Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117227475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, spore žalobkýň: 1/ PharmDr. C. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXX, M. O. U., 2/ RNDr. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXX, M.
O. U., žalobkyne 1/, 2/ zastúpené JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom O. P. č. XXX/XX, K.,
proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra, so sídlom Chlumeckého
2, 820 12 Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 4C/69/2017-78 zo dňa 09.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyniam

v rade 1/ a 2/ príslušenstvo pohľadávky vo výške 89,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
vo výroku, ktorým žalovanému priznal voči žalobkyniam v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 9,80 %, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobkyniam v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy
69,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 69,89 eur od 03.09.2015 do zaplatenia
zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam v rade 1/ a 2/ sumu 209,67 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 209,67 eur od 03.09.2015 do zaplatenia a
príslušenstvo pohľadávky vo výške 89,90 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyniam v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 9,80 %.

2. Žalobkyne si žalobou uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 559,12 eur titulom náhrady trov
vynaložených za zastupovanie advokátkou v dedičskom konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn.
13D/40/2011, ďalej vo veci podania sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. na nesprávny úradný postup
OÚ Kysucké Nové Mesto, odboru katastrálneho, ako i vo veci podania podnetu na podanie protestu
prokurátora. Uplatnili si tiež nárok na príslušenstvo pohľadávky vo výške 89,90 eur titulom náhrady trov
právneho zastúpenia v konaní o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z. z. Úkony právnej služby sú špecifikované v prílohe faktúry č. 2014017 a vo faktúre
č. 20170010. Súd mal nepochybne zistené z plnomocenstiev predložených žalobkyňami, že žalobkyne
boli v týchto veciach zastúpené splnomocnenou právnou zástupkyňou - advokátkou na základe plnej
moci.Súd skúmal, či žalobkyniam vznikol nárok na náhradu škody vo výške 559,12 eur a na príslušenstvo
pohľadávky vo výške 89,90 eur.
Poškodený má podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom, pričom podľa ust. § 18 ods.
3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred

príslušným orgánom.
Žalovaný namietal v rámci svojej obrannej argumentácie účelnosť vynaložených trov v týchto konaniach
žalobkyňami.
Podmienkou pre priznanie náhrady trov konania je okrem iného aj to, aby trovy, ktorých náhrady
sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť vynaloženia trov znamená
nevyhnutnosť ich vynaloženia, teda nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa museli vynaložiť za účelom

efektívneho uplatnenia alebo bránenia práva účastníka.
Súd dospel k záveru o neúčelnosti nasledovných úkonov právnej služby advokátky:
- Podanie advokátky zo dňa 16.07.2014 adresované Okresnému súdu Žilina vo veci sp. zn. 13D/40/2011
(č.l.7),ktorýmbolupozornenýsúdvsúvislostisprebiehajúcimdedičskýmkonanímnanesprávnyúradný
postup katastrálneho odboru Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, keď podľa poznatkov žalobkýň

súdny komisár pripravil osvedčenie o dedičstve tak, že vychádzal z aktuálne nesprávnych údajov na
LV č. XXXX XXX.
- List advokátky zo dňa 13.06.2014, adresovaný notárovi JUDr. Andrejovi Kubaščíkovi (č. l. 12 spisu),
ktorýmadvokátkaupozornilananesprávnypostupOkresnéhoúraduKysuckéNovéMestovsúvislostiso
zmenou na LV č. XXXX v zápise spoluvlastníckych podielov žalobkýň na základe uznesenia Okresného

súdu Žilina č. k. 27C/131/2010-189.
- Dve podania advokátky z toho istého dňa - zo dňa 14.08.2014, podané na Okresný súd Žilina vo veci
sp. zn. 13D/40/2011, z ktorých jedným podaním (č. l. 8 spisu) predložila advokátka kópiu oznámenia
OkresnejprokuratúryŽilinač.k.Pd115/14/5511-5z21.07.2014,zktoréhovyplýva,žebolpodanýprotest
proti opatreniu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor č. Z 752/14 a druhým podaním

(č. l. 9 spisu) predložila advokátka súdu kópiu rozhodnutia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto,
odboru katastrálneho č. k. ÚP 3/2014 z 12.08.2014.
- Sťažnosť advokátky zo dňa 20.06.2014 podľa § 3, § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. (č. l. 14 spisu) na
postup Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, odboru katastrálneho, adresovaná Okresnému úradu
Kysucké Nové Mesto.

