Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8719203752.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcov: 1/ W. Š., C.. XX.X.XXXX, S.

A. O., D. XX a 2/ A. Š., C.. XX.X.XXXX, S. A. O., D. XX, proti žalovaným: 1/ JUDr. Peter Žoldoš, správca
úpadcu Jaroslav Šlosár so sídlom Košice, Žriedlová 3, právne zastúpený: Advokátska kancelária SD
LEGAL, s.r.o. so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 51 717 395, 2/ JUDr. Ing. Anna Žoldošová, správca
úpadcu A. Š. O. O. M. - B., O. X, 3/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Košice, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764
281, právne zastúpený: Advokátska kancelária LEGITY s.r.o., so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 530
630 40, 4/ AZ KAPITÁL, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Nová 17, IČO: 46 042 237 a 5/ HK KAPITÁL,
s.r.o., so sídlom Tvrdošín, Sídlisko 144/26, IČO: 52 320 103, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. až 5. rade
trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2019 domáhali určenia, že dobrovoľná
dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou, sp.zn. N 216/2018, Nz 2841/2018, NCRls
2892/2018, vyhotovenej notárom, Mgr. Vojtechom Kavečanským, vykonaná dňa 29.01.2018 o 11:30
hod. v M. C. P. W. Č.. X, v Konferenčnej miestnosti v suteréne N. S., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území A. O., L. A. O., L. M., vedených Okresným úradom Poprad,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. 166 ako rodinný dom so súp. č. XX postavený na pozemku parc.
č. XXX spolu s pozemkami registra „C“ parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 475 m2 a parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2 (ďalej
len „nehnuteľnosť“), je neplatná.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že Okresný súd Poprad uznesením, č.k. 17C/23/2019-33, zo dňa

17.06.2019 tretím výrokom uložil žalobcom v 1/ a 2/, aby v lehote 60 dní podali na súde žalobu o určenie
neplatnosti dražby strán sporu, ktoré sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba, resp. inú žalobu, ktorou by sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali ochrany práva
spotrebiteľov. Cit. uznesenie bolo žalobcom 1/ a 2/ doručené dňa 02.07.2019.

3.Žalobcoviaďalejuviedli,žeuznesenímOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.2K/27/2016zodňa01.08.2016
bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu 1/. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4K/24/2016,

bol vyhlásený konkurz na majetok žalobkyne 2/.

4. Na základe návrhu žalovaného 1/ a 2/ vykonal žalovaný 3/ dražbu nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcov a to predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Veľký Slavkov. Žalovaný 5/nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti, ako vyplýva z listu vlastníctva na základe kúpnej zmluvy.
Dražba nehnuteľností sa uskutočnila dňa 29.01.2018 o 11:30 hod. v Prešove na Jarkovej 1, v
konferenčnej miestnosti suterénu N. S. a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 216/2018,

Nz 2841/2018, NCRls 2892/2018 zo dňa 29.01.2018 (ďalej len „notárska zápisnica“) notárom Mgr.
Vojtechom Kavečanským. V zmysle notárskej zápisnice bola dražba úspešná, predmet dražby bol
vydražený za 74.500,- € a vydražiteľom sa stal žalovaný 4/. Žalobcovia mali v nehnuteľnosti ku dňu
konania dražby trvalý pobyt.

5. Žalobcovia majú za to, že konaním znalcov mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného
činu nepravdivého znaleckého posudku podľa ust. § 347 ods. 1 a 3 Trestného zákona, nakoľko došlo
k zásadnému podhodnoteniu nehnuteľnosti, čo malo za následok oveľa nižšie uspokojenie pohľadávky
zabezpečeného veriteľa - Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorá si aktuálne vymáha zvyšnú časť
pohľadávky voči ručiteľom žalobcov, t.j. ich rodinným príslušníkom. Žalobcovia v tejto veci podali trestné
oznámenie.

6. Žalobkyňa 2/ žiadala žalovaného 1/, aby predmetnú žalobu podal on, avšak žalovaný 1/ žalobu
odmietol podať s odôvodnením, že háji záujmy veriteľov a nie záujmy úpadcu. S uvedeným samozrejme
nemožno nesúhlasiť, avšak, ak by žalovaní 1/ a 2/ ako správcovia konkurznej podstaty reálne konali
na prospech veriteľov, tak by oponovali tak nízkej sume, ktorá bola znaleckými posudkami (viď nižšie)

určená a neskôr použitá ako vyvolávacia.

7. Dražba predmetnej nehnuteľnosti sa konala v Prešove a to napriek tomu, že predmet dražby sa
nachádza vo A.Ľ. O.. Týmto sa cielene znemožnilo žalobcom zúčastniť sa na dražbe a dohliadať
na jej priebeh, nakoľko žalobcovia nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu cestovného.

Zdravotný stav žalobkyne 2/ jej nedovoľuje cestovanie v aute na ďaleké vzdialenosti a žalobca 1/
pracuje v zahraniční. Taktiež sa žalobcovia domnievajú, že takto zvolené miesto konania dražby
obmedzovalopotenciálnychúčastníkovzúčastniťsajejpriebehu.Vtejtosúvislostijemožnékonštatovať,
že stanovením predmetného miesta konania dražby bola obmedzená možnosť účasti na dražbe a
zároveň majú za to, že sa umelo a účelovo navyšovali náklady na dražbu, ktoré v konečnom dôsledku

budú znášať žalobcovia, resp. osoby, ktoré ručia veriteľom za záväzky žalobcov. Žalobcovia poukazovali
na to, že v zmysle Oznámenia o dražbe zo dňa 04.02.2016 sa prvá dražba konala v N. O. v Poprade,
zatiaľ čo opakované dražby sa konali už v Prešove.

