Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/660/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315214050
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8315214050.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v spore žalobcu Generali Poisťovňa, a. s.,

Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská
3, Bratislava, proti žalovanému Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U., zastúpenému JUDr.
Petrom Gdovinom, advokátom, Kalininova 675, Humenné, o zaplatenie 9 193,43 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýuhradiť žalobkyni 1 447,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
z dlžnej sumy ročne od 19.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 68,52%
z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 16.12.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zaviazať žalovaného na
zaplatenie 9 193,43 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 781,35 eur
od 1.7.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2 412,08 eur od
19.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.10.2006 uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu na povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na osobné motorové
vozidlo EČ: U. XXXAM.

Dňa6.10.2007viedolžalovanýosobnémotorovévozidloshladinoualkoholuvkrvivovýške1,79promile,
v dôsledku čoho sa náležite nevenoval vedeniu vozidla a spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bol

usmrtený jeho spolujazdec L. R.. Za tento skutok bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/
XX/XXXX uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia.

Žalobkyňa uplatnený nárok odvodzovala od uznania záväzku žalovaného, ku ktorému došlo dňa
9.5.2013 s tým, že žalovaný uznal dlh vo výške 7 825,38 eur, ktorý mu vznikol ako regresná pohľadávka
voči žalobcovi a zaviazal sa ho splácať formou mesačných splátok po 66 eur, pričom maximálna doba
splácania bola určená na 120 mesiacov od vystavenia splátkového kalendára. Do dňa podania žaloby

uhradil regresnú pohľadávku vo výške 1 124 eur, pričom sumu 80 eur uhradil ešte pred podpisom
splátkového kalendára a sumu 1 044 eur počas záväzku so splácaním dlhu. Poslednú úhradu vo výške
60 eur uhradil 22.5.2015.Dňa 8.10.2013 vyzvala Sociálna poisťovňa, a. s. žalobkyňu na zaplatenie ďalšej sumy vo výške 4
824,17 eur ako náhradu za vdovský a sirotský dôchodok po zomrelom L. R.. Žalobkyňa uhradila dňa
14.11.2013 sumu 2 412,08 eur po zohľadnení spoluviny vo výške 50%. Preto bol žalovaný vyzvaný

listom z 18.11.2013 na úhradu regresnej pohľadávky 2 412,08 eur najneskôr v termíne do 18.12.2013.
Žalovaný na výzvy žalobkyne nereagoval a pohľadávku doposiaľ neuhradil. Preto žalobkyňa žiadala
zaviazať žalovaného celkovo na zaplatenie sumy 9 193,43 eur.

3. Okresný súd Humenné rozsudkom z 8.12.2016 zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni 2 412,08 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 19.12.2013 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný
má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 47,52% z celkových trov konania.

Žalobevyhovelnatomskutkovomzáklade,žemalzapreukázané,žežalovanýpridopravnejnehodedňa
6.10.2007 spôsobil poškodenie zdravia s následkom smrti spolujazdcovi L. R.. Za obdobie od 6.10.2012

do 5.10.2013 žalobkyňa vyplatila Sociálnej poisťovni, a. s. sumu 2 412,08 eur. Keďže žalovaný viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, vznikol žalobkyni nárok podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky
423/1991 Zb. právo na náhradu toho, čo za žalovaného plnila. Keďže žalovaný tento nárok neuhradil,
zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 2 412,08 eur, vrátane úroku z omeškania.

Námietku premlčania žalovaného vyhodnotil súd tak, že žaloba bola podaná v zákonnej trojročne
premlčacej lehote a nárok žalobkyne tak nie je premlčaný, lebo plnenie Sociálnej poisťovni bolo
vyplatené dňa 14.11.2013 a žaloba bola na súd podaná dňa 16.12.2015.

Súd žalobu vo výške 6 781,35 eur vrátane príslušenstva zamietol z dôvodu nepreukázania tohto nároku,

keďže žalobkyňa si túto sumu uplatnila na základe uznania žalovaného. Ide o listinu z 20.2.2013, z
ktorej nie je zrejmé v akej výške bol dlh uznaný. V uznaní dlhu a dohode o splátkach absentuje dátum
a podpis a žalobkyni sa nepodarilo predložiť originál tohto uznania a ani iným spôsobom preukázať
pravosť tohto dokumentu po tom, čo bol žalovaným spochybnený. V tejto časti bola žaloba zamietnutá
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou.

