Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Brídziková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118203868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Brídziková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1118203868.6
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: ISMA BA s.r.o., so sídlom Páričkova 3/1090, 821 08
Bratislava, IČO: 47 156 139, právne zastúpený: ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 47 248 653, proti žalovanému: Bytkomfort - BA, a.s., so sídlom Železničiarska 13,
811 04 Bratislava, IČO: 35 736 275, právne zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 36 662 291, o zaplatenie 15.032,78 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2018, domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.032,78 Eur s príslušenstvom a trovy
konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 17.03.2022 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu. Ako dôvod
späťvzatia žaloby žalobca uviedol skutočnosť, že až na základe súdom nariadeného dokazovania
predložilžalovanýrelevantnépredpoklady,nazákladektorýchžalobcaposúdilopodstatnenosťvýdavkov
žalovaného vynaložených pri správe bytového domu. Žalobca mal za to, že spor bol vyvolaný a vedený
výlučne z dôvodov na strane žalovaného, a preto má žalobca nárok na náhradu trov konania podľa
§ 256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), resp. ak sa súd z aplikáciou predmetného
ustanovenia nestotožní žiadal, aby súd v súlade s ust. § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania žiadnej
zo sporových strán.
3. Podaním doručeným súdu dňa 18.03.2022 žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby v celom
rozsahu a žiadal, aby súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP v konaní
žalobcom neboli tvrdené vôbec, pričom takým dôvodom nemôže byť skutočnosť, že súdny spor bol
vyvolaný a vedený výlučne z dôvodov na strane žalovaného, nakoľko žalobca sa domáhal ochrany
domnelého a neexistujúceho práva podaní žaloby.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu po otvorení pojednávania a zároveň
žalovaný vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby, súd konanie v zmysle vyššie citovaných ustanovení
CSP zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby
bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho
prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. (I. ÚS 196/09, obdobne NS SR 2M Obdo 4/2010)
11. V prípade zastavenia konania sa náhrada trov konania riadi zásadou procesného zavinenia. Súd je
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania teda povinný skúmať dôvod, pre ktorý bola žaloba
vzatá späť. V predmetnej veci dospel súd k záveru, že procesné správanie žalovaného, keď doložil
do súdneho spisu dôkazy nemožno považovať za plnenie a konanie v intenciách žalobného návrhu,
nakoľko žalobca sa žalobou nedomáhal vydania predmetných listinných podkladov, ale zaplatenia
sumy vo výške 15.032,78 Eur s príslušenstvom. Skutočnosť, že po predložení predmetných dôkazov
žalobca prehodnotil opodstatnenosť žaloby v danej veci, nemožno v otázke zavinenia na zastavení
konania pričítať na ťarchu žalovanej strane, nakoľko žalobca má dispozičné právo so žalobou a je jeho
rozhodnutím, či sa na základe jemu v tom čase dostupných podkladov rozhodne spor iniciovať podaním
žaloby a po jej podaní, či vo svetle nových dôkazov na jej podaní zotrvá. V nadväznosti na vyššie
uvedenéjetakzrejmé,žetonebolosprávaniežalovaného,ktoréviedlokzastaveniukonania,pričomtoto
nebolo konaním v zmysle žalobnej požiadavky, a teda súd nemá za preukázané, že existuje relevantná
súvislosť medzi uvedeným konaním žalovaného, resp. jeho dôsledkami a späťvzatím žaloby. Nemožno
tak prisvedčiť argumentácii žalobcu, že zavinenie za zastavenie konania možno pričítať žalovanému.
Naopak, súd má za to, že žalobca upustil od žalobnej požiadavky keďže posúdil opodstatnenosť
výdavkov žalovaného vynaložených pri správe bytového domu a vzhľadom na závery posúdenia sa
rozhodol v konaní nepokračovať, pričom týmto v konečnom dôsledku zavinil zastavenie konania.
12. V otázke aplikácie ust. § 257 CSP má súd za to, že z podania žalobcu, ktorým vzal žalobu späť
nevyplývajú také zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo potrebné pri určení
povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť a zároveň žalobca existenciu takýchto dôvodom
súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.
13. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že je to práve žalobca, ktorý v zmysle § 256
ods. 1 CSP procesne zavinil zastavenie predmetného konania, a preto súd žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.