Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117233307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: V. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, K. N. V., o zaplatenie 168,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4Csp/236/2017-27 dňa 17.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,26 %, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
114,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 114,- eur od 17.10.2016 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,26 %.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu 09.12.2010, ako aj ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca súdu predložil ako listinný dôkaz zmluvu označenú ako Zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 15.10.2014. Pojmovým znakom revolvingového úveru je možnosť dlžníka čerpať úverové

prostriedky do určitého úverového rámca (limitu), ktorý úver môže žalovaný čerpať aj opakovane do
predmetnej výšky za predpokladu, že splátkami úveru, ktoré realizuje tento úverový limit každomesačne
do jeho výšky doplní. Z obsahu Zmluvy predloženej žalobcom je zrejmé, že žalovanému mal byť
poskytnutý úver, resp. úverový limit tak, ako je to uvedené v bode 5 úverovej zmluvy vo výške 300,-
eur. Následne však z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že schválená výška
revolvingu predstavuje sumu 300,- eur. Oznámenie veriteľa o schválení úveru uvádza celkovo dve
hodnoty RPMN a jednu hodnotu priemernej hodnoty RPMN v ich percentuálnom vyjadrení, ktoré sa

líšia. Z listinných dôkazov, ktoré boli predložené zo strany žalobcu je však evidentné, že žalovanému
bola vyplatená čiastka 300,- eur, z ktorej zaplatil 186,- eur. Z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere
tak má nedoplatok 114,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal. Vzhľadom na vyššie uvedené
údaje v Zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sú podľa názoru súdu nejasné, nezrozumiteľné prebežného občana, nie je ani súdu zrejmé, v akej výške bol poskytnutý úver, či sa v skutočnosti jednalo o
revolvingový úver, nakoľko mechanizmus splácania úveru nasvedčuje skôr poskytnutiu tzv. klasického
úveru a taktiež tomu nasvedčuje aj čerpanie úveru, ktorý čerpal žalovaný. Následne už žalovaný žiadnu

čiastku na základe tvrdenej revolvingovej úverovej zmluvy nečerpal a mal jednotlivé platby splácať
pravidelne dohodnutými mesačnými splátkami. Z uvedených dôvodov súd preto považuje úverovú
zmluvu vzhľadom na jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť za neplatný právny úkon, a teda plnenie na
základe takejto Zmluvy súd považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalovaný, ktorý plnenie
prijal vydať (§ 451 OZ). Žalovaný prijal celkové plnenie vo výške 300,- eur, pričom uhradil splátkami tak,

ako to aj žalobca uvádza sumu 186,- eur, takže žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia dlhuje sumu
114,- eur. Aj v prípade, ak by Zmluva o úvere, ktorá bola predložená žalobcom bola Zmluvou platnou,
súd poukazuje na ustanovenia Zmluvy upravujúce ročnú priemernú mieru nákladov (RPMN), ktoré
sú uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom a podľa názoru súdu nekorešpondujú
zákonnej povinnosti uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve, ktorá musí byť uvedená nepochybne
jasnýmazrozumiteľnýmspôsobom,apretoZmluvujemožnépovažovaťzaZmluvu,kdeRPMNuvedená

nie je, a teda sa jedná o úver bez poplatkov a bezúročný v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. Súd ďalej poukazuje nato, že aj keby Zmluva o úvere bola platnou, taktiež neobsahuje náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a to konečnú splatnosť úveru a dobu trvania
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto skutočnosti obsahuje len „Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi zo dňa 15.10.2014“ (č. l. 2 spisu), avšak toto oznámenie nie je súčasťou Zmluvy o úvere. Na

základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 114,- eur
ako rozdielu z poskytnutého úveru vo výške 300,- eur a zaplatených čiastok žalovaným vo výške 186,-
eur, nakoľko mal za to, že Zmluva je jednak neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
sa to posúdi ako bezdôvodné obohatenie, a v prípade ak by aj Zmluva bola platná, úver by súd považoval
za bez poplatkov a bez úrokov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd zároveň priznal