4. Proti rozsudku podali strany sporu odvolanie, v dôsledku čoho rozhodoval Krajský súd v Prešove.
Ten uznesením sp. zn. XCo/XX/XXXX z 25.6.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení uznesenia k vznesenej námietke premlčania uviedol, že uplatnený nárok nepredstavuje
bezdôvodné obohatenie tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Žalobkyňa si uplatnila
regresný nárok, ktorý sa odvíja od záväzkového vzťahu medzi ňou a žalovaným z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto nie je dôvodná
aplikácia ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, upravujúca premlčanie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o sumu 2 412,08 eur krajský súd konštatoval, že je predčasný záver súdu prvej inštancie
o povinnosti žalovaného túto sumu uhradiť, lebo nie je ustálené, ku ktorému z nárokov sa čiastočné
plnenie žalovaného viaže. Či k pohľadávke, ktorá mala byť žalovaným uznaná alebo k pohľadávke vo

výške 2 412,08 eur. K samotnému uznaniu záväzku zo strany žalovaného krajský súd konštatoval, že
ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznanie dlhu nemožno považovať za platný právny úkon,
bolo jeho úlohou skúmať existenciu nároku žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by sa
súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či nárok žalobcu, ktorý mal byť predmetom uznania dlhu, je
daný. Uznanie dlhu zvýhodňuje veriteľa z hľadiska dôkaznej situácie, pretože veriteľ v takomto prípade

nemusí existenciu nároku preukazovať iným spôsobom, pre záver o existencii nároku postačuje, že dlník
dlh uznal. V prípade neplatnosti úkonu uznania dlhu však nemožno bez ďalšieho dospieť k názoru o
nedôvodnosti žaloby bez toho, aby súd skúmal, či uplatnený nárok reálne vznikol a v akom rozsahu.

V ďalšej časti odôvodnenia uznesenia poukázal odvolací súd na závery Ústavného súdu SR vyslovené

v Náleze sp. zn. IV. ÚS 377/2018-52 z 31.1.2019 a konštatoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o nároku žalobcu neskúmal primeranosť uplatnenej regresnej náhrady zohľadňujúc kritériá vymedzené
ústavným súdom v citovanom náleze. Preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a nariadil opätovne
posúdiť dôvodnosť žaloby v naznačených intenciách.5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu.

Preto súd prvej inštancie v intenciách naznačených krajským súdom v zrušujúcom uznesení doplnil
dokazovanie výsluchom žalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, oboznámil sa s listinami
preukazujúcimi jeho zárobok, oboznámil sa s dôkazmi predloženými žalobkyňou o výplate regresnej
náhradySociálnejpoisťovniasostanoviskamistránsporu.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané

nasledovné skutočnosti.

6. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX mal za preukázané, že žalovaný bol
uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., lebo dňa 6.10.2007 medzi U. a obcou L. viedol motorové
vozidlo zn. Ford Escort EČ: U. XXXAM s hladinou 1,79 promile alkoholu v krvi, v dôsledku ktorého sa

náležite nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke a spôsobil nehodu, v dôsledku ktorej
jeho spolujazdec L. R. s hladinou 1,64 promile alkoholu v krvi utrpel ťažké zranenia, ktorým na mieste
podľahol.

7. Žalobkyňa predložila do konania ako dôkaz list z 20.2.2013 označený ako „Žiadosť o povolenie

úhrady na splátky“ podpísanú žalovaným. List obsahuje text „Uznávam svoj dlh voči Poisťovni Generali
a zároveň Vás žiadam o povolenie úhrady na splátky z dôvodu, že nedisponujem požadovanou sumou.
Vzhľadom na svoju finančnú situáciu by som bol schopný uhrádzať 50 eur mesačne. Uvádzam Vám
číslo poistnej udalosti XXXXXXXXXX-G., číslo regresu XXXXXXXXXX“.

Žalobkyňa predložila aj fotokópiu listiny „Uznanie dlhu a dohoda o splátkach“ uzatvorenú medzi ňou
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V článku 1 tejto listiny dlžník vyhlásil, že má voči veriteľovi
peňažný dlh v celkovej výške 7 825,38 eur, ktorý mu vznikol z regresnej pohľadávky pri poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo 6.10.2007. Uviedol, že v zmysle § 558 OZ uznáva dlh čo do dôvodu a výšky v
celkovej sume 7 825,38 eur a zaväzuje sa ho zaplatiť v zmysle podmienok ďalej uvedených. V článku

2 tejto listiny označenej ako „Dohoda o splátkach“ dlžník sa zaviazal svoj dlh v celkovej výške 7 825,38
eur splatiť formou mesačných splátok podľa nasledovného kalendára a to v mesačných splátkach v
minimálnej sume 66 eur mesačne a maximálna doba splácania 120 mesiacov od vystavenia splátkového
kalendára. V tejto dohode boli uvedené tri variabilné symboly a pri nich sumy. Išlo o variabilné symboly
XXXXXXXXXX suma 4 165,08 eur, XXXXXXXXXX suma 2 052,33 eur a XXXXXXXXXX suma 1 607,94

eur. Na tejto listine nie je uvedený žiaden dátum, je v nej podpis žalovaného, ale za žalobcu je na
listine len pečiatka spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. bez akéhokoľvek podpisu. Žalobkyňa k tejto
listine pripojila aj fotokópiu osvedčenia o pravosti podpisu, podľa ktorého 9.5.2013 bol osvedčený podpis
žalovaného.

