Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/20/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200500
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200500.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobcu
H.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. XXX, XXX XX B. X., právne zastúpeného JUDr. Branislavom
Kahancom, advokátska kancelária, Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 v konaní o správnej žalobe v
sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. W.-V zo dňa 14.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca vykonáva štátnu službu v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru služobne
zaradený vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na Obvodnom oddelení PZ
Drienov odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prešove (ďalej len „ OR PZ v Prešove
“) Krajského riaditeľstva PZ v Prešove (ďalej len „KR PZ v Prešove“), služobného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky a dňa 06.06.2020 utrpel počas výkonu služobného zákroku služobný úraz
zapríčinený fyzickým napadnutím zo strany tretej osoby. Práceneschopnosť žalobcu si tento úraz
nevyžiadal.

2. Škodovou komisiou OR PZ v Prešove bola zodpovednosť služobného úradu dňa 01.07.2020 určená
v rozsahu 100% (neexistencia žiadnych liberačných dôvodov na strane služobného úradu).

3. Dňa 22. 09. 2020 žalobca doručil na OR PZ v Prešove písomnú žiadosť o dávku úrazového
zabezpečenia vypracovanú dňa 18. 09. 2020, ktorou si uplatnil nárok na priznanie náhrady za bolesť.

4. Spolu so žiadosťou predložil aj originál lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaný dňa 27. 08. 2020 lekárkou J., ktorým u žalobcu boli určené zranenia pod
položkami č. 76 a 104 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), ktoré boli z hľadiska sadzieb
bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch ohodnotené spolu na 45 bodov.

5. Lekársky posudok zo dňa 27. 08. 2020, ktorým bolo určené bodové ohodnotenie bolestného v celkovej
výške 45 bodov bol dňa 23. 09. 2020 predložený na kontrolu bodového ohodnotenia posudkovej lekárke
odboru zdravotníctva Sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR, plk. Q.. A. V..

6. Posudková lekárka dňa 16.02.2021 v písomnej odpovedi pod č. p.: W.-OZ-XX-XXX/XXXX-PL-KE
konštatovala, že posudok ošetrujúcej lekárky J. P. o hodnotení poškodenia zdravia žalobcu je v súlade
so zákonom č. XXX/XXXX Z. z. a súhlasila s uvedeným celkovým bodovým ohodnotením zranení u
žalobcu vo výške 45 bodov, čo pri sume XX,XX € zodpovedajúcej jednému bodu predstavuje spolu sumu
XXX,XX €, ktorá sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor, t. j. na sumu XXX,-€.
7. Dňa 01. 03. 2021 bol spisový materiál predložený na Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove na rozhodnutie
o priznaní dávky úrazového zabezpečenia.

8. Do administratívneho spisu bola zabezpečená aj dokumentácia z odboru kriminálnej polície OR PZ
v Prešove, a to kópia uznesenia vyšetrovateľa tohto odboru PZ zo dňa 07. 06. 2020 pod sp. zn.: E.:R.-
XXX/l-VYS-PO-XXXX o vznesení obvinenia pre spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona firmou spolupáchateľstva osobám, ktoré žalobcovi spôsobili
zranenia pri služobnom zákroku, ako aj kópie zápisníc o výsluchu žalobcu.

9. Z obsahu predložených listín bolo zistené, že žalobca si v trestnom konaní E.:R.-XXX/l-VYS-PO-
XXXX voči obvineným uplatnil podľa ustanovenia § 46 Trestného poriadku náhradu škody, konkrétne
náhradu za bolesť, ktorej výšku určil znalec z odboru zdravotníctva v znaleckom posudku č. úkonu XXX/
XXXX, a to v sume XXX,-€.

10. Žalobca následne do administratívneho spisu predložil v kópii aj trestný rozkaz Okresného súdu
Prešov sp. zn.: XXT/XX/XXXX zo dňa 06.11.2020, ktorým boli osoby obvinené z útoku na žalobcu uznané
vinnými zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Obvinení boli podľa ustanovenia § 287 ods.
1 Trestného poriadku ako povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu vo výške
XXX,-€. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k obv. V. X. dňa 18.11.2020 a vo vzťahu k
obv. Q. X. dňa 25.11.2020.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobca si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, tzv. bolestné vo
výške XXX,-€ podľa záverov znaleckého posudku č. 320/2020, bola z trestného konania dňa 18. 03. 2021
vyžiadaná aj kópia uvedeného znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctva
a farmácia Q.. Q. S.. Z predmetného znaleckého posudku bolo zistené, že znalec stanovil u bodové
ohodnotenie náhrady za bolesť rovnako, ako bola stanovená v lekárskom posudku zo dňa 27.08.2020
všeobecnou lekárkou žalobcu J. P..

