Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621202004
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7621202004.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobkyne: R.. P. A., nar.

X.X.XXXX, bytom F. Č.. XXX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Hencovskou so sídlom Bajzova
2, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
Drieňova 22, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej štátnym orgánom pri výkone
verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy sumu 4.000,- Eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania o náhradu škody.

IV. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy. O konkrétnej výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody i nemajetkovej ujmy podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. tvrdiac, že žalovaný v zmysle § 3 tohto zákona zodpovedá za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci a to za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.

2. Uviedla, že podaným žalobným návrhom sa domáha náhrady škody, ktorá jej vznikla v príčinnej
súvislostisnezákonnýmrozhodnutímorgánuštátnejsprávyatoMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky
sp.zn. SVS-230-210/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 ako aj rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová
Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010, ktorým bola uznaná vinnou so spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o
priestupkoch. To, že tieto rozhodnutia boli nezákonné, potvrdil Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom
zo dňa 17.2.2012 sp.zn. 4S/276/2010-75 zrušil rozhodnutie SVS-230-210/01375/TMC zo dňa 24.6.2010
a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie s povinnosťou nahradiť jej trovy
konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania správnych orgánov oboch
stupňov nad akúkoľvek pochybnosť nemožno konštatovať naplnenie skutkovej podstaty priestupku
podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, spočívajúceho v hrubom

správaní žalobkyne voči pánovi F.. Ministerstvo vnútra ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 6
Zákona č. 515/2003 Z.z. rozhodol na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu 4S/276/2010-75
zo dňa 17.2.2012 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného úradu Spišská Nová Ves odboru
všeobecnej vnútornej správy č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 a rozhodnutie Obvodnéhoúradu v Spišskej Novej Vsi zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z dôvodu, že vyššie
popísaným konaním orgánu verejnej správy jej bola spôsobená škoda a náhrady tejto sa domáhala
podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo vnútra SR. Dňa

20.2.2015 jej bola doručená odpoveď Ministerstva vnútra SR, ktorou bol uplatnený nárok zamietnutý. V
tomto konaní si žalobkyňa uplatnila s poukazom na ustanovenie § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhradu
škody pozostávajúcu z trov konania pôvodne vo výške 1.125,29 Eur, ktoré jej vznikli v správnom konaní
a súčasne sa domáhala aj nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona 514/2003 Z.z. vo výške 20 tis. Eur.
Žiadala priznať náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa i na pojednávaniach vytýčených v predmetnej veci na žalobe zotrvala. Konštatovala, že
titulom samotnej žaloby je nezákonné rozhodnutie I. a II. stupňového orgánu štátnej správy a čo sa
týka v petite uplatnenej sumy, došlo tu iba k pisárskej chybe, skutočná suma, ktorú si uplatňuje spolu
činí 20.453,69 Eur, a táto pozostáva z náhrady škody - trov súdneho konania, vrátane odvolacieho
konania 453,69 Eur s poukazom na ustanovenie § 18 zák. 514/2003 Zb., podľa ktorého trovami nie sú

iba trovy vynaložené v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo rozhodnutiu,
ale možno tak aj uplatniť trovy konania, ktoré s týmto priamo súviseli a z nemajetkovej ujmy 20.000,-
Eur. Ďalej uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu v F., ktorý obýva spolu s rodinou, manželom a
dvoma deťmi od roku 2001. V F. sa narodila, predtým bývali s manželom u jej matky. Keby vedela, že
sa prisťahuje do okolia alkoholikov a špinavcov, tak to neurobí. Žiadala od susedov, aby netrieskali s

dverami, nebúchali, nevadili sa, nerobili odpad, avšak bezvýsledne. Už od príchodu do obce resp. asi
po prvých piatich až šiestich rokoch sa snažili odstrániť nezákonne zásahy do ich pozemku. Kým s tým
nezačali bolo všetko v poriadku, mali dobré vzťahy so susedmi, tykali si. Problémy nastali až potom,
čo si chceli veci vyporiadať, vtedy začalo dochádzať k problémom so susedmi. Obracali sa so svojimi
nárokmi na políciu, priestupkový úrad, obecný úrad, avšak bezvýsledne, nikto im nepomohol. Následne

bola napadnutá poslancom obecného zastupiteľstva v F., o čom bolo vedené aj súdne konanie. Potom
ju priateľ poslanca p. F. chcel prejsť resp. ohrozoval ju autom. Zúčastnila sa priestupkového konania u p.
S. na Obvodnom úrade v Gelnici, avšak ona ako oznamovateľka bola vypočúvaná i v pozícii páchateľky.
Oni s manželom oznámili, že ju poslanec S.Č. napadol a jeho priateľ F. ju ohrozoval autom, o tomto
bolo vedené priestupkové konanie. Na chodbe ju títo ľudia osočovali, verbálne napádali a následne

ju F. obvinil, že ho fyzicky napadla. Ona ako oznamovateľka vyvolala ďalšie priestupkové konanie a
oznámila, že ju spolu s manželom svedkovia na chodbe napádali a zároveň bola obvinená z toho, že
mala napadnúť p. F.. Predvolanie dostali ako oznamovatelia, nemohli sme sa teda na to pripraviť, ani
nemohli pozvať svoju právnu zástupkyňu. Pri výsluchu ako oznamovateľom im bolo oznámené, že ich
bude p. S. následne vypočúvať aj ako obvinených. Po výsluchoch žiadala konfrontáciu, ale na úrade

už nikoho nebolo, tak podala sťažnosť a priestupkové konanie sa muselo opakovať. Žiadala, aby boli
vypočúvaní s manželom sami, nechceli byť opätovne napádaní, pričom H.. R. im listom odpísala, že to
nie je možné, pretože obvinení majú právo byť s nimi konfrontovaní a na čo ona následne reagovala,
že ak majú v tomto konaní právo oni, tak ho má v predchádzajúcom konaní aj ona, a preto bolo celé
priestupkové konanie zopakované. Na nasledujúce pojednávanie priviedla aj svoju právnu zástupkyňu,

ale celé konanie prebehlo rovnako, boli opätovne napádaní. Konajúci úradník vyhodnotil matematicky
koľko ľudí bolo za, koľko bolo proti, inač argumentovali iba oni dvaja s manželom, preto bola uznaná
vinnou z priestupku. Neboli rešpektované žiadne zásady správneho konania. Ona sa nevedela zmieriť s
tým, že bola obvinená z priestupku, že ju v obci ľudia očierňujú, dokonca bola proti nim spísaná petícia,
iniciovaná p. S., preto podala proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Jej práva boli potlačené a lživé ničím

nepredložené, rozchádzajúce sa výpovede boli akceptované. Domnievala sa, že rozhodnuté proti jej
osobe bolo z toho dôvodu, že sa na kompetentný orgán sťažovala, ako sú vybavované podania občanov
konkrétnou pracovníčkou, ako sú odkladané ad acta. Po tom, ako bola uznaná vinnou, susedom akoby
narástli krídla, ironicky sa usmievali s tým, že môže robiť čokoľvek a nebude úspešná, jej veci nebudú
vyriešené ani cez políciu, ani inak. Postavili ju do polohy agresívnej, nevraživej, nepríjemnej osoby,

pričom s manželom žiadali iba to, aby v obci mohli žiť v pokoji. Chceli, aby pre nich platilo rovnaké právo
ako pre všetkých ostatných. Ona podala proti rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo zamietnuté. Následne
podala žalobu na správny súd, kde získala ďalší dôkaz o pochybení obvodného úradu a to písomnosť,
kde že bola predvolaná ako oznamovateľka a tiež ďalšia písomnosť, kde mala byť pozvaná aj ako
obvinená, čo jej však nikdy doručené nebolo. Práve týmto posledným rozhodnutím, kedy bola uznaná za

vinnú z priestupku sa dostala úplne na pokraj spoločnosti, toto rozhodnutie bolo vyvrcholením všetkých
predchádzajúcich atakov. Susedia už nemali strach zo žiadneho postihnutia, poškodzovali ju i jej rodinu,
chodili im do dvora, napadli ich na verejnosti, pred dverami domu. Obvinili ju, že Y. T. strelila facku,
že ju opľula. Keď fotila odpad čo vyteká zo susedných domov, napadali ju susedia z okolitých domov.Privolaná polícia nezasiahla, robila si posmech. Zápis nežiadala, žiadala mená policajtov, ktorí porušili
služobnýpostup.SusediaJ.aJ.,susedazaťp.T.imrozkopalikanvu,rozbili poštovúschránku,vyhrážali
sa slovami, že im dokážu aj to čo neurobili, ale oni im nedokážu nič. Od tohto obdobia s poukazom na

to, že syn p. T. bol členom podsvetia a bol aj zastrelený, t.j. z dôvodu vedomosti aká rodina ju napadala,
mala strach, bola nútená opustiť republiku. Po rozhodnutí začali na ňu susedia útočia bez zábran, išlo
o častejšie útoky, útoky kameňom, hovorili jej, že má vypadnúť. Nasmerovali pri búrkach vodu na jej
dom, zhromažďovali sa pred domom, kričali po nej. Voči rodine bola vypísaná petícia za odsťahovanie
z obce, aby si každý mohol s ich domom a pozemkom robiť čo chce. Bola fyzicky napadnutá rodinou

T., dokopaná, doštípaná a bola tiež napadnutá susedom U., hodil po nej fľašu. Sused J. ju napadol na
vlastnom dvore, po odchode privolanej polície a za účasti ostatných susedov stiahol nohavice a ukázal
jej holý zadok. Mesiac po rozhodnutí dal sused J. podnet na stavebný úrad na prešetrenie ich domu,
že ho nemajú skolaudovaný, že ich plynová prípojka sa nachádza na jeho pozemku a napriek tomu,
že kompetentné úrady vec prešetrili a uznali, že majú pravdu, tento ju osočuje po obci, hovorí o nej,
že je hlúpa doktorka s červeným diplomom. Žiadal, aby murované oplotenie zbúrali, pretože nemá kde

vypúšťať vodu. V roku 2010 keď boli záplavy a oni boli vytopení, volali starostu, avšak tento nejednal,
ani nezdvihol telefón, všetko si museli riešiť sami. Sused ju napadol, pretože chcela odhodiť kamene,
aby sa neupchával kanál. V roku 2010 p. R. urobila nejaká podvody, preto ona iniciovala správne
konanie za účelom oplotenia jej pozemku, vyhotovenia brány. Pani R. sa na konanie nedostavila,
nedoložila potrebné dokumenty, preto ona vykonala vlastné šetrenie cez katastrálny portál a zistila, že

menovaná urobila viaceré podvody. Správny orgán napriek tomu, že menovaná neprišla ani druhýkrát
nič neurobil, na ďalšie konanie neprišiel ani nikto z tohto orgánu. Keď manžel nakoniec zabezpečil účasť
zástupkyne správneho orgánu táto pracovníčka neumožnila práv. zástupkyni nahliadnuť do dokladov
a ani jej neumožnila urobiť výsluch p. R. z dôvodu, že táto je nevládna, nemôže z vyjsť z domu. Na
druhý deň ju videli na dvore skladať drevo. Sťažnosť na konanie stavebného orgánu dodnes nikto

nevyriešil. Pani R. o nej vyhlasuje, že je klamárka, alkoholička, vstupujú spolu s dcérou a jej druhom
dcéry na jej pozemok, hádžu tam odpadky, odvádzajú fekálie. Sused R. sa im vyhrážal, že preskočí
plot, rozbije im pysky. Suseda R. a J. stiahli na svoju stranu aj ostatných susedov, ktorí si radi vypijú a
začalo sa lynčovanie ich rodiny. Fyzické útoky na jej osobu pred predmetným rozhodnutím neboli, až na
spomínaných S. a F.. Po rozhodnutí od nich všetci bočia, kamaráti sa s nimi prestali rozprávať. Manžel

je väzňom vo vlastnom dome, po útokoch sa stal apatický, uzavretý, trpí psychickými problémami, obaja
strácajú pamäť. Ona nikdy nevyhľadávala sporové konania, o čom svedčia referencie z domácnosti
v Prahe, kde chodila vypomáhať. Po týchto útokoch zo strany susedov upadla do depresie, bála sa
vychádzať z domu, bola nútená vyhľadať lekársku pomoc a to isté dcéra. Dcéra odišla ako prvá do
R. a následne odišla i ona, pretože nebola schopná žiť v takejto atmosfére. Mala dokonca myšlienky,

