Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 14. november 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Pc/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207502
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119207502.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: H. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. XX, proti odporcovi: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, právne zastúpený
JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zvýšenie
výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/270/2009-165 zo dňa 16.12.2009 vo výroku
o výživnom pre navrhovateľku tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu - povinného z výživného pre
navrhovateľku zo sumy 50 Eur na 200 Eur mesačne, ktoré je odporca - povinný z výživného platiť k
rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.05.2019 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné zo strany odporcu - povinného z výživného pre navrhovateľku za obdobie od 01.05.2019
do 30.11.2021 vo výške 4 650 Eur je odporca - povinný z výživného zaplatiť do 3 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.04.2019 žiadala o zvýšenie
výživného zo strany povinného výživného zo sumy 50 Eur na sumu 300 Eur, od podania návrhu. Neskôr
navrhovateľka zobrala svoj návrh späť v časti o určenie výživného od 18.04.2019 do 30.04.2019, v tejto
časti žiadala konanie zastaviť. Výživné žiadala určiť od 01.05.2019.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2014 nastúpila na denné štúdium na právnickú fakultu Trnavskej
univerzity. Doteraz určená vyživovacia povinnosť nepostačuje na krytie jej potrieb. Matka jej dobrovoľne
plní vyživovaciu povinnosť, predovšetkým zabezpečením stravy, ubytovania a vreckového. Odporcu

žiadala po nástupe na vysokú školu o úradu vyššieho výživného, tento však odmietol.

2. Odporca - povinný z výživného s návrhom nesúhlasil, uviedol že počas roka 2016 navrhovateľke
pravidelne prispieval sumou 150 Eur mesačne, a ďalšími sumami podľa potreby. Potom čo
navrhovateľka začala navštevovať Trnavskú univerzitu sa začali jej nároky zvyšovať, pričom požadoval
doklady o platení výdavkov, tieto mu však neposkytla. Mal pochybnosti akým spôsobom s peniazmi
nakladá. Nechcel financovať pochybné aktivity navrhovateľky, taktiež nevedel či študuje a v ktorom je

ročníku. Výdavky navrhovateľky považoval za prehnané a nezodpovedajúce skutočnému stavu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o návšteve
školy navrhovateľky, rodným listom navrhovateľky, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach8CoP/270/2009, spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C/101/2007, vyjadrením odporcu,
potvrdením o úhrade životného poistenia, o úhrade ubytovania navrhovateľky, o úhrade školného,
o platení internetu, cestovného, stravného, mobilného telefónu, výpisom z obchodného registra a

daňovým priznaním firmy U. N.. V.. Q.. a K. X. N.. V.. Q.., ako aj ďalším spisovým materiálom
a dňa 25.06.2020 vyhlásil rozsudok ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
8CoP/270/2009-165zodňa16.12.2009vovýrokuovýživnomprenavrhovateľkutak,žezvýšilvýživnézo
strany odporcu - povinného z výživného pre navrhovateľku zo sumy 50 Eur na 300 Eur, ktoré je odporca
povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.05.2019 opakovane do

budúcna. Dlžné výživné zo strany odporcu - povinného z výživného pre navrhovateľku za obdobie od
01.05.2019 do 30.06.2020 vo výške 3 500 Eur bol odporca - povinný z výživného zaplatiť do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 18.04.2019
do 30.04.2019 zastavil.

4. Proti rozsudku podal odvolanie povinný z výživného.

5. Krajský súd uznesením č. k. 21CoP/142/2020-193 zo dňa 29.04.2021 zrušil rozsudok s výnimkou
výroku III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd mimo iného v odôvodnení uviedol, že úlohou súdu je vyhodnotiť, či v tomto konkrétnom
prípade samotná vyživovacia povinnosť osoby povinnej z výživného voči navrhovateľke je skutočne

