Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202152
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719202152.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu M.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. L. L.A. XX/X, XXXX Z., P. P., právne zastúpený STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o. so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, proti žalovaným: 1./
AUTONOVA, s.r.o. so sídlom Priemyselná areál Východ, súp. č. 3406, 058 01 Poprad, IČO: 31 649 513,
právne zastúpený JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058,01 Poprad, IČO:
42 421 152, 2./ Slovenská republika, zastúpená Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská
Lomnica, so sídlom Tatranská Lomnica č. 66, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, právne zastúpený
JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, o určenie,

že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajší súd dňa 12.04.2019 bol podaný žalobný návrh zapísaný pod sp. zn. 17C 15/2019 žalobcu
M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/X, XXXX Z., P. P., proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená
Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, so sídlom Tatranská Lomnica č. 66, 059

60 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 119,
nachádzajúce sa v okrese Poprad, obec Vysoké Tatry, katastrálne územie Tatranská Lomnica, vedené
Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, a to konkrétne:
• pozemok parcely registra „R.“ č. XXX/X, o výmere 11.880 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
• pozemok parcely registra „R.“ č. XXX, o výmere 1.239 m2, druh pozemku: lesný pozemok,
• pozemok parcely registra „R.“ č. XXX, o výmere 11.589 m2, druh pozemku: lesný pozemok,
patria do dedičstva po nebohej G. A., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy

bytom K., M., v podiele 1/1.
Návrh žalobca odôvodnil tým, že poručiteľ bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v
pozemkovoknižnej vložke XXX, v pôvodnom k. ú. Z. L., okres O. (ďalej len „PKV XXX“). Na PKV XXX
boli parcely vo výlučnom vlastníctve poručiteľa identifikované nasledovne:
- parcelné č. XXXX, druh pozemku: les, výmera: 7.548 m2, parcela registra „N.“,
- parcelné č. XXXX, druh pozemku: les, výmera: 5.209 m2, parcela registra „N.“;
- parcelné č. XXXX, druh pozemku: dom, výmera: 919 m2, parcela registra „N.“;

- parcelné č. XXXX, druh pozemku: záhrada, výmera: 20.823 m2, parcela registra „N.“.
Z podrobnej identifikácie parciel vyplýva, že pôvodné parcely vedené na PKV XXX sa rozčlenili na
viacero parciel, pričom v súčasnosti sú vedené ako parcely registra R. C.. Časť rozčlenených parciel
je evidovaných na LV XXX a ako vlastník časti rozčlenených parciel je na LV XXX zapísaná Slovenskárepublika. Odčlenené parcely od pôvodných parciel, ktorých vlastníkom je Slovenská republika, sú v
súčasnosti vedené na LV XXX ako:
- pozemok parcely registra „R.“ č. XXX/X, o výmere 11.880 m2, druh pozemku: ostatná plocha,

- pozemok parcely registra „R.“ č. XXX, o výmere 1.239 m2, druh pozemku: lesný pozemok,
- pozemok parcely registra „R.“ č. XXX, o výmere 11.589 m2, druh pozemku: lesný pozemok.
Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi z
dôvodu, že vlastníctvo k vyššie uvedeným súčasným pozemkom nikdy nebolo prevedené zo strany
poručiteľa na Slovenskú republiku a Slovenská republika nenadobudla súčasné pozemky zákonným

spôsobom. Slovenská republika odvodzuje svoje vlastnícke právo od konfiškácie podľa nariadenia
Predsedníctva Slovenskej národnej rady č.104 zo dňa 23.08.1945 o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa (ďalej len „Nariadenie 104/1945“), ktorá sa však zjavne nikdy neuskutočnila, pretože z nižšie
uvedených listín vyplýva, že štát si bol vedomý, že nie sú splnené podmienky pre konfiškáciu podľa
Nariadenia 104/1945. Štát si totiž nezákonne prisvojil vlastníctvo k majetku poručiteľa na základe

rozhodnutia Okresného národného výboru - pôdohospodársky v Poprade č.
2672/1962-Dr.Jk. dňa 13.4.1962, ktorým pridelil nehnuteľnosti poručiteľa zapísané na PKV XXX pre
Československý štát, v správe Tatranského národného parku v celosti na základe čl. 23 ods.
3 písm. b. vyhlášky č. 205/1958 Ú.v. Uvedený postup predpokladal, že predtým došlo k zákonnej
konfiškácii predmetného majetku, k čomu ako je nižšie uvedené nedošlo, t.j. v čase prevodu podľa čl.

23 ods. 3 písm. b. vyhlášky č. 205/1958 Ú.v. Okresný národný výbor - pôdohospodársky v Poprade
nebol vlastníkom, a tak ani vlastníctvo prevádzať nemohol. Nakoniec je táto skutočnosť zrejmá aj
zo samotnej PKV XXX, pretože Okresný národný výbor - pôdohospodársky v Poprade nikdy nebol
zapísaný ako vlastník pôvodných nehnuteľnosti, čo znamená, že ani nemohol prevádzať tieto pôvodné
nehnuteľnosti na Československý štát. Miestny národný výbor Tatranská Lomnica listom č. 54/45-II

z 01.05.1945 upozornil povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu, pre oblasť Košice, na vilu A.É. a odporučilo túto k „zabraniu“, nakoľko „by mohol veľmi
účelne slúžiť na zotavovňu pre príslušníkov povereníctva“. Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, pre oblasť Košice vydalo stanovisko č. 1149/1945-VIII zo
dňa 30.5.1945 pre Miestny národný výbor v Tatranskej Lomnici, v ktorom konštatuje, že „vila A. v

Tatranskej Lomnici v zmysle § 2 nariadenia SNR číslo 4 zo dňa 27.02.1945 nie je pôdohospodárskym
majetkom, a preto podľa § 1 cit. nariadenia nepodlieha konfiškácii.“. Napriek tomu, že neboli splnené
ani podmienky pre konfiškáciu podľa nariadenia 108/1945 Sb. tak sa štát pokúšal o konfiškáciu napriek
tomu, že iné jeho orgány jasne deklarovali, že neboli splnené podmienky na prepis vlastníctva z
poručiteľa na štát. Avšak Československé štátne lesy, národný podnik v Piešťanoch adresoval list

č. 182/207-1950 zo dňa 12.06.1950 Krajskému národnému výboru a v liste uvádzal, že: „Nakoľko
Okresný súd v Kežmarku podľa jeho rozhodnutia zo dňa 24.04.1950 č.d. 948/1950 trvá na tom, aby
konfiškácia podľa dekrétu prezidenta republiky číslo 108/1945 Sb. bola vymazaná, po predbežnej ústnej
informácii od Fondu národnej obnovy v Bratislave Vás žiadam, aby ste u Okresného súdu v Kežmarku
láskavo žiadali o výmaz poznámky konfiškácie vloženej uznesením č.d. 8304/1948 na nehnuteľnosti,

zapísané v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX obce Z. L..“ Krajský národný výbor v Košiciach požiadal
listom č. 4158-Tr-50 zo dňa 23.08.1950 Okresný súd v Kežmarku, pozemkovoknižné oddelenie o
výmaz poznámky „konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb.“ Okresný súd v
Kežmarku pod č.d. 1538/50 vykonal výmaz poznámky „konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky
č. 108/1945 Sb.“. Z vyššie uvedených dôkazov je evidentné, že štát sa opakovane pokúšal o konfiškáciu

pôvodných nehnuteľností za situácie, kedy už raz neuspel s konfiškáciou podľa Nariadenia 104/1945,
keďže nespĺňal podmienky poľnohospodárskeho majetku, k čomu ani nikdy nevydal z tohto dôvodu
rozhodnutie konfiškačnej komisie, pričom v nasledujúcom druhom prípade samotný štát konfiškáciu
podľa Nariadenia 108/1945 zrušil (Okresný súd v Kežmarku pod č.d. 1538/50 vykonal výmaz poznámky
„konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb.“. Správa Tatranského národného

parku v Tatranskej Lomnici listom č. 43/25-D/1962 z 02.02.1962 požiadala Okresný národný výbor,
poľnohospodársky odbor v Poprade o vydanie rozhodnutia potrebného k pozemkovoknižnému prevodu.
Okresný národný výbor - pôdohospodársky v Poprade vydal rozhodnutie č. 2672/1962-Dr.Jk. dňa
13.04.1962 (ďalej len „Rozhodnutie 2672/62“), ktorým pridelil nehnuteľnosti poručiteľa zapísané na PKV
565 pre Československý štát, v správe Tatranského národného parku v celosti na základe čl. 23 ods. 3

písm. b. vyhlášky č. 205/1958 Ú. v. z dôvodu, že nehnuteľnosti boli ako je uvedené „skonfiškované podľa
nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.“ a to napriek tomu, že rozhodnutie o
konfiškácii nebolo vydané z vyššie uvedených dôvodov. Je zrejmé, že ak by došlo ku konfiškácii podľa
Nariadenia 104/1945 v roku 1945 alebo 1946 štát by sa opakovane neúspešne nepokúšal o konfiškáciupodľa Nariadenia 108/1945 a rovnako tak o prevod podľa rozhodnutia 2672/62, pretože by pôvodné
nehnuteľnosti boli už dávno vo vlastníctve štátu. Podľa cit. ustanovenia ods. 10 Nariadenia 104/1945
rozhodnutím konfikačnej komisie zriadenej pri Okresnom národnom výbore, do ktorého pôsobnosti

patrili pôvodné nehnuteľnosti alebo rozhodnutím Sboru povereníkov (ods. 8 posledná veta) považuje
sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. 1, 2 alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti
Nariadenia 104/1945. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať sťažnosť na Najvyšší správny súd.
Rozhodnutie komisie bolo nevyhnutnou podmienkou konfiškácie. Problematikou konfiškácie majetku
sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 379/2016-27, kde konštatoval: „Ku

konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo
aj právne účinné (právoplatné a vykonateľné) správne rozhodnutie.“ Štát sa opakovane pokúšal
zmocniť pôvodných nehnuteľností prvýkrát formou konfiškácie podľa Nariadenia 104/1945, avšak neboli
naplnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože: Miestny národný výbor v Tatranskej Lomnici,
konštatoval, že „vila A.G. v Tatranskej Lomnici v zmysle § 2 nariadenia SNR číslo 4 zo dňa 27.02.1945
nie je pôdohospodárskym majetkom, a preto podľa § 1 cit. nariadenia nepodlieha konfiškácii.“. Druhýkrát

formou konfiškácie podľa Nariadenia 108/1945, avšak opätovne neboli naplnené podmienky pre platnú
konfiškáciu, pričom štát prostredníctvom príslušného súdu aj sám následne vymazal poznámku o
konfiškácii z PKV XXX v časti K. - je tak zrejmé a bolo pre všetkých zrejmé, že k zmene vlastníctva chýba
zákonný titul. Tretíkrát docielil pozemkovo-knižný prevod s odkazom na neexistujúcu konfiškáciu podľa
Nariadenia 104/1945 a ešte k tomu Okresný národný výbor konal zjavne nad rámec svojej právomoci,

ktorá prináležala Krajskému národnému výboru v zmysle čl. 23 ods.3 písm. b) vyhlášky č. 205/1958 Ú.v.
Naliehavý právny záujem na navrhovanom určení je daný tým, že napriek neexistencii právneho úkonu,
resp. titulu, na základe ktorého by právny predchodca žalobcu stratil vlastníctvo k pôvodným parcelám,
je ako vlastník súčasných parciel zapísaný žalovaný a bez určenia vlastníckeho práva prostredníctvom
určovacej žaloby nie je možné dosiahnuť zmeny vlastníctva.

2. Na tunajší súd 21.06.2019 bol podaný žalobný návrh zapísaný pod sp.
zn. 11C 25/2019 žalobcu M.L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/X, XXXX Z., P. P., proti žalovaným:
1./ AUTONOVA, s.r.o. so sídlom Priemyselná areál Východ, súp. č. 3406, 058 01 Poprad, IČO: 31 649
513, 2./ Slovenská republika, zastúpená Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica,

so sídlom Tatranská Lomnica č. 66, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, o určenie, že nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. 960, nachádzajúce sa v okrese Poprad, obec Vysoké Tatry, katastrálne
územie E. L., vedené Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, a to konkrétne:
• pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 134 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,

• pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 3.700 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,
• pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 797 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,
• stavba so súpisným č. XX, druh stavby - Budova pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum,

knižnica a galéria), popis stavby - staré múzeum, druh chránenej nehnuteľnosti - Nehnuteľná kultúrna
pamiatka (národná kultúrna pamiatka) postavená na pozemku parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o
výmere 797 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
patria do dedičstva po nebohej G. A., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy
bytom K., M., v podiele 1/1 k celku.

Návrh žalobca odôvodnil tým, že poručiteľ bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v
pozemkovoknižnej vložke XXX, v pôvodnom k. ú. Z. L., okres Poprad (ďalej len „PKV XXX“). Na PKV
XXX boli parcely vo výlučnom vlastníctve poručiteľa identifikované nasledovne:
- parcelné č. XXXX, druh pozemku: les, výmera: 7.548 m2, parcela registra „N.“,
- parcelné č. XXXX, druh pozemku: les, výmera: 5.209 m2, parcela registra „N.“;

- parcelné č. XXXX, druh pozemku: dom, výmera: 919 m2, parcela registra „N.“;
- parcelné č. XXXX, druh pozemku: záhrada, výmera: 20.823 m2, parcela registra „N.“.
Z podrobnej identifikácie parciel vyplýva, že pôvodné parcely vedené na PKV XXX sa rozčlenili na
viacero parciel, pričom v súčasnosti sú vedené ako parcely registra R. KN. Časť rozčlenených parciel je
evidovaných na LV XXX a ako vlastník časti rozčlenených parciel je na LV XXX zapísaný AUTONOVA,

s.r.o., so sídlom Priemyselný areál Východ, súp. č. 3406, 058 01 Poprad, IČO: 31 649 513 (ďalej aj ako
„Žalovaný“). Odčlenené parcely od pôvodných parciel, ktorých vlastníkom je žalovaný 1/ sú v súčasnosti
vedené na LV XXX ako:
- pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 134 m2, druh pozemku: zastavanáplocha a nádvorie,
- pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 3.700 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,

- pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 797 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie.
Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi z
dôvodu, že vlastníctvo k vyššie uvedeným súčasným pozemkom nikdy nebolo prevedené zo strany
poručiteľa na Slovenskú republiku a Slovenská republika nenadobudla pozemky zákonným spôsobom.

Slovenská republika odvodzuje vlastnícke právo od konfiškácie podľa nariadenia Predsedníctva
Slovenskej národnej rady č.104 zo dňa 23.08.1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,akoajzradcovanepriateľovslovenskéhonároda(ďalej
len „Nariadenie 104/1945“), ktorá sa však zjavne nikdy neuskutočnila, pretože z nižšie uvedených
listín vyplýva, že štát si bol vedomý, že nie sú splnené podmienky konfiškácie podľa Nariadenia
104/1945. Štát si totiž nezákonne prisvojil vlastníctvo k majetku poručiteľa na základe rozhodnutia

Okresného národného výboru - pôdohospodársky v Poprade č. 2672/1962-Dr.Jk. dňa 13.04.1962,
ktorým pridelil nehnuteľnosti poručiteľa zapísané na PKV XXX pre Československý štát, v správe
Tatranského národného parku v celosti na základe čl. 23 ods. 3 písm. b. vyhlášky č. 205/1958 Ú.v.
Uvedený postup však predpokladal, že predtým došlo k zákonnej konfiškácii predmetného majetku,
k čomu však ako nižšie uvedené nedošlo, t.j. v čase prevodu podľa čl. 23 ods. 3 písm. b. vyhlášky

č. 205/1958 Ú.v. Okresný národný výbor - pôdohospodársky v Poprade nebol vlastníkom, a tak
ani vlastníctvo prevádzať nemohol. Nakoniec je táto skutočnosť zrejmá aj zo samotnej PKV XXX,
pretože Okresný národný výbor - pôdohospodársky v Poprade nikdy nebol zapísaný ako vlastník
pôvodných nehnuteľných, čo znamená, že ani nemohol prevádzať tieto pôvodné nehnuteľnosti na
Československý štát, keďže nebol ich vlastníkom. Miestny národný výbor Tatranská Lomnica listom

č. 54/45-II z 01.05.1945 upozornil povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu, pre oblasť Košice, na vilu A. a odporučilo túto k „zabraniu“, nakoľko „by mohol
veľmi účelne slúžiť na zotavovňu pre príslušníkov povereníctva“. Povereníctvo Slovenskej národnej rady
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, pre oblasť Košice vydalo stanovisko č. 1149/1945-VIII
zo dňa 30.5.1945 pre Miestny národný výbor v Tatranskej Lomnici, v ktorom konštatuje, že „vila A. v

č. 182/207-1950 zo dňa 12.06.1950 Krajskému národnému výboru a v liste uvádza, že: „Nakoľko
Okresný súd v Kežmarku podľa jeho rozhodnutia zo dňa 24.04.1950 č.d. 948/1950 trvá na tom, aby
konfiškácia podľa dekrétu prezidenta republiky číslo 108/1945 Sb. bola vymazaná, po predbežnej ústnej
informácii od Fondu národnej obnovy v Bratislave Vás žiadam, aby ste u Okresného súdu v Kežmarku
láskavo žiadali o výmaz poznámky konfiškácie vloženej uznesením č.d. 8304/1948 na nehnuteľnosti,

zapísané v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX obce Z. L..“ Krajský národný výbor v Košiciach požiadal
listom č. 4158-Tr-50 zo dňa 23.08.1950 Okresný súd v Kežmarku, pozemkovoknižné oddelenie o
výmaz poznámky „konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb.“ Okresný súd v
Kežmarku pod č.d. 1538/50 vykonal výmaz poznámky „konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky
č. 108/1945 Zb.“. Z vyššie uvedených dôkazov je evidentné, že štát sa opakovane pokúšal o konfiškáciu

pôvodných nehnuteľností za situácie, kedy už raz neuspel s konfiškáciou podľa Nariadenia 104/1945,
keďže nespĺňal podmienky poľnohospodárskeho majetku, k čomu ani nikdy nevydal z tohto dôvodu
rozhodnutie konfiškačnej komisie, pričom v nasledujúcom druhom prípade samotný štát konfiškáciu
podľa Nariadenia 108/1945 zrušil (Okresný súd v Kežmarku pod č.d. 1538/50
vykonal výmaz poznámky „konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945

Sb.“. Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici listom č. 43/25-
D/1962 z 02.02.1962 požiadala Okresný národný výbor, poľnohospodársky odbor v Poprade o vydanie
rozhodnutia potrebného k pozemkovoknižnému prevodu. Okresný národný výbor - pôdohospodársky
v Poprade vydal rozhodnutie č. 2672/1962-Dr.Jk. dňa 13.04.1962 (ďalej len „Rozhodnutie 2672/62“),
ktorým pridelil nehnuteľnosti poručiteľa zapísané na PKV XXX pre Československý štát, v správe

Tatranského národného parku v celosti na základe čl. 23 ods. 3 písm. b. vyhlášky č. 205/1958 Ú. v.
z dôvodu, že nehnuteľnosti boli ako je uvedené „skonfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945
Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 Zb.“ a to napriek tomu, že rozhodnutie o konfiškácii nebolo vydané
z vyššie uvedených dôvodov. Je zrejmé, že ak by došlo ku konfiškácii podľa Nariadenia 104/1945 vroku 1945 alebo 1946 štát by sa opakovane neúspešne nepokúšal o konfiškáciu podľa Nariadenia
108/1945 a rovnako tak o prevod podľa rozhodnutia 2672/62, pretože by pôvodné nehnuteľnosti boli už
dávno vo vlastníctve štátu. Podľa Nariadenia 104/1945 rozhodnutím konfikačnej komisie zriadenej pri

Okresnom národnom výbore, do ktorého pôsobnosti patrili pôvodné nehnuteľnosti alebo rozhodnutím
Sboru povereníkov považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný dňom nadobudnutia účinnosti
Nariadenia 104/1945. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať sťažnosť na Najvyšší správny
súd. Rozhodnutie komisie však bolo nevyhnutnou podmienkou konfiškácie. Problematikou konfiškácie
majetku sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky, v Náleze č. I. ÚS 379/2016-27, kde konštatoval:

„Ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré
patrilo aj právne účinné (právoplatné a vykonateľné) správne rozhodnutie.“ Štát sa opakovane pokúšal
zmocniť pôvodných nehnuteľností prvýkrát formou konfiškácie podľa Nariadenia 104/1945, avšak neboli
naplnené podmienky na vydanie rozhodnutia pretože: Miestny národný výbor v Tatranskej Lomnici,
konštatuje, že „vila A. v Tatranskej Lomnici v zmysle § 2 nariadenia SNR číslo 4 zo dňa 27.02.1945 nie
je pôdohospodárskym majetkom, a preto podľa § 1 cit. nariadenia nepodlieha konfiškácii.“. Druhýkrát

formou konfiškácie podľa Nariadenia 108/1945, avšak opätovne neboli naplnené podmienky pre platnú
konfiškáciu, pričom štát prostredníctvom príslušného súdu následne vymazal poznámku o konfiškácii
z PKV XXX v časti K. - je tak zrejmé, že k zmene vlastníctva chýba zákonný titul. Tretíkrát docielil
pozemkovo-knižný prevod s odkazom na neexistujúcu konfiškáciu podľa Nariadenia 104/1945 a ešte
k tomu Okresný národný výbor konal zjavne nad rámec svojej právomoci, ktorá prináležala Krajskému

národnému výboru v zmysle čl. 23 ods.3 písm. b) vyhlášky č. 205/1958 Ú.v.
V predmetnom konaní má žalobca za to, že rozhodnutie Okresného národného výboru -
pôdohospodárskeho v Poprade č. 2672/1962-Dr.Jk. zo dňa 13.04.1962 je potrebné považovať za
ničotné - nulitné správne rozhodnutie, ktoré je možné preskúmavať aj všeobecným súdom, nakoľko
je tento správny akt tak závadný, že nemožno uplatniť prezumpciu jeho správnosti. S poukazom na

ničotnosť (nulitnosť) správneho aktu - rozhodnutia 2672/62 nemohlo nikdy platne prejsť vlastníctvo k
pôvodným nehnuteľnostiam z poručiteľa na Československý štát - v správe Tatranského národného
parku v Tatranskej Lomnici v celosti 1/1, keďže ako vyplýva z PKV XXX titulom na základe ktorého sa
vložilo vlastnícke právo pre Československý štát bolo právne ničotné - nulitné rozhodnutia 2672/62 a
tým pádom neboli splnené podmienky pre prechod vlastníckeho práva na štát.