8. Žalovaný 3/ zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 105/2017 zo dňa

29.05.2017 vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Vaškom, ktorým bola cena predmetu dražby
stanovená na sumu vo výške 132.000,- €. Na základe podaných námietok zo strany žalobcov žalovaný
3/ zaistil opätovné ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 119/2017 zo dňa 06.07.2017
vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Dutkom, ktorým bola cena predmetu dražby stanovená ešte o
1.000,- € menej a síce, len na sumu 131.000,- €. Výsledkom námietok žalobcov proti absurdne nízkej

hodnote stanovenej znaleckým posudkom bola teda sankcia v ešte výraznejšom znížení hodnoty ich
majetku.

9. Žalobcovia majú za to, že hodnota nehnuteľnosti uvedená vyššie uvedenými znalcami nezodpovedá
všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby vzhľadom na znalecký posudok

č. 135/2010 zo dňa 30.09.2010 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kmeťom, ktorý posudzoval hodnotu
nehnuteľnosti po realizovaní hrubej stavby nehnuteľnosti, teda pred akýmkoľvek zhodnotením. Ing. Ján
Kmeť stanovil hodnotu hrubej stavby na 109.000,- €, pričom sa jednalo o sumu z pred deviatich rokov a v
čase hlbokej krízy. Naproti tomu, v r. 2017, teda takmer na vrchole obdobia expanzie trhu vyššie uvedení
znalci stanovili cenu nehnuteľnosti o 21.000,- € viac a to ohodnocovali plne funkčnú nehnuteľnosť a

nie len hrubú stavbu. Ing. Ján Kmeť vyhotovil aj odborný posudok zo dňa 11.07.2018, ktorým stanovil
hodnotu nehnuteľnosti na 258.000,- €. Žalobcovia dali do pozornosti, že to boli práve znalecké posudky
Ing. Kmeťa, na základe ktorých poskytla Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. úver žalobcom. Z uvedeného
majú žalobcovia za nesporné, že nie je možné pripustiť aby boli znalecké posudky vyššie uvedených
znalcov Vaška a Dutku v tak zásadnom rozpore so znaleckým posudkom Ing. Kmeťa, ktorý bol veriteľom

- PSS akceptovaný. Nakoľko bola nehnuteľnosť ocenená znalcami Vaškom a Dutkom na 131.000 €
a 132.000 €, tak táto suma sa pretavila aj do najnižšieho podania, čo spôsobilo, že sa eventuálne
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov predala za oveľa nižšiu sumu, ako sa predať mohla, keby bol
žalovaný 3/ zohľadnil hodnotu nehnuteľnosti určenú znalcom Ing. Kmeťom. Nehnuteľnosť bola vyššieuvedenými znalcami nesprávne ohodnotená, a táto nesprávnosť sa preniesla do nízkej sumy, za ktorú
bola nehnuteľnosť vydražená.

10. Napriek tomu, že zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj len „ZoDD“)
stanovuje zasielanie písomností do vlastných rúk žalobcov, zo strany žalovaného 3/ nebolo toto
zákonné ustanovenie dodržané, pretože niektoré listiny boli zasielané žalobcom aj obyčajnou poštou
a v niektorých listinách bol stanovený či už termín vykonania obhliadky alebo termín na vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby v skoršom termíne, ako bol koniec odbernej lehoty na prevzatie tej-ktorej

doručovanej pošty.

11. Žalobcovia uviedli, že predmet dražby v zákonom stanovených lehotách nebol označený tak, aby
záujemcovia o dražbu mali možnosť dozvedieť sa o konaní dražby. Žalovaný 3/ umiestnil označenie
na predmet len pri prvej obhliadke a to len na čas tejto obhliadky. Žalobcovia majú za to, že týmto
konaním zo strany žalovaného 3/ bolo docielené to, že osoby z okolia nehnuteľnosti (znalí pomerov)

nemali možnosť sa reálne dozvedieť o prebiehajúcej dražbe, čo v konečnom dôsledku zabránilo predať
nehnuteľnosť za oveľa vyššiu sumu, ako za 74.000,- €. Zároveň sa žalobcovia domnievajú, že porušenie
tohto ustanovenia spôsobilo neúspešnosť predchádzajúcich kôl dražby.

12. Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť resp. konanie zastaviť.

13. Žalovaný 1/ namietal nesplnenie zásadnej procesnej podmienky na strane žalobcov, ktorou je ich
aktívna vecná legitimácia, pričom ide o neodstrániteľnú vadu konania. V čase podania žaloby prebiehal
a doposiaľ prebieha konkurz na majetok obidvoch žalobcov. Konkurzné konanie nie je skončené. V
zmysle ustanovení § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“)

s ustanovením § 44 ods. 1 ZKR osobou, ktorá je oprávnená konať za žalobcu je ustanovený správca,
ktorý však žalobu nepodal. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov je samo o sebe dôvodom
na zastavenie konania v celom rozsahu. V režime speňažovania majetku v konkurze sa ustanovenia
ZoDD použijú s ohľadom na ustanovenie § 92 ods. 6 ZKR len primerane.

14. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že takmer identická žaloba bola už raz vo veci tej istej dražby podaná.
Stranami boli tí istí žalobcovia a tí istí žalovaní, okrem žalovaného 5/. Pôvodné konanie bolo zastavené
na základe späťvzatia žaloby žalobcami. Žalovaný 1/ považuje túto žalobu za zjavné zneužitie práva,
keďže aj v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Prešove (sp.zn.14Co/11/2018) a Okresného
súdu Prešov (sp.zn.5Cbi/19/2018) nie je možné žalobe žalobcov v žiadnom prípade vyhovieť, keďže

žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu.

15. Žalovaný 1/ taktiež vzniesol námietku preklúzie, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, nakoľko vo
veci uplynula trojmesačná lehota na podanie žaloby. Vo veci trestného oznámenia, na ktoré žalobcovia
poukazujú nebolo ani len začaté trestné stíhanie a vec bola právoplatne odmietnutá v rámci postupu

pred začatím trestného stíhania.

