Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209455
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5114209455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcov: 1/ L. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, F., 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, F., obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851
906, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, F., právne zastúpená: JUDr. Andrea

Vladárová, advokátka, so sídlom U. I. XX, A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/56/2014-1415 zo dňa 04. novembra 2021 v
spojení s opravným uznesením č.k. 18C/56/2014-1483 zo dňa 03. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti CKN parc. č. 488/5, záhrady o výmere 13m2, v katastrálnom území Q.,
zameranej geometrickým plánom č. 22/14 zo dňa 15.02.2014, vyhotovený Ing. H. M., pôvodne zapísanej
na LV č. XXX v k. ú. Q.. Žalobcom v rade 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %.
2. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že parcela EN č. 375/6 o výmere 764 m2 a parcela EN č.

375/5 o výmere 768 m2, obe v k.ú. Q., boli pôvodne vo vlastníctve štátu. Parcela č. 375/6 bola pôvodne
zameraná geometrickým plánom z roku 1959. Právny predchodca žalovanej na základe Dohody č. R
II 13/66 z roku 1966 registrovanej štátnym notárstvom nadobudol právo osobného užívania k pozemku
p. č. 375/5 o výmere 768 m2 podľa § 198 a nasl. vtedy platného Občianskeho zákonníka. V rokoch
1976-1980 prebehlo THM, v rámci ktorého sa určili nové hranice p.č. 375/5, THM sa pozemku p.č. 375/6
netýkalo, nakoľko tento pozemok sa vtedy nachádzal v extraviláne, tento pozemok bol evidovaný ako
pozemok v užívaní soc. organizácie. Došlo aj k prečíslovaniu pozemkov, parcela č. 375/6 bola ďalej

evidovaná pod p.č. 668/2 a parcela č. 375/5 sa rozdelila na p.č. 487 o výmere 201 m2 a p.č. 488 o
výmere 588 m2, tak výmera parciel 487 a 488 spolu predstavovala o 21 m2 viac, než výmera pôvodnej
parcely č. 375/5. THM bolo do evidencie nehnuteľností zapísané 01.01.1980 pod položkou výkazu
zmien 1/80, výmera parciel sa však na listoch vlastníctva nemenila. Zápisy do evidencie nehnuteľností
v tom čase nemali právotvorné účinky. K zmene vlastníckeho práva v dôsledku THM nemohlo dôjsť,
nakoľko oba pozemky vlastnil štát. V dôsledku THM nedošlo ani k zmene práva osobného užívania

pozemkov, nakoľko vyššie citované ustanovenia ani iné ustanovenia právnych predpisov platných v
čase zápisu THM do evidencie nehnuteľností pre THM takéto účinky neustanovovali. Po zápise THM
údaje o výmerách týchto pozemkov na listoch vlastníctva zostali nezmenené. Právo osobného užívaniapozemkov k spornej parcele sa nemohlo meniť ani následnou dohodou právnych predchodcov strán
sporu, nakoľko zmluvný prevod práva osobného užívania bol ustanovením § 199 vtedy účinného
Občianskeho zákonníka vylúčený. Žalobcovia na základe Dohody R II 184/80 registrovanej štátnym

notárstvom dňa 11.08.1980 nadobudli právo osobného užívania k pozemku parc. č. 668/2 o výmere
764 m2. Zmenou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.1992, podľa jeho ust. § 872 sa
právo osobného užívania pozemkov premenilo na vlastnícke právo. Vlastnícke právo žalobcov bolo
evidované na LV č. X a následne na LV č. XXX a vlastnícke právo právneho predchodcu žalovanej bolo
evidované na LV č. XX. V roku 2005 došlo k zrušeniu LV č. XX a pozemky z tohto LV sa zapísali na

LV č. XXX s tým, že na tomto LV už bola uvedená zväčšená výmera pozemkov o +21 m2. Vlastnícke
právo žalovanej k parc.č. 487 a č. 488 bolo zapísané na LV č. XXX na základe darovacej zmluvy a
geometrického plánu z roku 2009, následne žalovaná v tom istom roku darovala časť parciel svojej
sestre R. H., parc.č. 487 sa rozdelila na parc.č. 487/1 o výmere 142 m2 a na p.č. 487/2 o výmere
59 m2, a parc.č. 488 sa rozdelila na parc.č. 488/1 o výmere 163 m2 a parc.č. 488/2 o výmere 425
m2. R. H. sa stala vlastníčkou parc.č. 487/1 a parc.č. 487/2. K zmene výmery pozemku žalobcov na

LV došlo na základe vyššie uvedených rozhodnutí orgánov na úseku katastra nehnuteľností v roku
2011. V konaní nebol predložený listinný dôkaz preukazujúci existenciu scudzovacej zmluvy alebo
rozhodnutia k spornému pozemku, ktorý by potvrdil existenciu vlastníckeho práva žalovanej k tomuto
pozemku. Vôľapôvodnéhovlastníkapozemkovohľadomrozsahuprávaosobnéhoužívaniakuvedeným
pozemkom bola preukázaná obsahom Dohody R II 184/80, na základe ktorej žalobca nadobudol právo

osobného užívania k pozemku o výmere 768 m2 a obsahom Dohody R II 13/66, na základe ktorej právny
predchodca žalovanej nadobudol právo osobného užívania k pozemku o výmere 768 m2. Listiny o THM
nepreukazujú vôľu vlastníka pri prenechaní pozemkov do osobného užívania, nakoľko v dôsledku THM
nedošlo k odovzdaniu pozemkov do osobného užívania zo strany vlastníka konkrétnym osobám, THM
slúžilo na zameranie hraníc pozemkov. V konaní boli predložené viaceré znalecké posudky. Znalecký

posudok č. 8/2016 vychádzal z geometrického plánu z roku 1959 bez zohľadnenia výsledkov THM,
ďalšie znalecké posudky zohľadnili už stav po THM. Vzhľadom na skutočnosti preukázané v tomto
konaní, t.j. vzhľadom na to, že THM meranie sa uskutočnilo iba vo vzťahu k pozemku žalovanej,
resp. ich právneho predchodcu, nie však vo vzťahu k pozemku žalobcov, THM meraním sa neurčili
hranice pozemku žalobcov, dokumenty a skoršie geometrické plány preto v dôsledku THM merania

nemohli stratiť svoju platnosť vo vzťahu k pozemku žalobcov. Opačné tvrdenie znalca súd považuje za
posudzovanie právnej otázky, na ktoré znalec nie je oprávnený. Bolo preukázané, že THM prebehlo v
rokoch 1976-1980 v súlade s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi a bolo zapísané do vtedajšej
evidencie nehnuteľností pod PVZ 1/80 dňa 01.01.1980. Pokiaľ sa v dôsledku THM zmenila spoločná
hranica pozemkov žalobcu a žalovanej, resp. ich právnych predchodcov, táto zmena hraníc a výmery

jednotlivých parciel následne nebola premietnutá do zmeny vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom.
Zmenou určenia spoločnej hranice a ani zápisom tejto zmeny do evidencie nehnuteľností žalovaná resp.
jej právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo a ani právo osobného užívania k časti parcely,
o ktorú bola ich parcela v dôsledku THM zväčšená, nakoľko na základe právnych predpisov platných a
účinných v čase ukončenia THM (01.01.1980) nebolo možné THM považovať za vlastnícky nadobúdací

titul, zároveň žalovaná v priebehu konania súdu nepredložila žiaden dôkaz, či už rozhodnutie orgánu
verejnej moci alebo zmluvu, ktorá by preukázala jej užívacie či vlastnícke právo k spornému pozemku,
t.j. nepredložila vlastnícky nadobúdací titul k spornému pozemku. Teda zmenou zakreslenia hraníc
pozemkov a zápisom číselných meračských údajov do evidencie nehnuteľností nemohlo dôjsť k zmene
vlastníckeho práva, resp. v tom čase k zmene práva osobného užívania k takto zmeneným pozemkom.

Nakoľko THM bolo uskutočnené len na zameranie pozemku žalovanej, a nie na zameranie pozemku
žalobcov a zároveň zmena určenia hraníc THM-ím následne nebola premietnutá do zmeny vlastníckych
vzťahov k týmto pozemkom, orgány evidencie nehnuteľností pri evidovaní parcely č. 668/2 nemohli
vychádzať z výsledkov THM, ani na ne prihliadať, správne tak evidovali pozemok žalobcov o výmere
764 m2, až do roku 2011. V čase nadobudnutia tohto pozemku žalobcami vtedy platné a účinné právne

predpisy pre vznik vlastníckeho práva nevyžadovali predloženie geometrického plánu, pričom vzhľadom
na vyššie uvedené závery sa geometrický plán z roku 1959 v dôsledku THM vo vzťahu k pozemku
žalobcov nemohol stať archívnym dokumentom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pre rozhodnutie
vo veci samej je zo všetkých predložených znaleckých posudkov právne významný výlučne znalecký
posudok č. 8/2016, v ktorom sa nezohľadňujú výsledky THM zapísaného v evidencii nehnuteľností pod

PVZ č. 1/80. Z tohto znaleckého posudku bolo preukázané, že chýbajúca výmera a plocha pôvodného
EN pozemku parc.č. 375/6 podľa geometrického plánu č. 26/59-401-920 z roku 1959 je totožný s časťou
CKN parcely č. 488/1 o výmere 163 m2 a táto časť je vymedzená v geometrickom pláne z roku 2014
vyhotovenom M. Y. ako CKN parcela č. 488/5 o výmere 13 m2. Uvedený záver vychádza z toho, žepôvodná parcela EN č. 375/6 o výmere 764 m2 bola identická s parc. č. 668/2 o výmere 764 m2 v
čase nadobudnutia tejto parcely žalobcami (t.j. 11.08.1980). Neskoršie závery znalca, v zmysle ktorých
pôvodná parcela EN č. 375/6 o výmere 764 m2 nebola identická s parc. č. 668/2 o výmere 764 m2 v

časenadobudnutiatejtoparcelyžalobcami,užzohľadňujúzmenšenieparcelyžalobcovvdôsledkuTHM,
avšak zmena zakreslenia hraníc v dôsledku THM na určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku
nemá právnu relevanciu, nakoľko táto zmena nebola premietnutá do zmeny vlastníckych vzťahov.

