Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 20, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719201215
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3719201215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a

sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: J., proti žalovanej: U., o
zaplatenie 6 352,892 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.
k. 6C/18/2019-87 zo dňa 2. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 264,09 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 3.12.2018 do

zaplatenia,do3dníodprávoplatnostirozhodnutia,vovýrokuII.žalobuvozvyškuzamietolavovýrokuIII.
nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 6 352,892 eur titulom polovice zálohových platieb, ktoré
uhradil za byt, ktorého spoluvlastníkmi boli on a žalovaná v období od 1.5.2008 do 31.12.2016. Na
základe čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/18/2019-53 zo dňa
29.1.2020 (vo výroku I., ktorý bol odvolacím súdom potvrdený) zastavil konanie v časti o zaplatenie 5
222,882 eur. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie polovice úhrad za užívanie bytu za obdobie od

12/2015 do 12/2016 v sume 1 130,01 eur s úrokom z omeškania.

1.2 Vychádzajúc z toho, že rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 6C/207/2013-205 zo dňa
30.3.2015, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetnému bytu a
byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcovi, sa stal právoplatným dňa 24.11.2016, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaná sa má spolupodieľať na nákladoch spojených s vlastníctvom
bytu len do tohto dátumu (24.11.2016). Pokiaľ sa žalobca domáhal platenia úhrad od žalovanej aj po

24.11.2016, v tejto časti súd prvej inštancie vyhodnotil jeho žalobu ako nedôvodnú.

1.3 Ďalej súd prvej inštancie (aj s odkazom na predchádzajúce čiastočne zrušujúce rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/48/2020-64 zo dňa 24.2.2021) konštatoval, že predpis platieb
za daný byt za sporné obdobie predstavoval 136,79 eur. Tento zahŕňal platby spojené s vlastníctvom
bytu vo výške 44,88 eur (fond prevádzky, údržby a opráv, osvetlenie spoločných častí domu, výťah,
upratovanie, dažďová voda, výkon správy), zvyšnú časť vo výške 91,91 eur tvorili preddavky na teplo,

teplú vodu a studenú vodu. Keďže nebolo sporné, že v rozhodnom období žalovaná v byte nebývala,
nie je povinná hradiť polovicu platieb za teplo, teplú vodu a studenú vodu. Je povinná nahradiť žalobcovi
len polovicu platieb spojených s vlastníctvom bytu (t. j. 1/2 zo žalobcom zaplatených mesačných platieb
vo výške 44,88 eur), čo je 22,44 eur x 11 mesiacov (12/2015 - 10/2016) + 17,25 eur za prvých 24 dnínovembra 2016, spolu teda 264,09 eur. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Právne
súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, ods. 2,
§ 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka a ustanovení § 7b ods. 5 veta prvá a § 10 ods. 6 zákona

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 130,01 eur s
9 % ročným úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia. Uviedol, že nie je pravdou, že

vlastníkom nehnuteľnosti sa človek stáva ihneď po rozhodnutí súdu a nadobudnutí právoplatnosti. O
tejto skutočnosti rozhoduje katastrálny úrad. Pretože súd nedal riadne a včas pokyn na zápis do katastra,
neudialo sa to dňa 24.11.2016, ako uvádza súd prvej inštancie. Obaja účastníci konania boli rovnakými
spoluvlastníkmi sporného bytu, a teda solidárne sa mali podieľať na platbách tak, ako o tom rozhodol
senát Krajského súdu v Trenčíne dňa 29.7.2016 pod sp. zn. 5Co/937/2015 a na základe tohto rozsudku
bol podaný návrh žalovanej sp. zn. 6C/32/2018, v ktorom sa dožadovala zaplatenia 50 % z celkovej

dlžoby, ktorú uhradila sama za sporný byt a súd jej vyhovel v plnom rozsahu. Podľa žalobcu skutočnosť,
že koncom roka 2016 sa on stal výlučným vlastníkom sporného bytu nič nezmenila na fakte, že v čase
12/2015tamboladlžoba2260,02eurabolasplatenáažvmáji2019,keďprišielnajehoúčetpreplatokza
byt vo výške 327,99 eur. Počas celej doby ako bol on vlastníkom bytu boli hradené pravidelné zálohové
platby v zmysle predpisu. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 6C/32/2018 ho súd zaviazal

uhradiť 50 % z výšky dlžoby do rúk žalovanej, pokladá žalobca za normálne a spravodlivé, že rovnaké
princípy sa musia uplatniť aj v tomto konaní, pretože ide v podstate o tú istú dlžobu a na tom istom byte,
iba v konaní sp. zn. 6C/32/2018 ju plne uhradila žalovaná v hotovosti a v konaní sp. zn. 6C/18/2019 ju
plne uhradil on v splátkach, pričom sa jednalo o dlh z decembra 2015. Ďalej žalobca poznamenal, že
žiadal pripojiť spis 6C/32/2018, lenže tomu nebolo riadne a včas vyhovené. Súd prvej inštancie opakoval

