Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/246/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205424
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5112205424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkýň: 1/ R. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. E. XX, N., E. U., Austrália, 2/ RNDr. E. D., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. A. XX,
R.,žalobkyne1/a2/zastúpenéJUDr.MagdaPoliačiková,advokátka,s.r.o.,sosídlomNárodná17,Žilina
proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO záujmové združenie právnických osôb, so sídlom

Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 4C/32/2012-274 zo dňa 07.
12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie podľa § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 151n ods. 1,
§ 151o ods. 1, 3 OZ bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
žalobkýň, ako aj do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech K. D., rod. G., ktorej
vklad bol povolený 11. 09. 2011 Správou katastra Žilina č.k. V 6520/2011, a to konkrétne zdržať sa
prechodu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez KNC parc. č. 1744/18 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 37 m2, ako aj zastavenia, státia a parkovania osobnými a nákladnými motorovými

vozidlami a tiež nakladania a vykladania tovaru z/do osobných a nákladných motorových vozidiel na
pozemku KNC parc. č. 1744/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, zapísaného na LV č.
XXXX pre k.ú. Q., pričom žalobkyniam podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému vzhľadom na plný úspech vo veci v rozsahu 100 %. Mal za to, že súdnu ochranu
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ust. § 126 ods. 1 OZ
vlastníkomprotitomu,ktoneoprávnenezasahujedoichvlastníckehopráva.Jednouzožalôbnaochranu
vlastníckeho práva je zapieracia žaloba (actio negatoria), pri ktorej základnou podmienkou úspechu

je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Vlastník ju musí smerovať proti osobe, ktorá
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, t. j. pre jej úspešnosť je potrebné, aby smerovala
proti osobe pasívne vecne legitimovanej a aby bol preukázaný neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalobcu. V predmetnej prejednávanej veci boli obe podmienky splnené. Vecnú aktívnu legitimáciu
žalobkýň mal preukázanú z LV č. XXXX pre k.ú. Q., kde sú vedené ako spoluvlastníčky pozemku KNC
parc. č. 1744/18. Vzhľadom na svoju povinnosť voči K. D. trpieť výkon práva K. D. zodpovedajúceho

vecnému bremenu zapísanému na uvedenom LV teda jej zabezpečiť nerušený výkon tohto práva,
mal preukázanú ich vecnú aktívnu legitimáciu i čo do uplatneného nároku na zdržanie sa zásahov
do práva zodpovedajúcemu jej vecnému bremenu. Zásahy žalovaného do práva zodpovedajúcehovecnému bremenu mal preukázané výzvami zo dňa 06. 02. 2012, ako i z konania sp. zn. 2C/53/2012
v právnej veci žalobkyne K. D. proti žalovaným 1/ R. R., 2/ A. I. o uloženie povinnosti umožniť a trpieť
žalobkyni výkon vecného bremena spočívajúceho v práve parkovania, zastavenia, státia osobnými

motorovými vozidlami na celej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Q., zapísanej na LV č. XXXX ako
KN parc. č. 1744/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, ako i o zdržanie sa zásahov
znemožňujúcich alebo obmedzujúcich výkon práv vyplývajúcich z vecného bremena zriadeného v
prospech žalobkyne zmluvou o zriadení vecného bremena V 6520/2011, ktorej žalobe bolo by v celom
rozsahu vyhovené rozsudkom zo dňa 04. 10. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. 12. 2012.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný bez právneho dôvodu zasahuje prejazdom
cez parcelu č. 1744/18 a jej užívaním na účel tvrdený žalobkyňami do ich vlastníckeho práva, ako i
do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, čo vlastníkov pozemku, ako aj oprávnenú z vecného
bremena obmedzuje vo výkone vlastníckeho práva o výkone práv zodpovedajúcich vecnému bremenu.
Pokiaľ žalobkyne tvrdili, že žalovaný pozemok neoprávnene užíva za účelom špecifikovaným v žalobe,
žalovaný toto tvrdenie účinne nepoprel. Svojimi tvrdeniami si protirečil, keď najprv tvrdil, že nemá

iný prístup k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve, len cez predmetný pozemok, potom tvrdil, že
pozemok nevyužíva a následne uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná o účelovú komunikáciu, ak by aj
pozemok užíval, toto právo mu patrí titulom užívania účelovej komunikácie. Súd nemal preukázané, že v
prípade pozemku parc. č. 1744/18 sa jedná o účelovú komunikáciu, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie
predloženej žalobkyňami, ako i z konaní vedených na súde, ktorých predmetom boli uplatnené nároky