Žalovaný v 1./ rade na základe zámennej zmluvy č. 411/N/2014 nadobudol do svojho vlastníctva:
• pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 134 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,
• pozemok parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 3.700 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,

a na základe zámennej zmluvy č. 28/Z/2010 nadobudol Žalovaný 1/ do svojho vlastníctva:
• pozemok parcely registra „R.“, parc. č. 240/2, o výmere 797 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,
• stavba so súpisným č. XX, druh stavby - Budova pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica
a galéria), popis stavby - staré múzeum, druh chránenej nehnuteľnosti - Nehnuteľná kultúrna pamiatka

(národná kultúrna pamiatka) postavená na pozemku parcely registra „R.“, parc. č. XXX/X, o výmere 797
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.
Ak teda vlastníctvo nadobúdané žalovaným v 1./ rade k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je
vlastníctvomnadobúdanýmnazákladezmluvy(vdanomprípadezámennýchzmlúv),potomsanatakéto
zmluvy vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva, a to zásada „nemo ad alium plus iuris

transferre potest, quam ipse habet“. Je všeobecne známe z verejne dostupných zdrojov, že pozemky
a stavba, ktorú žalovaný v 1./ rade nadobudol od štátu na základe zámenných zmlúv patrili v minulosti
poručiteľovi z grófskeho rodu A., nakoniec do dnešných dní sa vyššie uvedená stavba nazýva Vila A.É..
Z verejne dostupných zdrojov sú dostupné informácie, že v 90. rokoch minulého storočia sa o reštitúciu
vily zaujímali potomkovia maďarského grófa. Je teda zrejmé, že vzhľadom na uvedené žalovaný v 1./

rade nevynaložil ani bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, na zistenie skutočností,
akým spôsobom došlo k prevodu vlastníctva k pozemkom a stavbe, ktoré boli pôvodne vlastníctvom
poručiteľa. O tom, že žalovaný 1./ rade nemôže byť dobromyseľným nadobúdateľom a požívať právnu
ochranu dobromyseľného nadobúdateľa svedčí aj ten fakt, že žalovaný v 1./ rade napriek rozsiahlej
publicite, ohľadne sporných nehnuteľností a to, že sa jedná o konfiškovaný majetok, ktorý prešiel na

štát, nevynaložil ani najmenšie úsilie a nepreveril si spôsob, akým nadobudol štát vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam. Nemenej zanedbateľným je aj fakt, že konateľ žalovaného v 1./ rade je
od roku 1995 fyzická osoba s právnickým vzdelaním a to B.. M. B.. Prevod nehnuteľností, ktoré sú
chránenými nehnuteľnosťami resp. kultúrnymi pamiatkami sa spravuje osobitným predpisom, ktorým jezákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „ZoOPF“). Ako je zrejmé zo zámenných
zmlúv, tieto síce obsahujú súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky podľa ust. § 11 ods. 9
zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov so zámennými zmluvami,

avšak ako uvedieme nižšie, pri uzatváraní uvedených zmlúv došlo k porušeniu zákonných povinností v
zmysle ZoOPF. Žiadosť k predkupnému právu vyššie uvedených nehnuteľností nebola v rokoch 2010
a 2014 predložená na Ministerstvo kultúry SR, ba dokonca ešte aj v súčasnosti je ako vlastník stavby
uvedený evidovaný vlastník. Je teda nepochybné, že čo sa týka prevodu vlastníckeho práva k národnej
kultúrnej pamiatke a to stavbe so súpisným č. XX, predchádzajúcim evidovaným vlastníkom došlo

k zásadnému porušenia osobitného právneho predpisu, ktorým je ZoOPF, keďže evidovaný vlastník
neponúkol národnú kultúrnu pamiatku na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom. Tieto skutočnosti
mali za následok zásadný zásah do Ústavou SR garantovanej ochrany kultúrneho dedičstva, pričom
ochranakultúrnehodedičstvajeverejnýmzáujmom.Vprípaderozporusdobrýmimravmijeprávnyúkon,
ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne
prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou

akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy,
keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem.
V danom prípade možno hovoriť pri zámennej zmluve č. 28/Z/2010 o neplatnosti tohto úkonu z
nasledovných dôvodov:
I. z dôvodu jej rozporu s výslovným imperatívom uvedeným v § 23 ods. 1 ZoOPF;

II. tento právny úkon svojim obsahom alebo účelom obchádza ZoOPF tým, že smeruje k dôsledkom,
ktorých neprípustnosť vyplýva priamo zo zmyslu nielen ZoOPF, ale aj Ústavy SR a tým je verejný záujem
na ochrane a zachovaní kultúrneho dedičstva;
III. v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že nesplnením povinnosti v zmysle § 23 ods. 1
ZoOPF došlo k porušeniu kultúrnych a spoločenských noriem, ktorých jedným z cieľov je aj

ochrana kultúrneho dedičstva.
Žalovaný v 1./ rade teda ako zmluvná strana oboch zámenných zmlúv vedel, resp. musel vedieť,
že absentuje splnenie povinnosti v zmysle ZoOPF, keďže je nepochybné, že Ministerstvo kultúry SR
neobdržalo žiadne žiadosti, ani ponuky k predkupnému právu k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol
žalovaný 1/ na základe zámenných zmlúv. Žalovaný v 1./ rade musel vedieť aj o tom, že došlo zo strany

príslušnej správy katastra k pochybeniu, keď zmenu vlastníckeho práva povolila napriek tomu, že došlo
k porušeniu ZoOPF, keďže absentovali listiny, ktoré by preukazovali, že pri prevode národnej kultúrnej
boli splnené podmienky v zmysle ZoOPF. Žalovanému v 1./ rade uvedený stav zjavne vyhovoval, keď
takmer identickým spôsobom nadobudol vlastníckeho právo k ďalším nehnuteľnostiam od evidovaného
vlastníka a to na základe zámennej zmluvy č. 411/N/2014. Ďalšou známkou nedobromyseľnosti

žalovaného v 1./ rade je aj skutočnosť, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 28 ods. 3 písm. c) ZoOPF, keďže ako vlastník stavby je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu
zapísaný ešte aj v súčasnosti r. 2019 evidovaný vlastník.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že došlo k viacerým porušeniam nielen ZoOPF, ale
aj porušeniu Ústavy SR evidovaným vlastníkom, ako aj porušeniu Katastrálneho zákona samotným

Okresným úradom Poprad - katastrálnym odborom pri prevode vlastníckeho práva k stavbe, čo má za
následok vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zámennej
zmluvy č. 28/Z/2010. Naliehavý právny záujem na navrhovanom určení žalobcu je daný tým, že
napriek neexistencii právneho úkonu, resp. titulu, na základe ktorého by jeho právny predchodca stratil
vlastníctvo k pôvodným parcelám, je ako vlastník súčasných parciel zapísaný žalovaný v 1./ rade a bez

určeniavlastníckehoprávaprostredníctvomurčovacejžalobyniejemožnédosiahnuťzmenyvlastníctva.

3. Žalovaný (súčasný žalovaný v 2./ rade) vo vyjadrení k žalobnému návrhu v konaní sp. zn. 17C 15/2019
uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
Nie je zrejmé, či sú stranami sporu všetci dedičia po neb. G. A., rod. Q., čo zakladá dôvod pre zamietnutie

žaloby z procesných dôvodov. Z doručenej žaloby a listinných príloh jednoznačne nevyplýva, či žalobca
je jediný dedič po neb. G. A., rod. Q., teda poručiteľke. V prípade, ak poručiteľka zanechala viac dedičov,
ide o nerozlučné spoločenstvo všetkých dedičov, pričom všetci sú v konaní o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi, aktívne prípadne pasívne legitimovaní v konaní. Žalovaný poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 54/1973 a 5 NCdo 15/2007. V prejednávanej

veci nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli skonfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945
Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa. Tvrdenie žalovaný opiera o návrh KNV v Košiciach pod
č. 3022-IV/1950 z 07.07.1950, ktorým žiadal Okresný súd Kežmarok o výmaz poznámky konfiškáciepodľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb. vo vložke č. XXX k. ú. Z. L. parcelné č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX u poručiteľky. V prejednávanom prípade sa jedná o konfiškát podľa nariadenia
SNR č. 104/1945 Sb., pričom pri uvedených parcelách PKV XXX bol uvedený

záznam: „konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. pod č. d. 8304/1945“. Tento
záznam bol Okresným súdom Kežmarok vymazaný na základe žiadosti Československých štátnych
lesov Piešťany zo dňa 12.06.1950 a 17.07.1950. K výmazu došlo len z dôvodu, že predmetný majetok
nebol konfiškovaný podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb., ale podľa nariadenia SNR č.
104/1945 Sb. V žiadosti KNV Košice z 23.08.1950 je uvedené, že predmetná nehnuteľnosť bola

Ústrednou spornou komisiou uznaná za majetok pôdohospodársky. Po výmaze zápisu konfiškácie podľa
dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. mal byť podaný návrh Povereníctva pôdohospodárstva
pracovnej skupiny v Kežmarku na zápis poznámky konfiškácie podľa zákona č. 104/1945 Sb. Objekt
č. XX Vila A. v Tatranskej Lomnici, ktorý slúžil ako sídlo lesného závodu Vysoké Tatry ako náhrada za
lovecký kaštieľ v Javorine, ktorý bol daný k dispozícii Zboru povereníkov. Tento objekt bol pridelený
uznesením rady MNV obce Vysoké Tatry č. 57/1949 ako konfiškát podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.

pre Československý štát. Keďže nebol zaznamenaný prevod v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX
v k. ú. obce Z. L., na návrh oblastného riaditeľstva Československých štátnych lesov, bola zvolaná
Sporná komisia, ktorá dňa 09.12.1949 rozhodla na mieste samom, že ide o konfiškát podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb. Žalobca nepreukázal v zmysle § 1 ods. 1 tohto nariadenia, že by poručiteľka, ktorá
bola maďarskej národnosti, mala k 1. novembru 1938 československú štátu príslušnosť. Pre posúdenie

príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk užívaný v rodinnom
styku alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. Za zradcov a nepriateľov
slovenského národa treba pokladať osoby, ktoré sa považujú za osoby štátne nespoľahlivé podľa § 4
nariadenia č. 50/1945 Sb. Vo výmere vydanom Povereníctvom SNR pre priemysel a obchod v Bratislave
z 24.10.1945 bola uvalená národná správa na podnik Vila A. Tatranská Lomnica a bolo uvedené, že

majiteľ podniku je štátne nespoľahlivý. Ide o majetok po Maďarke, t. j. občianke maďarskej národnosti,
ktorá opustila územie ČSR pred novozriadením štátnej správy. Konfiškácia bola prevedená na základe
výmeru č. XXXXX zo 17.10.1946 ONV s právoplatnosťou 04.11.1946. Konfiškácia majetku spadá pod
§ 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., keďže boli skonfiškované lesy, záhrada, vila
- obytný dom, ktorý podľa svojej povahy môže byť používaný k účelom poľnohospodárskym alebo je

vhodný na ubytovanie presídlencov pri vnútornej kolonizácii. K námietke žalobcu ohľadom rozhodnutia
ONV pôdohospodársky odbor Poprad č. 2672/1962 z 13.04.1962 žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo
vydané v zmysle zákona 46/1948 Sb. o nové pozemkové reformě. Poukázal na ustanovenie vládneho
nariadenia č. 90/1950 Sb., ktorý v § 6 ods. 6 ustanovuje, že právnou úpravou o správe národného
majetku národnými výbormi zostali nedotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom a

o majetku získanom na účely pozemkových reforiem, ktorým bol zverený do dočasnej správy, kým sa
o nej definitívne nerozhodne. Keďže došlo ku konfiškácii predmetného majetku podľa nariadenia SNR
č. 104/1945 Sb. a nehnuteľnosti boli odovzdané do držby a užívania Československého štátu v správe
TANAP-u v zmysle vyhlášky č. 205/1958 Sb. a pokynov Povereníctva pôdohospodárstva VHPU č.
10-11/1960 ONV Poprad odbor poľnohospodársky pridelili tieto nehnuteľnosti pre Československý štát v

správeTANAP-uadalsvojsúhlas,abysavlastníckeprávoknehnuteľnostiamuvedenýmvrozhodnutívo
vložke č. XXX parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vložilo pre Československý štát v správe TANAP-
u. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný v 1./ rade vo vyjadrení k žalobnému návrhu pod sp. zn. 11C 25/2019 navrhol spojenie

veci vedených na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C 15/2019 a sp. zn. 11C 25/2019, pretože
ide o konania, ktoré sa začali na tom istom súde a skutkovo spolu súvisia, týkajú sa tých istých
strán. K samotnému žalobnému návrhu namietal nedostatok preukázania aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu na podaní žalobného návrhu. Žalobca tvrdil, že je dedičom po G. A., rod. Q.. Predloženými
listinnými dôkazmi uvedené nepreukazuje. Úmrtný list G. A. preukazuje len jej úmrtie v Budapešti dňa

XX.XX.XXXX, nie je dôkazom o jej právnych predchodcoch a nástupcoch. Výpis z knihy narodenia
M. A. z XX.XX.XXXX preukazuje, že tento sa narodil otcovi M. A. a C. A., čo nepreukazuje žiadnu
dedičskú spojitosť s poručiteľkou G. A.. Úmrtný list M. A. preukazuje, že tento bol synom G. Q. a Q.Á.
A. a nepreukazuje, že by tento bol priamym príbuzným právnych predchodcov žalobcu. Z predložených
dôkazovniejemožnéustáliťčasovoneprerušenúpokrvnúdedičskúlíniumedzižalobcomaporučiteľkou.

Z dôkazov nie je zrejmé, či žalobca by mal byť jediným oprávneným dedičom po poručiteľke. Ak
je dedičov viac, okruh účastníkov na strane žalobcu nemusí byť úplný. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 15/2007. V prípade, ak by poručiteľka
mala viacerých dedičov, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadne prejednávanej veci všetci dedičiapovažovaní za vlastníkov veci a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní
voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Žalovaný v 1./ rade poukázal na vecné vady a rozpory v
skutkových tvrdeniach žalobcu. Vo vzťahu k nariadeniam č. 4 a 104 z roku 1945 zo strany žalobcu

dochádza k uvádzaniu nesprávnej a neúplnej citácii ustanovenia § 2 a tým aj k nesprávnym záverom
ďalších skutkových tvrdení a právnych následkov. Uviedol, že záver stanoviska Povereníctva SNR bol
zo dňa 30.04.1945, teda za účinnosti nariadenia 4/1945 Sb., nie 104/1945 Sb., preto bol vo vzťahu
k vile A. v Tatranskej Lomnici v čase jeho písania správny, avšak nemožno z neho vyvodiť právny
následok v podobe tvrdenia žalobcu, ktorý dospel k záveru, že v zmysle citovaného stanoviska nemohlo

dôjsť ku konfiškácii predmetného majetku vo vlastníctve vtedajšej občianky maďarskej národnosti G.
A.R. podľa nariadenia 104/1945 Sb. Žalobca účelovo zamieňa nariadenie 4/1945 Sb.
a nariadenia 104/1945 Sb. Tvrdenie žalobcu o tom, že majetok v bývalom vlastníctve G. A. nebol
konfiškovaný podľa nariadenia 104/1945 Sb. nebolo žalobcom preukázané, ale bolo priam vyvrátené.
List Povereníctva SNR z 30.04.1945 nie je rozhodnutím, iba stanoviskom, odpoveďou na dotaz MNV,
ktorý nezakladá, nemení, ani neruší žiadne práva a povinnosti. Na druhej strane rozhodnutie Spornej

komisie je konečné a záväzné. Pravý dôvod nesprávneho zápisu konfiškačnej poznámky vyplýva
z listu, ktorý Krajskému národnému výboru adresovali Československé štátne lesy dňa 12.06.1950,
z ktorého vyplýva, že sa na chybný zápis konfiškačnej poznámky 108, namiesto 104 v PKV XXX
prišlo, ale na podanie návrhu jeho výmazu bol príslušný krajský národný výbor a na zápis správnej
konfiškačnej poznámky podľa nariadenia 104/1945 Sb. bolo príslušné Povereníctvo pôdohospodárskej

a pracovnej skupiny v Kežmarku. Uvedený nedostatok je len formálnou zrejmou nesprávnosťou bez
dopadu na jeho vecnú správnosť čo do zákonnosti konfiškácie a nespôsobuje právny následok podľa
tvrdení žalobcu, t. j. že G. Q. neprišla o vlastnícke právo, resp. že majetok, ktorý je predmetom sporu,
jej nebol konfiškovaný. Účinnosťou nariadenia č. 104/1945 Sb. dňa 01.03.1945 došlo s okamžitou
platnosťou a bez náhrady ku konfiškácii majetku na území Slovenska vo vlastníctve osôb maďarskej

národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Prechod vlastníctva sa uskutočnil na základe zákona a
majetok sa považoval za skonfiškovaný dňom účinnosti nariadenia 104/1945 Sb. Treťou vadou popisu
skutkového stavu je vecne nesprávne vyhodnotenie existencie dvoch vzájomne protichodných výmerov
a to výmeru č. 61-61.288, ktorý vydalo Povereníctvo SNR pre priemysel a obchod podľa § 7 nariadenia
50/45 Sb. o národnej správe ustanovujúceho za správcu C. A. a výmeru č. 2750/1947, ktorý by mal

uvalenú národnú správu rušiť, ktoré sa v prvom rade týkajú iba užívacích práv nútenej správy a
nie vlastníckeho práva, teda sú pre vznik, zmenu alebo stratu vlastníckeho práva irelevantné. Tento
druhý výmer je navyše potrebné považovať za nevierohodný, bol vydaný neoprávneným orgánom. Zo
samotných žalobcom predložených dôkazov možno preukázať stratu vlastníckeho práva, kedy z listu
Československých štátnych lesov n.p. v Piešťanoch 12.06.1950 vyplýva, že na nehnuteľnosti PKV XXX

je nesprávne vložená poznámka konfiškácie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., hoci
správne mala byť zapísaná poznámka konfiškácie podľa zákona č. 104/1945 Sb. Stratu vlastníckeho
práva poručiteľky G. A. možno preukázať aj z ďalších listinných dôkazov: listu Československých
štátnych lesov n.p. v Piešťanoch z 17.08.1950, zo žiadosti Krajského národného výboru v Košiciach
pracovnej skupiny v Poprade zo dňa 07.07.1950, zo žiadosti Krajského národného výboru v Košiciach

pracovnej skupiny v Poprade zo dňa 23.08.1950, listu správy Tatranského národného parku v Tatranskej
Lomnici zo dňa 02.02.1962. Samotný nedostatok zápisu konfiškačnej poznámky nemá za následok
jej neexistenciu. Dôkazom toho je § 5 ods. 5 nariadenia č. 90/1947 Sb., ktoré uvádza, že nesprávne
vyznačené konfiškácie nie sú na ujmu osôb oprávnených podľa pozemno-knižného zápisu. Stratu
vlastníckehoprávaG.A.možnopreukázaťajopustenímuvedenejnehnuteľnosti.Opustenievecivyplýva

z písomného informačného dokumentu A. vila - Tatranská Lomnica, v ktorom sa uvádza, že majiteľ G.
A. na neznámom mieste má národnosť slovenskú a MNV vo Veľkej Lomnici podal návrh na konfiškáciu,
nakoľko sa jedná o majetok po Maďarke, ktorá opustila územie ČSR pred znovuzriadením štátnej
správy a z ďalších listinných dôkazov, v ktorých sa po roku 1946 konštatuje, že pobyt G. A. nie
je známy. G. A. bola nespoľahlivou osobou maďarskej národnosti, ktorá ušla pred novými zákonmi,

nikdy za svojho života neprejavila ani len úmysel vrátiť sa, ujať sa svojho vlastníctva. Keď opustila
republiku a majetok, ušla do cudziny, išlo o konkludentný prejav vlastníka nebyť ďalej vlastníkom
uvedenejnehnuteľnosti.G.A.spĺňalavtedajšiezákonnépodmienkynakonfiškáciuatotakpodľadekrétu
108/1945 Sb. a aj podľa nariadenia 104/1945 Sb. Zápisy a výmazy poznámok sú pre túto právnu
skutočnosť pre meritum veci irelevantné. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného v 1./ rade v

čase uzatvárania zámenných zmlúv je nepochybné. Od konfiškácie účinnosťou nariadenia č. 104/1945
Sb. dňa 01.03.1945 a prideleným výnosom z 22.10.1946 žalovaný v 2./ rade nehnuteľnosti nerušene
a dobromyseľne užíval. V prípade, že by predmetné právne úkony boli posúdené ako neplatné titulom
konfiškácie, ide o vydržanie na základe dobromyseľnej držby právnym titulom uznesenia Okresnéhosúdu Poprad č. d. 1081/63/62 z 24.10.1963 a rozhodnutia ONV Poprad z 13.04.1962. Konfiškácia bola
prevedená na základe výmeru ONV dňa 17.10.1946, ktorý konfiškoval vilu s okolitými lesnými celkami
a dňa 04.11.1946 nadobudol právoplatnosť. Okrem samotného legitímneho titulu má žalovaný v 1./

rade za to, že jeho právny predchodca splnil predpoklady nadobudnutia predmetných nehnuteľnosti
vydržaním, pričom pre posúdenie oprávnenosti držby sa nevyžaduje existujúci právny dôvod, ale
postačuje len domnelý právny dôvod. Titulom vstupu do oprávnenej držby by aj v prípade existencie
vád bolo nepochybne rozhodnutie ONV v Poprade z 13.04.1962, ktoré Okresný súd v Kežmarku
zapísal do PKV č. XXX. Pokiaľ žalobca poukazuje na neplatnosť rozhodnutia ONV z 13.04.1962 z

dôvodu, že ONV nevykonávalo funkciu komisie, ani nerozhodovalo o konfiškácii, ide o neopodstatnenú
námietku, pretože uvedené rozhodnutie bolo vkladovou listinou, za ktorú sa podľa ustanovenia § 11
zákona 90/1947 Sb. považovali vedľa rozhodnutia o prídele vydaných fondom alebo aj pokiaľ ide o
majetok skonfiškovaný podľa dekrétu č. 108/1945 Sb. iným príslušným úradom, tiež iné rozhodnutia
alebo vyhlásenia fondu alebo iného príslušného úradu o prechode skonfiškovaného majetku na iného
nadobúdateľa. Legitimita platného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 1./ rade vyplýva

z platných a účinných zámenných zmlúv, ktoré boli rešpektované Krajským pamiatkovým úradom,
Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ktoré žalovaného v 1./ rade uznávali ako oprávneného
vlastníka pri realizácii záverov komplexnej obnovy objektu vila A. a dokonca mu na to poskytli finančné
príspevky. Žalovaný v 1./ rade poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I ÚS 549/2015
a na skutočnosť, že žalobca sa vlastníckeho práva po právnej predchodkyni domáha s viac ako 73-

ročným časovým odstupom a to navyše aj konaním, ktorým sa dožaduje preskúmania zákonnosti
rozhodnutia o konfiškácii a prelomenia Benešových dekrétov, pre ktoré v slovenskej právnej úprave
existujú právne predpisy lex specialis s prekluzívnymi lehotami na ich uplatnenie. Pokiaľ žalobca
spochybňoval dobrú vieru žalovaného v 1./ rade, poukazuje na skutočnosť, že ten, kto nadobudol v
dobrej viere práva zapísané v pozemkovej knihe, bol vo svojej dobrej viere chránený. Žalovaný v 1./ rade

pri uskutočňovaní zámeny nehnuteľnosti neporušil ani ustanovenie § 23 ods. 1 zákona 41/2002
Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, pretože splnenie ponukovej povinnosti sa viaže na úmysel vlastníka
predať kultúrnu pamiatku alebo aj časť, nie previesť, pod ktorú okolnosť by bolo možné subsumovať
akúkoľvek formu prevodu, t. j. aj zámenu nehnuteľnosti. Žalovaný v 1./ rade s odkazom na historický
výklad poukazuje na skutočnosť, že ako nový vlastník pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovaný v katastri

nehnuteľnosti, konal v dobrej viere v existenciu vlastníctva štátu, ktorý bol navyše v oboch prípadoch
potvrdený aj súhlasným stanoviskom Ministerstva financií podľa § 11 ods. 9 zákona 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu.

