Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. december 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/138/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116215658
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116215658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: ASID a. s.,
Pribišova 47, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zast. Mgr. Ľudovít Jendrál,
advokát, Vrbovská cesta 159, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Ivan Málek - PIXELATEDVERTEX,
Za Humnami 734/65, 949 01 Nitra, IČO: 47 035 374, zast. JUDr. Alexander Endrödy, advokát, Mostná
42, 949 01 Nitra, v konaní o zaplatenie 245,00 EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 26Cb/110/2016-41 zo dňa 17.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/110/2016-41 zo dňa

17.09.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 26Cb/110/2016-94 zo dňa 07.07.2020, p o t v r
d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom žalobu zamietol s poukazom na ust. § 451 ods. 1
a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Druhým výrokom priznal žalovanému

nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežaloboudoručenouOkresnémusúduBratislavaIdňa20.07.2016
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 245,00 EUR titulom
bezdôvodného obohatenia.
Sporové strany uzavretie zmluvy o dielo nerozporovali, tvrdenú skutočnosť, že žalovaný sa bezdôvodne

obohatil, tým že nepracoval na diele, neodovzdal dielo, žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi
neosvedčil. Na pojednávaní uviedol, že návrhy na dokazovanie nemá. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobca tvrdené skutočnosti nepreukázal.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
rozsudok napáda v celom rozsahu a odvolanie podáva na základe odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP. Namietal, že súd odôvodnil zamietnutie žaloby jedinou vetou v ods. 17. odôvodnenia

rozhodnutia. Zastával názor, že podstatou žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu výsledok
práce neodovzdal žiadnym zmluvne dohodnutým, ani iným spôsobom. Ide o tvrdenie, ktoré nemožno
preukázať, pretože nemožno preukázať to, čo sa nestalo. Žalovaný preukázal uloženie súborov na
úložisku Microsoft OneDrive, ale toto nemožno považovať za odovzdanie diela v súlade so zmluvouuzavretou medzi stranami, pretože to nezodpovedá zmluve a samotné súbory uložené žalovaným sú
pre žalobcu od počiatku nepoužiteľné.
Zdôraznil, že medzi stranami ide o obchodný vzťah, preto u každej zmluvnej strany by malo dôjsť k

naplneniu účelu zmluvy, čím by bol obchod uskutočnený a uzavretý. U žalobcu sa tak nestalo, preto
žalovanému nepatrí fakturovaná suma a jej úhradou vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie na
úkor žalobcu. Súd nepostupoval správne, keď dôkazné bremeno presunul v plnej miere na žalobcu, čo
malo za následok to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a

žalobcovi prizná náhradu trov v plnom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcom uvedený odvolací dôvod
nekorešponduje s obsahom odvolania. Vyslovil presvedčenie, že súd použil správne právne normy
z dôvodu, že aj žaloba znela na vydanie bezdôvodného obohatenia, špecifikovaného žalobcom ako
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný považuje za irelevantné, či

žalobcapovažujedátovésúboryzhotovenéžalovanýmadoterazuloženénajehoúložisku,zapoužiteľné
alebo nie. Bolo preukázané, že dodané dielo mal žalobca k dispozícii a mohol ho použiť, keďže v
čase jeho dodania a vykonania úhrady za dielo, boli poverení pracovníci žalobcu s dodaným dielom
a jeho obsahom oboznámení. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, konal v súlade s CSP, vykonal
všetky navrhnuté dôkazy, na takto zistený skutkový stav následne aplikoval primerané ustanovenia OZ o

bezdôvodnom obohatení, a keďže zistil, že žiadne bezdôvodné obohatenie žalovaného nebolo zo strany
žalobcu preukázané, správne žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,
s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

6. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že strany medzi sebou uzatvorili písomne Zmluvu o
dielo zo dňa 19.01.2016, predmetom ktorej bolo dielo definované ako vizualizácia štúdie, ktorá bude
čo najvernejšie zobrazovať lokalitu o veľkosti 40hA v Bratislave, kde sa budú nachádzať bytové domy
10NP, 4NP, dokopy cca 60 ks, rodinné domy cca 100 ks a občianska vybavenosť na území cca 4hA.
Primárnym výstupom mal byť vo Full HD rozlíšení zákres vizualizácie do sekvencie snímok zhotovených

z drona, ktoré zabezpečí objednávateľ. Pre účely prezentácie v tlačových médiách budú vybrané zábery
spracovanéajvovyššomrozlíšení.Zhotoviteľsazaviazalposkytnúťsvojezdrojovédátaobjednávateľovi
ako scénu vo formáte .lxo so všetkými externými referenciami, ako aj v inom štandardnom formáte podľa
dohody. Zdrojové dáta smie objednávateľ ďalej používať aj poskytovať tretím osobám podľa vlastného
uváženia.

