Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619202768
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619202768.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: T. D., nar. X.X.XXXX,

bytom E. XXX, právne zast. Mgr. Stanislavom Fekete, advokátom, Poprad, Námestie sv. Egídia 69,
IČO: 37 789 414, proti žalovaným: 1/ L.. D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX a 2/ L.. S. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XXX, obaja právne zast. JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, Spišská Nová
Ves, Štefánikovo nám. 5, IČO: 45 006 962, v konaní zaplatenie 100,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1, 2 majú nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.4.2019 podal žalobca na tunajší súd návrh v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
1, 2 spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 100,- Eur spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania počnúc od 27.11.2018 do zaplatenia. Uviedol, že so žalovaným v 1. rade sa na stretnutí
na Obecnom úrade Obce Uloža v rámci konania o dodatočnom povolení stavby za prítomnosti
starostu dohodol na pravidlách, ktoré mali byť následne zakomponované do zmluvy upravujúcej ich
vzájomné práva a povinnosti. Za vypracovanie zmluvy, ktorá mala obsahovať na danom stretnutí
ústne dohodnuté podmienky, právnym zástupcom žalovaného v 1. rade JUDr. Františkom Pitoňákom,

poskytol žalovanému v 1. rade zálohu vo výške 100,- Eur. O jej prijatí žalovaným v 1. rade svedčí
výdavkový pokladničný doklad zo dňa 27.7.2018, parafovaný žalovaným v 1. rade. Dňa 19.8.2018
obdŕžal e-mailom návrh Zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností, do ktorej neboli poňaté všetky
ústne dohodnuté vzájomné práva a povinnosti, ale návrh zmluvy obsahoval len povinnosti žalobcu,
ktorých nedodržiavanie malo byť podľa zmluvy sankcionované zmluvnými pokutami vo výške polovice
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR za príslušný rok (podľa údajov
zverejnených na webovej stránke Štatistického úradu SR). Uvedený návrh bol tak výrazne nevyvážený

v jeho neprospech, niektoré ustanovenia sa priečili dobrým mravom, napriek tomu, že boli vypracované
právnym zástupcom žalovaného v 1. rade, teda osobou znalou práva. Nakoľko bol návrh zmluvy
sformulovaný jednostranne v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, pričom neobsahoval viaceré body,
na ktorých sa žalobca so žalovaným v 1. rade dohodli na osobnom stretnutí, on odmietol takýto návrh
podpísať. S poukazom na vyššie uvedený cit. skutkový a právny stav mal za to, že mu vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zaplatenej zálohy vo výške 100,- Eur za vypracovanie
vyššie cit. zmluvy. Je totiž zrejmé, že žalovaný v 1. rade nie je osobou oprávnenou prijímať platby

za vypracovanie zmluvy - právneho úkonu, nakoľko nemá k tomu potrebné zákonné oprávnenie.
Vynaloženie nákladov za vypracovanie advokátom, resp. inou oprávnenou osobou, žalovaný v 1. rade
žalobcovi do dnešného dňa vôbec nepreukázal. Pokiaľ by žalovanému v 1. rade vznikli reálne náklady v
súvislosti s prípravou predmetného dokumentu, tieto by mali po správnosti znášať v celom rozsahu lenžalovaní. Zo zmluvy je totiž evidentné, že bola vypracovaná v prospech žalovaných, pričom ich právny
zástupca by sa nevyhnutne dostal do konfliktu záujmov, pokiaľ by prijímal plnenie za vypracovanie
predmetného právneho úkonu aj od žalobcu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že on ako žalobca

poskytol plnenie bez právneho dôvodu a teda na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie
v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sú mu žalovaní v 1. a 2. rade povinní vydať.
Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Františka Pitoňáka, advokáta,
so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, podali dňa 28.03.2019 Odvolanie proti rozhodnutiu
Obce Uloža č.j. SU 594/2770-1/2018 Ká zo dňa 11.12.2018 v spojení s Rozhodnutím Obce Uloža

č.j. SÚ 97/3399/2019 Ká zo dňa 15.02.2019 ako príslušného stavebného úradu, podľa § 117 Zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a podľa
Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Dôvodom uvedeného
postupu žalovaných v 1. a 2. rade bola tá skutočnosť, že on nebol ochotný podpísať pre neho zjavne
nevýhodný návrh Zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností, ktorý vypracoval ich právny zástupca
a žalovaní v 1. a 2. rade neboli ochotní akceptovať doplnenia a zmeny tohto návrhu navrhnuté žalobcom.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 20.11.2018
(prevzatá žalovaným v 1. rade dňa 23.11.2018) a poslednou predžalobnou výzvou prostredníctvom e-
mailu dňa 02.04.2019, aby si splnil svoj záväzok spolu s príslušenstvom, čo však tento neučinil. Preto
požadoval okrem istiny 100,- Eur aj úrok z omeškania počnúc od 27.11.2018 do zaplatenia.

2. Dňa 7.6.2019 bol v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz sp.zn. 11C/19/2019-39 proti ktorému
podali v zákonnej lehote odpor žalovaní, preto súd uznesením zo dňa 31.7.2019 platobný rozkaz zrušil.

3. V odpore žalovaní uviedli, že so žalobou nesúhlasia. Potvrdili, že so žalobcom sa žalovaný v 1. rade
stretol dňa 18.7.2018 osobne na stretnutí na Obecnom úrade Uloža, kde za prítomnosti starostu obce

riešili podmienky a ich splnenie na dodatočné povolenie stavby žalobcu, ktorú tento postavil v rozpore
so stavebným zákonom. Jednou z podmienok uloženou žalobcovi rozhodnutím stavebného úradu zo
dňa 5.2.2018 a následne výzvou na pracovnom stretnutí v Levoči dňa 10.7.2018 ako spoločného
stavebného úradu za prítomnosti žalobcu bola podmienka, že tento predloží stavebnému úradu dohodu
o udržiavaní zjazdnosti prístupovej cesty na pozemku - parcela KN C č. XXX/X s vlastníkom pozemku,

teda žalovanými 1, 2. Z tohto dôvodu sa dňa 18.7.2018 stretli so žalobcom a vysvetlili si čo bude
obsahovať uvedená dohoda a to vo verzii A a vo verzii B, pričom táto mala obsahovať podmienky
žalovaného v 1. rade a zároveň sa dohodli kto bude znášať náklady na vypracovanie zmluvy. Náklady
na vypracovanie zmluvy mal podľa dohody znášať žalobca s tým, že ju vypracuje právnik žalovaného v
1. rade JUDr. František Pitoňák. Žalovaný v 1. rade tak kontaktoval svojho právnika, ktorý konštatoval,

