Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121208025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121208025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členov senátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G.,
bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
W., dieťa rodičov: matky J. a otca Z., o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. júna 2022

č.k. 34P/132/2021-293, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloletého
G. W. zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého G. a
spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi zároveň uložil povinnosť prispievať na

výživu maloletého G. sumou vo výške 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2021, ktoré je otec
povinný prispievať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na
zameškanom výživnom pre maloletého G. za obdobie od 01.12.2021 do 31.05.2022 vo výške 760,- Eur
otcovi povolil splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do
úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. Zároveň týmto vo výrokovej časti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G.

zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.10.2015, č. k. 30P/259/2014 - 37. V konečnom
dôsledku o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom sa matka dieťaťa domáhala zmeny úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému G. tak, že ho žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti
s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a žiadala zároveň
zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 170,- Eur mesačne s účinnosťou

od 07.12.2021. Dôvodila zmenou pomerov spočívajúcou v tom, že dlhodobo sa striedavá osobná
starostlivosť (ďalej len „SOS“), ktorá bola nastolená posledným rozhodnutím súdu vo veci úpravy práv
a povinnosti k maloletému dieťaťu nerealizuje, dieťa je reálne s otcom len počas niektorých víkendov,
v nadväznosti na čo návrh preto podala aj z podnetu mal. dieťaťa, ktoré sa domáhalo toho, aby zostal
zachovaný dlhšiu dobu trvajúci fakticky stav, v praktickom živote znamenajúci to, že bude vo výlučnej
osobnej starostlivosti matky, a to aj s poukazom na citové väzby k staršiemu bratovi G., u ktorého tiež v

minulosti došlo k zmene výchovného modelu z SOS na výlučnú osobnú starostlivosť matky. Poukázala
tiež na to, že aj v otázkach finančného zabezpečenia odôvodnených potrieb dieťaťa za tohto stavu je
dohoda s otcom problematická, a preto podľa jej názoru v záujme dieťaťa bude, aby sa fakticky stavzosúladil s právnym a bola aj pevne stanovená čiastka, akou má otec na potreby dieťaťa prispievať. Otec
s návrhom nesúhlasil, tento žiadal zamietnuť, považoval ho za nedôvodný, verbalizoval stály záujem
o výkon doposiaľ nastolenej SOS. Podľa jeho názoru táto sa riadne realizuje, k výkyvom došlo len v

období pandémie COVID-u, čo bolo dané touto špecifickou situáciou. Dieťa podľa jeho tvrdenia trvá na
zachovaní SOS. Návrh matky považoval za účelový, nesúladný s názorom a záujmom dieťaťa. Kolízny
opatrovník uviedol, že vykonal šetrenie pomerov v domácnosti, aj pohovor s maloletým. Maloletý mal
byť pri pohovore ustráchaný a v napätí, sám sa vyjadril, že striedavá starostlivosť sa už nerealizuje,
býva u matky a s otcom sa stretáva, chce aby to takto naďalej zostalo, teda chcel zostať bývať u matky.

Má tam aj kamarátov, blízko do školy, sociálne zázemie, taktiež otec sa vyjadril, že on nechce tlačiť a
pýtať sa priamo mal. G., so synom sa stretáva, matka mu nerobí problémy v kontakte s
maloletým. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a rozhodnúť o zmene zverenia a zveriť
maloletého G. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výživné, odporučil otcovi určiť výživné vo
výške 130,- Eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti
podaného návrhu, keď podľa jeho názoru z výsledkov dokazovania vyplynulo, že doposiaľ nastolená
SOS u maloletého dieťaťa sa fakticky nerealizuje. Predmetom tohto konania bol návrh matky na zmenu
doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G., ktorý bol v minulosti zverený do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch striedania. Svojim terajším návrhom

sa matka domáha zmeny úpravy rodičovských práv a zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti
a úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Mal za preukázané, že zmena doterajšej úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému G. je dôvodná, keďže skutkový stav je taký, že striedavá
starostlivosť o maloletého sa od 10/2020 už nerealizuje, maloletý je odvtedy už len v starostlivosti
matky a s otcom sa stretáva cca dva víkendy v mesiaci. Hoci otec dieťaťa opakovane poukazoval na

nedodržiavanie rozhodnutia o striedavej starostlivosti zo strany matky, uvedené tvrdenie otca vyhodnotil
ako zavádzajúce, pretože faktom je, že uvedený rozsudok nedodržiava aj sám otec dieťaťa, ktorý sám
maloletého G. odovzdáva matke vždy už v nedeľu, hoci doposiaľ bola upravená striedavá starostlivosť.
Otec rešpektuje želanie syna v otázke bývania a starostlivosti a on sám sa s maloletým dohaduje na
jeho styku. Teda maloletý G. od 10/2020 býva na základe vlastnej vôle u matky, čo rešpektuje aj otec

dieťaťa, preto terajší nesúhlas otca so zmenou zverenia nie je dôvodný. Maloletý sa v 12/2021 i aktuálne
pred pojednávaním v 05/2022 pred kolíznym opatrovníkom opakovane vyjadril, že terajší skutkový stav,
keď býva u matky a s otcom sa stretáva, mu vyhovuje a chce to tak zachovať. Preto návrh matky na
zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. a jeho zverenie do osobnej starostlivosti
matky je dôvodný, pretože od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. v r.2015

došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa do
starostlivosti matky. Týmto rozhodnutím o zmene zverenia maloletého zo striedavej starostlivosti oboch
rodičov do starostlivosti matky sa jednak zosúladil právny stav s dlhodobým stavom
skutkovým, ale uvedené rozhodnutie rešpektuje aj želanie samotného maloletého dieťaťa, ktoré už má
takmer XX rokov, ktoré je spokojné s terajším stavom jeho bývania u matky a bežného víkendového

stretávania sa s otcom a chce ho zachovať. Preto rozhodnutie o zmene zverenia maloletého G. a jeho
zverenie do osobnej starostlivosti matky posúdil ako v najlepšom záujme dieťaťa, rešpektujúce tiež
jeho vôľu, ktoré je tiež najlepšie vyhovujúce aj pre rozvíjanie súrodeneckých väzieb, pretože aj maloletý
G., ako starší brat maloletého G., je už dávnejšie tiež v starostlivosti matky. Pri terajšej súdnej úprave
nebudú súrodenci rozdelení, ale budú obe deti stále spolu a v rovnakom prostredí, čo je najlepšie vhodné