Za uvedené úkony právnej služby si advokátka vyúčtovala v zmysle prílohy ku faktúre č. 2014017 - 4-
krát sumu 69,89 eur = 279,56 eur.
Čo sa týka podaní adresovaných Okresnému súdu Žilina vo veci sp. zn. 13D/40/2011, ako i podania
adresovaného notárovi JUDr. Andrejovi Kubaščíkovi, súd má za to, že tieto podania súdu a oznámenie
notárovi boli vykonané neúčelne, keďže predmetom konania sp. zn. 27C/131/2010 bolo určenie

vlastníckeho práva, a to sa týkalo, ako vyplynulo z uznesenia sp. zn. 27C/131/2010 - 189 zo dňa
09.04.2014, práve nehnuteľnosti - vedenej na LV č. XXXX, k. ú. M. O. U. ako rodinný dom číslo súpisné
XXX, na KNC 291/2, pričom žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa voči žalovaným v rade 1/ - 11/ (z ktorých
žalobkyne v tomto konaní 1/ PharmDr. C. I. a 2/ RNDr. Y. I. sú v konaní 27C/131/2010 v procesnom
postavení odporcov - žalovaných v rade 1/ a 2/) domáhali, aby súd v zmysle pripustenej zmeny žaloby

rozhodol - určil, že W. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (po ktorej sa dedičstvo prejednávalo
práve v konaní sp. zn. 13D/40/2011 na OS Žilina) bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k. ú. M. O. U. ako rodinný dom číslo súpisné XXX, na KNC 291/2
v 1 a aby určil, že odporkyne 1/ a 2/ sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX,
k. ú. M. O. U., ako rodinný dom, číslo súpisné XXX na KNC 291/2 rovnako po 1.

Z uvedeného vyplýva, že vlastníctvo poručiteľky W. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX ku dňu
jej smrti k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k. ú. M. O. U. bolo sporné a práve preto bolo
predmetom konania sp. zn. 27C/131/2010. Teda dedičstvo by nemohlo prejednané pred ustálením,
čo tvorí aktíva dedičstva, teda pred tým, ako by v konaní sp. zn. 27C/131/2010 nebolo právoplatne
rozhodnuté o žalobou uplatnenom nároku. Súd preto dal za pravdu žalovanému, ktorý na svoju

obranu tvrdil, že nie je zrejmý žiadny súvis medzi nesprávnym úradným postupom Okresného
úradu Kysucké Nové Mesto, odboru katastrálneho a fakturovanými službami v právnej veci vedenej
na OS Žilina sp. zn. 13D/40/2011. Súd preto dospel k názoru, že tieto úkony advokátky neboli
nevyhnutnéabolitakvykonanéneefektívne.Súdnemalpreukázanúexistenciupríčinnejsúvislostimedzinesprávnym úradným postupom a žalobkyňami tvrdenou škodou. Keďže žalobkyne nenavrhli na túto
spornú skutočnosť vykonanie žiadneho dokazovania, neuniesli tak dôkazné bremeno tvrdenia o vzniku
zodpovednosti štátu za škodu vo výške 209,69 eur (3 x 69,89 eur) spočívajúcej v zmenšení ich majetku

o túto sumu. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
Pokiaľ si žalobkyne uplatnili nárok za úkon právnej služby - Sťažnosť zo dňa 20.06.2014 podľa § 3,
§ 5 zákona č. 9/2010 Z. z. (č. l. 14 spisu) na postup Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, odboru
katastrálneho, adresovanej Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto, súd mal však preukázané, že
advokátka v rámci právnej služby poskytnutej žalobkyniam realizovala listom zo dňa 20.06.2014 podnet