že náklady na vypracovanie takejto zmluvy budú vo výške 200,- Eur, pričom neskôr mu sám zložil zálohu
vo výške 100,- Eur. Žalobca dňa 28.7.2018 prišiel osobne odovzdať žalovanému v 1. rade do jeho domu
zálohu vo výške 100,- Eur, čo je uvedené vo výdavkovom doklade zo dňa 27.7.2018 a čo žalovaný v
1. rade nepopiera. Dňa 13.8.2018 bola vypracovaná a následne dňa 19.8.2018 osobne doručená a aj
zaslaná žalobcovi samotná zmluva o úprave vzájomných práv a povinností. Žalobca po jej prečítaní iba

stroho vyhlásil, že on takúto zmluvu nepodpíše bez toho, aby uviedol s ktorou časťou zmluvy nesúhlasí
resp. zmluvu pripomienkoval. Konštatoval, že on prostredníctvom svojho právnika JUDr. Pitoňáka dal
zmluvu vypracovať, pričom so žalobcom sa takto dohodli, preto nemôže ísť z jeho strany o bezdôvodné
obohatenie, tak ako to tvrdí žalobca. Žalobca sa dokonca ústne zaviazal na zaplatenie 200,- Eur za
vyhotovenie zmluvy, pričom zaplatil iba sumu 100,- Eur a ďalších 100,- Eur musel zaplatiť priamo

žalovaný v 1. rade a to dňa 28.3.2019. Je prekvapujúce, že zmluvu vyhotovenú JUDr. Pitoňákom
následne žalobca po opakovanej výzve stavebného úradu na doplnkovom konaní dňa 25.1.2019 trochu
upravil a modifikovanú predložil žalovaným 1, 2 na podpis v snahe vytvoriť si čo najlepšie podmienky a
z toho vyplývajúce povinnosti, ktoré pre neho mali plynúť z danej zmluvy, s čím zase nesúhlasili oni. Je
teda jasné a preukázané, že žalovaní len dodržali dohodu so žalobcom, že zmluva bola vypracovaná

odbornou osobou a to vrátane dohody o znášaní nákladov na jej vypracovanie. Tvrdenie žalobcu, že išlo
o plnenie bez právneho dôvodu tak neobstojí, pretože žalovaní nemôžu prijímať plnenia za vyhotovenie
zmluvy. Konštatovanie žalobcu, že reálne náklady na prípravu dokumentu by mali po správnosti znášať
žalovaní, keďže zmluva bolo údajne vypracovaná v ich prospech uviedli, že je to len vecou pohľadu na
danú vec a ak by ich právnik prijal plnenie aj od žalobcu, tak by sa dostal do konfliktu záujmu. Opätovne

uviedli, že sa v obdobných prípadoch bežne stáva, že ak sa strany dohodnú, ako tomu bolo aj v tomto
príklade, dávajú si vypracovať zmluvu po vzájomnej dohode u advokáta, pričom súčasne sa dohodnú
aj o nákladoch na jej vypracovanie. Na predžalobnú výzvu na zaplatenie žalovanej sumy žalovaný v 1.rade reagoval a namietal zavádzanie zo strany žalobcu s náležitým vysvetlením. Od právneho zástupcu
žalobcu však nedostal žiadnu odpoveď.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 16.8.2019 konštatoval, že žalovaní v podstate nepopreli
skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Pokiaľ ide o stretnutie dňa 18.07.2018, potvrdil, že mu boli
predložené verzie dohody A a B, avšak viaceré body ako napríklad špecifikovanie presných časov a
obdobia posypu, a pod. mali byť bližšie špecifikované v predmetnej dohode. Je pravdou, že žalobca
odovzdal sumu 100,- Eur žalovanému pre účely vypracovania zmluvy medzi účastníkmi konania, v rámci

ktorej mali byť bližšie upravené body, na ktorých sa ústne účastníci konania dohodli. Avšak keď žalovaný
v 1. rade dňa 18.08.2018 osobne doniesol návrh zmluvy žalobcovi, tento bol po jej prečítaní nepríjemne
prekvapený, nakoľko návrh zmluvy vôbec nezohľadňoval viacero vecí o ktorých sa účastníci konania
bavili na stretnutí ale bol formulovaný jednostranne, len v prospech žalovaných v 1. a 2. rade s tým,
že porušenie povinností žalobcu malo byť sankcionované neprimerane vysokými zmluvnými pokutami.
Žalovaný v 1. rade pri doručení návrhu zmluvy žalobcovi výslovne uviedol, že návrh zmluvy nie je možné

pripomienkovať. To bol aj dôvod, prečo žalobca takýto návrh odmietol podpísať. Svoje vecné výhrady k
návrhu zmluvy následne formuloval vo svojom stanovisku k Zmluve zo dňa 21.08.2018. Žalovaní v 1. a
2. rade uvádzajú, že žalobca sa zaviazal uhradiť za vyhotovenie zmluvy 200,- Eur, pričom do dnešného
dňa zaplatil iba 100,- Eur a druhých 100,- Eur musel zaplatiť samotný žalovaný v 1. rade dňa 28.03.2019,
čo dokladoval výpisom z účtu. Z predmetného výpisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil svojmu

právnemu zástupcovi sumu 100,- Eur ako doplatok za prípravu zmluvy. Nie je však zrejmé, či a ak áno,
akým spôsobom bola JUDr. Pitoňákovi za vypracovanie predmetnej zmluvy uhradená aj prvá záloha
vo výške 100,- Eur. Žalovaní v 1. a 2. rade totiž nepredložili v tejto súvislosti žiaden účtovný doklad
o úhrade. Žalobca má za to, že takýto doklad ani neexistuje. Vo vzťahu k právnemu nároku žalobcu
žalovaní v 1. a 2. rade argumentujú, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko zo strany žalobcu išlo o

