Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521202745
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3521202745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. a to:
B., Z. a Z., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., deti
rodičov: matky Z. a otca K., občana Slovenskej republiky, trvale bytom H., o návrhu starej matky U.,
občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G., na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca

proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. apríla 2022, č.k. 12P/61/2021-44,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že
otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. Z., nar. XX.XX.XXXX mesačne zvýšenou sumou 100,-

Eur, na výživu maloletej Z. Z., nar. XX.XX.XXXX mesačne zvýšenou sumou 100,- Eur a na výživu
maloletého Z. Z., nar. XX.XX.XXXX mesačne zvýšenou sumou 100,- Eur, a to vždy do 15. dňa v
každom mesiaci vopred k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku. Výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6P/83/2017-23
zo dňa 19.03.2018 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca. Výrokom III. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že stará matka maloletých detí sa návrhom domáhala, aby
súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom na sumu 120,- Eur mesačne na každé dieťa.
Dôvodila, že maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6P/83/2017-23
zo dňa 19.03.2018 zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti a otcovi maloletých detí bola určená
vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a
to na každé z detí. Otec býval s deťmi v spoločnej domácnosti do konca júla 2021, v

čase podania návrhu býval v ubytovni v X., pracoval a dosahoval príjem cca 900,- Eur.
Otec na deti neprispieva, v auguste 2021 poslal 118,- Eur, v septembri 119,- Eur a jednorazovo dal
do obálky a do schránky sumu 100,- Eur na jarmok. O deti sa nezaujíma, na narodeniny a meniny im
pošle iba SMS správu. Stará matka ďalej uviedla, že deťom hradí obedy v plnej výške, s
deťmi má zvýšené výdavky, nakoľko maloletá B. a Z. sú zdravotne ťažko postihnuté. Otec maloletých
detí s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že v súčasnej dobe je nezamestnaný, nemá

žiadny príjem, hľadá si zamestnanie. Žije len s družkou vo Y. F., ktorá mu pomáha s platením výživného
na deti. Predložil lekársku správu, z ktorej vyplynulo, že dňa 15.02.2020 spadol a udrel si ľavé zápästie.
Zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že sa zamestnal, pracuje v automobileH., kde je v skúšobnej dobe. Následne dňa 23.03.2022 súdu oznámil, že bude platiť výživné
po 100,- Eur na každé dieťa. Kolízny opatrovník v záujme maloletých detí navrhol, aby došlo k zvýšeniu
vyživovacej povinnosti na sumu 100,- Eur na každé dieťa.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti boli rozhodnutím súdu pod č.
k. 6P/83/2017-23 zo dňa 19.03.2018 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a otec
maloletých detí bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou na každé dieťa vo výške 30 % životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré bol povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny X., počnúc právoplatnosťou uvedeného rozsudku. Otec maloletých detí

pracoval od 09.09.2020 do 30.11.2021 v spoločnosti E., pričom pracovný pomer bol ukončený na jeho
vlastnú žiadosť, nakoľko prestal chodiť do práce bez udania dôvodu a SMS správou zamestnávateľovi
oznámil, že u neho nechce ďalej pracovať. Za obdobie od 12/2020 - 11/2021 dosahoval u uvedeného
zamestnávateľa čistý priemerný mesačný príjem 930,07 Eur. Z dohody o skončení pracovného pomeru
zo dňa 29.11.2021 vyplynulo, že pracovný pomer bol ukončený dňa 30.11.2021 dohodou bez udania
dôvodu. Otec maloletých detí predložil súdu nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva výška nájomného v

ubytovni (obdobie od 28.07.2021 do 28.08.2021), a to 230,- Eur, príjmové pokladničné doklady o
úhradách nájmu a bločky o úhrade v spoločnosti S. vo výške 54,30 Eur a 66,30 Eur. Stará matka
maloletých detí predložila súdu rozpis výdavkov mesačne vo výške 1.154,- Eur. Nájomné hradí vo výške
cca 185,- Eur, elektrinu cca 48,- Eur, ročné vyúčtovanie cca 300,- Eur, plyn 35,- Eur štvrťročne, mobil
12,- Eur, káblová televízia a internet 25,- Eur, stravu cca 52,- Eur, životnú poistku 25,- Eur,