dôvodná a pokiaľ áno, následne pristúpi opätovne k vyhodnoteniu otázky zvýšenia doposiaľ
stanoveného výživného, vyhodnocujúc tvrdenie osoby povinnej vo vzťahu k správaniu navrhovateľky
voči nej, teda otcovi. Súd mal skúmať či nie je tu rozpor konania navrhovateľky voči povinnému z
výživnému s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie, pokiaľ zistí, že je dôvodne rozhodovať nanovo o
rozsahu výživného a v prípade, že navrhovateľka reálne nemá schopnosť samostatne sa živiť, ako

už bolo uvedené, zhodnotí všetky zákonné kritéria pre priznanie výživného na strane povinného a
dôsledneporovnápomeryvčasepôvodnéhoanovéhorozhodovanianajejstrane.Komplexnevyhodnotí
jeho majetkové pomery, jeho príjem ako invalidný dôchodca, jeho zdravotný stav a zníženú schopnosť
dosahovať príjem. Náležitým spôsobom sa musí vyrovnať s príspevkom za odškodné, z ktorého súd
vychádzal pri stanovení príjmu otca. Rozhodná je otázka dlhej doby, ktorá uplynula medzi vyplatením

odškodného, otázka odškodnenia, ktorá znamená pre otca vyplatenie za určitú percentuálnu stratu
možnosti vykonávať prácu, musí sa vyrovnať s otázkou pomerov v obchodnej spoločnosti osoby
povinnej a vyhodnotiť nanovo dôvody, pre ktoré nemá príjem zo spoločností, v ktorých je konateľom a
spoločníkom.

6. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, teda
potvrdeniami z Trnavskej univerzity o štúdiu, študijných výsledkoch, o ubytovaní a o možnostiach
ubytovania navrhovateľky, lustráciou v sociálnej poisťovne o jej zamestnaní, potvrdením o príjme
navrhovateľky ako aj povinného z výživného, daňovým priznaným, čestnými vyhláseniami ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

7. Navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice II v konaní č. k. 19C/101/2007. Na čas po rozvode bola vtedy maloletá navrhovateľka zverená
do osobnej starostlivosti matky. Výšku výživného 50 Eur určil rozsudkom č. k. 8CoP/270/2009-165 zo
dňa 16.12.2009 Krajský súd v Košiciach. V tom čase mal odporca ešte vyživovaciu povinnosť k synovi

K., ktorý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Rodičia si navzájom vyživovaciu povinnosť neplnili.
V tom čase bol už otec po úraze, nemal však priznané odškodné a jeho príjem bol 320 libier mesačne.
Vtedy maloletá H. navštevovala 8. ročník základnej školy a bola zverená do osobnej starostlivosti matky.
Príjem matky bol asi 330 Eur priemerne mesačne.

8.Vsúčasnostinavrhovateľkabývavbytesďalšouštudentkou,zabývanieplatí250Eurmesačne.Vbyte
bývazdôvodu,žeointernátvtomtoškolskomrokunepožiadala.Podľajejvyjadreniabyhoaninedostala.
Podľa informácii od Trnavskej univerzity, ak by takúto žiadosť podala s najväčšou pravdepodobnosťou
by jej bol pridelený. V školskom roku 2020/2021 ukončila 1. ročník magisterského štúdia. Výdavky
navrhovateľky sú 250 Eur stravné, študijné materiály a pomôcky 50 Eur, školné 650 Eur v súčasnosti

neplatí. V minulosti školné platila, keďže prekročila štandardnú dĺžku bakalárskeho štúdia. Polovicu z
tejto sumy zaplatila z úspor a polovicu ešte má zaplatiť. Ďalšie výdavky má na ošatenie i
hygienu, voľnočasové aktivity 50 Eur, telefón 25 Eur, internet, životné poistenie 34 Eur, lieky, zubár 50
Eur mesačne. Navrhovateľka si sa snaží privyrobiť ako čašníčka, v poslednom čase vo finančnej sféresprostredkovaním poistenia. Počas korona krízy príjem nemala. V mesiaci 7/20 mala príjem 870 Eur,
8/20 1 010 Eur, 9/20 930 Eur ako čašníčka. Pokiaľ je doma býva u matky v rodinnom dome, ktorý patrí jej
starej mame. Za dom sa platí asi 300 Eur mesačne, mama a babka to hradia na polovicu. Ako finančný

agent v Q. navrhovateľka za rok 2020 získala celkovo sumu 482 Eur a ako anketárka 26,99 Eur.

