni, boli a
sú schopní správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom konania páchateľa,
a ich výpoveď je možné z psychologického hľadiska považovať za vierohodnú. Čo sa týka vzťahu
poškodenej, Y. W. k obžalovanému podľa znalca zo začiatku sa mali radi, no postupom času najmä
vplyvom škodlivého užívania alkoholu nastali zmeny, ktoré viedli k rozvodu a následne k brachiálnemu
agresívnemu konaniu zo strany exmanžela pod vplyvom alkoholu voči exmanželke. Čo sa týka vzťahu
poškodeného B. W. k obžalovanému syn sa otca vždy bál, predstavoval pre neho veľkú autoritu,
(direktívny a odmietavý štýl výchovy zistený v dotazníku E.M.B.U a klinickým rozhovorom) a škodlivé
užívanie alkoholu zvýraznilo agresívne prejavy vo výchove, čo narušilo ich vzájomný vzťah. V minulosti
sa B. otca bál, aktuálne podľa jeho slov „k nemu nič necíti“. Na otázku vyšetrovateľky aké sú terajšie
následky a aké sú možné následky poškodenia psychiky svedkov poškodených vzhľadom na správanie
sa páchateľa voči nej a jeho zaobchádzanie znalec uviedol, že svedkyňa - poškodená Y. W. je zvýšene
senzitívna, bojí sa, má príznaky atypického bulimického správania. Svedok - poškodený B. W. má
príznaky anxiózno-depresívneho syndrómu, má zvýšené obavy o svoju budúcnosť. U vyšetrovanej Y. W.
znalec zistil znaky syndrómu týranej osoby, vtieravé myšlienky, sny, psychická záťaž pri spomienkach
na správanie exmanžela, náznaky sebazničujúceho správania v zmysle bulimických prejavov (nočné
jedenie a následné vracanie požitého jedla), nepokoj, ľahká unaviteľnosť, neustále napätie. U B. W.
vyšli príznaky spadajúce pod posttraumatický syndróm: telesné rozrušenie pri spomienkach na týranie
zo strany otca, vedomé vyhýbanie sa myšlienkam alebo citom, ktoré súvisia s traumou, neschopnosť
si spomenúť na všetky detaily, pocit izolovanosti od druhých a pesimizmus do budúcnosti. S najväčšou
pravdepodobnosťou bolo zvýšené agresívne správanie a prejavy zo strany otca a exmanžela B. W.
spôsobené vplyvom škodlivého užívania alkoholu. Kde syn vo výpovedi uviedol, že „On keď pije je
agresívny, arogantný, násilný, proste je to monštrum. Keď nepije, tak je ticho, doma je zavretý“. Pred
rokom 25.07.2016 bol syn aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, teda ten pretlak a stres z
brachiálneho agresívneho správania sa otca voči synovi a exmanželke, mal kulminujúci charakter, čo
viedlo aj k trestnému oznámeniu zo strany exmanželky Y. W. dňa 07.08.2017.
Na ďalšie otázky obhajkyne znalec vypovedal, že si myslí, že spis z ÚPSVaR, čo uvádzal syn
obžalovaného, sa nachádzal v spise a on ho naštudoval. Alebo ohľadom tohto bola iba správa. To
zohľadňoval pri vypracovaní znaleckého posudku. Nemyslí si, že by konanie syna obžalovaného bolo
nejakým aktom pomsty voči rodičom, že by sa chcel nejako takto pomstiť, že neuspel so svojim podnetom
na úrade práce, u syna obžalovaného nezistil nejakú poruchu osobnosti v rámci vyšetrenia. On berie
objektívne údaje, keď obdrží posudok od vyšetrovateľa alebo od súdu, toto považuje za objektívne údaje,
nie údaje od súkromných osôb. Podklady pre vypracovanie znaleckého posudku bol vyšetrovací spis

