Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2008

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/22/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405200306
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2008:4405200306.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. E.

R., nar. XX.X.XXXX,. bytom N. Z., T. G. M. č. XX,. proti odporcovi O. B., nar. XX.XX.XXXX,. bytom N.
Z., P. G. č. X,. zastúpenému Dr. T. E., advokátom so sídlom v N. Z., H. N.. X,. za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu K. P., a. s., V. I. G., IČO: XXXXXXXX,. Š. X,. XXX. XX. B., o zaplatenie
6.380,-Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet JUDr. T. E., advokáta v sume

21881,- Sk a to do 3-och dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany trovy štátu v sume 33.892,- Sk
a to do 3- och dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 6380,-
Sk. Návrh odôvodnil tým, že dňa 29.11.2004 so svojím motorovým vozidlom T. C. II, evidenčné číslo
NZ-125BA (ďalej len vozidlo T.) parkoval v N. Z. na ulici P. G. na vyznačenom mieste pred domom č. X,
kde čakal asi 15 minút na syna. S vozidlom stál na ľavej strane s tým, že predná časť vozidla smerovala

ku koncu ulice, ktorá je slepá. Odporca prišiel na motorovom vozidle V. G. evidenčné číslo NZ-039BA
(ďalej len vozidlo G.), pričom pri odbočovaní do dvora domu č. X ľavou časťou predného blatníka vozidla
zachytil blatník vozidla navrhovateľa a poškodil mu blatník, nárazník aj obrysové svetlo. Odporca si pri
zatáčaní vozidla poškodil ľavý predný blatník a predné a zadné dvere. Po náraze obidvaja vystúpili z
vozidiel a konštatovali poškodenie, odporca sa mu viackrát ospravedlnil, ponáhľal sa, dal mu 1000,- Sk
a rýchlo vošiel do svojho dvora. Keď sa chcel s odporcom stretnúť na druhý deň, nebol doma. Na polícii
ho v nasledujúci deň informovali, že vzhľadom na minimálnu výšku škody nebolo potrebné spisovanie

zápisu políciou. Na tretí deň po nehode sa so žalovaným stretol, ten mu v jeho dvore ukázal poškodenie
vozidla G.. Zároveň ho vyzval na vrátenie 1000,- Sk, ktoré mu dal v deň nehody, ospravedlňoval sa mu,
aby sa nehneval a zároveň sa mu vyhrážal, že je nebezpečný človek, aby si dal pozor. Odporca odmietol
akúkoľvek účasť na havárii a dokonca tvrdil, že do jeho vozidla narazil navrhovateľ. Pri nehode mu
vznikla škoda poškodením blatníka a nárazníka vo výške 4760,- Sk a poškodením (rozbitím) obrysového
svetla vo výške 1000,- Sk, čo vyplýva z kalkulácie servisu, ktorý navštívil. Vozidlo navrhovateľa po
nehode nebolo opravované. Náhradu vzniknutej škody uplatňuje voči odporcovi.

Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že nehodu nezavinil a nie je vylúčené, že ju zavinil navrhovateľ.
Potvrdil, že medzi jeho vozidlom G. a vozidlom navrhovateľa T. došlo k nehode, ale nie spôsobom
uvádzaným navrhovateľom. Obidve vozidlá boli v čase nehody v pohybe, on išiel z ulice M. R. Š.,zatáčal doprava do dvora, pričom si nadbehol, aby mohol do dvora lepšie zatočiť a navrhovateľ išiel s
vozidlom rovno, ale trochu doprava, nakoľko vychádzal z parkovacieho miesta. Nehodu teda spôsobil
navrhovateľ, ktorý mu nedal prednosť. Pri nehode sa oškreli, on mal veľmi málo oškretú ľavú časť vozidla

a navrhovateľ mal trochu oškretý blatník. Na oboch vozidlách vznikla minimálna škoda. Navrhovateľovi
dal 1000,- Sk, pretože sa s ním nechcel ďalej doťahovať a chcel mal kľud. Navrhovateľovi, keď sa stretli
niekoľko dní po nehode, navrhol, aby išli do poisťovne, ak mu vráti 1000,- Sk, čo sa nestalo. Jeho
vozidlo taktiež nebolo po nehode opravované. Nehodu hlásil svojej poisťovni až potom, ako navrhovateľ
podal návrh na začatie konania. Poprel, že by sa navrhovateľovi vyhrážal, naopak navrhovateľ stále