naOkresnúprokuratúruŽilinanapodanieprotestuprokurátora,pričomzlistuOkresnejprokuratúryŽilina
sp. zn. Pd 115/14/5511 zo dňa 25.06.2014 mal súd preukázané, že prokuratúra potvrdila doručenie
podnetu s tým, že podnet bude vybavený v zákonnej lehote a v tejto lehote bude advokátka písomne
upovedomená o spôsobe jeho vybavenia a z ďalšieho listu Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. Pd
115/14/5511-5 zo dňa 21.07.2014 vyplynulo, že proti opatreniu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto,
katastrálny odbor č. Z 752/14 bol podaný protest prokurátora. Súčasné podanie podnetu na podanie

protestu prokurátora dňa 20.06.2014 a zároveň sťažnosti Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto,
odboru katastrálnemu, a to v tej istej veci, z tých istých dôvodov bolo neúčelné a neefektívne, keďže
orgán verejnej správy sa v takomto prípade sťažnosťou zaoberať nemohol a sťažnosť v zmysle
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach odložil, keďže vo veci, ktorá bola
predmetom sťažnosti, už konala prokuratúra. Súd preto žalobu aj v tejto časti uplatneného nároku na

náhradu škody vo výške 69,89 eur zamietol.
Súd mal preukázané vykonanie, ako aj účelnosť týchto úkonov právnej služby uvedených v prílohe k
faktúre č. 2014017 vyhotovenej dňa 07.11.2014, splatnej dňa 21.11.2014 v tejto špecifikácii:
- prevzatie a príprava zastúpenia
- žiadosť advokátky o opravu údajov na LV č. XXXX zo dňa 03.06.2014 (č. l. 13 spisu) adresovaná

na Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, v ktorej advokátka poukázala na nesprávny
postup Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru, keď na základe uznesenia č.
27C/131/2010-189 zo dňa 09.04.2014, ktorým bola pripustená zmena žaloby, bola nesprávne vykonaná
zmena na LV č. XXXX
- podnet zo dňa 20.06.2014 podaný na Okresnú prokuratúru Žilina (č.l. 19 spisu)

Súdpriznalžalobkyniamnáhraduškodyza3úkonyprávnejslužbyvcelkovejvýške209,67eur(3x69,89
eur), keďže mal preukázané, že úkony boli vykonané za účelom odstránenia následkov nesprávneho
úradného postupu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru, teda škoda vo výške
209,67 eur žalobkyniam vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Ďalej súd priznal žalobkyniam i nárok na náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na

náhradu škody, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky. Žalobkyne si tento nárok uplatnili vo
výške 89,90 eur, ktorú sumu advokátka vyúčtovala PharmDr. C. I. a RNDr. Y. I. faktúrou č. 20170010
vystavenou dňa 26.09.2017, splatnou dňa 10.10.2017.
Uplatnený nárok na príslušenstvo pohľadávky súd subsumoval pod zákonné ustanovenie § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Jedná sa o trovy vzniknuté v súvislosti s
uplatnením pohľadávky, musia sa týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby
sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
Súčasťou nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sú i náklady spojené
s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2 Cdo 7/99 zo dňa 30.03.1999, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 26/2000. Žalovaný preto nedôvodne popieral, vzhľadom na ustálenú
súdnu prax, tento žalobkyňami uplatnený nárok.
Súd mal preukázané, že na strane žalobkýň došlo k zmenšeniu ich majetku o vynaložené náklady na
právne služby poskytnuté advokátkou, a to z listinných dôkazov - detailu príkazu z EB, podľa ktorého z

účtu PharmDr. C. I. zo dňa 09.11.2014 bola odpísaná suma 559,12 eur na účet JUDr. Kristíny Mitrovej
Polkovej (na základe faktúry č. 2014017, ktorou advokátka vyúčtovala RNDr. Y. I. za právne služby
sumu 559,12 eur) a z poštového poukazu na účet, podľa ktorého poukázala RNDr. Y. I. dňa 26.09.2017
advokátke sumu 89,90 eur (na základe faktúry č. 20170010, ktorou advokátka vyúčtovala PharmDr. C.
I., RNDr. Y. I. právne služby v celkovej výške 89,90 eur).