5. Žalovaný v 2./ rade k žalobnému návrhu v sp. zn. 11C 25/2019 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva

v plnom rozsahu, namieta nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, namieta, že nie
je zrejmé, či sú stranami sporu všetci dedičia po neb. G. A., rod. Q., čo zakladá ďalší dôvod pre
zamietnutie žaloby z procesných dôvodov. Z doručenej žaloby, listinných príloh jednoznačne nevyplýva,
či žalobca je jediný dedič po neb. G. A., rod. Q., teda či žalobca má byť ako jediný účastník na
strane žalobcu aktívne legitimovaný. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

R 54/1973 a 5 MCdo 15/2007, v ktorých Najvyšší súd konštatoval, že ak poručiteľ zanechá viac dedičov,
ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadne veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní
vedenou inou osobou, ktorá nie je poručiteľom, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadne tejto veci všetci
dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení
a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ide o nerozlučné spoločenstvo všetkých dedičov.

Poukázal na nezrovnalosti žalobcom predložených dokladov. Pri údajnom rodnom liste neb. G. A. je
poznámka, že táto osoba bola prednostnom farského úradu v Nagycenku, čo zrejme grófka Q. nebola. V
prejednávanom prípade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom konania, boli skonfiškované podľa § 1 ods.
4 dekrétu prezidenta republiky z 25.10.1945 č. 108/1945 Sb. a výmerom zo dňa 07.10.1946 č. 16865/46,
ktorý vydal Okresný národný výbor v Kežmarku, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.11.1946. Následná

žiadosť KNV v Košiciach a úkon Okresného súdu Kežmarok má iba evidenčný charakter. Objekt č.
XX vila A. v Tatranskej Lomnici slúžil ako sídlo lesného závodu Vysoké Tatry ako náhrada za lovecký
kaštieľ v B., ktorý bol daný k dispozícii Zboru povereníkov. Tento objekt bol pridelený uznesením rady
MNV obce Vysoké Tatry č. 57/1949 ako konfiškát podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. pre Československý
štát n. p. závod Tatranská Lomnica. Keďže nebol zaznamenaný prevod v pozemkovej knihe vo vložke

č. XXX k. ú. obce Z. L., na návrh oblastného riaditeľstva Československých štátnych lesov podľa § 2
vyhlášky 346/48 U.v. bola zvolaná Sporná komisia, ktorá dňa 04.12.1949 rozhodla na mieste samom,
že ide o konfiškát podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo
maďarskej národnosti je rozhodujúci najmä jazyk užívaný v rodinnom styku alebo priznanie národnostipri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. Za zradcov a nepriateľov slovenského národa treba pokladať
osoby, ktoré sa považujú za osoby štátne nespoľahlivé podľa § 4 nariadenia č. 50/1945 Sb. Konfiškácia
bola prevedená na základe Výmeru zo dňa 17.10.1946 ONV s právoplatnosťou 04.11.1946. Žalovaný

v 2./ rade poukázal na skutočnosť, že Československá republika bola po oslobodení obnovená ako
jednotný štát, ale na jej území sa neuplatňovalo jednotné zákonodarstvo. Zákonodarstvo vykonával
jednak prezident a vláda prostredníctvom dekrétov a SNR prostredníctvom nariadení. SNR začala
vykonávať zákonodarnú činnosť na území Slovenska od 01.04.1944. V dekrétoch muselo byť uvedené,
že ich vydáva prezident po dohode so SNR. Predsedníctvo SNR vydalo nariadenie č. 4/1945 o

konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a
nepriateľov slovenského národa. O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej, maďarskej
národnosti alebo zradcov nepriateľov slovenského národa a Československej republiky mali rozhodovať
konfiškačné komisie. Ich činnosť sa neskončila do konca roku 1947. K námietke žalobcu ohľadne
rozhodnutia ONV pôdohospodársky odbor Poprad č. 2672/1962 z 13.04.1962 dodal, že rozhodnutie
bolo vydané v zmysle zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme. K námietkam prekročenia

právomoci pri vydávaní rozhodnutia ONV z 13.04.1962 uviedol, že podľa čl. 23 ods. 8 vyhlášky
Ministerstva financií č. 205/1958 Sb. hodnotou pre určenie príslušnosti orgánu podľa tohto článku
je nadobúdacia hodnota prevádzaného majetku vedená v účtovnej evidencii. Hodnota predmetného
majetku bola podľa ich názoru nižšia ako 1.000.000,-- Kčs. Listina, z ktorej žalobca odvodzuje, že to
tak nie je, nie je účtovným dokladom a je v nej uvedené, že ide o hodnotu cca 1.500.000,-- Kčs až

2.000.000,-- Kčs, z čoho nemožno vyvodiť, že rozhodnutie ONV pôdohospodársky odbor Poprad z
13.04.1942 je paakt z dôvodu prekročenia právomoci. Žalobca nemá dostatok naliehavého právneho
záujmu na prieskume platnosti - neplatnosti zámenných zmlúv. Jeho právne postavenie sa ani v prípade
neplatnosti zámennej zmluvy nezmení. V každom prípade zámenné zmluvy uzavreté medzi žalovanými
v 1./ a 2./ rade považuje za platné, k čomu predložil usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva zo

06.10.2009, keďže došlo ku konfiškácii predmetného majetku podľa nariadenia SNR 104/1945 Sb.
a nehnuteľnosť bola odovzdaná do držby a užívania Československého štátu v správe TANAP-u v
zmysle vyhlášky č. 205/1958 Sb. ONV Poprad odbor poľnohospodársky pridelil tieto nehnuteľnosti pre
československý štát v správe TANAP-u a dal svoj súhlas, aby sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
uvedeným v rozhodnutí vo vložke č. XXX parcely XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vložil pre Československý

štát v správe TANAP-u.

6. Uznesením v konaní sp. zn. 17C 15/2019 z 25.03.2019 súd spojil na spoločné konanie právne
veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17C 15/2019 v právnej veci žalobcu M. A. proti žalovanej
Slovenská republika zastúpená Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica o určenie,

že veci patria do dedičstva po neb. G. A. a konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11C 25/2019 v
právnejvecižalobcuM.A.protižalovanémuv1./radeAUTONOVAs.r.o.ažalovanejv2./radeSlovenská
republika zastúpená Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica o určenie, že veci
patria do dedičstva po neb. G. A., tak, že oba konania sa budú viesť pod sp. zn. 17C 15/2019. Po spojení
veci na spoločné konanie vedené ďalej pod sp. zn. 17C 15/2019 žalovaným v 1./ rade je AUTONOVA

s.r.o., žalovaným v 2./ rade Slovenská republika zastúpená Štátne lesy Tatranského národného parku
Tatranská Lomnica.

7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v 1./ rade uviedol, že vyjadrenie žalovaného o tom, že ak by
ku konfiškácii nedošlo a tým, že G. A. opustila sporné nehnuteľnosti došlo k derelikcii, uvedené považuje

žalobca za vymyslené. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 194/2017 z
12.09.2017, podľa ktorého prejav vôle o vzdaní sa vlastníckeho práva musí byť teda nepochybný a
procesné dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že sa stal vlastníkom. V prípade pochybnosti o
tom, či došlo k opusteniu veci a k zániku vlastníckeho práva treba vychádzať z predpokladu zachovania
vlastníckeho práva. Samotné neužívanie veci samo o sebe ešte neznamená zánik vlastníctva spôsobom

podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nikdy nebola naplnená žiadna podmienka pre derelikciu
a to písomný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle, o ktorom nie sú pochybnosti. Vila A. slúžila i G. A. za
účelom rekreácie na približne 1 mesiac v kalendárnom roku. Prevažnú časť kalendárneho roku netrávila
na území Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný v 1./ rade tvrdí, že G. A. bola nespoľahlivou osobu
maďarskej národnosti vzhľadom na dekrét 108/1945 Sb. a aj nepriateľskou osobou, žalobca

konštatuje, že národnosť sa v tom čase určovala spôsobom, ktorý je minimálne sporný, keďže G. A. bola
zo šľachtického rodu, ovládala okrem maďarského jazyka viacero iných jazykov, navyše sa narodila v
obce O., ktorá v čase rozhodovania o určení jej národnosti a teda nespoľahlivosti, sa nachádzala na
území Slovenskej republiky. Cieľom príslušných štátnych orgánov bolo zmocniť sa majetkov fyzickýchosôb bez dodržania vtedy platných právnych predpisov. Vyhlásenie občana za osobu maďarskej alebo
nemeckej národnosti alebo osobu nespoľahlivú prebiehalo bez náležitého preverovania, ako sa to hodilo
vtedajšiemu režimu. Pokiaľ žalovaný v 1./ rade poukázal na § 5 ods. 5 zákona 90/1947 Sb., podľa

ktorého nesprávne vyznačený konfiškát nie je na ujmu osôb oprávnených podľa pozemno-knižného
zápisu, uvedené ustanovenie žalobca nenamieta, ale upriamuje pozornosť na § 11 tohto zákona, ktorý
hovorí o vkladových listinách, pričom aj v rámci konfiškácie muselo v zmysle intabulačného princípu
prísť k vkladu, aby došlo k zmene vlastníka. Vyznačenie konfiškácie v zmysle nariadenia 108/1945 Sb.
malo informatívny charakter, čo potvrdzuje ustanovenie § 5 ods. 4, 5 zákona 90/1947 Sb. Podľa

PKV XXX je evidentné, že do 20.09.1960 bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností G. A.. Žalobca k
zámenným zmluvám opätovne poukázal, že hoci pri zámennej zmluve podmienka súhlasu Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky nie je výslovne uvedená, z § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu
vyplýva, že i na zámennú zmluvu je potrebný súhlas Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, nakoľko
ide o scudzenie majetku štátu v osobitnom režime. Žalobca opätovne poukázal na predchádzajúce
právne argumenty podložené príslušnou judikatúrou. Ak by aj žalobca na rozdiel od predchádzajúceho

vyjadrenia pripustil, že v danom prípade pôjde o nerozlučné spoločenstvo na strane žalobcu, išlo by
podľa súčasnej právnej úpravy o tzv. dobrovoľné nerozlučné spoločenstvo, kde nie je
potrebné na procesný úspech, aby podali žalobu všetci aktívne vecne legitimovaní žalobcovia, pretože
nejde o nútené spoločenstvo. Poukázal na skutočnosť, že nie je úlohou súdu, ale procesných strán a
vecou ich procesnej diligencie, aby zabezpečili dôkazy na podporu svojich tvrdení.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v konaní 17C 15/2019 (v súčasnosti žalovaného v 2./ rade)
uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanej žalobe je daná, čo vyplýva z predložených
listinných dôkazov, z ktorých je nesporné, že žalobca je oprávneným dedičom po G. A.. V danom
prípade sa nejedná o spor vyvolaný dedičským konaním. Súd nie je oprávnený vyhodnocovať, či ten,

kto sa obrátil na súd s určovacou žalobou je v konečnom dôsledku dedičom poručiteľa. Súd pre potreby
takéhoto konania predbežne posudzuje, či ten, kto sa na súd obrátil s touto žalobou prichádza do
úvahy ako dedič, ale túto okolnosť skúma len v rámci naliehavého právneho záujmu. Ak túto žalobu
podala osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič, tak má naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení, že vec patrí do dedičstva. Žalobca nepochybne preukázal, že po poručiteľke prichádza do

úvahy ako dedič, nakoľko je jej vnukom. Súd v konaní nemôže vyhodnocovať okruh dedičov. Daný
prípad nie je možné subsumovať pod nerozlučné spoločenstvo. Keďže v danom prípade z hmotného
práva nevyplýva nemožnosť postupovať dedičovi samostatne a požadovať určenie, či bol poručiteľ v
čase smrti vlastníkom. O nerozlučné spoločenstvo by mohlo ísť v prípade, že by spor bol vyvolaný
dedičským konaním a by išlo o spor medzi samotnými dedičmi. Žalobca má za to, že jeho postavenie

ako potenciálneho dediča je dostatočne preukázané. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 28 Cdo 2375/2012 a sp. zn. 32 Cdo 1675/2011. Ku argumentácii žalovaného ku
skutočnostiam týkajúcim sa konfiškácie majetku sa s tvrdením žalovaného nestotožnil. Poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 379/2016, podľa ktorého ku konfiškácii majetku
mohlo dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo aj právne účinné

právoplatné a vykonateľné správne rozhodnutie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu z
31.12.1946 sa aj na konfiškačné konania vzťahovali ustanovenia správneho poriadku v zmysle § 72
ods. 2 vládneho nariadenia 8/1928 Sb. „rozhodnutie je vydané pokiaľ v správnych predpisoch nie je
ustanovené inak doručením jeho písomného vyhotovenia, ak bolo vyhlásené ústne v prítomnosti strán,
ústnym vyhlásením“. Žalobca uvádza, že ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom

stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo aj právoplatne vykonateľné správne rozhodnutie, čo v
danom prípade nepochybne vydané nebolo, nakoľko Povereníctvo Slovenskej národnej rady nevydalo
konfiškačné rozhodnutie na majetok G.Á. A.. Ba dokonca Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu k stanovisku z 30.05.1945 Sb. konštatuje, že vila A. v Tatranskej Lomnici v
zmysle § 2 nariadenia SNR 4/1945 nie je pôdohospodárskym majetkom a preto nepodlieha konfiškácii.

Obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950 spájalo vznik vlastníckeho práva so zápisom
nadobudnutia vlastníctva k pozemkovej alebo železničnej knihe, išlo o tzv. intabulačný princíp.
Rozhodnutie o konfiškácii, ktoré je v danom prípade nevyhnutnou podmienkou, aby došlo ku konfiškácii,
teda k prevodu vlastníckeho práva, nikdy nebolo vydané. Nehnuteľnosť mohla byť len v dočasnej správe
podľa zákona 507/1950 Sb., čo znamená, že ONV - pôdohospodársky v Poprad nemohol rozhodnúť o

zmene vlastníckeho práva. K odňatiu vlastníckeho práva poručiteľky G. A. nemohlo dôjsť a to jednak
z dôvodu, že samotné Povereníctvo SNR stanoviskom z 30.05.1945 konštatuje, že vila A. v Tatranskej
Lomnici nie je pôdohospodárskym majetkom a teda nepodlieha konfiškácii. Nebolo vydané žiadne
správne účinné konfiškačné rozhodnutie a o skutočnosti, že toto rozhodnutie vydané nebolo svedčí ajabsencia zápisu tejto listiny v pozemkovej knihe. Pokiaľ by štátne orgány, resp. štátny aparát mali za
nepochybné, že konfiškácia prebehla v súlade s právnymi predpismi, nedochádzalo by k opätovným
pokusom o zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech Československého štátu.

Vyznačenie konfiškácie upravoval zákon č. 90/1947 Sb., pričom prináležalo právo riešiť pozemno-
knižné usporiadanie konfiškovaného majetku v súlade s nariadením 104/1945 Sb. len Povereníctvu
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Je zrejmé, že ak by došlo ku konfiškácii podľa nariadenia
104/1945 Sb., štát by sa opätovne neúspešne nepokúšal o konfiškáciu podľa nariadenia 108/1945 Sb.
a rovnako tak o právo podľa rozhodnutia č. 2672/62, pretože by pôvodné

nehnuteľnosti boli už dávno vo vlastníctve štátu. Žalobca opätovne poukazuje na zásadnú skutočnosť,
že rozhodnutie komisie bolo nevyhnutnou podmienkou konfiškácie, pričom ONV pôdohospodársky
v Poprade v roku 1962 nevykonával funkciu komisie a nerozhodoval o konfiškácii podľa nariadenia
104/1945Sb. ONVpôdohospodárskyvPopradepostupovalnezákonneasvojvoľnenapriek
tomu, že nenahrádzal rozhodnutie konfiškačnej komisie posudzoval, či sa nehnuteľnosti považujú za
skonfiškované podľa nariadenia SNR 104/1945 Sb. Okrem toho konal v rozpore s čl. 23 ods.

3 písm. v) vyhlášky č. 205/1958, pretože k prevodu v zmysle tohto ustanovenia pri nehnuteľnosti, ktorej
hodnota prevyšovala 1.000.000,-- Kčs, mohlo dôjsť len s privolaním KNV. ONV odbor pôdohospodársky
v Poprade nemal oprávnenie rozhodovať o konfiškacii. Preto rozhodnutie č. 2672/1962 z 13.04.1962 je
potrebné považovať za nulitné rozhodnutie.

9. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných v 1./ a 2./ rade podaným 05.12.2019 uviedol:
- k vyjadreniu žalovaného v 1./ rade: Pokiaľ žalovaný v 1./ rade uvádzal, že aj v prípade, že by
ku konfiškácii nedošlo, G. A. opustila sporné nehnuteľnosti a došlo k derelikcii. Uvedené tvrdenie
žalovaného v 1./ rade žalobca považuje za vymyslené. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. III. ÚS 194/2017 z 12.09.2017, podľa ktorého samotné neužívanie veci samo o sebe ešte

neznamená zánik vlastníctva spôsobom podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle o
vzdaní sa vlastníckeho práva musí byť teda nepochybný a procesné dôkazné bremeno zaťažuje toho,
kto tvrdí, že sa stal vlastníkom. Tatranská Lomnica bola vytvorená na turistické účely, tak isto vila
A. slúžila na rekreáciu, G. A. sa v nej zdržiavala za týmto účelom približne 1 mesiac v kalendárnom
roku a prevažnú časť kalendárneho roka netrávila na území Slovenskej republiky. G. A. neprejavila

jednoznačnú vôľu opustiť nehnuteľnosti. Nikdy neušla pred novými zákonmi, natrvalo žila v zahraničí.
Nebola splnená podmienka pre derelikciu. Pokiaľ žalovaný v 1./ rade tvrdí, že G. A. bola nespoľahlivou
osobou maďarskej národnosti a ako aj nepriateľskou osobou, poukazuje žalobca na skutočnosť, že
národnosť sa v tom čase určovala spôsobom, ktorý je minimálne sporný. G. A. bola zo šľachtického
rodu, ovládala okrem maďarského jazyka viacero iných jazykov, narodila sa v obci O., ktorá v tom čase

patrila územiu Slovenskej republiky. Vyhlásenie občana za osobu maďarskej alebo nemeckej národnosti
alebo osobu nespoľahlivú prebiehalo bez náležitého preverovania, lebo sa to hodilo vtedajšiemu
režimu. Pokiaľ žalovaný v 1./ rade vo vyjadrení poukázal na § 5 ods. 5 zákona 90/1947 Sb., podľa
ktorého nesprávne vyznačenie konfiškácie nie je na ujmu osôb oprávnených podľa pozemno-knižného
zápisu uvedené v ustanovení, žalobca nenamieta, avšak je potrebné upriamiť pozornosť na § 11 tohto

zákona, ktorý hovorí o vkladových listinách, teda muselo prísť k vkladu, aby došlo k zmene vlastníctva.
Podľa PKV XXX je evidentné, že do 20.09.1963 bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností G. A..
K námietkam neplatnosti zámennej zmluvy žalobca uviedol, že hoci pri zámennej zmluve podmienka
súhlasu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky nie je výslovne uvedené, má za to, že uvedená
požiadavka vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o správe a majetku štátu, nakoľko ide o scudzenie

majetku štátu v osobitnom režime.
- k vyjadreniu žalovaného v 2./ rade: Žalobca v predmetnom podaní uviedol, že žalovaný v 2./ rade vo
vzťahu k namietaniu aktívnej legitimácie vychádza zo staršej právnej úpravy. Ak by žalobca na rozdiel
od svojho predchádzajúceho vyjadrenia pripustil, že v danom prípade pôjde o nerozlučné spoločenstvo,
išlo by podľa súčasnej úpravy o tzv. dobrovoľné nerozlučné spoločenstvo, kedy nie je potrebné na

procesný úspech, aby podali žalobu všetci aktívne vecne legitimovaní žalobcovia, pretože nejde o
nútené spoločenstvo. Pokiaľ žalovaný v 2./ rade navrhol súdu, aby zabezpečil dedičské rozhodnutie po
G. A., žalobca tvrdí, že súd nie je príslušný na zisťovanie okruhu dedičov, to nie je úlohou súdu, ale
procesných strán a vecou ich procesnej diligencie, aby zabezpečili dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Žalobca k námietke týkajúcej sa konfiškácie poznamenal, že žalovaný v 2./ rade vo svojom vyjadrení

nikdy nenamietal skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti nemohli byť konfiškované podľa nariadenia
SNR 104/1945 Sb., pretože absentovalo rozhodnutie konfiškačnej komisie. Naopak, žalovaný v 2./
rade tvrdí, že konfiškácia bola vykonaná výmerom zo 07.10.1946 na základe nariadenia 108/1945 Sb.
Žalobca opätovne podotýka, že uvedená listina dokazuje, že štát sa pokúšal po tom, čo bolo zrejmé, žekonfiškácia podľa nariadenia SNR 104/1945 Sb. neprebehla, konfiškovať sporný majetok podľa dekrétu
č. 108/1948 Sb. Nemožno opomenúť zásadnú skutočnosť, že štátne orgány, napr. Okresný národný
výbor v Poprade v rozhodnutí č. 2672/62, sa odvolávajú na skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola

konfiškovaná na základe nariadenia 104/1945 Sb. Dôkazy, ktoré by mali preukazovať údajnú konfiškáciu
predložené žalovaným v 1./ rade sú však naďalej nepriame dôkazy. Vo vzťahu k námietke ohľadom ceny
nehnuteľnosti žalobca konštatuje, že jednoduché tvrdenie žalovaného v 2./ rade, že cena nehnuteľnosti
je nižšia ako 1.000.000,-- Kčs nie je ničím podložené.