a psychologické vyšetrenie svedkov poškodených. Pod tým pojmom objektívne údaje od navrhovateľa
v tomto konaní, myslí tým vyšetrovací spis od vyšetrovateľky. Následne si poškodených predvolal. Ak
poškodenú Y. W. opísal ako osobnosť úzkostnú s hystriónskymi črtami, ide o osobnosť ustráchanú,
zvýšene úzkostnú a má sklony k dramatizovaniu veci, avšak nie je to porucha osobnosti, sú to len
črty. Čo sa týka poškodenej, jej osobnosť má sklony k dramatizovaniu veci. Keď uviedol u poškodenej
Y. W., že je to osobnosť bez výraznej patológie v oblasti vyšších citov a správania, prežívania, to
znamená, že nie je u nej porucha osobnosti, ak by tam bola výrazná patológia, daná osobnosť má
poruchu správania. Čo sa týka vyjadrenia tých čŕt osobnosti poškodenej, tak ako ju opísal v tom bode
1, je to taký vyšší priemer, je to bežné v tom zmysle, že každý človek má nejakú štruktúru, črty,
osobnosti, je si dostatočne vedomá reality. Ak poškodenú opísal ako, že má temperament flegmatického
typu, poškodená pôsobí skôr pokojným dojmom, stabilným, rýchlo sa nerozčuľuje. Toto zistil metódou
štandardného dotazníka a metódou EOD. Keď poškodenú vyšetroval, nevšimol si, že by bola pod
vplyvom nejakých psychoaktívnych liekov, tie lieky môžu temperament len zvýrazniť alebo utlmiť, ale
ten temperament ako taký sa nemení. Keď u poškodenej uviedol, že afektivita je anxiózna, znamená
to, že emócie poškodenej sú úzkostné prežívanie strachu. Poškodená sa mu nesťažovala na spolužitie
s prvým manželom. Poškodená spomínala, že má deti z predchádzajúceho manželstva, ale tomu sa
nevenovali, nebolo to predmetom znaleckého posudku. Väčšinou si ženy potom vyberajú podobných
mužov s podobnými agresívnejšími prejavmi. Je to bežný jav, čo sa týka psychológov, majú za to, že vo
všeobecnosti, ak si daná osoba vyberie za partnera nejakého násilníka, agresívneho, tak základ môže
byť v tom, že v detstve má agresívneho otca a mala s tým skúsenosti. Čo sa týka syndrómu týranej
osoby, je to proces, nedá sa jednoznačne určiť, že takýto syndróm získala osoba od prvého agresívneho
manžela alebo získala ho až následne od druhého agresívneho manžela. Pri vypracovaní znaleckého
posudku vždy zohľadňuje aj vekové obdobie toho vyšetrovaného jedinca. On nezistil také znaky, že by
poškodený B. W. mladší sa chcel javiť v lepšom svetle, že by bol viac sociálne obľúbenejší.
Na otázky prokurátora znalec vypovedal, že si myslí, že príčinou tých hádok bol alkohol obžalovaného,
za triezva myslí si, že medzi nimi nevznikali hádky a je možné, že ak obžalovaný prišiel pod vplyvom
alkoholu, poškodenej sa to nepáčilo, dala možno nemiestnu poznámku, na ktorú reagoval obžalovaný
a tak mohla vzniknúť hádka. Za triezveho stavu u obžalovaného nemyslí si, že by poškodená bola
iniciátorom nejakých hádok. Keď v znaleckom posudku uviedol, že výpovede poškodených možno z
psychologického hľadiska považovať za vierohodné, v štandardizovaných testoch majú aj tzv. lži skóre,
kde sa snažia vyšetrovaných ľudí nachytať pri klamaní, pri vyšetrení oboch poškodených u týchto lži
skóre nebolo zvýšené, taktiež vzhľadom k tým dobrým pamäťovým schopnostiam a intelektu u oboch
poškodených a z celkovej tej reality mu vyšlo, že nemajú sklony ku klamstvu. Keď u poškodenej zistil
znaky syndrómu týranej osoby, on to zistil až v súvislosti so správaním exmanžela - obžalovaného, nedá
sa jednoznačne zistiť, či sa ten syndróm u poškodenej prejavoval aj v súvislosti s tým prvým manželom,
pri vyšetrovaní by sa to zistilo, znova opakoval, že ten syndróm týranej osoby je určitý proces. Tie závery,
ktoré u poškodenej zistil v odpovedi na otázku č. 5 sa týkajú vzhľadom na správanie obžalovaného -
exmanžela.
Na otázky splnomocnenkyne poškodenej znalec uviedol, že ten postraumatický syndróm u
poškodeného B. W. V.. zistil dotazníkom mini-dips, ten postraumatický syndróm spôsobuje extrémny
stres a u daného človeka sa prejavuje labilitou, nepokojom, podráždenosťou. Čo sa týka samotného
pošk. B. W. V.. je potrebné, aby sa podrobil nejakým terapiam, aby sa stabilizoval jeho stav. Čo sa týka
pocitu izolovanosti od druhých, to sú cielené otázky v tom dotazníku a toto mu vyšlo u poškodeného. Keď
uviedol, že poškodená má atypické znaky bulímie, neboli naplnené všetky znaky bulímie u poškodenej.
Všetko toto súvisí so stresom a vtedy je možné, že vymiznú tieto prejavy. Pri klinickom rozhovore
poškodená spomenula, že zvracala požité jedlo. Poškodená nespomínala, že by to bola súčasť nejakej
diéty. Ak ten veľký stres - tlak pominie, prestane byť, je možné, že tie príznaky vymiznú aj za pár dní.
„Keď v noci navštevujem chladničku a následne zvraciam, to je sebazničujúce správanie.“ Bulimičky sú
to osoby skôr plnoštíhle, anorektičky majú postavu tzv. kosť a koža. Bulimické prejavy sa nadobúdajú
stresom, aký to je stres, to treba zisťovať v tom konkrétnom prípade, v kontexte. Keď u poškodeného
B. uviedol, že u neho zistil pocit izolovanosti od druhých, znamená to, že mohol mať kamarátov, ale cítil
sa byť izolovaný, ale prežíval ten pocit izolovanosti.
Na otázky obžalovaného znalec vypovedal, že poškodená sa priznala, že užíva nejaké ukľudňujúce lieky
na úzkosť. Nemyslí si, že by vyhodenie z práce spôsoboval takýto stres poškodenej, to je otázka skôr na
psychiatra. Poškodená sa vyjadrila, že to prejedanie súviselo s tou situáciou doma a nie kvôli tomu, že
by sa bála, že príde o prácu. Nie je si istý, či poškodená uvádzala skutočnosť, že by poškodená mohla
prísť o prácu. Poškodená spomínala, že sa prejedá, nie celodenne, spomínala, že má také záchvatovité
jedenie. Poškodený B. W. V.. je dosť inteligentný na to, aby ak chcel dať obžalovaného s jeho mamou

opäť dokopy, že by volil takýto prostriedok, určite by použil nejaký iný. Na otázku, či syn chcel dosiahnuť
to, aby obžalovaný aj poškodená bývali v jednej domácnosti znalec odpovedal, že skôr si myslí, že nie.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým zápis
o dychovej skúške, listy obžalovaného, prepis volania poškodeného na núdzovú linku, potvrdenie o
vykázaní zo spoločného obydlia, správu z ÚPSVaR Martin s prílohami, správu zamestnávateľa, správu
o povesti, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na obžalovaného. Súd sa taktiež
oboznámil s fotodokumentáciou rodinného domu Č.. XXX M. Ž.P. z č.l. 188-190 spisu.