pre rozvoj súrodeneckých vzťahov. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd návrhu matky vyhovel
a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súčasne rozhodol, že právo zastupovať maloleté
dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja jeho rodičia. Súčasne rozhodol aj o vyživovacej
povinnosti otca k maloletému G.. Matka žiadala otcovi určiť výživné na maloletého G.
v sume 170,- Eur mesačne. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky, pričom poukazoval na svoju

aktuálnu nezamestnanosť a žiadal minimálne výživné vo výške 30,- Eur mesačne. V danej veci súd otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého G. sumou 150,- Eur mesačne, rovnako ako bola upravená aj
u maloletého G. rozsudkom zo dňa 16.07.2020 č.k. 32P/37-2020-71 v čase, keď ten mal XX rokov
a bol žiakom po ukončení X. ročníka ZŠ, teda v čase podobného veku dieťaťa tých istých rodičov. V
porovnaní s už upraveným výživným u staršieho G. súd nepovažoval za dôvodné určovať otcovi vyššie

výživné na mladšieho G., ako to navrhovala matka, ale mal za to, že dôvodné je, aby u oboch detí
bolo upravené rovnaké výživné, keďže pomery detí sú rovnaké, obe deti sú žiakmi 2. stupňa ZŠ a majú
tých istých rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd neprihliadal na aktuálnu nezamestnanosť otca, na
ktorú poukazoval otec, ktorý sa zhodou okolností stal nezamestnaným práve deň pred pojednávaníma rozhodnutím súdu, pričom ako uviedol sám otec dieťaťa, uvedený pracovný pomer, v ktorom otec
zarábal 1.262,- Eur mesačne netto, bol ukončený v podstate dohodou v skúšobnej dobe. Za plne
zavádzajúce posúdil vyjadrenie otca, ktorý najprv uviedol, že vďaka matke detí on dostal výpoveď

a potom doplnil, že ukončenie jeho pracovného pomeru bolo iniciované zo strany zamestnávateľa,
pretože zamestnávateľovi prišla výzva zo súdu na oznámenie príjmu otca maloletého, čo je bežný
štandardný postup súdu pri zabezpečovaní dôkazov. Faktom je, že k ukončeniu pracovného pomeru
otca došlo v skúšobnej dobe, deň pred súdnym pojednávaním a podľa vyjadrenia otca
dohodou, čím sa otec vzdal možnosti zárobku. Preto súd pri určovaní výživného nevychádzal z jeho

aktuálnej nezamestnanosti, ale vychádzajúc z princípu potencionality vychádzal z príjmu, ktorého sa
otec vzdal. Takto otec dohodou ukončil svoj posledný pracovný pomer a predtým jeho výpoveďou
ukončil aj jeho predchádzajúci pracovný pomer v spoločnosti, ktorej je otec maloletého okrem iného aj
konateľom a spoločníkom. Takýto nezodpovedný prístup otca dieťaťa nemôže byť na ujmu maloletého
dieťaťa. Je povinnosťou každého rodiča vyvíjať dostatočné úsilie na to, aby si mohol zodpovedajúcim
spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, pričom otec dieťaťa má

dostatočné vzdelanie k tomu, aby sa mohol riadne uplatniť na trhu práce a zodpovedajúcim spôsobom
si plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otcovi k
maloletémuG.vznikolotcovidlhnazameškanomvýživnompremaloletéhoG.zaobdobieod01.12.2021
do 31.05.20222 vo výške 760,- Eur, a to aj s prihliadnutím na dvakrát zaplatené výživné v sume po
70,- Eur v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia (6 mesiacov á 150,-Eur - 140,- Eur). Dlh otca

na zameškanom výživnom súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne popri bežnom
výživnom tak, aby dlh bol vyrovnaný približne za 2 roky, pod následkom straty výhody splátok. Súd mal
za to, že nižšie splátky by predstavovali už neprimerane dlhé splácanie dlhu na výživnom.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 43 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods.

1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 121, § 38 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách
konania súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého
dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia, alternatívne vychádzajúc
z obsahu odvolania jeho zmenu tak, že návrh matky bude zamietnutý. Posúdiac obsah odvolania,
namietal nesprávne skutkové a právne závery, na ktoré súd prvej inštancie založil stoje rozhodnutie a
tiež nedostatočne zistený skutkový stav pre nerešpektovanie vyšetrovacieho princípu, uplatňujúc tak

dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1, písm. f) a h) CSP, tiež v ust. § 62 ods. 1 CMP.
V konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil špecifické obdobie, ktoré sa dotýkalo
odlišného nastavenia výkonu osobnej starostlivosti o dieťa v podmienkach praktického života, ktoré
bolo zásadným spôsobom ovplyvnené pandémiou COVID-u. Podľa jeho názoru neboli splnené zákonné
predpoklady pre zrušenie doposiaľ nastolenej striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len „SOS“). On

má s dieťaťom silný citový vzťah, hodlá naďalej doterajším spôsobom participovať na výkone svojich
rodičovských práv. Poukazoval na to, že pokiaľ došlo k nejakej zmene výchovného režimu vo vzťahu
k dieťaťu, pokiaľ ide o intervaly striedania si pobytu dieťaťa v domácnosti oboch rodičov, bolo to z
dvoch dôvodov, jednak už spomínanej pandémie COVID-u a v ďalšom tiež z toho dôvodu, že matka
účelovo vytvárala situácie, kedy dieťa v čase, keď malo byť s otcom malo pripravovaný z jej strany

rôzny program a on ako otec do toho nechcel zasahovať a o tieto aktivity dieťa pripravovať. Toto
konaniematkydieťaťapovažovalzaúčelové,opakovanežiadalosúčinnosťkolíznehoopatrovníka,ktorá
mu však nebola poskytovaná. Bola to teda matka a nie on, ktorá porušovala doposiaľ platné súdne
rozhodnutie. On má s oboma deťmi normálny vzťah, je normálny rodič, nevedie si denník, kedy dieťa
bolo konkrétne s ním a kedy nebolo, bolo to vždy na základe dohody, rešpektujúc záujmy dieťaťa.