3. Pokiaľ ide o užívanie z ohliadky na mieste samom dňa 22.08.2019 mal preukázané, kde sa sporný

pozemok nachádza v teréne, a to na základe vyjadrenia znalca na mieste samom a tento uviedol,
že pozemok 21 m2, o ktorú časť sa v dôsledku THM zväčšila parcela žalovanej, je trávnatá plocha
vrátane pozemku pred garážou, hranica pozemku ide od dreveného kolíka k domu žalovanej, kde boli
otvorené dvere a vonkajšia hranica je po tuje a sporný pozemok o výmere 13 m2 je časť trojuholníka pred
garážou, kde stálo motorové vozidlo žalobcov značky Suzuki. Z výsluchu svedkov bolo preukázané, že
pred garážou žalobcov žalobcovia parkovali traktor, iné auto tam neparkovalo, a to potvrdili svedkovia

R. S., L. J., Y. Q., I. R. a Y. J., ktorý uviedol, že traktor tam parkovali žalobcovia približne od roku
1991. Zo svedeckej výpovede F. Y., manželky E. Y. (právny predchodca žalovanej) mal preukázané,
že svoj pozemok si oplotili až potom, čo žalobcovia už bývali. Teda právni predchodcovia žalovanej si
svoj pozemok oplotili až po THM, pričom oplotenie pozemku nerešpektovalo určenie hraníc ich parcely
podľa THM. Zo svedeckých výpovedí mal teda preukázané, že sporný pozemok ako vlastný neužívala

žalovaná a predtým jej právni predchodcovia, ale žalobcovia. Tento záver potvrdzuje aj výpoveď sestry
žalovanej K. Q., ktorá uviedla, že pozemok pred garážou bol žalobcov a užívali ho žalobcovia. Zároveň
poznamenal, že žalovaná sporný pozemok nemohla nadobudnúť ani vydržaním, nakoľko právny
predchodca žalovanej mal zväčšenú výmeru svojho pozemku o 21 m2, zapísanú na LV až na základe
položky výkazu zmien 20/05, teda v roku 2005, pričom v konaní nebolo preukázané, že o zväčšení

výmery mal vedomosť už skôr, zároveň ustanovenia v tom čase účinného Občianskeho zákonníka boli
jednoznačné v tom, na základe čoho bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, pričom THM podľa
týchto predpisov nebolo možné považovať za vlastnícky nadobúdací titul, právny omyl o vlastníctve
k pozemku je preto vylúčený. Vylúčený je aj skutkový omyl, nakoľko v konaní nebola preukázaná
existencia zmluvy alebo rozhodnutia o prevode sporného pozemku. Napokon v konaní bolo preukázané,

že sporný pozemok užívali žalobcovia a nie žalovaná. S poukazom na § 872 ods. 4 Občianskeho
zákonníka vzhľadom k tomu, že právo osobného užívania vzniklo žalobcom ako manželom, stali sa
dňom účinnosti daného zákona, t.j. dňom 01.01.1992 bezpodielovými spoluvlastníkmi.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá považuje rozhodnutie
za nezákonné pre rozpor s ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko podľa jej názoru je vzájomné rozporuplné,
absentuje v ňom logické vyhodnotenie, vzájomná komparácia prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany a dôsledky príčinných súvislostí. Má za to, že prvostupňový súd sa neriadil dôsledne

zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/137/2018-668 zo dňa 24.10.2018. Opätovne
nedal presvedčivú odpoveď, prečo závery znaleckých posudkov č. 3/2020 a č. 3/2021 nebral do úvahy.
Krajský súd zdôraznil, že žiaden iný znalec nepoprel závery znaleckého posudku č. 8/2016, preto bolo
navrhnuté ďalšie znalecké dokazovanie a bol vypracovaný znalecký posudok č. 3/2020 a žalovaná
predložila súkromný znalecký posudok č. 3/2021 za účelom zodpovedania znalca, aký je rozdiel medzi

posudkami č. 8/2016 a č. 3/2020. Rozhodnutie znova opomína význam dôkazu znaleckým posudkom,
čo zdôraznil už odvolací súd. Taktiež poukázal na body 14. a 16. zrušujúceho uznesenia krajského
súdu. Znaleckými posudkami znalca Ing. Mateja Sýkoru č. 3/2020 a č. 3/2021 bolo tvrdenie žalobcov
o totožnosti parcely EN č. 668/2 o výmere 764 m2 s parcelou EN parc. č. 375/6 o výmere 764 m2,
a to v čase pridelenia do osobného užívania 11.08.1980 vyvrátené. Nebolo preukázané, že v tejto

výmereparcelaexistovala,kdekonkrétnenazemskompovrchuexistovalasvymedzenímjejpolohového
a geometrického určenia. Nesúhlasí s bodom 103. odôvodnenia rozsudku, že prvostupňový súd sa
zaoberal len relevantnými otázkami, keď podľa názoru žalovanej je relevantné zaoberať sa aj otázkami,
ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku č. 8/2016 a znaleckých posudkov č. 3/2020 a č. 3/2021, ako aj
ďalších listinných dôkazov. Podstatné je, či EN parcela č. 375/6 o výmere 764 m2 bola totožná s EN

parcelou č. 668/2 o výmere 764 m2 v čase pridelenia žalobcom, čo nebolo preukázané. Pokiaľ súd
vychádzal z toho, že THM sa uskutočnilo iba vo vzťahu k pozemku žalovanej nie vo vzťahu k pozemku
žalobcov, THM meraním sa neurčili hranice pozemkov žalobcov, v dôsledku čoho nemohli tieto stratiť
svoju platnosť a že opačné tvrdenie znalca neobstojí, keďže sa jedná o právnu otázku, takéto dôvodysú izolované od ostatných preukázaných skutočností, sú v rozpore s tým, čo v konaní vyšlo najavo.
Súd vôbec nepresvedčivo nevyhodnotil priebeh THM evidencie pozemkov po vykonaní THM. Nedal
presvedčivú odpoveď na to, že parcela č. 375/6 od 01.01.1980 zápisom THM zanikla, bola vyčiarknutá,

že až do 06/2011 parcela č. 668/2 nemala určené geometrické a polohové určenie a že položka výkazu
zmien, na základe ktorej mala táto parcela údajne vzniknúť, sa viaže k úplne iným parcelám. Z konania
vyplynulo, že v dôsledku THM zmenilo polohové a geometrické určenie všetkých pozemkov v danej
lokalite, ktoré boli zamerané pôvodne geometrickým plánom z roku 1959 nielen žalovanej, ale najmä,
že ku dňu 11.08.1980 ku dňu pridelenia pozemku žalobcom do osobného užívania parcela č. 668/2

polohovo a geometricky nebola v evidencii nehnuteľností evidovaná. Nemožno súhlasiť so záverom
súdu, že pre rozhodnutie vo veci samej zo všetkých znaleckých posudkov považuje za významný
jedine znalecký posudok č. 8/2016, v ktorom sa nezohľadňujú výsledky THM zapísaného v evidencii
nehnuteľností pod PVZ č. 1/80. Súd neakceptoval neskoršie závery znalca o neidentickosti tejto parcely
s odôvodnením, že v čase nadobudnutia tejto parcely žalobcami už zohľadňujú zmenšené parcely
žalobcov v dôsledku THM. Zo zákonných požiadaviek ohľadne evidencie parciel vyplýva, že parcely

sa evidujú tak v písomnej časti ako aj v grafickej časti evidencie nehnuteľností. EN parcela č. 668/2
v čase odovzdania žalobcom nebola evidovaná v grafickej časti evidencie nehnuteľností zákonným
spôsobom,t.j.neexistujúknejzáznamyopodrobnýchmeraniach,údajeobodochapodobne.Pokiaľsúd
za významný považoval znalecký posudok č. 8/2016 je jeho rozhodnutie nepresvedčivé, nakoľko tento
posudok riešil síce identitu EN parcely č. 375/6 s EN parcelou č. 668/2 a zodpovedáva, z ktorej časti bola

výmera 13 m2 zobratá. Nemal však uložené skúmať, v dôsledku čoho sa stalo zabratie, časové obdobie
zabratia, časové obdobie a dôvody vzniku tej-ktorej parcely existenciu zápisov a položiek výkazu zmien
viažucich sa k týmto parcelám. Súd nedal žiadnu presvedčivú odpoveď, či je rozpor medzi odpoveďami
znalca v posudku č. 8/2016 oproti posudku č. 3/2020, nakoľko vychádzali z úplne inak zadaných úloh.
Tento názor je podporený aj vysvetleniami v emaily znalca z 23.06.2020 zaslanom aj súdu, ktorým

vysvetľoval právnej zástupkyni žalobcov, prečo zotrváva na posudku č. 8/2016 - odpoveď č. 1, ako aj
posudku č. 3/2020 - odpoveď č. 16 a že tieto nie sú vo vzájomnom rozpore. Následne znalec tieto
vysvetlenia spracoval v súkromnom posudku č. 3/2021, kde podrobne vysvetlil, že znalecký posudok
č. 8/2016 ako aj vyjadrenie znalca z 30.10.2017 a znalecký posudok č. 3/2020 nie sú vo vzájomnom
rozpore a prečo je tomu tak, dal odpoveď č. 1, 2, 3 a 4. Argumentovala, že štátne orgány mohli mať

