Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 20, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230112
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114230112.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Asociácia
bankových klientov, so sídlom : M.R. Štefánika 12, Martin, IČO: 42324041, proti žalovanému : Prima
banka Slovensko, a.s., s so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, práv. zast.: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky,
takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2014 sa žalobca domáhal určenia, že ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv uzatváraných medzi žalovaným a jeho klientmi v postavení spotrebiteľa v znení:
„Klient vyhlasuje, že prijíma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré by
medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť
s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk. Zmluvné
strany sa zároveň dohodli, že rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v

stanovených lehotách naplnia všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné
zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona. Ak klient označí políčko (štvorček)
platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory, ktoré by medzi
zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou je príslušný prejednať všeobecný súd“, sú
absolútne neplatné a sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou vo všetkých prípadoch, kedy súčasne
nebolo vyššie citované ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve upravené v samostatnej časti zmluvy, kedy

bolo vyššie citované ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve zakomponované do záverečných ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy nachádzajúc sa na predposlednej strane zmluvy a kedy pri tomto ustanovení
chýba podpis spotrebiteľa potvrdzujúci jeho vôľu neodmietnuť prijatie rozhodcovskej zmluvy, ako aj
podpis potvrdzujúci spotrebiteľove oboznámenie sa s existenciou vyššie citovaného ustanovenia.

2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uvedenú rozhodcovskú zmluvu vsunul do vopred

pripravených formulárových zmlúv, do záverečných ustanovení bez osobitného označenia, pričom
spotrebiteľov neupozornil a nepoučil ich o význame a obsahu rozhodcovskej zmluvy. Doložku formuloval
s domnienkou prijatia spotrebiteľmi, vyžadujúc aktívne odmietnutie v prípade skutočného nesúhlasu
spotrebiteľov. Ak teda spotrebitelia o doložke nevedeli s ohľadom na jej ukrytie v spleti záverečných
ustanovení, avšak na strane, kde spotrebiteľ nepripája svoj podpis, na základe takto predformulovanej
doložky sa žalovaný snažil dosiahnuť uzatvorenie rozhodcovskej doložky bez vedomia spotrebiteľov. V

ust. § 53 ods.4 OZ je len príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, ale tento je dopĺňaný
judikatúrou súdov prostredníctvom aplikáciou generálnej klauzuly, a na základe toho je rozhodcovskádoložka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatnení práv na všeobecnom súde, neprijateľnou podmienkou,
lebo nebola individuálne vyjednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Spôsob predloženia doložky v spleti záverečných ustanovení zmluvy svedčí o tom,

že doložka nebola individuálne dojednaná, ale predformulovaná a toto konanie žalovaného je aj
v rozpore s dobrými mravmi. Od spotrebiteľov bolo požadované, aby žalovaným predtlačený, nie
však skutočný, súhlas s doložkou aktívne odmietli, a to zaškrtnutím políčka. Ak spotrebitelia neboli
oboznámení so vsunutím doložky do zmluvy, tak automaticky túto doložku prijímajú, čím žalovaný
zneužíva neskúsenosť, nedostatok informácii spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ si zmluvu pred jej

podpisom ani len celú neprečíta, k záverečným ustanoveniam sa ani nedopracuje, pretože sa zameriava
na podstatné časti zmluvy (cena, predmet zmluvy, atď.) a ostatné narýchlo len očami preletí, ak vôbec.
Uvedené síce spotrebiteľa neospravedlňuje, ale práve toto dodávatelia časti zneužívajú, žalovaný
zámerne skryl doložku, pretože je predpoklad, že si ju spotrebiteľ ani nevšimne. Doložka nebola
individuálne vyjednaná a neprimerane zhoršuje postavenie spotrebiteľa pri domáhaní sa svojich práv aj s
poukazom na vzdialenosť medzi miestom rozhodcovského konania a bydliskom spotrebiteľa. Rokovací

poriadok Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk znevýhodňuje spotrebiteľa, najmä tým, že
eliminuje uplatnenia zásady ústnosti, aj jednoinštančnosťou konania atď. Žalobca poukázal na to, že v
zmysle § 93b ods. 1 zák.č. 483/2001 Z.z. majú banky povinnosť predložiť klientom návrh rozhodcovskej
doložky, ale táto povinnosť ide ruka v ruke s individuálnym dojednaním doložky. Takýto návrh musí byť
pomerne jednoducho odlíšiteľný od ostatných zmluvných podmienok a oddeliteľný od ostatného textu

zmluvy, musí byť daná možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh doložky a musí byť z návrhu doložky
zrejmé, že spotrebiteľ dostal zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená rozhodcovské konanie, čo v
uvedenej zmluvy nebolo dodržané.