žalobcovi zo sumy priznanej istiny 114,- eur aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.10.2016
do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Podľa citovaného ustanovenia § 517 ods.
1, 2 OZ je povinný žalovaný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č.
87/1995Z.z.Súdtotižvychádzalztoho,ženebolariadnevyhlásenápredčasnásplatnosťúveru,nakoľko
neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca totiž predčasne vyhlásil splatnosť úveru, aby

vopred upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva tak, ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže žiadna iná písomnosť, ktorá by predchádzala mimoriadnemu zosplatneniu úveru súdu
predložená nebola. K prvému dňu omeškania výška úrokov z omeškania činila 5 % ročne, nakoľko
nebolo preukázané zosplatnenie úveru, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 17.10.2016
(nasledujúci deň splatnosti celého úveru) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa domáhal

celkovozaplateniasumy198,71eurspríslušnýmúrokomzomeškania(168,96+29,75),atedapriznanie
tejto sumy by predstavovalo plný úspech žalobcu. Súd žalobcovi priznal len sumu 124,46 eur (114 +
10,46), čo je z celku 62,63 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 37,37 %. Úspešnejším v konaní bol
žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 25,26 %, a preto má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,26 %. O výške trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to v časti výroku II. a III.
rozsudku. Žalobca namieta závery súdu ohľadne posúdenia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere.
Z odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že súd zmluvný vzťah účastníkov neposudzoval podľa obsahu

zmluvy, ale na základe nadpisu na zmluve porovnával niektoré údaje zo zmluvy s nejakým pojmovým
znakom revolvingového úveru a s tým, ako boli čerpané prostriedky podľa zmluvy. Na základe toho
dospel k záveru, že by zmluva mala byť nejasná a nezrozumiteľná. Navrhovateľ takémuto postupu súdu
nerozumie. Obsah právneho úkonu nebol pre súd určujúci, naopak, vychádzal len z nadpisu zmluvy
a čerpania prostriedkov. Žiadny zákon pritom v podobe kogentnej úpravy neurčuje, čo je revolvingový

úver, ako majú byť stanovené podmienky čerpania úveru a čerpania revolvingu. To je vždy vecou
dohody zmluvných strán v zmysle princípu zmluvnej voľnosti. To predpokladá aj právna úprava zmluvy
o úvere, ktorá je dispozitívnej povahy, preto ani súdom vymedzený nejaký základný pojmový znak
revolvingového úveru nemôže byť kritériom, podľa ktorého sa má zmluva medzi účastníkmi posudzovať.
Súd mal vychádzať v prvom rade z jej obsahu. V posudzovanom prípade bolo dohodnuté, že na základe

zmluvy dôjde najskôr k poskytnutiu úveru a až po splnení dohodnutých podmienok môže dôjsť aj k
poskytnutiu revolvingu. Podmienky poskytovania a súčasne aj definíciu revolvingu upravuje článok 4
zmluvných dojednaní. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver vo výške 300,- eur sa poskytne po jej
uzavretí a že revolving sa môže poskytnúť v závislosti od toho, či bude dlžník plniť svoje povinnostizo zmluvného vzťahu tak, že splatí dohodnutý počet splátok. Žalobcovi nie sú známe dôvody, podľa
ktorých by sa revolvingový úver mal poskytovať len spôsobom, ako to uvádza súd. Súd tvrdí, že
zmluva má byť neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho

úkonu. Právny úkon je neurčitý, pokiaľ sa konajúcim osobám nepodarilo jednoznačným spôsobom
stanoviť obsah ich vôle a túto neurčitosť nemožno preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel.
V prejednávanom prípade sa ale ani podľa rozsudku nedá povedať, v čom je zmluva neurčitá či
nezrozumiteľná, t. j. ktoré konkrétne okolnosti vyplývajúce zo zmluvy by malo spôsobovať uvedené
nedostatky. Keďže súd sa obsahom zmluvného vzťahu nezaoberal, potom sú jeho závery minimálne

predčasné. Súd ďalej tvrdí, že aj keby zmluva bola platnou, potom by bol úver poskytnutý na jej
základe bezúročným a bez poplatkov, pretože ustanovenia zmluvy upravujúce RPMN sú uvedené
nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom. Tento záver súdu je nepreskúmateľný. Žalobca
namieta aj závery súdu o tom, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o konečnom
termíne splatnosti a dobe trvania zmluvy. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti úveru, žalobca
tvrdí, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť

úveru. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Poukazuje tiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017. Náležitosť ,,konečná splatnosť
úveru“nepoznáúnijnéprávo,čonapokonviedloktomu,žedošlokzmenezákonač.129/2010Z.z.atáto
náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti
úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je

potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu
termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe
bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod
bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie
rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v

posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods.
4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o
schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Zmluva o revolvingovom úvere požadované
informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle

zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Náležitosť doba trvania zmluvy je v zmluve o
revolvingovom úvere uvedená. Konkrétne sa uvádza v článku 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní, podľa
ktorého táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Ustanovenia zmluvných dojednaní sú súčasťou
zmluvy. Žalobca má preto za to, že nie je daný žiadny zákonný dôvod pre záver, že úver je bezúročný a
bez poplatkov. Žalobca má za to, že sú dané odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b),

d), f) CSP. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe v zostávajúcej časti vyhovel,
alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ustanovenia §
219 ods. 3 CSP v napadnutom rozsahu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a vo výroku, ktorým žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