že dobrovoľne odíde zo života, aby aspoň jej deti mali pokoj. Prvé problémy so susedmi začali riešiť
niekedy v roku 2007, 2008 a už v tomto období registrovali náznaky nevraživosti, mračili sa na nich,
ohovárali ich. Avšak až po tom, ako bolo vydané predmetné rozhodnutie, situácia vyvrcholila. Ona bola
účastníčkou asi 20 priestupkových konaní, pričom takmer vo všetkých bola oznamovateľka, 2-krát bola
v pozícii páchateľky. Jedno konanie bolo vedené voči p. S. tunajším súdom v trestnej veci a ďalšími sa

zaoberala kriminálka, tieto boli zastavované a odkladali sa. Jedno konanie, ktoré vyvolala na polícii, bolo
v súvislosti s devastáciou ich pozemku a stekaním vody na ich pozemok. Konštatovala, že na tunajšom
súde má resp. mala vedené aj občianskoprávne konania týkajúce sa susedských sporov a konanie s
jej zamestnávateľom. Pracovný spor mala z toho dôvodu, že ako učiteľka zistila, že škola urobila rôzne
finančné pochybenia pri hospodárení s majetkom. Dostala teda výpoveď, bolo to v období roku 2009,

kde bola v škole taktiež napádaná kolegami, rodičmi i žiakmi, bola označená za alkoholičku, žiaci si
dovolili vojsť do jej počítača a vložili na facebook rôzne hanlivé obrázky a jej fotografie. Absolvovala
lekárske vyšetrenie, a doslova utiekla z tejto republiky do R.. Považuje sa za utečenca a bezdomovca s
rodinným domom. Absolvovala psychologické vyšetrenie vďaka susedom a vďaka tomu, čo sa odohralo
a odohráva aj do dnešných čias. Nie je jediná, aj jej deti majú zničený život a zdravie. Vďaka tomu,

ako pristupuje štát k jej právam, je ich rodina rozbitá a zničená. Snažila sa nájsť si prácu, pozbierať
sa finančne tak, aby sa mohla vrátiť domov, avšak musela začať od začiatku, robila asistentku ťažko
zdravotne postihnutému mužovi. Zo stresov začala mať problémy s krčnou chrbticou a keďže nebola v
Českej republike poistená, v R. sa liečiť nemohla, bola nútená v roku 2011 vrátiť sa domov z dôvodu
zabezpečenia lekárskej starostlivosti. Nemohla žiť vo vlastnom dome, nemohla ísť na záhradu, dostala

fóbiu zo susedov. Jej zdravotný stav sa zhoršil a tak sa dostala k ďalším chorobám, zabúda, všetko si
musí písať. Na Slovensku si prácu nenašla, napádanie susedov pokračovalo, preto sa vrátila späť do
R. k dcére. Táto si medzičasom prenajala byt, ale keďže mala iba jednu posteľ, ona spala na zemi, na
karimatke. Keďže nemohla zo školy, ktorá ju vyštvala žiadať referencie, začala s doktorátom upratovať,2-3 týždne pracovala v obchode, potom si našla prácu ako opatrovateľka. Dostala sa tak medzi deti,
ktoré ju majú radi a medzi ľudí, ktorí si ju vážia. V tom čase žila odlúčená od manžela a od syna, pretože
nemohli ani telefonicky dlhšie komunikovať. Situácia sa nezmenila dodnes, kúpila si neobmedzený

paušál, aby sa počuli dlhšie a videli cez internet. Dvakrát do roka cestuje domov. Platí podnájom v R.,
manžel uhrádza poplatky na Slovensku. Ani v R. nemá pokoj, lebo žije s 95-ročnou pani, ktorá trpí
stareckou demenciou, pije, vymýšľa si. Vykonáva prácu ďaleko pod úroveň jej vzdelania. Od 1.12.2015
mohla nastúpiť do nového zamestnania, mohla učiť vo svojom odbore, ale bola tam iba jeden deň a
nezvládla to, zdravotný stav jej učiť nedovolil. Invalidný dôchodok sa nepokúšala získať, pretože nemá

priestor komunikovať s odborníkmi na Slovensku. Konštatovala, že aj žalovaná suma 20 tis. je pre ňu
málo, adekvátna by však nebola ani suma 200 tis. Eur, pretože má zničený život, zdravie, je vylúčená
zo spoločnosti. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nebolo pre ňu dostatočným zadosťučinením
z toho dôvodu, že chcela preukázať, že je v práve, nič nespáchala, nemá v povahe niekoho napádať,
čo jej nebolo umožnené. Chcela dokázať, čo sa deje na priestupkovom úrade, ako sa riešia problémy
a za tým si pôjde. Ďalej uviedla, že keď sa vracia domov do F. je po nej pokrikované," vráť sa do R.,

zmizni". Manžel aj deti pochybovali o tom, že by sa priestupku dopustila, deti plakali, že ich matku niekto
špiní, dcéra preto opustila republiku. Išlo o konanie štátu, v ktorom sú jej upierané práva, je špinená.
Deti sa utiahli do seba, začali popíjať, dcéra bola náchylná k sektám. Totálne stratila akúkoľvek dôveru
vo vzťahu k polícii, k orgánom štátu, do konca života bude napádaná, do smrti bude mať zničený život.

4. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že zo žaloby i výpovede žalobkyne je zrejmé, že v
tomto prípade ide o zamieňanie dlhodobo pretrvávajúcich susedských sporov s náhradou nemajetkovej
ujmy z dôsledku nesprávneho úradného rozhodnutia a tieto dve skutočnosti nemožno zamieňať, je
potrebné izolovať dôsledky, ktoré vznikli pre pretrvávajúce susedské spory, ktoré vznikli rozhodnutím
štátneho orgánu. Spory žalobkyne so susedmi pretrvávajú od roku 2007, 2008, t.j. existovali aj pred

začatím správneho konania a rozhodnutia v ňom a aj fyzické útoky tu už boli aj predtým. Žalobkyňa
sama konštatovala, že bola účastníčkou 20-tich priestupkových konaní, kde v 18 figurovala ako
oznamovateľka, sama poukázala na fakt, že zo zamestnania ju vyštvala škola, poukázala na útoky
rodičov, žiakov, kolegov i na to, že na jej meno bol založený na facebooku účet. V prípade susedov
ide o samostatne jednajúce osoby, odlišné od žalovaného, žalovaný ich správanie nevie žiadnym

spôsobom ovplyvniť a s týmto nemá nič spoločné. Konštatovala, že zákon č. 514/2003 Z.z. spája so
zodpovednosťou na náhradu škody 3 podmienky v prípade nezákonného rozhodnutia. Týmito tromi
základnými predpokladmi sú existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody resp. nemajetkovej
ujmy a príčinná súvislosť medzi uvedenými. Uviedla, že z výpovede žalobkyne, jej manžela, svedkyne
G. A. ako aj z ďalších predložených dôkazov vyplýva, že sporné rozhodnutia boli len jedným zo

série faktorov, ktoré sa vyskytli vo vzájomne narušených vzťahov žalobkyne s jej okolím. Predmetné
rozhodnutia rozhodne nemožno označiť za priamu príčinu všetkých žalobkyňou označených krívd.
Predmetné priestupkové konanie bolo práve dôsledkom nepriateľstva žalobkyne s inými osobami v obci,
nie však jeho príčinou. Žalobkyňa mala konfliktné vzťahy so susedmi z iných dôvodov, napr. sused ju
napadol z toho dôvodu, že chcela odhodiť kamene, aby sa neupchával kanál. Zlé vzťahy žalobkyne so

susedmi i v predchádzajúcich obdobiach potvrdila i svedkyňa A. i manžel žalobkyne, ktorý konštatoval,
že od samého začiatku ako sa nasťahovali do obce sa tu cítili nechcení. Od počiatku narušené susedské
vzťahy žalobkyne s jej okolím a vzájomné konflikty sa postupne vyostrovali. Poukázala na výpoveď
samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 18.6.2015, kde táto uviedla, že k fyzickým útokom došlo
už pred vydaním predmetných rozhodnutí, teda v tomto prípade nie je možno zamieňať príčinu a

jej následky. Žalobkyňa nerozptýlila pochybnosti o tom, že neuvádzané dôsledky, nie sú v príčinnej
súvislosti s inými konaniami resp. s dlhodobými susedskými spormi. Fakt, že bola účastníčkou viacerých
trestnýchicivilnýchsúdnychkonaníaasi20priestupkovýchkonaní,ktorépodľajejvlastnýchslovtakmer
všetky iniciovala sa evidentne negatívnym spôsobom podpísal na jej vzťahoch s okolím. Spochybňovala
vierohodnosť výpovede manžela žalobkyne vzhľadom k ich blízkemu príbuzenskému vzťahu, ale i

z toho dôvodu, že tento tvrdil, že negatívne dôsledky nastali práve po predmetných rozhodnutiach,
napriek tomu, že na viaceré otázky súdu mal zjavný problém konkrétne udalosti časovo zaradiť. Takisto
spochybňovala vierohodnosť výpovede dcéry žalobkyne, pretože táto je do veľkej miery ovplyvnená
samotnou žalobkyňou a blízkym vzťahom s ňou a tiež skutočnosť, že jej výpoveď nie je podpísaná a nie
je teda jednoznačne preukázaný jej pôvodca. Čo sa týka výpovede manžela i dcéry, obaja sa vyjadrujú

k nečinnosti obce, polície, úradov a ďalších inštitúcií. V tomto prípade však chýba súvislosť s predmetom
tohto sporu, nakoľko nečinnosť môžu klasifikovať jedine pre nesprávny úradný postup a v tomto prípade
sa žaloba týka zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia. Predmetom tohto konania nie je
nečinnosť orgánov Policajného zboru a už vonkoncom nie nečinnosť orgánov obce, za ktoré žalovanývonkoncom nezodpovedá. Poukázala na skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
514/2003 Z.z má subsidiárny charakter, t.j. použije sa iba vtedy, pokiaľ nie je nápravu nezákonného
rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu možné zjednať inak. V predmetnej veci nie je zrejmé,

prečo nepostačuje náprava vo forme zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave resp. v inej
podobe. Zároveň žalobkyňa jednoznačne neodôvodnila, z čoho odvodzuje výšku uplatneného nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy a uplatnená výška jednoznačne presahuje zákonodarcom určený limit.
Žalobkyňa teda nepreukázala, že sú splnené predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle zákona 514/2003 Z.z., pretože nepreukázala, že jej v priamej príčinnej súvislosti

s predmetnými rozhodnutiami vznikla uvádzaná ujma. Čo sa týka nároku na náhradu skutočnej škody,
ktorú predstavujú trovy právneho zastúpenia, tieto boli nahradené v rozsahu potvrdenom rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR, a preto je i v tejto časti návrh nedôvodný.

5. Súd vo veci prvýkrát rozhodol dňa 4.2.2016 rozsudkom sp.zn. 11C/172/2015-160 tak, že konanie o
zaplatenie sumy 453,69 Eur zastavil a vo zvyšku nároku žalobu zamietol a na náhradu trov konania

zaviazal žalobkyňu.

6. Proti rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, pričom odvolací súd uznesením sp.zn.
1Co/223/2016-200 zo dňa 5.5.2017 rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

7. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že súd I. inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam chybami nesprávneho právneho posúdenia.
Konštatoval, že v žalobkyňa označila ako nezákonné rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová
Ves zo dňa 16.3.2010 č.k 210/00177/80/GL/LUK, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch, potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra SR rozhodnutím zo dňa 24.6.2010
sp.zn. SVS-230-2010-01375/TMC, ktoré bolo zrušené ako nezákonné rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 17.2.2012 sp.zn. 4S/276/2010-75, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu SR
zo dňa 18.4.2012 sp.zn. 4Sžo/12/2012. Preto správne uzavrel, že bola splnená jedna z podmienok
zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to existencia nezákonného rozhodnutia,

ktorá skutočnosť napokon nebola medzi stranami sporná a rovnako ustálil aj orgán, ktorý je v tomto
spore oprávnený konať za Slovenskú republiku. Za nesprávny však považoval odvolací súd v prvom
rade záver súdu prvej inštancie, že v časti nároku žalobkyne na náhradu skutočnej škody vo výške
453,69 Eur bolo už rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012
rozhodnuté tak, že tento nárok žalobkyni priznaný nebol, vec sa preto nemôže prejednávať znovu, a

ak z dôvodu prekážky rozhodnutej veci v tejto časti konanie zastavil podľa § 159 ods. 3, § 104 ods.
1 O.s.p.. Konštatoval, že v posudzovanom spore je z obsahu spisu zrejmé, že totožnosť účastníkov
konania i výrokov rozhodnutí v prejednávanom spore a vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp.zn. 4S/276/2010 nie je daná, čo takisto platí i o totožnosti skutkových tvrdení a okolností, za
ktorých bola žalobná požiadavka v týchto veciach uplatnená. V tomto spore sa totiž novo uplatnený

nárok žalobkyne (na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia) bezpochyby opiera o iné skutočnosti,
ktoré tu neboli v dobe konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S/276/2010.
Pretože žaloba v uvedenom spore vedenom a žaloba na náhradu škody žalobkyne z nezákonného
rozhodnutia nemajú totožný predmet, rozhodnutie o trovách žalobkyne v spore vedenom Krajskom
súde v Bratislave pod sp.zn. 4S/276/2010 nezaložilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle

§ 159 ods. 3 O.s.p. (od 1.7.2016 ustanovenie § 230 CSP) pre konanie o nároku žalobkyne na náhradu
škody v danom spore. Ak preto súd prvej inštancie zastavil konanie o nároku žalobkyne v tejto časti,
vec nesprávne právne posúdil a súčasne svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobkyni realizáciu
procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu
jejprávanaspravodlivýproces.Ďalejvzrušujúcomuznesenímuviedol,žezobsahuspisuaodôvodnenia

rozsudku je zrejmé, že rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 16.3.2010, ktorým
bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra SR
rozhodnutím zo dňa 24.6.2010 bolo zrušené ako nezákonné rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.2.2012 sp.zn. 4S/276/2010-75. Pri takomto výsledku priestupkového konania je tak treba

vychádzať z toho, že žalobkyňa ako obvinená osoba priestupok nespáchala a že teda nemalo byť
proti nej vznesené obvinenie z priestupku a vedené priestupkové konanie. Za takejto situácie teda
nesúhlasil s tou časťou argumentácie prvoinštančného súdu, ak uzavrel, že absentuje príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy žalobkyne. Zdôraznil, že pri posudzovanínárokov uplatňovaných podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno zabúdať na ich ústavné zakotvenie a
kompenzovať ujmu so zreteľom na čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého má
každý právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu

či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Súdna prax sa totiž ustálila v závere, že i
pri dôslednom rešpektovaní prezumpcie neviny predstavuje (každé) stíhanie (i) za činy kvalifikované
ako priestupky (v danom spore priestupok proti občianskemu spolunažívaniu) významný zásah do
súkromného a osobného života stíhaného (v tomto prípade žalobkyne) a negatívne sa dotýka i jeho
(jej) cti a dobrej povesti, t.j. je spôsobilé porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho

súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19
ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a ako je garantované v článku 10 Listiny základných práv a
slobôd. Takýto zásah je o to intenzívnejší, ak sa následne preukáže, že skutok, z ktorého bol jednotlivec
(žalobkyňa) obvinený, sa nestal. Považoval za potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej v priebehu
sporupotiaľ,ževsporejepotrebnéizolovaťdôsledky,ktorévzniklioznačenýmnezákonnýmrozhodnutím
štátneho orgánu a následky, ktoré vznikli pre susedské spory pretrvávajúce od roku 2007 až 2008,

t.j. existovali ešte pred nezákonným rozhodnutím, čo však bolo úlohou súdu pri rozhodovaní o nároku
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona 514/2003
Z.z., s tým že súd má s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu
sám vymedziť okolnosti významné pre určenie výšky náhrady, pričom pri svojej úvahe je povinný
vychádzať z osoby poškodeného, a prihliadnuť na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a

pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote ako i závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. V závere teda uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie
opätovne posúdiť nárok žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, zaoberať sa pritom so
všetkýmirelevantnýmiskutočnosťami,naktorépoukázalodvolacísúdvtomtozrušujúcomuznesení,ako

i okolnosťami vzniku nemajetkovej ujmy a tieto skutočnosti a okolnosti riadne zohľadniť pri rozhodovaní
o nároku žalobkyne na náhradu škody i nemajetkovej ujmy a jej výšky. Pri zvažovaní toho, či v tomto
konkrétnom prípade náhrady ujmy (majetkovej i nemajetkovej) spôsobenej nezákonným rozhodnutím
bolo dosiahnuté spravodlivé riešenie, bude podstatné z hľadiska čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd nahliadať na náhradu priznanú poškodenej žalobkyni v jej celku, či už je priznaná z titulu

náhrady škody alebo z titulu nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné posúdiť s ohľadom na špecifické
okolnosti daného sporu a od ktorých žalobkyňa odvodzovala svoj nárok tak, aby rozhodnutie bolo
súladné s požiadavkou priliehavého a rozumného vysporiadania posudzovaného právneho vzťahu ako
i so všeobecne zdieľanými zásadami spravodlivosti, neoddeliteľne spätými s demokratickým právnym
štátom, vylučujúcimi mechanickú aplikáciu práva. V spore potom opätovne rozhodnúť a rozhodnutie

odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z
odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyne vo vzťahu
k žalovanej, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého
budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok
sporových strán v priebehu tohto odvolacieho konania, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

8. Podľa pokynu odvolacieho súdu súd I. stupňa opätovne spor prejednal, opätovne vykonal vo veci
dokazovanie, na základe ktorého dňa 21.3.2018 rozhodol rozsudkom sp.zn. 11C/172/2015-240 tak, že
priznal žalobkyni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.360,- Eur. V prevyšujúcej časti a
to čo do náhrady škody vo výške 453,69 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy prevyšujúcej sumu 16.360,-

Eur žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

9. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa i žalovaný, pričom odvolací súd
rozsudkom sp.zn. 1Co/214/2018 zo dňa 12.6.2019 rozsudok súdu I. stupňa potvrdil a sporovým stranám
náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/214/2018 zo dňa 12.6.2019 podal v
zákonnej lehote žalovaný dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4Cdo/19/2020 zo dňa 25.3.2021 rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.6.2019 sp.zn. 1Co/214/2018 a rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 21.3.2018 sp.zn. 11C/172/2015 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Spišská Nová Ves
na ďalšie konanie.12. V zrušujúcom rozhodnutí dovolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozhodnutia nedostatočne vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami týkajúcimi sa príčinnej súvislosti
medzinezákonnýmrozhodnutímavznikomnemajetkovejujmyžalobkyneaneboldostatočnevysvetlený

jeho myšlienkový postup vzhľadom na zistené rozhodujúce skutočnosti, tiež s poukazom na ním prijaté
právne závery. Rovnako konštatoval, že priznaná výška náhrady musí zohľadňovať výšku náhrady
priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch, teda napriek tomu, že sa táto určuje voľnou úvahou,
nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú resp. svojvoľnú.

13. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR súd 1. stupňa uznesením sp.zn. 5C/22/2021-373 zo
dňa 2.6.2021 vyzval obe procesné strany v súlade s ustanovením § 150 ods. 1, 2 C.s.p. na písomné
vyjadrenie k veci a označenie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 31.5.2021 čo sa týka skúmania príčinnej súvislosti uviedla, že aj
keď je pravdou, že táto otázka je vo svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v

konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou
(ako príčinou tejto ujmy), má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym,
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda (ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 7Cdo / 27 / 2011 zo dňa 20. marca 2012, podľa
ktorého "Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide". Protiprávne konanie a vznik škody by mali
byť v logickom slede. Pokladala za logické a nepochybné, že už samotné nesprávne a nezákonné
uznanie vinnou z priestupku je výrazným negatívnym zásahom do práv jednotlivca. Poukázala na

skutočnosť, že vydanie napadnutých rozhodnutí malo za následok vznik ujmy a zasiahlo do všetkých
oblastí jej života, ako rodinného, tak aj pracovného a osobného s poukazom na doposiaľ vykonané
dokazovanie. Osobitne zvýraznila závery znalkyne a lekársku správu Národného centra duševného
zdravia. Akcentovala pritom na to, že nárok na náhradu škody vychádza aj priamo z ustanovenia § 46
ods. 3 Ústavy SR, ale aj vo všeobecnej rovine, predovšetkým z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslu právnej

úpravy zodpovednosti za škodu teda zodpovedá to, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonnými zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Odkázala na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. II. ÚS 716/2016. Navrhla, aby súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na to, že vo vzťahu k
preukázaniu príčinnej súvislosti mala byť zaťažená neprimeraným dôkazným bremenom, pretože zásah
napadnutých rozhodnutí do sféry jej života najviac vnímala ona sama a jej rodina, a preto výlučne ona

vie posúdiť ako veľmi konkrétne nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup zasiahli do jej práv
a spôsobili jej ujmu. Následne súdu doručila listinné dôkazy a to:
- duplicitne žiadosť o prerušenie pojednávania dňa 9.8.2010 - informácia od Obvodného úradu Spišská
Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 6.8.2010,
- oznámenie o postúpení podania od Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, Úradu

kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality zo dňa 26.10.2011,
- vyjadrenie jej manžela zo dňa 30.3.2021,
- vyjadrenie jej dcéry zo dňa 29.8.2021.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.5.2021 a 1.7.2021 zotrval na svojich písomných podaniach s tým,

že vychádzajúc zo skutkových okolností v tejto právnej veci (priestupkové konanie a druh sankcie pre
žalobkyňu) zastáva názor, že nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobkyni, pričom zároveň absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy, čím nie sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 29.10.2021 v súvislosti s námietkami žalovaného uviedla, že
podstatou zodpovedania otázky príčinnej súvislosti je právne posúdenie, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Dovolací
súd zdôraznil, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá

môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že
potom ako sa so svojou rodinou v roku 2001 do Obce F. presťahovali, mali so susedmi a spoluobčanmi
korektné vzťahy. Aj keď medzi nimi časom vznikli susedské nezhody, stále zastavala názor, že jej
právam bude poskytnutá spravodlivá ochrana a nezhody nikdy nedosiahli takého rozmeru ako po vydanínezákonného rozhodnutia. Až po jeho vydaní sa susedské vzťahy narušili do takej miery, že nevraživosť
susedov a následná reakcia okolia sa stala neúnosnou a ona bola následkom toho nútená opustiť
prostredie kde bývala a tým pádom aj svoju rodinu. Od času vydania napadnutých rozhodnutí susedia

prestali rešpektovať jej práva a to tak, že ani nemohli vychádzať z domu. Nebyť vydania nezákonného
rozhodnutia nenastal by ani škodlivý následok v podobe zhoršenia jej zdravotného stavu, ani zásah do
súkromného a osobného života jej i jej rodiny, ľudskej dôstojnosti, osobnej integrity cti i dobrej povesti. V
tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok č. 88/2015. Konštatovala, že žalovaný prezentuje súdu
príliš reštriktívny výklad skúmania podmienok existencie príčinnej súvislosti s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 30.5.2018 sp.zn. 6CdO/6/2017, z 30.6.2021 sp.zn. 2Sžf 1/2019, a čo sa týka
dôkazného bremena kladeného na ňu rozhodnutie ESĽP vo veci J. U. proti Maďarsku z 1.2.2011.
Rovnako poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/66/2019 zo dňa 25.5.2021.

17. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.11.2021 a tohto sa zúčastnila žalobkyňa i jej právny
zástupca, ako aj zástupca žalovaného.

18. Žalobkyňa vo svojej výpovedi zo dňa 11.11.2021 uviedla, že pôvodne požadovala oveľa vyššiu
náhradu nemajetkovej ujmy, pretože sa jej zrútil celý život. Útoky, ktoré nastali po rozhodnutí dosiahli
neprípustnú mieru. To, čo sa stalo jej v súvislosti s rozhodnutím, sa na Slovensku nestalo žiadnemu
inému človeku. Len pomyslenie na to, jej spôsobuje zdravotné problémy, stavy úzkosti, nie je schopná

na Slovensku fungovať a už vôbec nie v obci, kde sa tak stalo. Nie je v stave ani vojsť do budovy, kde
sídli obvodný úrad, kde bola napádaná od konkrétnej pracovníčky. Ona v súvislosti s priestupkovým
konaním podala aj sťažnosť na Ministerstvo vnútra SR, pretože bola poškodená na svojich právach,
avšak ministerstvo to odstúpilo pracovníčke, ktorá ju poškodila, takže mala rozhodovať sama o sebe.
V ďalšom konaní nasledujúcom po tom, ktoré boli vyhlásené za nezákonné, ju pracovníčka ani riadne

ani nepripustila k reči, nedala jej možnosť klásť otázky. U.. F. S. vec v druhom konaní rýchlo odložila, jej
postup riešila aj jej vedúca pani R., avšak táto ju podržala. Odišla niekedy v októbri 2010 do R. z toho
dôvodu, že už nemohla znášať dôsledky toho, čo sa stalo a hľadala tam prácu spolu s ubytovaním.
Českú republiku si vybrala z toho dôvodu, že ovláda český jazyk, ktorý je slovenskému jazyku najbližší.
Na Slovensku už nebola schopná v dôsledku tejto krivdy fungovať. V roku 2017 prišla na oslavu synovi

30-tich narodenín rýchlikom z R., ale nebola v stave ísť ani na oslavu, čo ju ako matku veľmi bolí. Vrátila
sa nasledujúcim rýchlikom vo večerných hodinách nazad do R., pričom jej príbuzní očakávali že bude
doma. Rovnako nebola v stave ani ísť na svadbu svojho syna, pretože pred kostolom ju chytili záchvaty
úzkosti. Čo sa týka výšky škody, nie je pravdou, že by sa chcela obohatiť. Má úplne zničený život,
zdravie, množstvo peňazí musí dávať na lieky, býva v byte o výmere 12 m2 za ktorý platí 6.000 - 7.000

Kč, takmer polovicu platu. Rovnako jej manžel obýva obrovský dom, ale nemôže tam slobodne existovať
a za ňou do R. prísť nemôže, pretože má množstvo diagnóz pre ktoré musí navštevovať lekárov a
zdravotnícke zariadenia. Ona bola naposledy doma v lete, plánovala prísť na 2-3 týždne ale ostala len
týždeň a pol, keďže keď bola doma ataky zo strany susedov na ňu ďalej pokračovali. Syn síce žije v
F. ale kúpil si bývanie v R., takže štát ich rodinu úplne rozoštval. Konštatovala, že jej zničili pracovníci