plnenie na základe vzájomnej dohody a teda nejde o plnenie bez právneho dôvodu, čo má preukazovať
aj skutočnosť, že: "zmluvu vyhotovenú JUDr. Pitoňákom žalobca následne po opakovanej výzve SÚ na
doplnkovom konaní dňa 25.01.2019 trochu upravil a modifikovanú predložil žalovaným v 1. a 2. rade na
podpis, aby si vytvoril čo najlepšie podmienky a z toho vyplývajúce povinnosti..." V prvom rade zdôraznil,
že ide o nepochopenie nároku, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Žalobca nespochybňuje

skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k ústnej dohode, v zmysle ktorej mal žalovaný v 1.
rade pre žalobcu obstarať vypracovanie zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností tak, ako sa
dohodli na stretnutí dňa 18.07.2018. Predmetný právny vzťah by bolo možné právne subsumovať pod
ust. § 724 Občianskeho zákonníka upravujúce príkaznú zmluvu, v zmysle ktorého sa príkaznou zmluvou
žalovaný v 1. rade ako príkazník zaviazal pre žalobcu ako príkazcu vykonať určitú činnosť - obstarať

vypracovanie zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností. Na tento účel mu žalobca aj poskytol
zálohu vo výške 100,- Eur. Poukázal na ustanovenie § 725 Občianskeho zákonníka, z dikcie ktorého
ale aj z charakteru príkaznej zmluvy vyplýva, že príkazník je povinný konať v záujme príkazcu, s ktorým
sa príkazník nesmie v priebehu výkonu príkazu dostať do rozporu. V tejto súvislosti je úplne zrejmé, že
pokiaľ sa aj účastníci konania takto dohodli, žalovaný v 1. rade konal od začiatku v príkrom rozpore so

záujmom žalobcu ako príkazcu, keď mal obstarať vypracovanie zmluvy, ktorej bol sám účastníkom s
tým, že návrh vypracoval dokonca jeho právny zástupca a ktorý návrh bol pochopiteľne jednostranne
formulovaný v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Za tejto situácie je dohoda účastníkov o tom, že
by žalobca mal znášať náklady za vypracovanie zmluvy, ktorá nie je vypracovaná v jeho záujme, v
rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná. Žalovaný navyše ani nebol osobou oprávnenou takúto

zmluvu vypracovať, keďže nemal na to potrebné zákonné oprávnenie a nebol ani oprávnený preberať
zálohy za jej vypracovanie v mene a na účet advokáta, ktorý takúto zmluvu vypracoval, keďže nebol
jeho zamestnancom, ale naopak v klientskom vzťahu. Tieto skutočnosti spolu s faktom, že žalovaný
v 1. rade ani nezdokladoval vynaloženie zloženej zálohy na vypracovanie tejto zmluvy, viedli žalobcu
k tomu, že žalobca príkaz odvolal a prostredníctvom svojho právneho zástupcu v predžalobnej výzve

zo dňa 20.11.2018 vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie zloženej zálohy vo výške 100,- Eur. Ďalej
poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého k zrušeniu zmluvy alebo je
zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal.
Tedanajneskôrdňa23.11.2018,kedybolapredmetnávýzvažalovanémudoručená,došlopreukázateľne
k zániku príkaznej zmluvy (za predpokladu že ju súd neposúdi pre jej rozpor s dobrými mravmi za

absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ). Od uplynutia lehoty 3 dní uvedenej vo
výzve,tedapočnúcdňom27.11.2018bolžalovanýv1.radevomeškanísvrátenímsumy100,-Eur,preto
si žalobca voči nemu od uvedeného dňa aj uplatňuje úroky z omeškania. Tento právny nárok má teda
charakter nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V neposlednom rade zdôraznil, že v rozporeso záujmami príkazcu nekonal len žalovaný v 1. rade, ale aj samotný právny zástupca žalovaných v
1. a 2. rade, ktorý ich aj zastupuje v tomto konaní a ktorý vo svojom vyjadrení tvrdí, že: "v obdobných
prípadoch sa bežne stáva, ak sa strany dohodnú, čomu bolo aj v tomto prípade, zmluvné strany si

dávajú vypracovať zmluvu po vzájomnej dohode u advokáta, kde sa súčasne dohodnú, kto bude znášať
náklady na jej vypracovanie." Uvedené je síce pravda, ale v prípade, že advokát jednu zo zmluvných
strán zároveň aj právne zastupuje, logicky sa dostáva do konfliktu záujmov, keďže záujmy zmluvných
strán akejkoľvek zmluvy sú zo svojej podstaty kontradiktórne. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

5. Žalovaní 1, 2 vo svojom vyjadrení zo dňa 18.9.2019 konštatovali, že zo záznamu stretnutia žalobcu na
stavebnom úrade v Levoči zo dňa 10.7.2018 vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť vypracovať
dohodu o udržiavaní zjazdnosti prístupovej cesty. Bolo teda povinnosťou samotného žalobcu iniciovať
stretnutie so žalovanými za účelom uzavretia tejto dohody. Keďže tento nekonal, starosta obce inicioval
predmetné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 18.7.2019 a aj uzavretie dohody strán, ako to bolo potvrdené
v stanovisku zo dňa 3.12.2018. Žalovaný v 1. rade na základe tohto kontaktoval právneho zástupcu

s tým, že sa bude vypracovávať dohoda na základe žalobcom odsúhlaseného návrhu. Žalovanému
v 1. rade bol dňa 18.7.2018 vystavený doklad na sumu 100,- Eur za právne služby - vyhotovenie
zmluvy o úprave práv a povinností po osobnom stretnutí žalobcu so žalovaným, kde žalovaný v 1. rade
po osobnom stretnutí so žalobcom požiadal JUDr. Pitoňáka, že bude potrebovať vypracovať zmluvu
o úprave práv a povinností, pričom pred jej vypracovaním musel sám zložiť zástupcovi zálohu 100,-