10. Žalovaný v 1./ rade v duplike k vyjadreniu žalobcu doručenej súdu 24.01.2020 opätovne uviedol,
že samotným predložením úmrtného listu G. A.É. a rodného listu žalobcu nie je možné preukazovať
žalobcovo tvrdenie, že je vnukom poručiteľky. Naopak, predložené dôkazy žalobcom v konaní vzbudzujú
dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení o príbuzenskom vzťahu, keď žalobca na jednej strane sa mal
narodiť osobe roľníka v I., na druhej strane mal jeho otec umrieť v K. ako vrátnik. Z úmrtného listu G.
A. môžeme dôvodne predpokladať, že sa po jej smrti už minimálne jedno dedičské konanie uskutočnilo.

Pokiaľ by bol žalobca jej vnukom, tak by nepochybne disponoval zápisnicou o priebehu dedičského
konania. Žalovaný v 1./ rade opätovne poukázal na skutočnosť, že z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám všetci
dedičia spoločne a nerozdielne. K otázke derelikcie tvrdil, že G. A. prejavila skutočnú vôľu nehnuteľnosť
opustiť a vzdať sa vlastníctva k nej. Od roku 1945 sa do nehnuteľnosti nikdy nevrátila, počas života na

ňu neuplatnila vlastnícky nárok, nestarala sa o ňu, neprejavila žiaden záujem a to nielen za obdobie
od roku 1945 do roku 1989, v období tzv. neslobody, ale aj následne. O nehnuteľností neprejavila
záujemanivrámcireštitúcie.Pokiaľžalobcaspochybňuje,čiG.A.bolaobčiankoumaďarskejnárodnosti,
túto pochybnosť sám vyvracia predloženými dôkazmi. G. A. sa nedomáhala vylúčenia z konfiškácie,
hoci jej to právne predpisy aj vtedy umožňovali, ale ušla z republiky prv, čo opätovne preukazuje

jej záujem vec opustiť. Pokiaľ žalobca poukázal na ustanovenie § 11 zákona 90/1947 Sb., uvedené
tvrdenie, že vkladovými listami sú okrem rozhodnutia o prídeloch vydaných fondov alebo o konfiškovaní,
podľa dekrétu 108/1945 Sb., iným príslušným úradom také iné rozhodnutie alebo prehlásenia fondov
alebo iného príslušného úradu o prechode konfiškovaného majetku na iného nadobúdateľa nemá
právnu relevanciu, nakoľko uvedený majetok prešiel konfiškáciou na štát a nebol prideľovaný inému

nadobúdateľovi. K neplatnosti zámennej zmluvy v zmysle § 23 ods. 1 zákona 49/2002 Z.z. možno
ustáliť, že ho nemôžeme extenzívne rozširovať a aplikovať na zámennú alebo darovaciu zmluvu ako
to chce žalobca. Takýto výklad by odporoval čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca
nepreukázal vecnú aktívnu legitimáciu, nevyjadril sa k nezrovnalostiam a rozporom v skutkových
tvrdeniach žalobného návrhu, ani k námietke o strate vlastníctva G. A.. Vo vyjadrení žalovaný v 1./

rade k duplike k žalobnému návrhu doručenej súdu 31.01.2020 k vecnej aktívnej legitimácie žalobcu
z hľadiska formy procesného spoločenstva dedičov uviedol, že súd je oprávnený skúmať naliehavý
právny záujem na podanej žalobe. Pokiaľ žalobca argumentuje judikátom českého súdu, podľa ktorého
žalobu o určenie, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom daného majetku, môže podať každý dedič
samostatne. V danom prípade nejde o žalobu o určenie, že poručiteľka bola v čase smrti vlastníčkou

predmetného majetku. V predmetnej veci ide o žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva, ide o dva
právne zásadne rozdielne nároky s podstatným dopadom na rozsah zisťovaného skutkového stavu, ale
aj čo do okruhu účastníkov konania. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
II.ÚS 260/2011 z 09.06.2011, podľa ktorého „Napokon treba poznamenať, že sťažovateľke nič nebráni
podať novú žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi a to tak,

že účastníkmi konania budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi. V závislosti od
toho, či ten ktorý dedič má rovnaký alebo odlišný názor vo veci samej ako má sťažovateľka môže
sa stať žalobcom alebo žalovaným. V každom prípade však musí byť účastníkom konania, keďže
rozsudok musí byť záväzný pre všetkých dedičov.“ V žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi musia byť účastníci konania všetci dedičia. Len tak sa zabezpečí, že bez ich vedomia

nedôjde k nezákonnému zásahu do ich práv. V konaní bolo preukázané, že G. A. bola osobou maďarskej
národnosti, na ktorú sa vzťahovali konfiškačné dekréty. Nikdy nevyužila aj vtedy platné právne predpisy,
ktoréjejumožňovalipreukázať,ženiejeosoboumaďarskejnárodnosti,naktorúsavzťahujúkonfiškačné
dekréty. G. A. namiesto toho ušla, opustila Slovensko aj predmetnú nehnuteľnosť. Predmetný majetok
bol potvrdený ako poľnohospodárska nehnuteľnosť a konfiškovaný, t. j. odňatý G. A. bez náhrady. G.

A., ani jej právni nástupcovia nikdy nepožiadali ani podľa vtedy platných predpisov, ktoré to umožňovali,
o vyňatie predmetného majetku z konfiškácie, nepožiadali o reštitúciu majetku ani po roku 1989. G.
A. jednoducho majetok opustila, lebo sa bála, že bude zaradená ako osoba maďarskej národnosti
medzi zradcov, kolaborantov a bude prenasledovaná. Ak sa stále cítila byť jeho vlastníčkou, tak malbyť uvedený ako jej majetok aj v súpise majetku patriaceho do dedičstva. So skutkovo rovnakou
situáciou dlhodobého opustenia majetku sa vysporiadala aj slovenská súdna prax, napr. rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 112/2016, kde sa žalobca pokúsil rovnakým spôsobom

obísť tzv. Benešové dekréty. V konaní žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu, pričom šlo o obdobný prípad, keď právne vzťahy právneho predchodcu žalobcu k sporným
nehnuteľnostiam, boli zistenými nedostatkami dotknuté pred niekoľkými desiatkami rokov, viac ako 60
rokov a stali sa neistými. Preto v týchto prípadoch určovacia žaloba nie je nástrojom prevencie, ale v
skutočnosti smeruje k narušeniu právnej istoty na strane terajších vlastníkov. V predmetnej veci právne

vzťahy právnej predchodkyne žalobcu G. A. k predmetným nehnuteľnostiam boli s istými následkami
dotknuté pred niekoľkými desiatkami rokov, viac ako 75 rokov. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom
prevencie, ale smeruje k narušeniu právnej istoty na strane jej terajších vlastníkov, ktorí dlhodobo
užívajú nehnuteľnosti. Neexistencia týchto pochybnosti vylučuje naliehavý právny záujem žalobcu na
ich odstránení preventívnou určovacou žalobou. Nerušená držba užívania nehnuteľnosti po dobu viac
ako 75 rokov osobou, ktorá túto držbu a užívanie vykonáva ako vlastník na základe autoritatívnych

rozhodnutí, hoci aj neplatných, zakladá stav právnej istoty o tom, že vlastníkom tejto veci je táto osoba.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu, je dôvodom na zamietnutie žaloby. Celá žaloba je postavená
na tom, že G. A. nestratila vlastníctvo predmetných nehnuteľností. I keby to tak bolo, čo žalovaný v 1./
rade popiera, samo o sebe bez ďalšieho to neznamená, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po
nej. Od okamihu jej smrti po súčasnosť totiž došlo k takým skutočnostiam, ktoré túto možnosť vylučujú

a sú dôkazmi preukázané.

11. Žalovaný v 2./ rade v duplike k žalobnému návrhu podaním doručeným súdu 16.01.2020
namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca nedoložil relevantné doklady, ktoré
by preukázali, že je dedičom po neb. grófke G. A.. Listinné dôkazy predložené žalobcom vzbudzujú

pochybnosti, či je žalobca skutočne právnym nástupcom G. A., keď na PKV č. XXX je v predmetnom
výpise označený ako muž grófky osoba menom K.. Žalobca má vo svojom rodnom liste uvedené, že
jeho otec M. A. je hospodáriaci roľník, čo vzhľadom k tomu, že má ísť o syna grófky sa javí viac ako
nepravdepodobné. Navyše v čase narodenia žalobcu by jeho otec mal 53 rokov. Ako otec zosnulého M.
A. nie je uvedená osoba K. A. muž grófky, ale osoba s menom Q. A.. Na PKV č. XXX bolo uvedené, že

grófka mala nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpy č. d. XXX/XXXX s tým, že jej mužom bola osoba
menom K.. Žalovaný v 2./ rade preto namieta, že predmetom dedičstva po grófke by mal byť majetok
v podiele najviac 1-ica, druhá mala byť vysporiadaná v rámci BSM. Stranou sporu v konaní o určenie,
že nejaký majetok má byť predmetom dedičstva musia byť všetci dedičia. Grófka G.L. A. bola osoba
maďarskej národnosti, čo žalobca nevyvrátil. Skutočnosť, že sa narodila v Parchovanoch nepreukázal.

I tak je táto skutočnosť bezvýznamná pre posúdenie, či táto osoba bola alebo nebola maďarskej
národnosti. Konfiškácia nenastala na základe konfiškačného výmeru, ale ex lege nariadením. Poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 379/2016 týkajúci sa právnej istoty osôb a otázku
naliehavého právneho záujmu. V súvislosti s posúdením otázky, či ide o rozpor dekrétu č. 108/1945 Sb. a
práva civilizovanej Európy, nemožno vidieť prezumpciu zodpovednosti osôb maďarskej alebo nemeckej

národnosti zatiaľ čo u iných národností bolo dôkazné bremeno naopak na strane orgánu rozhodujúceho
o tom, či boli alebo neboli splnené podmienky na konfiškáciu, čím sa zaoberal Ústavný súd Českej
republiky a obdobne Európsky súd pre ľudské práva a Európska komisia pre ľudské práva. V roku 2002
Európsky parlament vypracoval právnu analýzu Benešových dekrétov, podľa ktorej Benešové dekréty
nepredstavujú problém z pohľadu práva Európskej únie, keďže nemajú retroaktívny účinok. K spôsobu

nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 2./ rade, resp. jeho právneho nástupcu vychádza z listín
MNV v Tatranskej Lomnici, keď 01.05.1945 dáva podnet na zabratie vily A. vo Veľkej Lomnici. Na to
odpovedá Povereníctvo SNR listom z 30.05.1945, že vila A. nie je poľnohospodárskym majetkom a
nepodlieha konfiškácii. Následne Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu listom
z 30.05.1945 oznámilo MNV v Tatranskej Lomnici, že vila A. nepodlieha konfiškácii podľa § 2 nariadenia

4/1945 Sb., ale podľa nariadenia 104/1945 Sb. Dňa 30.05.1945 nariadenie 104/1945 Sb. zo dňa
23.08.1945 neexistovalo. Skutočnosť, či vila podliehala alebo nepodliehala konfiškácii podľa nariadenia
SNR 4/1945 Sb. nemá pre ďalší vývoj udalostí žiaden význam, lebo konfiškácia mala súvis s nariadením
104/1945 Sb. Predmetný majetok bol oprávnene a v súlade s vtedajším právnym stavom grófke ako
Maďarke konfiškovaný. V zmysle § 1 ods. 4 Dekrétu prezidenta republiky 108/1945 Sb. ONV v Kežmarku

ako príslušný orgán vydal výmer č. 16865/46 zo 07.10.1946, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.11.1945.
ONVKežmarokbolnatourčenýmvecneamiestnepríslušnýmorgánom.Najneskôrdňomprávoplatnosti
tohto výmeru sa Československý štát stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa § 2 vyhlášky
346/1948 Sb. v sporných prípadoch, t. j. či je majetok pôdohospodársky alebo nepôdohospodárskyrozhodne komisia. Dňa 09.12.1949 podľa zápisnice Sporná komisia rozhodla o tom, že vila A. sa bude
riadiť režimom podľa nariadenia 104/1945 Sb. a nie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb.
To bol dôvod, pre ktorý bol podávaný návrh na výmaz poznámky „konfiškovaný podľa dekrétu prezidenta

republiky 108/1945“. Výmazom poznámky o konfiškáte podľa dekrétu 108/1945 Sb. nebola potvrdená
neoprávnenosť konfiškácie, ale právnym zosúladením záverov Spornej komisie z 09.12.1949. Výmaz
poznámky o konfiškáte podľa dekrétu prezidenta 108/1945 Sb. neznamená v žiadnom prípade, že by
došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva na grófku. Vlastnícke právo ku konfiškovanému majetku
podľa nariadenia 104/1945 Sb. sa nadobúda účinnosťou nariadenia. Následne vydané rozhodnutie ONV

pôdohospodársky odbor z 13.04.1962 č. 2672/62 bolo vydané riadnym oprávneným orgánom, nejde
o nulitný právny akt a bolo logickým spôsobom zavŕšenia administratívneho procesu zápisu štátu ako
vlastníka predmetných nehnuteľnosti do pozemkovej knihy. Predmetné rozhodnutie bolo preskúmané
súdom, ktorý potvrdil správnosť vydaného rozhodnutia a to uznesením Okresného súdu Kežmarok č.
d. 1081/3 z 24.10.1963.

12. Žalovaný v 2./ rade v duplike k žalobného návrhu doručenej súdu 30.01.2020 opätovne rozporoval
všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu, namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu.
Žalobca nedoložil doklady, ktoré by preukázali, že je dedičom po grófke G. A.. Stranou sporu v konaní
o určenie, že nejaký majetok má byť predmetom dedičstva musia podať všetci dedičia. Grófka G. A.
bola osobou maďarskej národnosti, čo žalobca nevyvrátil. Skutočnosť, že sa narodila v O. žalobca

nepreukázal. Výmerom Povereníctva SNR pre priemysel a obchod z 24.10.1945 bolo preukázané, že
národná správa bola uvalená na vilu z dôvodu, že majiteľ je štátne nespoľahlivý Žalovaný v 2./ rade
opätovne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 379/2016, na rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, Európskej komisie pre ľudské práva, analýzu Európskeho
parlamentu z roku 2002, podľa ktorého konfiškácia na základe Benešových dekrétov nepredstavuje

problém z pohľadu práva Európskej únie, keďže nemá retroaktívny účinok. K spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva žalovaného v 2./ rade opätovne žalovaný v 2./ rade uviedol, že vychádza z listín
MNV v Tatranskej Lomnici, keď 01.05.1945 dáva podnet na zabratie vily A. vo Veľkej Lomnici. Na to
odpovedá Povereníctvo SNR listom z 30.05.1945, že vila A. nie je poľnohospodárskym majetkom a
nepodlieha konfiškácii. Následne Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu listom

z 30.05.1945 oznámil MNV v Tatranskej Lomnici, že vila A. nepodlieha konfiškácii podľa § 2 nariadenia
4/1945 Sb., ale podľa nariadenia 104/1945 Sb. Dňa 30.05.1945 nariadenie 104/1945 Sb. zo dňa
23.08.1945 neexistovalo. Skutočnosť, či vila podliehala alebo nepodliehala konfiškácii podľa nariadenia
SNR 4/1945 Sb. nemá pre ďalší vývoj udalostí žiaden význam, lebo konfiškácia mala súvis s nariadením
104/1945 Sb. Predmetný majetok bol oprávnene a v súlade s vtedajším právnym stavom grófke ako

Maďarke konfiškovaný. V zmysle § 1 ods. 4 Dekrétu prezidenta republiky 108/1945 Sb. ONV v Kežmarku
ako príslušný orgán vydal výmer č. 16865/46 zo 07.10.1946, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.11.1945.
ONVKežmarokbolnatourčenýmvecneamiestnepríslušnýmorgánom.Najneskôrdňomprávoplatnosti
tohto výmeru sa Československý štát stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa § 2 vyhlášky
346/1948 Sb. v sporných prípadoch, t. j. či je majetok pôdohospodársky alebo nepôdohospodársky

rozhodne komisia. Dňa 09.12.1949 podľa zápisnice Sporná komisia rozhodla o tom, že vila A. sa bude
riadiť režimom podľa nariadenia 104/1945 Sb. a nie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945
Sb. To bol dôvod, pre ktorý bol podávaný návrh na výmaz poznámky „konfiškovaný podľa dekrétu
prezidenta republiky 108/1945“. Výmazom poznámky o konfiškáte podľa dekrétu 108/1945
Sb. nebola potvrdená neoprávnenosť konfiškácie, ale právnym zosúladením záverov Spornej komisie

z 09.12.1949. Výmaz poznámky o konfiškáte podľa dekrétu prezidenta 108/1945 Sb. neznamená v
žiadnom prípade, že by došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva na grófku. Vlastnícke právo ku
konfiškovanému majetku podľa nariadenia 104/1945 Sb. sa nadobúda účinnosťou nariadenia. Následne
vydané rozhodnutie ONV pôdohospodársky odbor z 13.04.1962 č. 2672/62 bolo vydané riadnym
oprávnenýmorgánom,nejdeonulitnýprávnyaktabolologickýmspôsobomzavŕšeniaadministratívneho

procesu zápisu štátu ako vlastníka predmetných nehnuteľnosti do pozemkovej knihy. Predmetné
rozhodnutie bolo preskúmané súdom, ktorý potvrdil správnosť vydaného rozhodnutia a to uznesením
Okresného súdu Kežmarok č. d. 1081/3 z 24.10.1963.

13. Podaním žalobcu z 31.07.2020 žalobca žiadal, aby súd pripustil do konania na strane žalovaných

žalovaného v 3./ rade O. M. A. a žalovaného v 4./ rade Y. A.. Uznesením na pojednávaní 22.09.2020
súd návrh na pripustenie do konania na stranu žalovaných ako žalovaného v 3./ rade O. M. A., G..
XX.XX.XXXX, K. C. XXX, XXXX, Z., P. P., občana Rakúskej republiky, žalovaného v 4./ rade Y. A., G..
XX.XX.XXXX, K. C.ß. XXX, XXXX, Z., P. P., občana Rakúskej republiky, zamietol.14. Pojednávaní vo veci sa nezúčastnili žalobca, žalovaní v 1./ a 2./ rade, u ktorých súd mal
riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť strán sporu ospravedlnili ich právni

zástupcovia, nežiadali pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku, súd
pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného v 1./ rade, žalovaného v 2./ rade.

15. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval, žiadal, aby súd žalobe vyhovel. K
titulunadobudnutiavlastníckehoprávaštátomuviedol,ževpohnutomobdobíodroku1945bolvykonaný

neúspešný pokus československého štátu o konfiškáciu v zmysle dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb.,
ktorý bol neskôr zrušený, čo nie je rozporované zo strany žalovaných v 1./ a 2./ rade. Vzhľadom k
tomu, že k zrušeniu konfiškácie došlo až v roku 1950, bolo otázne na základe čoho si československý
štát odvodzuje vlastnícky titul. Je evidentné, že súčasne nemôžu existovať dva nadobúdacie tituly a
nehnuteľnosť možno platne nadobudnúť len jedným právnym titulom. Keďže v roku 1950 pominuli
právne účinky konfiškácie realizovanej na základe dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb., tak vlastníkom

predmetných nehnuteľností bola v rozhodnom období G. A.. Ako je zrejmé zo spisovej evidencie, pre štát
bola od začiatku obdobia 1945 sporná otázka, či na predmetnú nehnuteľnosť a konfiškáciu je potrebné
aplikovať nariadenie č. 4/1945 Sb. n.SNR, 104/1945 Sb. SNR alebo zákon č. 108/1945 Zb. Vychádzalo
to z toho, že štát nevedel ustáliť základnú otázku, či sa jedná alebo nejedná o pôdohospodársky majetok.
Z dokumentácie vyplýva, že štát realizoval konfiškáciu podľa zákona 108/1945 Zb. V tomto období

bolo sporné, či sa jedná o pôdohospodársky konfiškát alebo nepôdohospodársky konfiškát. Dokazuje
to vyjadrenie Spornej komisie z 22.08.1949, ktorá rozhodla, že ide o nepôdohospodársky konfiškát.
O pár mesiacov neskôr dňa 09.12.1949 Sporná komisia rozhodla, že sa jedná o pôdohospodársky
konfiškát. Z nepriamych dôkazov vyplýva, že konfiškácia v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR sa
nikdy neuskutočnila. Je nesporné, že v roku 1950 bolo zrušené konfiškačné rozhodnutie na základe

zákona č. 108/1945 Zb., ktoré bolo evidované pod č. 16685, a až v roku 1949 Sporná komisia rozhodla
o tom, že sa jedná o pôdohospodársky majetok. Právomoc komisie v zmysle nariadenia č. 104/1945
Sb. SNR trvala výlučne do 30.06.1948. Po tomto dátume neexistoval príslušný orgán, ktorý by mohol
rozhodnúť v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR o tom, či určitý majetok podlieha alebo nepodlieha
konfiškácii. Nie je splnená jedna zo základných podmienok konfiškácie a to rozhodnutie komisie alebo

zboru povereníkov. Právnym titulom nie je rozhodnutie ONV z 13.04.1962. Je potrebné zdôrazniť, že bez
rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo zboru povereníkov sa konfiškácia nepovažovala za dokonanú,
právne účinnú. Vzhľadom k tomu, že predmetné nehnuteľnosti boli dotknuté ďalšou právnou zmenou, je
potrebné skúmať aj dobromyseľnosť žalovaného v 1./ rade a platnosť nadobúdacieho titulu žalovaného
v 1./ rade. K otázke naliehavého právneho záujmu v plnom rozsahu právny zástupca žalobcu poukázal

na písomné vyjadrenie žalobcu. Na pojednávaní 23.06.2020 právny zástupca žalobcu poukazoval na
predložený dôkaz a to čestné prehlásenie žalobcu a v tej súvislosti na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 482/2013. Úlohou všeobecného súdu nie je skúmanie okruhu dedičov, ktorý sa má
skúmať v nesporovom konaní. K spochybňovanej právnej istote po niekoľkých desaťročiach uviedol, že
právny pojem slova „právna istota“ predstavuje práve spoľahlivosť subjektu na existenciu určitej právnej

skutočnosti a to v miere hraničiacej s istotou. Za stavu, kedy bola pre strany žalovaných evidentné,
že rozhodnutie ONV z roku 1962, nie je nadobúdacím titulom, tak nemôžeme hovoriť o právnej istote.
Poukázal na skutočnosť, že jednu vec možno nadobudnúť len jedným titulom. Pokiaľ žalovaní v 1./
a 2./ rade uviedli ako možný nadobúdací titul vydržanie, nie je splnená podmienka dobromyseľnosti.
Vo vzťahu k derelikcii poukázal na písomné vyjadrenia. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že G. A.

využívala vilu A. len niekoľko týždňov v roku. Z toho nevyplýva, že by nehnuteľnosť chcela opustiť s
následkom straty vlastníckeho práva. K vyjadreniam žalovaných v 1./ a 2./ rade uviedol, že odkazovať
na informáciu, že G. A. sa narodila v O., či bola maďarskej, nemeckej alebo inej národnosti, je úplne
irelevantné. Nik v pojednávacej miestnosti nemá právo rozhodnúť, či boli podmienky podľa nariadenia
104/1945 Sb. SNR splnené alebo nie, vo vzťahu k tomu, či sa jedná o občana maďarskej národnosti

alebonie.Vovzťahukaktívnejlegitimáciiuviedol,žebolopreukázané,žežalobcajeprávnymnástupcom
po neb. G. A.. K samotnému vlastníckemu titulu žalovaní sami nepomenovali jednoznačný titul, od
ktorého by odvodzovali vlastnícke právo. Ich právna istota a dôvera tak spočíva na špekulácii, že im
prislúcha ktorýchkoľvek z možných titulov a to konfiškácia, vo vzťahu ku ktorej žalobca má za to,
že nebola splnená podmienka rozhodnutia konfiškačnej komisie, ktorá by pôdohospodársky majetok,

za ktorý bol tento majetok uznaný, konfiškovala. Naopak, v prípade konfiškácie žalovaní odvodzujú
vlastníctvo od konfiškácie podľa nariadenia č. 108/1945 Sb. SNR, ktorá však podľa žalobcu bola
preukázateľne zrušená. Vo vzťahu k opusteniu veci dodal, že v súdnom spise nie je založený jediný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôľu G. A. vzdať sa vlastníckeho práva k vile A.. Vo vzťahu k vydržaniuČeskoslovenská republika nebola dobromyseľným subjektom, ktorá pri všetkých okolnostiach musela si
byť vedomá toho, že nie sú splnené podmienky na platnú konfiškáciu. Vo vzťahu k platnosti, neplatnosti
zámenných zmlúv žalobca naďalej trval na tom, že ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu

porušeniazákonnéhopredkupnéhoprávaštátu.Knaliehavémuprávnemuzáujmuopätovnepoukázalna
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 482/2013 a k aktívnej vecnej legitimácii naďalej tvrdil,
že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by účastníkmi takéhoto typu konania mali byť všetci
dedičia. Predmetné konanie nie je dedičským konaním, to znamená, že by sudca nebol ani zákonným
sudcom na zisťovanie okruhu dedičov.