Podľa jeho názoru je potrebné zásadne rozlišovať medzi tým, čo matka nazýva voľou dieťaťa a medzi
vytváraním podmienok na to, aby účelovo vytvorená situácia mohla byť dezinterpretovaná ako vôľa
dieťaťa. To, čo matka nazýva vôľou dieťaťa nepramení z neho samotného, ale z podmienok a situácie,
ktoré dieťaťu matka úmyselne vytvárala. Podľa neho netrávi za obvyklých podmienok nijako významne
menej času s dieťaťom, ako jeho matka. Popisovaným konaním matka od konca roku 2020, teda od

obdobia poznamenaného pandémiou, zaviedla iný výkon starostlivosti, ktorý nemohol ovplyvniť bez
toho, aby nebol v očiach dieťaťa osočovaný, čo pokračuje kontinuálne až do súčasnosti, napriek čomu
je s dieťaťom v neustálom kontakte. Nie je pravdou tvrdenie matky, že dieťa by u neho dobre nespávalo.
Poukazuje tiež na zvýšený počet členov domácnosti matky, keď v období pandémie v domácnosti žilaj jej priateľ. Nesúhlasí s tým, aby dieťa bolo stavané do situácie, že mu bude podsúvaná potreba
rozhodovať sa medzi dvomi rodičmi. Nepovažuje za správne v tomto smere ani dieťa dotazovať. Pokiaľ
kolízny opatrovník poukazoval na to, že dieťa pri pohovore bolo ustráchané, resp. takýmto dojmom

pôsobilo, je to prirodzené s poukazom na situáciu, v akej sa ocitlo. Žiada, aby bol zohľadnený skutočný
názor dieťaťa a ako aj dôsledky takéhoto rozhodnutia. Do odvolania prikladá rukou písané vyjadrenie
dieťaťa, ktoré uvádza, že obidvoch rodičov má rovnako rád, u otca mu je rovnako dobre a striedavá
osobná starostlivosť je pre neho dobrá a neželá si, aby sa musel rozhodovať medzi dvomi rovnako
dobrými rodičmi. Podaný návrh podľa jeho názoru je spôsobilý narušiť doposiaľ nastolenú rovnováhu

v právach a povinnostiach rodičov voči dieťaťu. Vo vzťahu k výživnému poukazuje na to, že nebol
zohľadnený fakt, že od 31.05.2022 je nezamestnaný, teda bez príjmu a zamestnanie si aktívne hľadá.
V tejto situácii platiť výživné na obe deti (na každé 150,- eur mesačne + dlh v splátkach) je pre
neho neprimerané, pričom tiež poukazuje na to, že keď je dieťa u neho, má zabezpečené jedlo, chodí
s ním do kina, kupuje mu osobné veci či oblečenie, tiež deti berie na dovolenku. V jeho domácnosti má
dieťa vytvorený rovnocenný domov ako u matky a žiada, aby to bolo rešpektované. Poukazuje na to,

že obaja rodičia aj v zmysle ústavných práv majú rovnocenné postavenie. Dňa 22.07.2022 súdu prvej
inštancie bolo doručené ďalšie podanie otca označené ako „Doplnenie k odvolaniu voči rozsudku“, kde
otec poukazuje na spochybniteľnosť tvrdení matky o prianí dieťaťa bývať výlučne s ňou. Podľa jeho
názoru dieťa v záujme svojho pokoja povedalo to, čo chceli počuť. Podľa toho, čo dieťa povedalo jemu
a ako vyzerá aktuálna situácia, svedčí to v prospech záveru, že dieťa nemá záujem žiť iba s matkou.

Poukazujenato,ženapríkladdňa20.07.2022dieťaprišloknemusamotnéadobrovoľnenaniekoľkodní,
začiatkom júla boli viacero dní v Nemecku, tiež to nie je on, otec, ktorý by porušoval doteraz nastolenú
SOS, alebo nerešpektoval dohody s matkou ohľadom stretávania s dieťaťom. Predpokladal, že ak syn
bol v niektorom období dlhšie u svojej matky, potom v rámci dodržiavania rozsudku adekvátne dlho mal
byť u neho, čo sa však nerealizovalo, čo však neznamená, že by to mohlo byť interpretované v jeho

neprospech. Rovnako nesúhlasí s tým, že ukončenie pracovného pomeru údajnou dohodou malo byť
nezodpovedným konaním z jeho strany, pretože pracovný pomer neukončil on, ale na konci skúšobnej
doby si ho zástupcovia zamestnávateľa zavolali a odovzdali mu výpoveď, čo sa stalo pred súdnym
pojednávaním, ktorá skutočnosť však zamestnávateľa nezaujímala. Matka dieťaťa sa snaží znevážiť
jeho meno či povesť. Presadzuje svoju panovačnosť, túži po nadmernej kontrole aj smerom vo vzťahu

k otcovi dieťaťa. SOS je spravodlivá, v minulosti bola dlhodobo bez problémov realizovaná a pokiaľ ju
matka nezačala porušovať a vytvárať sporné situácie, nebol s ňou žiaden problém. Žiada preto, aby v
súlade so záujmom dieťaťa bola táto zachovaná.

6. Matka ani kolízny opatrovník nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd Trenčín, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), nariadil za účelom doplnenia dokazovania
pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby bol
viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné

vady konania (§ 67 CMP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť v celom rozsahu.

8. Súd prvej inštancie návrhu matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G.,
ktorým sa domáhala jeho zverenia do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej

povinnosti otcovi vyhovel, konštatujúc splnenie zákonných predpokladov k takejto zmene indikujúcich.
V konkrétnosti mal. G. zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a
spravovať majetok mal. dieťaťa budú mať obaja rodičia, zároveň otcovi určil výživné na mal. G. vo výške
150,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2021 a vyčíslené zameškané výživné mu povolil splácať po
30,- Eur mesačne, čím zmenil doterajšie rozhodnutie súdu o výkone práv a povinností k mal. dieťaťu. O

trovách konania rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Odvolateľ (otec) namietal posúdiac obsah odvolania nesprávnosť skutkových a právnych záverov,
na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, pre nezohľadnenie rozhodujúcich skutočností,
nesplnenie zákonných predpokladov pre zmenu výkonu osobnej starostlivosti, tiež nedostatočné

dokazovanie vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, čo indikuje k uplatneniu dôvodov na odvolanie
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, tiež § 62 ods. 1 CMP. Požaduje ponechanie SOS.10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

11. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust.