V liste adresovanom poškodeným samotný obžalovaný doslovne uviedol (č.l. 122 spisu):
„Ahoj Y. a B.!
....
Hned v Úvode by som sa chcel ospravedlniť a poprosiť o prepáčenie za incident, ktorý som spôsobil.
Viem, že alkohol my moc nepomáha, práve naopak. Rozmýšľal som už aj nad ambulantnou liečbou,
ktorú s určitou pravdepodobnosťou budem navštevovať. Myslíte si, že to je u mňa nereálne, no budem
musieť zo sebou niečo robiť aby tieto prešľapy u mňa prestali.“

Zo správy o povesti z obce Ž. (č.l. 250a spisu, č. l. 770 spisu) ako i zo správy zamestnávateľa (č.l. 257
spisu) vyplýva, že je obžalovaný hodnotený kladne, pozitívne.

Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia na č. l. 230-238 spisu vyplýva, že obžalovaný bol dňa
08.08.2017 o 23,15 hod. vykázaný na dobu 10 dní zo spoločného obydlia na adrese - rodinný dom Č..
XXX M. Y. Ž.P., Y. V. spolu s priľahlými priestormi a pozemkom podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore.

Zo správy z ÚPSVa R Martin na č.l. 246 spisu vyplýva, že dňa 25.07.2016 sa na tento štátny orgán
dostavil poškodený B. W. V.., ktorý prišiel oznámiť, že jeho otec vo zvýšenej miere používa alkoholické
nápoje a po ich požití nadáva jemu aj jeho matke, vyhráža sa, že ich zabije. Poškodený uviedol, že sa
otca bojí keď je opitý, má strach o svoj život a preto situáciu rieši tak, že odíde z domu.

Na č.l. 270 spisu sa nachádza prepis volania poškodeného na núdzovú linku s prosbami o pomoc,
poukazom na agresivitu obžalovaného, nemožnosťou zvládať situáciu, o ich terorizovaní zo strany
obžalovaného.

Z výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 277 spisu) vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát postihnutý
pre spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o
priestupkoch, ktorých sa dopustil dňa 18.06.2013 a 13.05.2013 v obci Ž. pred a v rodinnom dome Č..
XXX voči W. S. a D. W., ktorým najprv vulgárne nadával a následne ich aj fyzicky napadol, za čo mu
boli uložené pokarhania.

Z odpisu z registra trestov ( č. l. 509-510 spisu) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne
trestaný, prvýkrát rozsudkom Vojenského obvodového súdu České Budějovice sp. zn. 3T/192/1984
z 07.08.1984 aj pre spáchanie násilnej trestnej činnosti (trestné činy útoku na verejného činiteľa
a výtržníctvo) na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, z ktorého bol
podmienečne prepustený 22.02.1985 Vojenským obvodovým súdom Banská Bystrica so skúšobnou
dobou na 18 mesiacov, zvyšok trestu mu bol odpustený amnestiou zo dňa 08.05.1985. Čo sa
týka druhého odsúdenia obžalovaného - rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/118/1998 z
22.07.1998, tu sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy - návrhy obhajoby a prokurátora na doplnenie
dokazovania spočívajúce vo vypracovaní doplnku znaleckého posudku znalcom z odboru psychológia
vo vzťahu k poškodenej Y. W. a jej obdobia života s prvým exmanželom, ktorý predchádzal manželstvu
s obžalovaným B. W., ďalej vo vypracovaní nových znaleckých posudkov ohľadom obžalovaného a
svedkov poškodených ako aj návrh spočívajúci v osobnom výsluchu svedka T. K. z nasledovných
dôvodov.
Čo sa týka návrhu procesných strán na doplnenie dokazovania pred súdom spočívajúci vo vypracovaní
doplnku znaleckého posudku znalcom z odboru psychológia vo vzťahu k poškodenej Y. W. a jej
obdobia života s prvým exmanželom a v osobnom výsluchu svedka T. K. súd poukazuje na to, že

prokurátor podal obžalobu na obv. B. W. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť v období od roku 2010
do 07.08.2017 v obci Ž., Y.. V. v rodinnom dome č. XXX a súd je povinný a zároveň aj viazaný
rozhodnúť len o obž. B. W. ohľadom prokurátorom zažalovaného skutku. Súd vôbec neprejednáva
skutok ktorého by sa teoreticky mohol dopustiť voči poškodenej Y. W. aj prvý exmanžel poškodenej
dávno ešte pred týmto časovým obdobím. Z tohto dôvodu súd má za to, že navrhované doplnenie
dokazovania v tomto smere je nadbytočné a nepotrebné pre rozhodnutie súdu v danej trestnej veci.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by navrhovaný svedok T. K. - syn poškodenej z prvého
manželstva bol svedkom nezhôd medzi obžalovaným a poškodenými ohľadom prejednávaného a
časovo ohraničeného skutku, keďže z výpovedí svedkov vyplýva, že v tomto rozhodnom období tento
obhajobou navrhovaný svedok nebýval v rodinnom dome č. XXX M. Ž., ale by sa mal zdržiavať a
trvalo bývať v W. M. Č. T. , a preto súd zamietol tento návrh obhajoby, ktorý podľa názoru súdu
sa týka okolností nepodstatných pre rozhodnutie súdu a tohto svedka obhajoba chcela s najväčšou
pravdepodobnosťou vypočuť k spolužitiu poškodenej Y. W. s jej prvým exmanželom. Súd zároveň
poukazuje i na to, že na hlavnom pojednávaní však umožnil vypočuť obhajobe viacerých rodinných
príslušníkov obžalovaného, starostku obce, zamestnávateľa a suseda obžalovaného, ktorí mali možnosť
osobne vidieť a počuť čo dialo v rodine obžalovaného. Obhajoba navrhla doplniť dokazovanie pred
súdom o vypracovanie nových, komplexnejších znaleckých posudkov ohľadom obžalovaného a svedkov
poškodených rovnakými znalcami. Súd na hlavnom pojednávaní však umožnil vypočuť obhajobe oboch
znalcov, znalci na hlavnom pojednávaní zotrvali na svojich záveroch znaleckých posudkov, ktoré
na hlavnom pojednávaní predniesli, znalci na hlavnom pojednávaní zodpovedali na každú otázku
procesných strán, podrobne uviedli na základe akých skutočností dospeli k týmto záverom, ktoré nemajú
dôvod meniť a ani osobným výsluchom týchto znalcov nevystala žiadna otázka, ktorú by bolo potrebné
zodpovedať napr. vypracovaním doplnkov k týmto znaleckým posudkom resp. vypracovaním nových
znaleckých posudkov. Súdu sa žiada dodať, že obhajoba súdu nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by
spochybňoval závery týchto znaleckých posudkov. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov odmietol
návrhy obhajoby a prokurátora na doplnenie dokazovania.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. sa
dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a spácha čin závažnejším spôsobom konania.