Obvodného úradu v Gelnici život tým, že nič neurobili, práve naopak, ešte svojim rozhodnutím podnietili
útočníkov k ďalšiemu konaniu. Nezabránili, aby títo v útokoch pokračovali. V tom videla pochybenie
pracovníkov obvodného úradu. Problémy síce mali už aj v roku 2007, 2008, ale tieto vznikali preto, lebo
sa vedľa nich nasťahoval alkoholik, ktorý pol roka bol zavretý, hádzal im fľašky na pozemky, resp. do
nich. S týmito susedmi majú konflikt stále, aj v súčasnosti. Útoky pokračujú najmä smerom k manželovi,

synovi pokračujú ďalej, neutíchajú, ešte sa stupňujú. Situáciu riešia podaniami na úrady ale všetko býva
odložené. Pred vydaním týchto rozhodnutí so susedmi žili ako jedna rodina, po vydaní rozhodnutí sa
títo začali zgrupovať, začali ich ohovárať, jeden so susedov im vystrčil holý zadok, vysypali im pred
dom odpad, rozkopali nám kanvy, poštovú schránku. Žiaden úrad ani okresný úrad, ani obecný úrad,
ani úrad životného prostredia, ani stavebný úrad, ani hygiena im nepomohla, pre nich ako keby rodina

A. neexistovala.

19. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku. Uviedol, že v konaní neboli produkované žiadne nové
dôkazy, ktoré by zmenili jeho postoj. Naďalej bol toho názoru, že v konaní nebol preukázaný kauzálny
nexus, t.j. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou resp. nemajetkovou ujmou

20. Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom žalobkyne, svedkov
G. A. a H. A., rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00177/80/GL/LUK zo
dňa 16.3.2010, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp.zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa24.6.2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012,
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/12/2012 zo dňa 18.4.2012,
rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp.zn. SVS-OP2-2012/2720/TMC zo dňa

28.8.2012, záznamom Obvodného úradu Spišská Nová Ves č.ObU-SN-OVVS-GL-2012/00746/438/LUK
210/00177/80/GL/LUKzodňa26.9.2012,žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, obsahom fotodokumentácie (na čl. 47-50, 85-90 a 118-122),
odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, znaleckým posudkom č. 88/2015 zo dňa
19.9.2015, správou od Obce F. zo dňa 27.7.2015, písomným vyjadrením J. A. zo dňa 24.10.2015

a 29.8.2021, jej čestným prehlásením zo dňa 1.2.2016, čestným prehlásením manžela žalobkyne
zo dňa 20.11.2015, jeho vyjadrením zo dňa 29.8.2021, správou od Národného ústavu duševného
zdravia Klecany zo dňa 3.7.2015, sťažnosťou voči postupu prejednávania priestupku zo dňa 4.8.2010,
odpoveďou na žiadosť žalobkyne o prerušenie pojednávania dňa 9.8.2010 zo dňa 6.8.2010, žiadosťou
žalobkyne o informácie v zmysle zákona č. 211/1990 zo dňa 26.8.2010, rozhodnutím Obvodného
úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00530/289/GL/LUK zo dňa 27.8.2010, žiadosťou žalobkyne o vydanie

spisov a zverejnenie dôvodov odloženia riešenia priestupkov zo dňa 13.12.2010, Súhrnným zoznamom
odškodnených občanov postihnutých povodňami v mesiacoch júl - august 2010, rozpočtom Obce
Helcmanovce za roky 2011, 2012, 2013, návrhom na prijatie do pracovného pomeru zo dňa 26.11.2015,
uznesením tunajšieho súdu 7C/188/2009-792 zo dňa 29.4.2014, lekárskou správou Národného ústavu
duševného zdravia - neurologickej ambulancie Klecany zo dňa 6.12.2017, správou z ambulantného

vyšetrenia zo dňa 16.1.2018 od Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady - oddelenia psychiatrie,
žiadosťou o prerušenie pojednávania dňa 9.8.2010 - informáciou od Obvodného úradu Spišská Nová
Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 6.8.2010, oznámením o postúpení podania od
Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, Úradu kriminálnej polície, odboru všeobecnej
kriminality zo dňa 26.10.2011 i ostatnými listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový

stav:

21. Svedkyňa G. A. uviedla, že žalobkyňa bývala niekedy na jej ulici a to ešte predtým ako sa
presťahovali do nového domu. Ona mala v F. 7 rokov obchod, takže žalobkyňa bola jej zákazníčkou.
Konštatovala, že má vedomosť o problémoch žalobkyne v obci z počutia, ale i preto, že táto chodila

smutná, stále navštevovala doktorov. Tieto problémy mala v posledných 2, 3 rokoch pred jej odchodom
z obce, lebo ona už dva roky v obci obchod nemá. Viacerí obyvatelia obce jej vyčítali, prečo sa so
žalobkyňou rozpráva, že táto je problémová, môže ju dať na súd. Ona ju ako takú nepoznala, keď
mala nejaký problém, tak jej pomohla. Manžel robil stolára, takže aj keď potrebovala pomoc žalobkyňa,
pomohol. Priamo pred obchodom počula od nejakých ľudí, že žalobkyňa už nad ničím nemá moc, že jej

môžu hocičo spraviť, a to z toho dôvodu, že aj tak nič nikdy nevyhrá, a takto sa dozvedela, že prehrala
nejaký súd. Keď sa žalobkyne na to aký súd prehrala pýtala, táto odpovedala, že susedia jej porozbíjali
nejaké kanvy, rozhádzali odpad. Tieto reči šírili T., ktorí mali už v predchádzajúcom období problémy so
žalobkyňou, nevedela však uviesť či to bolo už od začiatku bývania v novom dome alebo až následne. V
roku 2012, 2013 sa správanie žalobkyne zmenilo, chodila ako bez duše, prestala sa usmievať, stále bola

zachmúrená, potom ju v F. nebolo, a následne sa od jej manžela dozvedela, že žalobkyňa kvôli zlému
zdravotnému stavu odišla do R., že už v obci nemohla existovať. Mala vedomosť o tom, že žalobkyňa ma
dve deti, pričom dcéra musela odísť z obce z toho dôvodu, že sa tam bála susedov, ich útokov, syn žije
v X.. Dcéra sa bála susedov, ich napádania. Ona zo žalobkyne nemala pocit, že by bola sťažovateľkou,
počula to len od iných ľudí, keď sa jej sťažovali, že si má dávať pozor.

22. Svedok H. A., manžel žalobkyne uviedol, že do roku 2010 nemali žiadne problémy so susedmi, boli
to len bežné problémy. Zlom nastal na základe rozhodnutia, ktoré uznalo jeho manželku vinnou. Susedia
sa ich začali doberať, že načo na úrad išli, keď aj tak nič nedosiahli, že oni im môžu do budúcna urobiť čo
chcú, že sú len dvaja, a ostatní sa proti nim spoja, budú vypovedať zhodne, tak im nikto nič nedosvedčí.

Neodstalo len pri slovách, došlo aj ku skutkom, vošli do ich dvora, vyhrážali sa im, že ich dobijú. Vyhrážali
sa im z toho dôvodu, že upozorňovali starostu obce na to, že vo vodovodnom rigole, vedúci cez ich
pozemok, tečú splašky, pričom tento vec neriešil, odpovedal, že majú splašky odfotiť, označiť toho, kto
ich vypúšťa. Na jeho podnet teda, keď videli, že splašky tečú, zobrali fotoaparát a fotili odkiaľ splašky
tečú. Začali konflikty, susedia im bránili, aby vypúšťanie splaškov fotili. Problémy so splaškami boli už v

čase, kedy sa do nového domu nasťahovali, vtedy však vec neriešili, začali ju riešiť až následne. Vyvolali
niekoľko stretnutí a jednaní na Obecnom úrade v F.. Susedia sa im nevyhrážali len kvôli splaškám, mali
viacero konfliktov. Od samého začiatku nášho nasťahovania sa cítili v obci ako nechcení, pretože
v prípade ich pozemku išlo o pozemok, ktorý bol ako posledný nezastavaný, cez tento pozemok maliostatní obyvatelia prístup k rieke, používali ho na vypúšťanie splaškov, zvádzanie vody, aby oni mali
svoje pozemky v poriadku. Chceli si veci dať do poriadku, avšak obecný úrad nemal záujem na vyriešení
tohto problému. Všetky splašky z dediny idú do rigolov vedľa obecných ciest a hlavný zvádzač ide

cez ich pozemok. Oni na tieto skutočnosti upozorňovali odbor životného prostredia, volali políciu, od
nikoho sa však nedočkali vyriešenia problému. V roku 2010 sa začali snažiť viac, začali sa sťažovať po
úradoch, do tohto obdobia to bolo iba v rovine dohovorov. Toto konanie iritovalo i ich susedov, vyčítali
im čo sa toľko sťažujú, vypisujú. Susedia sa vyhovárali, že nemajú kde púšťať vodu, že v obci nie je
kanalizácia. Ich cesty po dedine s fotoaparátom dráždili ľudí, dochádzalo k ich verbálnemu, dokonca aj

fyzickému napádaniu. K týmto incidentom volali políciu, táto však ostala pasívna, nespísala na mieste
žiaden záznam. Susedia po spornom rozhodnutí vedeli, že sa vec postúpila priestupkovému oddeleniu,
kde sa nič nepreukáže a vec sa odloží. Začali chodiť až do ich dvora, dokonca i do domu. Rodina začal
trpieť. On mal prácu mimo, ale opakovane sa mu stalo, že manželka mu volala, že zase zasahovala
polícia. Po návrate domov ju našiel doma ležať, doslova trpieť, bola vystresovaná. Časť domácich prác
manželky sa tak presúvala na neho, a keďže mal psychicky náročnú prácu, kde dochádzal autom, stalo

sa, že 15 km pred domom musel auto odstaviť a zdriemnuť si. Trpeli i ich deti, ktoré pred zlomovým
rozhodnutím často chodili vonku do dediny s kamarátmi, potom už s tým prestali. Nakoniec to viedlo
až k tomu, že keď deti dokončili štúdium, opustili dom. Uviedol príklad, kedy do obce sa prisťahoval
mladý manželsky pár, ktorý mal psíka, často sa stalo, že spolu psíkov venčili a po návrate ich iný sused
oslovil, "ty s týmto človekom rozprávaš, vieš aký je to človek" i druhý príklad, keď pred ich domom

zastavilo auto, známi, ktorým došiel benzín. On má auto na naftu, tak im benzín poskytnúť nemohol, tak
ho prosili, aby im vytlačil auto vyššie na odstavnú plochu. Keďže ho sami vytlačiť nevládali, pani zavolala
na jedného mladého muža, ktorý išiel okolo. Tento bol ochotný pomôcť, ale keď prišiel k autu povedal,
že im nepomôže, lebo s ním tlačiť to auto nebude, lebo je zlým človekom, to o ňom rozprávajú ostatní
ľudia po dedine. Najhoršie na tom je, že trpí celá ich rodina, ich manželstvo, manželka si nemohla nájsť

prácu, pretože zle chýry sa rýchlo rozšírili, pracovníci školy sú aj v obecnom zastupiteľstve obce, takže
si v regióne nemohla prácu nájsť, bola nútená odísť do zahraničia. Od tohto obdobia majú manželstvo
na telefón, vidia sa do roka iba 3, 4 razy. On je doma sám, syn prichádza k nemu iba cez víkendy, aj to
len zo solidarity. Vonku je stále som pod drobnohľadom, nemá chuť do dediny chodiť. Situácia je veľmi
ťažká na psychiku, predtým nemal zdravotné problémy, teraz sa tieto množia v každom ohľade. Po roku

2010 sa situácia zmenila v tom, že susedia prestali mať zábrany, lebo si boli vedomí toho, že úrady,
polícia, obec, konajú liknavo, povrchne, iba v úmysle odložiť vec. Pred rozhodnutím bola naša rodina
harmonická, manželka silná, usmievavá, po rozhodnutí sa začala uťahovať do seba, trpela, uzatvárala
sa, často bola spavá. Bolo to z toho dôvodu, že manželka bola uznaná vinná nezákonne, čo spustilo
lavínu výsmechu a narážok. Čo sa týka riešenia ďalších problémov ak bola privolaná hliadka, alebo sa

mali veci riešiť na úrade mal pocit, že orgány sa k tomu stavajú tak, že ty si už bola odsúdená, tak ty sa
už ničoho nedomáhaj. Darmo potom bola aj manželka oslobodená, nálepka odsúdenej je na nej stále.
Popísal skutok, ktorý sa stal 20.8.2011, kedy s manželkou pracovali na záhade a prišli susedia začali
nás verbálne napádať. Keď ich upozorňovali, títo uviedli, že sú na verejnom priestranstve a môžu si robiť
čo chcú. Následne im vysypali kanvu, strhli schránku. Privolaná hliadka polície nikoho z prítomných

nelegitimovala, počul, že sa jeden so susedov oslovuje s príslušníka krstným menom. Záznam priamo
na mieste spísaný nebol s odkazom, že majú prísť na Obvodné oddelenie Policajného zboru do Gelnice.
Pred rokom 2010 manželka zdravotné problémy nemala, bola to zdravá silná žena. Manželka bola
deprimovaná v dôsledku rozhodnutia, lebo boli svedčiť svedkovia, ktorí boli dohodnutí a svedčili proti nej.