§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery), tiež v ust. § 62 ods. 1 CMP
(nedostatočne zistený skutkový stav veci).
12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov,

či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

14. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 62 ods. 1 CMP súvisí s vyšetrovacím princípom (§ 36 CMP)
a so záujmom v mimosporových konaniach zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP), na rozdiel od konaní
sporových, ovládaných prejednacím princípom.

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky otca, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v

zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním
obsahu spisu a skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, bez viazanosti uplatnenými
odvolacími dôvodmi avšak so zreteľom tiež na ne, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc
z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35
a § 36 CMP) vyvodil správny záver o vhodnosti zmeny výchovného modelu pre mal. dieťa so zreteľom

na aktuálne podmienky v podobe výlučnej osobnej starostlivosti matky o mal. dieťa uprednostniac ju
tak pred SOS (§ 24 Zákona o rodine), primerane veku, odôvodneným potrebám a pomerom rodičov
určil otcovi vyživovaciu povinnosť (§ 65 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) a v konečnom dôsledku za
správne odvolací súd považuje tiež jeho rozhodnutie o trovách konania (§ 52 CMP). Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods.

2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho
potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho
dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre

účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

16. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza:

17. Z obsahu spisového materiálu, do doby rozhodnutia súdu prvej inštancie vykonaného dokazovania

a tiež z obsahu pripojených spisov vyplýva, že maloletý G. a jeho starší brat G. pochádzajú z
manželského vzťahu ich rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č.k. 30P/336/2012-206 zo dňa 06.05.2013, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/111/2013-223 zo dňa 22.01.2014, maloleté deti G. a G. boli na čas porozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletému G.
sumou po 130,- Eur mesačne a maloletému G. sumou po 110,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 05.07.2013, okrem výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17CoP/111/2013-223 zo dňa 22.01.2014.

18. Dňa 27.11.2014 si otec maloletého podal návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k obom maloletým deťom a rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/259/2014-37 zo dňa

08.10.2015 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti G. a G. zverené
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch, pričom
vyživovacia povinnosť rodičov sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčila. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.10.2015.

19. Keďže u staršieho syna účastníkov G. (brata maloletého G.) sa od 12/2019 fakticky prestala

realizovať striedavá starostlivosť a maloletý G. zostal na základe vlastnej vôle už len v starostlivosti
matky, podala si matka detí dňa 18.2.2020 návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému G. a rozsudkom zo dňa 16.7.2020 č.k.32P/37/2020-71, právoplatným dňa 28.7.2020, bola
schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne. Maloletý G. mal vtedy XX

rokov a mal ukončený X. ročník ZŠ a bol pred nástupom do X. ročníka ZŠ. Navštevoval ZUŠ, jazykovú
školu a pod..

20. V čase vyššie uvedeného konania o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému G. sa ešte realizovala striedavá starostlivosť o maloletého G., od 10/2020 sa z vôle

maloletého G. prestala realizovať striedavá starostlivosť a tento je od 10/2020 len vo faktickej
starostlivosti matky a s otcom sa stretáva približne dva víkendy v mesiaci, k čomu došlo v princípe na
základe vzájomnej dohody otca s maloletým (resp. otec rešpektoval jeho vôľu v tomto smere). Maloletý
G. teda býva u matky a s otcom sa stretáva zhruba každý druhý víkend od piatka alebo od soboty s
prespatím do nedele, kedy otec v nedeľu sám privezie maloletého k matke.

21. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 14.1.2022 č.k.34P/132/2021-51 bolo neodkladným
opatrením otcovi maloletého nariadené platiť na neho výživné vo výške 70,- Eur mesačne
k rukám matky.

22. Maloletý G. má v súčasnosti XX rokov a bude navštevovať X. ročník ZŠ. Stravuje sa doma.
Navštevuje ZUŠ, hudobný odbor, hru na gitare s poplatkom 12,50 Eur mesačne. Maloletý nosí okuliare
v hodnote 226,- Eur, ktoré sa musia pravidelne obmieňať približne raz za tri roky. Poplatky v škole
za učebnice, výlety, poistenie a pod. predstavovali v tomto školskom roku 72,- Eur. Ďalej má maloletý
poplatky za uskladnenie pupočníkovej krvi vo výške 53,13 Eur, na dentálnu hygienu, zna holiča a ostatné

bežné výdavky primerané jeho veku.

23. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.12.2021 z prešetrenia pomerov vyplynulo, že dňa
16.12.2021 bol vykonaný aj neformálny pohovor s maloletým G., bez matky, v detskej izbe. V
detskej izbe bol prítomný aj mal. G., ktorý uviedol, že je u matky a každý druhý víkend u otca. Mal. G.

uviedol, že ide občas k otcovi a takto mu to vyhovuje. Obidvaja maloletí uviedli, že u mamy sú už dlhšie
obdobie a takto sú spokojní. Súrodenecké vzťahy majú dobré, občas sa pochytia.

24. Zo Záznamu kolízneho opatrovníka z vykonania terénnej sociálnej práce tiež dňa 17.5.2022
vyplynulo, že v uvedený deň bol opäť vykonaný pohovor s maloletým G., ktorý sa vyjadril, že k otcovi

chodí na víkend, býva to každý druhý, ale niekedy je to aj 2 víkendy po sebe. Väčšinou ide v piatok
večer, alebo v sobotu poobede. Maloletý G. ďalej uviedol, že s ocinom si volá, vždy sa spolu dohodnú.
Niekedy sa stalo, že nemohol, lebo pracovne chodieva do Nemecka. Ale väčšinou sa vždy dohodnú.
Keď je u ocina, voľný čas trávi na záhrade, alebo sa stará o malé mačiatka, idú na bicykloch, alebo v lete
sa chodia kúpať do Piešťan. Pri pohovore bolo vidieť, že pre mal. G. je celá situácia nepríjemná. Pôsobil

ustráchaným dojmom. Sedel strnulo. V závere rozhovoru sa mal. G. vyjadril, že by chcel byť u maminy,
s ocinom sa stretávať podľa ich dohody a takto je spokojný. Má tu viac kamarátov a tiež bližšie do školy.25. Vzhľadom k tomu, že otcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa názoru maloletého dieťaťa na
možnú zmenu modelu výkonu osobnej starostlivosti o dieťa boli protichodné so zisteniami plynúcimi
z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie o potrebe

zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa, odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal účastníkov za účelom ich výsluchu, s cieľom odstrániť určité protichodné tvrdenia významné
z hľadiska rozhodnutia a rovnako za účelom priameho zistenia názoru maloletého dieťaťa na matkou
požadovanú zmenu, resp. otcom požadované fixovanie doterajšieho modelu osobnej starostlivosti.