síce vedomosť o EN parc. č. 668/2, ale len v tzv. písomnej časti EN, avšak z toho nie je preukázaná
aj ďalšia zákonná požiadavka ohľadne evidencie parciel a ich existencie, teda aj vedomosť štátnych
orgánov o polohovom a geometrickom určení parcely č. 668/2 ku dňu nadobudnutia tejto parcely
žalobcami 11.08.1980. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte,
tento dôkaz žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Odpoveďou č. 5 znalca a rozhodnutím správneho orgánu

z 28.06.2011 je nesporné, že žalobcovia do roku 2011 nemali chýbajúcu výmeru z pozemku žalovanej
a nestalo sa tak ani rozhodnutím správneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte X-47/2010
zo dňa 28.03.2011 v spojení s rozhodnutím Xo-8/2011-Ha zo dňa 28.06.2011. Z rozhodnutia správneho
orgánu vyplýva, že žalobcovia mali geometrický a polohovo zadefinovaný svoj pozemok č. 668/2 až od
06/2011, a to rozhodnutím o oprave X-47/2010 zo dňa 28.03.2011, avšak vylučuje to tvrdenia žalobcov

v konaní, že by správny orgán mal vedomosť a nepochyboval o polohovom a geometrickom určení
parcely č. 688/2 o výmere 764 m2. Označené rozhodnutia správneho orgánu si už samotným obsahom
odporujú. Na jednej strane poukazujú na totožnosť parcely č. 375/6 s parcelou č. 668/2 a na druhej
strane konštatuje, že EN parcela č. 375/6 v čase nadobudnutia EN parc. č. 668/2 žalobcami nebola
súčasťou katastrálneho operátu a parcela bola zakreslená do mapy evidencie len približne. Rozhodnutie

o oprave tak nezohľadňuje stav, ktorý bol od 01.01.1980 v evidencii nehnuteľností nesporný, a to až
do momentu vydania tohto rozhodnutia o oprave, v rámci ktorého bola parcela č. 668/2 zameraná. Súd
nebol týmto rozhodnutím viazaný. Vykonaná oprava týmto správnym rozhodnutím a zväčšenie výmery
pozemku č. 668/2 vo vzťahu k žalobcom nebola odobratá z výmery žalovanej, a preto žalovaná nemala
žiaden dôvod uvedené rozhodnutie správneho orgánu vo vzťahu k sebe spochybňovať a namietať.

Za legitímnu považovala žalovaná aj odpoveď znalca č. 6, lebo ňou bolo odpovedané, aký dopad
malo toto rozhodnutie vo väzbe na vlastníctvo sporových strán podľa evidencie nehnuteľností. Toto
považovala za významné z hľadiska preukázania toho, že nemala dôvod sa proti tomuto správnemu
rozhodnutiu odvolávať. Práve zápisom dohody o zriadení práva osobného užívania k parcele č. 668/2
dňa 11.08.1980 bez geometrického a polohového určenia tejto parcely bolo spôsobené v časti, v ktorej

sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva odôvodneného od tejto listiny k duplicitnému zápisu. Táto
parcela existovala len v popisnej časti a v grafickej časti nemala vymedzené polohové a geometrické
určenie. Žalobcovia síce majú verejnú listinu, a to dohodu o zriadení práva osobného užívania, ale
významným je záver znalca, že táto parcela v čase uzavretej dohody už nebola identickou parcelous pôvodnou parcelou č. 375/6. Súhlasí s argumentáciou žalobcov, že nemôžu niesť zodpovednosť
za nesprávnu archiváciu listín, avšak nestotožňuje sa s tým, že ak k takýmto pochybeniam došlo
pri evidencii pozemkov žalobcov, títo budú z takéhoto pochybenia profitovať na úkor žalovanej, ktorá

preukázala, že jej právny predchodca mal od 01.01.1980 evidovanú výmeru užívania o 21 m2 viac na
základe zákonom daných požiadaviek. Čo sa týka posudku č. 17/2020 už v konaní namietala uznesením
súdu vymedzenú úlohu, lebo ju nepovažovala za odbornú otázku vyžadujúcu vypracovanie znaleckého
posudku. Avšak nenamieta ani jeden z posudkov vypracovaných v konaní, nakoľko podľa jej názoru
sú všetky znalecké posudky č. 8/2016, č. 3/2020, č. 17/2020 a č. 3/2021 správne bez ohľadu na to, že

posudok č. 17/2020 nepovažuje za zodpovedanie odbornej otázky, pre ktorú bolo potrebné nariaďovať
znalecké dokazovanie. V bodoch 60. až 69. rozsudku súd uvádza listiny, ktoré súvisia so zriadením
práva osobného užívania a pridelenia pozemku stranám sporu, ktoré žalovaná nerozporuje, avšak súd
nepostupovalsprávneprivyhodnotenítýchtodôkazov.Záversúduvbode66.rozsudku,keďzpotvrdenia
MNV zo dňa 30.07.1980 vyplýva, že pozemok EN č. 668/2 evidoval vo výmere 764 m2 a táto výmera
vyplýva aj z oceňovanej listiny z 30.07.1980, tento dôkaz nie je vyhodnotený vo väzbe na ďalšie dôkazy.

Listiny nepreukazujú, že tento pozemok bol polohovo a geometricky určený na zemskom povrchu, kde
sa konkrétne nachádza a jeho polohové a geometrické určenie nebolo dané až do roku 2011. Súdom
ostalo nevyhodnotené, že podľa snímky z pozemkovej mapy zo dňa 22.04.1980, t.j. pred odovzdaním
žalobcom, že pozemok žalobcov nezasahuje do žiadnej inej parcely a že z vyznačeného rozhodnutia
1163/1980-Gch, bol na nej určený len stavebný obvod max. 500 m2 na parcele č. 668/2. To znamená,

že parcela č. 668/2 nezasahovala do pozemku právneho predchodcu žalovanej a na snímke nie je
parcela č. 668/2 zameraná. Zo snímky z pozemkovej mapy zo dňa 22.04.1980, ktorú žalobcovia do
konania predložili a zabezpečili z archívu, nevyplýva geometrické a polohové určenie EN parcely č.
668/2. V rámci stavebného konania a určovania stavebného obvodu žalobcovia už mali vedomosť o
tom, že parcela č. 668/2 nie je parcelou, ktorá by zasahovala cez pevnú hranicu právneho predchodcu

žalovanejzakreslenejod01.01.1980domapyevidencienehnuteľností.Rovnakojenesporné,ževýmera
na tejto snímke nie je uvedená. V súvislosti s územnými rozhodnutiami v bode 70. a 71. rozsudku
žalovaná dôvodí, že z tohto rozhodnutia nie je možné zistiť, kde sa parcela č. 668/2 nachádza a
čo sa týka poukazovania na grafickú prílohu tohto rozhodnutia nemá absolútne právny význam náčrt
uvedený v grafickej prílohe, keďže z tohto žiadnym spôsobom nevyplýva polohové a geometrické

určenie podľa zákonných požiadaviek. Žalobcovia majú titul nadobudnutia dohodu o zriadení práva
osobného užívania pozemku z 11.08.1980, ktorá bola zapísaná do evidencie nehnuteľností pod PVZ
71/80, avšak z týchto dôkazov nemožno vôbec vyvodiť existenciu parcely č. 668/2 tak, že by bolo
preukázané, kde sa táto parcela nachádza. Ostáva len zopakovať, že znaleckým posudkom č. 3/2020
bolo preukázané, že žalobcovia v čase nadobudnutia parcely nemali zadefinované geometrické a

polohové určenie tejto parcely, že parcela nebola zakreslená v snímke pozemkovej mapy a v čase
nadobudnutia 11.08.1980 bolo v mape EN evidované geometrické a polohové určenie pozemkov EN
p. č. 487 a 488 vo vlastníctve právneho predchodcu žalovanej, čo prakticky znamená, že bola daná
hranicatýchtopozemkovabolazakreslenávmapeevidencienehnuteľností.Vtomtosmerejevýznamné
zistenie znalca, ktoré súd nezobral do úvahy, a to že v evidencii nehnuteľností parcela č. 668/2 mala

vzniknúť pod položkou VZ 62/80 a takto zapísaná na LV č. X. Listina VZ 62/80 nie je založená medzi
listinami a hlavne vôbec sa netýka parcely č. 668/2, ale úplne inej parcely č. 31 a 32. Súd geometrický
plán na zameranie domu žalobcov hodnotil len sčasti s poukazom na výmeru pôvodného a nového
stavu pozemku č. 668/2 s výmerou 764 m2. Opomína už ďalšie skutočnosti významné pre rozhodnutie
vo veci, a to že geometrický plán nepreukazuje, kde sa 764 m2 nachádza, hoc žalobcovia nemali

vedomosť o zázname z podrobného merania podľa ich tvrdenia. Toto podrobné meranie je súčasťou
geometrického plánu a nachádza sa v evidencii nehnuteľností, z tohto geometrického plánu jasne
vyplýva, že parcela č. 668/2 nemá určené hranice, je zakreslená len neurčito a naopak hranice okolitých
pozemkov sú dané ako určité hranice s jasným vymedzením. Parcela č. 668/2 nemá vymedzený tvar
po celom obvode a tento geometrický plán jasne zdôrazňuje, že rodinný dom je postavený mimo

parcely č. 668/2, čo bolo podporené aj znaleckým posudkom č. 3/2020 v odpovediach č. 12., 13.,
14., 15., 16. a ku geometrickému plánu sa vyjadril v znaleckom posudku č. 3/2021 v odpovedi č. 10.
Geometrický plán č. 84/2015, ktorým bola vytvorená parcela č. 488/6 o výmere 13 m2, považoval
súd pre rozhodnutie vo veci za bezvýznamný, nakoľko bol pripravený pre účely mimosúdnej dohody
medzi stranami sporu, ku ktorej nedošlo. Týmto dôkazom však žalovaná preukázala, že žalobcovia