23. Z rozhodnutia Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010
súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná vinnou so spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch a bolo jej uložené pokarhanie.
24. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp.zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa
24.6.2010 súd zistil, že rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo

dňa 16.3.2010 bolo potvrdené.

25. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012 súd zistil, že
tento zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa
24.6.2010 a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie s povinnosťou nahradiť

žalobkyni trovy konania vo výške 336,30 Eur.26. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/12/2012 zo dňa 18.4.2012 súd
zistil, že došlo k potvrdeniu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/276/2010-75 vo výroku
o náhrade trov konania vo výške 336,30 Eur a trovy odvolacieho konania žalobkyni priznané neboli.

27. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp.zn. SVS-OP2-2012/2720/TMC zo dňa
28.8.2012 súd zistil, že rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo
dňa 16.3.2010 bolo zrušené a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie.

28. Zo záznamu Obvodného úradu Spišská Nová Ves č.ObU-SN-OVVS-GL-2012/00746/438/LUK
210/00177/80/GL/LUK zo dňa 26.9.2012 súd zistil, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky sp.zn. SVS-OP2-2012/2720/TMC zo dňa 28.8.2012 ktorým bolo rozhodnutie
Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 bolo zrušené a
vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie, bola vec žalobkyne odložená nakoľko
zodpovednosť za priestupok zanikla, pretože od spáchania skutku uplynuli 2 roky. Zároveň bol zo strany

Obvodného úradu Spišská Nová Ves odboru všeobecnej vnútornej správy dňa 27.9.2012 daný pokyn
ekonomickému odboru toho istého úradu na vrátenie trov konania.

29. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 a

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp.zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 súd zistil,
že žalobkyňa podala túto žiadosť žalovanému dňa 23.12.2014 a uplatnila nemajetkovú ujmu 20.000,-
Eur a náhradu skutočnej škody 453,69 Eur.

30. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť žalobkyne o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 17.23.2015 súd
zistil, že žalovaný predmetnú žiadosť neakceptoval, pretože zo strany žiadateľky (žalobkyne) nebolo
preukázané splnenie zákonom ustanovených podmienok na jej priznanie. Zároveň uviedol, že jej uhradil
súdnym rozhodnutím priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 336,30 Eur, pričom
zvyšok neakceptoval, pretože čo do výšky 453,69 Eur (súdom nepriznané trovy konania) jej škoda

nevznikla.

31. Z obsahu fotodokumentácie nachádzajúcej sa na čl. 118-122 spisu, súd zistil, že na fotografii na čl.
118 zo dňa 13.7.2010 je zachytená žena v spodnom prádle pri neidentifikovanom dome a motorovom
vozidle, na záberoch na čl. 119 zo dňa 27.8.2011 je zachytený rozhádzaný obsah kanvy, fotografiách na

čl. 120 zo dňa 18.10.2011 je zachytená žalobkyňa s modrinou na ruke a 2 fotografie spodných končatín
neidentifikovaných osôb s modrinami jedna z nich s dátumom 12.10.2011, na fotografii zo dňa 4.5.2011
z čl. 121 je zdokumentovaný vytekajúci odpad na bližšie neidentifikovanom pozemku a zo dňa 26.8.2011
neidentifikovaná záhrada, na čl. 122 zo dňa 20.8.2011 fotografia hliadky polície za prítomnosti ďalších
osôb. Fotodokumentácia sa nachádza i na čl. 47 až 50 a 85-90 avšak bez dátumového označenia.

32. Zo znaleckého posudku č. 88/2015 zo dňa 19.9.2015 znalkyne v odbore psychológia, klinická
psychológia detí, poradenská psychológia, psychológia sexuality PhDr. Evy Kitkovej súd zistil, že
znalecký posudok bol objednaný žalobkyňou dňa 16.9.2015. Znalkyňa v záveroch posudku uvádza,
že žalovaná v intelektových skúškach zaznamenala pásmo vysokého nadpriemeru. Jej pamäť je

neporušená v zložke recepcie, retencie i reprodukcie. Mnemické schopnosti sú vysoko nadpriemerné.
Napriek žalobkyňou uvádzaným pocitom "strácania pamäti" tieto vyšetrením zistené neboli, jedná sa
o situačnú elimináciu pamäťových obsahov spôsobenú aktualizáciou nadprahovej traumy u žalobkyne
súvisiacej s predmetnou právnou vecou. Jej osobnosť je široko štrukturovaná. Z psychologického
hľadiska ju definovala ako obeť, pretože osobnosť sa stáva obeťou, ak je objektívne narušené jej právo

a subjektívne to prežíva negatívne, s bolesťou. Na úrovni primárnej viktimalizácie je táto prežívaná
ako jej priame poškodenie, vystavenie masívnemu stresu a nadprahovej záťaži, kriminalizácia jej
osoby. V čase znaleckého vyšetrenia bola aktuálna i sekundárna viktimalizácia spôsobená reakciou
okolia, pracovného, súkromného, tiež u príbuzných a rovnako i terciálna viktimalizácia - následky na
úrovni širokého sociálneho kontextu, keďže žalobkyňa je cielene vyčleňovaná zo spoločnosti násilným

a drastickým spôsobom, potencovaným inštitucionálnymi rozhodnutiami. Táto má na ňu dlhodobý,
doživotný charakter, ktorý výhradne súvisí s predmetnou právnou vecou. Žalobkyňa sa násilným
správaním osôb dostala do tzv. špirály násilia, ktorej súčasťou je jej vulgárne urážanie, zosmiešňovania,
ponižovanie, celkové spochybňovanie ako človeka, dehonestácia, prioritne na verejnosti.33. Zo správy od Obce Helcmanovce zo dňa 27.7.2015 súd zistil, že v obci bola podaná dňa 16.11.2009
petícia, čo je potvrdené zápisom v registratúrnom denníku, avšak táto bola odoslaná na prešetrenie OO

PZ v Gelnici a to dňa 1.12.2009.

34. Z písomného vyjadrenia J. A. - dcéry žalobkyne zo dňa 24.10.2015 súd zistil, táto uviedla, že po
vyhlásení jej matky za vinnú bola priamym svedkom viacerých útokov voči obom rodičom, svedkom
odchodu matky z domova, jej dlhodobého pobytu v Čechách, snahy nájsť si prácu i jej obľúbenosti u ľudí

v zahraničí. Útoky voči matke, nečinnosť, nespravodlivosť sa stupňovali, matka z toho ochorela, v ich
dome zavládol stres, nervozita, hovorilo sa len o tom čo sa zase stane. Ona z tohto dôvodu nenastúpila
na štúdium na vysokej škole, odišla do Českej republiky. Chýba jej domov, rodičia i brat. I keď žije
ďaleko od domova, nezabúda na to, že matka žije po stresoch, s podlomeným zdravím, sama v R.,
otec žije tiež sám vo veľkom dome, výrazne sa mu zhoršil zdravotný stav, upadol do depresie. Ona
sama takto sledovala rozpor medzi tým, čo sa učili v škole, o spravodlivosti a ochrane občanov a čo

sa dialo okolo nej. Je mimoriadne sklamaná, nevie pochopiť nespravodlivosť a krutosť, ktorá zasiahla
nielen do života jej rodičov ale i do života detí. Videla útoky voči matke i nečinnosť tých, ktorí sú povinní
v takýchto prípadoch konať. Ani jeden útok voči matke úrady dodnes nevyriešili, navyše ju vyhlásili za
vinnú z útoku, hoci nikomu nič neurobila. Agresivita susedov sa znásobila, začali ju slovne i fyzicky na
verejnosti dokonca priamo pred dverami ich domu napádať s vedomím, že sa im nič nestane a rovnako

sa rozrástla i nečinnosť všetkých orgánov vrátane polície. Ona sama bola svedkom niekoľkých udalostí,
keď privolaní policajti namiesto toho, aby riešili vyhrážanie sa matke susedmi, jej zosmiešňovanie,
obvinenie z alkoholizmu, drog a šialenstva sa s útočníkmi veselo zvítali ako dobrí známi, zabávali sa na
matke, odmietli vykonať zápis. Útočníci nepracovali, každý deň sa stretávali na dvore R., pred domom
T., J. či J.. Kričali cez plot na matku a otca hanlivé urážky. Matka chradla zo dňa na deň, upadala do

depresie, nemohla spať, jesť, schudla, ochorela jej štítna žľaza i pankreas, nemohla sa na nič sústrediť.
Celá domácnosť ostala na mne a na otcovi. V deň krátko pred jej odchodom do Čiech, suseda matka
R. s dcérou H. F. uvoľnili odpadovú rúru, fekálie vypustili na ich pozemok. Keď matka žiadala, aby z
dvora odišli a prestali ich poškodzovať R. sa mame vyhrážala, že ju zabije, že jej šibe, je alkoholičkou.
Matka nikdy v živote nepila, nebrala drogy, takže tieto údaje sú nepravdivé. Naklonení alkoholu sú práve

susedia, ktorí rodičov napádajú, napr. M. U.. Privolaná hliadka polície situáciu neriešila, ona sama však
od incidentu odišla, nechcela sa zdržiavať v blízkosti policajtov, rozbesneného davu, ktorý si mama
odfotila a tiež pri susedovi J., ktorý jej ukázal holý zadok. Všetci susedia majú veľkú radosť z toho,
že sa im nič nestane, že rodičov zničia, vyštvú z ich domova. Sú si istí, že akékoľvek klamstvo z ich
strany bude štát akceptovať a uverí ich krivým svedectvám. Ona niekoľkokrát videla i to, že deti H. F.

schované za garáž na matku urážlivo pokrikovali, hádzali na ňu kamene, boli ovplyvnené dospelými
osobami. Ďalší prípad, ktorého bola ona svedkom sa stal s druhom H. F., keď matka uvoľnila kamene,
ktoré k nim susedia nahádzali, vybehol tento z domu, kopol matku do ruky. Fyzicky útok od suseda
U. obvodný úrad nepotrestal, tento bol odložený ako nepreukázaný. Prípad riešila tá istá pracovníčka,
ktorá matku vyhlásila za vinnú. Pred odchodom do R. bola nútená vyčistiť suterén ich domu od bahna,

ktoré spôsobila záplava a napriek tomu, že rodičia telefonovali starostovi obce, tento na ich žiadosť
nereagoval. Všetci starostovia po záplavách veci riešili, iba on nie. Sused J. k domu vykopal jarček,
tak aby voda stekala do základov ich domu, ďalšiu vodu nasmeroval do oplotenia pred domom, aby ho
poškodil. Stále vykrikoval, že rodičia majú oplotenie zbúrať, aby voda z hlavnej cesty stiekla do nášho
dvora, nie k jeho domu. Keď sa matka a po jej odchode za hranice Slovenska i otec sťažovali a žiadali,

aby obvodný úrad tieto schválnosti vyriešil, sused J. na úrade klamal a vec bola odložená. Konštatovala,
žejepresvedčenáotom,žepracovníciobvodnéhoúraduurobilirodičomnaschvál.IútokyM.U.,ktorýbol
často pod vplyvom alkoholu, obvodný úrad zakladal ako nepreukázané. Útoky voči rodičom, nečinnosť
a nespravodlivosť sa stupňovali, v dome narastala nervozita, z čoho ona ochorela, utiekla zo Slovenska
a matka tiež. Po jej odchode do R. sa za ňou odsťahovala i chorá, zničená matka. Pre jej výbornú

prácu, empatiu a dobrosrdečnosť si ju ľudia v zahraničí obľúbili. Rozhodla sa venovať deťom, pretože
tieto cítia nefalšovanú lásku, dokážu ju oceniť viac ako dospelí. Uviedla, že má vedomosť o tom, že
útoky voči jej rodičom sa opakovali i po jej odchode, zo strany suseda U., M. G. Y. T., suseda J., J.,
G. E. i N. F., ktorí útočili na ich rodinu, zdemolovali poštovú schránku, kanvu na odpad, čo ona videla
na fotografii. Privolaná hliadka sa vôbec nezaujímala, čo sa stalo, s útočníkmi sa zvítali, jeden z nich

policajta oslovoval menom. Od otca vie, že mama na postup polície podala sťažnosť. Vyhlásením jej
mamy za vinnú, hoci nikomu nič neurobila, skončil ich pokojný život v ich dome. Manželský vzťah rodičov
sa oddelením narušil, veselý otec osmutnel, v samote je obklopený nepríjemnými susedmi, ktorí ho
obťažujú, upadol do depresie. Toto vyjadrenie bolo písomne doplnené vyjadrením zo dňa 29.8.2021.35. Z Čestného prehlásenia dcéry žalobkyne zo dňa 1.2.2016 súd zistil, že táto sa rozhodla doplniť
svoje svedectvo a vyjadriť sa k zdravotným problémom matky. Uviedla, že matka videla zmysel svojho

života v rodine, avšak potom ako začala byť osočovaná zo všetkých strán, žalovanú vôbec nezaujímalo,
že vlastne linčujú bezbrannú ženu. Svojím konaním sa žalovaná postarala o to, že vzťah rodičov sa
navždy zničil. Matka, aby prežila bola nútená domov opustiť, odišla mimo SR, pretože sa zároveň bála
i o ňu, keďže jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Taktiež bola nútená SR opustiť, začali obe pracovať v
Čechách.Matkavšakpsychickynáročnúprácunezvládla,trpelanespavosťou,nechutenstvom,nemohla

sa na nič sústrediť. Bývala v izbe s ďalšími troma ženami, ktoré chodili na zmeny, hotel bol špinavý,
rozmnožili sa tam ploštice. Následne sa rozhodla prácu opustiť, nemala žiadne poistenie, tak sa musela
vrátiť na Slovensko. Doma našla kontakt na nevládneho pána H., takže sa zasa vrátila k nemu do R..
Cez deň ako slúžka upratovala domácnosti, žehlila, starala sa o deti, v noci sa staralo o nevládneho
muža. Zakrátko však ochorela na chrbticu a keďže nebola v Českej republike poistená, zase sa vrátila
domov. Napriek výrazným zdravotným problémom sa však opätovne vrátila za hranice, kde pomáhala v

domácnostiach. Peniaze jej však zďaleka nestačili a tak buď hladovala, alebo jej peniaze na byt a jedlo
posielal otec. Napriek tomu si dokázala získať ľudí, ktorí si ju obľúbili.