8. Žalobkyňa predložila aj prehľad splátok uhradených žalovaným vo výške 1 124 eur.

9. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné výzvou z 8.10.2013 vyzvala žalobkyňu na zaplatenie sumy
4 824,17 eur, ktorá bola vyplatená T. R. ako dávky vdovského a sirotského dôchodku za obdobie od
6.10.2012 do 5.10.2013. Žalobkyňa reagovala listom zo 6.10.2007 a oznámila Sociálnej poisťovni, že jej

poukazuje na účet sumu 2 412,09 eur, pretože odpočítala spoluzavinenie vo výške 50% určené v zmysle
§ 441 OZ. Zavinenie spolujazdca bolo v tom, že hoci vedel, že vodič Y. W. bol ovplyvnený alkoholom,
musel predpokladať, že za takejto situácie nezvládne riadenie a môže dôjsť k ťažkým následkom na
zdraví a zároveň aj poškodený bol v opitom stave s hladinou 1,64 promile alkoholu v krvi.

Následne žalobkyňa listom z 18.11.2013 vyzvala žalovaného, aby najneskôr do 18.12.2013 nahradil
sumu 2 412,08 eur na variabilný symbol XXXXXXXXXX a tento list bol žalovanému doručený dňa
25.11.2013. Na úhradu tejto sumy bol žalovaný opätovne vyzvananý listom z 30.12.2013, ktorý mu bol
doručený 7.1.2014.

10. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že žalobkyňa uplatňuje svoj nárok
na zaplatenie sumy 6 781,35 eur na základe listiny - uznanie dlhu a dohoda o splátkach. Uvedená listina
nespĺňa formálne náležitosti, aby mohla byť považovaná za uznanie dlhu, lebo v nej absentuje akýkoľvek
údaj o dátume jej spísania a podpísania, je v nej uvedené, že bola podpísaná v X., čo však určitenemohol vykonať žalovaný, pretože podľa pripojenej osvedčovacej doložky ju mal podpísať 9.5.2013
v U.. Listina v časti označená ako „dohoda“ znamená, že ide o dvojstranný právny úkon, ale nie je
podpísaná veriteľom, za ktorého by mali konať najmenej dvaja členovia predstavenstva. Chýba tam

akýkoľvek podpis a je daná iba pečiatka. Pokiaľ ide o sumu 2 412,08 eur žalovaný uviedol, že ide o
vydanie bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku premlčania tohto nároku, pretože zo žaloby
vyplýva, že žalobkyňa vyplatila Sociálnej poisťovni regresnú náhradu dňa 14.11.2013 a žaloba bola
podaná dňa 16.12.2015. Došlo k uplynutiu dvojročnej premlčacej lehoty.

11. K podanému odporu sa žalobkyňa vyjadrila tak, že si uplatnila voči žalovanému regresnú náhradu,
pričom žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobkyni písomne dňa 20.2.2013, z ktorého je zrejmý dôvod
vzniku pohľadávky, lebo je tam číslo regresu a následne uznal písomne svoj dlh 9.5.2013, čo je
jednostranný právny úkon, pričom je zrejmý aj dôvod vzniku pohľadávky a jej výška. Pokiaľ ide o
vznesenú námietku premlčania pri sume 2 412,08 eur žalobkyňa uviedla, že právo sa premlčí v lehote
troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia, pričom toto plnenie bolo vyplatené 14.11.2013 a nárok

by bol premlčaný až 14.11.2016. Žaloba bola podaná dňa 10.12.2015, čiže počas plynutia premlčacej
lehoty.

12. V priebehu sporu žalobkyňa konštatovala, že sa jej nepodarilo zabezpečiť originál listiny „Uznanie
dlhu a dohoda o splátkach“, predložila len výpis z Registra overovania pravosti podpisov, podľa ktorého

bol pod poradovým čílom XXXXXX v roku 2013 overovaný podpis žalovaného na Notárskom úrade
JUDr. N. X.. Predložila originál listiny z 20.2.2013 označenej ako žiadosť o povolenie úhrady na splátky.

Žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru k uznaniu dlhu došlo už na základe listiny z 20.2.2013, lebo je
tam popísané číslo poistnej udalosti, aj číslo regresu, čiže je zrejmé, k uznaniu akého dlhu došlo. Výšku

dlhu sa dala predpokladať, pretože žalovaný ju vedel podľa čísla regresného konania. Pokiaľ ide o druhú
listinu, je možné ju rozlíšiť ako jednostranný právny úkon - uznanie záväzku a dvojstranný právny úkon -
dohoda o splátkach. Čiže ak by aj bola neplatná dohoda o splátkach, bol by platný jednostranný právny
úkon a to uznanie záväzku.