Súd preskúmal nárok uplatnený žalobkyňami podľa ustanovení vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a
dospel k záveru, že je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, uvedenými v prílohe ku faktúre
č. 2014017 a vo faktúre č. 20170010.Žalobkyne si uplatnili i nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03.09.2015 do zaplatenia.
Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Súd mal preukázané, že žalobkyne žiadosťou zo
dňa 26.02.2015, doručenou žalovanému dňa 02.03.2015, žiadali o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorú žiadosť žalovaný nevybavil v lehote 6 mesiacov, čím sa dostal od 03.09.2015 do
omeškania s náhradou škody. Súd preto priznal žalobkyniam i nárok na úrok z omeškania ako dôvodne
a v zákonnej výške uplatnený, zo sumy 209,67 eur od 03.09.2015 do zaplatenia.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti v konaní a
podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobkyne procesne zavinili zastavenia konanie v časti (uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 69,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 69,89 eur
od 03.09.2015 do zaplatenia) tak, že žalovaný má voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 9,80 %.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to v časti, v ktorej súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyniam 89,90 eur ako príslušenstvo pohľadávky, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodňuje ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyniam 89,90 eur ako príslušenstvo pohľadávky,
táto suma predstavuje trovy právneho zastúpenia v konaní o predbežnom prerokovaní žalobkýň. Vo

svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.02.2018 adresovanom súdu pritom žalovaný namietol, že podľa
jeho právneho názoru náklady na právne služby vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sú v zmysle § 18 ods. 3 vylúčené z náhrady
škody. Uvedenú námietku žalovaný uplatnil aj na pojednávaní na okresnom súde dňa 12.10.2018.
Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam okresný súd žalobkyniam rozporovaný nárok priznal. Súd

prvej inštancie rozhodol s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/7/99 zo dňa
30.03.1999 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 26/2000.
Preto okresný súd s poukazom na ustálenú súdnu prax považoval námietku žalovaného za nedôvodnú.
S odôvodnením popretia svojej námietky sa žalovaný nemôže stotožniť. Žalovaný sa oboznámil s
obsahom predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR a dospel k presvedčeniu, že poukaz na toto

súdne rozhodnutie je nenáležitý. Uvedený rozsudok bol vydaný za účinnosti predchádzajúcej právnej
úpravy zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom tento zákon výslovne neupravoval, či náklady na
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyjemožnépovažovaťzasúčasťtrovkonaniaalebonie.
Bolo teda na úvahe súdu, ako sa s predmetnou otázkou vyporiada. Naproti tomu, nová právna úprava,

ktorú priniesol zákon č. 514/2003 Z. z., vylúčila z náhrady škody náklady, ktoré poškodenému vznikli
s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, pretože toto predbežné
prejednanie má iba formálny charakter. Na základe uvedeného žalovaný vyslovuje presvedčenie, že
okresný súd pri posudzovaní jeho námietky o nutnosti vylúčenia nákladov na právne služby vo veci
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z nároku na náhradu škody pochybil, keď oprel

svoje rozhodnutie v predmetnej časti o súdne rozhodnutie vydané vo veci posudzovanej podľa právnej
úpravy už neúčinnej nielen v čase jeho rozhodovania, ale i v čase, kedy došlo ku škode. Zároveň poukaz
na jedno súdne rozhodnutie nemožno považovať za ustálenú súdnu prax. Odvolateľ sa domáha, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby po
zopakovaní dokazovania zmenil rozsudok tak, že žalobu v napadnutej časti zamietne.

4. Žalobkyne 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazujú na to, že súdna prax už vo
svojich rozhodnutiach ustálila, že poškodenému vzniká pohľadávka zrušením nezákonného rozhodnutia
a náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s jej uplatnením, tvoria v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka jej príslušenstvo. Náklady, ktoré teda poškodenému vzniknú v súvislosti so zákonom

upravenou povinnosťou na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a pozostávajú z nákladov
na trovy právneho zastúpenia, sú príslušenstvom pohľadávky a nie škodou, ako nesprávne tvrdí
žalovaná strana v dôvodoch odvolania. Každý má právo na právnu pomoc, ktoré právo vyplýva z Ústavy
Slovenskej republiky, a preto pri povinnosti poškodeného upravenej zákonom predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody je v rozpore s princípom spravodlivosti nepriznať náklady poškodeného