dali sami v rámci mimosúdnych rokovaní vypracovať tento geometrický plán, nakoľko medzi stranami
sporu došlo k dohode, že uplatňovaných 13 m2 od žalovanej odkúpia. Pokiaľ ide o titul nadobudnutia
žalovanou v tejto časti rozsudok poukazuje na chronológiu parciel vo vlastníctve právneho predchodcu
žalovanej a samotnej žalovanej ako aj tituly nadobudnutia a ustálil, že právny predchodca žalovanejnemá titul zodpovedajúci zápisu v evidencii nehnuteľností, nakoľko chýba verejná listina. S týmto sa
však nestotožňuje, nakoľko v roku 1966 jej právnemu predchodcovi bol pridelený pozemok do užívania
na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pôvodne vedený ako parcela EN č. 375/5 s

výmerou 768 m2. Rozsah zriadeného práva osobného užívania v tej dobe nebol nemenný. U právneho
predchodcu žalovanej došlo k zmene výmery pozemku a parcelných čísiel v súlade s § 4 ods. 2, §
5 ods. 2 zák. č. 22/1964 Zb. a zväčšenie výmery 21 m2 bolo v povolených odchýlkach a vzniklo
presným zadefinovaním geometrického a polohového určenia v rámci THM. Poukázala na § 5 ods.
4 vyhlášky č. 23/64 Zb., § 7 ods. 1 zák. č. 22/1964 Zb. Z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu o THM

vyplynulo, že sa tak stalo v súlade so zákonnými požiadavkami o THM. Pokiaľ by mal krajský súd
pochybnosti o zákonnosti a dôsledkov THM, žalovaná navrhuje, aby sa oboznámil s jej argumentáciou
v rámci záverečnej reči podané v písomnom vyhotovení súdu na pojednávaní 04.11.2021. Pokiaľ sa
týka o zväčšenie výmery v rámci THM, súd nesprávne uzavrel, že právny predchodca žalovanej podľa
vtedy platných predpisov nemôže za vlastnícky nadobúdací titul považovať THM a že nepreukázala
rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo zmluvu na preukázanie jej užívacieho či vlastníckeho práva k

spornému pozemku. Súd nezobral do úvahy listinný dôkaz tzv. tvrdý list vlastníctva č. 1, kde je pôvodná
EN parcela č. 375/5 vyčiarknutá, PVZ 1/80 (rovnako ako EN parcela č. 375/6, PVZ 1/80) a na tzv.
tvrdý list vlastníctva právneho predchodcu žalovanej sú dopísané nové parcely č. 487 a č. 488 PVZ
1/80. Znalec potvrdil, že všetky listiny dôležité pre zápis THM sa v evidencii nehnuteľností nachádzajú,
súd o zákonnosti THM v súlade s vtedy platnými predpismi nemal ani pochybnosti. Znamená to, že

v parcelnom protokole bola evidovaná a je evidovaná výmera pozemku od 01.01.1980, kedy bolo
THM zapísané do katastra nehnuteľností. Preto je nesprávny záver súdu o tom, že právny predchodca
žalovanej mal zväčšenú výmeru svojho pozemku zapísanú na LV až na základe položky výkazu výmer
20/05. Preukazovala v konaní, že v katastrálnom území Q. prebehla a bolo ukončené THM, ktoré bolo
vykonané zákonne, zúčastnili sa ho oprávnené osoby poverené MNV k úkonom v rámci THM a tieto

listiny sú významné vo väzbe na listiny týkajúce sa THM. Prvostupňový súd uzavrel, že vôľa pôvodného
vlastníka ohľadom rozsahu práva osobného užívania vo vzťahu k žalobcom je preukázaná obsahom
dohody R II 184/80, v ktorej žalobcovia nadobudli do osobného užívania výmeru pozemku 768 m2.
Nedáva však už presvedčivú odpoveď na to, že vôľou pôvodného vlastníka bolo odovzdať žalobcom do
užívania parcelu č. 668/2 a že nebola preukázaná vôľa pôvodného vlastníka odovzdať žalobcom parcelu

v polohovom a geometrickom určení tak, že bude zasahovať do parciel č. 487 a 488 vo vlastníctve
právneho predchodcu žalovanej. Nestotožňuje sa s tým, že listiny o THM nepreukazujú vôľu vlastníka
pri prenechaní pozemkov do osobného užívania, keď toto slúžilo len na zameranie hraníc pozemkov.
Pokiaľ vtedajší vlastník MNV odsúhlasil existenciu parciel č. 487 a 488, a to aj v písomnej časti v
ich polohovom a geometrickom určení s danou výmerou a súhlasil aj so zápisom THM do evidencie

nehnuteľností, čomu predchádzal záverečný protokol 01.04.1978 ním podpísaný, prejavil svoju vôľu
vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nedáva presvedčivú
odpoveď k evidencii nehnuteľností. Nezaoberal sa znaleckým posudkom č. 3/2020 a č. 3/2021, lebo
ich nepovažoval za relevantné. Uvedené znalecké posudky potvrdzujú jej prezentovaný názor v spore,
že žalobcovia síce nadobudli dohodou do osobného užívania parcelu č. 668/2 o výmere 764 m2, ale

v čase nadobudnutia až do roku 2011 nebolo dané polohové a geometrické určenie tejto parcely,
nakoľko z geometrického plánu z roku 1959, ktorý definoval hranice pozemku č. 375/6 o výmere 764 m2
nebolo možné vychádzať. THM totiž zasiahlo do hraníc pozemkov vymedzených geometrickým plánom
z roku 1959 č. 26/59-401-920, t.j. zmenilo geometrické polohové a výmerové určenie nielen u pozemkov
sporových strán, ale aj u všetkých pozemkov v danom území. Uvedené je preukázané aj zápisom

položky výkazu zmien 1/1980. V posudku č. 3/2020 znalec uviedol aj chronológiu parcely č. 375/5
rovná sa č. 487 a 488 právneho predchodcu žalovanej a vyjadroval sa aj k evidencii parcely č. 375/6
v užívaní socialistickej organizácie a parcely č. 668/2 pridelenej žalobcom. O tom, že parcela č. 375/6
bola v dôsledku THM zrušená dňom 01.01.1980, svedčí prečiarknutie tejto parcely vo vtedajšej evidencii
nehnuteľností a za ňou uvedená PVZ č. 1/80. THM bolo zapísané do katastra do položkou výkazu zmien

č. 1/1980 ako prvá položka výkazu zmien v tomto roku na základe THM mapovania, ktoré bolo ukončené
preberacím zápisom. Týmto THM boli jasne zadefinované hranice právneho predchodcu žalovanej,
polohaavýmerapozemkovč.487ovýmere98m2ač.488ovýmere691m2.Varchívnychdokumentoch
THM mapovania sa nachádzajú číselné meračské údaje, ktoré presne stanovujú polohu a výmeru týchto
pozemkov.Tedapolohovéageometrickéurčeniepozemkovč.487ač.488existovalouždňa11.08.1980

v čase zriadenia osobného užívania žalobcov na základe RII 184/80. Pokiaľ ide o užívanie sporného
pozemku, ktoré užívanie bez splnenia kumulatívnej podmienky dobromyseľnosti držby nemá za zákonný
následok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k spornej nehnuteľnosti vydržaním, je vytrhnuté z
kontextu celej odpovede znalca na ohliadke, že sporný pozemok sa nachádza pred garážou žalobcov,čo evokuje, že sa jedná o celú plochu pred ich garážou, čo nie je pravda. Znalec potvrdil, že tento
pozemok je cca meter od domu. Z fotodokumentácie je preukázané, že garáž je súčasťou domu a z tohto
možno vyvodiť, že keby si dali zamerať pridelený pozemok a postavili by si dom na existujúcej parcely

geometricky a polohovo určenej a neposunuli by ho svojvoľne nižšie, čo vyplynulo aj z dokazovania,
nemali by problém sa do garáže dostať. Žalovaná po svojom predchodcovi užíva túto parcelu od roku
1966 a od zápisu THM v rozsahu 789 m2 oprávnene so započítaním doby jej právneho predchodcu,
pričom k 01.01.1992 došlo k zákonnej zmene na vlastníctvo. Vzhľadom k tomu došlo k zákonnej zmene
užívacieho stavu právnym predchodcom žalovanej a žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo

k predmetnej spornej časti parcely k 01.01.1992, lebo až v roku 2011 došlo ku geometrickému a
polohovému určeniu parcely č. 668/2. Už samotný postoj žalobcov, že chceli od žalovanej pozemok
odkúpiť a za týmto účelom sami dali vypracovať geometrický plán č. 84/2015, ktorým sa vytvorila KNC
parcela č. 488/6 o výmere 13 m2, svedčí o skutočnosti, že žalobcovia si boli vedomí, že im tento
pozemok nepatrí. Pre poctivosť držby je nutné, aby držiteľovi neboli známe okolnosti, z ktorých mal a
mohol usúdiť, že právo nemal. Žalobcovia nemohli byť dobromyseľní, nakoľko im boli známe okolnosti

už od roku 1980, kedy predkladali dôkazy na stavebný úrad ohľadne výstavby svojho domu aj v čase,
keď postavili a dávali si zamerať rodinný dom v roku 1985. Dobromyseľnosti žalobcov nenasvedčujú
ani písomné dôkazy uvedené v bode 83. rozsudku, keď z čestných prehlásení L. L. a T. J. vyplýva,
že žalobcovia nemali vôbec vedomosť, kde sa im pridelená parcela EN č. 668/2 fakticky nachádza a
kde má svoje hranice. Vo vzťahu k užívaniu sporného pozemku a chopenia sa držby stoja proti sebe

svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobcami a žalovanou a tieto si navzájom odporujú. Záver
súdu, že k vydržaniu zo strany žalovanej nemohlo dôjsť, nakoľko malo byť preukázané, že sporný
pozemok užívali žalobcovia nie žalovaná, nie je správny. Uvedené nehodnotil objektívne a vychádza
len z výpovedí navrhnutých žalobcami a časti výpovedí svedkov navrhnutých zo strany žalovanej,
ktoré nezodpovedajú ich skutočnej výpovedí alebo ich súd neuviedol správne. Nesprávne vyhodnotil

svedecké výpovede ohľadne parkovania a nedal relevantnú odpoveď na skutočnosť, keď niekto využíva
vlastníctvo niekoho iného, v danom prípade na parkovanie, prečo sa má pýtať nevlastníka, či si môže
zaparkovať. Neobstojí záver súdu, že sa mu prieči logike, aby niekto choval hydinu mimo oplotený
pozemok, keď má niekto pozemok oplotený, nakoľko sa nejedná o frekventovanú časť územia a priamo
pri dome žalovanej nie je taký rozsah trávnatej plochy a hydina bola práve preto vypúšťaná aj na zvyšnú