V zmysle ust. § 127 ods. 4, 5 Tr. zák. sa blízkou osobou rozumie tiež príbuzný v priamom pokolení a
manžel; na účely trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 aj bývalý manžel,
druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej
domácnosti.

Závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného
činu.
Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok
veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu sú v starostlivosti
alebo výchove iných osôb. U oboch kategórii osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.
Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné,
alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej
starostlivosti. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie,
ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na
naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené
fyzické alebo psychické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním, taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a)
-e) Tr. zákona. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňuje obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky, prechodný čas.
Senát okresného súdu po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestného
činu ( zločinu ), ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Súd konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete

rozsudku právne kvalifikoval v súlade s obžalobou prokurátora podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm.
d/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa tohto činu dopustil na svojej bývalej manželke Y. W. a na svojom
synovi B. W. V.. V danom prípade bol naplnený aj zákonný znak kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu
tzn. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Už zo základnej skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby vyplýva, že musí ísť o konanie, ktoré prebieha v určitom dlhšom
časovom období. V danom prípade sa však jedná o obdobie viac ako 7 rokov, čo nepochybne možno
posudzovať ako spáchanie činu „po dlhší čas“ v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že z predmetného skutku sa necíti byť vinný. Obrana
obžalovaného v podstate spočívala v tom, že sú to výmysly, klamstvá, nakoľko to boli iba také hádky
medzi ním a jeho bývalou manželkou, žiadne týranie, tie hádky začala bývalá a on sa pripojil, poškodenú
po návrate z W. fyzicky nenapadol a syna chytil spredu za košeľu, oprel ho o stenu, a to bolo na popud
bývalej manželky, že ju chlapec sotil a ona si udrela hlavu. Poškodená sa ho chce asi zbaviť.