16. Právny zástupca žalovaného v 1./ rade na pojednávaní poukazoval na všetky písomné vyjadrenia
k predmetu sporu. Uviedol, že predmetom žaloby je určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, z
čoho vyplýva, že v zmysle zákonnej povinnosti skutkových tvrdení je povinnosťou žalobcu preukázať, že
poručiteľ nadobudol vlastnícke právo k veci, ktorú žiada určiť do dedičstva. Musí preukazovať legitímne
nástupníctvo, a že nenastala taká skutočnosť, ktorá by mala za následok stratu vlastníckeho práva. Z

pozemnoknižnejvložkyXXXvyplývajedinýdôkazatonadobudnutievlastníckehoprávaporučiteľkou.Vo
vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že čestné prehlásenie žalobcu nepredstavuje dôkaz, ktorý
by preukazoval, že žalobca je skutočným dedičom po neb. G. A.. Predložil výpis z internetovej stránky,
z ktorého vyplýva, že neb. G. A. mala viacero potomkov. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 112/2016, z ktorého vyplýva,

že určovacia žaloba podaná žalobcom má byť prevenciou, ale v skutočnosti smeruje k narušeniu
právnej istoty terajších vlastníkov, nakoľko je zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe nesporné, že
predmetné nehnuteľnosti neboli s istými následkami dotknuté niekoľko desiatok rokov. Ak by právny titul
- konfiškácia bola žalobcom spochybnená podľa predloženej judikatúry môže byť putatívnym titulom,
ktorý zakladá originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním pri plynutí vydržacej doby,

v priebehu ktorej bol žalovaný v 2./ rade dobromyseľný. Navyše je nesporné, že poručiteľka G. A. stratila
svoje vlastnícke právo konfiškáciou na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že v roku 1950 malo dôjsť k zrušeniu konfiškácie, pretože samotný výmaz poznámky, ako
vyplýva z ostatných listinných dôkazov, bol len dôvodom pre nesprávnosť zápisu, nie pre skutočnosti, že
by takéto rozhodnutie neexistovalo. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zámenných zmlúv poukazoval

na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z., v ktorom sa slovo „predať“ uvádza práve preto, že
ide o okolnosť, pri ktorej je kompenzovaná finančná hodnota a štát má tak záujem na svojom kultúrnom
bohatstve. V prípade zámeny nie je možné predmetné ustanovenie aplikovať z dôvodu, že štát neprijíma
finančné plnenie za pamiatku, ale mení hodnotu za hodnotu a teda namiesto predkupného práva sa
vzdáva jednej hodnoty v prospech druhej. Poukázal na vzájomnú rozporuplnosť tvrdení žalobcu, keď na

jednej strane žalobca tvrdil, že je jediným dedičom po neb. G. A., na druhej strane navrhol do konania
pripustiť ďalších účastníkov na strane žalovaných. Vo vzťahu k derelikcii uviedol, že žalovaný v 1./
rade nikdy netvrdil, že neb. G. A.R. opustila predmetné nehnuteľnosti pred rokom 1948, ale po roku
1948 kvôli tzv. Benešovým dekrétom z obáv, že by ako nespoľahlivá osoba maďarskej národnosti bola
vystavená zákonným následkom vtedajších právnych predpisov. Po opustení nehnuteľnosti sa vo vile

A. nachádzali Československé lesy. Ani grófka, ani jej právni nástupcovia aj počas uvalenia národnej
správy sa do nehnuteľnosti nevrátili. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného v 1./ rade
opätovne poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď v danom prípade existuje viac
ako 70-ročná právna istota, že vec nepatrí do dedičstva po G. A., a že tieto nehnuteľnosti nevlastnila
ku dňu smrti XX.XX.XXXX, nevlastní ich ani dodnes. V roku 1948 na základe Benešových dekrétov

predmetné nehnuteľnosti prebral štát a dobromyseľne ich užíval ako vlastné so všetkým čo má ako
vlastník vykonávať, teda nielen bral pôžičky, ale sa o nehnuteľnosti staral. Aplikáciu právnych predpisov
v praxi nemožno posudzovať po 70-tich rokoch dnešným formálnym pohľadom, ale treba ich vnímať
prakticky očami vtedajšej doby a vtedajších ľudí. Poukázal opätovne na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 4Cdo 112/2006 a rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C 16/2011. Vo

vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že žalobca v priebehu konania sám uznal, že boli viacerí
dedičia, nielen on sám. Jeho tvrdenie vyjadrené v čestnom prehlásení sa ukázalo ako nepravdivé a
zavádzajúce. Žalobca v konaní nepreukázal okruh skutočných dedičov. V zmysle rozhodnutia NS SR
5MCdo 15/2017 a II. ÚS 260/2011 je otázka okruhu účastníkov konania a aktívnej vecnej legitimácie
vo vzťahu k tejto žalobe vyriešená. Ustálená súdna prax hovorí, že žalobu musia podať všetci dedičia.

Žalobca nepreukázal, že je dedičom po neb. G. A.. Dôkazy, ktoré súdu poskytol, nepreukazujú ucelenú
líniu, ktorá by bola spôsobilá jeho tvrdenie potvrdiť. Vyplýva to zo skutočnosti, že nie preukázané,
že otec žalobcu M. A. je osobou totožnou so synom poručiteľky G. A. s rovnakým menom, pretože
na základe žalobcom predložených dôkazov tieto osoby nie je možné stotožniť. Naopak, tieto dôkazyvzbudzujú pochybnosti, kedy otcom žalobcu mal byť roľník v obci I. a syn poručiteľky G. A. mal umrieť
ako vrátnik v K.. Právny zástupca žalovaného v 1./ rade tvrdil, že podaná žaloba má snahu obchádzať
Benešove dekréty a spochybniť konfiškáciu ako takú. Pričom je nesporné, že k odňatiu majetku došlo,

čo nespochybňuje ani samotný žalobca. Či už k odňatiu majetku došlo na základe jedného alebo
druhého právneho predpisu, v súvislosti s konfiškačnou poznámkou, je irelevantné. Uvedené nerušilo
konfiškáciu ako takú. Zo všetkých listinných dôkazov vyplýva, že G. A. boli predmetné nehnuteľnosti
konfiškované ako občianke maďarskej národnosti, ktorá nebola lojálna a nachádzala sa na neznámom
mieste v Maďarsku. V roku 1948 G. A. nehnuteľnosti opustila, od vtedy o nich neprejavovala žiaden

záujem. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na spochybnení konfiškácie leží práve na žalobcovi. Z jeho
strany nedošlo k účinnému popretiu ani konfiškácie, ani derelikcie, ani skutočností, na základe ktorých
by žalovaní nehnuteľnosti vydržali.

17. Právny zástupca žalovaného v 2./ rade sa na pojednávaní v plnom rozsahu stotožnil s písomnými
vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade. Uviedol, že rozporuje,

že by rozhodnutie Okresného národného výboru zo dňa 07.10.1946 č. 16865/46 bolo zrušené. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.11.1946 a osvedčilo to, že majetok G. A. podliehal konfiškácii.
Upriamil pozornosť na otázku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že účastníkmi konania musia byť
všetci dedičia po neb. G. A.. Skutočnosť, že G. A. sa narodila v O. nemá vplyv na posúdenie toho, či
bola alebo nebola maďarskej národnosti. Aj podľa právneho stavu v roku 1945 mohla G. A. požiadať

o osvedčenie podľa § 1 ods. 4 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. o národnej
spoľahlivosti, čoho dôsledkom by bolo, že by sa na ňu nevzťahovali konfiškácie. To, že neskôr bol
problém, či nehnuteľnosti boli konfiškované podľa dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. alebo podľa
nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR sa riešilo opakovane vždy vo viacerých
prípadoch, preto vyhláška Povereníctva pôdohospodárstva č. 346/1948 Zb. jednoznačne upravila čo sa

určuje za pôdohospodársky majetok. V tomto konkrétnom prípade takýto postup bol zachovaný. Dňa
09.12.1949 Sporná komisia rozhodla, že ide o konfiškát podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR. Tým
sa nerušilo konfiškačné rozhodnutie. Štátu išlo o to, aby informatívna poznámka v PKV bola v súlade s
rozhodnutím Spornej komisie. Žiadosť o výmaz poznámky neznamenala, že sa štát vzdal vlastníckeho
práva alebo že by bolo konfiškačné rozhodnutie zrušené. Štát nadobudol vlastnícke právo už priamo

účinnosťou nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR a nikdy neprestal byť vlastníkom.
Právny zástupca žalovaného v 2./ rade bol názoru, že nie je daný naliehavý právny záujem na podanej
žalobe z dôvodu, že stranami sporu nie sú všetci dedičia po neb. G. A.. K výmeru č. XXXX z 01.08.1947
uviedol, že týmto bola uvalená národná správa na predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu, že majiteľ - pani
grófka je štátne nespoľahlivý. Je nelogické, aby na ten istý majetok bola uvaľovaná dvakrát národná

správa dvoma rôznymi výmermi. Je nelogické, aby dôvod, pre ktorý v roku 1945 bola národná správa
uvalená, mal byť v roku 1947 dôvodom, že majetok nepodlieha konfiškácii, keďže oba výmery sú vydané
podľa toho istého právneho predpisu nariadenia 50/1945 Sb. K výmeru č. XXXX/XXXX uviedol, že je
názoru, že predmetný výmer vzhľadom na údaje v ňom uvedené, bol dodatočne pozmeňovaný. Pokiaľ
právny zástupca žalobcu pracuje s premisou, že rozhodnutie Okresného národného výboru zo dňa

07.10.1945 bolo zrušené, o tomto nepredložil dôkaz. Spornosť, či išlo o konfiškáciu podľa nariadenia č,
104/1945 Sb. SNR alebo dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. vyriešila Sporná komisia v zmysle vyhlášky
346/1948 Sb. V závere zdôraznil, že konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR nastala priamo
zo zákona. Žalobca nepreukázal, že G. A. mala k 01.11.1938 československú štátnu príslušnosť, čo je
ďalší dôvod, z ktorého vyplýva, že konfiškácia bola dôvodná. Tvrdil, že má pochybnosti, či žalobca je

dedičom po grófke z dôvodov, na ktoré poukázal žalovaný v 2./ rade v písomnom vyjadrení z 15.01.2020.
Je zvláštne, že žalobca nepredložil dedičské rozhodnutie po pani grófke. Poukázal na ustanovenie § 70
zákona 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti s tým, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Žalovaní nie sú povinní ani žalobcovi, ani súdu preukazovať, že sú vlastníkmi. Dôkazné bremeno
je na strane žalobcu.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, vyjadreniami žalobcu, listinnými dôkazmi: úmrtným listom G. Q. A., rodným listom M. A.,
úmrtným listom M. A., výpisom z knihy narodení žalobcu, čestným prehlásením žalobcu, výpisom
z pozemnoknižnej vložky č. XXX Z. L., identifikáciou parciel, listami vlastníctva č. XXX, č. XXX,

ďalšími listinnými dôkazmi - prostriedkami procesného útoku, ktoré boli v prevažnej miere totožné s
listinnými dôkazmi - prostriedkami procesnej obrany žalovaných v 1./ a 2./ rade a to: listom Miestneho
národného výboru Tatranská Lomnica z 01.05.1945, listom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu z 30.05.1945, oznámením národného správcu Okresnémusúdu v Kežmarku a uznesením Okresného súdu Kežmarok zo 06.11.1945, posudkom Miestneho
národného výboru Veľká Lomnica, výmerom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre priemysel a
obchod z 24.10.1945, výmerom Národného výboru Kežmarok zo 07.10.1946, tlačivom Spornej komisie

z 19.06.1947, výmerom Miestneho národného výboru vo Veľkej Lomnici z 01.08.1947, oznámením
Národného výboru obce Vysoké Tatry zo 06.01.1948, návrhom na pozemnoknižný zápis z 18.09.1948,
uznesením Spornej komisie z 22.08.1949, zápisnicou z rokovania Spornej komisie z 09.12.1949,
listom Československých štátnych lesov z 12.06.1950, zápisom expozitúry Fondu národnej obnovy z
08.07.1950, listom Československých štátnych lesov z 17.08.1950, listom Krajského národného výboru

Košice z 23.08.1950, listom správy TANAP-u Tatranská Lomnica z 02.02.1962, rozhodnutím Okresného
národného výboru pôdohospodársky odbor v Poprade z 13.04.1962, uznesením Okresného súdu
Poprad z 24.10.1963, zámennou zmluvou č. 411/N/2014, zámennou zmluvou č. 28/Z/2020, vyjadrením
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 27.05.2019 a prostriedkami procesného útoku: výsluchom
právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade, právneho zástupcu žalovaného v 2./ rade, vyjadreniami
žalovaných v 1./ a 2./ rade a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých

súd zistil skutkový stav:

19. V konaní žalobca žiadal, aby súd určil, že do dedičstva po neb. G. A., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1/1 patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E. L.: pozemok parcely
registra „R.“ č. XXX/X, o výmere 11.880 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra

„R.“ č. XXX, o výmere 1.239 m2, druh pozemku: lesný pozemok, pozemok parcely registra „R.“ č. XXX,
o výmere 11.589 m2, druh pozemku: lesný pozemok, zapísané na LV č. XXX na Okresnom úrade odbor
katastrálny Poprad a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E. L.: pozemok parcela reg. „R.“ parc. č.
XXX/X o výmere 134 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. „R.“ parc. č. XXX/X o
výmere 3 700 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „R.“ parc. č. XXX/X o výmere 797

m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným č. XX - budova pre kultúru a na verejnú zábavu
(múzeum, knižnica a galéria), popis stavby - staré múzeum, druh chránenej nehnuteľnosti - Nehnuteľná
kultúrna pamiatka (národná kultúrna pamiatka) postavená na pozemku parcely reg. „R.“ parc. č. XXX/
X o výmere 797 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX na Okresnom úrade odbor
katastrálny Poprad.

20. V konaní žalobca predložil úmrtný list dcéry grófa M. Q. a W. O., gróf A. K., R. É. C. Q., podľa
ktorého grófka G. A., rod. Q. zomrela XX.XX.XXXX. Z úmrtného listu vyplýva miesto narodenia O. J. Ž.
dňa XX.XX.XXXX, posledné bydlisko C. Š. župa K., poznámka: zosnulý zomrel v K., bol prednostnom
rímskokatolíckeho farského úradu v G..

21. Z rodného listu vyplýva zápis: M. A., narodený XX.XX.XXXX s miestom narodenia V. A., otec Q. A.
Z., matka G. Q. O..

22. Z úmrtného listu vyplýva zápis M. A., narodený XX.XX.XXXX V. A., povolanie vrátnik, posledné

bydlisko K. T.. obvod Q.Ö. F.. X, miesto úmrtia K. X.. U., dátum úmrtia XX.XX.XXXX, meno a priezvisko
otca Q. A., meno a priezvisko matky G. Q..

23. Z výpisu z knihy narodení súd zistil narodenie dieťaťa M. A., miesto narodenia A., dátum narodenia
XX.XX.XXXX, meno a priezvisko otca M. A., meno a priezvisko matky C. A., povolanie otca hospodáriaci

roľník, povolanie matky neuvedené, bydlisko otca a matky I..

24. Žalobca v čestnom prehlásení uviedol, že nemá vedomosť o iných dedičoch po poručiteľovi G. A.,
rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX a to vzhľadom na všetky lustrácie, ktoré vykonali na to
príslušné štátne orgány Slovenskej republiky na návrh právneho zástupcu žalobcu a lustrácie v archíve

hlavného mesta Budapešť, výsledkom ktorých bolo zistené, že nie je evidovaný dokument týkajúci sa
dedičského konania po poručiteľovi G. A..

25. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. Z. L. súd zistil, že pozemky parcelné č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX boli pôvodne vo vlastníctve G. A., rod. Q. (muž K.) nadobudnuté kúpou č. d. XXX/XXXX.

Podľa výmeru Povereníctva SNR pre priemysel a obchod v Bratislave z 24.10.1945 poznamenáva sa na
nehnuteľnosti uvalená národná správa. Podľa právoplatného rozhodnutia ONV pôdohospodársky odbor
z 13.04.1962 vkladá sa vlastnícke právo Československého štátu v správe Tatranského národného
parku v Tatranskej Lomnici. Vo výpise z pozemkovej knihy je v časti A majetková podstata uvedené:konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 č. d. XXXX/XX. Uvedené údaje boli
prečiarknuté a zostávajúci údaj č. d. XXXX/XX.

26. Podľa identifikácie pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v
pozemnoknižnej vložke č. XXX pôvodne v k. ú. Z.C. L. je parcela pôvodne parc. č. XXXX v
pozemnoknižnej vložke XXX v pôvodnom katastrálnom území Z. L. totožná s parcelami súčasné
katastrálne územie Tatranská Lomnica parcely podľa reg C.-R. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX,
XXX, XXX/X s poznámkami, že ide o diel zaberajúci len časť parcely C.-R..

27. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. E. L. zapísaného na Okresnom úrade odbor katastrálny súd
zistil, že na pozemku parcela reg. R. parc. č. XXX/X o výmere 11 880 m2 - ostatná plocha je
ako vlastník zapísaná Slovenská republika, ako správca Štátne lesy Tatranského národného parku
Tatranská Lomnica, pozemku parcela č. C.-R. parc. č. XXX o výmere 1 261 m2 - lesný pozemok je ako
vlastník zapísaná Slovenská republika, ako správca uvedené Štátne lesy Tatranského národného parku

Tatranská Lomnica, pozemku parc. č. XXX o výmere 11 589 m2 - lesný pozemok je ako vlastník zapísaná
Slovenská republika, ako správca Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica.

28. Zlistuvlastníctvač.XXXk.ú.E.L.OkresnéhoúraduodborkatastrálnyPopradsúdzistil,ževýlučným
vlastníkom pozemkov parcely reg. R. parc. č. XXX/X o výmere 134 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,

parc. č. XXX/X o výmere 3 700 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 797 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 6 182 m2 - lesný pozemok a stavby súp. č. XX
na pozemku parc. č. XXX/X - staré múzeum je zapísaný žalovaný v 1./ rade AUTONOVA s.r.o.

29. Listom Miestneho národného výboru Tatranská Lomnica z 01.05.1945 adresovanom Slovenskej

národnej rade Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v Košiciach Miestny národný
výbor v Tatranskej Lomnici oznámil, že na svojom zasadnutí 30.04.1945 sa jednomyseľne uzniesol na
tom, že je potrebné upozorniť Slovenskú národnú radu na vilu A. v Tatranskej Lomnici, keď ide o majetok
po maďarskej grófskej rodine z Maďarska a doporučil túto k zabratiu pre Slovenskú národnú radu pre
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovú reformu.

30. Listom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu
pre oblasť Košice z 30.05.1945 Povereníctvo SNR oznámilo Miestnemu národnému výboru v
Tatranskej Lomnici, že „Vila A. v Tatranskej Lomnici v zmysle § 2 nariadenia SNR č. 4/1945 nie je
pôdohospodárskym majetkom a preto, podľa § 1 citovaného nariadenia, nepodlieha konfiškácii“.

31. Národný správca 06.11.1945 k č. d. XXX/XX oznámil Okresnému súdu Kežmarok, že k podniku
Vila A. Tatranská Lomnica patria nehnuteľnosti parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vo vložke č. XXX
pozemkovej knihy katastrálneho územia Z. L. znejúce na meno G. A., rod. Q., na ktoré je potrebné
poznamenať národnú správu.

32. Okresný súd Kežmarok uznesením z 06.11.1945 povolil v pozemkovej knihe katastrálneho územia
Z. L. vo vložke č. XXX zápis poznámky na nehnuteľnosti parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - uvalenie
národnej správy.