časť pozemku žalovanej a jej právneho predchodcu. Pokiaľ by súd hodnotil výpovede komplexne a vo
vzájomných súvislostiach, musel by dospieť k záveru, že žalovaná, resp. jej právny predchodca mal
pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností podľa zákonných kritérií, a preto je vylúčené, aby tento
pozemok nevyužíval ako svoj vlastný. F. Y., K. Q. a M. F. a žalovaná potvrdili využívanie pozemku zo
strany žalovanej, na ktorej je aj trávnatá plocha aj spevnená plocha na príjazd k domu. Súd nezobral

do úvahy výpovede svedkýň navrhnutých žalovanou, ktoré sa jednotne vyjadrili, že právny predchodca
sa nikdy svojho vlastníckeho práva nevzdal. Súd vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že žalobcovia nemali
sporný pozemok oplotený. Oplotenie začali stavať až v roku 2010, od kedy sa žalovaná začala
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva po svojom právnom predchodcovi. Neexistencia oplotenia
je preukázaná predloženými fotografiami a podporená aj svedeckými výpoveďami. Preto žalobcovia

nemohli byť zo subjektívneho hľadiska v dobrej viere, že sporný pozemok majú v oprávnenej držbe a
patrí im, nakoľko oni nadobudli do osobného užívania EN pozemok 668/2, ktorý nebol identický EN
pozemkom 375/6. Žalovaná spolu s jej právnym predchodcom mala spornú časť pozemku zapísanú v
evidencii nehnuteľností od 01.01.1980 s právom osobného užívania a 01.01.1992 došlo k zmene na
vlastníctvo. Z hľadiska posúdenia prípadného vydržania zo strany žalovanej k spornej časti parcely vo

vzťahu k posúdenia titulu k spornému pozemku treba zobrať do úvahy aj súčasný názor Ústavného súdu
SR pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Rozhodnutie o trovách konania závisí od pomeru
úspechu, preto v prípade úspešnosti žalovanej v odvolacom konaní napáda rozsudok aj v tejto časti.
Navrhuje odvolaciemu súdu po vykonanom pojednávaní vrátane prípadne doplneného dokazovania
napadnutý rozsudok zrušiť a meritórne rozhodnúť tak, že žalobu žalobcov zamietne.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v prvom rade namietali, že z elektronického súdneho
spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalovanej si napadnutý rozsudok prevzala dňa 15.12.2021 s
časom 08:38 hod. a lehota na podanie odvolania proti rozsudku uplynula dňa 30.12.2021 o 08:38
hod. Žalovaná podala odvolanie až po uplynutí tohto času, nakoľko ho podala dňa 30.12.2021 po

čase 08:38 hod. Zo zaručeného elektronického podpisu právnou zástupkyňou žalovanej vyplýva, že
k podpísaniu došlo o 15:40:44 hod. Preto je potrebné odvolanie odmietnuť ako podané oneskorene. V
tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 147/2013. Rovnako poukázali
na § 33 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z., nakoľko v obsahu odvolania nie sú uvedené žiadne konkrétnedôvody, ktoré by odôvodňovali, prečo bolo jej odvolanie podané po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. Zároveň poukazujú na to, že odvolanie žalovanej neobsahuje právne relevantné námietky voči
jeho výroku a odôvodneniu, ale jej námietky sú vykonštruované a účelové. Súd prvého stupňa pred

vyhlásením rozsudku vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a teda rozhodnutie vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci, nakoľko o určení vlastníckeho práva k žalovanému pozemku
rozhodol na základe skutkového stavu preukázaného v tomto konaní, čo uznala aj žalovaná v priebehu
tohto konania. Podľa ich názoru v napadnutom rozsudku bol v celom rozsahu rešpektovaný právny

názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení, týkajúci sa významu znaleckého posudku.
Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala, že súd mal vychádzať zo znaleckých posudkov č. 3/2020
a č. 3/2021, ktoré konštatujú, že orgány bývalej evidencie nehnuteľností v čase pridelenia pozemku
EN parc. č. 375/6 o výmere 764 m2 a uzavretia dohody o zriadení práva osobného užívania ku dňu
11.08.1980 v tejto výmere pozemok neexistoval s vymedzením jeho polohového a geometrického
určenia. Táto argumentácia je kontraproduktívna, nakoľko znaleckým posudkom č. 8/2016, ktorého

závery boli potvrdené znaleckým posudkom č. 17/2020, je preukázané, že pozemok EN parc. č. 375/6
o výmere 764 m2 existoval s vymedzením jeho polohového a geometrického určenia o tejto výmere.
Z odvolania vyplýva, že dôvodom, pre ktorý sa žalovaná domáha zmeny rozsudku, je skutočnosť, že
súd pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva nemal prihliadnuť na závery následne vyhotovených
znaleckých posudkov č. 3/2020 a č. 3/2021 tak, ako to uvádza v článku IV. označeného ako znalecké

dokazovanie. Ide však o tvrdenia zavádzajúce, nakoľko znalecké posudky č. 3/2020 a č. 3/2021 sú
znaleckými posudkami toho istého znalca, ktorý bol ustanovený súdom na podanie znaleckého posudku
č. 8/2016, teda nie iného znalca ako Ing. Mateja Sýkoru, ktorý aj v znaleckom posudku č. 17/2020
potvrdil závery svojho znaleckého posudku č. 8/2016. Tieto jeho závery neboli vyvrátené ani znaleckými
posudkami č. 3/2020 a č. 3/2021 toho istého znalca, na ktoré poukazuje žalovaná. Z obsahu totiž

vyplýva, že znalec konštatuje svoje predchádzajúce tvrdenia týkajúce sa THM a vôbec nepopiera
závery svojho znaleckého posudku č. 8/2016, ktoré potvrdil v posudku č. 17/2020. Uvedené znalecké
posudky v podstate konštatujú, že THM sa netýkalo pozemkov v extraviláne, ako aj že orgány štátnej
správy nesprávne evidovali do roku 2011 v grafickom a polohovom určení žalovaný pozemok. Napokon
žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v konaní uviedla, že znalecký posudok č. 8/2016 a č.

17/2020 považuje za právne správny, a teda súd nebol povinný sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
jej odvolaním podrobne zaoberať odpoveďami znalca v znaleckých posudkoch č. 3/2020 a č. 3/2021.
Tvrdia, že pred uzatvorením dohody o zriadení práva osobného užívania, ktorá bola zaregistrovaná pod
č. RII 184/80, bola vedená EN parcela č. 668/2, o výmere 764 m2, na LV č. X ako identická, nebolo v
žiadnej poznámke uvedené, že by mal byť tento pozemok neidentický, teda nemala žiadna právnická

ani fyzická osoba žiaden dôvod až do roku 2011 spochybňovať titul nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcami, pretože zákres v mape bývalej evidencie nehnuteľností bol vo všeobecnosti považovaný
za správny až do roku 2011. V konaní sa domáhajú určenia vlastníckeho práva podľa geometrického
plánu č. 35227184-22/2014 vyhotoveného M. Y., autorizačne overeného Ing. H. N. a úradne overeného
pod č. 57/2014 dňa 20.02.2014, teda až potom ako prestal byť považovaný za správny

zákres v mape KN v roku 2011. Zdôraznili, že nemôžu niesť zodpovednosť za chyby správneho orgánu,
ktorý mohol mať nesprávne evidovaný, resp. zakreslený v mapách bývalej evidencie nehnuteľností
pozemok EN par. č. 668/2. Namieta aj tvrdenie, že nie sú právne významné otázky na znalca, na ktoré
odpovedal v znaleckom posudku č. 8/2016. Z jeho záverov na stotožnenie nehnuteľnosti vedenej pod
pôvodným EN parc. č. 375/6 na základe geometrického plánu č. 26/59-104-920 s nehnuteľnosťou, ktorú

žalobcovia nadobudli na základe dohody o zriadení práva osobného užívania, ktorá bola označená ako
EN parc. č. 668/2 o výmere 764 m2, ktorá neskôr zodpovedala pozemku CKN č. 668/2 o výmere 748
m2 a CKN parc. č. 649/2 o výmere 4 m2 na LV č. XXX, ako i do ktorých nehnuteľností bola zabratá
chýbajúca výmera pozemku nimi nadobudnutá, je právne významná, nakoľko znalec konštatoval, že
úloha bola realizovaná prepočítaním merania geometrického plánu č. 26/59-104-920 a jeho zhodnosťou

transformáciou do súradnicového systému JTSK pomocou identických bodov, pričom výsledok bol
zobrazený v grafickej znaleckej prílohe č. 2 a zároveň konštatoval, že chýbajúca výmera je zabratá
plochou, ktorá je v súčasnosti evidovaná ako časť CKN parcely č. 488. Zároveň mal stotožniť EN parcelu
č. 375/5 o výmere 768 m2, ktorú na základe dohody o zriadení práva osobného užívania bola pridelená
právnemupredchodcovižalovanej,kdekonštatoval,žesúčetvýmerCKNparcielvovlastníctvežalovanej