12. Na základe zistených skutočností riaditeľ KR PZ v Prešove ako prvostupňový správny orgán
rozhodnutím sp. zn. S.-PO-B zo dňa 30.03.2021 konštatoval, že aj keď nie je sporné, že žalobca utrpel
úraz, ktorý bol kvalifikovaný ako úraz služobný za splnenia podmienok podľa § 173 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998
Z. z.“), avšak s ohľadom na to, že žalobca požiadal o náhradu škody na zdraví (náhradu za bolesť
ako dávku úrazového zabezpečenia) z jedného a toho istého poškodenia zdravia u dvoch subjektov (u
obvinených v Trestnom konaní a zároveň u služobného úradu) napriek tomu, že bol výslovne poučený o
nemožnosti uplatniť si tento nárok u viacerých subjektov, čo preukazuje aj jeho podpis na oboznámení zo
dňa 10.08.2020, nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť, preto mu nárok na náhradu za bolesť nepriznal.

13. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 22.04.2021 v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a naďalej trvá na náhrade
škody, ktorú utrpel v dôsledku služobného úrazu pri útoku na verejného činiteľa, pretože je toho právneho
názoru, že na náhradu škody má ako policajt nárok. Poukázal na to, že v priebehu konania upozornil
na skutočnosť, že v danom prípade ide o páchateľov zo sociálne slabších spoločenských pomerov
a pravdepodobnosť, že mu škodu v zmysle rozhodnutia súdu zaplatia, je takmer nulová. Navyše mu
za služobný úraz v súvislosti sútokom na verejného činiteľa má patriť zdvojnásobená suma, preto
nerozumie tomu, prečo od služobného úradu nemá nárok ani na tú zvyšnú časť zdvojnásobenej sumy.

14. O odvolaní žalobcu z 22.04.2021 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. W.-V zo 14.07.2021
tak, že odvolanie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.
Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia

15. V napadnutom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh prvostupňového konania, ako aj
všetky skutkové okolnosti významné pre posúdenie poškodenia zdravia žalobcu ako služobného úrazu.
Keďže skutočnosť, že v prípade žalobcu išlo o služobný úraz so 100% zodpovednosťou služobného
úradu nebola sporná ani v konaní pred správnymi orgánmi a nie je ani predmetom správnej žaloby,
správny súd nepovažuje za potrebné podrobne rekapitulovať tie časti napadnutého rozhodnutia, ktoré
sa zaoberajú touto skutočnosťou.

16. Žalovaný poukázal predovšetkým na ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a), b), c), § 3 ods. 1 a § 5 ods.
1 zákona č. 437/2004 Z. z. a tiež ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b), § 22, § 29 ods. 1 písm. a) a § 81
ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., § 173 ods. 3, § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 444
Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a § 287 ods. 1 Trestného poriadku.

17. Vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o právnu
úpravu zákona č. 328/2002 Z. z. a k tomu prináležiacu úpravu zákona č. 73/1998 Z. z., tak z tejto
je zrejmé, že služobný úrad zodpovedá za poškodenie zdravia policajta pri služobnom úraze, ak k
nemu došlo pri výkone štátnej služby, čiže je poskytovateľom náhrady za bolesť, pričom táto náhrada
sa poskytuje vtákom rozsahu, v akom za ňu služobný úrad zodpovedá. Zároveň predmetná právna
úprava ustanovuje, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov (zákon
č. 437/2004 Z. z.), kde túto náhradu priznáva riaditeľ krajského riaditeľstva a vypláca ju útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva.

18. Trestnoprávna úprava zakotvená v Trestnom poriadku stanovuje, že škodu na zdraví si poškodený
trestným činom môže uplatňovať v trestnom konaní do skončenia vyšetrovania a má právo navrhnúť, aby
súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, kde súd v takomto
prípade postupuje podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak bol nárok včas, dôvodne
a riadne uplatnený a je vyčíslený. V tomto prípade je poskytovateľom náhrady škody na zdraví, čiže
náhrady za bolesť, tzv. bolestného, obžalovaný. Škoda na zdraví v trestnom konaní bola stanovená
a vyčíslená na základe znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorý pri
vyčíslení náhrady za bolesť postupoval podľa základného zákona č. 437/2004 Z. z. a vychádzal zo
sadieb bodového hodnotenia uvedených v prílohe tohto predpisu. Aj keď trestná úprava nemá priamo
ustanovenie o tom, že sa náhrada za bolesť poskytuje jednorazovo, znalec pri vyčíslení tejto náhrady
postupom podľa zákona č. 437/2004 Z. z. mohol pre účely trestného konania príslušnú náhradu za bolesť
vyčísliť a priori len v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 tohto zákona a teda jednorazovo.