16. Tvrdenie žalobcov, že správca háji záujmy tretích osôb je nepodložené jediným dôkazom a navyše
je v úplnom rozpore s ustanoveniami ZKR. Správca v konkurze nie je zástupcom úpadcu ani zástupcom
konkurzných veriteľov. Jeho úlohou v konkurze je v rámci speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu

získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením najnižších nákladov a konkurzných
veriteľov následne uspokojiť podľa rozvrhu výťažku.

17. V danej veci sa uskutočnili až štyri dražby, pričom všetky sa uskutočnili v meste Prešov, pričom
žalobcovia ani v jedinom prípade nenamietali miesto konania dražby. Miesto konania dražby v žiadnom

prípade neobmedzuje účasť na dražbe, keďže na dražbu sa dňa 29.01.2018 dostavili záujemcovia
zo Žiliny, Michaloviec, Prešova, Popradu, Bratislavy a Banskej Bystrice. Žalobcovia ako úpadcovia v
konkurze nemôžu na dražbe urobiť podanie, a to, že úpadca nemá dostatok finančných prostriedkov na
cestu do Prešova nie je dôvodom neplatnosti dražby. Žalobcovia navyše nie sú osobami dohliadajúcimi
na zákonnosť dražby, nakoľko uvedenou osobou je len notár. Žalobcovia tiež nesprávne uvádzajú, že

prvá dražba sa konala v meste Poprad. Prvá dražba v rámci speňaženia nehnuteľností úpadcov v
konkurze sa konala dňa 18.07.2017 v meste Prešov.18. Podľa žalovaného 1/ žalobcovia celkom zjavne ignorujú ustanovenie § 12 odsek 5 ZoDD, v
zmysle ktorého ak vlastník namieta výšku znaleckého ohodnotenia je oprávnený podať u dražobníka
odôvodnenú námietku. Napriek tomu, že námietka bola podľa názoru žalovaného v prvom rade

nedôvodná a napriek tomu, že na speňaženie nehnuteľností v konkurze dražbou sa ustanovenia ZoDD
použijú len primerane, dražobník dal vypracovať nový znalecký posudok novým znalcom. Aj keby bolo
znaleckou cenou teoreticky 300.000 €, konečnú výšku výťažku speňaženia determinuje len a len záujem
prípadných vydražiteľov. Keďže v danej veci prebehli pred poslednou úspešnou dražbou tri dražby, je
zrejmé, že nech by bola cena predmetu dražby akokoľvek vyššia, predmet dražby by rozhodne nebol

vydražený za vyššiu cenu. Najnižšie podanie v režime speňaženia nehnuteľností v konkurze nie je
determinované ustanoveniami ZoDD, ale je determinované záväzným pokynom príslušného orgánu,
ktorým je v danej veci zabezpečený veriteľ - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. Správca pred každou z
dražieb získal záväzný pokyn zabezpečeného veriteľa. Napriek skutočnosti, že sa ustanovenia ZoDD
použijú na dražbu v konkurze len primerane, bolo dodržané ustanovenia tohto zákona o tom že v prvom
kole dražby nesmie byť najnižšie podanie nižšie ako 100 % znaleckej hodnoty, ako aj to, že najnižšie

podanie pri opakovanej dražbe konanej dňa 20.09.2017 bolo stanovené na hodnotu nie nižšiu ako 75%
hodnoty určenej znaleckým posudkom. Ustanovenie § 16 ods. 6 ZoDD vymedzuje najnižšie podanie pri
dražbe, ktorá je následkom výkonu záložného práva. V danej veci však ide o speňaženie konkurznej
podstaty a nie o výkon záložného práva. ZKR je v danej veci lex specialis k Občianskemu zákonníku
(ďalej aj len „OZ“), pričom dražba nebola realizovaná na základe ustanovení OZ, ale na základe ZKR.

19. Žalovaný 1/ taktiež namietol naliehavý právny záujem žalobcov na podanie takejto žaloby, keďže
žalobcovia tento údajný „naliehavý právny záujem“ pri predchádzajúcich troch kolách dražby nemali.
Žalobcovia podaním tejto žaloby uskutočnili opak ich údajného úsilia o uspokojenie veriteľov v konkurze,
keďže zmarili ukončenie konkurzného konania bez zbytočných prieťahov, vystavujú sa riziku vzniku

nákladov vo forme pohľadávok proti podstate, ktoré môžu vyústiť do zrušenia konkurzu pre nedostatok
majetku.

20. Žalovaný 3/ navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

21. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, v dôsledku toho,
že záložný veriteľ pristúpil k začatiu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ale v dôsledku
konkurzu vyhláseného na majetok žalobcov (patriaceho do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
- Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.) formou predaja na dobrovoľnej dražbe. Uvedené skutočnosti majú
zásadný vplyv na právne posúdenie predmetnej veci. Predmetný spor je sporom vyvolaným osobitnou

povahou konkurzného konania. Žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na konanie v tomto spore.
Aktívnu vecnú legitimáciu má výlučne iba správca.

22. K lehote na podanie žaloby žalovaný 3/ uviedol, že nebolo rozhodnuté orgánom činným v trestnom
konaní o tom, že by došlo k akémukoľvek trestnému činu v súvislosti s uskutočnením a realizáciou

napádanej dražby. Z Oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 20.03.2019 o prešetrení podnetu
žalobcu vyplýva, že napádaná dražba bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi a nedošlo ani
žiadnemu správnemu, nieto ešte trestnému deliktu. Nie je teda splnená zákonná podmienka pre to, aby
mohlodôjsťkzačatiukonaniaoneplatnosťdobrovoľnejdražbypomárnomuplynutízákonomstanovenej
prekluzívnejlehotynapodanietakejtožaloby.Vzhľadomnatobyvykonanieakýchkoľvekďalšíchúkonov,

a to najmä žalobcom navrhovaného znaleckého dokazovania, bolo nehospodárne a neúčelné.