36. Z Čestného prehlásenia manžela žalobkyne zo dňa 20.11.2015 súd zistil, že tento vydal prehlásenie
týkajúce sa riešenia konaní, na ktorých bol účastný spoločne s manželkou. Z mnohých konaní, ktoré

skončili nepreukázaním a ktoré prebiehali na Obvodnom úrade, obecnom úrade i stavebnom úrade pri
Obci Helcmanovce, uviedol, že Obvodný úrad Spišská Nová Ves, viedol proti P. J. niekoľko priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu, poškodzovaniu ich majetku, odvádzaním vody na ich pozemok do
základom ich domu i oplotenia, vyhrážky a vulgárnosti voči manželke i jemu. Priestupky riešil Z.. J. R.,
ktorý má vzťah k obci Helcmanovce - z obce pochádzajú jeho rodičia i manželka a od roku 2010 riešil

priestupky dotyčného ako nepreukázané. Ďalšie konania viedol proti J. R. a niektoré riešila i zástupkyňa
starostuG.E.,ktorájeveľmidobráznámaapriateľkasrodinouR.,T.Z.E..Všetkypriestupkyskončiliako
nepreukázané, pričom v niektorých ich orgán vôbec nepozval, nedal možnosť vyjadriť sa. Zúčastnil sa i
konaní voči Y. G. M. T., ktoré jeho i manželku napadli pri dome. Konanie viedla pracovníčka Obvodného
úradu J.. F. S. a priestupok bol odložený ako nepreukázaný. Uvedená pracovníčka riešila i konanie voči

M. U., toto bolo tiež odložené ako nepreukázané. Manžel žalobkyne svoje stanovisko k sporu doplnil
písomným vyjadrením z 30.8.2021.

37. Zo správy od Národného ústavu duševného zdravia Klecany zo dňa 3.7.2015 súd zistil, žalobkyňa
navštívila oddelenie kognitívnych porúch tohto ústavu pre problémy s pamäťou. Tieto sa podľa jej

vyjadrenia objavili v roku 2010, kedy začali problémy v jej rodnej obci, nezhody so susedmi, ohováranie,
problémy s úradníkmi, fyzické napadnutia. Na Slovensku začala s liečbou depresie, terapiu ukončila
lebo sa cítila dobre. Lieky neberie rok. Z domu odišla jej dcéra do R., ona dostala výpoveď v práci,
celú situáciu riešila súdne, žalovaná strana jej ponúkla mimosúdne vyrovnanie. Situácia ovplyvňuje jej
každodennú činnosť, všetkého sa vzdala, keď je na Slovensku, vždy rieši vzniknutú situáciu, do R. uniká

pred problémami. Jej mozog si nechce pamätať, píše si termíny schôdzok, má problém vybaviť si veci,
mená.

38. Z oznámenia žalobkyne zo dňa 28.7.2010 adresovanej Obvodnému úradu, odboru všeobecnej
vnútornej správy, Sp. Nová Ves, pracovisko Gelnica súd zistil, že žalovaná oznámila tomuto správnemu

orgánu, že boli s manželom predvolaní na výsluch dňa 3.8.2010, ohľadom výpovede k incidentu so M. T.
a jej dcérou Y.. Jej oznámenie sa netýkalo vulgárnych nadávok zo strany susediek M. T. a Y. T., ale ich
nezákonného vstupu na jej pozemok, napadnutie jej osoby i jej manžela, krivého obvinenia z útoku na
M. T.. Zároveň sa týkalo útoku M. T. na jej osobu dňa 9.6.2010 v súvislosti s nezákonným vypúšťaním
odpadových vôd z jej rodinného domu do miestneho rigola a následne na pozemok žalobkyne.

39. Zo sťažnosti voči postupu prejednávania priestupku zo dňa 4.8.2010 adresovanej Obvodnému
úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Sp. Nová Ves, súd zistil, že žalovaná podala tomuto
správnemuorgánusťažnosťvočipostupupriprejednávanípriestupkovdňa3.8.2010stým,ženavýsluch
na deň 3.8.2010 boli s manželom predvolaní v pozícii oznamovateľov i svedkov, vo veci uvedenej ako

vulgárne napadnutie ich osôb, pričom v išlo o neoprávnený vstup na jej pozemok a ich napadnutie zo
strany M. T. a jej dcéry. Upozornila na to, že úrad tak opakovane porušil zákon.40. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o prerušenie pojednávania dňa 9.8.2010, zo dňa 6.8.2010,
Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, Sp. Nová Ves, súd zistil, že dňa 5.8.2010 bola
predmetná žiadosť prijatá, avšak nebolo možné jej vyhovieť, pretože navrhnúť prerušenie môže iba

správny orgán a účastník konania, ktorým žalobkyňa nebola.

41. Zo žiadosti žalobkyne o informácie v zmysle zákona č. 211/1990 zo dňa 26.8.2010 adresovanej
Obvodnémuúradu,odboruvšeobecnejvnútornejsprávy,Sp.NováVes,súdzistil,žežalobkyňažiadalao
uvedenie dôvodov, 1/ prečo bolo zastavené konanie voči M. U., 2/ zverejnenie čísiel všetkých správnych

konaní, ktoré boli vedené na základe ich oznámení na OO PZ v Gelnici voči p. R., M. U., Z. S., J. F.,
M. T., Y. T. a P. J., 3/ uvedenie dôvodov, prečo im správny orgán nezaslal písomné predvolanie na
pojednávanie, 4/ uviesť číslo zákona a paragrafu, ktorý umožňuje pracovníkom správneho orgánu viesť
konanie za prítomnosti mal. detí.

42. Z rozhodnutia Obvodného úradu Spišská Nová Ves č. 2010/00530/289/GL/LUK zo dňa 27.8.2010

súd zistil, že konanie v priestupkovej veci R.. P. A. pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v
zmysleust.§49ods.1písm.d/zákonač.372/1990Zb.,opriestupkoch,ktoréhosamaladopustiťtým,že
sa dňa 13.7.2010 v obci F. na zastávke SAD a počas cestovania do mesta Gelnica mala vyhrážať ujmou
na zdraví Y. T., tým že jej obije hlavu o múr bolo zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenej
preukázané. Tiež bolo voči nej zastavené konanie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v

zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť tým,
že sa dňa 13.7.2010 v obci F. na dvore rodinného domu č. XXX sa hrubo správala voči Y. T., dala jej
facku po ľavom líci, povedala jej, že je kurva. Zároveň bolo zastavené z toho istého dôvodu i konanie
v priestupkovej veci H. A. pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1
písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa dňa 13.7.2010 v

obci F. na dvore rodinného domu č. XXX sa hrubo správal voči Y. T., sácal do nej opačnou stranou metly.

43. Zo žiadosti žalobkyne o vydanie spisov a zverejnenie dôvodov odloženia riešenia priestupkov zo dňa
13.12.2010adresovanejprednostoviObvodnémuúraduSp.NováVes,súdzistil,žežalobkyňapožiadala
o vydanie všetkých spisov, ktoré riešil tento úrad, pracovisko Gelnica, zverejnenie konkrétnych záverov,

zdôvodnenie jednotlivých správnych konaní vo veci priestupkov, ako aj dôvody odloženia spisov od acta.

44. Zo Súhrnného zoznamu odškodnených občanov postihnutých povodňami v mesiacoch júl - august
2010 súd zistil, že v Košickom kraji, Obvodný úrad Gelnica nahlásil iba obce Smolnícka huta, Smolník,
Henclová, Kluknava a Švedlár.

45. Z rozpočtu Obce Helcmanovce za roky 2011, 2012, 2013 súd zistil, že v roku 2011 obec vyčlenila
z rozpočtu sumu 16.500,- Eur na rekonštrukciu po povodni v roku 2010 a na údržbu a opravu potokov,
verejných priestranstiev sumu 1.000,- Eur, a v roku 2012 a 2013 na údržbu a opravu potokov, verejných
priestranstiev sumu po 1.000,- Eur.

46. Z uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 7C/188/2009-792 zo dňa 29.4.2014 súd zistil, že bývalý
zamestnávateľ žalobkyne s ňou uzavrel súdny zmier o tom, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 11.5.2009 je neplatné. Zároveň bolo dohodnuté, že pracovný pomer skončil dňa
18.10.2009 a žalobkyni bude vyplatená náhrada mzdy.

47. Z návrhu na prijatie do pracovného pomeru zo dňa 26.11.2015 súd zistil, že žalobkyňa počnúc od
1.12.2015 do 30.6.2016 nastúpila do pracovného pomeru s Základnou školou, Nad Vodovodem 460,
Malešice, ako učiteľka.

48. Zo záverov lekárskej správy od Národného ústavu duševného zdravia - neurologickej ambulancie
Klecany zo dňa 6.12.2017 súd zistil, že u žalobkyne boli registrované anxiozne depresivné symptómy,
evidovaná je možná post traumatická stresová porucha, nemožno vylúčiť i miernu kognitívnu poruchu
doprevádzajúcu primárne psychiatrickú diagnózu. Doporučené sú ďalšie psychiatrické vyšetrenia,
zváženie psychoterapeutickej intervencie.

49.Zosprávyzambulantnéhovyšetreniazodňa16.1.2018odFakultnejnemocniceKrálovskéVinohrady
- oddelenia psychiatrie súd zistil, že žalobkyňa je v starostlivosti psychiatrickej ambulancie FNKV odjanuára2018.Jejpsychickýstavjenaprieknasadenejmedikaciineuspokojivý. Akodiagnózajeuvedená
post traumatická stresová porucha.

50. Z dôkazu predloženého žalobkyňou po rozhodnutí dovolacieho súdu Oznámenia o postúpení
podania od Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, Úradu kriminálnej polície, odboru
všeobecnej kriminality zo dňa 26.10.2011 bolo zistené, že žalobkyňa podala sťažnosť proti postupu
policajtov Obvodného oddelenia PZ v Gelnici pri dokumentovaní oznámenia zo dňa 20.8.2011 ktoré
bolo postúpené na prešetrenie oddeleniu kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Sťažnosť proti

nesprávnej kvalifikácii skutku zo strany policajta (priestupok proti občianskemu spolunažívaniu) bola
postúpená na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia policajta Okresnej prokuratúre v Spišskej
Novej Vsi.

51. Podľa článku 10 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu dobrého mena. Každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Toto právo je garantované článkom
19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky.

52. Podľa článku 36 ods. 1 - 4 Listiny základných práv a slobôd, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonomnainomorgáneSlovenskejrepubliky.Ktotvrdí,žebolnasvojichprávachukrátenýrozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,
ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Rovnako toto
právo garantuje Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 - 4.
53. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmoci vzneníúčinnomkudňuvydanianezákonnéhorozhodnutia, štátzodpovedázapodmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

54. Podľa§6ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci v znení účinnom ku dňu vydania nezákonného rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

55. Podľa § 17 ods. 1-3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom ku dňu vydania nezákonného rozhodnutia, uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.56. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom ku dňu vydania nezákonného rozhodnutia, náhrada škody zahŕňa aj náhradu
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

57. V prejednávanom spore žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vzniku tvrdenej škody žalobkyne. Konkrétne
žalobkyňa požadovala priznanie sumy 20.453,69 Eur, pričom žalovaná suma pozostávala z dvoch
samostatných nárokov a to z nároku na náhrady škody - trov súdneho konania vo výške 453,69 Eur a z
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 20.000,- Eur. Oba nároky mali vzniknúť v dôsledku nezákonného
rozhodnutia orgánu štátnej správy.

58. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok a to 1/ existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, (v
tomto prípade žalobkyňa ustálila, že náhradu požaduje titulom nezákonného rozhodnutia), 2/ existencia
škody resp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím a škodou. Zodpovednosť štátu v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou
zodpovednosťou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia uvedených
podmienok za túto škodu zodpovedá. Predpokladom kvalifikácie rozhodnutia ako nezákonného je, že
sa jedná o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda/nemajetková ujma spôsobená a ktoré bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rozhodnutím tohto orgánu (ktorý

vyslovil nezákonnosť) je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.).
Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu resp. nemajetkovú ujmu je, aby každá ujma
spôsobená nezákonným zásahom štátu voči občanovi bola odčinená, za predpokladu, že k nej došlo.

59. Pri posudzovaní prvej z uvedených podmienok t.j. nezákonnosti rozhodnutia súd vychádzal z

toho, že u vyššie uvedeného rozhodnutia obvodného úradu žalobkyňa využila možnosť opravného
prostriedku, pričom rozhodnutie bolo odvolacím orgánom potvrdené. U rozhodnutia odvolacieho orgánu
využila svoje právo podania žaloby proti nemu, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn.
4S/276/2010-75zodňa17.2.2012rozhodnutie MinisterstvavnútraSRakonezákonnézrušil.Pritakomto
výsledku priestupkového konania je tak treba vychádzať z toho, že žalobkyňa ako obvinená priestupok

nespáchala, teda nemalo byť proti nej vznesené obvinenie z priestupku a vedené priestupkové konanie.
Tým bola splnená prvá z podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
a to existencia nezákonného rozhodnutia. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola.

60. Druhou z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je

existencia škody resp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, treťou príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou/ nemajetkovou ujmou.

61. Pri nárokov uplatňovaných podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nutné na tieto nahliadať cez ich
ústavné zakotvenie garantované článkom 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a ujmu následne

kompenzovať na článok 46 ods. 1 - 4 garantuje Ústavy Slovenskej republiky a článok 36 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd.

62. Súdna prax na ktorú sa odvolávajú vo svojich rozhodnutiach v tejto veci aj odvolací a dovolací súd sa
ustálila v závere, že i pri dôslednom rešpektovaní prezumpcie neviny predstavuje každé stíhanie i za činy

kvalifikované ako priestupky (v danom spore priestupok proti občianskemu spolunažívaniu) významný
zásah do súkromného a osobného života stíhaného, v tomto prípade žalobkyne a negatívne sa dotýka
i jeho cti a dobrej povesti, t.j. je spôsobilé porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho
súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti. Zásah je o to intenzívnejší,
ak sa následne preukáže, že skutok, z ktorého bol jednotlivec, (v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa)

obvinený, sa nestal. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom teda súdna prax dospela k
záveru, že ak došlo k zastaveniu stíhania/konania, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že konanie proti nemu nemalo byť vedené. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) konania je jeho neskorší výsledok, v tomtoprípade priestupkového konania. Tieto závery boli prijaté súdnou judikatúrou už v čase platnosti zákona
č. 58/1969 Zb., ale sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu sp. zn. 4 M Cdo15/2009 i rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo167/2016, nález Ústavného

súdu SR II. ÚS 25/2011 i I. ÚS 320/2016). Zastavenie konania/odloženie veci proti žalobkyni znamená,
že predpoklad o spáchaní priestupku sa nenaplnil, teda vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia v
priestupkovom konaní.

63. Tretiu z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny

nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou/nemajetkovou ujmou zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie
nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide ak
je medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou vzťah príčiny a následku. Ak je príčinou
vzniku nemajetkovej ujmy iná skutočnosť, zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nenastáva. Otázka
príčinnej súvislosti je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak

záver v konkrétnom prípade, či je alebo nie je daná príčinná súvislosť je súčasne otázkou právnou,
pretože tak súd robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom
tento právny záver je samozrejme závislý na skutkových zisteniach a táto skutková otázka môže byť
riešená iba v konkrétnych súvislostiach. V postupnom slede javov je tak každá príčina vyvolaná niečím
a každý ňou spôsobený následok sa tak stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je

priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Ak by príčinou vzniku nemajetkovej ujmy bola iná skutočnosť, ako v žalobe
označené nezákonné rozhodnutie, zodpovednosť za ujmu tak nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu
jedinú, musí však ísť o príčinu podstatnú

64. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutím Obvodného úradu
Spišská Nová Ves č. 2010/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 bola žalobkyňa bola uznaná vinnou
so spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch a bolo jej uložené pokarhanie. Predmetné rozhodnutie bolo

potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp.zn. SVS-230-2010/01375/TMC zo
dňa 24.6.2010. Proti rozhodnutiam podala žalobkyňa žalobu na Krajský súd v Bratislave, pričom tento
rozsudkom sp.zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012 zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky SVS-230-2010/01375/TMC zo dňa 24.6.2010 a vec vrátil Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky na ďalšie konanie s povinnosťou nahradiť žalobkyni účelne vynaložené trovy konania vo

výške 336,30 Eur. Výrok o náhrade trov konania vo výške 336,30 Eur bol potvrdený uznesením
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sžo/12/2012zodňa18.4.2012,pričomtrovyodvolacieho
konania žalobkyni priznané neboli. Následne rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
sp.zn. SVS-OP2-2012/2720/TMC zo dňa 28.8.2012 bolo rozhodnutie Obvodného úradu Sp. Nová Ves
č. 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 16.3.2010 zrušené a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na

novéprejednanie.ZáznamObvodnéhoúraduSpišskáNováVesč.ObU-SN-OVVS-GL-2012/00746/438/
LUK 210/00177/80/GL/LUK zo dňa 26.9.2012 svedčí o tom, že vec žalobkyne odložená nakoľko
zodpovednosť za priestupok zanikla, pretože od spáchania skutku uplynuli 2 roky. Zároveň bol zo
strany Obvodného úradu Spišská Nová Ves odboru všeobecnej vnútornej správy dňa 27.9.2012 daný
pokyn ekonomickému odboru toho istého úradu na vrátenie trov konania. Z popísaného priebehu

priestupkového konania je teda zrejmé, že proti osobe žalobkyne bolo toto vedené od 11.2.2010, kedy
Obvodný úrad Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy začal konanie na základe správy
o objasňovaní priestupku od Obvodného oddelenia PZ v Gelnici do odloženia veci dňa 26.9.2012. Z
uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola stíhaná bola po dobu viac ako 2,5 roka.
65. Žalobkyňa v tomto konaní uplatnila ako jeden z nárokov náhradu škody - trov konania, ktoré jej

vznikli v správnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a ktorá jej vznikla v príčinnej
súvislosti s rozhodnutím správnych orgánov. Túto vo výške 453,69 Eur požadovala i vo svojej žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.12.2014 adresovanej Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky.

66. Napriek tomu, že jej povinnosťou bolo vznik tejto škody, t.j. skutočnosť, že by došlo ku vzniku ujmy
na jej majetku preukázať, súd konštatuje, že sa tak v konaní nestalo. Žalobkyňa v konaní však žiadnym
spôsobom nepreukázala úhradu uplatnených trov konania, neprodukovala dôkaz o ich zaplatení.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že vznik skutočnej škody vo forme vzniknutýchtrovkonaniažalobkyňanepreukázala,neunieslatedavtejtočastidôkaznébremeno,ktoréjuzaťažovalo,
preto bolo nutné v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 453,69 Eur žalobu zamietnuť.

67. Zároveň súd poukazuje na fakt, že o náhrade trov konania bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012, potvrdeným uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžo/12/2012 zo dňa 18.4.2012, pričom v týchto
rozhodnutiach bolo rozhodované i o nároku na náhradu trov konania v rozsahu uplatnenom v tomto
konaní vo výške 453,69 Eur, pričom tento žalobkyni priznaný nebol, pretože oba súdy konštatovali ich

neúčelnosť.

68. Pokiaľ ide o vznik nemajetkovej ujmy žalobkyni za nezákonné rozhodnutia, táto poukazovala na
skutočnosť, že po uznaní jej viny v priestupkovom konaní susedom akoby "narástli krídla", ironicky sa
usmievali s tým, že môže robiť čokoľvek a nebude úspešná, jej veci nebudú vyriešené ani cez políciu,
ani inak. Postavili ju do polohy agresívnej, nevraživej, nepríjemnej osoby. Týmto rozhodnutím sa mala

dostať úplne na pokraj spoločnosti, toto malo byť vyvrcholením všetkých predchádzajúcich atakov zo
strany susedov i obyvateľov obce. Susedia a spoluobčania už nemali strach zo žiadneho postihnutia,
chodili jej do dvora, napadli ju na verejnosti, pred dverami domu. Pomoc hľadala i polície, orgánov
obce i štátnych orgánov avšak bezvýsledne. V dôsledku tejto situácie sa rapídne zhoršil jej zdravotný
stav, upadla do depresie, dostala fóbiu zo susedov i prostredia, kde bývala, absolvovala psychologické

vyšetrenie.ZatakejtosituácieboladoslovanútenáutiecťztejtorepublikydoR.,považujesazautečenca
a bezdomovca s rodinným domom, jej manžel i deti majú zničený život a zdravie. Má odpor vrátiť sa na
Slovensko, kde jej bolo takto ublížené, kde spoluobčania zničili nielen ju, ale aj jej rodinu. Manžel stále
býva v obci F., ale je vlastne väzňom v ich rodinnom dome, pretože útoky zo strany susedov pokračujú
najmä vo vzťahu k nemu a k synovi. Ona má obrovskú traumu vrátiť sa do obce, kde boli porušované

jej ústavné práva, bol narušený jej rodinný a osobný život. Nemá dôveru v inštitúcie štátu i samosprávy,
má odpor ku Slovensku. Poukázala na jej veľmi zlý zdravotný stav spôsobený všetkými stresmi, ktoré
prežila.Stresjejspôsoboval,žesajejstiahlosvalstvo,začalamaťproblémyschrbticou,gastroproblémy,
neurologické problémy, začala trpieť závratmi. Mala opakovane predkolabsový stav. Vďaka tomu, ako
pristupuje štát k jej právam, je ich rodina rozbitá a zničená. Ani následné rozhodnutie Krajského súd v

Bratislave, ktorým boli predmetné rozhodnutia zrušené jej neposkytlo adekvátnu satisfakciu.

69. Súd prvého stupňa opätovne vyhodnotil výsledky doplneného dokazovania po rozhodnutí
dovolacieho súdu, snažil sa izolovať následky, ktoré vznikli v dôsledku susedských sporov
pretrvávajúcich od roku 2007, 2008 a tie ktoré vznikli vydaním nezákonného rozhodnutia štátneho

orgánu. Oboznámil s argumentáciou žalobkyne i žalovaného i všetkými predloženými dôkazmi a riadiac
sa pokynom dovolacieho súdu, dospel k nasledovným záverom.

70. Považoval za preukázané, že nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu (Obvodného úradu v
Spišskej Novej Vsi a následne Ministerstva vnútra SR) došlo k zásahu do súkromného i osobného

života žalobkyne, jej ľudskej dôstojnosti, osobnej integrity, cti i dobrej povesti. Protiprávny zásah z
ktorého bola žalobkyňa obvinená, teda priestupok proti občianskemu spolunažívaniu sa ako bolo
následne preukázané nestal, takže konanie s tým súvisiace bolo realizované v rozpore so zákonom
resp. ústavným poriadkom. Ako také teda bolo spôsobilé a zapríčinilo vznik nemajetkovej ujmy vo sfére
osobnostných práv žalobkyne.

71. Vychádzal z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci vyplýva, že prioritne pri odškodnení poškodenej osoby prichádza do úvahy
satisfakcia konštatovaním porušenia práva zo strany kompetentného orgánu, čo v prípade žalobkyne
konštatoval Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 4S/276/2010-75 zo dňa 17.2.2012, ktorý

rozhodnutie Ministerstva vnútra SR ako nezákonné zrušil. Ide o jednu z možných foriem morálnej
satisfakcie, ktorú však žalobkyňa nepovažovala za dostatočnú z dôvodu značnej intenzity protiprávneho
zásahu štátnych orgánov do jej integrity i z hľadiska pretrvávajúcich následkov.

72. V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobkyni napriek tomu, že nezákonné

rozhodnutie bolo následne zrušené, sa doposiaľ nikto za zásah do jej osobnostných práv neoprávneným
priestupkovým konaním neospravedlnil, ani inak neodstránil následky tohto zásahu v takej miere, že
by bolo možné zvažovať, že sa jej dostalo aspoň v minimálnom rozsahu primeraného morálneho
zadosťučinenia.Samotnépriestupkové konanie bolovedenéod11.2.2010,kedyObvodnýúradSpišskáNováVes,odborvšeobecnejvnútornejsprávyzačalkonanienazákladesprávyoobjasňovanípriestupku
od Obvodného oddelenia PZ v Gelnici do odloženia veci dňa 26.9.2012. Z uvedeného je teda zrejmé,
že stav neistoty u žalobkyne, ktorá bola až do začatia konania bezúhonnou osobou trval 2,5 roka.