vynaložené na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako príslušenstvo pohľadávky. V
tejto súvislosti poukazujú aj na ustálenú súdnu prax, napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline z
25.04.2018, sp.zn. 7Co/331/2017. Navrhujú napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
im trovy odvolacieho konania vo výške 100%.5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň 1/, 2/ opätovne poukazuje na znenie ustanovenia §
18 ods. 3 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady

na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Tiež poukazuje na
dôvodovú správu k zákonu č. 514/2003 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že tu teda nejde o žiadne nesprávne
tvrdenie žalovaného, ako to interpretujú žalobkyne, ale o citáciu konkrétneho zákonného ustanovenia.
Navyše, podporeného jeho autentickým výkladom zákonodarcu obsiahnutým v dôvodovej správe. Ďalej
žalovaný namieta tvrdenia žalobkýň ohľadne ustálenej súdnej praxe k otázke, ktorá je predmetom

odvolania. Vo svojom vyjadrení totiž nepoukázali na žiadne konkrétne súdne rozhodnutie, ktoré by
takéto jeho tvrdenie podporilo. Odkaz na rozsudok Krajského súdu v Žiline nemôže vziať žalovaný do
úvahy, keďže tento rozsudok nie je z neznámych dôvodov verejne dostupný, a preto sa žalovaný s
jeho obsahom nemohol oboznámiť. Žalobkyne na žiadne relevantné súdne rozhodnutie nepoukázali.
Žalovaný zotrváva na dôvodoch svojho odvolania.

6. Žalobkyne 1/, 2/ vo svojom ďalšom vyjadrení opakovane zdôrazňujú, že náklady spojené s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú príslušenstvom
tohto nároku. Poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.03.1999, sp. zn. 2Cdo/7/99.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania

žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky vo výške
89,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý a rozhodnutie odvolacieho súdu
sa ho preto nedotýka.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a zistil, že

je vecne správny. Pokiaľ ide o priznanie príslušenstva pohľadávky žalobkyniam v rade 1/ a 2/ vo výške
89,90 eur, súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vec správne právne
posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, na ktoré poukazuje v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

10. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

13. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 CSP, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

14. Citované ustanovenie § 18 vymedzuje vecný rámec náhrady škody, ktorá môže byť vecne

legitimovanému poškodenému podľa zákona č. 514/2003 Z. z. priznaná. Vychádzajúc z dikcie
ustanovenia § 18 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., predovšetkým ustanovenia § 18 ods. 3 druhá
veta citovaného zákona, možno konštatovať, že súčasťou trov konania, a teda súčasťou pohľadávky
na náhradu škody, nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

15. Nárok na zaplatenie sumy 89,90 eur, ktorý predstavuje trovy konania žalobkýň vzniknuté v súvislosti
s predbežným prejednaním nároku, však nebol žalobkyniam 1/, 2/ priznaný ako škoda, ale akopríslušenstvo pohľadávky, opierajúc tento nárok nie o § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ale o
ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

16. Aj podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu odkloniť sa od záverov vyššej súdnej autority -
Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku z 30. marca 1999, sp. zn. 2Cdo/7/99 konštatoval, že
„náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú
príslušenstvom tohto nároku“. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky odvodzuje tento nárok od ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie od ustanovení

zákona č. 58/1969 Zb.. Zrušenie zákona č. 58/1969 Zb. a jeho nahradenie zákonom č. 514/2003 Z. z.
preto nemôže byť dôvodom neaplikovania tohto rozhodnutia vyššej súdnej autority.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na správnej aplikácii zákona, v súlade s ustálenou
súdnoupraxouazvolenývýkladzodpovedázmysluaúčeluzákonač.514/2003Z.z.,ktorýmjeodškodniť
osobu, ktorá bola poškodená nesprávnym úradným postupom orgánom štátu alebo nezákonným

rozhodnutím.

18. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti, t. j. o zaplatenie
príslušenstva pohľadávky vo výške 89,90 eur, vrátane súvisiaceho výroku o trovách prvoinštančného
konania,vočiktorémunebolivznesenéžiadnekonkrétneodvolacienámietky,potvrdilakovecnesprávny.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

20. Žalobkyne 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešnými stranami sporu, preto im vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)