pripomínal, že je sudca a vie v tom chodiť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckými posudkami, vyšetrovacím úkonom,
ostatnými dokladmi a zistil, že dňa 29.11.2004 došlo v N. Z. na ulici P. G. pred rodinným domom č.
X k dopravnej nehode medzi vozidlom T. C. II 1,6 i evidenčné číslo NZ-125BA, ktorého držiteľom je
navrhovateľ a vozidlom V. G. 1HXO-A/12 evidenčné číslo NZ-039BA, ktorého držiteľom je odporca.

Účastníkmi nehody boli účastníci konania. Vznik nehody potvrdili obidvaja účastníci, v spôsobe,
dôvodoch jej vzniku aj v rozsahu poškodení vozidiel si však tvrdenia účastníkov odporovali. Podľa
vyjadrení navrhovateľa nehodu zavinil odporca, ktorý s vozidlom G. pri odbočovaní do dvora, zachytil
jehovozidloT.stojacenaparkovacommieste,pričommupoškodilpravústranuvozidla(blatník,nárazník
a obrysové svetlo) a on sám si poškodil ľavú stranu vozidla (ľavý predný blatník a predné a zadné dvere).

Podľa tvrdenia odporcu nehodu zavinil navrhovateľ, ktorý mu nedal prednosť pri výjazde z parkovacieho
miesta v čase, keď on išiel po ceste a odbočoval do dvora, pričom vznikla na vozidlách minimálna škoda
- na vozidle navrhovateľa bol len trochu oškretý blatník. škody bolo nariadené znalecké dokazovanie.

Svedok I. R. uviedol, že vie, že sa stala dopravná kolízia priamo to nevidel kto do koho narazil, kto sa

pohol. On sa prechádzal v blízkosti nehody, videl otca s odporcom ako sa rozprávajú, podali si ruky
a pokiaľ došiel k ním, odporca už vošiel do dvora. Bol prítomný pri vyhotovení znaleckého posudku
a môžem uviesť, že nemohlo byť vozidlo navrhovateľa v pohybe, lebo keď sa stala nehoda sadli s
otcom do auta , on naštartoval a T. je taká, že po naštartovaní musí sa niekoľko minút počkať kým
sa pohne, on ho poslal za odporcom vec s ním vybaviť, tento nebol prístupný a keď sa otec vrátil

vozidlo bolo zohriate, on medzitým utrel okno mohli sa s vozidlom pohnúť. Z fyzikálneho hľadiska
nie je možné, aby vzhľadom na škodu, ktorá vznikla odporcovi došlo ku kolízií dvoch pohybujúcich sa
vozidiel, nakoľko pri takomto náraze by na vozidle odporcu došlo k roztrhnutiu dverí a pri jeho škode
neboli dve telesá v pohybe .

Zo záverov znaleckého posudku č. 101/2006 zo dňa 24.5.2006 znalca Ing. M. J. vyplýva, že tak ako
bolo zaparkované vozidlo navrhovateľa, by pri bežnom spôsobe vchádzania do dvora rodinného domu
č. X. ku kontaktu prednej časti vozidiel účastníkov nemohlo v žiadnom prípade prísť. Podľa postavenia
vozidla odporcu, ako ho ukázal navrhovateľ, by ku kontaktu vozidiel prišlo, no postavenie nie je technicky
prijateľné pre pohyb vozidla odporcu, nakoľko by vôbec nevošiel pred bránu rodinného domu č. X, ale

vozidlo by zastalo cca až 5 m za bránou. Na základe výpočtu simulácie pravdepodobného a technicky
prijateľného pohybu vozidiel tak, aby vozidlo odporcu zaparkovalo pred bránou rodinnému domu č.
X a prišlo ku kontaktu vozidiel, by vozidlo navrhovateľa muselo parkovať o 5,7m pred miestom ako
určil navrhovateľ pri vyšetrovacom pokuse, pričom vychádzalo z parkovacieho miesta. Z technického
hľadiska by v uvedenom prípade príčinou dopravnej nehody vozidiel bola skutočnosť, že vozidlo