Obžalovaný zo spáchania predmetného skutku je usvedčovaný čiastočne aj svojou výpoveďou najmä z
prípravného konania, ďalej výpoveďami svedkov poškodených Y. W. a B. W.Y. V.., výpoveďami svedkov
A. K., A. V., B. M., T. Č., J. T., T. X., Q. X., Ľ. W. ako aj výpoveďami znalcov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania priznal, že poškodeným vulgárne nadáva a
uviedol aj konkrétne nadávky. Priznal, že keď ide z práce , tak sa zastaví v krčme a vypije pivo a aj tvrdý
alkohol. Počas ich spolunažívania po tom ako sa vrátili z W. párkrát sa jej (poškodenej- pozn. predsedu
senátu) vyhrážal, že jej rozbije, rozmláti papuľu, ale nikdy to neurobil. Niekedy jej to hovorí pod vplyvom
alkoholu ale aj za triezva. Ale vždy to bolo pri hádke. Synovi sa nikdy nevyhrážal, iba mu povedal, že mu
dá po papuli, napr. kvôli tomu, že keď si od neho požičia nejaké veci nedá ich na poriadok. Synovi dal
dve facky po tom, ako sa vrátili z W., ale už nevedel prečo. Ku skutku zo dňa 7.8.2017 uviedol, že išiel
hore do domu, byt bol plný dymu, niečo varila, dym bol v izbách aj na schodišti, preto sa jej (poškodenej-
pozn. predsedu senátu) opýtal, čo to zasa varí, ona vtedy ležala na posteli a zrejme predtým spala,
povedal jej, nech si to ide ogabať, lebo ak mu ešte raz vyhodí na oči sporák, tak jej hlavu oň obije. Ďalej
obžalovaný priznal, že syna udrel zo 3 krát po zadku a po rukách v oblasti prstov.
Obžalovaný je zo spáchania žalovaného činu priamo usvedčovaný výpoveďami svedkov poškodených
Y. W. a B. W. V.., ako i výpoveďami svedkov A. K. a T. X.. Súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti
týchto svedeckých výpovedí, nakoľko medzi nimi neboli žiadne významnejšie rozpory, práve naopak,
tieto sa navzájom potvrdzujú, logicky dopĺňajú a sú podporené ďalšími priamymi i nepriamymi dôkazmi.
Z výpovedí poškodených a hore uvedených priamych svedkov vyplynulo, že správanie obžalovaného
poškodení vnímali mimoriadne negatívne, pričom z jeho strany išlo najmä o časté nadmerné požívanie
alkoholu, v dôsledku čoho chodieval domov večer alebo v nočných hodinách, vykrikoval, robil hluk,
neporiadok. Ďalej to boli každodenné hrubé vulgárne nadávky, ponižovanie, bezdôvodné urážanie,
znevažovanie, výsmešné a pohŕdavé zaobchádzanie, znevažovanie poškodenej pre jej pôvod, vzhľad,
následné vyhrážanie zabitím, vyhodením z domu, výnimočne i následné fyzické napadnutie pošk. Y. W.
( silno ju zdrapil za ruky a chcel jej vlepiť - výpoveď svedkyne A. K., A. V., pred dvomi rokmi ju vyhlušil
5- krát po uchu až nepočula naň, raz ju boxoval do brucha, raz jej dal v posteli po hlave - výpoveď
poškodenej, tri facky - výpoveď svedka poškodeného) a pošk. B. W. V.. ( facky, zdvihnutie rukami za
krk, búchanie gumeným kladivom po prstoch poškodeného kvôli údajnému kradnutiu cigariet - výpovede
svedkov poškodených, výpovede svedkov A. K.J., B. M., T. X. P. Q. X. ). V dôsledku tohto konania
obžalovaného poškodení ale i svedkyňa A. K. sa poskrývali alebo ušli na dvor a keď obžalovaný zaspal,
následne sa vrátili do obydlia (výpovede svedkov poškodených, výpovede svedkýň A. K. P. Q. X.).
Konanie obžalovaného vyvolávalo u poškodených neustály neprimeraný stres, napätie, spôsobovalo ich
psychickú vyčerpanosť, depresie, úzkostné stavy, obavy a strach z toho čo sa ešte môže stať, keďže
jeho správanie pod vplyvom alkoholu bolo nepredvídateľné. Taktiež u nich existovali obavy o vlastnú
budúcnosť, ekonomické zabezpečenie domácnosti a výživu neplnoletého syna, nakoľko obžalovaný keď
mal príjem, tento prednostne použil pre svoje potreby, hlavne na alkohol a zväčša na potreby domácnosti
neprispieval. Obžalovaný neplatil ani určené výživné na syna.
Pravdivosť výpovedí poškodených je ďalej podporovaná závermi znaleckého posudku znalca z odboru
psychológie W.. Q. Ď., ktorý konštatoval u poškodenej Y.X. W. znaky syndrómu týranej osoby, vtieravé
myšlienky, sny, psychická záťaž pri spomienkach na správanie exmanžela, náznaky sebazničujúceho
správania v zmysle bulimických prejavov (nočné jedenie a následné vracanie požitého jedla), nepokoj,
ľahká unaviteľnosť, neustále napätie. U poškodeného B. W. V.. podľa znalca vyšli príznaky spadajúce
pod posttraumatický syndróm: telesné rozrušenie pri spomienkach na týranie zo strany otca, vedomé
vyhýbanie sa myšlienkam alebo citom, ktoré súvisia s traumou, neschopnosť si spomenúť na všetky

detaily, pocit izolovanosti od druhých a pesimizmus do budúcnosti. Aj z tejto skutočnosti celkom
jednoznačne vyplýva, že konanie obžalovaného nie je možné hodnotiť iba ako „bežné“ rodinné hádky,
ale konanie, ktoré napĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., a
to formou najmä psychického týrania.
Obžalovaný je nepriamo usvedčovaní aj výpoveďami ďalších svedkov.
Svedkyňa A. V. vypovedala, že pošk. Y. W. jej rozprávala, že sa jej ťažko žije s bývalým manželom, že
na ňu brýzga, že jej vulgárne nadáva, spomínala aj že ju chytil za ruku a odsotil, ale nikdy jej nevravela,
že by ju inak fyzicky napadol. Spomínala, že jej viackrát povedal niečo v tom zmysle „zavri papuľu, lebo
dostaneš bitku“, niečo také.

Svedok B. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že za triezva obžalovaný je dobrý človek, nie sú s
ním žiadne problémy, ale keď je pod vplyvom alkoholických nápojov, jeho správanie sa zmení o 360
stupňov, povedal by, že sa zmení na grobiana, používa vulgarizmy, nadávky voči všetkým, voči svojmu
okoliu. Čo sa týka domácnosti W., boli tam hádky, hluk, hádali sa, padali tam nejaké vulgarizmy, keď
p. W. bol bližšie pri okne, tak bolo počuť, že používa vulgarizmy, to bolo vtedy, keď bol pod vplyvom
alkoholu a vracal sa z krčmy, bolo to často, možnože 2-krát, 3-krát do týždňa. Obžalovaný chodil pod
vplyvom alkoholu celý týždeň, mohol mať vypité pivo, poldeci, ale napitý domov chodil v piatok, sobotu,
teda cez víkendy. Z bytu W. bolo počuť krik, bolo to dosť často. Pani W. aj B. W. V.. sa mu sťažovali
na obžalovaného, že zase prišiel opitý a že im vulgárne nadával. Tie nálady poškodených sa zmenili po
tom, čo obžalovaný prišiel domov, boli utiahnutí, smutní. Svedok priznal, že obžalovaný fyzicky napadol
aj jeho maloletého syna.
Svedok T. Č. vypovedal, že on sa rozprával s pani W., tá sa mu sťažovala na spolužitie s obžalovaným,
napr. že zase prišiel pripitý, spitý a že robil poriadok, obžalovaný sa mu zase sťažoval, že manželka
mu nechce prísť pomôcť.
Svedkyňa J. T. vypovedala, že poškodená sa stále musela z roboty ponáhľať domov, že musí navariť,
upratať, lebo keď príde manžel opitý domov, že budú nejaké bitky, vyhrážky. Mnoho krát dala telefón na
hlasný odposluch a ona počula ako obžalovaný vulgárne nadáva „vy piče“ a ďalšie vulgárnosti aj na ňu.
Poškodená sa jej zdôverila aj o tom, že sa bojí aj zaspať, aby jej niečo neurobil.