26.Odvolacísúdzneformálnehopohovorusmal.dieťaťomprispôsobenomveku,rozumovejvyspelostia
tiež emočnému ladeniu maloletého dieťaťa, realizovanom za účasti kolízneho opatrovníka zistil, že dieťa
máskutočnesilnécitovéväzbynaobochrodičovajezjavné,žemázáujemsobomačastráviťaideálnym
by sa mu samozrejme javilo, pokiaľ by rodičia žili spolu a dieťa by tak malo svoje stabilné prostredie
poznačené rovnocennou každodennou prítomnosťou oboch jeho rodičov. Dieťa si však uvedomuje, že
nastolenie takéhoto stavu pre rozpad partnerského vzťahu jeho rodičov nie je možný. V praktickom

živote dieťa už dlhšiu dobu trávi počas pracovných týždňov čas v domácnosti matky a cez víkendy podľa
dohody s otcom. Je zrejmé, že na čas strávený s otcom sa teší, tento mu sprostredkováva rôzne zážitky,
ktoré dieťaťu rozširujú obzory a obohacujú ho. Faktom však je, že dieťa aktuálne favorizuje zachovanie
existujúceho reálne praktizovaného režimu, ktorý znamená, že naďalej chce tráviť pracovné dni v týždni
v domácnosti u matky spolu s jeho bratom a niektoré víkendy podľa dohody s otcom, ktoré usporiadanie

počiatočne malo pôvod v špecifikách daných obdobím pandémie Covid-u a následne ho dieťa začalo
vnímať ako zastabilizovaný stav, ktorý mu vyhovuje, nevidí problém sa s otcom dohodnúť ako doteraz,
pozitívne prežíva možnosť denného kontaktu aj s jeho bratom, kontakt s kamarátmi žijúcimi v blízkosti
bydliska matky a tiež aj komfortnejšia dostupnosť školy, ktorú navštevuje z bydliska matky. Samozrejme
s otcom chce tráviť dostatok času, ťažiskovo však počas víkendov, prípadne v niektorých prípadoch

podľa dohody aj počas pracovného týždňa.

27. Odvolací súd aj na základe takto prezentovaného názoru maloletého dieťaťa mal snahu viesť
oboch rodičov k dohode, ktorá by zohľadňovala názor maloletého dieťaťa a bola by tiež súladná s jeho
záujmami, k uzatvoreniu ktorej však v konečnom dôsledku pre rozdielne postoje rodičov maloletého

dieťaťa neprišlo. Matka v zmysle jej prednesov by v princípe bola schopná tolerovať doterajší právny
stav, teda formálne zachovanie SOS, v rovine reálneho života však pri zohľadnení názoru maloletého
dieťaťa s praktizovaním výlučnej osobnej starostlivosti z jej strany, ako prekážku ponechania tohto stavu
však videla v nezhode medzi ňou a otcom dieťaťa, pokiaľ ide o rozsah, akým tento participuje, resp. je
ochotnýparticipovaťnafinančnomzabezpečeníodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa.Otec v

v rovine faktickej nemal výhrady proti tomu, aby dieťa v princípe fungovalo reálne vo výlučnej osobnej
starostlivosti matky, teda spôsobom, že cez týždeň by bolo u matky a cez víkendy u neho, formálne však
trval na zachovaní SOS v právnej rovine, s ponechaním deľby výdavkov na potreby dieťaťa na dohode
medzi rodičmi (podľa toho, aké výdavky matka preukáže) zastávajúc názor, že pokiaľ má otec o SOS
záujem a má vytvorené podmienky pre jej realizáciu, nie je dôvod, aby bol postavený do pozície tzv.

menej hodnotného rodiča.

28. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny
a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť
a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich

zákonov,ktorýmsačl.41vykonáva.Zabezpečenieprávaprávomchránenýchzáujmovdetíjezákladnou
úlohou súdu v procese rozhodovania o právach detí.

29. Rodičovské práva a povinnosti majú teda rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo
zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia

dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom
znení ďalej "Zákon o rodine"). Pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods.
2 Zákona o rodine).

30. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môžeaj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

31. Podľa § 24 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
budestriedaváosobnástarostlivosťvzáujmedieťaťa.Rozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchpráva

povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

34. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

35. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,

ak sa zmenia pomery.

36. Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

37. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

39. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.40. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa, oddeleného od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

41. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s

jeho záujmom.

42. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, je preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť
odvolania otca, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave
rodičovských práv a povinností ( tiež o ich zmene) v tomto konaní vymedzenom rozsahu rozhoduje.

43. Otec mal. dieťaťa nesúhlasí s výlučnou starostlivosťou matky, požaduje ponechať SOS v týždňových
intervaloch dôvodiac, že pre plnohodnotnú a rovnocennú participáciu na výkone osobnej starostlivosti
má vytvorené rovnaké podmienky ako matka, dôvodí tiež naplnením svojho zákonného práva rodiča
rovnocenne s matkou sa podieľať na výkone osobnej starostlivosti o dieťa, tiež názorom mal. dieťaťa.

44. Striedavá osobná starostlivosť upravená v ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine znamená, že dieťa žije
striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Hmotnoprávnymi podmienkami
pre jej nariadenie kumulatívne sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (čo je dané
ich zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, kvalitou ich výchovného pôsobenia, existujúcim
dostatočným a vhodným prostredím v domácnosti rodiča a podobne), že obidvaja rodičia majú o osobnú

starostlivosť o dieťa záujem, že je to v záujme dieťaťa, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby
dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť
sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi za podmienky, že takto budú lepšie

zaistené potreby dieťaťa.

45. Z uvedeného teda vyplýva, že samotná skutočnosť, že obaja rodičia o osobnú starostlivosť o
dieťa majú záujem a že sú vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania z hľadiska fyzického
a psychického (z pohľadu svojho zdravotného stavu), a existujúcich vhodných bytových podmienok,

spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie ešte opodstatnene k záveru, že striedavá osobná
starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonom stanovených
podmienok, kumulatívne právnou úpravou vyžadovaných, t.j. že takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa
a že prostredníctvom tejto formy osobnej starostlivosti, budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súčasná
právna úprava, plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem detí.