Eur, pričom za týmto účelom bol vyhotovený doklad na sumu 100,- Eur zo strany právneho zástupcu.
Použitie ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka na tento prípad podľa ich názoru nie je možné,
pretože zmluva sa vypracovávala pre obe zmluvné strany, kde sa ústne dohodli aj o nákladoch na
jej vypracovanie. Žalovaný v 1. rade nepostupoval v rozpore so záujmami žalobcu, obsah zmluvy bol
vypracovaný v nadväznosti na to, aké požiadavky uložil stavebný úrad žalobcovi pri schválení jeho

stavby, pričom žalobca po doručení zmluvy a prečítaní jej obsahu, túto pripomienkovať a následne i
podpísať odmietol. Opätovne poukázali na to, že sám žalobca po opakovanej výzve na doplnkovom
konaní pred stavebným úradom dňa 25.1.2019 upravil a modifikoval zmluvu a predložil ju na podpis v
snahevytvoriťsičonajlepšiepodmienkyaztohovyplývajúcepovinnosti,sčímzasenesúhlasiližalovaní.
Totožnosť obsahu zmluvy vypracovanej JUDr. Pitoňákom a následne prepracovanej žalobcom je na

90 % rovnaká. Mali za to, že oni len dodržali dohodu so žalobcom, takže tvrdenie, že ide o plnenie
bez právneho dôvodu a že žalovaný nemohol prijímať plnenie napriek tomu, že toto bolo dohodnuté
medzi oboma stranami neobstojí. Zároveň sa dohodli, že po podpise zmluvy sa vykoná vyúčtovanie
nákladov na jej vyhotovenie. Žalobca mal záujem podpísať zmluvy s pôvodným obsahom ak by sa
súčasne vylúčilo ustanovenie o tom, že povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy neprechádzajú na nového

vlastníka nehnuteľností. Žiadnemu zrušeniu zmluvy nedošlo, a preto aj výzva právneho zástupcu zo dňa
23.11.2018 bola bezdôvodná.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.1.2020, ktorého sa osobne zúčastnil žalobca, jeho právny
zástupca,žalovanýv1.radeajehoprávnyzástupca.Žalovanáv2.radesanapojednávanienedostavila,

jej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca, preto súd vo veci pojednával v zmysle ustanovenia § 180
C.s.p. v neprítomnosti žalovanej v 2. rade.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. rade, svedka U. J. a U.. F. D.,
oboznámením sa s dokladom o úhrade zo dňa 27.7.2018, zmluvou o úprave práv a povinností zo dňa

13.8.2018 (verzia A), zmluvou o úprave práv a povinností zo dňa 1.2.2019 (verzia B), stanoviskom
k zmluve o úprave vzájomných práv a povinností adresovaným žalobcom Stavebnému úradu Uloža,
predžalobnou výzvou zo dňa 20.11.2018, poslednou predžalobnou výzvou zo dňa 2.4.2019, odvolaním
žalovaných proti rozhodnutiu obce Uloža zo dňa 27.3.2019, záznamom z pracovného stretnutia na
Mestskom úrade v Levoči zo dňa 10.7.2018, žiadosťou o vyjadrenie k stretnutiu strán konaného dňa

18.7.2018 adresovanej žalovaným v 2. rade Obecnému úradu Uloža zo dňa 26.11.2018, stanoviskom
Obce Uloža zo dňa 3.12.2018, výpisom z účtu právneho zástupcu žalovaných zo dňa 28.3.2019, e-
mailovou korešpondenciou žalovaného v 1. rade a právneho zástupcu žalobcu, pokladničným dokladom
č. 0002 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vybudoval stavbu a za účelom jej legalizácie bolo vyvolané
územné konanie, ktoré sa uskutočňovalo priamo u jeho doma. Na obecnom úrade ako stavebnom úrade
v tejto veci boli dohodnuté tri body, presne si už nepamätal aké to boli ale vypracovanie geometrického
plánu a projektovej dokumentácie a dostal sa tam aj bod 4 ako podmienka legalizácie stavby ato uzavretie dohody o právach a povinnostiach. Tento bod bol ako podmienka vsunutý až neskôr.
Dohodu si so žalovaným u starostu riadne špecifikovali, išlo o udržiavanie cesty, ktorú majú v podielom
spoluvlastníctve. On trval na tom, aby bolo v dohode zaznamenané akým spôsobom sa má vykonávať

posyp, ako sa to bude riešiť v prípade jeho práceneschopnosti, odcestovania a pod. Dohodli sa, že
poplatky za vypracovanie zmluvy pôjdu pol na pol, až následne sa so žalovaným dohodli, že to zaplatí
iba on. Žalovanému zaplatil zálohu 100,- Eur a na základe tohto on mal dať aj dal vypracovať zmluvu,
ktorej podstatné náležitosti boli dohodnuté. Návrh zmluvy mu skutočne bol doručený, avšak neboli tam
zaznamenané dohodnuté veci, žalovaný mu oznámil, že zmluvu nemožno pripomienkovať. Zároveň v

zmluve boli dohodnuté zmluvné pokuty o ktorých sa nedohodli. Nie je pravdou, žeby celá stavba bola
čiernou stavbou, on mal povolenie na stavbu prístrešku, potom tam ešte potiahol záhradný domček a
oplotenie, čo spôsobilo zatienenie cesty. Podľa jeho názoru problém spôsobuje možné tienenie, ale aj
voda z polí, ktorá steká na túto príjazdovú cestu a v zime mrzne. V čase keď sa vypracovávala zmluva
na konci roka 2018 ešte netušil, že sa do budúcna bude ženiť a že polovicu nehnuteľností prevedie na
manželku, takže nie je pravdou, žeby zmluvu nechcel podpísať účelovo, preto aby do budúcna nebola

zaťažená jeho manželka resp. iný subjekt. Oženil sa v marci 2019. Návrh zmluvy mu bol zaslaný aj e-
mailom, ale žalovaný tvrdil, že tento sa pripomienkovať nedá.

9. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2016 začal žalobca s výstavbou záhradného
domčeka. Táto výstavba mala dve roviny, jedna bola papierová a druhá bola ústna. Stavba síce bola

povolená ako drobná stavba a žalobca aj začal s jej realizáciou, malo ísť o nehnuteľnosť do 25 m2,
avšak následne nešlo o drobnú stavbu ale o prístavbu k rodinnému domu, z čoho vznikla nehnuteľnosť
v rozsahu 90 m2. Už v čase keď žalobca začal s výstavbou, s čím oni spočiatku súhlasili, nevediac, že
pôjde o prístavbu, tento mal vydané povolenie, čo im však zamlčal. Až zima 2017/2018 ukázala negatíva
samotnej stavby. V januári 2018 konkrétne 30.1.2018 sa stretli u žalobcu doma on s manželkou, žalobca

s partnerkou a ďalším susedom za asistencie pracovníčok stavebného úradu. Snažili sa poukázať na
negatíva tejto stavby a namietať. Keďže však žalobca nebol ochotný ich námietky akceptovať, spísali
tieto na papier a doručili príslušnému stavebnému úradu. Za hlavný problém, ktorý vznikol v súvislosti
s prístavbou žalobcu považoval ľad. Stavebný úrad žiadal, aby bolo uzavretá dohoda o užívaní stavby
napriek tomu, že najprv to odmietal, avšak po ohliadke na mieste samej prišiel na negatíva stavby a

vydal rozhodnutie, konkrétne dňa 5.2.2018, kde okrem troch podmienok uložil žalobcovi aj 4. podmienku
- uzavretie dohody o udržiavaní cesty. Táto kompetencia ako si naštudoval vyplýva stavebnému úradu
zo Stavebného zákona, avšak vyplýva aj z ustanovení Občianskeho zákonníka o neúmernom zatienení.
Následne stavebný úrad konanie prerušil na 60 dní s tým, že žalobca mal predložiť dohodu o užívaní.
Ani po uplynutí tejto lehoty však úrad vo veci nekonal a až dňa 10.7.2018 bol žalobca vyzvaný na

predloženie dohody pod sankciou odstránenia nelegálnej stavby. Dňa 18.7.2018 inicioval starosta ako
mediátor stretnutie na obecnom úrade, kde on predložil verziu A a B dohody o vzájomných právach.
Túto vypracoval v hrubých rysoch on sám a nachádza sa aj v samotnom spise. Za asistencie starostu
si obe prešli 2-krát, dohodli sa na uzavretí verzie A a vtedy sa bavili aj o nákladoch na vyhotovenie
zmluvy v právnickom znení zo strany advokáta. Následne sa to malo platiť 50 na 50, ale keďže samotný

spor vyvolal žalobca a povinnosť bola uložená jemu, sa dohodli, že celú sumu zaplatí on sám. Bavili sa
aj o tom, koho právnik zmluvu podľa prerokovanej verzie A pripraví. Žalobca uviedol, že jeho právna
poradkyňa nemôže, lebo nemá čas, tak sa on kontaktoval so svojim právnym zástupcom o čom žalobca
vedel a dal vyhotoviť zmluvu jemu. Dňa 27.7.2018 mu žalobca poukázal sumu 100,- Eur ako zálohu
na vypracovanie zmluvy. Následne začal na zmluve pracovať advokát, tento komunikoval s katastrom

i staveným úradom o čom svedčí aj rozhodnutie stavebného úradu, ktorého súčasťou je práve verzia
A vypracovanej zmluvy. Nie je pravdou, žeby nemal zmluvu žalobca k dispozícii na pripomienkovanie,
pretože on mu jeden exemplár zmluvy doručil do jeho domu osobne, na čo žalobca argumentoval, že či
bude zmluvu pripomienkovať písomne priamo do textu, tak mu na jeho požiadanie na pripomienkovanie
poslal zmluvu aj e-mailom. Po preštudovaní žalobca odmietol túto zmluvu podpísať a nedoručil mu ani

žiadne pripomienky. On ďalšie konanie neinicioval s tým, nech konajú ďalšie štátne úrady resp. žalobca.
V konaní boli maximálne ústretoví rovnako pri vyhotovovaní a pripomienkovaní samotnej zmluvy, avšak
po reakciách žalobcu odvolali všetky súhlasy súvisiace s legalizáciou stavby žalobcu. Reakcia na to
bola práve výzva zo strany právneho zástupcu žalobcu s ktorým sa následne vec skonzultovala, oni
odvolali nesúhlas s tým, že v prípade problémov sa obrátia na súd a bude to riešené v tejto rovine.

Následne bolo zo strany stavebného úradu vydané rozhodnutie, proti ktorému sa odvolal samotný
žalobca. Dňa 25.1.2019 on dostal komunikáciu zo strany právneho zástupcu žalobcu na ktorú riadne
reagoval. Právny zástupca žalobcu už JUDr. Fekete sa snažil aktívne pracovať na preformulovaní resp.
prispôsobení po pripomienkach samotnej dohody, pričom asi na 80 % použil pôvodnú zmluvu pripravenújeho advokátom. Keď došlo asi k 95 %-nému konsenzu medzi žalobcom a nimi, tento zmluvu odmietol
podpísať s tým, že takto sa znehodnotí jeho nehnuteľnosť. Počas celého konania boli kompromisní,
avšak bezvýsledne. Dňa 25.1.2019 bolo zvolané oficiálne doplnkové konanie pred stavebným úradom

kde sa zúčastnili sporové strany vrátane JUDr. Feketeho, kde tento pochopil samotnú podstatu problému
a začal s prepracovaním samotnej zmluvy. Na doplnenie uviedol, že vo februári a v marci 2019 stále s
JUDr. Feketem pracovali na dolaďovaní zmluvy, pričom oni trvali na dedičnosti správy komunikácie zo
strany následníkov žalobcu a on trval na tom, že pri akejkoľvek zmene vlastníctva táto povinnosť zaniká.
V tom období už podľa jeho vedomostí a podľa záznamu z katastra nehnuteľností došlo k uzavretiu

kúpnej zmluvy medzi žalobcom a vtedy jeho partnerkou a to dňa 22.2.2019, čo predstavovalo zmenu
vo vlastníctve nehnuteľností, pričom až následne v marci 2019 došlo k uzavretiu ich manželstva. Touto
zmenou by teda zanikli povinnosti údržby zo strany žalobcu. Toto konanie považoval za podvodné
konanie zo strany žalobcu, ktorý tak konal podľa ich názoru účelovo. V tejto zimnej sezóne žalobca
prefrézoval cestu po snežení dvakrát, avšak iba spoločný úsek. Ostatné si upravovali oni so susedom
C.B.. Je však nepochybné, že cestu treba udržiavať aj v časti ihneď za nehnuteľnosťou, kde sa vytvára