Svedkyňa T. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že čo sa týka toho zlého správania sa
obžalovaného voči poškodenej bolo to aj pred tým obdobím, pred rokom 2010, keďže bola na materskej
chodila k mame na víkendy, na týždeň, bolo tam násilie bol tam strach, tyrania, B. keď sa opil robil
krik, nadával, bol vulgárny, furt trieskal, robil neporiadky na dvore. Mame škaredo nadával, obžalovaný
sa na nich zaháňal, búchal do steny, do chladničky. Poškodená - mama sa jej často sťažovala, boli to
dennodenné telefonáty, ako sa k nej obžalovaný správa, ako sa trasie. Vie od mamy, že obžalovaný ju
tak tresol, že ju bil, že nepočuje na jedno ucho. S tretím synom chodila do domácnosti jej mamy a vie
čo sa tam dialo. Ona si to pamätá, že obžalovaný sa takto vulgárne správal stále, to násilie bolo nielen
voči jej mame, ona si pamätá že zbil aj vlastnú mamu, ďalej pozabíjal psov po dvore, po tom čo sa opil
zobral sekeru a trieskal psov o strom. Takto ich brutálne zabil. Obžalovaný používal násilie aj voči synovi
B., ale nie v takej miere ako voči jej mame. Bola svedkom toho, ako mu vulgárne veľa krát nadal. Čo sa
týka násilia voči B., vie že ho tĺkol po prstoch kladivom kvôli cigaretám. To jej hovoril priamo B..

Svedkyňa Q. X. vypovedala, že bola svedkom toho ako švagor bol bezcitný a vulgárny na jej sestru,
následne keď jej sestra zavolala, dala si telefón na hlasný odposluch, počula, čo sa deje, ona bola
svedkom toho ako sa švagor vyjadril na adresu sestry, že je východniarska kurva aj s ňou. Keď mali
finančný nedostatok, ona sestre hovorila, že prečo neodíde z domu zarobiť peniaze, ona jej povedala,
že nemôže odísť, lebo keď nechala malého B. s obžalovaným doma, že obžalovaný bil syna B., čo jej
potvrdila tak poškodená, ako aj malý B., že vraj mu mal tĺcť hlavu o stôl a tak podobne. Z rozprávania
poškodenej vie, že obžalovaný z práce rovno pokračoval do krčmy a potvrdil to aj synovec. Videla na
návšteve aj B., ten sa jej aj do telefónu posťažoval, že otec je zlý na mamu, že jej škaredo vulgárne
nadáva a že doma neni pokoj. Keď B. uvádzal, že neni doma pokoj, uvádzal, že sa nemôže vyspať, že
doma je krik, hluk, že otec vystrája. Oni sa ho viacej na to nepýtali, len ho utešovali, vedeli si predstaviť,
čo sa tam deje.

Svedkyňa Ľ. W. uviedla, že v domácnosti medzi obžalovaným a poškodenou boli sem - tam problémy,
chodieval večer domov, mal vypité, obžalovaný nadával svojej mame, niekedy aj jej. To čo sa odohrávalo
v domácnosti hore, to nevie, oni bývali dole, oni hore. Obžalovaný chodieval domov opitý každý deň.

Bola svedkom slovnej agresie obžalovaného smerom na poškodenú. Obžalovaný nadával poškodenej
pričom použil slová „piča východniarska“ a pod. Hádal sa s ňou kvôli veciam, ktoré neboli porobené okolo
domu, napríklad, keď neboli nakŕmené zajace. Vtedy nadával a tie nadávky smerovali voči poškodenej.
Pred ňou sa obžalovaný poškodenej nevyhrážal. Keď boli hádky, ona radšej išla preč. Tie hádky boli
vonku na dvore. Niekedy poškodená s plačom prišla domov. Tie hádky boli aj hore v byte W., vtedy sa jej
poškodená vyrozprávala. Poškodená plakala, bola celá roztrasená, sťažovala sa na obžalovaného. Malý
B. pri hádkach medzi obžalovaným a poškodenou išiel dole. Bol taký vyplašený. Obžalovaný napadol v
minulosti aj svoju matku, bolo to dávno, bolo to pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný, keď mal vypité, ona
radšej išla do izby, nemala chuť sa s ním rozprávať. Pod vplyvom alkoholu obžalovaný stále nadával
na všetko. Podľa nej poškodená mala strach z obžalovaného. Poškodená pri hádkach bola radšej ticho.
Poškodená pracovala na poli, kŕmila zajace, tiež robila okolo domu, na poli robila poškodená každý deň.
Obžalovaný chodil večer polievať a vtedy väčšinou vyčítal poškodenej, čo nie je porobené. Zajace boli
nakŕmené, ale on vyčítal, že nie sú nakŕmené, hoci boli. Ona keď ho vidí opitého, bojí sa ho a radšej
ide preč a vyhýba sa mu. Keď je v takom stave, ona sa nechce starať do ich vecí, každý má svoje. Na
ich napomenutia, aby obžalovaný išiel spať, išiel hore do bytu. Keď je obžalovaný opitý, určite by bol
schopný aj niekomu ublížiť.

Súdu nedá nepoukázať i na samotný obsah listu (č.l. 122 spisu) v ktorom samotný obžalovaný sa obom
poškodeným chcel ospravedlniť a poprosiť ich o prepáčenie za incident, ktorý spôsobil. Sám obžalovaný
uvážil, že mu alkohol moc nepomáha, práve naopak a vyjadril sa, že bude musieť so sebou niečo robiť,
aby „tieto prešľapy“ u neho prestali.

