Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 13, 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201204
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:7718201204.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Michalovciach sudca JUDr. Milan Mitterpák v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov
bytov VEŽIAK, so sídlom v Michalovciach, V1 Nad Laborcom 1768/2, IČO: 35 548 070, zastúpeného
Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, M. Gorkého 1, proti žalovanému:
GeCom, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Hviezdoslavova 6082/1A, IČO: 36 705 268, zastúpeného
JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, o zaplatenie 160,08 € s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
II.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovisumu160,08EUR,úrokzomeškaniavovýške8%ročne
zo sumy 160,08 EUR od 21. 4. 2018 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobuz a m i e t a .
IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu prvoinštančných trov konania voči žalovanému v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
V. Žalobcovi súd p r i z n á v nárok na náhradu odvolacích trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 23. 2. 2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu sumu 160,08 EUR s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu

odôvodnil tým, že dňa 1. 10. 2009 žalobca ako prenajímateľ ako žalovaný ako nájomca uzavreli zmluvu o
prenájme nebytových priestorov predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru v bytovom dome
V1, súp. č. 1768, Michalovce, ul. Nad Laborcom č. 2, na pozemku parcela č. 906/15, LV č. 6634, kat. úz.
Stráňany, obec Michalovce pre umiestnenie rozvádzača prívodnej kabeláže pre zabezpečenie služieb
internetu pre vlastníkov bytového domu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú - 15 rokov a to od 1.
10. 2009 do 30. 9. 2014. V zmysle článku IV. vyššie uvedenej zmluvy si účastníci konania dohodli
nájomné vo výške 80,- EUR ročne. Dňa 25. 1. 2013 bola vyššie uvedená zmluva zo strany žalobcu

vypovedaná z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Výpoveď zo zmluvy o prenájme
nebytových priestorov zo dňa 25. 1. 2013 bola žalovanému doručená dňa 29. 1. 2013. V zmysle článku
VIII. ods. 4 Zmluvy o prenájme nebytových priestorov bola dohodnutá 6 mesačná výpovedná lehota.
Uplynutím výpovednej lehoty, t. j. dňa 31. 7. 2013 nájom uvedených nebytových priestorov zanikol.
Žalovaný za obdobie od 23. 2. 2016 do 23. 2. 2018 vrátane t. j. 24 mesiacov užívala a aj naďalej užíva
na podnikateľské účely nebytový priestor bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného dochádza

k bezdôvodnému obohateniu. Nárok si žalobca uplatňuje za 24 mesiacov, t. j. od 23. 2. 2016 do 23.
2. 2018.2.OkresnýsúdMichalovcedňa11.4.2018vydalPlatobnýrozkazpodsp.zn.7C19/2018ktorýmzaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu žalovanú sumu s príslušenstvom.

3. Proti skôr uvedenému Platobnému rozkazu tunajšieho súdu podal žalovaný odpor zo dňa 30. 4. 2018
v rámci ktorého okrem iného uviedol, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný a odporuje platnej
právnej úprave. Na vzniknutú situáciu je potrebné aplikovať zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, ktorý upravuje podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí, práva a
povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí ako aj oprávnenia a povinnosti

k cudzím nehnuteľnostiam. V zmysle § 66 skôr uvedeného zákona podnik môže v nevyhnutnom
rozsahu, ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete, vstupovať v súvislosti
so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbami na cudziu nehnuteľnosť. Zároveň povinnosti
zodpovedajúce oprávneniam podľa ods. 1 písm. a/ uvedeného § sú vecnými bremenami viaznúcimi
na dotknutých nehnuteľnostiach. V zmysle odseku 5 uvedeného zákona, ak je vlastník alebo užívateľ
nehnuteľností v dôsledku výkonov práv v podniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľností má

právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti. Nárok na
jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo
dňa vzniku núteného obmedzenia v užívaní nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. V nádväznosti na
zánik nájomnej zmluvy za súčasného zachovania zákonných podmienok prevádzkovania verejnej siete
na cudzej nehnuteľnosti žalovaný v súlade s § 66 ods. 3 skôr uvedeného zákona oznámil vlastníkom /

užívateľom, nachádzajúcim sa v dotknutej nehnuteľnosti prevádzkovanie verejnej siete. K začatiu
prevádzkovania verejnej siete v súlade so zákonom došlo 1. 8. 2013.

4. Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 7C 19/2018 zo dňa 30. 8. 2018 zrušil skôr uvedený
Platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 9. 2018 k odporu žalovaného na č. l. 47 - 48 spisu
okrem iného uviedol, že žalovaný si svoju dôkaznú povinnosť preukázať verejný záujem nesplnil.
Nie každé budovanie akejkoľvek široko spektrálnej siete na ktoromkoľvek mieste a nehnuteľnosti je
automaticky vo verejnom záujme a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. V bytovom dome je plne

vybudovaná funkčná verejná elektronická komunikačná sieť a okrem žalovaného, ktorý siete zrealizoval
ako posledný poskytujú elektronicko-komunikačné siete aj ďalší poskytovatelia sietí a koncoví užívatelia
mali a majú možnosť využívať. Z odborného posudku zo dňa 4. 7. 2014 č. 036/7/14 MI vyhotoveným Ing.
Ladislavom Staregom za účelom posúdenia umiestnenia káblov spoločnosti GeCom s. r. o. na strešných
konštrukciách vežového bytového domu na ul. Nad Laborcom 1768/2 vyplýva, že montáž predmetných

káblov bola vykonaná neodborne a spôsob kotvenia predmetných závesných káblov nebol štandardný.
Zároveň žalobca poukázal na konanie vedené na Okresnom súde v Michalovciach, pod sp. zn. 16C
348/2015.

6. Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 17. 12. 2018 k vyjadreniu žalobcu na č. l. 83 - 84 spisu

okrem iného uviedol, že predmetom tohto a iných konaní vedených medzi stranami sporu je primárne
posúdenie, či dátová sieť umiestnená v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo vlastníctve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov je zriadená vo verejnom záujme alebo nie. Žalobca je toho názoru, že dochádza
k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva a konanie žalovaného nie je v súlade s § 66 zákona č. 351/2011
Z. z. a v neposlednom rade aj s ustanoveniami Stavebného zákona. Za účelom preukázania svojich

tvrdení žalobca predložil nájomné zmluvy a podľa jeho tvrdenia týmito zmluvami bolo preukázané,
že za účelom poskytovania pripojenia do sieti Internet, resp. poskytovanie služieb v bytovom dome
je potrebné uzatvorenie zmluvy a neobstojí preto tvrdenie žalovaného. Nájomné zmluvy predložené
žalobcom nemajú súvis s týmto konaním, keďže na tieto sa môže ale aj nemusí vzťahovať režim podľa
§ 66 zákona o elektronických komunikáciách. Tým, že verejný záujem nie je právne definovaný, je

potrebné v tomto prípade primárne prihliadať na úmysel zákonného darcu uvedený v dôvodovej správe,
ktoré ustanovenie § 66 a 68 uvádza: „Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a
poskytovanie verejných elektronických komunikácii je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce
verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktné dodržanie príslušných ustanovení Ústavy SR a
Občianskeho zákonníka oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam.

7. Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 7C 19/2018 zo dňa 26. 2. 2019 prerušil konanie do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Michalovce, sp. zn. 16C 348/2015.8. Podaním zo dňa 21. 1. 2020 žalovaný predložil potvrdenie Úradu pre reguláciu elektronických
komunikácii a poštových služieb o splnení oznamovacej povinnosti na základe ktorej je žalobca ako
oprávnený poskytovať elektronické, komunikačné služby s tým, spojené a zároveň podľa informácii

úradu je žalovaný ako podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť vo verejnom záujme a v nevyhnutnom
rozsahu oprávnený využívať cudzie nehnuteľnosti za dodržania podmienok § 66 zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách. Zároveň predložil technickú správu o inštaláciách elektronickej
komunikačnej sieti na šírenie internetového signálu.

9. Podaním zo dňa 23. 4. 2020 žalobca podal návrh na zmenu žaloby v zmysle § 139 CSP a § 140 ods.
1 CSP, ktorá spočívala v rozšírení žalobného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v období od
23. 4. 2018 do 23. 4. 2020 v zmysle ktorej navrhol, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu
320,16 EUR s príslušenstvom.

10. Na pojednávaní konanom dňa 15. 7. 2020 súd vyhlásil uznesenie o pokračovaní v konaní a zároveň

uznesenie o nepripustení zmeny žaloby žalobcu v zmysle návrhu zo dňa 23. 4. 2020.