13. Žalovaný opätovne poprel, aby listina z 20.2.2013 mohla byť považovaná za uznanie záväzku, lebo
v nej chýba suma, ktorú žalovaný mal uznať. Pokiaľ ide o druhú predloženú listinu, tak poukázal na to,
že v nej chýba akýkoľvek dátum, pričom podľa záverečného ustanovenia mala nadobudnúť platnosť a
účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Za žalobkyňu tam nie je žiaden podpis
a chýba dátum. Zároveň žalobkyňa ani nepredložila originál listiny a preto to nemožno považovať za

listinný dôkaz. Preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

14. Na preukázanie skutočnosti, kedy došlo k podpísaniu listiny „Uznanie záväzku a dohoda o splátkach“
žalobkyňa navrhla vyžiadať správu od JUDr. X., kedy došlo k overeniu podpisu žalovaného. Súd
uznesením na pojednávaní dňa 9.1.2020 návrh na takéto dokazovanie zamietol, pretože nebolo spornou

skutočnosťou to, že podpis žalovaného bol overovaný dňa 9.5.2013 na Notárskom úrade JUDr. X.B.
v U.. Svedčí o tom jednak osvedčovacia doložka a jednak výpis z Centrálneho registra overovania
pravosti podpisov, ktoré žalobkyňa predložila. Zároveň však právny zástupca žalobkyne uviedol, že z
týchto listín nie je možné zistiť, k akej listine bol podpis žalovaného overovaný. Nič by na tom nezmenil
ani navrhovaný dôkaz a to vyžiadanie správy od JUDr. X.. Tá by mohla len znova potvrdiť, že podpis

žalovaného bol na jej úrade overovaný dňa 9.5.2013. Žalobkyňa predložila osvedčenie na samostatnom
liste papiera, bez ďalších identifikačných údajov a preto nebolo možné preukázať, že žalovaný podpísal
listinu, na ktorej chýba jeho podpis.

15. Po zrušení prvoinštančného rozsudku žalovaný zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom aj naďalej trval

na tom, že ani jedna z listín predložených žalobkyňou nemôže byť relevantným uznaním záväzku zo
strany žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala kedy jej vznikol regresný nárok voči
žalovanému, vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu. Zároveň sa
vyjadril tak, že ak by aj súd dospel k záveru, že niektorá z listín, ktoré žalobkyňa považuje za uznanie
dlhu, je platným právnym úkonom a dlh by bol premlčaný, žalovaný nemal možnosť sa o tejto právnej

skutočnosti dozvedieť a teda nemôže platne dôjsť k uznaniu premčaného dlhu.Žalobkyňa považovala vyjadrenie žalovaného o tom, že ak by išlo o premlčaný dlh, nemohol by ho
žalovaný platne uznať za zneužitie práva rovnako, ako keď namietal pravosť listiny - uznanie záväzku.
Súd by nemal na tento názor prihliadnuť.

16. Na návrh žalobkyne bol žalovaný vypočutý k majetkovým pomerom, vzhľadom na poukazovanie
krajského súdu na Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 377/2018.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je ženatý a z jeho manželstva pochádzajú dve už plnoleté

deti, pričom syn býva v spoločnej domácnosti s ním a jeho manželkou, pretože aj keď je plnoletý,
je nezamestnaný a vedený na úrade práce. Byt patrí do výlučného vlastníctva manželky, ktorá je
živnostníčka a pracuje pre spoločnosti Píla BEKY, a. s. V tejto spoločnosti pracoval na živnosť aj samotný
žalovaný, ale od určitej doby má uzatvorený pracovný pomer a pracuje len na polovičný úväzok, pričom
zarába zhruba 300 eur mesačne. Keďže má 59 rokov, žiadnu inú prácu si v regióne nenašiel a nemá
žiaden iný príjem. Má len zárobok od svojho zamestnávateľa a nevlastní žiadne veci vyššej hodnoty.

Nevlastní motorové vozidlo, ani nemá úspory. Zo zárobku prispieva na spoločnú domácnosť a 150 eur
platí ako hypotéku, pretože spolu s manželkou prerábali byt.

Žalovaný predložil výplatné pásky, z ktorých bolo preukázané, že v mesiaci jún 2019 mu bola vyplatená
mzda vo výške 242,48 eur, v mesiaci august 2019 suma 254,53 eur a v septembri 2019 suma 366,06 eur.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovanému bola zo strany žalobkyne zaslaná ďalšia výzva
na úhradu dávok v sume 2 775,54 eur a malo by ísť o regresný nárok za obdobie november 2017 až
máj 2018. Zároveň poukázal na to, že žalovaný už bol zaviazaný uhradiť sumu 90 000 eur manželke
a deťom neb. L. R. a to rozsudkom súdu.