(právnehopredchodcužalovanej)jeo21m2väčšíatentorozdieljezobratýzplôch,ktorúsúvsúčasnosti
evidované ako CKN parc. č. 488/1, č. 488/2 a č. 487/1. Zároveň určil, že chýbajúca výmera a plocha z
pôvodného pozemku EN parc. č. 668/2 je totožná s časťou CKN parc. č. 488/1 a táto časť je vymedzená
v geometrickom pláne, na základe ktorého sa domáhajú svojho vlastníctva žalobcovia. Odpovede znalcav znaleckom posudku č. 8/2016, ako aj jeho vyjadrenia zo dňa 30.10.2017 sú právne významné, pričom
do pozornosti dávajú prílohu č. 3 označenú ako grafická znalecká príloha č. 1, ktorá podľa legendy
zodpovedá mape KNC, parc. č. KNC, taktiež prílohu č. 4 označenú ako grafická znalecká príloha č. 2,

ktorá podľa legendy zodpovedá mape KNC, parc. č. KNC, ktorá je prekrytá s hranicami pozemkov podľa
geometrického plánu č. 26/59-104-920. Zrušujúce uznesenie krajského súdu neobsahuje právny názor,
na ktorý sa odvoláva žalovaná, že by tento považoval za významné zaoberať sa evidenciou pozemkov
po THM a priebehom THM. Znaleckým posudkom č. 3/2020 ako aj súkromným znaleckým posudkom
č. 3/2021 nebol preukázaný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanému pozemku právnym

predchodcom žalovanej žiadnou verejnou listinou. Pokiaľ žalovaná poukazuje na posúdenie zákonnosti
rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Bytča č.k. X-47/2010 v spojení s rozhodnutím
Katastrálneho úradu Žilina č.k. Xo-8/2011-Ha, tak v obsahu odôvodnenia uvádzajú tvrdenia, ktoré si
navzájom odporujú ohľadne totožnosti pozemku EN parc. č. 375/6 s pozemkom EN parc. č. 668/2 a
poukazujú na skutočnosť, že v tomto konaní nejde o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, ale o konanie o určenie vlastníckeho páva k nehnuteľnosti, v ktorom súd mal rozhodnúť o

duplicitne zapísanom vlastníctve k žalovanej nehnuteľnosti. Záver súdu prvého stupňa poukazujúci na
listiny z 30.07.1980, z obsahu ktorých je zrejmé, že pozemok EN parc. č. 668/2 mal výmeru 764 m2, bol
podľa ich názoru vyhodnotený vo väzbe na ďalšie dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo a boli vykonané,
teda bolo preukázané, že bol považovaný za identický nielen bývalým MNV, ale aj katastrálnym odborom
okresného úradu a ostatnými orgánmi štátnej správy až do roku 2011. Tvrdením žalovanej, že v rámci

stavebného konania a určovania stavebného obvodu mali vedomosť o tom, že parcela č. 668/2 nie
je parcelou, ktorá by zasahovala cez pevnú hranicu právneho predchodcu žalovanej zakreslenej od
01.01.1980 do mapy evidencie nehnuteľností, je preukázaná ich dobromyseľnosť odo dňa nadobudnutia
práva osobného užívania k pozemku EN parc. č. 668/2 nimi, pričom poukazujú i na skutočnosť, že pokiaľ
uvádza, že na snímke nie je uvedená výmera tohto pozemku, tak výmera pozemkov sa ani v minulosti

a ani v súčasnosti na snímkach z pozemkovej, prípadne katastrálnej mapy nikdy neuvádzala. Námietky
žalovanej zameriavajúce sa na územné rozhodnutie, ktoré obsahovalo grafickú prílohu, považujú za
účelové, nakoľko v tomto konaní nemali stavebné správne orgány žiadnu pochybnosť o jeho polohovom
a geometrickom určení podľa zákonných požiadaviek, teda bolo im známe, kde sa pozemok EN parc.
č. 668/2 o výmere 764 m2 nachádza. Poukazujú na to, že titulom ich nadobudnutia sa týka dohody

o zriadení práva osobného užívania, ktorú uzavreli s bývalým Mestským národný výborom v F. dňa
11.08.1980 a táto bola uzavretá na základe tej skutočnosti, že si žiadosťou zo dňa 30.07.1980, prílohou
ktorej bola oceňovacia listina č. 1127/90 zo dňa 30.07.1980, snímka z pozemkovej mapy a evidenčné
údaje zo dňa 22.04.1980, požiadali o vydanie rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania
a rozhodnutím bývalého ONV v Žiline pod č.k. Fin.710/1980-72/3 zo dňa 05.08.1980 bolo rozhodnuté,

že sa im prideľuje pozemok v bývalej evidencii nehnuteľností vedený pod pôvodným EN parc. č. 668/2
o výmere 764 m2. Na jeho základe došlo k uzavretiu dohody zo dňa 11.08.1980 tejto nehnuteľnosti
a odo dňa, kedy im bolo doručené rozhodnutie o pridelení pozemku bývalým ONV v Žiline zo dňa
05.08.1980, boli v tom, že tento pozemok tak, ako bol zameraný v snímke z pozemkovej mapy a
evidenčných údajov z 22.04.1980, bude ich vlastníctvom a odo dňa uzavretia dohody o zriadení práva

osobného užívania boli v tom, že je ich vlastníctvom, teda užívali ho nepretržite a dobromyseľne a aj ho
užívali do dnešného dňa. Ešte predtým došlo k vydaniu územného rozhodnutia bývalým ONV v Žiline,
odborom územného plánovania pod č.k. 1163/80-Gch zo 17.07.1980, ktoré bolo zmenené územným
rozhodnutím pod č.k. ÚP1836/80-Gch zo dňa 27.10.1980. Rovnako rozhodnutím zo 16.09.1980 došlo
k vyňatiu pozemku o kultúre pasienok EN parc. č. 668/2 o výmere 764 m2 z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, pričom prílohou tohto rozhodnutia bola snímka z pozemkovej mapy a evidenčné údaje
zo dňa 22.04.1980. Nebolo potrebné v rámci konania o registrácii tejto dohody a ani v rámci stavebného
konania o povolení výstavby ich rodinného domu dať vyhotoviť žiadnu identifikáciu parciel, nakoľko tento
pozemok bol identický a zapísaný na LV a neboli žiadne pochybnosti o jeho polohovom a geometrickom
určení. Nakoľko žalovaná tvrdí, že znalecký posudok č. 8/2016 je správny, je nelogická jej polemika

o geometrickom pláne č. 22/14 zo dňa 16.02.2014 s poukazom na odpovede č. 10, 12, 13, 14, 15,
16, 20 v znaleckom posudku č. 3/2020, nakoľko samotné THM nepostačuje bez verejnej listiny pre
nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovanej. Súd prvého stupňa geometrický
plánč.84/15,ktorýmbolavytvorenáparc.č.488/6svýmerou13m2preúčelymimosúdnejdohodymedzi
sporovými stranami, ktorá však uzavretá nebola, správne konštatoval, že tento je právne bezvýznamný

pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalovaná poukazuje na titul svojho nadobudnutia vlastníckeho práva,
a to darovaciu zmluvu V 131/2009 poukazujúc na to, že túto časť nenadobudla žalovaná od nich ako
od vlastníkov, pretože s ňou neuzatvorili žiadnu zmluvu a nemohla ju nadobudnúť ani základe žiadnej
verejnej listiny, a to ani jej právny predchodca, nakoľko z jej tvrdení v tomto konaní je zrejmé, žemali zväčšenú výmeru nehnuteľností na základe toho, že v roku 1976 bolo vykonané nové THM a pri
preberaní parcely polohovo nesúhlasili s pôvodnou kresbou v geometrickom pláne č. 26/59-401-920,
ale nakoľko to bol posledný pozemok prevzal sa do operátu s odchýlkou od pôvodnej výmery navyše

o 21 m2, pričom tieto jej tvrdenia sú v rozpore s právnou úpravou v § 132 ods. 1, 2 OZ. Listinnými
dôkazmi v tomto spise na LV č. XX na základe položky výkazu zmien pod č. 20/05, 61/05 síce mal jej
právny predchodca zapísané pozemky zastavené plochy a nádvoria CKN parc. č. 487 o výmere 201
m2, záhrady CKN parc. č. 488 o výmere 588 m2, avšak časť tohto pozemku t.č. označená ako CKN
parc. č. 448/1 o výmere 163 m2 bola duplicitne zapísaná, a to na LV č. XXX zo dňa 12.04.2010 na

žalobcov ako zastavené plochy a nádvoria CKN parc. č. 668/2 o výmere 764 m2 na základe dohody
o zriadení práva osobného užívania č. RII 184/80, ktorá je platnou a účinnou verejnou listinou. THM
nie je možné považovať za verejnú listinu, na základe ktorej je možné nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam. Za verejnú listinu je možné považovať výlučne dohodu o zriadení práva osobného
užívania, ktorá bola registrovaná rozhodnutím bývalého štátneho notárstva pod č.k. RII 13/66. Pokiaľ
v odvolaní v článku VIII. označeného „Vôľa predchádzajúceho vlastníka" namieta, že listinné dôkazy

vyhodnotil súd len vo vzťahu k žalobcom, táto argumentácia nemá oporu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, nakoľko z jej následného tvrdenia uvedeného v odvolaní je zrejmé, že sa zaoberal aj
listinami o THM, teda ich vyhodnotil aj vo vzťahu k žalovanej. Zdôrazňujú, že keďže sa THM netýkalo
extravilánu, geometrický plán č. 26/59-401-920 nestratil platnosť a pokiaľ ide o pozemok označený parc.
č. 375/6, nakoľko bol použitý ako podklad na zápis nehnuteľností podľa zmluvy o prevodného národného

majetku č. Fin 72/2-1134/1965-Z zo dňa 24.09.1965 z bývalého ONV v Žiline na bývalé MNV Q. spolu
so žiadosťou o zápis zmeny správy č. 271/1965 zo dňa 28.09.1965. THM mapovania sa nezúčastnil
právny predchodca žalovanej ako vyplýva z obsahu pripojených listín a nemohli sa ho zúčastniť ani
žalobcovia, nakoľko neboli vlastníkmi a ani užívateľmi pozemku EN parc. č. 668/2 v tom čase. Preto
nemohli ani vzniesť akékoľvek námietky voči záverom THM. Nakoľko zmenená výmera po ukončení