23. K námietke ohľadom miesta konania dražby uviedol že zákon nevyžaduje aktívnu účasť vlastníkov
predmetu dražby na dražbe, je to fakultatívne a na báze dobrovoľnosti, a teda sú to práve vlastníci, ktorí
musia vynaložiť snahu, aby sa dostavili na miesto konania dražby. Aj v prípade, ak by sa dražba sa

konala vo Veľkom Slavkove, žalobkyňa 2/ by sa určite nedostavila, nakoľko pracuje v zahraničí. Navyše
žalobcovia počas všetkých štyroch kôl dražby nijakým spôsobom neprejavili záujem zúčastniť sa na
dražbe a nenamietali miesto konania dražby. Dražba, ktorú vykonával sa nikdy nekonala v priestoroch
hotela O. A. M., a už vôbec ju nemohol žalovaný 3/ uskutočniť dňa 04.02.2016, nakoľko prevzal
predmetný prípad až v roku 2017. Všetky kolá dražby sa konali v priestoroch N. S. v Prešove. Vo vzťahu

k momentu, že voľbou miesta konania dražby v Prešove bola obmedzená možnosť záujemcov zúčastniť
sa na dražbe uviedol, že povinnosťou dražobníka je organizovať dražbu na mieste, ktoré sa nachádza
v regionálnej dostupnosti k predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť regionálnych
pomerov povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvorenie vhodných podmienok pre konkurenciu ponúkjednotlivých účastníkov dražby. Pre účely miesta konania dražby sa súdnou činnosťou vytvorilo pravidlo
konania dražby na krajskej úrovni. V danom prípade sa na dražbe zúčastnilo 6 záujemcov z Michaloviec,
Bratislavy, Banskej Bystrice, Žiliny. Okrem toho obec Veľký Slavkov sa od mesta Prešov nachádza cca

90 km, pričom po diaľnici to trvá necelú hodinu. Verejnosť teda mala vedomosť o konaní predmetnej
dražby a úkony žalovaného 3/ boli pri oznamovaní konania dražby efektívne.

24. K ohodnoteniu predmetu dražby uviedol, že žalobca k žalobe predložil znalecký posudok iba s
titulnou a s poslednou stranou. Poukázal na skutočnosť, že povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu

dražbyZoDDukladávýlučnelendražobníkovi.Námietkyprotiznaleckémuposudku,ktorýbolpodkladom
pre dobrovoľnú dražbu, podal žalobca dňa 22.06.2017 a súčasne žiadal o vyhotovenie znaleckého
posudku iným znalcom. Žalobca teda využil možnosť rozporovať závery znaleckého posudku, avšak
tieto boli vzhľadom na obsah v poradí druhého znaleckého posudku potvrdené. Akékoľvek ďalšie
úvahy žalobcu o ohodnotenie nehnuteľností považuje za irelevantné, a to najmä s prihliadnutím na
výsledky dražby, ktoré svedčia tomu, že trhová hodnota nehnuteľnosti bola v danom prípade ešte

nižšia ako všeobecná hodnota stanovená znalcami. Už samotný výsledok môže zodpovedať na otázku
akú má nehnuteľnosť hodnotu. Žalovaný 3/ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
3Cdo/233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť
dražby.

25. Písomnosti týkajúce sa dobrovoľnej dražby boli žalobcom doručované do vlastných rúk a takisto
v záujme zvýšenia šance, že zásielky budú reálne a čim skôr doručené žalobcom, boli zasielané
súčasne aj obyčajnou poštou. Tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, že im boli doručované zásielky
len obyčajnou poštou sa javia ako tendenčné. Navyše, vo vzťahu k doporučene doručovaným listinám
poukázal na fikciu doručenia pri doručení do vlastných rúk. Žalobcovi 1/ bolo doručené stanovisko

obsahujúce súčasne vyzvú na sprístupnenie nehnuteľnosti dňa 30.06.2017 teda pred a nie po dni
03.07.2017, kedy mal nehnuteľnosť sprístupniť. Teda je zrejmé, že žalobca neuvádza pravdivé tvrdenie,
keďnamieta,žereálnenemoholnehnuteľnosťsprístupniť,pretožemuneboloznámenýdátumvykonania
obhliadky, a teda znalec nemohol mať potrebné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku.

26. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný 3/ údajne umiestnil označenie na predmet dražby len pri prvej
obhliadke, čo podľa názoru žalobcu spôsobilo neúspešnosť predchádzajúcich dražieb, nie je ničím
podložené a za účelom preukázania splnenia povinnosti žalovaný 3/ predkladá fotografie. Vlastník
predmetu dražby je povinný označenie predmetu dražby oznámením o dražbe, prípadne oznámením o
opakovanej dražbe strpieť. V prípade, ak vlastník predmetu dražby nestrpel označenie predmetu dražby

a prípadne ho strhol, uvedené nie je možné považovať za porušenie povinnosti žalovaného 3/, ale za
porušenie povinností žalobcu podľa § 11 ods. 5 ZoDD.

27. Žalovaný 4/ navrhol žalobu zamietnuť.

28.Žalovaný4/uviedol,žeakžalobcoviachcúnamietaťsumuohodnotenia,taktomusíbyťvyčlenenéna
osobitnú žalobu a nemôžu žalovať žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaný 4/ taktiež
namietalnesplneniezákladnejpodmienkynastranežalobcov,ktoroujeaktívnavecnálegitimácia.Včase
podania žaloby prebiehal a doposiaľ prebieha konkurz na majetok obidvoch žalobcov, pričom konkurzné
konanie nie je skončené. V zmysle ustanovení § 47 ods. 5 ZKR v spojení s ustanovením § 44 ods. 1

ZKR osobou, ktorá oprávnená konať za žalobcu je ustanovený správca, ktorý však žalobu nepodal. V
režime speňažovania majetku v konkurze sa ustanovenia ZoDD použijú s ohľadom na ustanovenie §
92 ods. 6 ZKR len primerane.

29. Žalovaný 5/ navrhol žalobu zamietnuť.