9. Odporca platí na výživné nepravidelne, zaplatí raz za 3 mesiace 150 Eur. V minulosti mal
dlh na výživnom, zaplatil až potom čo bol uznaný za vineného zo zanedbania povinnej výživy. Odporca
je invalidný dôchodca, jeho jediný príjem, podľa jeho vyjadrenia je invalidný dôchodok vo výške 350 Eur

- 380 Eur, keďže ho poberá z Veľkej Británie. Jeho náklady sú 100 Eur za bývanie, 50 Eur výživné, 200
Eur strava, ošatenie i hygiena a podobne. Býva u rodičov.

10. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca za úraz v roku 2011 dostal vo Veľkej Británii 400 000
Eur. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze z tohto odškodného už nemá, časť minul na nákup
motorových vozidiel, časť prerobil na obchodoch, časť investoval do firmy, údajne má aj dlhy. Odporca

mal preukázať akým spôsobom minul vyššie uvedené odškodné, avšak v určenej lehote tak neurobil.

11. Povinný z výživného vo svojej prvej výpovedi uviedol, že v roku 2011 dostal 400 000 Eur ako
odškodné za pracovný úraz, pričom uvádzal, že sumy ako 40 000 Eur vložil do firmy a niečo prerobil
na iných obchodoch. Na výzvu súdu, aby zdokladoval svoje transakcie ohľadom použitia súm z

odškodného, povinný z výživného súdu nič nepredložil. Uviedol, že peniaze z odškodného použil na
nákup luxusných motorových vozidiel, resp. si ich zobral na leasing. Nespomínal žiadne vracanie dlhov.
Okrem sumy 40 000 Eur, ktorú mal údajne dať bratovi do firmy. Až v odvolaní otec začal spomínať
údajne dlhy, ktoré mal a to od roku 1999 do roku 2004 v sume 470 000,- Sk, teda 15 601 Eur, ktoré mu
mala pomáhať splácať jeho matka. Taktiež mu údajne mali rodičia požičať 4 000 Eur na vycestovanie

do Británie. Rodina mu mala údajne pomáhať aj financovať život po úraze. O týchto jednotlivých
transakciách, resp. svojich dlhov otec predložil len minimálne doklady a preukazoval ich čestnými
prehláseniami od svojich rodinných príslušníkov. V odvolaní povinný spomínal, že z odškodného údajne
vrátil matke dlh vo výške 60 000 Libier v tom čase 70 966 Eur, ktoré mu mala údajne požičať na splácanie
starých dlhov a na živobytie po úraze v roku 1 999 až 2 000, hoci samotný úraz sa stal v roku 2008.

Otec potvrdil, že sumu takmer 90 000 Eur investoval do spoločného podnikania s pánom A., pričom
nemal žiadne vzdelanie v podnikaní, podnikanie mu nešlo, nebol manažérom, vždy robil len manuálne,
ale o akési podnikanie sa pokúšal. Pripustil, že jeho rozhodnutia ohľadom nakladania s finančnými
prostriedkami boli ľahkovážne a mal si finančné prostriedky uložiť, resp. s nimi nakladať iným spôsobom.
Otec ďalej uviedol, že v Británii žil z odškodného aj so svojou priateľkou, pričom, hoci nepracovala,

priateľku z týchto finančných prostriedkov živil, podobne aj svojho syna, ktorý ukončil prípravu na budúce
povolanie a bol nezamestnaný. V odvolaní taktiež otec spomína údajne dlhy voči svojmu bratovi, teda
nielen voči svojej matke, ktoré mu mal požičiavať od roku 2008 do roku 2010. Za akým účelom boli tieto
finančné prostriedky požičané, otec neozrejmil a listinné dôkazy predložil. Svoj podiel v spoločnosti U.
N.. V.. Q.. odpredal matke za 1 Euro. Otec predložil výpis z účtu o prevode sumy 62 568 Eur v auguste

2015 a 30 000 Eur v júni 2015. Na základe čestného prehlásenia K. Z. zo 06.08.2020 prevod 62 568,32
Eur mal byť údajne dlh za roky 2008 až roky 2010.