46. Záujem dieťaťa napriek tomu, že ide o jeden zo základných princípov, na ktorých je založené
súčasné rodinné právo, právne predpisy síce nedefinujú, jeho interpretácia vo svetle čl. 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa je však obsiahnutá v Komentári Výboru OSN pre práva dieťaťa v ktorom
sa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený

a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa, či deti, ktorých sa vec
týka nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii a potrebám.
V rámci individuálnych rozhodnutí, musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle
špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“

47. A práve vo svetle vyššie uvedeného prioritného princípu (záujmu mal. dieťaťa) vo svetle východísk,
ktoré zosobňuje v praktickom živote, sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zjavne aj správne
spravoval.

48. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd v preskúmavanej veci nespochybňuje spôsobilosť

otca ako druhého z rodičov, po stránke fyzickej, či psychickej, teda z hľadiska jeho zdravotného stavu,
či vytvorenia zodpovedajúcich bytových podmienok, vykonávať svoje rodičovské práva k dieťaťu aj
prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti. Otec verbalizuje, že o striedavú osobnú starostlivosť
má záujem a niet dôvodu pochybovať o tom, že je tu existencia vzájomných citových väzieb medziotcom a dieťaťom, a rovnako ani o tom, že otec, rovnako ako matka, je pre ďalší vývoj a smerovanie
dieťaťa nepostrádateľný, z ktorého dôvodu je potrebné, aby bolo zabezpečené jeho právo podieľať sa
na výkone rodičovských práv.

49. Významným faktorom však z hľadiska posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre striedavú
osobnú starostlivosť je zistenie, či požadovaný model SOS je v záujme dieťaťa a či možno prijať záver,
že prostredníctvom tejto formy osobnej starostlivosti, budú lepšie v podmienkach danej veci zaistené
potreby dieťaťa, za súčasného splnenia podmienky, že takouto zmenou nedôjde k narušeniu stability

výchovného prostredia dieťaťa a tiež, že nastolená úprava korešponduje aj s prejaveným názorom mal.
dieťaťa.

50. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle vyššie citovanej právnej úpravy na danú
problematiku dopadajúcej, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že otcom
produkované dôvody, ani žiadne ďalšie v konaní zistené skutočnosti, nie sú aktuálne spôsobilé k

záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre matkou požadovanú zmenu doterajšieho modelu
výkonu osobnej starostlivosti, keďže možno prijať bezpečný záver, že prostredníctvom výlučnej osobnej
starostlivosti matky bude aj právne zastabilizovaný taký výkon osobnej starostlivosti, ktorý si v princípe z
praktickéhohľadiskaželásamotnédieťa,ktorýmuvyhovuje,cítisavňomkomfortneaktorýjetuajdlhšiu
dobumedzirodičmifaktickyvreálnomživotenastolený,vovzťahukčomujepotrebnévyzdvihnúťprístup

otca, ktorý ho svojim prístupom reflektujúcim na aktuálne ladenie dieťaťa a ním preferovaný spôsob
pomerného trávenia času v tej - ktorej domácnosti rodiča doposiaľ aj bez zmeny súdneho rozhodnutia
v praktickom živote akceptoval.

51. O existencii zákonného práva otca, ako rodiča, rovnocenne s matkou sa podieľať a to vo všetkých

smeroch na starostlivosti o dieťa nemožno pochybovať, reálne je potrebné si však uvedomiť, že tento
ideálny stav je v princípe možné dosiahnuť len v úplnej rodine, kde spolužijúci rodičia vytvárajú dieťaťu
domov a vo vzájomnej zhode rovnocenne participujú na starostlivosti o deti a ich výchove, o ktorý prípad
však v posudzovanej veci nejde. Dôsledkom odlúčenia rodičov detí a ich následným rozvodom, k čomu
došlo aj v danej veci, býva zvyčajne nastolený taký faktický stav, ktorý z povahy veci znemožňuje

dosiahnutie z hľadiska záujmu detí takéhoto ideálneho výchovného modelu.

52. Preto primárnou úlohou oboch rodičov by malo byť, aby sa vzhľadom na záujem maloletých detí
svojim konaním približovali k stavu, aby riešenie akéhokoľvek problému, nezhody v oblasti výkonu
ich rodičovských práv, či snahy o realizáciu ich vlastných predstáv týkajúcich sa detí, boli vo všetkých

aspektoch v záujme detí, aby títo pred ním nefavorizovali vlastné záujmy či predstavy, pretože každý
rodič by si mal byť vedomý toho (ako to vo svojom Náleze zdôraznil tiež Ústavný súd Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18.augusta 2010), že „..priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného
preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo
v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž

nie je "hotová" silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie
psychické traumy po celý život...“. Bez ohľadu na to totiž, aký dlhý čas uplynul od rozchodu rodičov aj v
okolnostiach danej veci, bolo by iluzórnym sa domnievať, že taká zásadná zmena v živote rodiny, ako je
jej definitívny rozpad a v princípe absencia jedného rodiča na každodennom živote dieťaťa, by nemala
priamy dopad na jednej strane na dieťa samotné, či na následný výkon rodičovských práv a povinností

vo vzťahu k mal. dieťaťu zo strany jednotlivých rodičov a tiež, že ktorémukoľvek dieťaťu bez ohľadu na
jeho vek, vo svetle jeho minimálne emocionálnych potrieb, by mohol byť na prospech, resp. že tento
navodený stav by dieťa nestresoval, pričom nie je významným, či si to aj dieťa uvedomuje, v každom
prípade však aj v rovine podvedomej nemožno hovoriť o priaznivých dôsledkoch na jeho duševný stav,
vo svetle čoho je potrebné nahliadať aj na každú dieťaťa sa týkajúcu možnú ďalšiu zásadnú zmenu

v jeho živote, akou zmena doposiaľ už dlhšiu dobu fakticky zaužívaného výchovného modelu, ktorý
dieťaťu zjavne po všetkých stránkach vyhovuje, nesporne je. Prioritným pri rozhodovaní o vhodnosti
výchovného modelu vzhľadom na vek a záujem mal. dieťaťa, je zabezpečiť mu podmienky pre ďalší
zdravý a psychický vývoj, čo je možné dosiahnuť len eliminovaním preň stresujúcich momentov, bez
ohľadu na to, ktorý rodič na ich vzniku väčšom mierou participuje.