3. Dňa 12.02.2016 podal žalovaný návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania

vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 1S/144/2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu Ministerstva spravodlivosti SR pri udelení povolenia Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej
bankovej asociácie. Prípadným zrušením povolenia v tomto konaní podľa žalovaného nebude existovať
orgán, na ktorom by bolo možné uplatňovať nároky v zmysle napadnutej rozhodcovskej doložky a
rozhodnutia ním vydané budú nulitné právne akty bez právnej záväznosti a nebude prípustná ani ich

exekúcia. Preto sa v danom konaní rieši otázka majúca význam pre toto konanie.

4. Žalovaný dňa 13.01.2017 uviedol k veci toľko, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že
financovanie kúpy nehnuteľnosti nie je bežná záležitosť a miera opatrnosti a pozornosti u priemerného
spotrebiteľa, ktorý je vnímavý a obozretný, je nepochybne vyššia, ako v prípade poskytnutia služby

nepatrnej hodnoty. Preto nedostatočná pozornosť a ľahostajnosť k obsahu a dôsledkom právnych
úkonov nemôže spotrebiteľa ospravedlňovať. Tvrdenia o zavádzaní a nevhodnom predkladaní doložiek
ukrytých v záverečných ustanoveniach zmluvy odmietol. Skutočnosť, že spotrebiteľ si celú zmluvu
neprečíta a ex post namieta prekvapivosť klauzuly, nemá žiaden vplyv na jej platnosť a záväznosť.
Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako ochrana pred jeho

nezodpovednosťou a ľahkomyseľnosťou. Spotrebiteľ sa mal možnosť slobodne rozhodnúť, pred akým
orgánom bude riešiť prípadné spory zo zmluvy. Možnosť zaškrtnutia políčka indikuje možnosť voľby a
nič mu nebránilo, aby návrh doložky bez ďalšieho odmietol. Nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že dlžníci
nie sú o tejto možnosti zo strany žalovaného poučení, takéto zovšeobecnenie postupu žalovaného nie je
prípustné. Jazykovým výkladom textu rozhodcovskej doložky možno dospieť k záveru, že majú možnosť

rozhodcovskú doložku odmietnuť a spotrebitelia majú možnosť ovplyvniť budúce riešenie sporov, majú
možnosť voľby, to či sa spor prejedná v rozhodcovskom konaní je plne v dispozícii spotrebiteľov.
Individuálnosť dojednania podmienky nemožno vnímať reštriktívne iba ako jednostranné presadenie
vôle spotrebiteľa o jej neinkorporovaní do textu zmluvy, ako sa mylne domnieva žalobca. Ustanovenie §
93bzákonaobankáchukladábankámpovinnosťnavrhnúťspotrebiteľovirozhodcovskúdoložkuurčitého

obsahu a garantuje mu právo s takouto doložkou nesúhlasiť. Implicitne pritom vychádza z toho, že
spotrebiteľ má možnosť uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu aj bez uzatvorenia rozhodcovskej
doložky. Ak a iba vtedy, ak takúto možnosť spotrebiteľ má, tak bude ustanovenie o rozhodcovskej
doložke skutočne individuálne dohodnuté. Žalovaný súčasne tvrdil, že rozhodcovské konanie nesťažuje
spotrebiteľom uplatnenie ich práv, pretože ochrana ich práv je dostatočne zabezpečená v zmysle zákona

č. 335/2014 Z.z., pričom aj samotný rokovací poriadok dotknutého rozhodcovského súdu, na ktorého
jednotlivé ustanovenia poukázal, reflektuje osobitné postavenie spotrebiteľa.5. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.01.2017, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalovaného.
Nedostavil sa žalobca, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil, súd súčasne konštatoval, že sa
žalobca z neúčasti na predchádzajúcom pojednávaní ospravedlňoval a žiadal, aby bola vec prejednaná

v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, vo svojom
prednese zopakoval argumenty uvedené v písomnom vyjadrení. Nad rámec toho uviedol, že možnosť
individuálne dojednať rozhodcovskú doložku je daná v každom jednom jednotlivom prípade, o čom
svedčí aj skutočnosť, že mnohí dlžníci sú si vedomí toho, že ak možnosť voľby prejednania sporu
pred všeobecným súdom výslovne neodmietnu, bude ich spor prejedaný v rozhodcovskom konaní.