7. Za sporné počas konania odvolací súd považuje zodpovedanie otázky, či vzniklo bezdôvodné
obohatenie žalovaného voči žalobcovi a rovnako tak za sporné odvolací súd považuje aj ustálenie, či
žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

8. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

9. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán,ktoréskutočnostipovažujezapreukázané,aktorénie,ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

15. Podľa § 550 ObZ, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí,
že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať
sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym
spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup

zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.

16. Podľa § 556 ObZ, ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe,
oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou

s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve.
Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

17. Podľa § 560 ods. 1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve.

18. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo

jeho právneho hodnotenia.
Z konania pred súdom prvej inštancie, aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právnyzávernevyplývaavodvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnotenie
stavu veci.

19. Základom argumentácie žalobcu bolo tvrdenie, že žalovaný mu výsledok práce neodovzdal žiadnym
zmluvne dohodnutým, ani iným spôsobom. Podľa názoru žalobcu - odvolateľa, ide o tvrdenie, ktoré
nemožno preukázať, pretože nemožno preukázať to, čo sa nestalo. Žalobca uviedol, že je to obdobná
situácia ako pri uplatnení peňažného plnenia, kde žalobca tvrdí, že žalovaný mu nezaplatil, ale žiadnym
spôsobom to nedokazuje, pretože to nemôže dokázať. Naopak, žalovaný musí preukázať úhradu, ak

chce byť v takomto konaní úspešný.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv.
prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia
skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať

dôkazy. Tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán
nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý
budevsúladesjejprocesnýmizáujmami.Úspechvkonaníjemožnýlenzanáležitejpodporylegitímnosti
nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie naskutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže
brať za základ pre svoje rozhodovanie.

21. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu.

22. Predmetné konanie nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd nemal a nemá povinnosť
z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany
majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykoná navrhované dôkazy, ktoré
strany uvedú na podporu svojich tvrdení, pričom súd nie je povinný iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré
samy strany nenavrhnú.
Odvolací súd zdôrazňuje povahu tohto konania, ktoré nie je typom bez návrhového konania, kde súd

vystupuje iniciatívne ex offo za účelom nájdenia pravdy a spravodlivého riešenia.
Toto konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových
strán a ich aktivite v konaní, tzn. v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity.
Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu a žalovaného zaťažuje
dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.

23. K odvolacej námietke žalobcu, že nemožno preukázať jeho tvrdenie, že žalovaný výsledok práce
neodovzdal žiadnym zmluvne dohodnutým, ani iným spôsobom, odvolací súd uvádza, že mu je známa
tzv. negatívna dôkazná teória, ktorú nepochybne treba rešpektovať, to je pravidlo, že neexistencia
niečoho, majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo

žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

24. Odvolací súd však zastáva názor, že v prejednávanej veci nie je možné aplikovať na podporu
žalobcovho názoru tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, nakoľko po posúdení dokladov tvoriacich obsah spisu,
odvolací súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol finančné

plnenie žalovanému ako odmenu za ním vykonané dielo v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo.
V konaní bolo preukázané, že vykonané dielo bolo odovzdané vopred odsúhlaseným a štandardne
používaným spôsobom, a to na vzdialené úložisko dát One Drive vo vlastníctve žalobcu.
Vykonané dielo nebolo v čase odovzdania, ani následne reklamované, ani rozporované žalobcom a
neboli mu vytknuté žiadne nedostatky.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je irelevantná žalobcom - odvolateľom prezentovaná obrana v
podanom odvolaní, že žalobca považuje dátové súbory zhotovené a doteraz uložené na jeho úložisko
žalovaným, od počiatku za bezcenné.
Žalobca svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi neosvedčil a na pojednávaní realizovanom

súdom prvej inštancie uviedol, že návrhy na ďalšie dokazovanie nemá.

26. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, s poukazom na vyššie uvedené, odvolaním žalobcu
napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/110/2016-41 zo dňa 17.09.2018 v spojení
s opravným uznesením č. k. 26Cb/110/2016-94 zo dňa 07.07.2020 v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil ako vo výroku vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).