THM nebola evidovaná na LV č. XX, pretože nebolo právnemu predchodcovi žalovanej doručené žiadne
rozhodnutie, ani žiadne oznámenie bývalého Strediska geodézie Žilina o zmenenej výmere, nemohol
ani právny predchodca žalovanej vstúpiť do úžitku žalovanej nehnuteľnosti, nakoľko nemal o zväčšenej
výmere žiadnu vedomosť najmenej do roku 2005. Žalovaná bola povinná preukázať existenciu jej
nadobúdacieho vlastníckeho titulu, čo však ani v tomto ďalšom konaní nepreukázala a nepreukázala

žiadnuverejnúlistinu,nazákladektorejbyjejprávnypredchodcanadobudolvlastníckeprávokžalovanej
nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že nie je dôležitá evidencia nehnuteľností, ale
existencia nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovanej, resp. nadobúdacieho vlastníckeho titulu jej
právneho predchodcu k žalovanej nehnuteľnosti, ktorý nebol preukázaný. Tvrdenie žalovanej, že užívala
pozemok a jej právny predchodca od roku 1966, nebolo preukázané a je vykonštruované, nakoľko

ohliadkou bolo zistené, že na ňom je vyliaty asfalt, teda tento pozemok nemohli kosiť. Tiež je nelogické,
aby na ňom skladovali uhlie, nakoľko tento pozemok sa nachádza v kopci a zvyšná časť pozemku
sa nachádza pod úrovňou tohto kopca, predsa by ručne nespratávali uhlie takým spôsobom, ktorý by
vyžadoval oveľa väčšiu fyzickú námahu ako keby si nechali uhlie zložiť pri svojom oplotení. Navyše aj
podľa tvrdenia žalovanej na pozemku CKN parc. č. 488/5 bývali zaparkované najskôr žalobcov osobné

auto, následne traktor a neskôr ich osobné motorové vozidlo Suzuki. Ohliadkou na mieste samom
bolo zistené, že právny predchodca žalovanej vybudoval oplotenie okolo tej časti nehnuteľnosti, ktorú
považoval za svoje vlastníctvo, pričom rodinný dom žalovaného bol postavený v rokoch 1970 - 1971.
Žalovaná tiež potvrdila, že na hranici žalovaného pozemku sa nachádzala kovová tyčka, ktorá bola
vsadená v zemi, keď sa robilo THM a potvrdila, že hranica pozemkov v ich vlastníctve siahala po túto

tyčku pevne vsadenú v zemi, pričom žalobca v rade 1/ miesto, na ktorom bola nájdená kovová tyčka
označil ako hranicu pozemku pôvodne označeného ako EN parc. č. 668/2 v jeho spoluvlastníctve.
Žalovaná nepreukázala nepretržitosť držby, dobromyseľnosť, splnenie doby vydržania v konaní žiadnym
spôsobom, naopak žalobcovia boli vždy presvedčení, že nekonali bezprávne, ak si túto nehnuteľnosť
prisvojovali, navyše ju užívajú od roku 1980 do dnešného dňa, nakoľko sa nachádza pred garážovými

dverami na prízemí ich rodinného domu. Išlo a ide o ich psychický stav a vnútorné presvedčenie, ktoré
prejavovali aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považovali za vlastníkov žalovanej
nehnuteľnosti. Pozemok nepretržite dobromyseľne užívali, pokladali ho za svoj vlastný majetok, nakoľko
vychádzali z tej skutočnosti, že ju nadobudli zákonom stanoveným spôsobom. To, že po uzavretí dohody
o zriadení práva osobného užívania z 11.08.1980 sa ujali držby tohto pozemku, je preukázané ich

dobromyseľnosť a dobrá viera. Nie je sporné, že do nehnuteľnosti investovali, čo by zjavne nerobili,
pokiaľ by sa necítili jej skutočnými vlastníkmi. Okrem toho ani právny predchodca žalovanej a ani
žalovaná si žiadnym písomným alebo ústnym spôsobom až do roku 2010 voči ním neuplatňovali
žiaden nárok na danú nehnuteľnosť, a teda nebol žiaden dôvod, aby si túto nehnuteľnosť dali vytýčiťv teréne. Výslovne popierajú tvrdenie žalovanej, že im boli známe akékoľvek sporné okolnosti od roku
1980 týkajúce sa žalovaného pozemku pri vydaní stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a
pred vydaním kolaudačného rozhodnutia si dali vyhotoviť geometrický plán 28.11.1985, podľa ktorého

zastavané plochy EN parc. č. 668/2 mali výmeru 764 m2, teda boli dobromyseľní aj v roku 1985,
pokiaľ ide o jeho geometrické a polohové vymedzenie. Argumentácia žalovanej, že mali sami zapríčiniť
situovanie garáže tak, že mali do nej zlý prístup, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, nakoľko bez
riadneho stavebného povolenia by ju nemohli orientovať tak, ako sa v súčasnosti nachádza, navyše ak
by bola situovaná inak ako to bolo uvedené v projektovej dokumentácii schválenej v stavebnom konaní

v roku 1980, nebolo by im vydané v roku 1985 kolaudačné rozhodnutie. Na základe doslovného znenia
svedeckých výpovedí zo zápisníc z pojednávania v odvolaní žalovanej je potrebné považovať aj ich
vyhodnotenie súdom prvého stupňa za vecne a právne správne. Dobromyseľnosť žalobcov bola tvrdená
aj právnou zástupkyňou žalovanej na pojednávaní 21.10.2021 a tiež bola preukázaná svedeckými
výpoveďami M. F., R. S., L. J. ml., Y. J., Y. Q., I. R., F. Y., K. Q., R. H.. Tvrdenie, že záver súdu o tom, že
v konaní nebola preukázaná svedkami zmena oplotenia medzi domami sporových strán, je objektívny.

Fotografie v prílohovej obálke nie sú s dátumom ich vyfotografovania, teda nepreukazujú túto námietku
žalovanej. Taktiež splnomocnenie žalovanej, ktorým splnomocnila svoju sestru a švagra na zjednanie
nápravy, nie je dôkazom, ktorý by preukazoval, že by oplotenie okolo rodinného domu žalovanej bolo
zmenené od rokov 1970 a sú to iné dôkazy ako svedkovia. S tvrdeniami žalovanej v odvolaní nesúhlasia
a rozsudok považujú za vecne a právne správny. Poukazujúc na zásadu rovnosti účastníkov konania

a sú toho názoru, že došlo k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu súdom prvého stupňa, ktorý sa
stotožnil s ich žalobným návrhom. Keďže žalovaná napriek spravodlivo vyhlásenému rozsudku neustále
poukazuje na THM meranie bez toho, aby v konaní preukázala nadobúdací vlastnícky titul, uplatňujú si
voči nej náhradu trov konania i v odvolacom konaní pre prípad úspechu. V prípade, ak by bol odvolací
súd názoru, že odvolanie bolo podané v lehote, navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať nárok

na náhradu trov konania.

7. Žalovaná v replike uviedla, že je nesporné, že odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote a s
poukazom na § 362 ods. 1 CSP sa nejedná o lehotu určenú podľa hodín ako prekvapujúce prezentujú
žalobcovia, avšak v tomto prípade sa lehota počíta podľa dní, a to v zmysle ust. § 121 ods. 1 CSP. Má za

to, že celú svoju skutkovú a právnu argumentáciu predniesla v podanom odvolaní a vyjadrila v ňom, na
základe čoho považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, zakladajúci jeho zmenu. Vyjadrenie žalobcov
k podanému odvolaniu je opakovaním skutkovej a právnej argumentácie prednesenej počas konania a
neprinieslo v rámci odvolacieho konania odklon oproti tomu, čo už povedali pred prvostupňovým súdom.
Snaha žalobcov o výklad záveru krajského súdu, že žiadny iný znalec nepoprel závery znaleckého

posudku č. 8/2016, že pri zameriavaní sporného pozemku sa malo postupovať inak tým, že sa snažia
neprihliadať na ďalšie posudky tohto znalca vypracované v konaní, ktoré vyvracajú žalobcami tvrdené
skutočnosti s odôvodnením, že sa nejedná o iného znalca, ale toho istého, je viac ako zužujúci výklad.
Míňa sa zmyslu celkového objasnenia veci odborne spôsobilou osobou ustanovenou v konaní. Žiadna
zo strán sporu tohto znalca nenamietala, každá zo strán sporu sa na neho obrátila aj samostatne, aby

vykonal určité úkony, či už stanoviská alebo znalecký posudok aj mimo súdom vykonaných procesných
úkonov. Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

9. Odvolací súd v prvom rade udáva, že sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že žalovaná podala

odvolaniepozákonomstanovenejlehote,keďpoukazovalinapresnúhodinu,kedymalodôjsťkprevzatiu
napadnutého rozsudku právnou zástupkyňou a presnú hodinu, kedy malo byť podané odvolanie v
elektronickej forme.
Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov
a rokov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava

deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa odseku 4, ak koniec lehoty pripadne na
sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Napokon podľa odseku 5, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebosa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade lehoty na podanie odvolania proti rozsudku
sa jedná o lehotu určenú podľa dní, ktorej plynutie sa počíta podľa § 121 ods. 2 CSP a do jej plynutia
sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (v danom prípade doručenie

rozsudku). Právna zástupkyňa žalovanej prevzala napadnutý rozsudok dňa 15.12.2021 a odvolanie bolo
podané elektronicky dňa 30.12.2021, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehote.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991 v zmysle § 199 ods. 1 právo osobného
užívania môže byť zriadené len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a
ktoré podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí sú určené k výstavbe rodinných domov,
rekreačných chát alebo garáži alebo na zriaďovanie záhradiek. Podľa § 200 ods. 1 výmera pozemku

prenechaného k výstavbe rodinného domu alebo k výstavbe rekreačnej chaty sa určí podľa územného
plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok k výstavbe rodinného domu nesmie byť väčší než 800
m2.... V zmysle § 205 ods. 1 rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi
právo, aby s ním bola uzatvorená dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydaná okresný
národný výbor. Podľa § 205 ods. 2 na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na

základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzatvorenie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia
§ 135a ods. 2, uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo
organizácia, ktorá má pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí
mať písomnú formu; je k nej treba registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku
vznikne registráciou dohody štátnym notárstvom.