ľad. Toto nie je možné vypratať frézou, iba posypovým materiálom a toto zabezpečoval túto zimu on. Je
presne vidieť, kedy cestu posypoval žalobca a kedy on, pretože používajú rôzne posypové materiály,
jeho je zelenkavej farby, žalobcov červenej. O tom, že ľad nie je možné sfrézovať ani mechanicky
odstrániť sa presvedčila aj manželka žalobcu v januári 2019, kedy sa spolu so synom pokúšali ľad rozbiť
a po neúspechu sa prišli pýtať na možnosť odstránenia neho. Samotný právny zástupca žalobcu potvrdil,

že aj keď zmluva vypracovaná v pôvodnej verzii právnym zástupcom žalovaného nie je podpísaná,
žalobca ju dodržiava a vykonáva činnosti v nej uvedené.

10. Svedok U. J., starosta Obce Uloža konštatoval, že v tejto kauze medzi žalobcom a žalovaným
vystupoval ako mediátor, pretože títo sa medzi sebou nevedeli dohodnúť. Dňa 18.7.2018 inicioval

stretnutie ohľadom príjazdovej cesty k nehnuteľnostiam strán. Na tomto stretnutí sa dohodlo, že bude
vypracovaná vzájomná dohoda, túto mal dať vypracovať žalovaný prostredníctvom nejakého svojho
právnika, pričom dohodol sa obsah tejto zmluvy iba v hrubých rysoch, samotný obsah si už nepamätal.
Strany sa však dohodli, že poplatky za vypracovanie zmluvy bude znášať žalobca. Zo stretnutia sa
nerobila žiadna zápisnica. Takýchto stretnutí bolo viac, snažili sa dať susedov dokopy, pretože to bol prvý

prípad takéhoto sporu v dedine. Na stretnutie doniesol pán Š. nejaké 2 verzie dohody, ich obsah si však
už nepamätal. Týmto verziám sa venovali, v hrubom si ich prešli a žalobcom mu bolo doručené písomné
stanoviskokverziám,ktorébolinatomtostretnutíprerokované.Onpoznáproblematikupríjazdovejcesty
strán. Obec je ochotná o prístupovú cestu sa starať, v prípade, žeby sa obe sporové strany dohodli na
všetkých bodoch dohody a všetkých 4 bodoch stavebného konania. O zmluve sa so stranami bavili v

hrubom, konkrétne dojednania si nepamätal a pochyboval, že si to pamätajú i samotné strany.

11. Svedkyňa U.. F. D., manželka žalobcu uviedla, že bola prítomná v roku 2017 na územnom konaní za
účelom legalizácie stavby zrealizovanej jej manželom. Na tomto stretnutí boli okrem susedov prítomné
aj pracovníčky stavebného úradu pani B. a pani L.. Tu pracovníčky úradu konštatovali, že dohoda

ohľadom užívania príjazdovej cesty nie je predmetom stavebného konania a môže byť riešená iba v
občianskoprávnom konaní. Ona sa konaní so starostom Obce Uloža nezúčastňovala, informácie má
iba sprostredkované od svojho manžela. Dohoda bola medzi stranami vypracovaná, avšak jej body
nebolo možné akceptovať. Nebolo tam zakomponované kto by cestu udržiaval, ak by manžel odišiel
do zahraničia a pod. Zároveň ju považovala za zmluvu úžernícku a potom ako ju žalovaný manželovi

priniesol a ona si ju prečítala, na znak svojho nesúhlasu odišla. V rámci sťažností prejednávaných Obcou
Uloža na stretnutí v decembri 2019 sa zúčastnila konania na obecnom úrade, prejednávala sa sťažnosť
na poslanca obecného zastupiteľstva pána Š.Í., žalovaného v 1. rade, sa na otázku manžela sa mal
starosta vyjadriť, že do zmluvy nebolo zakomponované to, čo bolo dohodnuté. Oni príjazdovú cestu
posypovali ale keďže v decembri 2019 dal žalovaný v 1. rade trestné oznámenie, že sa pohybujú na

cudzom pozemku, posypovať prestali. Žalovaní všade umiestnili tabuľky, že cez príjazdovú cestu môže
prechádzať len ona a manžel, údajne ani jej syn cez ňu nemôže prechádzať. Z obce im na ich sťažnosť
prišlo nejaké vyjadrenie, negatívne, že sťažnosť je neopodstatnená.

12. Z pokladničného dokladu vystaveného dňa 27.7.2018 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému

"zálohu zmluvy" 100,- Eur. Na konci dokladu je zaznamenané, že doplatok 100,- Eur bude doplatený
po podpise zmluvy.13. Zo zmluvy o úprave práv a povinností zo dňa 13.8.2018 (verzia A) k podpisu ktorej nedošlo, súd
zistil, že medzi stranami boli dohodnuté podmienky údržby prístupovej komunikácie vo vlastníctve
žalovaných 1, 2 pozemku - parcela C KN č. XXX/X a stavebníkom - žalobcom a zadefinovaná miera

zodpovednosti za škody, režimu udržiavania zjazdnosti prístupovej cesty. Žalobca mal jej uzavretím
potvrdiť svoju vedomosť o porušení Stavebného zákona v súvislosti s dodatočnou legalizáciou prístavby
k jeho rodinnému domu. V článku II. - predmet plnenia zmluvy boli dohodnuté povinnosti, ktoré žalobcu
v tejto súvislosti zaväzujú. V článku III. - ostatné dojednania boli dohodnuté zmluvné pokuty pre prípad
porušenia dohody a zároveň v ňom bolo dohodnuté, že povinnosti z tejto zmluvy budú oprávňovať resp.

každého vlastníka predmetných nehnuteľností, teda prechádzajú aj na právnych nástupcov oboch strán.