navrhovateľa T. vychádzajúce z parkovacej plochy nedalo prednosť v jazde vozidlu V. G. idúcemu po
ceste po jeho pravej strane rýchlosťou nižšou ako je max. povolená. Úlohou znalca bolo aj zistiť, či boli
na vozidle odporcu vykonané opravy. Znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že na základe vizuálnej
obhliadky a nameraných hodnôt hrúbky laku na vozidle na určených miestach (ľavom prednom blatníku,
ľavých predných dverách) žiadne opravy zistené neboli. Lak je pôvodný, hrúbka laku zodpovedá hrúbke

laku od výrobcu.

Zo záverov kontrolného znaleckého posudku č. 033/11/03/2007 zo dňa 13.11.2007 a znaleckého
posudku č. 076/04/03/2008 zo dňa 30.4.2008 V. Ú. S. O., s.r.o., B. znaleckej organizácie vyplýva, že ku
kolízii vozidiel došlo najpravdepodobnejšie súčasným pohybom obidvoch vozidiel, a to vozidla odporcu

G. najprv mierne doľava, potom s maximálnym vytočením riadenia doprava do ústia brány rodinného
domu č. X a súčasným pohybom vozidla navrhovateľa T. smerom dopredu, t. j. súbežným smerom ako
sa pohybovalo vozidlo odporcu a šikmo doprava. Priebeh dopravnej nehody je technicky prijateľný aj
podľa tvrdenia navrhovateľa, len je nelogický a skutočnosť, že odporca s vozidlom nevošiel do brányplynulo, ale pritom cúval, uviedol navrhovateľ až neskôr a odporca to nepotvrdil. Nehodu vzhľadom na
technicky najprijateľnejší priebeh najpravdepodobnejšie spôsobil navrhovateľ, ktorý počas vychádzania
z parkovacieho boxu, t. j. z miesta mimo vozovku, nedal prednosť vozidlu pohybujúcemu sa v jazdnom

pruhu. Podiel spoluúčasti na predmetnej dopravnej nehode nie je možné stanoviť, nakoľko v prípade,
že boli obidve vozidlá súčasne v pohybe je celá účasť podielu na dopravnej nehode v zodpovednosti
navrhovateľa, ak sa pohybovalo len vozidlo odporcu, je celá účasť podielu na dopravnej nehode v
zodpovednosti odporcu. Ohliadkou vozidla odporcu bolo zistené, že ľavý bok vozidla odporcu nebol
opravovaný a je na ňom pôvodný, od výroby nanesený lak. Výška škody na vozidle navrhovateľa

predstavuje náklady na jeho opravu vo výške 6100,50 Sk s DPH. Škoda z titulu predmetnej dopravnej
nehody nie je vyčísliteľná, nakoľko nie je zistiteľná. Poškodenie laku možného kolízneho miesta sa ani
mikroskopickým skúmaním nenašlo. Oprava laku vozidla odporcu nebola vykonávaná.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,

ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nebol podaný dôvodne. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny
úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých
prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu
zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná

zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa
podľa zákona predpokladá. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu
nahradiť. Osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti je zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú mu mal spôsobiť
odporca jeho motorovým vozidlom. Dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi vozidlami