hygienické potreby 40,- Eur, školské potreby 25,- Eur, školné 18,- Eur, obedy v škole 100,- Eur, lieky
(ona i deti) 50,- Eur, oblečenie a obuv 70,- Eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 28 ods. 1, § 62 ods. 1 - 4, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, vo svetle ktorých výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil a

dospel k záveru o zistení takej zmeny pomerov na strane maloletých detí, ktoré jednoznačne indikujú k
zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca. Za zmenu pomerov považoval zvýšené náklady na zabezpečenie
potrieb maloletých detí s prihliadnutím na fakt, že otec nielenže neprispieva nad rámec sumou určeného
výživného ničím, ale ani aktívne nepristupuje k získaniu zamestnania, pričom aj doposiaľ stanovené
výživné riadne neplatí. Otec sa tiež o deti nezaujíma, ani ich nekontaktuje. Zvýšené potreby maloletých

detí konštatoval v spojení s ich postupujúcim vekom, zabezpečením stravy, oblečenia, hygienických
potrieb, zdravotnej starostlivosti, zabezpečením školskej dochádzky, ktoré v ťažiskovej miere znáša
stará matka maloletých detí, pričom nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby starostlivosť o deti
zabezpečovala nielen v rovine osobnej, ale aj ťažiskovo vo finančnej. Poukázal na teoretické východiská
dané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, s poukazom na ktoré pri posudzovaní zmeny pomerov povinného

(otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne
pracoval (nebol ukončil bezdôvodne pracovný pomer) a mohol by dosahovať naďalej taký príjem, ktorý
by mu umožnil platiť výživné pre maloleté deti vo výške 100,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom otec
sám súdu dňa 23.03.2022 oznámil, že bude platiť 100,- Eur na každé dieťa. Neboli zároveň zistené
žiadne prekážky, ktoré by otcovi bránili pracovať. Otec poukazoval na svoj zdravotný stav, no tento mu

nebránil byť riadne zamestnaný. Maloleté deti potrebujú otca, keď už prišli o matku a ak sa otec nevie
postarať osobne o maloleté deti, mal by robiť všetko pre to, aby ich zabezpečil aspoň po materiálnej
stránke a neprenechával celú starostlivosť na starú matku. Zároveň súd prvej inštancie zmenil rozsudok
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6P/83/2017-23 zo dňa 19.03.2018 v časti určenia výšky
vyživovacej povinnosti otca. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového

poriadku v spojení s § 57 CMP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletých detí,
navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že bude prispievať na maloleté deti zvýšeným výživným
len v sume 70,- Eur na každé dieťa, a to s poukazom na skutočnosť, že jeho mesačný príjem tvorí len

minimálna mzda, býva u družky, kde sa podieľa na úhradách za bývanie a služby spojené s užívaním
bytu vo výške 200,- Eur, mesačne uhrádza za vyhlásený osobný bankrot po 14,- Eur, telekomunikačné
náklady za paušál v S. R. má 100,- Eur, pričom z toho, čo mu zostane, nie je schopný platiť
vyššie výživné, ako v odvolacom konaní navrhuje.

6. Stará matka maloletých detí k podanému odvolaniu otca vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že
s týmto rozhodne nesúhlasí. Poukázala na to, že má zvýšené výdavky na výchovu vnúčat, pričom dve
z nich sú ťažko zdravotne postihnuté, s čím súvisia zvýšené výdavky na lieky, stravu, ošatenie a inézdravotné pomôcky. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, ani im nezatelefonuje, preto nie je možné súhlasiť
s jeho dôvodmi na odvolanie.