Za danej situácie jedinou možnosťou ako zmierniť následky neoprávneného zásahu žalovanej do
jej osobnostnej sféry súd považoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tomto štádiu je už
nepostačujúcim zadosťučinením len forma napr. písomného ospravedlnenia sa resp. prípadne samotná
konštatácia porušenia práva, keď zásah v čase jeho uskutočnenia bol takej intenzity a rozsahu, že
výrazne negatívne ovplyvňoval rodinný, pracovný či spoločenský život, česť a dôstojnosť žalobkyne v

rodine i medzi spoluobčanmi. Preto má súd za to, že (aj vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie
veci) sú splnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch aj z dôvodu, že vzhľadom
na doterajšiu absenciu akejkoľvek formy reparácie zo strany žalovaného, sa vzhľadom na odstup času
už nejaví za postačujúce poskytnutie iného zadosťučinenia.

73. Bol toho názoru, že nemajetková ujma žalobkyni vznikla už len samotným porušením jej základných

práv a slobôd nezákonným rozhodnutím, v dôsledku ktorého sa na pomerne dlhé obdobie (viac ako 2,5
roka) sa stala iba objektom v rukách štátnej moci reprezentovanej orgánmi štátnej správy. Závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy súd posudzoval aj so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako
aj na dĺžku jej trvania. Vychádzal z toho, že ľudský život, integrita, ľudská dôstojnosť a sloboda požívajú
najvyššiu mieru ochrany, a preto odškodňovanie neoprávneného zásahu nie je možné bagatelizovať

priznaním neprimerane nízkou náhradou (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/125/2019).
Učinil tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci
sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote naplnená
požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj

požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. V tejto súvislosti
súd poukazuje na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých nemusí ísť
o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého
odškodnenie ide (napr. závery rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/27/2011
zo dňa 20. marca 2012, sp.zn. 6MCdo/11/2010 zo dňa 31.1.2021).

74. Súd však zároveň pri hodnotení primeranosti výšky nemajetkovej ujmy musel nutne vychádzal
zo špecifických okolností tohto jedinečného prípadu, vzhľadom k tomu, že ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu pri jej určení neexistuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/204/2018).

75. Vychádzal z faktu, že svojím rozsahom a intenzitou išlo o nezanedbateľný zásah (nie však jediný)
do osobnostných práv žalobkyne, ktorého negatívne následky, najmä pocit neistoty, stres či psychický
diskonfort pociťovala žalobkyňa intenzívne od marca 2010 po dobu viac ako 2,5 roka. Tieto následky
podľa jej výpovede síce v menšej miere, ale predsa, pretrvávajú až dodnes. Zvýšená intenzita útokov
zo strany susedov a spoluobčanov bola potvrdená výpoveďou manžela žalobkyne, ako aj písomnej

výpovedejejdcéry.Ideonajbližšíchpríbuznýchžalobkyne,ktorýbezprostrednevnímalireakcieokoliapo
vydaní nezákonného rozhodnutia. Rovnako svedkyňa G. A. potvrdzuje zvýšenú nevraživosť voči osobe
žalobkyne zo strany ostatných obyvateľov obce a problémy so susedmi po uvedenom rozhodnutí. Ataky
v roku 2011 sú zrejmé i z niektorých fotografií založených do spisu ( čl. 119 vysypané odpadky, vyvrátená
kanva). Priamy súvis zhoršeného psychického stavu žalobkyne s nezákonnými rozhodnutiami štátnych

orgánov diagnostikovala vo vypracovanom znaleckom posudku č. 88/2015 zo dňa 19.9.2015 i znalkyňa
v odbore psychológia PhDr. Eva Kitová, ktorá konštatuje, že u žalobkyne sú v dôsledku predmetnej
právnej veci prítomné markery posttraumatickej stresovej poruchy, generálneho adaptačného syndrómu
i akútnej reakcie na stres.

76. Na druhej strane však uvádza, že nie je úlohou súdu odškodniť žalobkyňu za subjektívne vnímanú
nemajetkovú ujmu spôsobenú susedskými spormi, ale iba striktne za ujmu vzniknutú výlučne v súvislosti
s nezákonným rozhodnutím. Bol nútený zohľadniť a izolovať ďalšie skutočnosti existujúce bez ohľadu
na vydanie nezákonného rozhodnutia, najmä existenciu konfliktov žalobkyne i jej manžela v čase
pred vydaním nezákonného rozhodnutia, ktoré výrazne prispeli k jej neobľúbenosti v obci. Jednalo

sa o susedské spory i spory so spoluobčanmi začaté v rokoch 2007, 2008, ktorých existencia v
konaní nebola sporná. Žalobkyňa mala spory s množstvom susedov (susedy T., J., U., J., suseda R.),
ktoré sa podľa výpovede snažila žalobkyňa riešiť podaniami na kompetentné štátne orgány, políciu,
obec, avšak bez relevantného výsledku. Sama konštatovala, že Obvodný úrad Sp. Nová Ves v rámcisvojej kompetencie prešetroval v priestupkovom konaní 18 jej oznámení na spoluobčanov, viedla súdne
spory, čo samozrejme neprispelo k upokojeniu interpersonálnych sporov s inými a tieto sa evidentne
negatívnym spôsobom podpísali na jej vzťahoch s okolím. Prirodzene vyústili do recipročnej reakcie

okolia,výsledkomčohobolidvekonaniavyvolanéoznámenímspoluobčanovvedenéObvodnýmúradom
Sp. Nová Ves proti nej i jej manželovi. Prvé z nich je predmetom prejednávania v tomto spore. Druhé z
nich bolo vedené na základe oznámenia Y. T., pričom z jeho výsledku - rozhodnutia Obvodného úradu
Spišská Nová Ves č. 2010/00530/289/GL/LUK zo dňa 27.8.2010 je zrejmé, že konanie vo vzťahu k
žalobkyni a jej manželovi bolo zastavené. I uvedené svedčí napriek tvrdeniam žalobkyne o tom, že

štátne orgány pri prejednávaní veci i vo vzťahu k nim postupovali zákonne, rešpektujúc platné právo, nie
subjektívne priania oznamovateľov. Rovnako samotná žalobkyňa prezentovala komplikované vzťahy na
bývalom pracovisku, útoky zo strany kolegov, rodičov i žiakov, ktoré vyústili až do obdržania výpovede
zo strany zamestnávateľa v roku 2009 (spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru začatý žalobou
zo dňa 6.10.2009, ukončený uznesením o schválení súdneho zmieru sp. zn. 7C/188/2009-792 zo
dňa 29.4.2014). Uvedené problémy samozrejme neprispievali k psychickej pohode žalobkyne, ale v

žiadnom prípade ich nemožno objektívne vyhodnotiť ako dôsledok nezákonného rozhodnutia, pretože
existovali v čase pre jeho vydaním i po jeho zrušení, a podľa ostatnej výpovede žalobkyne pretrvávajú i
v súčasnosti, t.j. po uplynutí viac ako 10-tich rokov. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovediach uvádza,
že nezákonné rozhodnutie bolo "vyvrcholením" predchádzajúcich atakov. Zároveň súd pri určení výšky
nemajetkovej ujmy musel nutne zohľadniť rozdiel v deliktuálnej závažnosti priestupku a trestného činu,

ktorý je zásadný, a v tomto kontexte najmä rozdiel medzi hroziacimi sankciami za spáchanie priestupku,
prečinu a trestného činu. Žalobkyňa bola obvinená z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1991 Zb. o priestupkoch a nezákonným rozhodnutím jej bolo
uložené pokarhanie. Ide o najmiernejšiu sankciu v rámci zákona o priestupkoch, a tento druh sankcie je
objektívne nespôsobuje tak závažnú ujmu ako je ujma spôsobená obvinenému resp. obžalovanému v

trestnom konaní a už vôbec nie takú akú je možné spôsobiť nezákonnou väzbou.

77. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda súd dospel k záveru, že žalobkyni prináleží náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú súd po zohľadnení kritérií uvedených v ust. 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. určil vo výške 4.000,- Eur. Túto sumu považoval za adekvátnu žalobkyni spôsobenej

ujme, pričom vychádzal na jednej strane (strane žalobkyne) z faktu, že 1/. rozhodnutie v priestupkovom
konaní bolo ako nezákonné zrušené, 2/. stav neistoty žalobkyne trval relatívne dlhšie obdobie (2,5
roka) a 3/. tejto nebolo poskytnuté žiadna forma (ani len v minimálnom rozsahu) morálnej satisfacie
(ospravedlnenie a pod.). Na druhej strane (strane žalovaného) však nad rámec stanovenej čiastky
považoval nárok žalobkyne za neadekvátny, ňou vnímaný ako odškodnenie ujmy en bloc. Vychádzal

z toho, že išlo o rozhodnutie v rámci konania priestupkového (nie trestného), ktorým sú riešené
spoločensky najmenej nebezpečné delikty. Zo strany štátneho orgánu jej bola uložená najmiernejšia
forma sankcie a to pokarhanie, ktorá nie je spojená so žiadnym postihom vo finančnej sfére, ani
prípadným záznamom. Morálnu ujmu spôsobenú jeho uložením, tak súd zákonite musel považovať
za podstatne nižšiu, ako by to bolo v prípade postihu/uloženia čo i len najmiernejšieho trestu v

trestnom konaní. Zároveň pri rozhodovaní zohľadnil, že žalobkyňa je síce bezúhonnou osobou, ale
interpersonálne komunikačné problémy sú u nej zaznamenávané dlhodobo. Prvé boli zaregistrované už
v rokoch 2007, 2008, existovali pred i po vydaní nezákonného rozhodnutia a napriek uplynutiu dlhého
časového obdobia (viac ako 10 rokov) pretrvávajú dodnes. Vychádzajúc z obsahu spisu má súd za
to, že u žalobkyne nešlo iba o spory výnimočné, ojedinelé, s jednou alebo iba niekoľkými osobami.

Tieto samozrejme neprispievali psychickej pohode samotnej žalobkyne (ale prirodzene ani iným ľuďom
v jej okolí), ako to vyplýva z lekárskych správ predložených žalobkyňou boli spúšťačom jej zdravotných
problémov, psychických i fyzických a jej odchodu do zahraničia.

78. Na základe takto vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že

žalobkyni prináleží náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie však v ňou požadovanej výške. Túto
stanovil prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ohlas, ako aj na dĺžku trvania neoprávneného zásahu na
sumu 4.000,- Eur (jedna pätina z požadovanej sumy), ktorá sa mu javila v tomto prípade adekvátna za
následok spôsobený žalobkyni v priestupkovom konaní.

79. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že výška nemajetkovej
ujmy požadovaná v žalobnom návrhu je neprimeraná následkom, ktoré boli nezákonným rozhodnutím
spôsobené a táto nemá byť odškodnením žalobkyne za útoky s rozhodnutím nesúvisiace.80. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

81. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

82. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

83. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

84. Súd v predmetnom spore prejednával dva samostatné nároky, a to nárok na náhradu škody vo výške

453,69 Eur a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 20.000,- Eur, oba spôsobené pri výkone verejnej
moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z..

85. V konaní o nároku na náhradu škody žalobkyňa úspešná nebola, a to ani len čiastočne. Súd sa však
zaoberal u žalobkyne možnosťou aplikácie ust. § 257 C.s.p., teda nepriznaním náhrady trov konania

protistranevtejtočastizdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Zobsahuspisuipísomnostípredložených
žalovanou súd zistil, že žalobkyňa bola nútená opustiť Slovenskú republiku, žije a pracuje v Českej
republike. V súčasnosti zmenila zamestnanie, je v skúšobnej dobe. Jej príjem činí cca 20.000,- Kč a z
tohto uhrádza nájomné 270,- Eur, financuje si stravu, cestovné. Jedná sa o ženu žijúcu v zahraničí bez
pomoci najbližšej rodiny s vážnymi zdravotnými ťažkosťami, pre ktoré má zvýšené mesačné výdavky.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd tohto názoru, že u žalobkyne existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej nepriaznivej sociálnej, ekonomickej i finančnej situácii.
Rozhodnutie o priznaní trov protistrane, by tak bolo voči žalovanej nespravodlivé, až odporujúce dobrým
mravom a mohlo by prispieť k zhoršeniu jej finančnej a majetkovej situácie. Preto v súlade s ust. § 257

C.s.p., z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Navyše bol
súd toho názoru, že nepriznanie trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry žalobcu a
nebude mať negatívny dopad na jeho ďalšie fungovanie i poukazom na to, že sa jedná o Slovenskú
republiku za ktorú jedná príslušný ústredný štátny orgán.

87. O nároku na náhradu trov konania o priznanie nemajetkovej ujmy súd rozhodol aplikujúc článok 4
ods. 2 základných princípov C.s.p., ako aj ustanovenie § 255 C.s.p., tak, že svedčí plne úspešnému
žalobcovi v rozsahu 100 % (zo súdom priznanej sumy 4.000,- Eur), pretože stanovenie výšky
náhrady finančného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu. Žalobkyňu nemožno zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za (ne)predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov

bolo potrebné ustáliť, že základom bolo konštatovanie zásahu a vznik ujmy žalobcu (nález Ústavného
súdu ČR III. ÚS 170/99 a tiež na komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C.H. Beck, 2016, s. 926).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.