19. Riaditeľ KR PZ v Prešove mal na základe skutočností zistených v priebehu konania o priznanie
dávky úrazového zabezpečenia za preukázané, že žalobca požiadal o náhradu škody na zdraví (náhradu
za bolesť ako dávku úrazového zabezpečenia) z jedného a toho istého poškodenia zdravia u dvoch
subjektov napriek tomu, že bol výslovne poučený o tom, že tak môže urobiť iba u jedného subjektu, čo
potvrdzuje jeho podpis na oboznámení s výsledkami vyšetrenia služobného úrazu zo dňa 10. 08. 2020.

20. V trestnom konaní, v ktorom si svoj nárok na náhradu škody na zdraví odvolatel' uplatnil skôr,
bolo o jeho nároku už právoplatne rozhodnuté trestným rozkazom a tento nárok mu bol priznaný tým,
že obaja obvinení boli spoločne a nerozdielne zaviazaní k povinnosti jeho náhrady. Týmto postupom
a aktom rozhodnutia bola naplnená skutočnosť jednorazového poskytnutia, kde poskytovateľmi sú
samotní obvinení.

21. Žalobca si však ten istý nárok na náhradu škody na zdraví, ako nárok na bolestné, uplatnil neskôr
aj u služobného úradu. V tomto konaní bolo posúdené cez vyhodnotenie zabezpečených dôkazov, že
žalobca utrpel služobný úraz pri výkone služobnej činnosti a za tento zodpovedá služobný úrad v celom
rozsahu. Na druhej strane však pri rozhodovaní o priznaní náhrady za bolesť musel príslušný orgán brať

na zreteľ skutočnosť, že táto náhrada sa poskytuje len jednorazovo a žalobcovi už raz bola v trestnom
konaní právoplatne priznaná.

22. V ustanovení § 46 ods. 4 Trestného poriadku sa uvádza, že návrh na náhradu škody podľa odseku
3 nemožno v trestnom konaní podať, ak už bolo o takomto nároku rozhodnuté v civilnom procese
alebo inom príslušnom konaní. Opačný výklad tohto ustanovenia cez jednorazové poskytnutie taktiež
znamená, že ani v inom konaní, teda ani v konaní o priznanie dávky úrazového zabezpečenia, nemožno
nárok na náhradu škody na zdraví uplatniť, ak už o tom bolo rozhodnuté, a to právoplatne v trestom
konaní.

23. Podľa žalovaného jednou z podmienok priznania dávky úrazového zabezpečenia, čiže náhrady
za bolesť (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) je, že sa táto poskytuje jednorazovo podľa osobitných
predpisov, a to zákona č. 437/2004 Z. z., pričom aj tento predpis priamo ustanovuje jej poskytnutie len
jednorazovo. Ak už teda bola odvolateľovi náhrada za bolesť poskytnutá jednorazovo cez priznanie
náhrady škody na zdraví v trestnom konaní, nie je možné mu opätovne priznať náhradu za bolesť z toho
istého poškodenia zdravia aj v správnom konaní o priznanie dávky úrazového zabezpečenia, pretože by
to bolo v zjavnom rozpore s uvedenými právnymi predpismi. V prípade poskytnutia aj ďalšieho plnenia (t.
j. od iného subjektu) z jedného a toho istého poškodenia zdravia by totiž mohlo dôjsť na strane prijímateľa
k neodôvodnenému finančnému zvýhodneniu (prospechu), čo právne predpisy striktne vylučujú.

24. K odvolacím námietkam žalobcu konštatoval, že tieto nemajú opodstatnenie.

25. Žalovaný v prvom rade poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové argumenty ani skutočnosti
podporujúce jeho názor na vec, ktoré by spochybnili logický úsudok prvostupňového orgánu v tom, prečo
mu nie je možné v danom prípade zo strany služobného úradu priznať náhradu za bolesť.