30. Žalovaný 5/ uviedol, že nie je splnená podmienka prekluzívnosti, nakoľko žaloba bola podaná až v
roku 2019, pričom dobrovoľná dražba sa konala 29.01.2017. Žalovaný 5/ taktiež namietol nesplnenie
procesnej podmienky, ktorú je aktívna vecná legitimácia žalobcov.

31. Žalobcovia v replike uviedli, že nemali priamy dosah, či možnosť ovplyvniť žiadnu etapu
speňažovania majetku. Žalobcovia konajúc v súlade s právnymi predpismi, v úmysle, aby mohol ich
majetok byť použitý na úhradu ich záväzkov, podali návrh na vyhlásenie konkurzu na ich majetok.
V tom momente stratili kontrolu a vplyv nad konaním žalovaných a boli len bezmocnými svedkami vprocese, kde sa iné subjekty obohacujú na ich úkor. Žalobcovia majú za to, že s ohľadom na spravodlivé
usporiadanie pomerov strán je potrebné aplikovať na postavenie sporových strán v prejednávanom
prípade ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobcovia boli v procese od vyhlásenia konkurzu

na majetok len mĺkvymi pozorovateľmi. Po námietke žalobcov k výške stanovenej znaleckej hodnoty v
sume 132.000 € boli žalobcovia „pokarhaní“ za svoju aktivitu tým, že v poslednom znaleckom posudku
znížil znalec hodnotu oceňovaných nehnuteľností ešte o 1.000 €. Žalobcovia majú za to, že konanie
žalovaných možno považovať za zneužitie práva za účelom získania neoprávnenej výhody proces
speňažovania majetku žalobcu.

32. Žalobcovia majú za to, že zo strany žalovaných došlo k zníženiu počtu potencionálnych záujemcov
o predmetnú nehnuteľnosť a to tým, že dražobník nepostupoval v zmysle § 11 ods. 5 ZoDD. Žalovaný
3/ umiestnil označenie na predmet dražby len pri prvej obhliadke a to len na časť tejto obhliadky, pričom
týmto konaním z jeho strany bolo docielené to, že osoby z okolia nehnuteľnosti sa nemali možnosť
reálne dozvedieť o prebiehajúcej dražbe, čo v konečnom dôsledku zabránilo predaji nehnuteľnosti za

oveľa vyššiu sumu ako za 74.000 €. Zároveň sa žalobcovia domnievajú, že porušenie tohto ustanovenia
spôsobilo neúspešnosť predchádzajúcich kôl dražieb a predstavovalo podklad pre eventuálne zníženie
minimálnej hodnoty, za ktorú bolo možné nehnuteľnosť vydražiť. Logickým dôvodom pre uvedené
konaniejenadobudnutielukratívnejnehnuteľnostizaminimálnukúpnucenuanáslednejejpredajnatrhu
bez akýchkoľvek ďalších nákladov na rekonštrukciu. Konateľ žalovaného 4/ v septembri 2019 ponúkal

vydraženú nehnuteľnosť so ziskom 45.000 €. Žalobcovia majú zásadné pochybnosti o tom, či znalecká
hodnota bola stanovená v súlade s právnymi predpismi. Konaním žalovaných došlo k tomu, že draženú
nehnuteľnosť nebolo možné predať za trhovú, a teda oveľa vyššiu cenu a zabezpečený veriteľ na
základe uvedeného udelil súhlas s predajom nehnuteľností za zlomok skutočnej hodnoty. Zabezpečený
veriteľ súhlas s takýmto postupom dal aj kvôli tomu, že vedel, že zvyšok pohľadávky voči žalobcom je

zabezpečený ručením rodinných príslušníkov žalobcov a síce, syna žalobcov a sestry Š.. Žalobcovia
majú za to, že konanie žalovaných ako celok je možné považovať za také, ktoré odporuje dobrým
mravom. Konaním žalovaných došlo ku minimalizácii hodnoty, za ktorú sa majetok žalobcov v konkurze
predal, čo je podľa názoru žalobcom konaním v rozpore so zásadou prezentovanou v ustanovení §
5 ZKR. Porušením tejto zásady došlo k poškodeniu žalobcov, sekundárne k poškodeniu u rodinných

príslušníkov žalobcu.

33. Súd vykonal dokazovanie listinami (LV č. 166, k.ú. Veľký Slavkov; notárska zápisnica; uznesenia
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 2K/27/2016 a sp.zn. 4K/24/2016; Znalecký posudok č. 105/2017
zo dňa 29.05.2017 vypracovaný Ing. Miroslavom Vaškom; Znalecký posudok č. 119/2017 zo dňa

06.07.2017 vypracovaný Ing. Miroslavom Dutkom; Znalecký posudok č. 135/2010 zo dňa 30.09.2010
vypracovaný Ing. Jánom Kmeťom; Odborný posudok zo dňa 11.07.2018 vypracovaný znalcom Ing.
Jánom Kmeťom; žaloba a uznesenia Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp.zn. 17C/8/2018,
uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k. 14Co/11/2018-255; uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k.
5Cbi/19/2018-378, s doložkou právoplatnosti; Oznámenie OR PZ v Poprade, odbor kriminálnej polície,

ČVS: ORP-160/2-VYS-PP-2019 na č.l. 233; Oznámenie o dražbe, ktorá sa uskutočnila dňa 18.07.2018;
Oznámenie o výsledku dražby konanej dňa 18.07.2017, dňa 20.09.2017 a dňa 08.11.2017; záväzné
pokyny Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.; podacie hárky na č.l. 265-272; stanovisko žalovaného 3/ zo dňa
27.06.2017 s doručenkami; Oznámenie MS SR zo dňa 30.03.2019; fotografie na č.l. 277-285; zoznam
účastníkov napádanej dražby; inzertný predaj nehnuteľnosti zo dňa 22.09.2019), ako ďalšími listinami

nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil tento skutkový stav:

34. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4K/24/2016, zo dňa 15.07.2016 bol vyhlásený konkurz
na majetok žalobcu 1/.

35. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 2K/27/2016 zo dňa 01.08.2016 bol vyhlásený konkurz
na majetok žalobkyne 2/.