Túto rozhodcovskú doložku rešpektujú, o čom svedčí aj to, že iniciujú pred rozhodcovským súdom
sami konania. Poukázal na to, že umiestnenie rozhodcovskej doložky v záverečných ustanoveniach
je v bankovej praxi bežným štandardom. Podotkol, že tie úverové zmluvy, ktoré žalobca napáda, boli
uzatvorené pred desiatimi rokmi, keď ešte tu nebola právna úprava spotrebiteľského rozhodcovského
konania, ktoré predpokladalo rozhodcovskú zmluvu na samostatnej listine. Uviedol, že v zmysle
aktuálneho predpisu o rozhodcovskom konaní pre spotrebiteľov bývajú tieto rozhodcovské zmluvy

uzatvorené už na osobitnom dokumente. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalovaného
iba taká rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky a ktorá nedáva
spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa inak, tzn. že v celom rozsahu podpisom zmluvy spotrebiteľ bez
ďalšieho bude viazaný rozhodcovskou doložkou a nemá možnosť prejednať vec pred všeobecným
súdom. V danom prípade nejde o rozhodcovskú doložku takého charakteru. Možnosť voľby a

individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, ktoré je bez ďalšieho zrejmé z formy rozhodcovskej
doložky v jednotlivých zmluvách, vylučuje, aby bola takáto doložka predmetom abstraktnej kontroly
v spotrebiteľských zmluvách, pretože v každom jednotlivom prípade môže tá doložka v konečnom
dôsledku vyzerať inak. Nejde o typické formulárové znenie, kde spotrebiteľ bez ďalšieho prijíma návrh a
nemámožnosťovplyvniťobsahtejtozmluvy,aleznenieindikujemožnosťvoľby,pretoabstraktnákontrola

neprijateľných zmluvných podmienok je podľa žalovaného neprípustná a prípadnú neprijateľnosť, ak ju
napadnú spotrebitelia v jednotlivých konaniach v individuálnych spotrebiteľských sporoch, je povinný
posudzovať výlučne všeobecný súd, avšak iba v individuálnych spotrebiteľských sporoch. V každom
jednotlivom prípade sa musí posúdiť, či bol spotrebiteľ poučený, bol oboznámený, či si bol vedomý,
bolo mu to náležite vysvetlené a z tohto dôvodu žalovaný považuje abstraktnú kontrolu tejto konkrétnej

neprijateľnej zmluvnej podmienky za neprípustnú.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. V konaní nebolo sporné, že zmluvné dojednanie, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha, bolo

súčasťou predložených zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré sú svojím charakterom
spotrebiteľskými zmluvami, ktoré na jednej strane uzatváral žalovaný ako veriteľ a spotrebitelia ako
dlžníci. Rozhodcovská doložka bola označená ako bod 14.4 zmluvy zakotvená bola v časti 14.
Záverečné ustanovenia a jej znenie je nasledovné:
„Klient vyhlasuje, že prijíma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré by

medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť
s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk. Zmluvné
strany sa zároveň dohodli, že rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v
stanovených lehotách naplnia všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné
zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona. Ak klient označí políčko (štvorček)

platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory, ktoré by
medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou je príslušný prejednať všeobecný
súd“. Uvedená rozhodcovská doložka je predmetom posúdenia z toho pohľadu, či bola, alebo nebola
individuálne dojednaná medzi zmluvnými stranami, kde jednou z nich je spotrebiteľ, a či táto doložka
teda môže, alebo nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

8. V prvom rade však súd rozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie konania podanom dňa
12.02.2016 ( č.l. 47). Prerušenie konania bolo navrhnuté do právoplatného skončenia konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 1S/144/2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu Ministerstva spravodlivosti SR pri udelení povolenia Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej

bankovej asociácie.9.Podľa§164Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP),Aksúdneurobíinévhodnéopatrenia,môžekonanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

10. Konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 1S/144/2015-113 bolo uznesením
zo dňa 23.06.2016 zastavené. Proti uvedenému uzneseniu bola podaná kasačná sťažnosť a vo
veci rozhoduje Najvyšší súd SR ( č.l. 79). Konanie teda nie je právoplatne skončené. Súd má však
za to, že v predmetnom konaní sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie

súdu v prejednávanej veci. Predmetom konania sp.zn. 1S/144/2015 je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, ktorým bolo udelené povolenie č. SRS003 rozhodovať
spotrebiteľské spory Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie. V prejednávanej
veci je predmetom konania určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej má právomoc
prejednávať spory Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Okresný súd Žilina v
prejednávanej veci posudzuje prijateľnosť / platnosť zmluvnej podmienky, ktorou je rozhodcovská

doložka výlučne z pohľadu spotrebiteľskej ochrany a na takéto rozhodnutie nemá vplyv to, či súd,
ktorý je obsiahnutý v rozhodcovskej doložke, bude mať / má právomoc spory z rozhodcovskej doložky
vyplývajúce aj reálne prejednávať. Toto pre konanie nemá význam, pretože súd v prejednávanej
veci ne/prijateľnosť posudzuje z pohľadu procesu uzatvárania rozhodcovských doložiek, spôsobu ich
predkladania spotrebiteľom, informovania spotrebiteľa o dopadoch a význame rozhodcovskej doložky,

otázkujejformulácie,zaradeniavrámcicelejzmluvy,prehľadnosti,určitosti,jejobsahuazrozumiteľnosti,
ne/výhodnosti pre jednu alebo druhú zmluvnú stranu, ne/rovnováhy jednej alebo druhej zmluvnej
strany atď., teda z pohľadu ochrany spotrebiteľa a nie z pohľadu správneho práva (či rozhodcovský
súd môže prejednávať spotrebiteľské spory, či splnil na to predpoklady z pohľadu správneho práva).
Pričom posúdiť platnosť či prijateľnosť týchto rozhodcovských doložiek možno aj bez ohľadu na

výsledok prebiehajúceho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, tento výsledok v tomto konaní
nepomôže,anineovplyvníspôsob,akýmsa prijateľnosť/neprijateľnosťzmluvnejpodmienkyskúma, ani
súd vďalšompriebehukonanianijakoneobmedzuje.Otom,žetietodvekonaniasúnavzájomnezávislé,
svedčí aj fakt, že pokiaľ by aj súd vyvodil v tomto konaní, že v danom type zmlúv so spotrebiteľmi
nie je vôbec možné uzatvárať rozhodcovské doložky takého typu, tak potom by už vôbec nezáležalo

na tom, ktorý rozhodcovský súd je v rozhodcovskej doložke obsiahnutý (či ten, o ktorého povolení na
prejednávanie spotrebiteľských sporov sa koná vo vyššie uvedenom konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia, resp. či akýkoľvek iný rozhodcovský súd). Konanie o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky nie je vôbec viazané na konanie, kde sa pojednáva o konkrétnom
rozhodcovskom súde a posudzovať predpoklady neprijateľnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky sa

dá vždy, a to aj bez vzťahu ku konkrétnemu rozhodcovskému súdu. S poukazom na uvedené súd návrh
na prerušenie konania zamietol.

11. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (OZ), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3)

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa§53ods.1,2,3OZ,(1)Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ a ods. 5 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Okresný súd Žilina je na prejednanie veci príslušný, hoci podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa
ktorého na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný Krajský súd v
Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu

v Trenčíne, by bola daná podľa CSP kauzálna príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici. Konanie sa
však začalo pred 01.07.2016, a preto miestna príslušnosť súdu určená podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku zostáva zachovaná, a to podľa § 470 ods. 4 CSP, podľa ktorého konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Súd konštatuje, že žalobca ako občianske
združeniezaloženézaúčelomochranyspotrebiteľajevkonaníaktívnelegitimovanénapodaniežalobyo

určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (zahájenie konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach) v zmysle § 302 CSP, podľa ktorého žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného
predpisu. Oprávnenie žalobcu chrániť kolektívne záujmy spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu

s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a
presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám,
ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný, nakoľko pri
uzatváraní zmlúv, ktorých obsahom je aj napadnutá rozhodcovská doložka, konal ako dodávateľ.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá spravidla
možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Ako je zrejmé zo
Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na spotrebiteľa

pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. Súd
poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá: 1. je obsiahnutá v
štandardnej formulárovejzmluve,2.spôsobujeznačnú nerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,3.
nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Súčasne však v zmysle citovaných ustanovení
platí, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola individuálne