Žalobkyňa k tomu uviedla, že od dopravnej nehody ku dňu pojednávania dňa 13.2.2020 vyzvala
žalobkyňa žalovaného na uhradenie celkovej regresnej náhrady vo výške 104 987 eur, čo je vdovský
a sirotský dôchodok a ušlá výživa pre pozostalých nebohého R.. Je nastavená rezerva pri tomto
poistnom plnení ešte asi vo výške 60 000 eur, čiže sa predpokladá, že ešte takáto suma bude vyplatená

pozostalým.

17. Na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku žalobkyňa predložila výpisy z bankového účtu,
ktorými preukázala, že dňa 22.11.2010 uhradila Sociálnej poisťovni sumu 4 385,49 eur na číslo regresu
XXXXXXXXXX. Dňa 8.3.2012 vyplatila sumu 2 052,33 eur na číslo regresu XXXXXXXXXX, dňa

15.4.2010 vyplatila sumu 2 107,94 eur na číslo regresu XXXXXXXXXX a dňa 14.11.2013 vyplatila sumu
2 412,08 eur na číslo regresu XXXXXXXXXX. Po predložení týchto dôkazov žalovaný na pojednávaní
dňa 13.2.2020 opätovne vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku žalobkyne.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná,

ale len v časti.

19. Žalobkyňa uplatnila regresný nárok voči žalovanému vo výške 9 193,43 eur, pričom z podanej žaloby
vyplýva, že išlo o súčet štyroch samostatne vedených regresných nárokov pod rôznymi variabilnými
symbolmi. Pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX bol vedený nárok vo výške 3 121,08 eur, pod

variabilným symbolom XXXXXXXXXX bol vedený nárok vo výške 2 052,33 eur, pod variabilným
symbolom XXXXXXXXXX bol vedený nárok vo výške 1 607,94 eur a pod variabilným symbolom
XXXXXXXXXX bol vedený nárok vo výške 2 412,08 eur.

Keďže žalobkyňa podala žalobu tak, že prvé tri nároky uplatňovala na základe dvoch listín o ktorých

tvrdila, že ide o uznanie záväzku, súd musel posúdiť, či žalovaný na základe týchto listín uznal svoj
nárok voči žalobkyni, pretože z uznesenia krajského súdu vyplynulo, že uznanie dlhu ako jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania
dlh existoval. Veriteľ v takomto prípade nemusí existenciu nároku preukazovať iným spôsobom, pre
záver o existencii nároku postačuje, že dlžník dlh uznal.

20. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Pokiaľideolistinuz20.2.2013,súdtútolistinuneposúdilakouznaniezáväzkužalovanéhovočižalobkyni
z dôvodu, že nespĺňa formálne náležitosti, pretože písomne uznaný dlh musí byť určený čo do dôvodu

aj čo do výšky. V uznaní nie je uvedená žiadna výška dlhu, ktorý by žalovaný mal uznať a ako dôvod
je uvedené číslo poistnej udalosti a číslo regresu. Súd má za to, že takto uvedený dôvod a výška dlhu
je nedostatočná. Žalobkyňa uvádzala, že dôvod uznania dlhu je vymedzený číslom poistnej udalosti
a výška číslom regresného nároku. Toto číslo sa viaže k nároku vyplatenému dňa 22.11.2010. Súd
poukazuje na to, že uvedené uznanie dlhu tak ako ho prezentuje žalobkyňa je z 20.2.2013 a je tam

uvedené jedno číslo regresného nároku. Je však nepochybné z listín, ktoré predložila sama žalobkyňa,
že v uvedený deň boli splatné aj ďalšie dva regresné nároky, ktoré boli vyplatené dňa 15.4.2010 a
8.3.2012. Teda žalovaný ani len dedukciou nemohol určiť výšku dlhu, ktorú takýmto spôsobom by mal
uznať. Zároveň žalobkyňa vôbec nepredložila do konania žiadne výzvy adresované žalovanému, ktoré
by preukázali skutočnosť, že bol vyzvaný na úhradu jednotlivých regresných nárokov s uvedením čísla
regresnéhonároku avýškydlhukjednotlivýmregresom.Tedanepreukázala,žežalovanýdňa20.2.2013

poznal presnú výšku uplatneného nároku a teda aj výšku svojho dlhu a túto uznal len na základe toho, že
v liste z 20.2.2013 bolo uvedené jedno číslo regresného nároku. Teda listinu z 20.2.2013 súd posúdil tak,
že ju nemožno považovať za uznanie dlhu žalovaného voči žalobkyni, pretože v nej absentuje presne
vymedzená výška uznaného záväzku zo strany žalovaného.