12. Hoci otec uvádzal, že išiel do Anglicka v roku 2004, aby mal z čoho splácať staré dlhy. Do roku
2008, hoci uviedol, že sa postupne vo Veľkej Británii stabilizoval, údajne nemal uhradený žiadny dlh.

Tieto dlhy mal podľa tvrdenia otca splácať až z odškodného. V Británii, ale žil štyri roky, kde pracoval
a dokonca si zobral do starostlivosti aj svojho syna. Hoci prechádzajúce dlhy boli vo výške 15 601 Eur,
matke podľa svojho vyjadrenia v odvolaní, z odškodného zaplatil sumu 60 000 Libier. Bratovi mal za
staré dlhy zaplatiť sumu 62 568 Eur. Otec nijakým spôsobom nepreukázal výšku týchto dlhov, naopak
na pojednávaní uvádzal len skutočnosť, že mal nemocenské dávky a rodina mu dávala asi 1 000 Libier.

Z toho 850 Libier bola splátka za rodinný dom. Rodinný dom neskôr predal za rovnakú sumu ako ho
kúpil a splatil aj úver, ktorý naňho zobral. Pokiaľ mu teda rodina dávala 1 000 Libier mesačne, išlo o
sumu 12 000 Libier ročne, čo za dva roky, do doby kedy dostal odškodné bolo 24 000 Eur. Aj z toho
je teda zrejmé, že výpočty otca o splátkach dlhov rodine matematicky nesedia. Otec potvrdil, že do
podnikania investoval viac ako 90 000 Eur, hoci na to nemal žiadne skúsenosti, ale chcel riskovať. O

svojich vyživovacích povinnostiach neuvažoval. Potom ako dostal odškodné žil zo sumy asi 1 800 Eur
mesačne. Mal auto, chodil na dovolenky, živil priateľku, ktorá nepracovala, živil taktiež syna, ktorý už
neštudoval. Otec predložil doklady o úveroch z roku 2001, 2002 a 2004.13. Čo sa týka vzájomných vzťahov navrhovateľky a povinného z výživného je zrejmé, že tieto nie
sú dobré, ale ide o vzájomné narušenie vzťahov. Nebolo však medzi účastníkmi sporné, že povinný z
výživného absolútne o navrhovateľku nejaví záujem, nepošle jej dokonca ani sms-ku na jej sviatky alebo

narodeniny. Naopak navrhovateľka na meniny alebo narodeniny povinnému z výživného sms-ky pošle.

14. Súd nezistil, že by navrhovateľka trvalo pracovala. Naďalej študuje, ale vzhľadom na skutočnosť, že
povinný z výživného jej výživné pravidelne neplatí, resp. platí len minimálnu sumu a finančné prostriedky
odmatkyjejnepostačujú,brigádnickysiprivyrábaatonajmäpočasprázdnin,avšakvzhľadomnakorona

krízu sú tieto príjmy nestabilné.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Aj po doplnení dokazovania mal súd za to, že je dôvodné návrhu vyhovieť aj keď nie úplne. Súd
nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie výživy v rozpore s dobrými mravmi na strane navrhovateľky. Je
pravdou, že vzťah medzi navrhovateľkou a povinným z výživného nie je ideálny, ale ide o vzájomné
animozity vyplývajúce predovšetkým zo skutočnosti, že povinný z výživného nejaví o navrhovateľku
žiadny záujem a na jej výživu riadne neprispieva ani doteraz určeným výživným. Pokiaľ ale by malo

byť hodnotené kto akým spôsobom viac porušuje dobré mravy, jednoznačne by súd uviedol, že ide o
povinného z výživného, ktorý svojej dcére nepošle ani na narodeniny alebo sviatky blahoželanie na
rozdiel od navrhovateľky. Nepochybne bolo preukázané, že navrhovateľka naďalej študuje. Aj keď je
štúdium dlhšie, súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že povinný z výživného veľmi nepravidelne a
veľmi nízkou sumou prispieva na výživu navrhovateľky. Táto oprávnene bola nútená si privyrábať na