14. Zo zmluvy o úprave práv a povinností zo dňa 1.2.2019 (verzia B) je zrejmé, že článok II. - predmet
plnenia zmluvy bol modifikovaný a tento sa výrazne zúžil v prospech žalobcu. Rovnako tomu bolo aj
o zmluvných pokút v článku III. - ostatné dojednania. V článku IV. - doba platnosti a ukončenie zmluvy
bolo v bode 3. dohodnuté, že zmluva zanikne, ak dôjde k zániku prístavby a oplotenia rodinného domu

žalobcu alebo ak dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Uloža C-KN č. XXX/X a č. XXX/
XX resp. C-KN č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/X. K podpisu zmluvy nedošlo.

15. Zo stanoviska k zmluve o úprave vzájomných práv a povinností adresovaného žalobcom
Stavebnému úradu Uloža súd zistil, že žalobca namietal obsah tejto zmluvy. Popísal stav, ktorý

predchádzal uloženiu tejto podmienky.

16. Z predžalobnej výzvy zo dňa 20.11.2018 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaných
na zaplatenie sumy 100,- Eur v lehote 3 dní od doručenia výzvy z dôvodu vydanie bezdôvodného
obohatenia. Na splnenie tejto povinnosti ich opätovne vyzval poslednou predžalobnou výzvou zo dňa

2.4.2019.

17. Z odvolania podaného právnym zástupcom žalovaných v konaní pred Obcou Uloža ako príslušného
stavebného úradu č.j.: SU 594/2770-1/2018 Ká zo dňa 27.3.2019 súd zistil, že títo sa odvolali proti
rozhodnutiu, ktorým bola dodatočne povolená stavba žalobcovi a to SO 01 prístavba k rodinnému domu

na pozemku parcela C-KN č. XXX/XX v k.ú. Uloža, SO 02 prístrešku pre auto na pozemku parcela C-
KN č. XXX/XX v k.ú. Uloža a SO 03 oplotenie k pozemku na pozemku parcela C-KN č. XXX/XX v k.ú.
Uloža pre stavebníka T. D., z dôvodu porušenia ustanovení Stavebného zákona.

18. Zo záznamu spísaného na Mestskom úrade v Levoči ako spoločnom stavebnom úrade dňa

10.7.2018 súd zistil, že išlo o pracovné stretnutie vo veci dodatočnej legalizácie stavby SO 01 prístavba
k rodinnému domu na pozemku parcela C-KN č. XXX/XX v k.ú. Uloža, SO 02 prístrešku pre auto na
pozemku parcela C-KN č. XXX/XX v k.ú. Uloža a SO 03 oplotenie k pozemku na pozemku parcela C-
KN č. XXX/XX v k.ú. Uloža. Stavebník T. D. bol upozornený, že pri výstavbe neboli dodržané odstupové
vzdialenosti v zmysle vyhlášky 532/2002 Z.z. a že svojou stavbou obmedzil užívanie susedného

pozemku. V závere bolo dohodnuté, že menovaný uzatvorí dohodu o udržiavaní zjazdnosti prístupovej
cesty na pozemku C-KN č. XXX/X k.ú. Uloža.

19.Zožiadostiovyjadreniekstretnutiukonanéhomedzistranamidňa18.7.2018adresovanejžalovaným
v 1. rade Obecnému úradu Uloža zo dňa 26.11.2018 súd zistil, že žalovaný v 1. rade požiadal obec o

vyjadrenie či žalobca na stretnutí konanom na Obecnom úrade Uloža dňa 18.7.2018 konal slobodne a
bez nátlaku a či vyjadril súhlas s vypracovanou dohodou - verziou A.

20. Zo stanoviska Obce Uloža zo dňa 3.12.2018 súd zistil, že starosta obce potvrdil uskutočnenie
stretnutia medzi stranami dňa 18.7.2018 na žiadosť Stavebného úradu Uloža. Obsahom stretnutia bolo

vypracovanie návrhu zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností vo veci legalizácie prístavby k
rodinnému domu T. D.. Na stretnutí sa okrem strán zúčastnil i starosta obce. Tento potvrdil, že časti
popísaného priebehu stretnutia sú pravdivé a T. D. konal slobodne a bez nátlaku.

21.Zvýpisuzúčtužalovanéhov1.radevedenéhovSLSP,a.s.súdzistil,ževprospechúčtuAdvokátskej

kancelárie JUDr. Pitoňáka bola dňa 28.3.2019 prevedená suma 100,- Eur ako doplatok za prípravu
zmluvy.22. Z pokladničného dokladu č. 0002 zo dňa 18.7.20018 súd zistil, že JUDr. Pitoňák potvrdil prevzatie
sumy 100,- Eur za právne služby.

23. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 150 ods. 1,2, C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

25. Podľa § 151 ods. 1,2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

27. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich
schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to

nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

28. Podľa § 726 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí
vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si
ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri

voľbe zástupcu.

29. Podľa § 728 Občianskeho zákonníka, pr íkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť
príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok

nedostavil.

30. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či strana uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich
skutkových tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v
konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch,
kde určitá právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky z

hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom skutkových tvrdení leží na tej strane, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j., že ide o toho, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí.

33. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca v rozpore so stavebným
zákonom postavil namiesto ohlásenej drobnej stavby prístrešku v rozlohe do 25 m2, nehnuteľnosť v
rozlohe 90 m2 a to prístavbu k jeho rodinnému domu na pozemku parcela C-KN č. XXX/XX v k.ú.
Uloža, prístrešok pre auto na pozemku parcela C-KN č. XXX/XX v k.ú. Uloža a oplotenie k pozemku.Výstavbou prístavby v bezprostrednej blízkosti cestnej komunikácie tak spôsobil stav permanentného
tienenia, v dôsledku ktorého v zimnom období cesta zamŕza, stáva sa nebezpečnou pre ľudí a ohrozuje i
ich majetok, keďže sa po nej jazdí motorovými vozidlami. Podmienkou stavebného úradu pre dodatočnú

legalizáciu stavby žalobcu bolo uzavretie dohody týkajúcej sa starostlivosti o túto komunikáciu v
podielovom spoluvlastníctve strán.

34. Žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach uviedol, že so žalovaným uzavrel ústnu príkaznú zmluvu
predmetom ktorej bolo obstaranie vyhotovenia zmluvy o úprave práv a povinností zo strany žalovaného

v 1. rade na uzavretie ktorej ho zaviazal príslušný stavebný úrad v konaní o legalizovaní nepovolenej
stavby. Zmluva mala byť obstaraná prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného JUDr. Františka
Pitoňáka, pretože jeho právna poradkyňa na vypracovanie zmluvy čas nemala. Obsah zmluvy bol v
hrubých rysoch stranami za asistencie starostu Obce Uloža dohodnutý a tento mal byť zakomponovaný
do písomnej zmluvy. Malo sa jednať o verziu "A" zmluvy predloženú v konaní. Dohoda o úhrade
poplatkov za spísanie zmluvy advokátom žalovaných finálne znela tak, že poplatky uhradí výlučne

žalobca, ktorý nelegálny stav spôsobil.

35. V prvom rade sa teda súd zaoberal právnou kvalifikáciou vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Po
právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že pohľad žalobcu nie je správny a s jeho názorom, že
išlo o príkaznú zmluvu uzavretú v súlade s ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka sa nestotožnil.

Zo samotnej žaloby i z výsluchu sporových strán vyplynulo, že zmluvu o úprave vzájomných práv a
povinností mal vyhotoviť advokát JUDr. Pitoňák pre obe zmluvné strany, s ich súhlasom, na základe
stranami dohodnutých a odkonzultovaných podmienok. Že išlo o konanie advokáta na príkaz a v
prospech oboch strán je zrejmé i z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by bolo žalobcom (ako
domnelým príkazcom) udelené žalovanému (ako domnelému príkazníkovi) splnomocnenie vo forme

plnomocenstva,oprávňujúceho honakonanievočitretímosobám,tedavtomtoprípadevočiadvokátovi.
Vychádzajúc z uvedeného bol súd toho názoru, že v prípade konania sporových strán nešlo o uzavretie
príkaznej zmluvy a teda konanie žalovaného v 1. rade nie je možné považovať za odklon od pokynov
príkazcu resp. ich porušenie v zmysle ust. § 725 Občianskeho zákonníka.

36. Súd právne subsumoval konanie strán za uzavretie zmluvy nepomenovanej v zmysle ust. § 51
Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou či na strane žalovaných 1,2 došlo k bezdôvodnému
obohateniu podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka .

37. Úlohou žalobcu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno v konaní bolo totiž preukázať, že na strane

žalovaných došlo prijatím zálohy na vypracovanie zmluvy k bezdôvodnému obohateniu a to napriek
tomu, že v konaní ani nebolo sporné a i z listinných dôkazov predložených súdu je jednoznačne
preukázané, že finančné prostriedky boli poukázané advokátovi. Tento vypracoval písomnú zmluvu,
ktorej koncept bol odsúhlasený zmluvnými stranami, čo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi i starosta
Obce Uloža a to tzv. verziu "A". Žalobca namietal, že do zmluvy boli zakomponované i zmluvné

podmienky, ktoré ústne dohodnuté neboli a zmluvu nebolo možné podľa vyjadrenia žalovaného v 1.
rade pripomienkovať. Súd však tieto tvrdenia žalobcu považoval za účelové a tendenčné, vychádzajúc
z toho, že zmluva bola žalobcovi doručená okrem papierovej podoby i e-mailom, pričom za jediný
rozumný dôvod elektronického doručenia zmluvy považuje súd možnosť robiť do zmluvy práve v jej
elektronickej podobe zásahy, pripomienky a zmeny. Tvrdeniu žalobcu, že k pripomienkovaniu zmluvy

a následnému ukončeniu kontraktačného procesu podpisom zmluvy nedošlo z dôvodu vyjadrenia
žalovaného v 1. rade, že zmluvu nemožno pripomienkovať súd neuveril, pretože snaha o uzavretie
zmluvy o údržby prístupovej cesty, napriek tomu, že nezákonný stav pôsobil žalobca, bola evidentná z
postoja žalovaného v 1. rade v priebehu konania o dodatočnej legalizácii stavby pred prísl. správnym
orgánom (udelenie dodatočného súhlasu žalovanými) i z konania pred súdom, v ktorom bola žalovaná

strana počas celého konania prístupná ku kompromisu a uzavretiu dohody. Právny zástupca žalobcu
ešte pred začatím konania vo veci samej komunikoval so žalovanými, odoslal im návrh zmluvy, ktorej
obsahbolažv90-tichpercentáchtotožnýsnávrhomzmluvyvypravovanýmJUDr.FrantiškomPitoňákom
z ktorého však vypadla možnosť zriadenia vecného bremena spočívajúceho v starostlivosti o prístupovú
komunikáciu in rem a toto sa stalo vecným bremenom in personam, ktoré by zaväzovalo výlučne žalobcu

a pri akejkoľvek zmene vlastníctva k nelegálne postaveným nehnuteľnostiam by zaniklo. Tento postoj
žalobcu súd nepovažuje za korektný v situácii, kedy závadný stav tienenia prístupovej cesty zapríčinil
výlučne on. Súd nevidí na strane žalobcu žiadny legitímny dôvod neuzatvorenia zmluvy a jeho postoj
svedčí o tom, že o transakciu nemá úprimný záujem.38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bol súd toho názoru, že žalobca hodnoverne nepreukázal
dôvodnosť žaloby, teda, že k neuzavretiu dohody o udržiavaní prístupovej cesty došlo z dôvodov na

strane žalovaných, že obsah zmluvy vo verzii "A" nezodpovedal ústnym dojednaniam a teda, že záloha
na vypracovanie zmluvy bola žalovaným prijatá bezdôvodne, preto je súd nútený konštatovať, že v
tomto smere žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a žalobu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1, 2 mali v konaní plný úspech, súd im priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.