33. Podľa posudku pri inventári A. vila Tatranská Lomnica v katastrálnom území Veľká Lomnica podnik
Ústredná správa štátnych lesov Vysokých Tatier, ako majiteľ uvedený G. A. na neznámom mieste,
národnosť maďarská. MNV vo Veľkej Lomnici podal návrh na konfiškáciu, nakoľko sa jedná o majetok
po Maďarke, ktorá opustila územie Československej republiky pred znovuzriadením štátnej správy. Je
tu poznamenaná konfiškácia výmerom zo dňa 17.10.1946 „konfiškuje vilu s okolitými lesnými celkami“,

právoplatným 04.11.1946.

34. Výmerom Povereníctva SNR pre priemysel a obchod z 24.10.1945 povereníctvo SNR pre priemysel
a obchod v Bratislave uvalil národnú správu na podnik Vila A. Tatranská Lomnica, za národného správcu
menuje C. A.. Ako dôvody sú uvedené: „majiteľ podniku je v zmysle ustanovenia § 4 písm. a) citovaného

nariadenia 50/1945 Zb. štátne nespoľahlivý“.

35. Výmerom Okresného národného výboru v Kežmarku zo 07.10.1946 Okresný národný výbor
v Kežmarku rozhodol podľa § 1 ods. 4 dekrétu prezidenta republiky 108/1945 Sb., že sú splnenépodmienky pre konfiškáciu majetku G. A. vo Veľkej Lomnici - Tatranská Lomnica, národnosti maďarskej,
„preto sa vyhlasuje za konfiškovaný jej majetok pozostávajúci z nemovitosti vily s okolitými celkami,
pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XXX katastrálne územie Z. L. s tým, že G. A. je na

neznámom mieste, je maďarská šľachtičná, ako taká je považovaná za nepriateľku slovenského národa.
Budovu používa len na niekoľko týždňov v roku.“

36. V tlačive zrejme Komisie z 19.06.1947 je uvedené ako nepriateľská osoba G. A., národnosť
maďarská, t. č. na neznámom mieste.

37. VýmeromMiestnehonárodnéhovýboruz01.08.1947MiestnynárodnývýborvoVeľkejLomniciuvalil
národnú správu na Vilu A. vo Veľkej Lomnici. Za národného správcu menoval C. A.. Dôvody: „dodatočne
sa zistilo, že vlastníkom podniku Vily A. vo Veľkej Lomnici je občianka Maďarska, príslušníčka
Maďarska.“

38. Národný výbor obce Vysoké Tatry podaním zo 06.01.1948 hlásil Fondu národnej obnovy v
Bratislave, že výmer ONV v Kežmarku č. 16865/46 z 07.10.1946 nadobudol právoplatnosť 04.11.1946.
Je tu poznámka „o právoplatnom konfiškáte, ako predmet uvedený G.L. A., zistenie právoplatnosti
konfiškačného výmeru.“

39. Osídľovací úrad Fondu národnej obnovy v Bratislave adresoval Okresnému súdu pozemnoknižné
oddelenie v Kežmarku pozemnoknižný návrh na zápis konfiškačnej poznámky v pozemkovej knihe
vo vložke XXX katastrálne územie Z. L. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Uznesením Okresného súdu
Kežmarok bol povolený vo vložke č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XXX katastrálne územie Z. L. na
nehnuteľnosti G. A. zápis: „konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb.“

40. Zo zápisnice o rokovaní Spornej komisie z 09.12.1949 v Tatranskej Lomnici bol zistený predmet
rokovania: prípad bývalej vlastníčky G. A. Vila A. katastrálne územie Z. L.. Jednohlasne bol rozhodnuté,
že ide o konfiškát podľa nariadenia 104/1945 Sb. Okrem Vily A. predmetom rokovania Spornej komisie
bola aj Vila E. katastrálne územie Z. L., Komposesorát bývalých urbaristov Z. L. a Vila E. v E. L. a Vila

P. E. L..

41. V liste Československých štátnych lesov národného podniku v Piešťanoch z 12.06.1950
adresovanému Krajskému národnému výboru v Košiciach bolo uvedené, že na predmetné nehnuteľnosti
v k. ú. Z. L. vo vložke XXX pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX bola vložená poznámka

konfiškácie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., hoci správne mala
byť zapísaná poznámka konfiškácie podľa zákona 104/1945 Sb. Okresný súd v Kežmarku trval na tom,
aby konfiškácia podľa dekrétu prezidenta republiky 108/1945 Sb. bola vymazaná po podaní žiadosti
Krajského národného výboru. Následne bude zapísaná poznámka konfiškácie podľa zákona 104/1945
Sb.

42. V expozitúre Fondu národnej obnovy bolo zaznamenané podanie od subjektu Československé
štátne lesy právny referát v Piešťanoch z 14.06.1950 vo veci konfiškovaného majetku bývalej vlastníčky
G. A., rod. Q. Z. L. výmaz poznámky o konfiškácii podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. s
tým, že bolo zaznamenané, že výmaz tejto poznámky bol prevedený 07.06.1950.

43. Krajský národný výbor v Košiciach adresoval Okresnému súdu Kežmarok žiadosť z 07.07.1950,
aby vo vložke XXX katastrálne územie Z.C. L. na nehnuteľnosti pod parcelnými č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX nariadil výmaz poznámky konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb.
nakoľko sa jedná o konfiškát podľa nariadenia 104/1945 Sb.

44. Československé štátne lesy národný podnik v Piešťanoch listom zo 17.08.1950 adresovanom
Krajskému národnému výboru v Košiciach oznámil, že dňa 13.07.1950 požiadali Povereníctvo
pôdohospodárstva, aby požiadala o zápis poznámky konfiškácie na predmetné nehnuteľnosti podľa
zákona 104/1945 Sb., pričom žiadali Krajský národný výbor v Prešove o doručenie správy, či bolo

doručené uznesenie Okresného súdu v Kežmarku, ktorým sa vymazuje poznámka konfiškácie podľa
dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. z pozemnoknižnej vložky č. XXX obec Z. L..45. Krajský národný výbor v Košiciach listom z 23.08.1950 adresovanom Okresnému súdu Kežmarok
žiadal, aby vo vložke XXX k. ú. Z. L. na nehnuteľnosti parcelné č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nariadil
výmaz poznámky: konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb. s poznámkou, že

predmetné nehnuteľnosti boli ústrednou Spornou komisiou uznané za majetok pôdohospodársky.

46. Krajský národný výbor v Košiciach oznámil Československým štátnym lesom n. p. Piešťany
23.08.1950, že dnešného dňa opätovne žiadali o výmaz poznámky konfiškované podľa dekrétu
prezidenta republiky č. 108/1945 Sb.

47. Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici listom z 02.02.1962 adresovanom
Okresnému národnému výboru pôdohospodársky odbor Poprad oznamovala, že opatrením Zboru
povereníkov z roku 1945 bol objekt Vila A. v Tatranskej Lomnici za náhradu za lovecký kaštieľ v Javorine
daný k dispozícii Zboru povereníkov. Predmetný objekt bol pridelený uznesením obce Vysoké Tatry č.
57/1949 ako konfiškát podľa nariadenia 104/1945 Sb. pre Československý štát n. p. závod Tatranská

Lomnica. K pozemnoknižnému prevodu nedošlo, nakoľko vo vložke bol poznačený konfiškát podľa
dekrétu prezidenta republiky 104/1945 Sb. Vzhľadom na túto okolnosť bola zvolaná Sporná komisia,
ktorá dňa 09.12.1949 na mieste samom jednomyseľne rozhodla, že ide o konfiškát podľa nariadenia
104/1945 Sb.

48. Okresný národný výbor pôdohospodársky odbor v Poprade dňa 13.04.1962 vydal rozhodnutie,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Z. L. v obvode Vysoké Tatry po bývalom vlastníkovi G.
A., rod. Q., boli skonfiškované podľa nariadenia 104/1945 Sb., odovzdané v roku 1945 do užívania
Československému štátu v správe Tatranského národného parku.

49. Uznesením Okresného súdu Poprad z 24.10.1963 č. 1081/63/62 bol povolený v pozemkovej knihe
k. ú. Z. L. zápis podľa právoplatného rozhodnutia ONV pôdohospodárskeho odboru z 13.04.1962 vo
vložke č. XXX na parcelné č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vklad vlastníckeho práva Československého
štátu v správe Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici.

50. Zámennou zmluvou č. 411/N/2014 uzatvorenou medzi Slovenskou republikou štátne lesy
Tatranského národného parku Tatranská Lomnica a AUTONOVA s.r.o. došlo k zámene pozemkov a to
tak, že sa zamieňajú pozemky vo výlučnom vlastníctve SR v správe Štátne lesy TANAP-u zapísané na
LV č. XXX v k. ú. E. L. parcely C.-R. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 700 m2 za parcely v podielovom spoluvlastníctve AUTONOVA

s.r.o. zapísané na LV č. XXXX k. ú. A. A. v podiele 1/16-ina a to parcely R.-C. č. XXX/X - lesné pozemky
o výmere 24 616 m2, R.-C. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 806 m2, R.-C. Č.. XXX/X - lesné
pozemky o výmere 28 346 m2, R.-C. Č.. XXX - lesné pozemky o výmere 9 904 m2, R.-C. Č.. XXX/X
- lesné pozemky o výmere 8 852 m2, R.-C. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 8 892 m2, R.-C. Č..
XXX/XX - lesné pozemky o výmere 66 m2, R.-C. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere 9 378 m2, R.-

C. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 38 997 m2, R.-C. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere
226 916 m2, R.-C. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 72 349 m2, R.-C. Č.. XXXX/XX - lesné
pozemky o výmere 937 m2, R.-C. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 344 m2, R.-C. Č.. XXXX/XX
- lesné pozemky o výmere 14 797 m2, R.-C. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 17 131 m2, N.-C.
Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 334 133 m2, N.-C. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 14

902 m2, N.-C. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 30 951 m2, N.-C. Č.. XXXX/X - lesné pozemky
o výmere 22 990 m2, N.-C. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 281 467 m2, N.-C. Č.. XXXX/XXX -
lesné pozemky o výmere 88 266 m2, N.-C. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 77 m2, N.-C. Č..
XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 1 643 m2. Zmluva bola uzatvorená 06.08.2014.

51. Predmetom zámennej zmluvy č. 28/Z/2010 je: Štátne lesy Tatranského národného parku sú
správcom nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v meste Vysoké Tatry, časť
Tatranská Lomnica. Jedná sa o budovu č. súp. XX, ktorá je postavená na pozemku C.-R. parcela č.
XXX/X a pozemok parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 797 m2. Nehnuteľnosti sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E. L., Správa katastra Poprad. Objekt je na liste

vlastníctva vedený ako Staré múzeum. AUTONOVA s.r.o. je spoluvlastníkom a výlučným vlastníkom
lesných pozemkov v katastrálnom území Tatranská Lomnica v nasledovnom rozsahu ide o pozemky:
C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 12 523 m2, C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere
38944m2,C.-N.O.Č..XXXX/X-lesnépozemkyovýmere937m2,C.-N.O.Č..XXXX/X-lesnépozemkyo výmere 102 m2, C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 1 817 m2, C.-N. O. Č.. XXXX/X -
lesné pozemky o výmere 99 m2. Pozemky sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie E. L., Správa
katastra Poprad a druhá zmluvná strana je na týchto parcelách podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti

48/368-in.
Pozemky C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 6 278 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné
pozemky o výmere 151 610 m2,pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 58 367 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 3 158 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné
pozemky o výmere 9 512 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 76 325 m2,

pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 16 683 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné
pozemky o výmere 88 986 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 903 m2, pozemok
C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 64 596 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky
o výmere 40 253 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 28 526 m2, pozemok C.-
N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 14 614 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o
výmere 802 739 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 316 139 m2, pozemok C.-

N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 351 337 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky
o výmere 148 240 m2. Tieto pozemky sú zapísané na liste vlastníctva XXX, katastrálne územie E. L.
správa katastra Poprad a druhá zmluvná strana je ich podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 42/368-in.
Druhá zmluvná strana je ďalej výlučným vlastníkom:
pozemok C.-N. O. Č.. XXX/XXX - lesné pozemky o výmere 1 408 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXX/XXX -

lesné pozemky o výmere 151 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXX/XXX - lesné pozemky o výmere 1 169 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 3 004 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX -
lesné pozemky o výmere 751 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 492 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 3 674 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX
- lesné pozemky o výmere 2 645 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 1 668

m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 256 m2. Pozemky sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie A. O. E., Spáva katastra Kežmarok. Druhá zmluvná strana
je vlastníkom pozemkov v 1/1.
Druhá zmluvná strana je ďalej spoluvlastníkom týchto pozemkov:
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 5 760 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X -

lesné pozemky o výmere 520 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 733 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 1 203 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X -
lesné pozemky o výmere 644 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 647 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 765 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné
pozemky o výmere 574 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 868 m2, pozemok

C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 903 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky
o výmere 1 085 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 1 001 m2, pozemok C.-N.
O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 377 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky
o výmere 426 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 896 m2, pozemok C.-N.
O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 878 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky

o výmere 502 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 463 m2, pozemok C.-N.
O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 1 107 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky
o výmere 828 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 55 m2, pozemok C.-N.
O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 19 759 m2. Tieto pozemky sú zapísané na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie A. O. E., Správa katastra Kežmarok a druhá zmluvná strana je podielovým

spoluvlastníkom vo veľkosti 10/192-in.
Pozemky C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 11 837 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X -
lesné pozemky o výmere 300 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 511 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 500 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné
pozemky o výmere 511 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 638 m2, pozemok

C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 5 130 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné
pozemky o výmere 8 281 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 10 355 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 7 103 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX
- lesné pozemky o výmere 24 839 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 4 m2,
pozemok C.-N. O. Č.. XXXX/XXX - lesné pozemky o výmere 1 522 m2. Pozemky sú zapísané na liste

vlastníctva č. XXX, katastrálne územie A. O. E., Správa katastra Kežmarok. Druhá zmluvná strana je
podielovým spoluvlastníkom pozemkov vo veľkosti 10/192-in.
Pozemky C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 1 873 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné
pozemkyovýmere2724m2,pozemokC.-N.O.Č..XXXX-lesnépozemkyovýmere1069m2.Pozemkysú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie A. O. E., Správa katastra Kežmarok. Druhá
zmluvná strana je podielovým spoluvlastníkom pozemkov vo veľkosti 48/368-in.
Pozemky C.-N. O. Č.. XXXX - lesné pozemky o výmere 1 291 m2, pozemok C.-N. O. Č.. XXXX - lesné

pozemky o výmere 6 832 m2. Pozemky sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
A. O. E., Správa katastra Kežmarok. Druhá zmluvná strana je podielovým spoluvlastníkom pozemkov
vo veľkosti 48/368-in.
Pozemky C.-N. O. Č.. XXX/XXX - lesné pozemky o výmere 244 m2, pozemok C.-N. O. XXX - lesné
pozemky o výmere 1 080 m2 sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie A. O. E., Správa

katastra Kežmarok. Druhá zmluvná strana je podielovým spoluvlastníctvom pozemkov vo veľkosti 1.
Predmetomtejtozámennejzmluvyjezámenabudovyč.súp.XXsvyššieuvedenýmilesnýmipozemkami
medzi oboma zmluvnými stranami. Prvá zmluvná strana vkladá do zámeny nehnuteľný majetok štátu
v meste Vysoké Tatry, časť Tatranská Lomnica, a to budovu č. súp. XX s pozemkom pod budovou
C.-R. O. Č.. XXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E. L., Správa
katastra Poprad. Druhá zmluvná strana vkladá do zámeny nehnuteľný majetok v k. ú. E. L. A. O. E.

a to lesné pozemky, ktoré sú opísané pod č. X Q. X. Zmluvou bolo dohodnuté, že finančný rozdiel v
cene zamieňaných nehnuteľností vo výške 25.656,40 eur druhá zmluvná strana doplatí do 15. dní po
nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

52. Žalobca v konaní predložil vyjadrenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 27.05.2019, podľa

ktorého nehnuteľnosť Vila A. nachádzajúca sa v k. ú. E. L. súp. č. XX je evidovaná ako nehnuteľná
národná kultúrna pamiatka zapísaná v UZPF pod č. XXXX/X. Správa katastra je povinná zmenu
vlastníctva, ktorá sa týka nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky povoliť až na základe predloženia
písomného odmietnutia predkupného práva štátu na kúpu národnej kultúrnej pamiatky. Pozemky
parcelné č. XXX/X, XXX/X majú kód ochrany XXX, čo znamená, že nehnuteľnosť sa nachádza v

pamiatkovej zóne, preto sa Ministerstvo kultúry pri predkupnom práve nevyjadrilo k pozemkom, ktoré
nie sú zapísané ako národná kultúrna pamiatka. Žiadosť - ponuka k predkupnému právu na uvedené
nehnuteľnosti v rokoch 2010, 2014 nebola predložená na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.

53. Okresný úrad Kežmarok odbor katastrálny predložil súdu na návrh sporových strán kópiu

pozemnoknižnej vložky XXX katastrálne územie Z. L., ktorá sa týka pozemkov parcelné č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX. Ako vlastníčka bola zapísaná G. A., rod. Q. (muž K.) právnym titulom kúpy z roku
1912-1916. Podľa Povereníctva SNR pre priemysel a obchod na nehnuteľnosti bola uvalená národná
správa. Dňa 20.09.1963 došlo právoplatné rozhodnutie ONV pôdohospodársky odbor Poprad, že sa
vkladá vlastnícke právo pre Československý štát v správe Tatranského národného parku v Tatranskej

Lomnici.

54. Okresný úrad Poprad odbor katastrálny predložil súdu kópiu listín z LV č. XXX k. ú. E.Á. L. a to
list vlastníctva č. XXX, návrh na zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti z 25.06.1919,
výzvu na odstránenie nedostatkov z 08.07.2019, kópiu žalôb v predmetnej veci, list vlastníctva č. XXX,

rozhodnutie Okresného úradu Poprad katastrálny odbor V4874/2017 z 16.10.2017 na vklad záložného
práva na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam č. 600/CC/16-ZZS z 19.09.2017 uzavretej medzi
Slovenská sporiteľňa a.s. a AUTONOVA s.r.o., záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam z 19.09.2017,
rozhodnutie Správy katastra Poprad V 2268/10 zo 16.06.2010, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho
práva na základe zámennej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou Štátne lesy Tatranského

národného parku a AUTONOVA s.r.o. č. 28/Z/2010, zámennú zmluvu č. 28/Z/2010, žiadosť o odpoveď k
žiadosti o informáciu zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky adresovanej Štátne lesy TANAP-u
zo 07.12.2009 týkajúcej sa informácii o stupni ochrany prírody, určenie druhu lesného biotopu, určenie
finančnej hodnoty lesného biotopu, určenie významnosti lokality z pohľadu druhovej ochrany živočíchov
a rastlín, oznámenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky adresované Správe katastra Poprad

zo 16.12.2010 o vykonaní záznamu chránených skutočností, nariadenie Okresného úradu Poprad z
08.06.1992 o vyhlásení územia Tatranského národného parku, žiadosť Pamiatkového úradu Slovenskej
republiky adresovanú Správe katastra Poprad z 28.02.2011 o oprave údajov týkajúcich sa pamiatkovej
zóny Tatranskej Lomnice, rozhodnutie Okresného úradu Poprad katastrálny odbor V 4177/2017 z
15.08.2017,ktorýmbolpovolenývkladvlastníckehoprávanazákladekúpnejzmluvy N144/2017

NZ 26610/2017 z 02.08.2017 uzavretej medzi O. K. a AUTONOVA s.r.o., rozhodnutie Okresného úradu
Poprad katastrálny odbor V 2393/2015 z 18.06.2015, ktorým bol povolený vklad vecného bremena
spočívajúceho v povinnosti povinného na zaťaženom pozemku trpieť užívanie zo strany oprávnených v
prospech AUTONOVA s.r.o. týkajúcej sa pozemku parcela C.-R. XXX/X v k. ú. E. L., zmluva o zriadenívecného bremena uzavretá medzi SR Štátne lesy Tatranského národného parku a AUTONOVA s.r.o.
z 31.03.2015, geometrický plán z 10.03.2015, rozhodnutie Okresného úradu Poprad odbor katastrálny
V 4687/14 z 09.10.2014, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe zámennej zmluvy č.

411/N/2014, zámenná zmluva č. 411/N/2014 z 06.08.2014.

55. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

56. Podľa § 72 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaní vo veciach náležijícich do pôsobnosti
politických úradov (správne konanie), rozhodnutie je vydané, ak v správnom poriadku nie je ustanovené
inak, doručením písomného jeho vyhotovenia, ak bolo vyhlásené ústne v prítomnosti strán, ústnym
vyhlásením.

57. Podľa § 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Sb. n.SNR o vykonávaní zákonodarnej,
vládnej a výkonnej moci na Slovensku, všetky zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti, pokiaľ
neodporujú duchu republikánsko-demokratickému.

58. Podľa§1nariadeniaSlovenskejnárodnejradyč.40/1944Sb.n.SNRodočasnýchplnomocenstvách

Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, právomoc
Slovenskej národnej rady, stanovená v § 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Sb. n.SNR,
a právomoc ústredných úradov zriadených podľa nariadení Slovenskej národnej rady č. 3 a 8/1944 Sb.
n.SNR sa dočasne prenáša na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

59. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. n.SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov
nepriateľov slovenského národa, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely
pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve
a) osôb nemeckej národnosti,

b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátu príslušnosť,
c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha,
d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti.

60. Podľa § 2 nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. n.SNR o konfiškovaní

a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov nepriateľov
slovenského národa, podľa ods. 1 sa nekonfiškuje pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej
národnosti /písm. a)/, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky
majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec.

61. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy
pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:
a) osôb nemeckej národnosti,

b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu príslušnosť,
c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha,
d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti,
e) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku
dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti

akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenie ods. 6,
f) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia
povoľuje Sbor povereníkov.

62. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľovslovenského národa, konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých
vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.

63. Podľa § 1 ods. 5 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je
rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej
politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku

1929.

64. Podľa § 1 ods. 7 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti
(ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky

(ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d)
alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola
zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia.

65. Podľa § 1 ods. 10 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a

urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za
skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na
Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

66. Podľa § 26 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. n.SNR sa
zrušuje.

67. Podľa § 27 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa, toto nariadenie platí odo dňa 1. marca 1945; vykoná ho povereník Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi.