36. Znaleckým posudkom č. 105/2017 zo dňa 29.05.2017 vypracovaným Ing. Miroslavom Vaškom,
bola nehnuteľnosť stanovená na sumu vo výške 132.000,- €. Znaleckým posudkom č. 119/2017 zo

dňa 06.07.2017 vypracovaným Ing. Miroslavom Dutkom, bola cena nehnuteľnosti stanovená na sumu
131.000,- €.37. Podľa oznámenia žalovaného o dražbe zo dňa 09.06.2017 súd zistil, že najnižšie podanie činilo
132.000,- €, pričom dražba sa mala konať dňa 18.07.2017 v N. S..

38. Podľa oznámenia žalovaného o opakovanej dražbe zo dňa 03.08.2017 súd zistil, že najnižšie
podanie činilo 119.000,- €, pričom dražba sa mala konať dňa 20.09.2017 v N. S..

39. Zabezpečený veriteľ (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) v podaní zo dňa 29.09.2017 súhlasil s
podmienkami speňaženia pre tretie kolo dražby, teda stanovením najnižšieho podania na 75 % hodnoty

znaleckého posudku s oprávnením dražobníka znížiť najnižšie podanie na 50 % hodnoty znaleckého
posudku.

40. Podľa oznámenia žalovaného o opakovanej dražbe zo dňa 06.10.2017 súd zistil, že najnižšie
podanie činilo 99.000,- €, pričom dražba sa mala konať dňa 08.11.2017 v N. S..

41. Zabezpečený veriteľ (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) v podaní zo dňa 21.11.2017 súhlasil s
podmienkami speňaženia pre štvrté kolo dražby, teda stanovením najnižšieho podania na 65 % hodnoty
znaleckého posudku s oprávnením dražobníka znížiť najnižšie podanie o 5 % na 50 % hodnoty určenej
znaleckým posudkom.

42. Podľa oznámenia žalovaného o opakovanej dražbe zo dňa 21.12.2017 súd zistil, že najnižšie
podanie činilo 85.800,- €.

43. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 216/2018, Nz 2841/2018, NCRls 2892/2018, vyhotovenej notárom,
Mgr. Vojtechom Kavečanským, súd zistil, že dňa 29.01.2018 bola vykonaná dražba v Prešove na Ulici

Jarková č. 1, v Konferenčnej miestnosti v suteréne Hotela Bélier, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
nachádzajúcesavk.ú.A.O.,vedenýchnaLVč.XXXvcelostiatorodinnýdomsosúp.č.XXpostavenom
na pozemku parc. č. XXX spolu s pozemkami registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 475 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, v spoluvlastníctve
vlastníctve žalobcov. Navrhovateľmi dražby boli správcovia konkurznej podstaty úpadcov. Vydražiteľom

predmetných nehnuteľností sa stal žalovaný 4/, pričom cena dosiahnutá vydražením činila 74.500,- €.

44. Odborným posudkom vypracovaným Y.. W. I. dňa 11.07.2018 bola cena nehnuteľnosti stanovená na
sumu 258.000 €. Podľa znaleckého posudku Ing. Jána Kmeťa č. 118/2009 bola hodnota nehnuteľnosti
v roku 2009 vo výške 91.600 €.

45. Z Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu žalobcov zo dňa 20.03.2019 Ministerstvo
spravodlivosti SR konštatovalo, že nebolo možné prijať záver, že by sa žalovaný 3/ dopustil takého
konania, ktoré by odôvodňovalo začať voči nemu správne konanie a uloženie sankcie.

46. OR PZ v Poprade, odbor kriminálnej polície, v odpovedí zo dňa 19.08.2019 oznámil žalovanému 1/,
ževecoznamovateľov(žalobcov)bolaodmietnutávyšetrovateľompodľa§197ods.1písm.d)Trestného
poriadku dňa 20.06.2019.

47. Z LV č. 166, k.ú. Veľký Slavkov, súd zistil, že žalovaný 5/ je výlučným vlastníkom rodinného domu

so súp. č. XX a parciel C-KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 475 m2 a parc. č. XXX -
zastavené plochy a nádvoria o výmere 191 m2, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený dňa 13.06.2019, č. V-2440/2019.

48. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

49. Podľa ust. § 23 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.
KonkurzsapovažujezavyhlásenýzverejnenímuzneseniaovyhláseníkonkurzuvObchodnomvestníku.
Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

50. Podľa ust. § 44 odsek 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a 4
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu."51. Podľa ust. § 47 odsek 5 ZKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči

správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca."

52. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, V prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby vyniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisuj2b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§

23).

53. Podľa ust. § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobní k, ty dražíte ľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

54. V konaní nebolo sporné, že na majetok žalobcov bol začatý konkurz, ktorý doposiaľ nebol ukončený.
Predmetom tohto súdneho konania je majetok podliehajúci konkurzu patriaci žalobcom ako úpadcom,
a preto žalobcovia nie sú po začatí konkurzného konania aktívne legitimovaní na podanie žaloby
týkajúcej sa majetku podliehajúceho konkurzu, pričom za takúto žalobu je potrebné považovať aj žalobu
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V prejednávanom spore je teda nepochybné, že žaloba

podaná žalobcami sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu. V čase po vyhlásení konkurzu síce
úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť stranou
konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené
právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša
na inú osobu, a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca, ktorý môže po vyhlásení

konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže
po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď
priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu
určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo
žalovaný vystupoval priamo úpadca).

55. Základným účinkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je strata oprávnenia úpadcu nakladať
s majetkom podstaty a strata oprávnenia na výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s
majetkom podstaty a prechod týchto oprávnení na správcu podstaty. V zásade platí, že správca podstaty
je vo vzťahu k majetku, ktorý patrí do podstaty, oprávnený robiť úkony, na ktoré by bol inak oprávnený

úpadca. Činnosť správcu má smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie
majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie veriteľov. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
SRsp.zn.4Cdo35/2009,uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.1Cdo52/2010,rozhodnutieKrajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/144/2017).

56. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že hmotnoprávna i procesnoprávna spôsobilosť
žalobcov ako úpadcov síce zostáva zachovaná, zároveň je však obmedzená v tom, že aktívnu i pasívnu
vecnú legitimáciu v sporoch, ktorých predmetom je majetok podliehajúci konkurzu, má namiesto úpadcu
správca konkurznej podstaty, a teda žalobcovia sami vo vlastnom mene nemôžu podať žalobu a ani
nemôžu byť žalovaní. Tým nijako nie je dotknuté právo žalobcu na súdnu ochranu, ktoré má právo

realizovať v rámci konkurzného konania a jeho inštitútov.

57. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že navrhovateľmi dobrovoľnej dražby boli
správcovia konkurznej podstaty, ktorý predmetom dražby disponovali zo zákona podľa ust. § 44 ods. 1
ZKR ako vlastníci, čím nastúpili na miesto žalobcov a vykonávali práva podľa ZoDD. Nedostatok toho,

že žalobcovia nie sú nositeľmi hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, nemožno odstrániť
ani extenzívnym výkladom, tak, že ak na obranu žalobcami domnievaného porušenia práv nevystúpi na
to zo zákona výslovne oprávnený subjekt, je oprávnený na takýto úkon on sám.58. Podľa súdu je namieste aplikovať závery Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, ktorý
v rámci rozhodnutia o odvolaní o otázke aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby podanej úpadcom a nie jeho správcom konkurznej podstaty , sp.

zn.: 8Co/350/2016 zo dňa 26.09.2017, uviedol: „Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že je
osobou oprávnenou domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko z ust. § 21 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosti dražby sa môže domáhať každý, kto ňou bol na
svojichprávachdotknutý,odvolacísúduvádza,žetátojehoargumentácia,vychádzajúcazgramatického
výkladu citovaného ustanovenia, avšak bez zohľadnenia skutočnosti, že predmetná dražba bola

vykonaná v rámci konkurzu vyhlásenému na jeho majetok na návrh žalovaného 1/ - správcu konkurznej
podstaty žalobcu, nie je dôvodná. Nemožno totiž v danom prípade opomenúť, že dražba nehnuteľností
žalobcu bola vykonaná v čase prebiehajúceho konkurzného konania na jeho majetok, a preto je z
hľadiska ustálenia osoby oprávnenej podať žalobu o určenie neplatnosti tejto dražby významné nielen
to, či žalobca v spore tvrdí, že vykonaním dražby bol dotknutý na jeho právach, no tiež to, či výkonu
práva domáhať sa v zmysle ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosti dražby nebráni

iná právna úprava. Tou je v danom prípade najmä ust. § 44 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii;
ktoré za jedinú osobu, oprávnenú uskutočňovať akékoľvek právne úkony týkajúce sa majetku úpadcu
(a teda i domáhať sa neplatnosti dražby) určuje správcu konkurznej podstaty, teda žalovaného 1/, a
nie žalobcu, ako i ust. § 47 ods. 5 citovaného zákona; podľa ktorého súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len

na návrh správcu. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že napriek skutočnosti, že
nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je v tomto prípade výlučne žalovaný 1/ ako správca konkurznej
podstaty, žalobca v súvislosti s vykonaním predmetnej dražby neostal bez možnosti domáhať sa nápravy
ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala vykonaním dražby vzniknúť (hoci v danom spore žiadna nebola
preukázaná), keď samotná absencia vecnej legitimácie v tomto spore nevylučuje možnosť prípadnej

zodpovednosti podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, Zákona konkurze a reštrukturalizácii, prípadne
podľa zák. č. 8/2005 Z. z., o správcoch.“

59. Rovnako je dôvodné prihliadnuť aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5Co/352/2016,
zo dňa 28.06.2017, ktorý otázku absencie aktívnej legitimácie úpadcu v súdnom konaní týkajúcom sa

majetku podliehajúcom konkurzu posúdil rovnako ako súd v napadnutom rozhodnutí. Ust. § 44 zákona
o konkurze a vyrovnaní upravuje podmienky a nakladania majetkom úpadcu. Základnou vlastnosťou
konkurzného práva je, že ide o právo súbehové. V dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú na
správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu.
Tento účinok znamená, že pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma sa dispozícia dlžníka,

prípadne iných osôb a to v prospech konkurzného správcu. Aj keď prechod dispozičných oprávnení je
najpodstatnejším účinkom, okrem neho dochádza k prechodu na správcu aj iných oprávnení viažucich
sa k majetku podliehajúcemu konkurzu ako je právo užívacie, právo k výťažkom z takéhoto majetku.
Toto odňatie oprávnenie dlžníka spôsobuje u dlžníka ten stav, že mu ostáva zachované v skutočnosti
len tzv. holé vlastníctvo. Zákon v tejto súvislosti uvádza, že správca koná v mene a na účet úpadcu, čo

nasvedčuje, že medzi správcom a dlžníkom ide navonok o vzťah obdobný zastúpeniu. Riešenie zvolené
zákonodarcom sa javí ako efektívne s ohľadom na konštrukciu iných právnych inštitútov v právnom
poriadku. V tejto súvislosti je ďalej dôležité uviesť, že prípadné práva a povinnosti z konania, ktoré
správca robí v súvislosti so správou a nakladaním s konkurznou podstatou vznikajú vždy úpadcovi a
nie správcovi. Kauzálny rozsah, v ktorom dlžník, teda úpadca oprávnenie k majetku podliehajúcemu

konkurzu stráca v rozsahu, v ktorom ho správca nadobúda nie je absolútny a taktiež nie je úplne
synalagmatický. Rozsah, v ktorom správca nadobúda jednotlivé oprávnenia k majetku v konkurznej
podstate je obmedzený účelom, pre ktoré sa dlžníkovi odnímajú. Tým je záujem na nezmenšovaní
konkurznej podstaty. Ďalej vo vzťahu k súdnym a iným konaniam je rozhodujúce ust. § 47 zákona o
konkurze a vyrovnaní, z ktorého vyplýva, že aktívne legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej

podstaty ohľadom majetku úpadcu je počas trvania účinkov vyhlásenia konkurzu výlučne správca.
Úpadca vyhlásením konkurzu v zásade stratil aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré
sa týkajú konkurznej podstaty. V prípade teda, ak podá žalobu niekto iný ako správca, je potrebné takúto
žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietnuť.