26. V ďalšom texte odvolania žalobca potvrdil, že sa k okolnostiam úrazu a svojmu nároku na náhradu
škody vyjadril v úradnom zázname zo dňa 11.03.2021.

27. K tomuto žalovaný ako odvolací orgán poznamenal, že prvostupňový orgán sa v napadnutom
rozhodnutí so všetkými skutočnosťami riadne zapodieval, bral ich na zreteľ pri rozhodovaní, čo vyplýva aj
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na strane č. 14 napadnutého rozhodnutia prvostupňový orgán
posudzoval aj skutočnosti priznania náhrady za bolesť odvolateľovi v dvojnásobnej výške, ako aj druhej
časti z dvojnásobku. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil svoj
právny názor na nárok odvolateľa na druhú časť z dvojnásobku cez skutočnosti toho, že na túto časť by
mohol mať žalobca nárok až po tom, ak by mu bol priznaný základ náhrady za bolesť, ktorý však musí
vyhovieť požiadavke jednorazovosti jej poskytnutia.

28. Žalobcom uvádzaný predpoklad spočívajúci vtom, že v danom prípade ide o páchateľov zo sociálne
nižších spoločenských pomerov a pravdepodobnosť, že mu škodu v zmysle rozhodnutia súdu zaplatia,
je takmer nulová, nie je vo veci priznania, prípadne nepriznania náhrady za bolesť rozhodujúci. Takáto
skutočnosť na strane povinnej osoby nemôže byť podstatná pre rozhodovanie o nároku na náhradu
škody na zdraví oprávnenej osoby v žiadnom konaní. Zároveň žalovaný uviedol, že v tomto smere ide len
o domnienku žalobcu, ktorý nepozná majetkové pomery páchateľov, od ktorých aj v prípade neplnenia, je
zákonná možnosť vymáhania priznanej náhrady škody cestou exekučného konania, ktoré má zákonné
prostriedky a možnosti vymáhania nároku nútenou formou.

29. Priznaním a najmä následným vyplatením náhrady za bolesť by sa aj služobný úrad následne dostal
do pozície, že by si v regresnom konaní nemohol voči povinným osobám uplatňovať nárok na vrátenie
tejto vyplatenej náhrady, pretože povinné osoby už boli právoplatne zaviazané k jej úhrade žalobcovi
trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 06. 11. 2020.

30. Žalobca ako poškodený pri útoku na verejného činiteľa vystupoval v dvoch konaniach, v ktorých
si napriek predchádzajúcemu poučeniu (v správe o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so
služobným úrazom alebo chorobou z povolania č. ORPZ- PO- VO-XX-XXX/XXXX-ÚR dňa 10. 08. 2020
v časti III. bode č. 9 písm. i)) následne uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví. Konkrétne dňa 09.
09. 2020 v trestnom konaní a následne aj dňa 18. 09. 2020 ten istý nárok na náhradu škody v konaní
o priznanie dávky úrazového zabezpečenia za služobný úraz (náhrady za bolesť) cestou služobného

úradu. Za tejto situácie by v jeho prípade mohlo podľa žalovaného ísť o bezdôvodné obohatenie podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože sa dožaduje majetkového prospechu bez právneho dôvodu,
resp. v rozpore s ním.

31. Zároveň žalobca podľa žalovaného pozabudol na právnu domnienku vyplývajúcu z § 15 zákona
č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené,
sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka (teda, že neznalosť
zákonov neospravedlňuje) a príslušná náhrada za bolesť sa poskytuje iba jednorazovo podľa príslušných
ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., ako aj Občianskeho zákonníka, resp.
Trestného poriadku, ktoré sú citované v napadnutom rozhodnutí.

32. V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že z obsahu podaného
odvolania nevyplýva žiadna argumentácia, ktorá by bola spôsobilá relevantne spochybniť správnosť
postupu prvostupňového správneho orgánu v prejednávanej veci. Postup orgánu prvého stupňa v
posudzovanom prípade bol tak po vecnej, ako aj právnej stránke správny. Pri posudzovaní žiadosti
o priznanie náhrady za bolesť konal riaditeľ KR PZ v Prešove spôsobom súladným s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 437/2004 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., pri dodržaní
súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka a Trestného poriadku. Zo zadovážených dôkazov
jednoznačne vyplynulo, že náhradu za bolesť vo výške XXX € nie je možné odvolateľovi zo strany MV
SR priznať, pretože z jedného a toho istého poškodenia zdravia (ku ktorému došlo dňa 06. 06. 2020 pri
služobnom zákroku voči osobám V., mu bola náhrada škody na zdraví v rovnakej výške už právoplatne
priznaná iným orgánom (Okresným súdom v Prešove) v trestnom konaní.

33. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bolo podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie vydané
na podklade spoľahlivo zisteného a správne posúdeného stavu veci v súlade s právnymi predpismi.
Má zrozumiteľné a logické odôvodnenie, ktoré dostatočným spôsobom vysvetľuje úvahy, ktorými sa
prvostupňový orgán pri jeho vydávaní riadil a tak poskytuje náležitú skutkovú a právnu oporu výroku
napadnutého rozhodnutia.

34. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych
predpisov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom, vychádza zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Podané odvolanie treba považovať za
nedôvodné.

III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe

35. Včas podanou správnou žalobou doručenou krajskému súdu dňa 14.09.2021 sa žalobca domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.

36. Podstatou argumentácie žalobcu bolo, že rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Prešove sa vôbec
nerozhodlo o nároku žalobcu s poukazom na ustanovenie § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., a teda
o náhrade za bolesť v dvojnásobnej výške (XXX,-€ x X = X.XXX,- €). Vo výrokovej časti predmetného
rozhodnutia sa v tejto súvislosti uvádza, že žalobcovi sa nepriznáva náhrada za bolesť vo výške XXX
€, a to aj napriek tomu, že v priebehu administratívneho konania bolo preukázané naplnenie hypotézy
právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., a preto aj pokiaľ by
žalobcovi predmetný nárok nepatril mal prvostupňový orgán vo výrokovej časti predmetnú skutočnosť
uviesť.

37. Podľa názoru žalobcu samotné priznanie nároku žalobcovi v trestnom konaní nie je prekážkou pre
priznanie náhrady za bolesť vo výške prevyšujúcej sumu, ktorá bola žalobcovi priznaná v trestnom
konaní proti obvineným.

38. Žalobca poukazuje aj na to, že v trestnom konaní si s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 46 ods.
1 Trestného poriadku mohol proti obvineným uplatniť „len“ škodu pozostávajúcu z náhrady za bolesť,

ktorá bola stanovená v rámci znaleckého dokazovania, a ktorá bola následkom trestného činu, ktorého
sa dopustili obvinení. Naproti tomu nárok v dvojnásobnej výške (X.XXX,- €) si žalobca v trestnom konaní
nemohol voči obvineným uplatniť (a to aj keby tak zamýšľal), keďže tento vyplýva z osobitného predpisu,
a to zo zákona č. 73/1998 Z. z. a predstavuje zákonný nárok policajta voči služobnému úradu a nie
proti obvineným.

39. Žalobca konštatoval, že aj napriek tej skutočnosti, že ide o nároky, ktoré nachádzajú základ v tej istej
škode a jej zložke - náhrade za bolesť, tak ide o samostatné nároky vyplývajúce z rôznych právnych
predpisov. To vyplýva aj z tej skutočnosti, že žalobca si nárok podľa ustanovenia § 173 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. nemôže voči obvineným uplatniť tak v trestnom konaní, ako ani iným postupom. Ak teda
bola v trestnom konaní z toho istého základu priznaná len časť nároku, ktorý si žalobca aj v trestnom
konaní mohol uplatniť, tak o zvyšku nároku, a teda o sume prevyšujúcej sumu XXX,- €, ktorú si už ale
žalobca voči obvineným uplatniť v trestnom konaní nemohol, je potrebné (a možno) rozhodnúť v súlade
s ustanovením § 173 ods. 3 zákona č. 71/1998 Z. z. v konaní voči služobnému úradu.

40. Žalobca považuje za nesprávny názor žalovaného, podľa ktorého poškodenému policajtovi nemôže
patriť dvojnásobok náhrady za bolesť (resp. aj druhá časť z dvojnásobku), ak mu nemôže byť priznaný
a poskytnutý základ tejto náhrady, pretože mu už bol priznaný v inom konaní. Podľa názoru žalobcu
ide v okolnostiach veci o dva samostatné nároky, aj keď ako sa už uviedlo, vychádzajú z toho istého
základu, a to zo vzniku škodu - náhrady za bolesť. So zreteľom na vyššie uvedené nie je potom priznanie
náhrady za bolesť v sume prevyšujúcej sumu XXX,- € v rozpore s tým, že náhrada za bolesť sa poskytuje
jednorazovo. Prvostupňový ako aj odvolací orgán v tejto súvislosti poskytol výklad uvedeného pojmu
„jednorazovo“ avšak v okolnostiach tejto veci, kedy sa žalobca okrem iného domáhal priznania sumy
prevyšujúcej XXX,- €, ktorá bola priznaná žalobcovi v trestnom konaní.