25,26 %, potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

7. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa, ako odvolaním nenapadnutého, nedotýka výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 114,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 114,- eur od 17.10.2016 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

8. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu za vecne správny.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostrannecestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom

právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

10. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010
Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne
dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to

práve tie uvedené v § 11, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že
ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou
pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

11. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú

s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd
rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej
povinnosti (§ 298 CSP v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade ide
o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže zmluva bola

uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1
ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.

12. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia

zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného, zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1,

2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú
formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2
citovaného zákona.

15. Jednou z náležitostí, ktorej absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je RPMN.

V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že rovnaký následok, ako absencia tejto náležitosti, predstavuje
vada neurčitosti uvedenia tejto náležitosti.

16. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom
citovaného zákona.

17. Zmyslom údaju o RPMN obsiahnutom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi
pravdivú informáciu (v číselnom vyjadrení) o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským
úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať skutočnú cenu spotrebiteľského úveru ako číslo vyjadrené v
percentách na ročnej báze, ktorá umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku. RPMN je dôležitou

informáciou i z hľadiska výhodnosti spotrebiteľského úveru, pretože pre spotrebiteľa sa najvýhodnejšie
môže javiť ten spotrebiteľský úver, ktorý má najnižšiu hodnotu RPMN.18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere potom musí obsahovať jednoznačné matematické vyjadrenie výšky
RPMN. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci
C-290/19, z ktorého vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni

tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota,
ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať
na to, že SD EÚ (v bode 32. a 33. rozhodnutia) konštatoval, že je bez právneho významu, že v čase, keď
veriteľ predkladá spotrebiteľovi ponuku na uzavretie zmluvy o úvere, nepozná dátum čerpania úveru
alebo dátum uzavretia zmluvy, nakoľko na presný výpočet RPMN môže uplatniť dodatočné predpoklady

upravené v prílohe smernice.

19. Z uvedeného je zrejmé, že RPMN musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere za
každých okolností vyjadrená jediným údajom (hodnotou). V opačnom prípade nie je splnené kritérium
stanovené v čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice (zrozumiteľnosť a stručnosť), pričom použitie viacerých
číselných parametrov RPMN môže spotrebiteľovi nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale

tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku.

20. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa nachádza na č. l. 3 spisu a pozostáva zo
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a údajov o schválenom revolvingovom úvere, je na jednom
mieste (bod 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) uvedená predpokladaná RPMN na úver vo

výške 31,61 %. V bode 6. zmluvy je uvedená RPMN vo výške 31,47 %.

21. Možno konštatovať, že takto vyjadrená RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, t. j. uvedená v
dvoch ustanovenia tej istej zmluvy formou dvoch rôznych údajov, je nezrozumiteľná a neurčitá. Z takto
uvedenej hodnoty RPMN - dvoma číselnými údajmi nie je možné určiť hodnotu RPMN, ktorá sa uplatňuje

na konkrétnu zmluvu a úver z nej vyplývajúci, a preto v uvedenej časti je zmluva čiastočne neplatným
právnym úkonom. V dôsledku uvedenej vady RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje a v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takýto úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

22. Pokiaľ potom súd prvej inštancie priznal žalobcovi iba poskytnutú istinu úveru a vo zvyšku
jeho nárok zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

23. Keďže samotná neurčitosť dohody o RPMN spôsobuje ten istý následok ako absencia RPMN,
teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, posudzovanie ostatných odvolacích námietok žalobcu je

irelevantné,pretožežalobcovinemôžeprivodiťprocesnýúspech,atopriznaniezamietnutejčastinároku.
Z hľadiska hospodárnosti preto odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal.

24. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o trovách konania, proti ktorému neboli vznesené žiadne
odvolacie námietky.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil
ako vecne správny.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust.

§ 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom bol v odvolacom konaní žalovaný. Ten bol však v odvolacom
konaní pasívny a vznik trov odvolacieho konania mu z obsahu spisu nevyplýva, preto mu odvolací súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)