11. Na skôr uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného predložil rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 1Co 151/2019 a taktiež aj výpis z Katastra nehnuteľnosti, LV č. 6634, okre Michalovce,
obec Michalovce, kat. úz. Stráňany z ktorého je zrejmé, že na čísle listu u tohto výpisu došlo k zriadeniu

vecného bremena v prospech oprávneného GeCom s. r. o., t. j. žalovaného.

12. Následne Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 7C 19/2018 zo dňa 20. 8. 2020 zamietol
žalobu a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti
skôr uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 17. 9. 2020 na č. l. 188 - 191 spisu v ktorom

okrem iného uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný s tým, že súd rozhodol
bez toho, aby skúmal zákonné podmienky pre zriadenie zákona vecného bremena. V danom prípade
nebolo preukázané zriadenie vecného bremena vo verejnom záujme. Žalovaný nepreukázal v rámci
svojej dôkaznej povinnosti verejný záujem a tento nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok
podľa zákona č. 351/2011 Z. z.. Okrem toho sa súd nevyporiadal so závermi právoplatného rozhodnutia

tunajšieho súdu vo veci 16C 348/2015 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co 307/2018.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2020 na č. l. 200 - 202 spisu k odvolaniu žalobcu okrem
iného uviedol, že elektronická komunikačná sieť realizovaná žalovaným je umiestnená v uzavretom
priestore stavby z ktorej sú vedené zvody. Podľa ustanovenia § 56 písm. b/ a i/ Stavebného zákona

sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje. Len samotná okolnosť, že v bytovom dome sú aj iní
poskytovatelia internetových služieb nemá za následok nemožnosť vzniku vecného bremena podľa §
66 zákona č. 351/2001 Z. z..

14. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6Co 144/2020 zo dňa 8. 2. 2021 zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že prvostupňový súd nezisťoval, či sieť vybudovaná žalovaným slúži alebo má slúžiť
na poskytovanie s použitím frekvencií prideleným individuálnym povolením, ani či sa sieť žalovaného
poskytuje alebo má poskytovať na celom území SR, či prostredníctvom siete je alebo má byť
poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinnosti podľa § 41 zákona o elektronickej

komunikácii. Rovnako súd neskúmal, či je alebo má byť prostredníctvom siete žalovaného poskytovaná
univerzálna služba sietí alebo má byť prepojená podľa § 27 zákona o elektronických komunikáciách
alebo či sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a naplniť ciele národnej stratégie schválenej
vládou. Záver súdu o zriadení a prevádzkovaní verejnej siete žalovaným vo verejnom záujme, tak
nemal podklad vo vykonanom dokazovaní.

15. Podaním žalovaného zo dňa 7. 7. 2021 na č. l. 225 žalovaný podal návrh na prerušenie konania
podľa § 164 CSP do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 14C 213/2014 a to vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci zo dňa
26. 2. 2020 sp. zn. 1Co 151/2019, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sú splnené podmienky pre

existenciu vecného bremena na strane žalovaného podľa § 156 zákona o elektronických komunikáciách.16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Elektronická komunikačná sieť (ďalej len "sieť") je funkčne

prepojenásústavaprenosovýchsystémov,aakjetopotrebné,prepájacíchalebosmerovacíchzariadení,
vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými,
optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s
prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod
elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne
vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na
poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi
koncovými bodmi siete.

20. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 351/2011 Rozhranie je
a) koncový bod siete, ktorý je fyzickým bodom, v ktorom sa účastníkovi poskytuje pripojenie k verejnej
sieti; ak ide o siete, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, je tento bod určený špecifickou
sieťovou adresou, ku ktorej môže byť priradené telefónne číslo alebo označenie účastníka,

b) rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami,

c) bod prepojenia sietí alebo

d) aplikačné programové rozhranie, ktorým je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými

prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi
prostriedkami v digitálnych televíznych zariadeniach určených pre digitálne televízne a rozhlasové
služby.

21. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 351/2011 Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola

nad sieťou alebo jej sprístupnenie.

22. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 351/2011 Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho
plánu, pričom časť jeho štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické
umiestnenie koncového bodu siete.

23. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 351/2011 Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu,
pričom žiadna časť jeho štruktúry nemá geografický význam; zahŕňa najmä čísla účastníkov mobilnej
siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu.

24. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 351/2011 Prístup je sprístupnenie zariadení alebo elektronických
komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo
sietí, aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti 2) alebo vysielanie
programových služieb, najmä prístup k

a) sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie
zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na
poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,

b) pevným sieťam a mobilným sieťam, najmä k službám roamingu,

c) prevodu čísel alebo k systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu,

d) príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,e) fyzickej infraštruktúre,

f) systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie,

g) službám virtuálnych sietí,

h) informačným systémom alebo databázam na predbežné objednávky, obstarávanie, objednávky,

žiadosti o údržbu a opravu a na účely fakturácie.

25. Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. Fyzickou infraštruktúrou je akákoľvek časť siete alebo časť
siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť
vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä rúry, stožiare,
káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie

antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody,
kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a
anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných
služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a). Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a
ich časti2a) nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona. Fyzická infraštruktúra nie je aktívnym

prvkom vysokorýchlostnej siete.

26. Podľa § 2 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. Prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných
sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného podniku
komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým

komunikačnýmslužbámposkytovanýminýmpodnikom.Prepojeniejeosobitnýdruhprístupurealizovaný
medzi verejnými sieťami.

27. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 351/2011 Z. z. Účastnícke vedenie je fyzický okruh spájajúci koncový
bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti.

28. Podľa § 2 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. Uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je úplný
uvoľnený prístup a spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu bez zmeny jeho vlastníctva.

29. Podľa § 2 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. Úplný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je

prístup k účastníckemu vedeniu alebo k úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na
trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť celú kapacitu sieťovej infraštruktúry; úsek účastníckeho vedenia
je časť účastníckeho vedenia spájajúca koncový bod siete so sústreďovacím bodom alebo určeným
medziľahlým prístupovým bodom v pevnej sieti.

30. Podľa § 2 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je
prístup k účastníckemu vedeniu alebo úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na
trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť špecifikovanú časť kapacity sieťovej infraštruktúry, ako je časť
frekvenčného spektra alebo jeho ekvivalent.

31. Podľa § 2 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z. Vedenie sietí (ďalej len "vedenie") sú líniové a inžinierske
stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, 3) najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové
a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a
pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete.

32. Podľa § 2 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z. z. Oporný bod nadzemného vedenia je konštrukcia nesúca
alebo podopierajúca vodiče alebo káble.

33. Podľa § 2 ods. 16 zákona č. 351/2011 Z. z. Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník
alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami

alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.34. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá
splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických
komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 5)

35. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.

36. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu
alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje
ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč
a divák.

37. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom

poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií
sú
a) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),

b) Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb 6a) (ďalej len "úrad").

39. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. Ministerstvo
a) vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v

oblasti elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na
schválenie,

b) vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,

c) spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými
stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát") pri strategickom
plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä
na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu,
slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov

frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,

d) v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci
politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na
dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného

trhu elektronických komunikácií,

e) v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom16) a úradom plní ako úrad pre verejnú regulovanú
službu funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu6b), ktorú poskytuje globálny satelitný
navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo,6c) v ktorej rámci

1. je kontaktným miestom pre nahlasovanie možného škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje verejnú
regulovanú službu,
2. na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej
regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej
republiky (ďalej len "užívateľ verejnej regulovanej služby") k verejnej regulovanej službe; konanie o

zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
3. na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej
službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej
republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre
verejnú regulovanú službu alebo vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia

Európskej únie (ďalej len "subjekt s právom prístupu k verejnej regulovanej službe"); konanie o zmene
alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
4. združuje užívateľov verejnej regulovanej služby a subjekty s právom prístupu k verejnej regulovanej
službe do užívateľských skupín alebo do užívateľských spoločenstiev a schvaľuje ich kontaktné miesta,5. sprístupňuje príslušnú dokumentáciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom
prístupu k verejnej regulovanej službe, získava utajované skutočnosti súvisiace s prevádzkou a
využívaním verejnej regulovanej služby a zabezpečuje ich distribúciu užívateľom verejnej regulovanej

služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, v súlade s osobitným predpisom,
6d)
6. kontroluje dodržiavanie povinností, obmedzení a podmienok určených týmto zákonom, všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, osobitným predpisom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