dojednaná, teda taká, s ktorou sa spotrebitelia mali možnosť oboznámiť vopred - pred podpisom zmluvy
a mali možnosť ovplyvniť jej obsah. Súd pri posudzovaní toho, či napadnutá zmluvná podmienka
bola individuálne dojednaná, je toho názoru, že uvedené je potrebné posudzovať predovšetkým z
pohľadu procesu uzatvárania rozhodcovských doložiek, a to v každom jednotlivom prípade individuálne
(kde presne sa táto rozhodcovská doložka v texte zmluvy nachádzala, za akých okolností sa zmluvy

uzatvárali,čisupozornenímnato,žezmluvaobsahujenávrhrozhodcovskejdoložkyatď.)Nemožnoteda
paušálne povedať, že napadnutá rozhodcovská doložka v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi nebola
individuálne dojednaná bez prieskumu osobitostí a konkrétností jednotlivých prípadov, a tak konštatovať
abstraktne (bez vzťahu ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom),
že zmluvná podmienka je v každom jednotlivom prípade bez ďalšieho neprijateľná. Aj s poukazom

na uvedené je súd toho názoru, že nie je dôvodné plošne určiť neprijateľnosť napadnutej zmluvnej
podmienky.

16. Aj keby však neplatilo toto konštatovanie, súd je toho názoru, že v prejednávanej veci spotrebitelia
mali možnosť ovplyvniť to, či sa spory zo zmluvy budú alebo nebudú prejednávať v rozhodcovskom

konaní, a teda nejednalo by sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka tak, ako
je formulovaná, podľa súdu, umožňovala spotrebiteľom, aby títo vyjadrili svoju vôľu ohľadom spôsobu
riešenia sporov, a to formou zaškrtnutia alebo nezaškrtnutia príslušného políčka v zmluve, pričom
takáto možnosť vyjadrenia vôle aj pre bežného spotrebiteľa musí byť zrozumiteľná. Vôľa vybrať si
medzi všeobecným a rozhodcovským súdom bola pritom reálna a nielen iluzórna, lebo v konečnom

dôsledku od postoja spotrebiteľa záležalo, kde sa budúce spory budú riešiť. Nemôže byť na prospech
spotrebiteľov argument, podľa ktorého sa bežný spotrebiteľ nedočíta až k záverečným ustanoveniam
zmluvy, kde je návrh rozhodcovskej doložky obsiahnutý, nakoľko podľa súdu ochrana spotrebiteľa musí
mať tiež svoje medze a nemôže chrániť tých, ktorí, keď si zmluvu z akéhokoľvek dôvodu neprečítajú(alebo si ju prečítajú nedôsledne alebo neúplne), sú prekvapení, čo v konečnom dôsledku je jej
obsahom. Spotrebiteľ pri uzavretí predmetnej zmluvy zaškrtnutím či nezaškrtnutím príslušného políčka
(kolónky) vyjadrí svoju vôľu, pričom tento prejav vôle zavŕši podpisom zmluvy. Súd konštatuje, že

rozhodcovská doložka nebola obsahom žiadnych vedľajších dokumentov, ktoré by boli svojím obsahom
nezrozumiteľné, prípadne rozsiahle, kde by bola pochybnosť o tom, či boli spotrebiteľom pri podpise
zmluvy vôbec predložené na oboznámenie, čo by mohlo nasvedčovať zámernému ukrytiu doložky v
spleti iných ustanovení. Návrh rozhodcovskej doložky, ktorú spotrebiteľ mohol, ale nemusel prijať, bola
súčasťou zmluvy, navyše na mieste tesne nad tým, kde zmluvné strany zmluvu podpisovali, a preto

nemožno konštatovať, že by návrh rozhodcovskej doložky bol účelovo skrytý v rámci rozsiahleho textu,
bez možnosti si ho vôbec všimnúť. Aj s poukazom na uvedené súd má za to, že nemožno hovoriť o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

17. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca zostal v konaní nečinný, keď po podaní žaloby sa nevyjadroval
k argumentom žalovaného obsiahnutým vo vyjadrení, ktoré mu bolo doručované, tieto tvrdenia výslovne

nepoprel, pojednávania sa nezúčastnil, a teda toto neaktívne správanie žalobcu v konaní malo tiež vplyv
na výsledok sporu.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto má voči
žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.