21. Pokiaľ ide o listinu označenú ako „Uznanie dlhu a dohodu o splátkach“ súd konštatoval, že táto
listina bola súdu predložená len vo fotokópii a žalovaný ju namietal. Teda pravosť listiny nebola ničím
preukázaná a žalobkyňa sa dostala do stavu dôkaznej núdze. Nepreukázala tak uznanie dlhu zo strany
žalovaného, ani uzatvorenie dohody o jeho splácaní v splátkach. Možno konštatovať, že ide o listinu,
ktorá obahuje dva právne úkony a to jednostranný právny úkon - uznanie dlhu zo strany žalovaného a

dvojstranný právny úkon - dohoda o splátkach. V listine však absentuje akýkoľvek dátum a preto nie
je možné z nej ustáliť, kedy k uznaniu dlhu došlo, resp. by došlo k dohode o splátkach. Žalobkyňa
len pripojila osvedčenie o pravosti podpisu z Notárskeho úradu JUDr. X., kde podpis žalovaného bol
overený dňa 5.3.2013. Toto osvedčenie je na samostatnom liste papiera a nie je možné preukázať, že
patrí k listine uznanie dlhu a dohoda o splátkach. Keďže však nebol predložený originál listiny, nie je

možné vyhodnotiť dokazovanie tak, že listina bola podpísaná dňa 9.5.2013. Ak chýba dátum, nie je
možné preveriť výšku dlhu, ktorý by bol listinou uznaný. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v
čase jeho uznania existoval a v akej výške. Ak nie je preukázaný dátum uznania, žalobkyňa by sa aj v
prípade predloženia originálu listiny dostala do stavu dôkaznej núdze, lebo by nevedela preukázať, či
dlh v konkrétnej výške existoval, lebo by sa nevedelo ku ktorému dnu sa to má skúmať. Navyše v tejto

listine sa uvádza, že mala byť podpísaná v X., avšak podpis bol overovaný v U.. Len v teoretickej rovine
možno konštatovať, že ak by aj žalobkyňa preukázala, že osvedčenie pravosti podpisu z 9.5.2013 bolo
osvedčením podpisu žalovaného na uvedenej listine, tak minimálne časť dlhu, ktorý žalovaný by takýmto
spôsobom mal uznať bola premlčaná. Keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom ani nepreukazovala, že
žalovaný o premlčaní dlhu vedel, listina by nemohla mať za následok platné uznanie dlhu. V listine sa

uvádzajú tri variabilné symboly, pod ktorými žalobkyňa viedla plnenia vyplatené Sociálnej poisťovni. Išlo
o plnenia vyplatené dňa 22.11.2010, dňa 8.3.2012 a dňa 15.4.2010. Minimálne pri nároku vyplatenom
dňa 15.4.2010 by išlo o premlčaný nárok, pričom v uznaní dlhu je uvedená len celková suma a teda
žalovaný nemohol vedieť, v akej časti uznáva aj premlčaný záväzok.

Súd však túto listinu nepovažoval za preukazujúcu uznanie dlhu zo strany žalovaného v zmysle § 558
OZ, lebo žalobkyňa nepredložila originál tejto listiny a žalovaný ju popieral.

22. Nárok žalobkyne súd posúdil podľa § 12 ods. 1 písm. a) Zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, podľa ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný spôsobil škodu motorovým vozidlom pod vplyvom

návykovej látky, pretože bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/
XXXX. S hladinou alkoholu v krvi vo výške 1,79 promile spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel jeho
spolujazdec L. R.. Žalobkyňa z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy na motorové vozidlo EČ: U. XXXAM,ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, vyplatila Sociálnej poisťovni nároky na vdovský a sirotské
dôchodky pozostalým po nebohom L. R.. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

23. Žalobkyňa listinnými dôkazmi a to výpismi zo svojho účtu preukázala, že Sociálnej poisťovni vyplatila
dňa 22.11.2010 sumu 4 385,49 eur, dňa 8.3.2012 sumu 2 052,33 eur, dňa 15.4.2010 sumu 2 107,94 eur
a dňa 14.11.2013 sumu 2 412,08 eur.

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania u všetkých uplatňovaných nárokov, súd skúmal, či

nedošlo k ich premlčaniu. Tak ako konštatoval krajský súd v zrušujúcom uznesení, uplatnený nárok
nepredstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto nie je ani dôvodná aplikácia
ustanovenia § 107 OZ. Žalobkyňa si uplatňuje regresný nárok t. j. nárok, ktorý sa odvíja od záväzkového
vzťahu medzi ňou a žalovaným z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlaaktorýjejvočižalovanémuvznikolvzmysle§12ods.1Zák.č.381/2001
Z. z. Súd preto na premlčanie aplikoval všeobecnú premlčaciu trojročnú lehotu podľa ustanovenia § 101

OZ. Podľa tohto ustanovenia, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pri plnení, ktoré žalobkyňa poskytla Sociálnej poisťovni dňa 15.4.2010 vo výške 2 107,94 eur by tak
premlčacia lehota začala plynúť 16.4.2010 a skončila by 16.4.2013. Žaloba bola podaná 16.12.2015

a preto súd považoval v tejto časti nárok za premlčaný. Podľa uplatnenej žaloby pri konkrétnom
variabilnom symbole však žalobkyňa uplatňovala voči žalovanému len sumu 1 607,94 eur. Teda túto
sumu súd považoval za premlčanú a v tejto časti žalobu zamietol.