7. predkladá správu o dodržiavaní spoločných minimálnych noriem6e) každé tri roky Európskej komisii
a Agentúre pre európsky globálny satelitný navigačný systém,
8. vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa určujú náležitosti žiadosti podľa bodov 2 a 3
a podmienky týkajúce sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení
pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia
pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom, 6d)

f) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a
medzinárodných organizácií,

g) plní úlohy podľa § 34a ods. 8 súvisiace s úhradou primeranej náhrady nákladov.

40. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. Úrad ako národný regulátor a cenový orgán 7) v oblasti
elektronických komunikácií
a) vykonáva reguláciu elektronických komunikácií,

b) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných
orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie
(ďalej len "orgán európskych regulátorov"), 8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním
väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,

c) spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a
vykonáva správu frekvenčného spektra,

d) chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb,

e) plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj
spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej
republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu
výberu prevádzkovateľa,

f) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona,

g) vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len
"vestník"),

h) určuje administratívne úhrady podľa odseku 4,

i) vedie alternatívne riešenie sporov a mimosúdne riešenie sporov,

j) poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy,

zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti,

k)plníúlohysúvisiacesobmedzenímvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnavyužívanienehnuteľností
na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením
alebozákazompoužívaniavysielacíchtelekomunikačnýchzariadeníaokruhovvčasevojnyavojnového

stavu, 9)

l) vykonáva štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom (ďalej len "dohľad"),m) ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,

n) uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného

predpisu, 10)

o) rozhoduje spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré súvisia s
1. prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre,
2. poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry,

3. koordináciou výstavby,
4. poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a
5. prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,

p) vydáva rozhodnutia podľa osobitných predpisov,10a)

q) plní úlohy jednotného informačného miesta,

r) plní úlohy podľa § 34a,

s) vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov. 11)

41. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. Úrad ukladá administratívne úhrady
a) podnikom na základe všeobecného povolenia,

b) za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel alebo

c) za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií.

42. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. Výška administratívnych úhrad podľa odseku 4 písm.
a) a poplatkov podľa osobitného predpisu 11a) nesmie prekročiť výšku nevyhnutných nákladov úradu

na výkon regulácie elektronických komunikácií. Úrad určuje úhrady jednotlivým podnikom tak, aby
minimalizoval dodatočné administratívne náklady. Úhrady vyberá úrad a sú príjmom štátneho rozpočtu.

43. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60
dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje

spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich nákladov, celkovú sumu
vybratých administratívnych úhrad a zároveň sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych
úhrad.

44. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo

verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,

b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu
nehnuteľnosť,

c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné
porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník
alebo užívateľ pozemku.

45. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku
1 písm. a) sú vecnými bremenami 49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie
záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. 50) Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva
siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1
prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

46. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri
výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch,
a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinnýupovedomiťvlastníkaaleboužívateľadotknutejnehnuteľnostinajmenej15dnívopred.Zdôvoduhavárie,
výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť
na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka

alebo užívateľa bezodkladne.

47. Podľa § 66 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť
nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu
zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak

jevýslednýstavnehnuteľnostihoršíakojejpôvodnýstavaleboakvzniklaškodanaporastoch,jepovinný
vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia
využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v
príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej

náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa
uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

48. Podľa § 66 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku
výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na

jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú
náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa
dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však
do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik
a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu

návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

49. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. Na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä
podľa toho, či
a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym

povolením,

b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,

c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia

povinností podľa § 41,

d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba,

e) sieť je alebo má byť prepojená podľa § 27, alebo

f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej
vládou.

50. Podľa § 66 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z. z. Ak ide o verejné siete novej generácie a ich vedenia,

ktoré sú umiestnené pod zemským povrchom a ktoré sú alebo majú byť využívané podnikom, ktorý
má pridelené frekvencie individuálnym povolením, poskytuje sieť na celom území Slovenskej republiky
alebo napĺňa ciele národnej stratégie schválenej vládou a zároveň je prepojený s iným podnikom podľa
§ 27 a plní povinnosti podľa § 41, úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré sa
posudzujú na účely odseku 1.

