Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 3, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011127
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320011127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/80/2020 zo dňa 12.07.2022,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. októbra 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t. č. v ÚVV Leopoldov,

u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky
a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduGalantasp.zn.2T/80/2020zodňa12.07.2022bolobžalovaný

A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že (,,citácia“)

dňa 18.02.2020 v čase približne od 11.30 hod do 12.00 hod. v obci D. – E., v rodinnom dome č. XXX/
XX pristúpil k maloletému F.. F.. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. H. E. XXXX/XX, ktorý sedel
vholičskomkresleapriložilmuotvorenénožničkynalýtkopravejnohyapovedalmu,žesimározmyslieť,

či mu dá peniaze alebo nie, na čo maloletý F.. F.. nar. XX.XX.XXXX mu odpovedal, že mu vie dať 3
€, následne ho obžalovaný udrel päsťou do pravého ramena a oznámil mu, že keď mu dá peniaze,
môžu byť kamaráti, avšak maloletý F.. F.. nar. XX.XX.XXXX mu požadované peniaze odmietol dať, na
čo obžalovaný poslal svojho maloletého brata B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., I. E. XXXX/XXXpo palicu, pričom tento mu doniesol gumené kladivo žltej farby, ktorým obžalovaný maloletého F.. F..
nar. XX.XX.XXXX po ďalšom odmietnutí odovzdania peňazí buchol do pravej nohy nad koleno a potom
opätovne zobral do rúk nožnice a britvu, pričom jeden z týchto kovových predmetov priložil maloletému

F.. F.. nar. XX.XX.XXXX zozadu na ľavú zadnú časť krku s tým, aby si rozmyslel, či mu dá peniaze alebo
nie, pričom maloletý F.. F.. nar. XX.XX.XXXX nakoniec dal obžalovanému požadované 3 €, čím svojím
konaním obžalovaný spôsobil maloletému F.. F.. nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 3 €.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri)
roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 200-202 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 12.07.2022 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, v dôsledku čoho súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po prijatí
jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom
opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov – Odpis registra trestov, výpis z Centrálnej evidencie

správnych deliktov a priestupkov a hodnotenie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na
výkon väzby Leopoldov.

Okresný súd u obžalovaného vzhliadol jednu významnú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval.

U obžalovaného nebola zistená prítomnosť žiadnej priťažujúcej okolnosti. Čo sa týka obhajobou
konštatovanej poľahčujúcej okolnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku
mladistvých,okresnýsúduviedol,žeobžalovanývek21rokovdovŕšildňaXX.XX.XXXX,vdôsledkučoho
už v čase spáchania skutku (dňa 18.05.2020) nebol osobou blízkou veku mladistvých, keďže v posledný
deň, kedy ide o osobu blízku veku mladistvých je deň dvadsiatich prvých narodenín osoby. Rovnako tak

nepriznal obžalovanému ani obhajobou navrhovanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, nakoľko vzhľadom na 12 záznamov evidovaných vo výpise z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov nemohol konštatovať, že by obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život
a ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, keďže pre jej priznanie sa vyžaduje,
aby obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, ktorá je založená na aktívnej spolupráci

páchateľa pri objasňovaní jeho trestnej činnosti pri vyšetrovaní, k čomu podľa názoru okresného súdu
neprišlo. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností v pomere 1:0, okresný súd postupoval podľa §
38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti
Trestného zákona 7-12 rokov o jednu tretinu.

Z dôvodu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, okresný súd s prihliadnutím
na okolnosti skutku a osobu páchateľa (škoda v zanedbateľnej výške 3 €, obžalovaný nebol doposiaľ
súdne trestaný) pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu už upravenej
trestnej sadzby. Okresný súd k mimoriadne zníženiu trestu pristúpil aj s poukazom na § 39 ods. 1
Trestného zákona, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu a aj pomery páchateľa mal za to, že by

použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne
a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. S prihliadnutím na osobu
páchateľa,najmänaskutočnosť,žeobžalovanýneboldoposiaľsúdnetrestaný,okresnýsúdukladaltrest
odňatia slobody na samotnej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 4 roky a 8 mesiacov,
pričom takýto trest považoval z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý.

Okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Navyše, zaradenie do ústavu s vyšším stupňomstráženia by podľa názoru okresného súdu nijakým spôsobom v danom prípade nepomohlo k lepšej
resocializácii a takpovediac k usporiadaniu si morálnych hodnôt obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote a to ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení
rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný A. B. (č.l. 199 spisu).

Prokurátor okresnej prokuratúry si ponechal lehotu na podanie odvolania, pričom v písomnom podaní zo
dňa 13.07.2022 (č.l. 199 spisu) uviedol, že podáva odvolanie proti napadnutému rozsudku v neprospech

obžalovaného, čo do výroku o treste. Prokurátor okresnej prokuratúry podané odvolanie vzal späť (č.l.
217 spisu), čo Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 04.08.2022, č. k. 2T/80/2020-219, zobral na
vedomie.

Odvolanie obžalovaného jeho obhajkyňa JUDr. Andrea Kuruczová odôvodnila v písomných podaniach
(č.l. 210-214 a č.l. 226-227 spisu).

V odvolaní obžalovaný zhrnul obsah napadnutého výroku rozsudku. Uviedol, že odvolanie podal najmä
z dôvodu podstatných chýb konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, ďalej preto, že
boliporušenéustanovenia,ktorýmisamázabezpečiťobjasnenievecialeboprávoobhajoby,okresnýsúd
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a najmä z dôvodu, že uložený

trest je neprimeraný a nezákonný.