41. Vzhľadom na uvedené námietky žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného Ministerstva vnútra SR č. W.-V zo dňa 14.07.2021, ako aj rozhodnutie riaditeľa Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove č. S.-PO- B zo dňa 30.03.2021 a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Žiadal tiež v prípade úspechu priznať mu právo na úplnú náhradu trov konania.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

42. K žalobe sa na výzvu súdu podaním č. SL-R zo dňa 22.10.2021 vyjadril žalovaný. Vo svojom
vyjadrení zotrval na svojich záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

43. Nad rámec uvedeného konštatoval, že pokiaľ žalobca nespochybnil vykonané dokazovanie či
priebeh konania na prvostupňovom orgáne, iba jeho právny záver ako aj právny záver žalovaného je
nelogické aby bola vec po prípadnom zrušení rozhodnutia žalovaného vrátená na konanie orgánu prvého
stupňa.

44. Žalovaný zastáva právny názor, že žaloba žalobcu je nedôvodná, keďže obe napadnuté rozhodnutia
boli vydané v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z. a v
súlade s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z., po tom, čo bol vo veci náležite zistený skutkový a tým
aj nadväzujúci právny stav veci. Obe rozhodnutia sú zrozumiteľné a majú logické odôvodnenie, ktoré
dostatočným spôsobom vysvetľuje úvahy, ktorými sa prvostupňový ako i druhostupňový orgán pri jeho
vydávaní riadil. Žalovaný nevidí dôvod na zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie
a rozhodnutie prvostupňovému orgánu ako navrhuje žalobca v podanej žalobe.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“).

V.
Replika žalobcu

46. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku zo dňa 18.11.2021, v ktorej konštatoval, že skutkové
okolnosti veci sú medzi účastníkmi konania nesporné, pričom predmetom rozhodovania správneho súdu
má byť právne posúdenie veci žalovaným vo vzťahu k aplikácii § 173 zákona č. 73/1998 Z. z.

47. Následne zotrval na podstatných žalobných námietkach a zopakoval, že priznanie náhrady za bolesť
v trestnom konaní nepredstavuje prekážku pre priznanie nároku podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998
Z. z., resp. o nároku prevyšujúcom sumu priznanú v trestnom konaní (zostatok dvojnásobku).

VI.
Duplika žalovaného

48. Správny súd prípisom zo dňa 28.12.2021 zaslal žalovanému repliku žalobcu na vedomie, žalovaný
sa k replike nevyjadril.

VIII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

49. Krajský súd v Prešove ako správny súd (ďalej len „správny súd“) vecne príslušný podľa § 10
zákona č. 162/2015 Z. z. SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199 a
nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie § 107 ods. 2 SSP
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane
postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná a túto podľa § 190 SSP zamietol.
50. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
51. Podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením.

52. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

53. Podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené
poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za
bolesť v dvojnásobnej výške.

54. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi
prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej
služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

55. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

56. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

57. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§7 a 8).

58. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

59. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania.

60. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

61. Podľa § 46 ods. 4 Trestného poriadku návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už
rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.

62. Žalobca v podanej žalobe namieta, že napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu sa vôbec nerozhodlo o nároku žalobcu s poukazom na § 173 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. a teda o náhrade za bolesť, ktorá má žalobcovi patriť v dvojnásobnej výške. Vo výroku
rozhodnutia nebola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX €, a teda s nárokom na náhradu
v dvojnásobnej výške sa konajúce orgány nevysporiadali.

63. Žalobca tiež namietal, že samotné priznanie nároku žalobcovi v trestnom konaní nie je prekážkou pre
priznanie náhrady za bolesť vo výške, ktorá prevyšuje sumu priznanú v trestnom konaní proti obvineným.
Napriek tomu, že ide o nároky majúce základ v tej istej škode, ide podľa žalobcu o samostatné nároky
vyplývajúce z rôznych právnych predpisov.