53. Otec tvrdí, že neexistuje prekážka, ktorá by znemožňovala fixovanie doterajšej striedavej osobnej
starostlivosti. V tomto sa však s ním nemožno stotožniť.54. Odvolací súd v tomto smere primárne poukazuje na názor obsiahnutý v náleze Ústavného súdu
ČR zo dňa 18.08.2010 pod sp. zn. I.ÚS 266/10, zo záverov ktorého vyplýva, že za rozhodujúcu
prekážku SOS ako vhodného výchovného modelu je potrebné považovať prípady, keď absentuje

kvalifikovaná komunikácia rodičov, a práve o takýto nedostatok ide aj v konkrétnostiach posudzovanej
veci. V podmienkach danej veci je zjavné, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú poznačené istou mierou
nekonštruktívnej komunikácie, a je tiež zrejmé, že rodičia nie sú schopní sa na otázkach vhodného
výchovného modelu a s ním súvisiacej participácie na finančnom zabezpečovaní odôvodnených potrieb
dieťaťa bez intervencie súdu dohodnúť, dieťa je konfrontované so situáciami, kedy je pod nepriamym

tlakom nútené do určitej miery voliť preferenčného rodiča, čo nepochybne nepriaznivo znáša, snaží sa
„vyjsť v ústrety“ obom rodičom, keďže má k nim zjavne rovnocenne pozitívny a silný citový vzťah, čo
je však stav, ktorý zakladá zásadnú prekážku pre otcom požadované fixovanie doterajšieho právneho
stavu, ktorý a to je nepochybne rovnako významné v reálnom živote už fakticky ani dlhšiu dobu
nefunguje, keďže otec s mal. dieťaťom ťažiskovo trávi len víkendy (podľa dohody s mal. dieťaťom), ktorý
zaužívaný systém reálne nie je naplnením zmyslu a účelu modelu SOS, ktorý principiálne sleduje iné

faktické usporiadanie.

55. Nemožno teda pochybovať, že je tu reálne existujúca zmena pomerov oproti obdobiu, kedy bol
naposledy výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu upravovaný a kedy sa aj SOS prakticky
realizovala. Nie je významným, v akom pomere mohli na tomto stave participovať príčiny prezentované

otcom (obdobie pandémie, či program organizovaný matkou), faktom však je, že k zmene došlo, dieťa
prakticky od októbra 2020 ťažiskovú časť týždňa (pracovné dni), tiež časť víkendov trávi v domácnosti
matky, čo je samozrejme pre neho nielen pohodlnejšie, ale aj má neustály kontakt so svojím bratom,
čo v princípe otec aj reálne akceptoval, keď sa k takémuto faktickému novému nastolenému stavu
prispôsobil. Táto skutočnosť samozrejme nie je mu pripočítavaná na ťarchu, ale naopak, je potrebné

vyzdvihnúť, že v záujme stabilizovania psychického stavu dieťaťa zbytočne nevytváral v tomto smere
kontraproduktívne situácie a zbytočne dieťaťu reálne nevnucoval iné usporiadanie, aké v princípe bolo
nastolené osobitnými podmienkami, v ktorých vo všeobecnosti prakticky každý, či už dospelý alebo
dieťa v dôsledku pandémie, pomerne dlhú dobu fungoval. A práve na túto existujúcu zmenu pomerov
bez ohľadu na to, čím všetkým bola vyvolaná, s ohľadom na emočné ladenie dieťaťa, jeho záujem a

potrebu jeho zastabilizovania, bolo potrebné súdom reflektovať, ktorú úlohu si nepochybne súd prvej
inštancie aj splnil, vyhodnotiac všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré v prospech takejto zmeny aj
dôvodne nasvedčovali.

56. Rovnako významným je v tomto prípade tiež názor mal. dieťaťa, ktorý bol súdom prvej inštancie

nepriamo veku primeranou formou zisťovaný (tiež odvolacím súdom zisťovaný priamou formou, keďže
v tomto ohľade rodičia produkovali odlišné tvrdenia o vôli dieťaťa), keď dieťa jednoznačne verbalizovalo,
že chce zachovať doterajší faktický stav (pracovné týždne chce zostať u matky, niektoré víkendy u
otca), ktoré usporiadanie však nie je naplnením podstaty inštitútu SOS, ale výlučnej starostlivosti (v
tomto prípade matky). SOS (nielen formálne, ale hlavne fakticky) aktuálne aj s ohľadom na názor

dieťaťa a ďalšie uvedené skutkové okolnosti, nie je možné vyhodnotiť ako poskytujúcu dieťaťu lepšie
podmienky pre jeho ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj. Faktom je, že dieťa vo veku mal. G. potrebuje
nadobudnúť určitú dennú rutinu, vnútorne sa nastaviť na podmienky praktického života, zmeny ktoré v
spolužití jeho rodičov nastali, pričom nesmie mať pocit, že je niekým do niečoho nútené, pretože len
tak sa môže prirodzene na povrch dostať jeho skutočná vôľa o rozsahu a spôsobe trávenia času s tým-

ktorým rodičom. Obdobie pandémie zjavne nastolilo u neho „nový“ faktický režim, ktorý mu vyhovuje,
má možnosť viac času tráviť so svojim bratom, ktorý rovnako už nie je v SOS, tiež z praktického
hľadiska pokiaľ ide o komfortnosť dochádzky do školy, či kontakt s kamarátmi, je tento spôsob pre dieťa
komfortnejší. Dieťa je zjavne emotívne ladené, citlivé a preto vynucovanie si odlišného usporiadania,
s akým je už dlhšiu dobu zžité, by mu rozhodne z hľadiska zastabilizovania jeho psychického stavu

nebolo na úžitok a nemožno vylúčiť, že by viedlo k zhoršeniu vzájomných väzieb s otcom, ktoré sú
zjavne na aktuálne na veľmi dobrej úrovni. A práve súbor všetkých uvedených skutočností mal na zreteli
pri svojom rozhodovaní tiež odvolací súd. V konečnom dôsledku nemožno opomenúť, že ani samotný
otec nemal v úmysle ani v prípade ponechania formálnej SOS, dieťa k fungovaniu v nej v praktickom
živote nútiť. Podľa názoru odvolacieho súdu tak nie je dôvod na fixáciu výchovného modelu, ktorý už