O správaní sa obžalovaného voči poškodeným, o problémoch v ich rodine sa nevedeli vyjadriť respektíve
o tom nemali vedomosť svedkovia - R. W., D. W. , Ľ.T. W., J.. D. M. P. Q. K.. Svedok Q. K. vypovedal, že
len vie, že medzi obžalovaným a poškodenou boli nejaké nezhody. Svedok Ľ. W. vypovedal, že nebol
svedkom nejakého konfliktu, výtržností nezhôd medzi obžalovaným na jednej strane a na druhej strane
jeho bývalej manželky a ich syna, myslel si, že je všetko v poriadku. On nepočul ani od iných občanov,
obyvateľov, že by obžalovaný mal fyzicky napádať, vulgárne sa vyjadrovať na adresu poškodenej a ich
syna. Svedkyňa J.. D. M., starostka obce Ž.P. vypovedala, že od r. 2011 do doby, kedy bol obžalovaný
zadržaný príslušníkmi polície, dedina vôbec neriešila vzťahy prípadné nezhody v rodine W., ak sa niečo
dialo, tak to bolo úzko v kruhu rodiny s tým, že toto sa neposunulo ďalej na verejnosť. Takže o tom
dedina nemohla vedieť.

V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia - W. S., F. W., T. W. P. V. W..

Svedok W. S. vypovedal, že čo sa týka rodiny W., bola to normálna rodina, on bol svedkom zopár hádok
medzi obžalovaným a poškodenými, bolo to kvôli maličkostiam, že nebolo opraté, že neboli nakŕmené
zajace. Čo sa týka vzťahu obžalovaného a poškodených, on nepostrehol zmenu v ich vzťahu, on sa
k tomu aj vyjadril, že to bral ako normálnu rodinu. On málokedy počul hádky medzi obžalovaným a
poškodenou Y.. Nevidel, že by obžalovaný fyzicky napadol poškodenú Y. alebo jeho syna. On nevidel,
že by poškodená a syn obžalovaného pomáhali na dvore. Svedok sa vyjadril, že ak sa dá, on pomôže
obžalovanému, ak sa nedá, tak sa nedá.

Svedok F. W. - bratranec obžalovaného - uviedol, že ak bol niekto trýznený, tak to bol obžalovaný, lebo
poškodená bola strašne zlá. Ani obžalovaný ani poškodení sa mu nesťažovali navzájom na seba. Skôr
neboli myslí si hádky v rodine W.. Čo sa týka vyhrážok, ktoré on počul, bol to ten incident naposledy, keď
policajti prišli pre obžalovaného, vtedy sa obžalovaný pred policajtami vyjadroval, že či ich má všetkých
podusiť. On videl obžalovaného pod vplyvom alkoholu, čo sa týka toho požívania, môže to byť 2-krát
do týždňa, čo mohol byť pod vplyvom alkoholu.

Svedok T. W. - bratranec obžalovaného -vypovedal, že manželstvo medzi obžalovaným a poškodenou,
on by to definoval ako talianske manželstvo. Niekedy obžalovaného a poškodenú videl ako kričia po
sebe, vzápätí ich videl, ako sa túlia na balkóne k sebe, nevie sa bližšie vyjadriť. Keď obžalovaný žiadal
poškodenú, aby mu pomáhala, ona to odmietala, tak z toho vznikali hádky. Viacej sa mu obžalovaný
sťažoval na manželku, aj to sa stalo, že poškodená sa mu sťažovala na obžalovaného, že zase bol opitý.

Svedkyňa V. W. - matka obžalovaného vypovedala, že syn a poškodená spolu riadne žili, v každom
manželstve občas býva aj hádka, keď poškodenej syn nedal peniaze, tak mu nadala do kadejakých. Keď

sa hádali, aj poškodená ziapala, bolo ju počuť na celú dedinu. Syn obžalovanému začal kradnúť peniaze
z vrecka, obžalovaný si nemal za čo kúpiť desiatu. Jej syn si vypil raz za mesiac, keď dostal peniaze na
výplatu, potom nepil alkoholické nápoje. Ona sa rozprávala s osobami, ktoré majú dneska byť vypočuté a
sľúbili jej, že budú rozprávať v prospech obžalovaného. Na otázky obžalovaného svedkyňa vypovedala,
že sa rozprávala aj s T. Č. aj B. Q. K. aj s Ľ. W. s tým, že budú svedčiť v prospech obžalovaného. Keď
sa obžalovaný s poškodenou hádali, ona si toho nevšímala. Jej syn sa vulgárne nevyjadroval.