rovnaký dôkaz, a to sumárnu analýzu, lenže ako neprípustný dôkaz sumárnu analýzu platieb označil
v minulom rozhodnutí, pričom tento dôkaz bol predložený ešte v roku 2018 na pojednávaní sp. zn.
6C/32/2018 a tam nebola vznesená námietka premlčateľnosti, ktorú súd pripustil až dňa 12.12.2019
a tým súd konanie v časti o zaplatenie 5 222.822 eur zastavil. Napokon žalobca uviedol, že celým
prípadom sa bude zaoberať Správny súd, pretože naše súdy fungujú nesprávne. Tvrdenie, že vzal svoj

návrh späť podľa žalobcu neobstojí, pretože od 12.12.2019 nebolo možné nič zorať späť, iba zmeniť
žalobu vzhľadom na námietku premlčateľnosti, a to sa aj udialo, a dlh v tom čase bol 2 260,02 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. (t. j. v zamietajúcom
výroku) ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Žalobca síce pôvodnou žalobou (uplatnenou v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/32/2018, kde súd jeho
návrh vyhodnotil ako vzájomnú žalobu, ktorú vylúčil na samostatné konanie) žiadal zaplatenie sumy 6
352,892 eur titulom polovice všetkých platieb, ktoré uhradil za byt, ktorého spoluvlastníkmi boli on a
žalovanávobdobíod1.5.2008do(podľažalobcu)31.12.2016.Vpodanídoručenomsúduprvejinštancie
dňa 29.1.2020, označenom ako zmena žaloby, však zmenil svoj nárok tak, že žiadal už len zaplatenie

sumy 1 130,01 eur za obdobie 12/2015 až 12/2016. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil toto podanie
žalobcu podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby (k tomu bližšie potvrdzujúca časť uznesenia
KrajskéhosúduvTrenčíneč.k.19Co/48/2020-64z24.2.2021).Jepritombezprávnehovýznamu,žetoto
čiastočné späťvzatie urobil žalobca po tom, čo žalovaná vzniesla námietku premlčania - išlo o dispozičný
úkon žalobcu, ktorý má právo kedykoľvek v priebehu konania vziať žalobu úplne alebo čiastočne späť.

Na základe tohto čiastočného späťvzatia žaloby bolo konanie v späťvzatej časti zastavené. Predmetom
konania tak zostali len platby žalobcu v období od decembra 2015 do decembra 2016. To, že počas
uvedenej doby boli hradené pravidelné zálohové platby v zmysle predpisu (resp. že boli dodatočne
uhradené neskôr) súd prvej inštancie nespochybňoval, naopak, mal za to, že žalobca uhradil najneskôr
v máji 2019 všetky platby (bod 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

6.Súdprvejinštanciesprávne(vsúladesrozhodnutímKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.19Co/48/2020-64
z 24.2.2021) uviedol, že ak žalovaná v byte v predmetnom čase nebývala, nemá povinnosť podieľať sa
na platbách za spotrebovanú teplú vodu, studenú vodu a kúrenie (teplo). Ide totiž o plnenia, ktoré súspojené výlučne s užívaním (nie s vlastníctvom) bytu (studená voda, teplá voda a teplo sú dodávané
priamo do bytu a spotrebúva ich ten, kto v byte býva). Naopak, pokiaľ ide o tú časť mesačných platieb,
uhrádzaných žalobcom, ktorá zahŕňa platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, osvetlenie spoločných

častí domu, výťah, upratovanie, dažďovú vodu, poplatok za výkon správy, tu ide o platby spojené priamo
s vlastníctvom bytu - tieto platby sú vlastníci bytu povinní platiť bez ohľadu na to, či byt užívajú oni,
niekto iný, alebo či byt neužíva nikto. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (v bode
30 odôvodnenia) nie celkom presne označil práve tieto platby ako platby za plnenia spojené s užívaním
bytu, avšak z kontextu (v spojení s bodom 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku) je zrejmé, ktoré

platby mal na mysli.

7. Ak žalobca v odvolaní argumentoval inými rozhodnutiami súdov, odvolací súd uvádza, že v spore
vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/43/2015 (rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 5Co/937/2015-130) išlo o zodpovednosť (spolu)vlastníkov bytu voči spoločenstvu
vlastníkov bytov. To, že v uvedenom konaní boli spoluvlastníci bytu zaviazaní uhradiť dlh spoločne a

nerozdielne, neznamená, že sa medzi sebou musia vysporiadať v pomere 1:1. Podľa § 511 ods. 2, ods. 3
Občianskeho zákonníka sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké len vtedy,
ak nie je právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Je
tedazrejmé,žeprivysporiadanímedzidlžníkmimôže(amusí)súdbraťdoúvahyichskutočnépodieľanie
sa na vzniknutom dlhu. Je možné dať odvolateľovi za pravdu, že v konaní vedenom pred Okresným

súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/32/2018 išlo - rovnako ako v tomto konaní - o vysporiadanie
medzi spoludlžníkmi po úhrade dlhu jedným z nich, pričom nie je podstatné, či dlžník tento dlh uhradil na
základe súdneho rozhodnutia alebo dobrovoľne, ani to, či ho uhradil jednorazovo alebo v splátkach (to
môže mať vplyv na výšku dlhu a príslušenstva, prípadne na premlčanie medzi dlžníkmi navzájom, ale
nie na podiely, akými sa títo spoludlžníci majú vysporiadať medzi sebou). Konanie sp. zn. 6C/32/2018

sa však skončilo rozsudkom pre uznanie nároku a odvolací súd odvolanie odmietol ako oneskorene
podané, takže ani súd prvej inštancie ani odvolací súd nemali možnosť vyjadriť sa v rozhodní k miere
zodpovednosti oboch spoluvlastníkov za dlhy viaznuce na byte. Okrem toho je potrebné poukázať na
zásadný rozdiel: V uvedenom konaní (6C/32/2018) sa spoluvlastníčka, ktorá v byte nebývala, domáhala
polovice platieb, ktoré za byt zaplatila. Z toho, čo bolo uvedené vyššie (v bode 6 tohto odôvodnenia) je

zrejmé, že ak v byte nebývala, potom mala nárok nielen na polovicu, ale na celú sumu platieb, ktoré
zaplatila za vodu a kúrenie. Naopak v tomto konaní si uplatnil nárok na polovicu všetkých platieb ten
spoluvlastník, ktorý v byte býval, a teda z titulu užívania bytu mal povinnosť platiť plnú sumu úhrad za
vodu a kúrenie.

8. Správny je aj právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom predmetného
bytu už dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k.
6C/207/2013-205 zo dňa 30.3.2015, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej
k predmetnému bytu a byt (spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
prislúchajúcim k tomuto bytu) prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (v danom konaní v postavení

žalovaného). Išlo o konštitutívne rozhodnutie súdu, teda o také rozhodnutie, ktoré samo o sebe zakladá
práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, v tomto prípade zakladá nové vlastnícke vzťahy. Kataster
nehnuteľností tento stav len zaznamenal (záznamom), teda katastrálny orgán o ňom nerozhodoval (tak
ako rozhoduje pri povoľovaní vkladu na základe zmluvných vzťahov). To, že do katastra nehnuteľností
bol tento stav zapísaný až neskôr, teda nemalo vplyv na vznik výlučného vlastníckeho práva žalobcu k

predmetnému bytu už dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku.

9. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz, ktorý predtým odmietol
vykonať (sumárnu analýzu platieb), odvolací súd uvádza, že prvý rozsudok súdu prvej inštancie
bol okrem iného aj z tohto dôvodu (nevykonania predložených dôkazov) zrušený. V novom konaní

súd prvej inštancie riadne vykonal žalobcom predložený dôkaz (sumárnu analýzu platieb za obdobie
1.1.2010-31.12.2016), dokonca si sám vyžiadal informácie od správcu bytového domu (na čo správca
reagoval zaslaním sumárnej analýzy platieb za obdobie 1.1.1999-31.3.2021). Týmito dôkazmi sa súd
prvej inštancie riadne zaoberal, v bodoch 14 a 15 odôvodnenia rozsudku ich aj skutkovo vyhodnotil,
pričom žalobca v odvolaní toto skutkové vyhodnotenie nenamietal.

10. Napokon neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepripojil spis 6C/32/2018 (pričom
tu preskúmavaná vec bola vylúčená práve z konania vedeného pod sp. zn. 6C/32/2018. Zo zápisnice z
2.6.2021 aj z obsahu spisu sp. zn. 6C/18/2019 (číslo listu 69) vyplýva, že spis 6C/32/2018 bol pripojenýa jeho podstatný obsah bol na pojednávaní oboznámený (pričom žalobca na tomto pojednávaní nebol
prítomný a žalovaná uviedla, že je jej obsah pripojeného spisu známy). Aj v tomto teda súd prvej
inštancie splnil pokyn odvolacieho súdu, uvedený v zrušujúcom uznesení č. k. 19Co/48/2020-64, aby

prihliadal aj na dôkazy a dôkazné návrhy strán, predložené v pôvodnom konaní sp. zn. 6C/32/2018
pred právoplatnosťou uznesenia o vylúčení veci, aby strany neboli procesne znevýhodnené v dôsledku
rozhodnutia súdu o vylúčení veci.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

ako vecne správny potvrdiť.

12. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania (ako výrok závislý od výroku vo veci samej), v napadnutom
rozsudku súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že úspech žalobcu (vrátane jeho
zodpovednosti za čiastočné zastavenie konania) predstavuje 4,16 % a úspech žalovanej 95,84 %,
teda žalovanej ako úspešnejšej strane vznikol nárok na náhradu trov konania. Súčasne však súd prvej

inštancieuviedol,žežalovanejžiadnetrovykonanianevznikli.Totoskutkovézisteniesúduprvejinštancie
odvolací súd nepreskúmaval, keďže žalovaná nepodala odvolanie. Preto neexistoval dôvod na zmenu
alebo zrušenie výroku o trovách.

13. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1,

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP vznikol voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovanej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).