60. Absenciu aktívnej legitimácie úpadcu v súdnom konaní týkajúcom sa majetku podliehajúcom
konkurzu posúdil rovnako tak aj Krajský súd v Trnave v rozsduku, sp.zn. 9Co/111/2019, zo dňa
21.01.2020.61. Vo veci určenia okruhu osôb dotknutých na svojich právach oprávnených na podanie žaloby
podľa ust. § 21 ods. 2 ZoDD majú ustanovenia ZKR prednosť, z dôvodu špeciality, tak ako
to podrobne odôvodňuje rozsudok KS Bratislava, sp.zn.: 8Co/350/2016. Žalobcovia neboli (odo

dňa začatia konkurzu) a aktuálne nie sú nositeľmi relevantného hmotnoprávneho oprávnenia, t.j.
oprávnenia nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami a navrhnúť ich dražbu, preto je vylúčené, aby
boli dotknutí na právach, ktoré im nepatria. Obsahom práva na súdnu ochranu nie je právo žalobcov
na uplatnenie procesného prostriedku (žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby), ktorý im
právny poriadok nepriznáva. Ústavou garantované právo vlastniť majetok bolo obmedzené na základe

zákona a zákonným spôsobom v dôsledku vyhláseného konkurzu, ktorého vyhlásenia sa domáhali
sami žalobcovia. Okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcov vykonáva práva odňaté
úpadcom v dôsledku vyhláseného konkurzu správca konkurznej podstaty. Konania týkajúce sa majetku
podliehajúcemu konkurzu môžu byť začaté iba z podnetu správcu konkurznej podstaty, je výslovne a
nepochybne ustanovená v § 47 odsek 5 ZKR. Analogicky, ak nemá podľa ZKR úpadca právo podať
samostatne (priamo) žalobu o určení neplatnosti napríklad speňaženia jeho majetku správcom inou

formou v súlade s § 92 odsek 1 ZKR, nie je dôvod priznávať toto právo úpadcovi pri zohľadnení normy
§ 47 odsek 5 ZKR v prípade dobrovoľnej dražby. Špeciálnosť právnej úpravy konkurzného konania
voči všeobecnej úprave podľa zákona o dobrovoľných dražbách je nepochybná zo súbehovej podstaty
konkurzného práva a samotnou úpravou § 7 odsek 1 ZoDD, ktorý označuje ZKR ako osobitný zákon z
pohľadu zákona o dobrovoľných dražbách. Následne v súlade s právnou zásadou lex specialis derogat

legi generali platí, že otázku aktívnej legitimácie v konaní o neplatnosť dražby je potrebné riešiť podľa
osobitného zákona, t.j. ZKR. V tejto súvislosti je možné zovšeobecniť, že každé právo ktoré zákon
umožňuje, či už implicitne alebo výslovne uplatniť na súde, je v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
nositeľa daného práva možné uplatniť iba prostredníctvom správcu podľa § 47 odsek 5 ZKR.

62. K námietke oneskoreného podania žaloby súd uvádza, že lehota troch mesiacov na podanie žaloby
o neplatnosť dražby je lehotou procesnou, nie hmotnoprávnou. Uvedený záver je významný pre jej
uplynutie z pohľadu okamihu podania žaloby a jej doručenia konajúcemu súdu. Lehota je počítaná odo
dňa príklepu, t.j. odo dňa, keď došlo k prechodu vlastníckeho práva. Márnym uplynutím trojmesačnej
lehoty, ktorá je dominantne ustanovená na ochranu vydražiteľa, síce zanikne nárok privodiť vlastnícke

právo späť na predchádzajúceho vlastníka z obdobia pred dražbou, ale nezanikne nárok na náhradu
škody, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Prekluzívna povaha procesnej lehoty však nie je
absolútna, čo plynie z výnimky vymedzenej v druhej vete odseku 2, podľa ktorej sa režim zániku práva
domáhať sa určenia neplatnosti dražby uplynutím troch mesiacov od udelenia príklepu nepoužije, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu (i) a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu (ii). V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by prípadné dôvody neplatnosti dražby mali
súvisieť so spáchaním trestného činu, a len tá skutočnosť, že žalobcovia podali trestné oznámenie,
automaticky neznamená existenciu dôvodu neplatnosti dražby súvisiacu so spáchaním trestného činu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že vyriešením otázky, či bol v súvislosti s dražbou spáchaný
trestný čin, je v zmysle § 193 CSP súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin a o tom, kto ich spáchal, pričom túto otázku súd nie je oprávnený predbežne posudzovať sám.
Z predložených dôkazov vyplýva, že trestné oznámenie žalobcov bolo odmietnuté. V danom prípade
bol príklep na dražbe udelený dňa 29.01.2018, pričom žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná

dňa 02.09.2019, teda po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.

63. Vzhľadom na záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby
a márnom uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby bolo potrebné žalobu zamietnuť, pričom
by bolo nadbytočným ďalej sa vecne zaoberať namietanými nedostatkami v procese realizovanej

dobrovoľnej dražby, a preto sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou žalobcov. Z uvedeného dôvodu
a z hľadiska hospodárnosti konania súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania zjednocujúcim
posudkom znaleckého ústavu a výsluchom žalobcov, svedkov.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(„CSP“) tak, že neúspešných žalobcov 1/ a 2/ solidárne zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli
jednotlivým žalovaným subjektom. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v šiestich vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.