51. Podľa § 66 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. Dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné
konanie 51) je vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných
vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.

52. Podľa § 66 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. Do projektu stavby sa musí zakresliť trasa všetkých
vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.53. Podľa § 66 ods. 10 zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na
požiadanie do 15 dní poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na splnenie povinnosti podľa odseku
8.

54. Podľa § 66 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. Vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie
vedení alebo stavebných povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov,
ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí
alebo verejných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

55. Podľa § 66 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho
prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré
funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ
dotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady
takejtopreložkyuhrádzaosoba,ktorápotrebupreložkyvyvolala,aksanedohodloinak.Akzároveňdôjde

k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak.

56. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou
nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a
do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.

57. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri
užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných
a podzemných káblových vedení.

58. Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v
ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia.

59. Podľa § 68 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. Na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo.
Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo

dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby. 52)

60. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho
trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m
od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.

61. Podľa § 68 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. V ochrannom pásme je zakázané
a) umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie
alebo bezpečnú prevádzku siete,

b) vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí,
pridružených prostriedkov a služieb.

62. Podľa § 164 CSP Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

63.Po vrátení veci Krajským súdom na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou,
vyjadreniami ako aj súdnymi rozhodnutiami súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná.

64. Súd najskôr rozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/213/2014 tak, že tento návrhu zamietol ako
nedôvodný, nakoľko v predmetnej veci už bolo prerušené konanie do právoplatného skončenia inej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/348/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu sp.

zn. 9Co/307/2018 o čom už konštatoval s tým, že v tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté a bola
vyriešená otázka neexistencie zákonného vecného bremena žalovaného vo vzťahu ku nehnuteľnosti v
správe žalobcu za iné obdobie a to obdobie od 1. 8. 2013 do 30. 6. 2015, čo konštatoval aj Krajský súd vKošiciach v uznesení sp. zn. 6Co/144/2020 v rámci ktorého rozhodoval o odvolaní žalobcu v predmetnej
veci.

65. V konaní bolo preukázané a nebolo to sporné medzi stranami, že medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá dňa 1. 10. 2009 zmluva o prenájme
nebytových priestorov predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru v bytovom dome V1, súp. č.

1768 Michalovce, ulica Nad Laborcom č. 2, na pozemku parc. č. 906/15, LV 6634, kat. úz. Stráňany, obec
Michalovce pre umiestnenie rozvádzača kabeláže pre zabezpečenie služieb internetu pre vlastníkov
bytového domu. Nebolo sporné, že na základe dohodnutej a uplatnenej 6 mesačnej výpovednej lehoty v
zmysle článku VIII. ods. 4 Zmluvy došlo dňa 31. 7. 2013 k zániku nájomného vzťahu v zmysle predmetnej
zmluvy. Zároveň je zrejmé, že listom zo dňa 9. 7. 2013 žalovaný upozornil žalobcu, že ukončenie
nájomnej zmluvy od 1. 8. 2013 dôjde k začatiu výkonu práva podľa § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách.

66. V danom prípade bolo spornou otázkou to, či po uplynutí nájomného vzťahu vzniklo na strane
žalovaného oprávnenie zo zákonného vecného bremena v zmysle § 66 zákona č. 351/2011 Z. z.
elektronických komunikáciách. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si v zmysle § 5 ods. 1 skôr

uvedenéhozákonasplniloznamovaciupovinnosť,pričomz§6ods.1písm.a/skôruvedenéhozákonaje
zrejmé, že podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať
verejné siete a stavať i vedenia na cudzej nehnuteľnosti.

