Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200925
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8411200925.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a
členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598,, právne zastúpeného:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: Q. Y., nar. XX.XX. XXXX,
Q. XX o vymoženie 263,63 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Ivanom Nestorom, EX 2664/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok,
č. k. 2Er/136/2011-41 zo dňa 03.09.2021 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
I. exekúciu zastavil II. povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9a ods. 1 a 4, § 36 ods. 2, § 39 ods. 4, § 200 ods. 5, §
243f ods. 1, 3, 5, 6, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 256, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok („CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.03.2016 súdny exekútor zaslal súdu doplnenie návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. do 22.01.2016, zaťažuje oprávneného. Na doplnenie návrhu iným
subjektom než oprávneným nemožno prihliadať. Ustanovenie § 243f EP nerozlišuje, či ide o fyzickú
osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, a preto sa povinnosť oprávneného vzťahovala na exekučné

konanie bez ohľadu na podnikateľskú činnosť povinného. Zákonom stanovená tridsaťdňová lehota na
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je lehotou procesnou a uplynula dňa 22. 01. 2016. Oprávnený
doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi až dňa 03.03. 2016. Zákonná lehota na doplnenie návrhu
teda nebola dodržaná. Nakoľko oprávnený do 22.01.2016 nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie,
dôsledkom nesplnenia tejto zákonnej povinnosti je zastavenie exekúcie. Výrok o trovách exekúcie súd
prvej inštancie odôvodnil tak, že povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, nakoľko si

povinný žiadne trovy neuplatnil a ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorý je fyzická osoba oprávnená na
podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí
úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ a peňažné prostriedky mu boli

poskytnuté na účel podnikania. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj
súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľkooprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené
vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku
týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú

na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený
poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na
fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od
začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom k uvedenému oprávnený mal za to, že sa
predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah

nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení
zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Poukázal na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie
priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný
nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Dodal, že dôkazy osvedčujúce
uvedené skutočnosti boli od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu, a tým

pádom aj exekučného spisu súdu, ktorým súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Navrhol vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa

15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods.
1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v

ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z
exekučného titulu vydaného na základe zmenky, teda aj na toho, ktorý sa domnieva, že už v návrhuna vykonanie exekúcie uviedol všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Preto aj v
predmetnom exekučnom konaní bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní
počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016.

14. Zo spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh na vykonanie
exekúcie v stanovenej lehote (do 22.01.2016) v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017 nedoplnil.

15. Pokiaľ oprávnený namietal, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39
ods. 4 Exekučného poriadku mu nevznikla, pretože v danom prípade sa nejedná medzi účastníkmi
o spotrebiteľský vzťah, odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že oprávnený ako
dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a
podnikateľskej činnosti a povinný vystupoval ako spotrebiteľ, keď pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd mal tiež preukázané, že sa v

predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru
vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b), § 2 a § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované
touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu
režimu tohto zákona. Na základe uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je

spotrebiteľský.

16. Ak teda oprávnený namietal, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust.
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku mu nevznikla, lebo tu nejde o spotrebiteľský vzťah, odvolací súd
uvádza, že povinný ako dlžník síce v zmluve o úvere označil údaj, ktorým mal byť úver poskytnutý na

účel podnikania, súčasne sú však v zmluve uvedené aj ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe,
predovšetkým rodné číslo. Pokiaľ sú teda v zmluve o úvere takto uvedené údaje o dlžníkovi, potom
nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému na účel podnikania.
Zároveň to neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s prípadným podnikaním povinného má
uzavretiepredmetnejzmluvy.Ibato,ževčaseposkytnutiaúverupovinnýajpodnikalniejedôvodom,aby

úverový vzťah medzi účastníkmi nemal byť považovaný za spotrebiteľský. Oprávnený tieto pochybnosti
nevyvrátil, preto v pochybnostiach platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Oprávnený mal preukázať,
že úver bol poskytnutý povinnému výhradne ako podnikateľovi, čo neurobil. Bolo preto správne ich vzťah
posúdiť ako spotrebiteľský.

17. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, t. j. pre
nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní

žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

20.Rozhodnutieboloprijatéodvolacímsenátomvpomerehlasov3:0(ust.§393ods.3druhejvetyCSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.