účastníkov konania došlo ku kolízii, t. j. k stretu, pri ktorom bola na vozidle navrhovateľa spôsobená
škoda. Ako došlo ku kolízii a z toho vyplývajúce určenie, kto za škodu zodpovedá sa však z vyjadrení
účastníkov ani výsluchom svedka zistiť nepodarilo. Tvrdenia účastníkov sú protichodné a súd pri ich
hodnotení musel zohľadniť, že každý z účastníkov má záujem na tom, aby nebol osobou, ktorá za
škodu zodpovedá. Pokiaľ ide o svedka, ten priebeh kolízie vozidiel nevidel a pri hodnotení jeho

výpovede súd musel prihliadať aj na skutočnosť, že ako syn navrhovateľa má záujem na tom, aby
zodpovedným za kolíziu nebol navrhovateľ, preto jeho výpoveď nemohol považovať za absolútne
nezaujatú. Tvrdenie navrhovateľa, že škodcom a teda zodpovedným za škodu je odporca sa nepotvrdilo,
práve naopak znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že najpravdepodobnejšie došlo k stretu
vozidiel ich súčasným pohybom, t. j. aj pohybom navrhovateľa, ktorý vychádzajúc z parkovacieho miesta

mimo vozovku nedal prednosť vozidlu odporcu idúcemu po vozovke. Takýto priebeh stretu vozidiel
znamená, že sám navrhovateľ sa dopustil protiprávneho úkonu (nedania prednosti v jazde), príčinou
ktorého bol stret vozidiel, ktorého dôsledkom je vznik škody na vozidle navrhovateľa. Rovnako neboli
preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že vozidlo odporcu bolo po kolízii už opravované, čo by malovplyv aj na závery znaleckých posudkov týkajúce sa priebehu nehody a následne aj určenie, kto stret
vozidielspôsobil.Naopakzoznaleckýchposudkovjednoznačnevyplýva,ževozidloodporcuopravované
nebolo. Súd vzhľadom na uvedené v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh navrhovateľa

ako nedôvodný zamietol. Pri rozhodovaní súd pre nedostatok iných objektívnych dôkazov vychádzal
predovšetkým z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré bolo podľa jeho názoru s poukazom aj
na kontrolný znalecký posudok vykonané v dostatočnom rozsahu. Navrhovateľ uplatňujúci nárok na
náhradu škody dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia nepredložil, t. j. neuniesol vo veci dôkazné bremeno.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 21881,- Sk. Odporca mal v
konaní úspech, keďže návrh navrhovateľa bol zamietnutý, preto má právo na náhradu trov konania.
Trovy konania, ktorých náhrada bola odporcovi priznaná, pozostávajú zo zálohy zloženej odporcom
na znalecké dokazovanie vo výške 2000,- Sk a z trov právneho zastúpenia vo výške 19881,- Sk.
Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách (ďalej len zákon), opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v B. č. 260/2004 Z.
z. a č. 181/2008 Z. z. o sumách náhrad cestovného (ďalej len opatrenie). Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z odmeny, paušálnej náhrady výdavkov, náhrady cestovného a náhrady za stratu času.
Odmena advokáta je za 6 úkonov v roku 2005 (prevzatie a príprava, vyjadrenie z 18.4.2005, vyjadrenie

z 10.6.2005, zastúpenie na ohliadke 19.10.2005, vyjadrenie z 27.10.2005, vyjadrenie z 23.11.2005 -
§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky) po 600,- Sk = 3600,- Sk? za dva úkony v roku 2005
(zastúpenie na pojednávaní trvajúcom 2 hod. 20 minút, t. j. dve začaté dvojhodiny, teda 2 úkony - § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky) po 600,- Sk = 1200,- Sk? za dva úkony v roku 2006 (zastúpenie
na ohliadke 26.4.2006, vyjadrenie z 2.6.2006 - § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky) po 600,-

Sk = 1200,- Sk? za 3 úkony v roku 2007 (vyjadrenie z 23.1.2007, zastúpenie na pojednávaní 2.4.2007,
odvolanie z 2.5.2007 - § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky) po 600,- Sk = 1800,- Sk? za tri úkony
v roku 2008 (zastúpenie na pojednávaní 21.1.2008, vyjadrenie z 27.5.2008, zastúpenie na pojednávaní
26.6.2008 - § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky) po 600,- Sk = 1800,- Sk. Paušálna náhrada
výdavkov je vo výške 2632,- Sk (8 úkonov v roku 2005 po 150,- Sk = 1200,- Sk, 2 úkony v roku 2006