žalovaného podané za účelom dosiahnutia užívania pozemku parc. č. 1744/18 (sp. zn. 17C/355/2015,
sp. zn. 2C/155/2011), pretože ak by sa jednalo o účelovú, verejne prístupnú komunikáciu, žalovaný by
takéto návrhy podávať nemusel. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa jedná o účelovú komunikáciu, ktorá spája
dve verejné komunikácie, uvedené nebolo v konaní preukázané, pričom nesprávnosť tohto tvrdenia
je zrejmá aj z fotodokumentácie, na ktorej je vyobrazená brána pre motorové vozidlá, vedľa ktorej je

priestor vymedzený na prechod peši. Taktiež podľa znalostí súdu o miestnych pomeroch je Národná
ulica pešou zónou a nie je na túto ulicu povolený vjazd motorových vozidiel, teda nie je žiadny dôvod
využívať predmetný pozemok na prejazd na ňu. Tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe
(č.l. 237), že návrh na vydanie predbežného opatrenia v konaní sp. zn. 2C/155/2011 bol podaný na
pôvodnú parcelu č. 1744/2 o výmere 366 m2, ktorá bola rozdelená na parcelu č. 1744/2 o výmere 329

m2 a parcelu č. 1744/18 o výmere 37 m2 a predbežné opatrenie sa tak uplatnilo len na parcelu č. 1744/2
o výmere 329 m2, čím do veľkej miery došlo k obmedzeniu vykonateľnosti predbežného opatrenia, sú
irelevantné, keďže uznesenie okresného súdu zo dňa 28. 06. 2011, ktorým bolo predbežné opatrenie
nariadené, nadobudlo v spojitosti s uznesením KS Žilina sp. zn. 10Co/312/2011-372 zo dňa 25. 01. 2012
právoplatnosť dňa 15. 02. 2012 a vykonateľnosť dňa 10. 02. 2012. Z uznesenia č.k. 17C/355/2015-14

zo dňa 27. 07. 2015, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie zaväzujúce odporcov 1/ R. R., 2/ Ing.
D. E., 3/ JUDr. G. D. povinnosťou umožniť navrhovateľovi COOP PRODUKT SLOVENSKO prístup a
právo prechodu peši a motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam - stavbe súp. č. XXX na parc. reg. C
č. 1744/5, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Q., na parc. reg. C č. 1744/17 o výmere 112 m2, zapísanej
na LV č. XXXX cez pozemok parcelu reg. C č. 1744/18 o výmere 37 m2, zapísaný na LV č. XXXX,

ako i povinnosťou zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a
práva prechodu do právoplatného skončenia konania vo veci samej mal preukázané, že žalovaný,
ktorý bol v tomto konaní v procesnom postavení navrhovateľa predbežného opatrenia, nepodal v lehote
určenej súdom v uznesení návrh na začatie konania, ktorého predmetom by bolo zriadenie vecného
bremena podľa ust. § 151o ods. 3 OZ. Je teda zrejmé, keďže si žalovaný neuplatnil na súde tento

nárok, využívanie parc. č. 1744/18 za účelom prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve nie je
nevyhnutné a napriek tomu bez právneho dôvodu využívaním tohto pozemku obmedzil vlastnícke právo
žalobkýň, ako aj právo K. D. zodpovedajúce vecnému bremenu. Tvrdenia žalovaného, ktorý poukazoval
na druhé vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Q., spočívajúce v práve prechodu peši a
motorovými vozidlami cez KN parc. č. 1744/18, spojené s vlastníctvom nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXXX podľa č. V 2251/99 - 3230/99; 4219/11, 4559/11 (z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že vecné bremeno bolo zriadené v prospech spoločnosti AURORA REAL s.r.o.) a tvrdil, že práve toto
vecné bremeno obmedzuje výkon prvotného vecného bremena, neboli v konaní preukázané, teda že
K. D. a spoločnosť AURORA REAL s.r.o., ktorým patria práva z vecných bremien, by si vo výkone
týchto práv navzájom bránili. V konaní bolo navyše preukázané, že v konaní sp. zn. 25C/121/2016,