7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s ním súhlasiť
nemôže, pretože zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí, pričom maloleté Z. a B. sú ťažko
zdravotne postihnuté, stará matka má na výchovu detí zvýšené výdavky. Otec odišiel zo spoločnej
domácnosti, od uvedeného obdobia deti nekontaktuje, ničím im neprispieva. Nižšie výživné nie je v
záujme maloletých detí. Tiež uviedol, že s vyjadrením starej matky súhlasí.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na
prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
a contrario CSP), keďže nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani

dôležitý verejný záujem, v spojení s § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v základe vyhovel návrhu starej matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a túto mu zvýšil na 100,- Eur mesačne na každé

dieťa, dôvodiac naplnením zákonných predpokladov takéto rozhodnutie opodstatňujúcich (podstatná
zmena pomerov na strane mal. detí).

10. Odvolateľ (otec maloletých detí) namietal správnosť rozhodnutia ťažiskovou časťou dôvodiac svojimi
výdavkami a nízkym príjmom, teda aktuálnou nepriaznivou finančnou situáciou neumožňujúcou mu

zvýšené výživné platiť.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

12. Následne odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu jeho správnosti vo

svetle o.i. tiež odvolateľom uplatnených dôvodov na odvolanie.

13. Odvolacie námietky otca, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v
zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním
obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne zisteného skutočného

stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35 a § 36 CMP), vyhodnotiac výsledky
vykonaného dokazovania vo svetle zásad uvedených v ust. § 191 CSP, vyvodil z neho správne
právne závery o dôvodnosti návrhu starej matky na zvýšenie výživného nad rámec doposiaľ súdnym
rozhodnutím určenej vyživovacej povinnosti otcovi v prospech mal. detí, konštatujúc naplnenie
zákonných predpokladov z hľadiska ust. § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zvýšenie výživného

vo svetle záujmu mal. detí odôvodňujúcich, posúdiac tvrdenia otca na ktorých zakladal nedôvodnosť
požadovaného zvýšenia výživného vo svetle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako nespôsobilých privodiť
zamietajúce, či svojou výškou v prospech otca vyznievajúce rozhodnutie. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov

a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe
fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

14. Nad rámec uvedeného a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza:

15. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom.
Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k
dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Rodičovsképráva a povinnosti vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu,
pričomjeirelevantné,čisúrodičiadieťaťamanželmi,alebonie.Súčasťourodičovskýchprávapovinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého

dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona
o rodine). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri

určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
Rozsudok vo veciach výživného možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 157 CMP).

18. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovením § 62 Zákona o rodine, v spojení
s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je na jednej strane garantované právo rodičov
vychovávať svoje deti a na druhej strane garantované právo deťom na rodičovskú starostlivosť a
výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok

materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach
dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný,
mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť rodičov, prostredníctvom ktorej sa uvedené právo detí
napĺňa, má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných
plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a

podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (tiež zvýšenia) vyživovacej povinnosti rodiča k
dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú
len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie
sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj
náklady na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé

sa živiť, tieto sú však limitované z hľadiska ich vynakladania reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd
zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje
výživné vo finančnom vyjadrení a pri zvyšovaní výživného tiež nárast životných nákladov vo svetle tzv.
valorizačnej klauzuly, ako aj právo mal. detí podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. V súlade
s právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť

čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie
povinného rodiča definované v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

19. V konkrétnostiach posudzovanej veci z dokazovania vyplynulo, že k poslednej úprave výživného v
prospech mal. detí došlo pred viac ako štyrmi rokmi a to rozsudkom OS Nové Mesto nad Váhom zo

dňa 19.03.2018, č. k. 6P/83/2017-23, ktorým bola otcovi určená povinnosť prispievať na každé z mal.
detí sumou zákonom stanoveného minimálneho výživného mesačne. Stará matka požadovala zvýšenie
výživného dôvodiac podstatnou zmenou pomerov na strane mal. detí, ku ktorej došlo plynutím času,
rastom životných nákladov ako aj zásadnou zmenou v kvalite aj kvantite odôvodených potrieb mal. detí
a ich zdravotným stavom, (dve z detí sú ťažko zdravotne postihnuté) požadujúc zvýšenie výživného na