68. Podľa § 1 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku
a Fondoch národnej obnovy, konfiškuje sa bez náhrady - ak sa tak už nestalo - pre Československú
republiku majetok nehnuteľný i hnuteľný, najmä aj majetkové práva (ako pohľadávky, cenné papiere,
vklady, práva nehmotné), ktorý ku dňu faktického skončenia nemeckej a maďarskej okupácie bol alebo
ešte je vo vlastníctve:

1. Nemeckej ríše, Kráľovstva maďarského, osôb verejného práva podľa nemeckého alebo maďarského
práva, nemeckej strany nacistickej, politických strán maďarských a iných útvarov, organizáciu, podnikov,
zariadení, osobných združení, fondov a účelových imaní týchto režimov alebo s nimi súvisiacich, ako aj
iných nemeckých alebo maďarských osôb právnických, alebo
2. osôb fyzických národnosti nemeckej alebo maďarskej, s výnimkou osôb, ktoré preukážu, že zostali

verné Československej republike, nikdy sa neprevinili proti národom českému a slovenskému a buď sa
činne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom, alebo
3. osôb fyzických a právnických, ktoré vyvíjali činnosť proti Štátnej zvrchovanosti, samostatnosti,
celistvosti, demokraticko-republikánskej Štátnej forme, bezpečnosti a obrane Československej
republiky, ktoré na takú činnosť podnecoval alebo usilovali sa zviesť iné osoby, zámerne podporovali

akýmkoľvek spôsobom nemeckých alebo maďarských okupantov alebo ktoré v čase zvýšeného
ohrozením republiky (§ 18 dekrétu prezidenta republiky zo dňa 19. júna 1945, č. 16 Sb., o potrestaní
nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch) nadržiavali
germanizácii alebo maďarizácii na území Československej republiky alebo sa správali nepriateľsky
k Československej republike alebo k českému alebo slovenskému národu, ako aj fyzických Alebo

právnických osôb, ktoré strpel takú činnosť u osôb, spravujúcich ich majetok alebo podnik.

69. Podľa § 1 ods. 3 dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku
a Fondoch národnej obnovy, o tom, že sú splnené podmienky na konfiškáciu podľa tohto dekrétu,rozhoduje príslušný okresný národný výbor. Rozhodnutie možno doručiť verejnou vyhláškou, aj keď
nie sú splnené predpoklady § 33 vládneho nariadenia z 13. januára 1928, č. 8 Zb. o konaní vo
veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správnom konaní). Proti rozhodnutiu okresného

národného výboru sa možno odvolať na zemský národný výbor (na Slovensku na príslušnom orgáne
slovenskej národnej rady). Minister vnútra môže spôsob rozhodovania podľa tohto odseku bližšie upraviť
smernicami.

70. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Sb. n.SNR z 14.05.1946, ktorým sa

menínariadenieokonfiškovaníaurýchlenomrozdelenípôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa
pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:
a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek

národnosti a štátnej príslušnosti,
d) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku
dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti
akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6,

e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Zbor
povereníkov.

71. Podľa § 1 ods. 5 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Sb. n.SNR z 14.05.1946, ktorým

sa mení nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, pre posúdenie príslušnosti k nemeckej
alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť
k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri
niektorom sčítaní ľudu po roku 1929.

72. Podľa § 1 ods. 7 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Sb. n.SNR z 14.05.1946, ktorým sa
menínariadenieokonfiškovaníaurýchlenomrozdelenípôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby
nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého

národa a Československej republiky (ods. 6), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby
spadajú pod ustanovenia ods. l písm. d) alebo e), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa ods.
3 alebo 4, rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia.

73. Podľa § 1 ods. 10 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Sb. n.SNR z 14.05.1946, ktorým

sa mení nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, rozhodnutím komisie (ods. 7) alebo Zboru
povereníkov (ods. 8 posledná veta) považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. l, 2
alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší
správny súd sa nepripúšťa.

74. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 91/1947 Zb. o vykonaní knižničného poriadku strán skonfiškovaného
nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelenom
majetok, nesprávne vyznačenie konfiškácie nie je na ujmu osobám oprávneným podľa knižničných
zápisov.

75. Podľa § 6 ods. 6 vládneho nariadenia č. 90/1950 Sb. o správe národného majetku národnými
výbormi, ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a
znárodnenom a majetku získanom na účely pozemkových reforiem, ktorý je zverený národnému výboru
do dočasnej správy, kým sa o ňom podľa týchto predpisov rozhodne.

76. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného
pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, poľnohospodársky majetok,
ktorého štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskehomajetkualebopodľapredpisovopozemkovýchreformách*)aktorýneboldoterazpodľatýchtopredpisov
pridelený ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné
výbory, v ktorých obvode je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku (vládne

nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l., ktorou sa vykonáva
vládne nariadenie o správe národného majetku).

77. Podľa čl. 23 ods. 3 vyhlášky Ministerstva financií č. 133/1960 Zb. ktorom sa vykonáva vládne
nariadenie o správe národného majetku, na prevod alebo na prevzatie správy národného majetku zo

správy alebo do správy národných výborov dohodou alebo zmluvou nepotrebujú privolenie
a) krajské národné výbory,
b) okresné národné výbory, ak ide o národný majetok v hodnote neprevyšujúcej 1 000 000 Kčs,
c) miestne národné výbory, ak ide o národný majetok v hodnote neprevyšujúcej 200 000 Kčs.“.

78. Podľa § 23 ods. 1 zákona 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ak vlastník zamýšľa

predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému
ministerstvom. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok.

79. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré
v prevažnej miere boli totožné, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a

dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu,
nedostatku vecnej legitimácie a napokon z dôvodu nepreukázania, že nedošlo k strate vlastníckeho
práva G. A. konfiškáciou.

80. Argumentum ad rem legal - naliehavý právny záujem na určení, že veci patria do dedičstva po neb.

G. A.
Aplikujúc § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či
tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví tým, že
určovacírozsudokbudepodstatnýmspôsobomužitočný.Žalobcaodôvodnilnaliehavýprávnyzáujemna

podanej určovacej žalobe tým, že napriek neexistencii právneho úkonu, resp. titulu, na základe ktorého
by jeho právny predchodca stratil vlastníctvo k pôvodným parcelám, je ako vlastník súčasných parciel
zapísaný žalovaný a bez určenia vlastníckeho práva prostredníctvom určovacej žaloby nie je možné
dosiahnuť zmenu vlastníctva. Žalobca tvrdil, že ako oprávnený dedič po neb. G. A. má naliehavý právny
záujem na určení, že nehnuteľnosti sú súčasťou dedičstva po neb. G.Á. A.. V danom prípade naliehavý

právny záujem žalobcu na požadovanom určení má spočívať v tom, či predmetné nehnuteľnosti patria
alebo nepatria do dedičstva po neb. G. A. ako poručiteľke, a či žalobca bude alebo nebude ako ním
tvrdený dedič dediť po poručiteľke G. A.É.. Súd otázku naliehavého právneho záujmu skúma vždy v
konaní o žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku berúc do úvahy konkrétne okolnosti
danej kauzy. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či

podanážalobajevhodnýprocesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude nasledovať iné súdne
konanie. V konaniach o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi i vyhovujúci výrok rozsudku
nemusí znamenať, že v čase vyhlásenia rozsudku nie je vlastníkom veci žalovaný (súčasný vlastník veci
zapísaný na liste vlastníctva). Uvedené sa míňa účelu určovacej žaloby, vytvára pocit neistoty, vytvára

priestor na ďalšie súdne spory, pričom zmyslom určovacej žaloby je vytvárať právnu istotu zbytočne
nerušenú pretrvávajúcimi spormi.

81. Súd po posúdení právnych argumentov strán dospel k názoru, že predmetná žaloba nespĺňa
predpoklad podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. V danej veci skutočnosť, že sa žalobca

domáha určenia, že jeho právna predchodkyňa bola vlastníkom sporných nehnuteľnosti ku dňu svojej
smrti znamená, že ak súd žalobe vyhovie, nasledovalo by dedičské konanie a po právoplatnom skončení
dedičského konania by sa dedič stal vlastníkom sporných nehnuteľností. Účastníkom dedičského
konania by nebol žalovaný v 1./ rade, ani žalovaný v 2./ rade, rozhodnutie by viedlo k zápisu ďalšieho
vlastníka k sporným nehnuteľnostiam na liste vlastníctva, čím by vznikol dôvod pre ďalší spor o

určenie vlastníckeho práva. Navyše dedičia po neb. G. A. mali možnosť nárok uplatniť v rámci tzv.
reštitučných nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha docielenia nároku, ktorého sa
mohol prípadne domáhať v rámci reštitučného konania. Nárok mohol uplatniť v zákonnej lehote podľa§ 13 predmetného zákona. Predmetná žaloba obchádza resp. má nahrádzať prípadný reštitučný nárok,
čo súd nepovažuje za prípustný prostriedok ochrany práva. V minulosti neb. G. A. sa ani do času svojej
smrti v roku 1951 preukázateľne nedomáhala akéhokoľvek nároku vo vzťahu k nehnuteľnostiam, naopak

o nehnuteľnosti sa preukázateľne nezaujímala do času svojej smrti ani G. A., ani jej potomkovia a
to do 12.04.2019, kedy bola podaná žaloba v konaní sp. zn. 17C 15/2019. Predmetné nehnuteľnosti
boli v reálnej držbe štátu od účinnosti nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR
01.03.1945, najneskôr od uvalenia národnej správy 24.10.1945 do času prevodu vlastníckeho práva
na žalovaného v 1./ rade. Štát zabezpečoval starostlivosť, údržbu nehnuteľností. Je nesporné, že

právne vzťahy právneho predchodcu žalobcu k sporným nehnuteľnostiam boli s istými následkami
dotknuté pred viac ako 70 rokmi, nestali sa neistými. Viac ako 70-ročný právny a skutkový stav k
sporným nehnuteľnostiam vytvoril objektívny stav právnej istoty. Na doterajší dlhodobý stav právnej
istoty nemá vplyv súčasné poukazovanie na prípadné formálne nedostatky pri aplikácii vtedajších
právnych predpisov o konfiškácii (nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.
n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako

aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.
SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa, dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii
nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy). Je potrebné tieto vnímať očami času vtedajšej
doby. Doposiaľ všetci rešpektovali istý právny a faktický stav. Predmetná žaloba je naopak spôsobilá

viac ako 70 rokov trvajúci stav právnej istoty narušiť. Právnu neistotu žaloba vytvára, nie odstraňuje.
Žaloba nie je nástrojom prevencie, ale skutočne je spôsobilá absolútne narušiť právnu istotu na strane
súčasnýchvlastníkov(čiužžalovanéhov2./rade,t.č.žalovanéhov1./rade).Neprejavenieakéhokoľvek
záujmu o nehnuteľnosti, nezabezpečenie starostlivosti, údržby po dobu viac ako 70 rokov a súčasne
dlhodobosť užívania, obhospodarovania, starostlivosti o nehnuteľností zo strany štátu a t. č. žalovaného

v 1./ rade, podľa názoru súdu vylučujú stav právnej neistoty na strane žalobcu. Podľa názoru súdu ani
nie je možné pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto podanej určovacej žalobe po
dlhodobom stave právnej istoty, ktorá nikým nebola rušená, namietaná. Vzhľadom na princíp právnej
istoy v demokratickom štáte je potrebné zdôrazniť práve tento dlhoročný časový aspekt. Za daného
stavu súd ustálil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Nedostatok naliehavého

právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby v zmysle procesných predpisov (§ 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku).

82. Súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie vyššej súdnej autority Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 31Cdo 154/2006, podľa ktorého „otázkou existencie či neexistencie naliehavého právneho

záujmu v sporoch spadajúcich pod tzv. reštitučné zákonodarstva sa napokon opakovane zaoberal aj
Ústavný súd. Túto problematiku podrobil ústavnému preskúmaniu tiež vo svojom stanovisku pléna, sp.
zn. Pl ÚS 21/2005, uverejnenom pod č. 477/2005 Zb., Oznámenie Ústavného súdu o prijatí stanoviska
pléna Ústavného súdu z 1. novembra 2005 vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k
uplatneniu práv podľa reštitučných predpisov, v ktorom formuloval závery - I. Tvrdením vlastníckeho

práva, najmä toho, ktoré vyžaduje záznam do katastra nehnuteľností, v prípade absencie legitímnej
dôvery na strane navrhovateľa nie je naplnená preventívna funkcia žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.ř.,
a teda nie je daná ani naliehavosť záujmu na jej podanie, a - II. Žalobou o určenie vlastníckeho práva
nemožno obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. V odôvodnení stanoviska Ústavný súd
vyjadril názor, že o naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného

určenia (že právny vzťah alebo právo existuje) bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne
postavenie stalo neistým, čo - povedané inými slovami - znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny
vzťah (právo) už existujúci (aspoň v čase vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený ,
príp. pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme (pozri analogicky tiež nález

Ústavného súdu z 20. júna 1995, sp. zn. III. ÚS 17/95). Tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli
s istými následkami dotknuté pred niekoľkými desiatkami rokov, nie dnes, a nestali sa neistými teraz,
ale práve prostredníctvom žaloby na určenie vlastníckeho práva a spochybňovaním aktov, na základe
ktorých právo žalobcu zaniklo, nie je určovacia žaloba nástrojom prevencie, ale v skutočnosti smeruje
k narušeniu právnej istoty na strane terajšieho vlastníka. Iba prostredníctvom reštitučných predpisov

možno dosiahnuť spochybnenie správneho aktu alebo určenie následkov jeho neexistencie“.

83. Právny názor tunajšieho súdu reflektuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
4Cdo /112/2016 i rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 482/2013 z 11.12.2013.84. Je zrejmé, že nedostatok naliehavého právneho záujmu je samostatným dôvodom na zamietnutie
žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci. Z prostriedkov procesného útoku a prostriedkov

procesnej obrany sú preukázané podstatné skutočnosti týkajúce sa spornej aktívnej legitimácie žalobcu
i merita veci. Súd preto pri rozhodovaní skúmal a posudzoval i otázku aktívnej vecnej legitimácie i merita
veci.

85. K námietke žalovaného v 2./ rade, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie, že

vec patrí do dedičstva po neb. G. A. nie je daný z dôvodu, že strany sporu nie sú všetci potencionálni
dedičia po G. A. súd konštatuje, že uvedená námietka sa týka posúdenia vecnej legitimácie v konaní,
nie naliehavého právneho záujmu.

86. Argumentum ad rem legal - aktívna vecná legitimácia.
Aktívna vecná legitimácia predstavuje také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním

uplatňované právo alebo mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať.

87. Sporná v konaní bola aktívna legitimácia žalobcu. Žalobca tvrdil, že je dedičom po neb. G. A.É..
Žalovaní v 1./ a 2./ rade namietali, že žalobca prostriedkami procesného útoku nepreukázal, že je
dedičom po neb. G. A.. Žalovaní v 1./ a 2./ rade poukazovali na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

dôvodiac, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní
za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne,
majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov.

88. Súd sa podrobne zaoberal prejudiciálne okrem naliehavého právneho záujmu aj namietanou
aktívnou vecnou legitimáciou v konaní. Dospel k záveru, že stranami sporu o určenie, že vec patrí do
dedičstva musia byť všetci dedičia po poručiteľovi. Títo musia vystupovať buď na strane žalobcov alebo
žalovaných. Všetci dedičia sú považovaní za vlastníkov veci a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci
sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Konania sa musia zúčastniť všetci

dedičia, inak ide o nedostatok vecnej legitimácie.

89. V tomto smere súd poukazuje i na ustálenú súdnu prax súdnych autorít rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 5Cdo 157/2018 z 24.09.2019, vo veci 3Cdo 118/2017 z 24.08.2017,
vo veci 3Cdo 158/20018 z 14.05.2009, vo veci 2Cdo 45/2008 z 31.03.2009, vo veci 3Cdo 222/2010

z 14.03.2011, vo veci 1Cdo 183/2009 z 30.05.2011, vo veci 5Mcdo 15/2007 z 22.02.2008, podľa
ktorých „ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a

majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku“,
s ktorou sa tunajší súd stotožňuje.

90. Problematikou sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí II. ÚS 260/2011 z
09.06.2011, ktorý rozhodoval o sťažnosti žalobcu, ktorého žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva

bolazamietnutáprenedostatokaktívnejvecnejlegitimácie,keďúčastníkomkonanianebolivšetcidedičia
po poručiteľov. Ústavný súd sťažnosť odmietol a konštatoval, že „sťažovateľke nič nebráni podať novú
žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a to tak, že účastníkmi
konania budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi. V závislosti od toho, či ten-ktorý
dedič má rovnaký alebo odlišný názor vo veci samej, ako má sťažovateľka, môže sa stať žalobcom alebo

žalovaným. V každom prípade však musí byť účastníkom konania, keďže rozsudok musí byť záväzný
pre všetkých dedičov“.

91. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu
Českej republiky vo veci sp. zn. 28Cdo 2375/2012 z 09.01.2013, podľa ktorého „pre posúdenie, či

ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodná povaha predmetu konania vyplývajúca
z hmotného práva; o nerozlučné spoločenstvo ide pritom len tam, kde hmotné právo neumožňuje,
aby bol nárok uplatnený samostatne ktorýmkoľvek zo spoločníkov. Ak z hmotnoprávnych predpisov
nevyplýva,žebypredmetkonanianemoholbyťprerokovanývovzťahukuktorémukoľvekzospoločníkovtu prípadných neskorších dedičov samostatne, ide na ich strane o spoločenstvo samostatné podľa
ustanovenia § 91 ods. 1 Osp. (K tomu porov. Uznesenie Najvyššieho súdu z 28. 6. 2011, sp. zn. 32
Cdo 1675/2011).

Predmetné konanie smerovalo na určenie, že právna predchodkyňa žalobcu bola ku dňu svojej smrti
vlastníkom predmetného majetku. K takejto žalobe je oprávnený ktorýkoľvek z potencionálnych dedičov
samostatne, pretože ide iba o fázu predchádzajúcu dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke
a výsledok sporu nijako nezasahuje do postavenia žalobcu v rámci dedičského konania, ktoré bude
ohľadom spornej nehnuteľnosti následne vedené. V tomto smere sa teda o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 91 ods. 2 o. S. R. nejedná.“

92. Kým rozhodnutia súdnych autorít, na ktoré poukazovali žalovaní v 1./ a 2./ rade sa týkali žalôb o
určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo
veci sp. zn. 28Cdo 2375/2012 sa týka žaloby o určenie, že zomrelá fyzická osoba bola ku dňu svojej
smrti vlastníkom veci.

93. Je potrebné odlíšiť dva právne rozdielne nároky s dopadom na rozsah zisťovania skutkového stavu
a posúdenia okruhu strán sporu. V konaní o určenie, že nebohá fyzická osoba bola vlastníkom veci v
čase jej smrti, súd zisťuje skutkový stav len ku dňu smrti fyzickej osoby, v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva, zisťuje skutkový stav ku dňu vyhlásenia rozsudku.

94. Medzi okamihom smrti poručiteľa a okamihom rozhodnutia súdu o určenie, že vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi mohli nastať také právne skutočnosti, ktoré vylučujú zahrnutie danej veci do dedičstva.
Len tým, že strany sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva sú všetci dedičia, je zabezpečené,
že nedôjde k nezákonnému zásahu do ich práv (niektorý dedič môže tvrdiť, že vec nepatrí do dedičstva

po poručiteľovi, že je vo vlastníctve dediča, resp. inej osoby). Preto na predmetné konanie nie je možné
aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 28Cdo 2375/2012.

95. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení z 31.07.2020 citoval i nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 482/2013 z 11.12.2013, žalobca časť síce citoval správne, je potrebné ale uviesť, že

rozhodnutie sa týka žaloby, ktorá bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
určení,ženehnuteľnosťpatrídodedičstvapoporučiteľovi,nieprenedostatokaktívnejvecnejlegitimácie.

96. Súd dodáva, že je sporné aj to, či žalobca je dedičom po neb. G. A.. Žalobca na preukázanie
tvrdenia predložil úmrtný list G. A., z ktorého vyplýva, že zomrela XX.XX.XXXX, spornou je poznámka:

„bol prednostom Rímskokatolíckeho farského úradu v Nagycenku“, keď neb. G. A.É. bola grófka.

97. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX vyplýva, že G. A. rod. Q. mala muža K.. Podľa rodného listu M. A.R.
nar. XX.XX.XXXX jeho matkou bola G.L. Q., narodená O., otec Q. A. narodený Viedeň. Z úmrtného listu
M. A. nar. XX.XX.XXXX zomrelý XX.XX.XXXX vyplýva povolanie „vrátnik“, čo vzbudzuje pochybnosť

jednak o otcovi M. A., a či to bola osoba z grófskeho rodu, keď vykonávala prácu vrátnika. Z rodného
listu žalobcu vyplýva, že otcom žalobcu bol M.L. A. s povolaním hospodáriaci roľník. Uvedené údaje
vzbudzujú pochybnosť o tom, či vôbec žalobca je potenciálnym dedičom po neb. G. A.. Pokiaľ žalovaný
v 2./ rade namietal, že podľa rodného listu otec žalobcu mal mať v čase narodenia žalobcu 53 rokov, táto
okolnosť sa súdu nejaví nepravdepodobná, no vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci je irelevantná.

98. Žalovaný v 1./ rade v priebehu konania poukázal na záznam získaný na internete o potomkoch
neb. G.L. A..

99. K návrhu na doplnenie dokazovania dedičskými rozhodnutiami po neb. M. W. A., O. W. A., N. M.

A.R., M. A., súd konštatuje, že návrh zamietol ako nehospodárny. Nie je úlohou súdu, aby zabezpečoval
pre žalobcu dôkazy, ktoré ako prostriedky procesného útoku má predkladať súdu sám žalobca. Navyše
žalobca sám v podaní z 05.12.2019 uvádza, že „súd v danom konaní nie je príslušný na zisťovanie
okruhu dedičov“. Žalobca v čestnom prehlásení uviedol, že nemá vedomosť o iných dedičoch po
poručiteľovi G.L. A..

100. Nebolo dôvodné ani hospodárne, aby na návrh žalobcu súd na stranu žalovaného do konania
pripustil ako:žalovaných v 3./ rade O. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXXX, Z., P. P., občana Rakúskej
republiky,
žalovaného v 4./ rade Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.N. XXX, XXXX, Z., P. P., U. P. P..

101. Žalobca nepreukázal okruh potomkov - detí G. A.. Nie je zrejmé po akom potomkovi sú v priamej
línii potomkovia O. M. A., Y. A.. I keby súd tieto osoby pripustil do konania, neznamenalo by to , že
strany sporu, či už ako žalobcovia, alebo žalovaní sú všetci dedičia po neb. G. A.. Pripustenie do konania
týchto osôb by neodstránilo spornosť týkajúcu sa vecnej legitimácie, neodstránilo by ďalší dôvod pre

zamietnutie žaloby - nedostatok vecnej legitimácie. Vzhľadom na uvedené by pripustenie týchto osôb
do konania nebolo hospodárne, účelné, neznamenalo by pre žalobcu odstránenie nedostatku vecnej
legitimácie a teda kladné vyriešenie prejudiciálnej otázky.

102. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1./ rade, že návrhom na pristúpenie do konania
žalovaných v 3./ a 4./ rade preukázal žalobca, že navrhovaní žalovaní v 3./ a 4./ rade neveria v úspech

sporu. Žalobca má právo v priebehu konania navrhnúť pripustenie strany sporu do konania, či už na
miesto žalobcu alebo žalovaného.

103. Argumentum ad rem legal - strata vlastníckeho práva konfiškáciou nehnuteľností.
Z prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany súd po oboznámení sa so všetkými

listinami týkajúcimi sa nadobudnutia a straty vlastníckeho práva dospel k jednoznačnému záveru, že
v danom prípade pôvodnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností podľa výpisu z pozemnoknižnej
vložky č. XXX k. ú. Z. L. bola G. A. rod. Q.. V pozemnoknižnej vložke sa ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva uvádza kúpa č. d. XXX/XXXX. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX je sporné, či neb. G.
A.É. bola výlučná vlastníčka nehnuteľností, keď nehnuteľnosti mala nadobudnúť kúpou v roku 1916 a v

pozemnoknižnej vložke č. XXX je poznámka (muž K.), z uvedeného je sporné, či nehnuteľnosti boli vo
výlučnom vlastníctve G. A. alebo v spoluvlastníctve G. A. a jej manžela. Uvedená skutočnosť ale nemá
vplyv na posúdenie straty vlastníckeho práva, preto nie je v tomto prípade právne významná.

104. Podstatnou je preukázaná právna skutočnosť a to strata vlastníckeho práva neb. G. A. konfiškáciou

v roku 1945, ktorá podľa názoru súdu je nepochybne preukázaná. Napriek tvrdeniam žalobcu, že ku
konfiškácii platne nedošlo, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, naopak, z prostriedkov
procesnéhoútokuaprostriedkovprocesnejobrany,ktorébolivprevažnejčastitotožné,bolopreukázané,
že neb. G. A. stratila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam konfiškáciou.

105. Ak je určovacou žalobou (v danom prípade žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva)
napadaná konfiškácia (jej proces, účinky, zákonnosť) podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej
národnej rady č. 4/1945 Sb. n.SNR, nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR,
dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. tzv. Benešove dekréty, je potrebné zdôrazniť, že dôkazné
bremenozaťažujevlastníkakonfiškovanéhomajetku,resp.potomka,ktorýsaprotikonfiškáciibránivtom

zmysle, že je na ňom, aby preukázal, že neboli dané zákonné podmienky pre konfiškáciu. Konfiškácia
majetku mohla nastať na základe nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.
n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako
aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.
SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj

zradcov a nepriateľov slovenského národa, dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii
nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, ktoré na seba nadväzujú. Konfiškácia majetku
podľa týchto právnych predpisov bola zákonným aktom, ktorý nie je možné posudzovať z hľadiska
vád na nich viaznucich, pokiaľ to zákon vyslovene nepripúšťa. Ku konfiškácii dochádzalo priamo zo
zákona bez správneho konania, ak bol vlastník veci alebo osoba, ktorej majetok konfiškácii podliehal zo

strany štátnych orgánov označený, a pokiaľ on sám nenavrhol, aby bolo v správnom konaní rozhodnuté
alebo vydanie správneho rozhodnutia neuznal za potrebné sám správny orgán. Tvrdenie o vadách v
konfiškačnom konaní samo o sebe nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom
prechodu vlastníckeho práva nie je správny akt, ale právny predpis.

106. V predmetnom konaní vychádzajúc z prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany dospel k záveru, že neb. G. A.É. preukázateľne stratila vlastnícke právo konfiškáciou podľa
nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa,a to ex lege (zo zákona) t. j. k strate vlastníckeho práva došlo účinnosťou nariadenia Slovenskej
národnej rady z 23.08.1945 a to dňom 01.03.1945 vzhľadom na § 27 Nariadenia. Je to dané dikciou
§ 1 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR (s okamžitou platnosťou a bez

náhrady..................... sa konfiškuje). Ak boli splnené podmienky pre konfiškáciu, nastala konfiškácia
ipso iure (silou zákona, mocou práva, samotným zákonom), bez ohľadu na existenciu rozhodnutí
vyslovujúcich, že sú splnené podmienky na konfiškáciu. Predmetným nariadením bolo zrušené
nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. n.SNR. V § 27 nariadenia je uvedené,
ženariadenieplatíododňa1.marca1945.Zust.§1ods.1písm.b)vyplýva,žekonfiškáciasatýka„osôb

maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť“, z ust. § 1 ods. 1 písm. c) vyplýva, že konfiškácia
sa týka „zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek
národnosti a štátnej príslušnosti“. Podľa § 1 ods. 5 nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 Sb.
SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa, „pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej
národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej

alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní
ľudu po roku 1929“. Podľa § 1 ods. 7 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.
SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej
či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa

a Československej republiky (ods. 3), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod
ustanovenie ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako aj o tom, či
sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30.
júna 1948 konfiškačná komisia.

107. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie príslušnosti k národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk
používaný v rodinnom styku, s tým, že o tom ktorých osôb sa konfiškácia dotýka, rozhodne najneskôr do
30.06.1948 konfiškačná komisia. Z ust. § 1 ods. 10 nariadenia vyplýva, že rozhodnutím Komisie alebo
Sboru povereníkov sa majetok považuje za skonfiškovaný dňom 01.03.1945.

108. Podstatné je, že z nariadenia vyplýva, že ku konfiškácii dochádza ex lege, nie na základe
rozhodnutia Komisie alebo Sboru povereníkov resp. správneho alebo iného určeného orgánu. Úlohou
Komisie bolo posúdenie, ktoré osoby možno považovať za osoby o. i. maďarskej národnosti. Ak boli
splnené podmienky pre konfiškáciu, čo v danom prípade bolo preukázané následným rozhodnutím
Komisie z 09.12.1949, nastala konfiškácia bez ohľadu na existenciu rozhodnutí vyslovujúcich, že ku

splneniu podmienok došlo podľa nariadenia. Podľa názoru súdu navyše nutnosť vydať rozhodnutie o
tom, či sú splnené podmienky konfiškácie nastupovala len v prípadoch pochybnosti, či už ohľadne osoby
vlastníka (ak nebolo isté, či spadá do okruhu osôb, ktorých majetok bol konfiškovaný) alebo ohľadne
vymedzenia majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Z nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945
Sb. SNR nevyplýva nič, čo by potvrdzovalo nutnosť vydania rozhodnutia pre každý jednotlivý prípad.

Administratívne rozhodnutie Komisie alebo Sboru povereníkov o tom, či spadá určitá osoba a jej majetok
pod konfiškačný režim, bolo potrebné len v prípade, že nastala pochybnosť. Konfiškácia nastala ex lege
(priamo zo zákona) a súčasne ex tunc (pôsobí od počiatku).

109. Na iné posúdenie veci nemajú vplyv listiny, na ktoré poukazoval žalobca, najmä

- stanovisko Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu z
30.05.1945, podľa ktorého „vila A. nie je pôdohospodárskym majetkom podľa nariadenia Predsedníctva
Slovenskej národnej rady 4/1945 Sb. n. SNR“, keď nehnuteľnosti neboli konfiškované podľa nariadenia
PredsedníctvaSlovenskejnárodnejradyč.4/1945Sb.n.SNR,alepodľanariadeniaSlovenskejnárodnej
rady č. 104/1945 Sb. SNR. Je potrebné uviesť, že nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej

rady č. 4/1945 Sb. n.SNR v § 2 definovalo pôdohospodársky majetok ako „súbor poľnohospodárskych
nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy a zariadenia, slúžiace vlastnému poľnému a lesnému
hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, ktoré sú vo vlastníctve osôb uvedených v § 1
ods. 1, ako aj hnuteľné príslušenstvo (živý a mŕtvy inventár, slúžiaci vlastnému poľnému a lesnému
hospodárstvu) a všetky práva, ktoré sú spojené s držbou skonfiškovaného majetku alebo jeho časti“

a nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR v § 2 definovalo pôdohospodársky
majetok v širšom rozsahu ako „súbor poľnohospodárskych nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy
a zariadenia, slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho
priemyslu, ktoré sú vo vlastníctve osôb uvedených v § 1 ods. 1, ak nie sú právne a hospodárskysamostatné, ako aj hnuteľné príslušenstvo (vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu slúžiaci živý
a mŕtvy inventár, poľnohospodárske zásoby, z prevádzky pôdohospodárstva pochádzajúce peniaze,
pohľadávky a cenné papiere), ďalej vinohrady, záhrady, rybníky, stavebné parcely, ktoré sú súčasťou

poľnohospodárskeho celku, také obytné domy a iné budovy, ktoré podľa svojej povahy môžu byť
používané k účelom poľnohospodárskym alebo sú vhodné na ubytovanie presídlencov pri vnútornej
kolonizácii a všetky vecné užívacie práva bez ohľadu na to, či sú samostatné alebo či sú príslušenstvom
vlastníctva konfiškovaného majetku alebo jeho časti“.
- k výmerom z 24.10.1945 a z 01.08.1947 je potrebné uviesť, že výmerom č. 61-61.288 Povereníctva

SNR pre priemysel a obchod v Bratislave z 24.10.1945 (č.l. 279 spisu) bola uvalená národná správa na
vilu A. v Tatranskej Lomnici. Výmerom č. 2750/1945 Miestneho národného výboru vo Veľkej Lomnici z
01.08.1947 (č.l. 48 spisu) bola zrejme zrušená národná správa (vo výmere je uvedené „uvaľuje“ zároveň
„zrušuje“) z dôvodov, že „dodatočne sa zistilo, že vlastníčkou podniku vily A. je občianka a maďarská
príslušníčka, na základe tohto nepodlieha konfiškácii“. Podstatným je, že oba výmery sa týkajú národnej
správy, ustanovenia resp. odvolania národného správcu. Bez ohľadu na obsah výmerov nemajú vplyv

na konfiškáciu. Právny zástupca žalovaného v 2./ rade namietal, že v slove vo výmere 2750/1947
„nepodlieha“ boli dopísané písmená „n, e“, že pôvodne tam bolo uvedené „podlieha“. Výmery sa týkajú
národnejsprávy,nemajúvplyvnaplatnosťkonfiškácie,pretoajnávrhnadoplneniedokazovaniaznalcom
z odboru písmoznalectva súd zamietol ako nehospodárny. Ako nepriamy dôkaz z výmeru č. 61-61.288
vyplýva, že ak by nedošlo ex lege ku konfiškácii nariadením Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.

SNR nebolo by dôvodné uvalenie národnej správy na majetok dňa 24.10.1945. Predmetné výmery nie
sú spôsobilé spochybniť stratu vlastníckeho práva konfiškáciou.
- jediným výmerom, ktorý potvrdzuje, že došlo ku konfiškácii, bol výmer č. 16865/46 Okresného
národného výboru Kežmarok z 07.10.1946 (č.l. 381 spisu), v ktorom bolo konštatované, že „podľa
Dekrétu prezidenta 108/1945 Zb. sú splnené podmienky na konfiškáciu s tým, že vlastníčka

nehnuteľností je maďarská šľachtičná a teda nepriateľka slovenského národa“. I keď vo výmere bol
odkaz na konfiškáciu podľa dekrétu prezidenta 108/1945 Zb. znamená to, že boli splnené podmienky na
konfiškáciu i podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR, keď bolo konštatované,
že ide o „maďarskú šľachtičnú“.
Sporná komisia na mieste samom dňa 09.12.1949 rozhodla, že ide o konfiškát podľa nariadenia

Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR (č.l. 123 spisu), zrejme preto, lebo z listinných dôkazov
vyplýva, že bolo sporné, či išlo o konfiškát podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.
SNR alebo dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. Právomoc komisie vyplýva z ust. § 1 ods. 7 nariadenia
Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR. K námietke právneho zástupcu žalobcu, že komisia
rozhodla po 30.06.1948 súd je názoru, že nariadenie síce ukladalo Spornej komisii rozhodnúť do

30.06.1948, z právneho predpisu ale nevyplýva, že ak nebude vydané rozhodnutie do 30.06.1948,
spôsobuje to neplatnosť alebo nulitnosť rozhodnutia Komisie.
Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na podanie Osídľovacieho úradu Fondu národnej obnovy
z 22.08.1949 (č.l. 374 spisu), podľa ktorého Sporná komisia zvolená podľa vyhl. č. 346/48 Úr. v. na
porade dňa 16. augusta 1949 rozhodla: „Vila A., Tatranská Lomnica: jednohlasne rozhodnuté, že ide o

nepôdohospodársky konfiškát“, uvedené podanie nie je rozhodnutím Komisie a navyše Sporná komisia
rozhodla neskôr 09.12.1949 o tom, že ide o konfiškát podľa nariadenia Slovenskej národnej rady
104/1945 Sb. SNR.
K námietke právneho zástupcu žalobcu, že výmaz konfiškačnej poznámky preukazuje, že ku konfiškácii
nedošlo, súd konštatuje, že Osídľovací úrad a Fond národnej obnovy v Bratislave 18.09.1948 dal

Okresnému súdu v Kežmarku dňa 18.09.1948 návrh na zápis konfiškačnej poznámky v pozemnoknižnej
vložke č. XXX k. ú. Z. L. podľa dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. Okresný súd Kežmarok podľa
návrhu dňa 24.11.1948 povolil zápis konfiškácie podľa dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. Následne
Expozitúra Fondu národnej obnovy z 08.07.1950 rozhodla o výmaze poznámky konfiškácie podľa
dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. Súd je názoru, že k výmazu poznámky došlo v dôsledku toho, že

Sporná komisia dňa 09.12.1949 rozhodla, že ide o Konfiškát podľa nariadenia č. 104/1945
Sb. SNR. Výmaz konfiškačnej poznámky nemá vplyv na zmenu vlastníckeho práva. Neznamená, že
nedošlo k strate vlastníckeho práva G. A. konfiškáciou.

110. K sporným otázkam medzi stranami sporu súd konštatuje, že je potrebné upriamiť pozornosť i na

§ 5 ods. 5 zákona 90/1947 Zb. o vykonaní knižničného poriadku strán skonfiškovaného nepriateľského
majetku, z ktorého vyplýva riešenie otázky nesprávne vyznačenej konfiškácie, a to, že „nesprávne
vyznačenie konfiškácie nie je na ujmu osobám oprávneným podľa knižničného zápisu“. Zákon č.
90/1947 Zb. sa týkal konfiškácie podľa dekrétu prezidenta republiky 12/1945 Zb., 108/1945 Zb. inariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR a bližšie upravoval knižničný poriadok strán
konfiškovaného nepriateľského majetku.

111. K námietke žalobcu, že nedošlo k platnej konfiškácii vo vzťahu k listu Krajského národného výboru
Košice z 23.08.1950, súd je názoru, že z predmetného podania nemožno vyvodiť, že ku konfiškácii
nedošlo. Podaním Krajského národného výboru v Košiciach žiadal Okresný súd Kežmarok o výmaz
poznámky konfiškácie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb., hoci správne mala byť
uvedená poznámka o konfiškácii podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR. V

kópii podania z 23.08.1950, ktorú predložil žalobca (č.l. 51 spisu) je vyčiarknutá veta: „Krajský národný
výbor v Košiciach - Okresný národný výbor v .....“ svojim výmerom č. .............. zo dňa ...................
predmetnú konfiškáciu zrušil“ a ani táto veta nebola dopísaná a doplnená. Navyše v podaní je uvedené,
že „predmetná nehnuteľnosť bola Ústrednou spornou komisiou uznaná za majetok pôdohospodársky.“
Podanie z 23.08.1950 naopak preukazuje tvrdenia žalovaných v 1./ a 2./ rade o konfiškácii podľa
nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR len s nesprávne vyznačenou poznámkou

o konfiškácii podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. Je potrebné zdôrazniť, že
žalobca nepreukázal, žeby konfiškácia deklarovaná výmerom Okresným národným výborom Kežmarok
č. 16865 z 17.10.1946 bola zrušená. Súd konštatuje, že podstatné je, že ku konfiškácii podľa nariadenia
Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR došlo priamo zo zákona - ex lege.
Naopak z listinného dôkazu - podania Krajského národného výboru v Košiciach z 07.07.1950

adresovaného Okresnému súdu Kežmarok vyplýva, že i týmto podaním žiadal Krajský národný výbor
o zrušenie poznámky konfiškácie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. pričom je tam
doplnené, že „jedná sa o konfiškát skonfiškovaný podľa nar. č. 104/1945 Sb.“

112. Skutočnosť,žedošlokukonfiškáciipodľanariadeniaSlovenskejnárodnejrady č.104/1945

Sb. SNR nepriamo vyplýva i z rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok z 06.11.1945 o poznamenaní
národnej správy, keď národná správa by nebola dôvodná, ak by nedošlo ku konfiškácii.

113. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného súd jednoznačne dospel k názoru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že nedošlo k strate vlastníckeho práva neb. G. A. konfiškáciou.

Naopakzprostriedkovprocesnéhoútokuaprostriedkovprocesnejobranysúddospelknázoru,žetýmito
bola preukázaná strata vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam neb. G. A. konfiškáciou podľa nariadenia
Slovenskejnárodnejradyč.104/1945Sb.SNR.Tedavčasesmrtineb.G.A.dňaXX.XX.XXXXneb.G.A.
nebola vlastníkom sporných nehnuteľností, preto nemožno vyhovieť žalobe o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po neb. G. A..

114. Súd upriamuje pozornosť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 379/2016 z
29.03.2017, z ktorého je zrejmé, že „ak je určovacou žalobou napádaná (spochybňovaná) konfiškácia
majetku (jej proces, účinky, zákonnosť), dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje vlastníka
konfiškovaného majetku, ktorý konfiškáciu spochybňuje, aby preukázal, že nie sú u neho dané

zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku.“ „Len tvrdenie o vadách v konfiškačnom konaní vydaného
rozhodnutia samo o sebe nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu
„vlastníckeho práva tu nebol tento právny akt, ale dekrét samotný.“

115. Konfiškácia vyvoláva zánik vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka a súčasne nové originálne

nadobudnutie vlastníctva k veciam vlastníkom novým - v danom prípade štátom a následne titulom
zámenných zmlúv vo vzťahu k nehnuteľnostiam pozemkom parc. reg. R. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X, budove s. č. XX v k. ú. E. L. žalovaným v 1./ rade (ostatné sporné nehnuteľnosti zostali vo vlastníctve
štátu).

116. Na margo veci k samotnej legitimite vtedajších právnych predpisov o konfiškácii súd poukazuje i na
Nález Ústavného súdu Českej republiky PLÚS 14/94 z 08.03.1995, z ktorého vyplýva legalita a legitimita
dekrétov prezidenta republiky, konkrétne aj dekrétu č. 108/1945 Zb.

117. Žalovaný v 1./ rade poukazoval v konaní, že k strate vlastníckeho práva neb. G. A. došlo aj

derelikciou (opustením veci), keď neb. G. A. po roku prejavila skutočnú vôľu nehnuteľnosti opustiť, nikdy
sa do sporných nehnuteľností nevrátila, neprejavila ona, ani jej potomkovia záujem o nehnuteľnosti ani
doroku1989,aninásledne.Žalovanýv1./radenajskôrtvrdil,žekderelikciidošlovroku1945,vpriebehukonania uvádzal, že po roku 1948. Žalobca namietal, že derelikcia ako titul straty vlastníckeho práva
neobstojí, keď poručiteľka bola intabulovaná ako vlastník ešte v roku 1962.

118. Derelikcia - právo opustiť vec predstavuje jeden z atribútov vlastníckeho práva. Právo opustiť vec
a vzdať sa jej vlastníctva je súčasťou obsahu vlastníckeho práva. Jednostranný právny úkon opustenia
veci však musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, musí zahŕňať vôľovú stránku a
musí napĺňať tiež vôľu vzdať sa vlastníctva veci a jej fyzické opustenie, pričom iba samotné neužívanie
veci samo osebe ešte neznamená zánik vlastníctva.

119. V danej veci medzi stranami sporu nebolo sporné, že neb. G. A. sporné nehnuteľnosti po roku
1945 neužívala. Na preukázanie straty vlastníckeho práva derelikciou podľa názoru súdu bolo potrebné,
aby súd na základe prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany skúmal, či išlo
o jednoznačný prejav vôle vlastníka nehnuteľnosti, vzdať sa vlastníctva opustením veci. Vzhľadom
k tomu, že súd vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej

obrany dospel k záveru, že neb. G. A. stratila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam konfiškáciou,
nezaoberal sa namietanou možnou stratou vlastníckeho právo derelikciou. V prípade posudzovania
derelikcii by súd samozrejme derelikciu posudzoval podľa vtedy platných právnych predpisov za území
Slovenskej republiky.

120. Rovnako žalovaní v 1./ a 2./ rade poukazovali k prejudiciálnej otázke vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam na eventuálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, keď najneskôr od
obdobia uvalenia národnej správy na nehnuteľnosti výmerom 61-61.288 z 24.10.1945, do uzavretia
zámenných zmlúv žalovaný v 2./ rade užíval nehnuteľnosti dobromyseľne bez toho, aby bol rušený zo
strany žalobcu, resp. tretích osôb, a to až do času podania predmetnej žaloby.

121. Obdobne ako pri tvrdenej derelikcii súd sa bližšie nezaoberal možným nadobudnutím vlastníckeho
práva vydržaním žalovaných v 1./ a 2./ rade, keď podľa názoru súdu k strate vlastníckeho práva G. A.
došlo konfiškáciou. Treba však prisvedčiť žalovaným v 1./ a 2./ rade, že v danom prípade je zrejmé
splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vychádzajúc z predložených

prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku.

122. Žalobca v konaní namietal platnosť zámenných zmlúv uzatvorených medzi žalovanými v 1./
a 2./ rade. I keď sa strany sporu vyjadrovali aj k predmetnej námietke, podľa názoru súdu pre
právne posúdenie veci o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. G. A., nie je dôvodné

posudzovanie platnosti zámenných zmlúv a preto v súlade so zásadou hospodárnosti, nie je účelné
posúdenie platnosti zámenných zmlúv. Platnosť ani neplatnosť zámenných zmlúv nemá žiaden vplyv na
posúdenie, či nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. G. A..

123. Na základe vyššie uvedených skutočností aplikujúc citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru,

že najmä z dôvodov nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, nedostatku
vecnej legitimácie v konaní i s poukazom na preukázanú stratu vlastníckeho práva konfiškáciou, je
potrebné žalobu zamietnuť.

124. O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešným

žalovaným v 1./ a 2./ rade súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd
rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 7. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020