Ani tieto výpovede svedkov však nemožno považovať za dôkazy, ktoré by spochybnili tvrdenia obžaloby.
Výpovede hore uvedených svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného súd posúdil ako
nevierohodné a účelové s úmyslom pomôcť obžalovanému - svojmu príbuznému vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti. Súd poukazuje na zjavné rozpory v ich výpovediach, keď svedok W. S. na hlavnom
pojednávaní zamlčal tú skutočnosť, že ho v minulosti obžalovaný fyzicky napadol a na rozdiel od
prípravného konania na hlavnom pojednávaní si už nespomenul, že mu poškodený uvádzal, že
obžalovaný bil jeho mamu. Samotný svedok sa potom vyjadril: „ Ak sa dá, on pomôže obžalovanému,
ak sa nedá, tak sa nedá.“ Rovnako svedkyňa V. W. na rozdiel od prípravného konania diametrálne
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je syn a obžalovaná spolu riadne žili, jej syn sa vulgárne
nevyjadroval a vypil si raz za mesiac, čo nekorešponduje ani s výpoveďou samotného obžalovaného,
ktorý uviedol, že ako každý chlap keď ide z roboty, si dá jedno pivo a viackrát do týždňa aj borovičku.
Svedkyňa rovnako uviedla, že sa rozprávala s osobami, ktoré majú dneska byť vypočuté a sľúbili jej,
že budú rozprávať v prospech obžalovaného. Z vyjadrenia svedka F. W. - ak bol niekto trýznený,
tak to bol obžalovaný, lebo poškodená bola strašne zlá - vyplýva svedkov negatívny predpojatý vzťah
k poškodenej a naopak pozitívny vzťah k obžalovanému. Tieto skutočnosti ako i to, že predmetné
výpovede svedkov nekorešpondujú ani s ďalšími vykonanými dôkazmi (výpoveďami ďalších svedkov
ale i výpoveďou obžalovaného) a jedná sa o výpovede podstatne rozporné, pričom z vyjadrení svedkov
W. S.N. P. V. W. nepochybne vyplýva očividná snaha pomôcť obžalovanému, z týchto skutočností súd
má za to, že výpovede týchto svedkov sú nevierohodné a účelové a učinené so zjavnou snahou pomôcť
obžalovanému.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré vyvracajú obranu obžalovaného
a zároveň jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/Tr. zák..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo
forme individuálnej a generálnej prevencie. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka osoby páchateľa z aktuálneho odpisu z registra trestov súd mal preukázané, že obžalovaný
B. W. bol v minulosti súdne trestaný, a to najmä rozsudkom Vojenského obvodového súdu České
Budějovice sp. zn. 3T/192/1984 z 07.08.1984. Obžalovaný ako vojak sa vtedy dopustil nielen vojenských
trestných činov aj ďalšej násilnej trestnej činnosti, avšak s poukazom na dobu vyše 25 rokov, ktorá
uplynula od spáchania týchto trestných činov súd na túto skutočnosť neprihliadal, a preto u obžalovaného
nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona - t.j. že už bol za trestný čin odsúdený.
Súd u obžalovaného však nevzhliadol ani žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Tr. zákona.
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v tejto trestnej veci neboli splnené
podmienky pre mimoriadne zníženie trestnej sadzby pod dolnú hranicu v zmysle § 39 ods. 1 Tr.
zákona, a preto súd pri rovnováhe poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností bol povinný obžalovanému
ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov až na 15 rokov. Súd s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok a po vyhodnotení osoby páchateľa
dospel k záveru, že na jeho prevýchovu bude primerané uloženie trestu odňatia slobody na samej
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov. Súd je toho názoru, že takto
stanovený druh trestu a jeho výmera zabezpečí ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného /prvok

individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /
prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto zločinu, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Y. W., nar. XX.XX.XXXX vo M. H., trvale bytom Ž. Č.. XXX,
Y. V. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces z nasledovných dôvodov. Poškodená Y. W.
v prípravnom konaní po poučení podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku sa vyjadrila, že si nevie nejako
vyčísliť ani uplatniť ujmu ktorá jej vznikla, je to len psychická ujma z toho že sa ďalej nedá znášať jeho
chovanie, aj na hlavnom pojednávaní poškodená Y. W. si nevedela vyčísliť ujmu, ktorá jej vznikla. Keďže
poškodená Y. W. si nárok na náhradu škody uplatnila síce včas, ale tento nárok nebol poškodenou
uplatnený riadne (z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje - § 46 ods. 3 Tr. poriadku), z tohto dôvodu bol súd povinný poškodenú s jej nárokom na
náhradu škody odkázať na civilný proces.
Súd obžalovanému neuložil podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr.
zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou z nasledovných dôvodov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zákona súd tak môže urobiť (uložiť ochranné liečenie - pozn.
predsedu senátu) aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo
zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom
konaní pokračovať, alebo pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin násilnej
povahy voči blízkej osobe a pod vplyvom návykovej látky - alkoholu. Znalec V.. Q. K. vo svojom
znaleckom posudku uviedol, že obvinený je chorobne závislý na alkohole, je indikovaná ochranná
protialkoholická liečba a navrhuje obvinenému nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou
formou. Z hľadiska aktuálneho duševného stavu pobyt obvineného na slobode nie je nebezpečný pre
spoločnosť za predpokladu, že nebude požívať alkoholické nápoje. Z týchto skutočností nepochybne
vyplýva, že znalec obžalovanému navrhol uložiť protialkoholickú liečbu miernejšou len ambulantnou
formou (nie ústavnou formou). Zároveň súd obžalovanému po vykonaní dokazovania na hlavnom
pojednávaní uložil dlhodobý nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý bude
obžalovaný vykonávať v ústave na výkon trestu odňatia slobody, teda v chránenom prostredí, kde
samozrejme nebude môcť požíval alkohol, teda obžalovaný bude v stave tzv. „vynútenej dlhodobej
abstinencie “. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že v obdobných prípadoch - v stave dlhodobej
nútenej abstinencie odsúdených vo výkone trestu, ktorým bola súdom právoplatne uložená ochranná
liečba ambulantnou formou, ktorú ani nezačali vykonávať, následne znalci súhlasili s upustením od
výkonu ochrannej liečby u týchto odsúdených s poukazom na dlhodobú abstinenciu v chránenom
prostredí (napr. vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 3Nt/51/2017 dňa 22.04.2018 znalec V.. Q. K.
súhlasil s upustením od výkonu ambulantného ochranného protitoxikomanického liečenia u odsúdeného
vzhľadom na jeho dlhodobý pobyt vo výkone trestu odňatia slobody až do roku 2022). Vzhľadom
na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že obžalovanému nie je potrebné ukladať ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.