každé z detí na 120,- Eur mesačne. Otec protiargumentoval nedostatočnými finančnými pomermi takúto
zmenu odôvodňujúcimi.20. Súd prvej inštancie predovšetkým východiskovo náležite vymedzil relevantnou právnou úpravou
vyžadovanúzákonnúpodmienku(zmenupomerovpodľa§78ods.1Zákonaorodine)prestaroumatkou
požadované rozhodnutie, výlučne za splnenia ktorej môže dôjsť k zmene skoršej súdnej úpravy otcovej

vyživovacej povinnosti. Následne v okolnostiach posudzovanej veci správne v prospech starou matkou
požadovanej zmeny vyhodnotil a označil skutočnosti zistené na strane mal. detí a časový odstup od doby
poslednej úpravy výživného (viac ako štyri roky) a v súvislosti s tým tiež nárast výdavkov spojených s
vyšším vekom detí, ako aj ich zdravotným stavom (náklady na lieky, zdravotnú starostlivosť), nárastom
na bežné výdavky (oblečenie, strava, hygiena a pod.) ktoré považoval z pohľadu aplikovaných noriem za

kvalifikovanú zmenu pomerov bez ďalšieho indikujúcu k zmene výživného v zmysle jeho zvýšenia, s čím
sa odvolací súd plne identifikuje. Následne súd prvej inštancie správne pristúpil jednak k rozboru príjmu,
ako aj komplexných pomerov výživou povinnej osoby - otca, vrátane jeho výdavkov, ktorý svoj postup aj
dostatočne vysvetlil, za súčasného vysporiadania sa s námietkami otca smerujúcimi voči zvýšeniu mu
vyživovacej povinnosti. Správne pri príjmoch otca neprihliadal na jeho v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie zistenú nezamestnanosť, keďže túto si zjavne privodil otec sám, keď ukončil ako vyplýva z

vykonaného dokazovania pracovný pomer v poslednom zamestnaní na vlastnú žiadosť (dohodou), kde
pracoval s príjmom vo výške 930,07 Eur netto, ktorý by mu platenie určeného výživného jednoznačne
umožňoval. Keďže sa o tento príjem pripravil, vo svetle zásady potencionality príjmu (§ 75 ods. 1 ZR)
tak správne súd prvej inštancie pre potreby posudzovania jeho pomerov aj z tohto príjmu vychádzal,
keď zároveň neboli zistené skutočnosti, ktoré by indikovali k záveru, že tento stav mal objektívne, od

vôle otca nezávislé príčiny.

21. Opísané východiská v plnom rozsahu tak opodstatňujú záver, ku ktorému súd prvej inštancie vo
výsledku dospel, t.j. že zmena pomerov na strane mal. detí (náklady na pokrytie ich odôvodnených
potrieb) pri súčasných pomeroch otca (tiež zistenom skončení pracovného pomeru z jeho podnetu),

zvýšenie výživného, teda jeho zmenu na prospech mal. detí na súčasnú sumu 100,- eur mesačne
rozhodne odôvodňujú.

22. Bez relevancie je obrana otca spočívajúca v odvolávaní sa na aktuálne jeho minimálnu výšku príjmu,
či životné náklady.

23. Z právnej úpravy vypláva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a na výdavky, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť, súd pri skúmaní pomerov rodiča neprihliadne (§ 62 ods. 5 Zákona
o rodine).

24. Výdavky na úhradu potrieb maloletého sú prioritné (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto je rodič
povinný v prvom rade uhradiť výživné pre maloleté dieťa a potom uspokojiť svoje iné ako nevyhnutné
výdavky. Je neprípustné, aby maloleté dieťa, ktoré nie je schopné si samé zabezpečiť prostriedky
na živobytie, bolo vystavené ekonomickej biede za situácie, že jeho rodič má (tiež potencionálne)
schopnosti a možnosti túto výživu zabezpečiť.