Dňa 22.11.2010 vyplatila žalobkyňa Sociálnej poisťovni sumu 4 385,49 eur a premlčacia lehota tak

začala plynúť dňa 23.11.2010 a skončila 23.11.2013. Žaloba bola podaná 16.12.2015 a preto aj v tej časti
išlo o premlčaný nárok. Z tohto plnenia žalobkyňa uplatňovala sumu 3 121,08 eur, keď od vyplateného
plnenia Sociálnej poisťovni odpočítala sumu 1 124 eur, ktorú žalovaný uhradil, čo nebolo medzi stranami
sporné. Pri matematickom výpočte 4 385,49 mínus 1 124 eur by tak žalobkyňa mala uplatňovať 3 261,49
eur. Uplatnila však len sumu 3 121,08 eur. Tento jej nárok súd zamietol ako premlčaný.

Dňa 8.3.2012 vyplatila žalobkyňa Sociálnej poisťovni sumu 2 052,33 eur a premlčacia lehota tak začala
plynúť dňom 9.3.2012 a uplynula by dňom 9.3.2015. Žaloba bola podaná až 16.12.2015 a teda aj tento
nárok žalobkyne súd považoval za premlčaný a zamietol ho.

Teda nárok žalobkyne celkovo vo výške 6 781,35 eur považoval súd za premlčaný a preto v tejto časti
žalobu žalobkyne zamietol.

24. Nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2 412,08 eur súd považoval za dôvodný, lebo túto sumu
vyplatila Sociálnej poisťovni dňa 14.11.2013 a premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 15.11.2013 a

skončila by 15.11.2016. Žaloba bola podaná dňa 16.12.2015 a preto v tejto časti nešlo o uplatnenie
premlčaného nároku. Žalobkyňa zároveň listinným dôkazom a to výzvou Sociálnej poisťovne č. XX/
XXXX preukázala, že bola vyzvaná na zaplatenie vdovského a sirotského dôchodku za obdobie od
6.10.2012 do 5.10.2013 a to v celkovej výške 4 824,17 eur. Výzva jej bola doručená dňa 18.10.2013
a žalobkyňa odpovedala listom z 12.11.2013 tak, že poukazuje Sociálnej poisťovni sumu 2 412,09 eur,

pretože odpočítala mieru spoluzavinenia vo výške 50% z dôvodu, že poškodený, ktorý utrpel zranenia
ktorým podľahol vedel o tom, že vodič motorového vozidla je pod vplyvom alkoholu a zároveň sám bol v
opitom stave s hladinou 1,64 promile alkoholu v krvi. Následne listom z 18.11.2013 vyzvala žalovaného
na úhradu sumy 2 412,08 eur, pričom uviedla číslo regresu XXXXXXXXXX. Keďže celú zaplatenú sumu
1 124 eur žalobkyňa započítala na plnenie evidované pod č. XXXXXXXXXX, pretože išlo o skôr splatnú

pohľadávku, tak je zrejmé, že žalovaný z uplatneného nároku vo výške 2 412,08 eur neuhradil žalobkyni
nič.Pohľadávkanaktorúžalobkyňazapočítalaplneniažalovanéhovznikladňa22.11.2010apohľadávka
vo výške 2 412,08 eur až 14.11.2013. Teda správne započítala žalobkyňa plnenie na skôr splatnú
pohľadávku. Jej nárok na zaplatenie sumy 2 412,08 eur by tak bol oprávnený.

25. Zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu však vyplynula povinnosť súdu prvej inštancie aplikovať
závery Ústavného súdu SR vyslovené v Náleze sp. zn. IV. ÚS 377/2018-52 z 31.1.2019. Z citovaného
nálezu vyplýva, že primeranosť náhrady možno podľa názoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky
sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa vbudúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností za ktorých škoda vznikla a tiež skúmaním pomerov
toho, kto škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto troch komponentov možno
dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky

plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolnosti, za ktorých došlo ku škode, nie je dostatočným
podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí
komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej
náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady
tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola

príliš nízka, keď nesplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola ekonomicky (likvidačná).