12. Podľa 872 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonník v platnom znení, právo osobného užívania
pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona
(01.01.1992), mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Podľa § 872 ods. 4,
ak vzniklo právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku manželom, stávajú

sa dňom účinnosti tohto zákona (01.01.1992) bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich
bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

13. Vychádzajúc z ustanovenia § 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991
vyplýva, že pôdu, ktorá mala slúžiť pre výstavbu rodinných domov, rekreačných chát alebo garáži

alebo na zriaďovanie záhradiek určoval územný plán alebo územné rozhodnutie. Predpokladom vzniku
práva osobného užívania boli tri právne skutočnosti: rozhodnutie okresného národného výboru o
pridelení pozemku do osobného užívania, resp. vydržania, v dôsledku ktorého vznikne občanovi
právo na uzatvorenie dohody o osobnom užívaní pozemku, ďalej dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku a napokon registrácia tejto dohody štátnym notárstvom, ktorá je zavŕšením procesu

vzniku práva osobného užívania. Osobné užívanie pozemkov podľa § 198 až § 221 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 bolo podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom
znení transformované na vlastnícke právo k pozemku, vlastnícke právo vzniklo ex lege okamihom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., teda k 01.01.1992.

14. Bolo preukázané, že na základe žiadosti o zápis zmeny správy v evidencii nehnuteľností zo
dňa 28.09.1965 Miestny národný výbor v Q. požiadal Ústav geodézie a kartografie o zápis zmeny
správy v evidencii nehnuteľností pozemkov uvedených v pripojenej hospodárskej zmluve, pričom sa
jednalo o stavebné pozemky nachádzajúce sa v kat.úz. Q., pričom sa konštatovalo, že prevod správybol uskutočnený finančným odborom ONV v Žiline k p.č. 375/3 až 375/12 EN za účelom zriadenia
práva osobného užívania pozemkov občanom pod výstavbu rodinných domov a prevod parciel č.
375/13 a 375/14 na zriadenie ciest. V pripojenej zmluve o prevode správy národného majetku č. Fin

72/2-1134/1965-Z bola parcela č. 375/5 evidovaná o výmere 768 m2 a parcela č. 375/6 evidovaná o
výmere 764 m2, pričom sa vychádzalo z geometrického plánu č. 26/59-401-920 zo dňa 15.6.1959. Z
kópie geometrického polohopisného plánu s odpisom výkazu plôch k uvedenému geometrickému plánu
je zrejmé, že parcela č. 375/6, k.ú. Q. bola evidovaná o výmere 764 m2, so zakreslením, ako „stav
skutočný". Z uvedeného je zrejmý tvar parcele č. 375/5, ktorá bola daná do osobného užívania právneho

predchodcu žalovanej, ako aj parc.č. 375/6, ktorá bola daná do osobného užívania žalobcov.

15. Dohodou o zriadení práva osobného užívania zaregistrovaná pod č. RII 13/66 bolo právnemu
predchodcovi žalovanej dané do osobného užívania parc.č. 375/5 o výmere 768 m2. Okresný národný
výbor v Žiline, finančný odbor rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania z 05.08.1980
v zmysle žiadosti z 01.08.1980 pozemok parc.č. 668/2 EN kat. úz. F. o výmere 764 m2, ktorý bol vo

vlastníctve Československého štátu a v správe MsNV F., pridelil žalobcom do osobného užívania na
výstavburodinnéhodomu.Dohodouozriadeníprávaosobnéhoužívaniapozemkuz11.08.1980Mestský
národný výbor v F. zriadil žalobcom právo osobného užívania pozemku parc.č. 668/2 EN v kat. úz. F. o
výmere 764 m2 na výstavbu rodinného domu, ktorá dohoda bola bývalým Štátnym notárstvom v Žiline
registrovaná pod č. RII 184/80. Z uvedeného je zrejme, že rozhodnutiami vtedajších štátnych orgánov

bolo zriadené právo osobného užívania žalobcom k parc.č. 668/2 o výmere 764 m2, ktorá bola pôvodne
zakreslená ako „skutočný stav" v geometrickom pláne č. 26/59-401-920 zo dňa 15.6.1959 a na základe
ktorého bol vykonaný zápis zmeny správy v evidencii nehnuteľností k pozemkom parc.č. 375/3 - 375/12
za účelom zriadenia práva osobného užívania pozemkov občanom pod výstavbu rodinných domov.
Totožnosť parc.č. 375/6 s parcelou č. 668/2 bola preukázaná znaleckým posudkom č. 8/2016. Takýto

stav napokon rešpektovali aj subjekty, ktorým boli predmetné pozemky dané do osobného užívania.
Svedčí o tom aj skutočnosť, že právny predchodca žalovanej (hoci už po vykonaní THM) vybudoval
oplotenie, ktoré korešpondovalo s parc.č. 375/5, ktorá mu bola daná do osobného užívania. Taktiež
žalobcovia sporný pozemok užívali, nikto im v tom nebránil (žalovaná, ani právny predchodca žalovanej)
ako prístup ku svojej garáži, parkovanie traktora, alebo osobného motorového vozidla. Na veci nič

nemení ani skutočnosť, že žalobcovia nemali sporný pozemok oplotený.

16. Pokiaľ žalovaná poukazuje na THM, ktoré prebehlo v rokoch 1976-1980, kedy bol pozemok, ktorý
bol daný do osobného užívania právnemu predchodcovi žalovanej navýšený o + 21 m2, nemožno
výsledky tohto THM považovať za nadobúdací titul pre stranu žalovanej, nakoľko ako už bolo vyššie

konštatované v tom období bolo možné pozemky získať iba osobného užívania na základe rozhodnutia
o pridelení pozemku a následnej dohody o osobnom užívaní, ktorá musela byť registrovaná štátnym
notárstvom a predmetné osobné užívanie ustanovením § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom
znení bolo transformované na vlastnícke právo k pozemku okamihom nadobudnutia účinnosti zákona
č. 509/1991 Zb., teda k 01.01.1992. Vzhľadom na uvedené celá odvolacia argumentácia žalovanej

ohľadne vykonania THM a následnej evidencie v katastri nehnuteľnosti je bezpredmetná, jednalo sa iba
o evidenčný stav. Podľa § 70 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak.

17. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nedal žiadnu presvedčivú odpoveď, či je rozpor
medzi odpoveďami znalca v posudku č. 8/2016 oproti posudku č. 3/2020, odvolací súd poukazuje na
bod 93. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že právne významný považoval
posudok č. 8/2016, v ktorom sa nezohľadňujú výsledky THM, ale vychádzal z geometrického plánu č.
26/59-401-920 z r. 1959 a neskoršie závery znalca (teda v ďalšom znaleckom posudku) už zohľadňujú

zmenšenie parcely žalobcom v dôsledku THM, avšak zmena zakreslenia pozemku v dôsledku THM
nemá právnu relevanciu, nakoľko táto zmena nebola premietnutá do zmeny vlastníckych vzťahov. Teda
súd neuvádzal, že znalecké posudky sú nesprávne, ale tieto len konštatovali rôzny skutkový stav (pred
THM a po THM), a ktorý stav je pre prejednávanú vec relevantný je už posúdením právnej otázky, ku
ktorej súd prvej inštancie náležite svoje rozhodnutie odôvodnil a vychádzal zo stavu pred THM.

18. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil zrušujúcim uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 7Co/137/2018-668. Skutočne odvolací súd v označenom rozhodnutí konštatoval, že
odborné závery v znaleckom posudku č. 8/2016 neboli ničím spochybnené, ohľadne určenia hranícpozemku a uvedený dôkaz súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Pokiaľ však sa jedná o znalecké
posudky vypracované po tomto zrušujúcom rozhodnutí, tieto iba konštatovali stav, ktorý nastal po THM,
naďalej nerozporovali závery pôvodného znaleckého posudku č. 8/2016, v ktorom znalec vychádzal z

geometrického plánu z r. 1959. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí rovnako konštatoval, že samotné
THM bez ďalšieho však nemôže zakladať oprávnený titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto i táto
odvolacia námietka žalovanej je nedôvodná.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s poukazom na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku

súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v podstatných bodoch odkazuje, rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom o nároku na náhrade trov konania ako
vecne správny potvrdil. Vzhľadom na vyššie konštatovaný skutkový stav, ďalšie odvolacie námietky
žalovanej považoval za irelevantné (ohľadne vykonania THM, jeho evidencie v katastri nehnuteľnosti)
a bližšie sa nimi nezaoberal. Výsledky THM nemôžu zakladať nadobúdací titul vlastníckeho práva, a to
ani v období, keď neexistovala súkromné vlastníctvo k pozemkom.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc zásadu úspech v
konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a úspešným žalobcom voči žalovanej priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods.
2 CSP.

21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)