po 164,- Sk = 328,- Sk, 3 úkony v roku 2007 po 178,- Sk = 534,- Sk, 3 úkony v roku 2008 po 190,-
Sk = 570,- Sk, § 16 ods. 3 vyhlášky). Náhrada cestovného je za cesty na pojednávanie z N. Z. do T.
a späť (160 km), a to dňa 2.4.2007 vo výške 1409,60 Sk (základná náhrada 6,20 Sk/km x 160 km =
992,- Sk, náhrada pohonných hmôt 6,50 l/100km : 100 km = 0,065 l/km x 40,10 Sk/l = 2,61 Sk/km x
160 km = 417,60 Sk), dňa 21.1.2008 vo výške 1313,60 Sk (základná náhrada 6,20 Sk/km x 160 km

= 992,- Sk, náhrada pohonných hmôt 5,5 l/100km : 100 km = 0,055 l/km x 40,10 Sk/l = 2,01 Sk/km x
160 km = 321,60 Sk) a dňa 26.6.2008 vo výške 1201,60 Sk (základná náhrada 5,50 Sk/km x 160 km
= 880,- Sk, náhrada pohonných hmôt 5,5 l/100km : 100 km = 0,055 l/km x 40,10 Sk/l = 2,01 Sk/km x
160 km = 321,60 Sk). Náhrada za stratu času je vo výške 3724,- Sk (jedna cesta na pojednávanie a
späť 4 začaté hodiny, t. j. 4 začaté hodiny dňa 2.4.2007 po 297,- Sk = 1188,- Sk, 4 začaté hodiny dňa

21.1.2008 po 317,- Sk = 1268,- Sk a 4 začaté hodiny dňa 26.6.2008 po 317,- Sk = 1268,- Sk, § 17 ods. 1
vyhlášky). Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z odmeny vo výške 9600,- Sk (3600,-
Sk + 1200,- Sk + 1200,- Sk + 1800,- Sk + 1800,- Sk), paušálnej náhrady výdavkov vo výške 2632,-
Sk (1200,- Sk + 328,- Sk + 534,- Sk + 570,- Sk), náhrady cestovného vo výške 3924,80 Sk (1409,60
Sk + 1313,60 Sk + 1201,60 Sk) a náhrady za stratu času vo výške 3724,- Sk (1188,- Sk + 1268,- Sk

+ 1268,- Sk), je teda vo výške 19880,80 Sk a po zaokrúhlení 19881,- Sk. Zástupca odporcu si uplatnil
odmenu a paušálnu náhradu výdavkov aj za oznámenia z 8.7.2007 a 10.9.2007. Za tieto úkony súd
náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal, nakoľko vznikli v dôsledku jeho správania
tým, že nepreberal zásielky znalca, pričom advokát oznámeniami iba reagoval na výzvu súdu týkajúcu
sa nepreberania zásielok navrhovateľom. Súd dospel v tomto prípade k záveru, že nie je dôvod, aby

navrhovateľ, aj keď nemal v konaní úspech, znášal trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli správaním
odporcu.

Za účelom zistenia skutkového stavu bolo nariadené znalecké dokazovanie. Za vypracovanie
znaleckých posudkov bolo znalcom priznané znalečné uzneseniami č. k. 7C/22/2007-207 zo dňa

19.11.2007 vo výške 19756,- Sk, č. k. 7C/22/2007-228 zo dňa 20.2.2008 vo výške 8800,- Sk a č. k.
7C/22/2007-264 zo dňa 20.5.2008 vo výške 13736,- Sk, t. j. spolu vo výške 42292,- Sk. Z priznaného
znalečného bola suma 33.892,- Sk vyplatená znalcom zo štátnych prostriedkov, preto táto suma
predstavuje trovy štátu. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku tak, že na ich náhradu zaviazal navrhovateľa, ktorého návrh bol zamietnutý, t. j. nemal v konaní
úspech.
Pri vyhlásení rozhodnutia bola uvedená suma trov štátu 38.292,-Sk, došlo však ku zrejmej počítacej

chybe, ktorá bola opravená týmto písomným rozhodnutím na sumu 33.892,-Sk podľa § 164 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, povinný má možnosť

domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.