26. Teda súd skúmal v zmysle záverov Nálezu Ústavného súdu SR nielen výšku plnenia a mieru jej
percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých ku škode došlo, ale aj majetkové pomery žalovaného.
Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že ide o opakujúce sa plnenie na výplatu sirotských a vdovského
dôchodku. Samotná žalobkyňa uviedla, že vyzvala žalovaného doposiaľ na úhradu celkovej regresnej

náhrady vo výške 104 987 eur a predpokladaná výplata do budúcna je ešte 60 000 eur. Súd tiež zohľadnil
skutočnosť, že žalovaný už bol zaviazaný na vyplatenie sumy 90 000 eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy pozostalým. Výsluchom žalovaného ako aj predložením jeho výplatných pások mal za preukázané,
že pracuje v spoločnosti Píla BEKY, a. s. na polovičný pracovný úväzok a dosahuje mzdu zhruba 300
eur mesačne. Je ženatý a s manželkou žijú v spoločnom byte, kde uhrádzajú pravidelné mesačná

náklady a 150 eur platí ako hypotéku, ktorú použili s manželkou na rekonštrukciu byt. Uviedol, že nemá
žiadne vyššie úspory, ani majetok vyšej hodnoty, nevlastní ani motorové vozidlo a finančné prostriedky
ktoré zarobí použije na úhradu svojich nevyhnutných výdavkov. Súd tak skúmal primeranosť uplatnenej
náhrady vzhľadom na okolnosti, za ktorých ku škode došlo, k 50% zníženiu nárokov vyplatených
Sociálnej poisťovni, ale aj vzhľadom na majetkové pomery žalovaného.

Súd mal za preukázané, že výplata vdovského a sirotských dôchodkov je zo strany Sociálnej poisťovne
variabilná, lebo za obdobie od 6.10.2012 do 5.10.2013 vyplatila Sociálna poisťovňa na týchto dávkach
celkovo sumu 4 824,17 eur. Zároveň žalovaný preukázal písomnú výzvu žalobkyne, ktorá ho vyzvala
na úhradu za obdobie od novembra 2017 do mája 2018 v celkovej výške 2 775,54 eur, lebo poukázala

Sociálnej poisťovni 5 551,09 eur. Predmetom konania je nárok žalobkyne vo výške 2 412 eur a to
za obdobie jedného roka od 6.10.2012 do 5.10.2013. Teda matematicky za jeden mesiac by tak mal
žalobkyni žalovaný uhradiť 201 eur, čo sú takmer 2/3 jeho príjmu. Za ďalšie obdobie, na základe výzvy z
22.11.2019 by mal žalovaný uhradiť žalobkyni 2 775,54 eur a to za sedem mesiacov. Pri matematickom
prepočte by jej mal tak uhradiť 396 eur, čo je viac ako je jeho mesačný príjem.

Vzhľadom na to, že podľa Nálezu Ústavného súdu SR nesmie ísť o likvidačný nárok zo strany žalobkyne,
súd ustálil, že primeraným nárokom by bolo 30% zo súm, ktoré vyplatila Sociálna poisťovňa. Súd má
za to, že takáto výška bude spĺňať kritérium výchovného pôsobenia na žalovaného a nebude vo vzťahu
k nemu likvidačnou. Aj keď žalovaný dosahuje nízky zárobok a jeho majetkové pomery nie sú dobré,

musí s uvedomiť, že svojim nezodpovedným správaním pod vplyvom alkoholu spôsobil smrť iného
človeka. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že aj poškodený L. R. bol pod vplyvom alkoholu. Keďže Sociálna
poisťovňa vyplatila na sirotských a vdovskom dôchodku za obdobie od 6.10.2012 do 5.10.2013, sumu
4 824,17 eur, pri matematickom prepočte a priznaní 30% z tejto sumy súd zaviazal žalovaného uhradiť
žalobkyni sumu 1 447,25 eur, v prepočte 120 eur mesačne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Teda

z celkového regresného nároku, ktorý žalobkyňa žiadala vo výške 50% t. j. 2 412,08 eur, jej súd priznal
len 30% z celkového regresného nároku, t. j. sumu 1 447,25 eur.

27. Žalobkyňa predložila do konania list z 18.11.2013, ktorým vyzvala žalovaného na úhradu sumy 2
412,08 eur a ktorý žalovaný prevzal dňa 25.11.2013. Žalobkyňa žiadala dlh uhradiť do 18.12.2013.

Žalovaný však túto povinnosť nesplnil a teda od 19.12.2013 sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok

z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Takýmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. podľa §
3 ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vdanom prípade ide o úroky z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy ročne a preto súd zaviazal
žalovaného spolu s plnením uhradiť žalobkyni aj takýto úrok z omeškania od 19.12.2013 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

28. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa uplatňovala sumu 9 193,43 eur a bola jej
priznaná suma 1 447,25 eur. Úspech žalobkyne bol 15,74% a úspech žalovaného 84,26%. Od úspechu
žalovaného odpočítal súd úspech žalobkyne a preto priznal žalovanému celkovú náhradu trov konania

v rozsahu 68,52% z trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.