64. V súvislosti s uvedenými žalobnými námietkami správny súd nad rámec dostatočne obsiahlej a
vecne správnej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalovaného, na ktorú v podstatnom
poukazuje, konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym posúdením nároku podľa § 173 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. a nároku na náhradu škody spočívajúcej v náhrade za bolesť uplatneného podľa § 46 ods.
3 Trestného poriadku ako dvoch od seba nezávislých nárokov, ako ho predostrel žalobca.

65. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. sa náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

66. Osobitným predpisom, na ktorý citované ustanovenie § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. odkazuje, je
zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý je potrebné v prípade škody na zdraví spôsobenej policajtovi aplikovať v
súvislostiach § 173 ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.

67. Už z nadpisu § 173 zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva, že predmetná právna úprava
sa vzťahuje na všeobecnú zodpovednosť služobného úradu za škodu spôsobenú policajtovi pri výkone
služby a v súvislosti s ním, ktorá zahŕňa aj poškodenie zdravia a s ním spojenú vytrpenú bolesť (ods.
3, ods. 4). Ide teda o nárok vyplývajúci zo spôsobenej škody. Keďže ani Trestný poriadok, ani zákon
č. 73/1998 Z. z. neobsahujú osobitnú právnu úpravu poškodenia zdravia a s ním spojenej náhrady za
bolesť, je v oboch prípadoch potrebné aplikovať ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je zákon č.
437/2004 Z. z.

68. Tento v § 2 definuje východiskové legálne pojmy, ako sú bolesť a poškodenie zdravia, ktoré vyššie
uvedené právne predpisy upravujúce základné kompetenčné, hmotnoprávne a procesnoprávne rámce
odškodnenia nedefinujú.

69. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. je bolesťou ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

70. Poškodením na zdraví je podľa § 2 ods. 3 písm. a) totožného zákona poškodenie zdravia spôsobené
úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví.

71. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. ustanovuje základné podmienky poskytnutia
náhrady za bolesť. Stanovuje, že táto sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

72. Z doposiaľ uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že tak postupom podľa § 46 ods. 3,4
Trestného poriadku s následným adhéznym konaním podľa § 287 a § 288 Trestného poriadku, ako
aj postupom podľa § 173 ods. 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zákonodarca upravil dva od seba
nezávislé procesné postupy, ktorými sa môže policajt domáhať náhrady škody na zdraví vyjadrenej
náhradou za bolesť podľa § 437/2004 Z. z. v prípade, ak mu bolo pri služobnom zákroku spôsobené
poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku. Špecifikom postupu
podľa Trestného poriadku je možnosť priznania náhrady za bolesť podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z. z. iba v prípade, ak k poškodením zdravia zo strany inej osoby bol zároveň spáchaný trestný čin.

73. Keďže však oboma postupmi dochádza ku kompenzácii totožného škodového nároku, upraveného
totožným právnym predpisom, nie je možné vnímať nárok uplatnený podľa Trestného poriadku a nárok
uplatnený podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ako dva na sebe nezávislé nároky. Na uvedenom
závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca v ustanovení § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. mal
zámer zvýšiť náhradu za bolesť na dvojnásobok. Podstatou uplatňovaného nároku je stále poškodenie
na zdraví, na ktoré sa vzťahujú limity vyplývajúce v prípade policajta z § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. a v
nadväznosti na to aj z § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Týmto limitom je najmä jednorazový charakter
odškodnenia, ktorý vylučuje, aby bola totožná škoda na zdraví kompenzovaná náhradou za totožnú
vytrpenú bolesť dvoma rôznymi rozhodnutiami vydanými v dvoch rôznych konaniach. Právoplatné
priznanie náhrady za bolesť v Trestnom konaní preto podľa názoru správneho súdu vylučuje možnosť
opätovného priznania náhrady za bolesť pri totožnom poškodení zdravia v inom konaní. Právna úprava
nelimituje možnosť policajta uplatniť si náhradu za bolesť súčasne v trestnom konaní súčasne aj voči
služobnému úradu, avšak právoplatné rozhodnutie o priznaní uplatneného nároku v skôr skončenom
konaní znemožňuje jeho opätovné priznanie v paralelne prebiehajúcom konaní o totožnom nároku.

74. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že hoci sa náhrada za bolesť v trestnom
konaní uplatňuje voči obvinenému a postupom podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. voči
služobnému úradu, teda voči iným subjektom, aj v prípade jej priznania podľa § 173 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. môže služobný úrad v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplatenú náhradu
za bolesť ako dávku podľa § 22 totožného zákona uplatniť titulom regresného nároku voči osobe, ktorá
vyplatenie tejto dávky (náhrada za bolesť) zavinila. Aplikáciou výkladu žalobcu by tak mohla nastať
situácia, že by obvinený bol v trestnom konaní zaviazaný nahradiť škodu na zdraví v rozsahu náhrady
za bolesť priamo poškodenému policajtovi a následne opätovne, dokonca v dvojnásobnej výške ako
regresnú náhradu služobnému úradu. Uvedené by bolo nepochybne v právnom štáte možné označiť
za rozporné so zásadou primeranosti, rozporné s požiadavkami vyplývajúcimi z § 3 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z. z. ako aj za nesúladné s princípmi zodpovednosti za škodu tak, ako ich zakotvuje Občiansky
zákonník.

75. Uvedené závery je možné aplikovať aj na námietku žalobcu, podľa ktorej mu mala byť priznaná
náhrada za bolesť aspoň vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi priznanou sumou náhrady v trestnom
konaní a dvojnásobkom náhrady v zmysle § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Pokiaľ náhradu nie
je možné priznať, keďže pre jej priznanie chýba hmotnoprávny základ z dôvodu, že náhrada už bola
poskytnutá v inom konaní (teda nárok na túto náhradu poškodenému zanikol), nie je možné následne
priznať ani jej časť.

76. V súvislostiach doposiaľ uvedeného správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu
týkajúcu sa nevysporiadania sa prvostupňového správneho orgánu so znením § 173 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z. z. vo výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa žalobcu tento rozhodol iba o
nepriznaní náhrady za bolesť vo výške XXX €, pričom správne mal v prípade negatívneho rozhodnutia
nepriznať dvojnásobok tejto sumy, ktorý ako náhrada za bolesť policajtovi zo zákona patrí.

77. Podľa § 83 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. na žiadosť sa policajtovi a profesionálnemu
vojakovi poskytujú aj dávky úrazového zabezpečenia.

78. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

79. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

80. Správny súd v tejto súvislosti považuje za právne udržateľný názor žalovaného, podľa ktorého v
zmysle § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrí policajtovi náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške za
predpokladu, že mu je možné náhradu za bolesť priznať. Za účelom výpočtu tejto dvojnásobnej výšky
nároku je preto nevyhnutné v prvom rade konštatovať, že nárok poškodenému policajtovi patrí a zároveň
stanoviť „základnú“, teda nezvýšenú výšku náhrady za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z. z.

81. Pokiaľ je výsledkom konania o žiadosti policajta záver, že mu náhrada za bolesť nepatrí, napr.
z dôvodu, že mu už bola priznaná iným právoplatným rozhodnutím, nie je dôvodné zaoberať sa
potenciálnou výškou dvojnásobku tejto náhrady a náhradu negatívnym rozhodnutím nepriznať v tejto
potenciálnej výške.

82. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si žiadosťou zo dňa 18.09.2020 uplatnil
náhradu za bolesť vo výške XXX,XX € (po zaokrúhlení suma XXX €) na základe priloženého lekárskeho
posudku o bolestnom všeobecnej lekárky J. P. zo dňa 27.08.2020.

83. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani žalobca si neuplatnil vo svojej žiadosti zdvojnásobenú sumu
náhrady za bolesť, hoci mal vedomosť, že v prípade pozitívneho rozhodnutia o jeho žiadosti mu má
náhrada patriť v takejto výške v zmysle § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.

84. Správny súd tiež poukazuje na to, že uvádzacia veta napadnutej časti výroku jednoznačne
vymedzuje predmet rozhodovania správneho orgánu slovami „na základe posúdenej žiadosti“. Správny
orgán teda rozhodoval aj v zmysle citovaného § 83 zákona č. 328/2002 Z. z. o žiadosti žalobcu. Pokiaľ
rozhodol o nepriznaní náhrady za bolesť v rozsahu, v akom bola táto uplatnená žiadosťou a priloženým
lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 27.08.2020, nie je podľa správneho súdu možné tento výrok
označiť za neúplný, nezrozumiteľný či inak v rozpore so zákonom, s následkom porušenia verejných
subjektívnych práv žalobcu. Aj túto žalobnú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

85. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny
orgán a žalovaný rozhodli vecne správne a v súlade s dotknutými právnymi predpismi, preto žalobu
žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

86. O trovách konania správny súd rozhodol podľa§ 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca
v konaní nemal úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu
k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé
požadovať po žalobcovi, aby nahradili žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto
rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského

súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP ,
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.