v ktorom sa žalobcovia 1/ R. R. a 2/ RNDr. E. D. domáhali proti žalovanému AURORA REAL s.r.o.
zrušenia hore uvedeného vecného bremena, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 11. 2016 k
žalobe podanej dňa 06. 05. 2016 so zrušením vecného bremena súhlasil. Zo žalobkyňami predloženej
katastrálnej mapy mal preukázané, že je z nej zrejmé, kde sa pozemok parc. č. 1744/18 nachádzaa vzhľadom na snahu žalovaného o mimosúdne jednania so žalobkyňami musí mať tento vedomosť,
kde v teréne je lokalizovaný. Uvedené vyplynulo i z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom
dňa 11. 04. 2015, kedy jeho právny zástupca sa k situácii zobrazenej na katastrálnej mape vyjadroval

so znalosťou miestnych pomerov. Preto argumentácia žalovaného, ktorý tvrdil, že nemá možnosť
zistiť bez vynaloženia neprimeraných nákladov, či sa nachádza na parc. č. 1744/2, ktorú využíva na
základe právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline, alebo sa už nachádza na parc. č. 1744/18 a
rozsudok by tak bol nevykonateľný, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pričom ďalšie dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení žalovaný nepredložil, ani ich vykonanie nenavrhol. Žalovaným produkovaná

argumentácia nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
využívanie parcely č. 1744/18 žalovaným za účelom prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, a to
bez právneho dôvodu. Súd mal v konaní preukázané tvrdenia žalobkýň, ako i z ďalších konaní vedených
natunajšomsúde,žežalovanýmázáujem parceluč.1744/18využívaťatiežjuvyužíva,pretozaúčelom
odstránenia rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň bolo potrebné žalobe vyhovieť.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP, na základe čoho žiadal podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/
CSP rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na
pojednávaní 07. 12. 2016 uviedol, že pozemok žalobkýň je užívaný ako účelová komunikácia, nakoľko
spája viaceré nehnuteľnosti s ostatnými komunikáciami a je verejne prístupná a užívaná. O skutočnosti,

že nehnuteľnosť je užívaná verejnosťou, svedčí aj konštatovanie právneho zástupcu žalobkýň uvedené
na pojednávaní 07. 12. 2016 o tom, že ich pozemky sú využívané na prechod verejnosťou, keď zároveň
je predmetná nehnuteľnosť užívaná aj okolitými vlastníkmi budov (napr. budovy na parc. č. 1744/10,
nakoľko vlastník tejto budovy sa môže na komunikáciu dostať len cez parcelu žalobkýň 1744/18).
Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, a to rozsudok sp. zn. 22Cdo 2191/2002,

sp. zn. 22Cdo 4777/2007, z ktorých vyplýva, že účelová komunikácia je verejne prístupná, ak vlastník
pozemkuuplatníprotiosobeužívajúcejtútokomunikáciunegatórnuvlastníckužalobu,môžesažalovaný
úspešne brániť námietkou, že žalobca pozemok užíva ako cestu z titulu práva všeobecného užívania
účelovej komunikácie, pričom tvrdenie žalovaného, že ide o účelovú komunikáciu súd posúdil ako
otázku predbežnú, ak už o nej nerozhodol správny orgán, z rozhodnutia ktorého je potrebné vychádzať.

Súd sa s touto argumentáciou nevysporiadal a táto bola vyvrátená len strohým konštatovaním v bode
45 rozsudku. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Vychádzajúc z ust. § 127 ods. 1 OZ mal za to, že nemožno hovoriť o ohrozovaní
výkonu vlastníckych práv žalobkýň nad mieru primeranú pomerom, keďže ich nehnuteľnosť je prístupná

verejnosti, čo uznal aj ich právny zástupca. Poukázal na to, že predmetnú nehnuteľnosť spolu s parcelou
1744/2, ku ktorej disponuje predbežným opatrením práva prechodu, tvorí súrodý jeden celok a obe
tieto parcely využívajú aj susediace subjekty, pričom ani pri vynaložení maximálnej miery opatrnosti
nemôže zistiť, na akej parcele sa práve nachádza. Vlastníkovi veci sa poskytuje ochrana len proti takým
zásahom, ktoré ho nadmieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Z

katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou spisu, je zrejmé, že ak prechádza cez nehnuteľnosť žalobkýň, tak
len v prípade, ak sa potrebuje dostať na svoju parcelu č. 1744/17, pričom sa jedná o minimálny zásah.
Takýto zásah spočívajúci len v prechode v žiadnom prípade neobmedzuje žalobkyne, ani oprávnenú
z vecného bremena, ktoré spočíva v práve parkovať, stáť a zastaviť na celej ploche nehnuteľnosti. Ak
oprávnená z vecného bremena na predmetnej nehnuteľnosti už stojí, či parkuje, tak ju jeho prejazd

v žiadnom prípade neobmedzuje a ak tam oprávnená chce zaparkovať, či zastaviť, tak ju prejazd
žalovaného taktiež nemôže v jej vecnom bremene žiadnym spôsobom obmedziť. Na základe uvedeného
je tak celé odôvodnenie žaloby vykonštruované a nezakladá sa na reálnom stave veci. Súd sa na jeho
podnet nezaoberal skutočnosťou, či by nebolo vhodné nariadiť oplotenie pozemkov žalobkýň (§ 127
ods. 2 OZ), nakoľko nevie, kedy sa nachádza na predmetnom pozemku, ktorého rozloha je len 37 m2

a celá plocha spolu s parc. č. 1744/2 tvorí jeden súrodý pozemok, cez ktorý prechádza verejnosť, ako
aj motorové vozidlá okolitých prevádzok vlastníkov nehnuteľností.

3. Žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že nie je pravdivé jeho tvrdenie, že ich právny zástupca

na pojednávaní tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť je využívaná na prechod verejnosťou, keďže ako
vyplývazbodu29a30prvoinštančnéhorozsudku,ichprávnyzástupcauviedol,žepokiaľbysavprípade
parcely č. 1744/18 jednalo o účelovú komunikáciu, žalovaný by sa nemusel domáhať predbežným
opatrením práva prechodu po tejto parcele a taktiež by nebolo možné na tejto nehnuteľnosti zriadiťvecné bremeno v prospech K. D., ako i s poukazom na zaťaženie vecným bremenom práva prechodu
v prospech spoločnosti AURORA REAL s.r.o. Žalobkyne sa pritom v inom konaní na súde domáhajú
zrušenia vecného bremena voči žalovanému AURORA REAL, ktorý so zrušením vecného bremena

súhlasí. Právny zástupca poprel tvrdenie žalovaného, že pozemky parcela č. 1744/2 a parcela č.
1744/18 sú dlhodobo využívané verejnosťou na prechod a verejnosti nebolo v tomto prechode bránené,
keďže v strede parcely č. 1744/2 medzi parcelami č. 1744/5 a č. 1744/3 bola dlhé roky umiestnená
brána, ktorá regulovala vstup len oprávneným subjektom. Brána bola zastaraná, a preto nahradená
novou rampou. Keďže v konaní 2C/155/2011 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené

vlastníkom pozemku 1744/2 umožniť pôvodným žalovaným 1/ až 11/ prechod cez túto parcelu, brána,
ktorá bola do roku 2011 zatvorená a umožňovala vstup len oprávneným subjektom, bola od roku 2011
otvorená. Vychádzajúc z uvedeného tvrdenie žalovaného je účelové, nepravdivé a zavádzajúce, keďže
ich právny zástupca uviedol na pojednávaní 07. 12. 2016 presný opak. Účelovosť tvrdenia žalovaného je
vyvolaná tou skutočnosťou, že v prvoinštančnom konaní žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenia
o tom, že parcela 1744/18 je akoukoľvek komunikáciou, keďže z dokazovania jednoznačne vyplýva, že

ide o zastavanú plochu a nádvorie, ktorá parcela slúži ako dvor. Rozhodnutia NS ČR sú pre prípady
účelových komunikácií v Slovenskej republike nepoužiteľné, pretože právna úprava v Českej republike
je odlišná, keďže inštitút všeobecného užívania sa vzťahuje na všetky pozemné komunikácie, teda aj na
účelové, avšak § 6 nášho cestného zákona uvádza, že všeobecné užívanie sa týka len diaľnic, ciest a
miestnych komunikácií. Prvoinštančný súd sa s argumentáciou žalovaného dôsledne vysporiadal v bode