25. Skutočnosť, že otec má výdavky ako tvrdí v odvolaní, nemôže byť vykladaná a hodnotená v
neprospechvýživouoprávnenýchosôb-maloletýchdetí,participovanienariadnomzabezpečeníktorých
potrieb,je prvoradouzákonnoupovinnosťouotca,ktoréhotiežzaťažujezodpovednosťzato,abysisvoje
životné náklady nastavil spôsobom umožňujúcim mu prioritne zabezpečiť aspoň základné odôvodnené

potreby mal. detí prostredníctvom zvýšenej vyživovacej povinnosti. Nemožno tiež neprihliadnuť na to,
že otec po smrti matky mal. detí opustil spoločnú domácnosť a plnú starostlivosť o mal. deti ponechal na
pleciach starej matky. Otec sa o deti sa nezaujíma, nekontaktuje ich, nepodieľa sa ani v najmenšom na
starostlivosti o ne, čo je už len z hľadiska jeho zákonných povinností neudržateľné a primerané výživné
je len minimom z jeho rodičovských povinností, prostredníctvom ktorých sa má prejavovať v praktickom

živote jeho rodičovská zodpovednosť voči deťom. Otec neuvádzal žiadne také výdavky, ktoré by boli
spôsobilékzáveru,žesúfavorizujúcepredjehovyživovacoupovinnosťou.Pokiaľjehopomeryumožňujú
platbu paušálu telekomunikačnému operátorovi vo výške 100,- Eur (čo sám uvádza v odvolaní), čo je
skutočne nadštandardný výdavok takéhoto charakteru, nemožno pochybovať o tom, že musí byť v jeho
možnostiach platiť aj súdom určené výživné.

26. V nadväznosti na to je potrebné tiež konštatovať, že v rámci konania na strane otca neboli
preukázané žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili v aktivite za účelom získania lepšieho
zamestnania, či ďalšieho zamestnania, prípadne rozšírenia jeho majetku za účelom kontinuálnehopokračovania v zodpovednom plnení si jeho zákonnej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ sa odvolával na
svojzdravotnýstav,takokremsprávyoudretízápästianarukevroku2020žiadnedôkazy(tiežkonkrétne
tvrdenia) umožňujúce záver o zdravotných limitoch jeho pracovnej spôsobilosti neprodukoval. Je preto

potrebné vo svetle zodpovedného prístupu otca k plneniu si svojej povinnosti z výživného, aby tento
nielen zodpovednosť k nej verbalizoval, ale ho tiež pretavil do potrieb reálneho života a prispôsobil mu
svoje ekonomické správanie, ako aj pracovné aktivity.

27. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností, nemožno vecnej správnosti rozhodnutia

súduprvejinštancieničzásadnévytknúť.Tentovosvetlesprávnychteoretickýchvýchodískaplikovaných
na zistený skutkový stav posúdil, že sú splnené zákonné predpoklady pre starou matkou požadované
zvýšenie výživného v súdom určenom rozsahu a neindikuje k odlišnému záveru ani obsah otcom
podaného odvolania. Súd prvej inštancie správne pri posudzovaní naplnenia zákonného predpokladu
pre požadovanú zmenu výživného správne prihliadal tak na potencionálne možný príjem otca, bez
zohľadnenia výdavkov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť z hľadiska ich favorizácie pred plnením si

vyživovacej povinnosti a zásadnú zmenu pomerov na strane mal. detí vyžadujúcu si ingerenciu súdu v
podobe zvýšenia výživného.
28. Odvolacie námietky otca tak komplexne nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé privodiť v
prospech neho priaznivejšie rozhodnutie.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Otec v odvolaní voči rozhodnutiu súdu
prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by neboli predmetom posudzovania
súdom prvej inštancie a s ktorými by sa už súd prvej inštancie nebol náležite vysporiadal, pričom
odvolacím prieskumom rovnako neboli zistené skutočnosti, ktoré by indikovali k odlišnému, v prospech

otca vyznievajúcemu rozhodnutiu.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

33.VmimosporovýchkonaniachupravenýchCMPplatívychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanovení
zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z
účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku
a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na

okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

34. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,

prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.