realitou v živote účastníkov nie je, ale je v záujme všetkých zúčastnených, aby s cieľom usporiadania aj
ďalšej časti rodičovských práv a povinností (participácia na zabezpečovaní odôvodnených potrieb mal.
dieťaťa) bol v tomto smere zosúladený skutkový stav so stavom právnym.57. Odvolací súd nemá v úmysle prostredníctvom vyššie uvedených záverov spochybňovať otca
ako rodiča, či popierať jeho právo na čo možno naplnohodnotnejšie vytvorenie podmienok pre jeho
spolupodieľanie sa na výchove a starostlivosti o dieťa, či spochybňovať jeho nesporne silný citový

vzťah k nemu, považuje však za potrebné zdôrazniť vo vzťahu k ním produkovaným námietkam,
ktoré v ťažiskovej časti pojednávajú o jeho právach a predstavách, že súdy pri svojom rozhodovaní
v akomkoľvek konaní týkajúcom sa maloletých detí, ako subjektov osobitne chránených tak normami
verejného, ako aj súkromného práva, prioritne prostredníctvom svojich rozhodnutí nemajú chrániť a
preferovať záujem a predstavy rodičov, ale vždy a za každých okolností maloletých detí, v kolízii so

záujmom ktorých, sú práva a predstavy dotknutého rodiča nepochybne v hierarchii chránených hodnôt
nižšie. Nemožno to preto ani chápať ako uprednostňovanie jedného „panovačného“ rodiča, ako matku
charakterizuje otec, ale je potrebné si uvedomiť, že dieťa si daný stav odluky rodičov neprivodilo, ani zaň
nenesie zodpovednosť, znáša takto len dôsledky konania dospelých, preto je potrebné mu to aj za cenu
nerealizovania vlastných predstáv v medziach reflektovania jeho názoru, ktorý zároveň nie je v rozpore
s jeho záujmom umožniť. V konečnom dôsledku je potrebné si uvedomiť, že aktuálnym rozhodnutím

nastolený stav nie je nemenný. Životné podmienky, ako aj samotné mal. dieťa sa neustále vyvíjajú, čo
v prípade potreby, rovnako ako teraz, súdy vo svojej rozhodovacej činnosti nepochybne vždy budú aj v
budúcnosti zohľadňovať. Aktuálne však zmena faktických pomerov, ako aj názor mal. dieťaťa indikujú v
prospech súdom prvej inštancie vydaného rozhodnutia, založeného na správnom závere o takej zmene
pomerov na strane účastníkov, ktorá odôvodňuje zmenu doterajšej SOS na starostlivosť výlučnú a to

matkinu.

58. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca určenú mu v prospech mal. dieťaťa, vrátane
vyčísleného dlhu na výživnom, ani v tomto smere nemožno z hľadiska vecnej správnosti súdu prvej
inštancie nič vytknúť. Táto je určená vo svetle zákonných kritérií túto problematiku ovládajúcich,

zohľadňujúca všetky v konaní zistené skutočnosti, významné pre určenie jej výšky.

59. O tom, že výška vyživovacej povinnosti určená otcovi zodpovedá veku a odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa nemožno pochybovať a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný otec. V princípe
jeho ťažisková námietka v tomto smere spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil

jeho pomery, keď vychádzal z potencionality jeho príjmu založiac to na zistení, že posledný pracovný
pomer otec ukončil dohodou v skúšobnej dobe, čo však podľa jeho názoru nie je pravdou, pretože s
iniciatívou ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe prišiel samotný zamestnávateľ. Nad rámec
toho, že to bol samotný otec, ktorý v priebehu konania tvrdil, že pracovný pomer ukončil u posledného
zamestnávateľa dohodou, i keď v rámci skúšobnej doby, aj v prípade, ak by bolo pravdou jeho následné

tvrdenie, že ukončenie tohto pracovného pomeru nebolo výsledkom dohody, ale výpoveďou zo strany
zamestnávateľa, tak na závere, že pri určovaní vyživovacej povinnosti otca bolo potrebné uplatniť
princíp tzv. potencionality príjmu, to nič nemení. Ako správne totiž uvádza súd prvej inštancie, otec
dohodou ukončil aj predchádzajúci pracovný pomer v spoločnosti, v ktorej je okrem iného aj konateľom a
spoločníkom a preto nie je žiaden racionálny dôvod (samotný otec taký nepreukázal, ale ani netvrdil), pre

ktorýprepotrebyzhodnoteniajehopomerovumožňujúcichmuplatenievýživnéhovstanovenejvýške,by
mal na neho súd nahliadať ako na osobu nezamestnanú, bez príjmu, ktorého stratu by si z objektívnych
príčin nebol sám privodil. Takéto úvahy by boli namieste len v prípade, ak by v konaní bolo tvrdené a
samozrejme preukázané, že ukončenie tiež predchádzajúceho pracovného pomeru a s ním súvisiaca
strata príjmu nebola objektívne dôsledkom nezavinených príčin na strane otca, o ktorý prípad však v

posudzovanej veci nešlo, z ktorého dôvodu so zreteľom na záujem dieťaťa neprichádzalo do úvahy
uvažovaťvovzťahukotcovivintenciáchzákonomstanovenéhominimálnehorozsahuvýživného.Stouto
problematikou sa súd prvej inštancie vo svetle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dostatočne a správne
vysporiadal, s upriamením pozornosti na fakt, že je povinnosťou každého rodiča vyvíjať všetko úsilie na
to, aby si mohol zodpovedajúcim spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému

dieťaťu, pričom vzdelanie otca, jeho vek a absencia či už tvrdených alebo preukázaných zdravotných
ťažkostí takého charakteru, ktorá by ho z uplatnenia na pracovnom trhu diskvalifikovala, jednoznačne
svedčia v prospech záveru, že určeným výživným je potrebné, aby si otec riadne plnil svoju zákonom
určenú vyživovaciu povinnosť.

60.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu, preto odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieako
vecne správny v celom rozsahu za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď zároveň dospel k záveru
tiež o správnosti rozhodnutia v časti trov konania. Otec neuviedol vo svojom odvolaní a tiež odvolacímsúdom neboli zistené žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania
súdom prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v prospech neho spôsobilému rozhodnutiu.

61. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

62. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

63. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

64. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v

konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje,
komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.

65. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací
súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov tak odvolacieho konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.

66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene

premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.