44 a 45 odôvodnenia, pričom nie je pravdivé jeho tvrdenie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nakoľko
žalovaný dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nebol vykonal, nenavrhol. Pokiaľ tvrdil, že poukazovanie
na existenciu vecného bremena v prospech oprávnenej K. D. je iba účelové a jedná sa o zneužitie
práva, keďže na predmetné nehnuteľnosti je aj vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a
motorovými vozidlami v prospech spoločnosti AURORA REAL, uviedli, že toto vecné bremeno bolo

zrušené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C/121/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 15. 03. 2017 a z výpisu z listu vlastníctva XXXX zo dňa 10. 05. 2011 vyplýva, že uvedená
ťarchavprospechspoločnostiužnaparceleniejezapísaná,apretotátoargumentáciajebezpredmetná.
Keby bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, neboli by jednotlivé subjekty, napr. ako aj uvádzaná spoločnosť
zriaďovala v minulosti na predmetnej parcele vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a

motorovými vozidlami, lebo by to cez účelovú komunikáciu nebolo potrebné. Ustanovenie § 127 ods.
1 sa na spor nevzťahuje, keďže svoj žalobný návrh odvodzujú z ust. § 126 ods. 1 OZ. Pokiaľ tvrdí, že
prechodom cez predmetnú nehnuteľnosť nezasahuje do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v
prospech K. D., z jeho obsahu vyplýva, že oprávnená má právo parkovania, zastavenia, státia osobnými
motorovými vozidlami na celej parcele a akýkoľvek jeho prechod cez predmetnú parcelu ju obmedzuje

vo výkone jej práv. Práve konanie žalovaného je tým, ktoré znemožňuje oprávnenej výkon jej práv
vyplývajúcich z vecného bremena a tento im znemožňuje svojím správaním, aby si plnili povinnosti
uložené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina 2C/53/2012. Pokiaľ poukazoval na ust. § 127
ods. 2 OZ, mali za to, že oplotenie pozemku nie je predmetom sporu. Keďže ide o parcelu registra C
KN, jednoznačne vyplýva, že táto sa nachádza v katastrálnej mape, ktorej hranice sú na nej viditeľné a

zobrazené (čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra E).

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkýň nevyjadril.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie

vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil podstatné skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak

vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q. je parcela registra „C“ č. 1744/18 evidovaná
s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria (ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná),

ktorý údaj katastra nehnuteľností je hodnoverný a záväzný, pretože žalovaný nepreukázal opak (§ 70
ods. 2 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon)). Jeho tvrdenie, že sa jedná o verejnú účelovú komunikáciu využívanú na prechod
verejnosti, boli popreté tvrdením žalobkýň, že v minulosti bola na parcele č. 1744/2 brána umožňujúca
prechod len oprávneným osobám (prechod oprávneným osobám na základe dohôd so žalobkyňami je

umožňovaný aj v súčasnosti), čo preukázali listinnými dôkazmi (fotodokumentáciou) a táto bola otvorená
(resp. následne rampa, ktorá ju nahradila a ktorá bola následne odstránená) len z dôvodu nariadeného
predbežného opatrenia, ktoré skutočnosti žalovaný nerozporoval a na ich popretie dôkazy nepredkladal,
ani neoznačoval (pred vydaním uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené uviedol, že návrhy na
vykonanie dokazovania nemá), a preto je nepravdivé jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie navrhované
dôkazy nevykonal.

Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je na spor aplikovateľné, keďže rieši činnosti
vlastníka na jeho nehnuteľnosti, ktorými obťažuje, resp. ohrozuje v stanovenej miere výkon práv
vlastníkov susediacich stavieb, resp. pozemkov, pričom aplikovateľné nie je ani ustanovenie odseku 2
citovaného paragrafu, keďže zriadenie oplotenia nebolo predmetom sporu.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s námietkami uvedenými žalovaným v
odvolaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na
náhradu trov konania, ktorý bol žalobkyniam ako plne úspešným v spore priznaný podľa ust. § 255 ods.
1 CSP v celom rozsahu.

9. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a žalobkyniam priznal nárok na ich náhradu taktiež v celom rozsahu, keďže aj v odvolacom
konaní mali plný úspech vo veci.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).