67. Žalovaný za obdobie od 23. 2. 2016 do 23. 2. 2018 vrátane / t. j. 24 mesiacov x 6,67 EUR - 160,08
EUR / užíval a aj naďalej užíva na podnikateľské účely nebytových priestor bez právneho dôvodu, čím na
strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný doposiaľ nezaplatil uvedenú sumu
a odôvodnil to tým, že nárok žalobcu nie je dôvodný a neodporuje platnej právnej úprave. Na vzniknutú
situáciu je potrebné aplikovať zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý upravuje

podmienky poskytovanie elektronických komunikačných sietí, práva a povinnosti podnikov užívateľov
a elektronických komunikačných sietí ako aj oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam. V
zmysle § 66 skôr uvedeného zákona podnik môže v nevyhnutnom rozsahu ak je to vo verejnom
záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním,
opravami a údržbami vedenie na cudziu nehnuteľnosť. Zároveň povinnosti zodpovedajúce oprávneniam

podľa ods. 1 písm. a/ uvedeného § sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach.
V zmysle odseku 5 uvedeného zákona, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v dôsledku výkonov
práv v podniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľností má právo na jednorazovú primeranú
náhradu za nútené obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník
nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia v

užívaní nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. V nádväznosti na zánik nájomnej zmluvy za súčasného
zachovania zákonných podmienok prevádzkovania verejnej siete na cudzej nehnuteľnosti žalovaný v
súlade s § 66 ods. 3 skôr uvedeného zákona oznámil vlastníkom / užívateľom, nachádzajúcim sa v
dotknutej nehnuteľnosti prevádzkovanie verejnej siete. K začatiu prevádzkovania verejnej siete v súlade
so zákonom došlo 1. 8. 2013.

68. V danom prípade na základe skôr uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v rámci odvolacieho
konania sp. zn. 6Co 144/2020 prvostupňový súd skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 66
ods. 6,7 zákona o technickej komunikácii pre záver o vykonanie práva žalovaného vo verejnom
záujme. Súd skúmal, či sieť vybudovaná žalovaným slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s

použitím frekvencie pridelených individuálnym povolením alebo či prostredníctvom siete je alebo má byť
poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinností podľa § 41 skôr uvedeného zákona,
prípadne či prostredníctvom siete žalovaného má byť poskytovaná univerzálna služba, resp. či sieť
žalovaného je alebo má byť prepojená podľa § 27 skôr uvedeného zákona alebo či sieť je alebo má byť
súčasťou siete novej generácie.

69. V žalovanom období / od 23. 2. 2016 do 23. 2. 2018 / boli práva a povinnosti k nehnuteľnostiam
upravené v § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2017 a v znení účinnom od 1.
1. 2018.70. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co 307/2018 zo dňa 22. 5. 2019 je zrejmá
právoplatne vyriešená otázka neexistencie zákonného vecného bremena žalovaného vo vzťahu ku

nehnuteľnosti v správe žalobcu v žalovanom období od 1. 8. 2013 do 30. 6. 2015.

71. Vzhľadom na skutočnosť, že od rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Košiciach v tejto veci
nedošlo k zmene v skutkovom stave a taktiež ani v právnom posúdení veci z uvedeného dôvodu súd
mal za to, že v danom prípade na strane žalovaného žiadnym dôkazom nebola preukázaná existencia

zákonného vecného bremena vo vzťahu k nehnuteľnosti v správe žalobcu v žalovanom období od 23.
2. 2016 do 23. 2. 2018 a z uvedeného dôvodu súd priznal nárok žalobcovi na vydanie bezdôvodného
obohatenia za dobu od 23. 2. 2016 do 23. 2. 2018, kedy žalovaný nevypratal a užíval predmetné
nebytové priestory. Ide o nárok v sume 160,08 EUR, pričom súd vychádzal zo sumy 6,67 EUR mesačne /
24 mesiacov x 6,67 EUR = 160,08 EUR / za užívanie týchto nebytových priestorov v zmysle nájomnej
zmluvy, ktorú mal žalovaný so žalobcom uzavretú na prenájom tohto nebytového priestoru.

72.Keďžežalobcanepreukázal,žežalovanýsadostaldoomeškanianazákladevýzvyžalobcudňom24.
2. 2018 o čom nepredložil žiaden dôkaz, z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania
až odo dňa 22. 4. 2018, t. j. odo dňa po doručení žaloby žalovanému dňa 20. 4. 2018, kedy následne
mal plniť nasledujúci deň 21. 4. 2018 a keďže tak neurobil, tak sa dostal do omeškania dňa 22. 4. 2018.

Preto z uvedeného dôvodu súd priznal úroky z omeškania až odo dňa 22. 4. 2018 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu v tejto časti zamietol.

73. O prvoinštančných trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému v spore
žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v plnom rozsahu

s tým, že o výške náhrady provinštančných trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

74. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a
úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.