svoje štúdiu, keďže výživné zo strany matky, ktoré dostáva jej na štúdium nepostačovali. Vzhľadom na
náročnosť štúdia má súd za to, že sa štúdium dôvodne v bakalárskej časti predĺžilo. V súčasnosti však
navrhovateľka študuje v štandardnom spôsobe štúdium magisterské a v tomto školskom roku by teda
štúdium mala ukončiť.
Po zistení informácie o ubytovaní, však súd nezohľadnil výdavok navrhovateľky na ubytovanie,

keďže nižší výdavok vo výške 80 Eur by platila pokiaľ by požiadala o internát, ktorý by s veľkou
pravdepodobnosťou dostala.
Čo sa týka povinného z výživného, aj keď sa snaží tvrdiť, že v súčasnosti má príjem len z invalidného
dôchodku a nemá žiadne príjmy, súd na to neprihliadal, keďže zotrváva na svojom doterajšom názore, že
jeho postoj vo vzťahu k finančnej sume, ktorú získal v roku 2011 bol nanajvýš nezodpovedný, čo potvrdil

vo svojich vyjadreniach aj povinný z výživného. Finančné prostriedky investoval do podnikania s ktorým
nemalžiadneskúsenosti,žiadnevzdelanie,bolvcudzejkrajine.Súcsivedomýskutočnosti,ževzhľadom
na poškodenie svojho zdravia už nikdy nebude môcť manuálne pracovať a taktiež súc si vedomý
vyživovacích povinností, resp. vyživovacej povinnosti minimálne k navrhovateľke. Už v prvom rozsudkusúd naznačil akým spôsobom sa dali využiť finančné prostriedky, pokiaľ by s nimi povinný z výživného
hospodáril rozumne. Za situácie kedy naďalej poberá invalidný dôchodok mohol povinný z výživného žiť
relatívne bezpečne, finančne zabezpečený po niekoľko desiatok rokov s tým, že by tu bola aj naďalej

jeho schopnosť platiť výživné, pričom samozrejme táto povinnosť by bola len dočasná. Zakupovanie
luxusných vozidiel, investovanie do podnikania, výdavky na dovolenky a financovanie priateľky, ktorá je
nezamestnaná však takýmito zodpovednými výdavkami nie sú. Súd na nich nemohol prihliadať a napriek
dobe,ktoráuplynulaodzískaniaodškodnenia,vzhľadomnasamotnúvýškuodškodnenia,súdvychádzal
z toho, že konanie povinného z výživného bolo ľahkovážne a vlastným konaním sa pripravil o finančný

prospech. Súd taktiež nezohľadnil jeho tvrdenia, že vracal neustále čoraz vyššie prostriedky rodinným
príslušníkom, pričom matematicky sumy nesedeli a podľa súdu išlo o účelové vyrábanie akýchsi dlhov
a sanovanie prevodov finančných prostriedkov na Slovensko zo strany povinného z výživného takýmito
čestnými prehláseniami.
Súd teda vychádzal z toho, že pokiaľ matka navrhovateľky jej prispieva sumou 200 Eur mesačne,
keďže vlastne nezabezpečuje už osobnú starostlivosť s takouto istou sumou sa má podieľať aj otec

navrhovateľky a preto určil výživné od mája 2019, tak ako je v súčasnosti určený začiatok zvýšenia
výživného. V danom čase navrhovateľka bola študentkou, nebolo preukázané, že by mala dlhodobo
prerušené štúdium. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Určením výživného spätne od mája 2019 do konca novembra 2021 vznikol povinnému z výživného
dlh na výživnom, keďže súd vychádzal z toho, že má uhradené výživné vo výške 50 Eur. Vzniknutý dlh
mu súd povolil, vzhľadom na samotnú výšku dlhu zaplatiť v lehote troch mesiacov, vzhľadom k tomu, že

navrhovateľka už v tomto školskom roku by mala ukončiť svoje štúdium.

24.Otrováchkonaniarozhodolsúdvsúladesustanovením§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.