Okresný súd neprihliadol na okolnosti daného prípadu, najmä na tú skutočnosť, že sa ku spáchaniu
skutku priznal a tento úprimne oľutoval. Vydaný rozsudok v danej veci nezodpovedá zásadám ukladania
trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, pričom vydaný trest je neprimerane prísny, nakoľko mu

neboli priznané nasledovne poľahčujúce okolnosti a to poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. d),
písm. j) a písm. n) Trestného zákona, ktoré v odvolaní bližšie opísal. Dôsledkom uvedeného postupu
bol následne okresným súdom nesprávne ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Vo
vzťahu k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Trestného zákona uviedol, že skutok spáchal v čase,
keď mal 21 rokov, t. j. vo veku, ktorý trestný zákon považuje za vek blízky veku mladistvým. Skutok,

ktorého sa dopustil považuje za jeho mladícku nerozvážnosť, teda jeho mladý vek mal zrejmý vplyv na
jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. Vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona uviedol, že nespáchal žiaden trestný čin, teda nemá v odpise z registra trestov žiaden
relevantný záznam.

Poukazujúc na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona a na uznesenie NS SR zo dňa 25.10.2016,
sp. zn. 4 Tdo 63/2016 uviedol, že od počiatku začatia trestného stíhania sa k spáchaniu uvedeného
skutku priznal, tento oľutoval a po celý čas napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Tým, že
pred súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto
podľa jeho názoru je takýto postoj nevyhnutné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť. Prvostupňový súd

mu preto mal priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a zároveň podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona. Okresný súd mu však napriek vykonanému vyhláseniu nepriznal
túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pričom týmto postupom došlo
k nesprávnemu ustáleniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda možno konštatovať
porušenie § 38 ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného. V tejto súvislosti poukázal na časť

rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/71/2020 zo dňa 21.07.2020, na základe ktorého mal za
to, že tento je možné analogicky aplikovať aj na jeho prípad.

Obžalovaný poukázal aj na to, že jeho obhajkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 12.07.2022 navrhla
i mimoriadne zníženie trestnej sadzby podľa § 39 Trestného zákona. Dôvodil to tým, že je nekonfliktný,

pokojný a bežný typ človeka, nemá za sebou kriminálnu minulosť, čo potvrdzuje jeho odpis z registra
trestov a tiež uviedol, že nie je konzumentom omamných a psychotropných látok. Najväčšmi ho mrzí
skutočnosť, že je mladý človek, ktorý pred výkonom väzby viedol riadny život, riadne pracoval pri stavbe
nemocnice pre spoločnosť Bory Mall a mal zabezpečený pravidelný mesačný príjem. Je síce pravdou, že
v jeho prípade prvostupňový súd aplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, no mal za to, že

v porovnaní s aktuálnou rozhodovacou praxou v obdobných prípadoch ako napr. v rozsudku Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 1T/95/2021 zo dňa 26.04.2022, na ktorý bližšie poukázal, prichádza v jeho
prípade, za vzájomného zváženia vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa jeho osoby, uloženie
trestu v nižšom rozsahu.Vzhľadom k tomu, že podľa názoru obžalovaného súd mohol použiť ustanovenia o mimoriadnom znížení
trestu, tak pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, súd mal správne zohľadniť jeho kritický postoj k trestnej

činnosti, skratové konanie, vyhlásenie o vine a najmä skutočnosť, že je mladý človek, na ktorého výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska resocializácie nemôže mať vhodný vplyv. V tomto
prípade okresný súd mohol prihliadnuť na vyššie citované ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Trestného
zákona a uložiť mu trest nižší, až do 2 rokov. S poukazom na uvedené mal za to, že ide o také okolnosti
prípadu, ktoré sú mimoriadne. Trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený prvostupňovým súdom, aj keď

už po mimoriadnom znížení, tak v rozsahu 4 rokov a 8 mesiacov dôvodne pociťuje podstatne citeľnejšie
než iní páchatelia.

S ohľadom na vyššie uvedené mal za to, že uložený trest je neprimerane prísny a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti je toho názoru,
žeokresnýsúdmalokrempriznaniaďalšíchpoľahčujúcichokolnostíprihliadaťajnavyššiešpecifikované

okolnosti, ktoré môžu byť predpokladom pre mimoriadne zníženie trestu v nižšom rozsahu.

V písomnom doplnení odôvodnenia odvolania obžalovaný uviedol, že vo vzťahu ku argumentácii
okresnéhosúduuvedenejnastrane5.odôvodneniarozsudku,sastýmtonázoromnestotožňuje.Dôvodil
to tak, že je mladý človek, uvedomuje si svoje zlyhanie, avšak trest uložený rozsudkom okresného súdu

považuje za mimoriadne prísny. V kontexte ustanovenia § 39 Trestného zákona poukázal na závery
uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 814/2016 zo dňa 04.11.2016. Mimoriadne zníženie trestu je zo strany
súdu reakcia, ktorá má vychádzať v ústrety ku kritickému postoju obžalovaného. Uloženie trestu odňatia
slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov je podľa názoru obžalovaného mimoriadne prísne pre prvýkrát
súdne trestaného mladého páchateľa, na ktorého doposiaľ nepôsobili trestnoprávne sankcie. Uvedené

chyby konania majú podľa jeho názoru vplyv na skutkový a následne právny stav a bez ich odstránenia je
nutné konštatovať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a tým aj predčasnosť rozhodnutia súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Galanta sp. zn. 2T/80/2020 zo dňa 12.07.2022 vo výroku o treste zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d)

a písm. e) Trestného poriadku a postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec na nové
konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že mu uloží trest v nižšom
rozsahu.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, obhajkyne obžalovaného
a prokurátora krajskej prokuratúry. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne
upovedomený, upovedomenie prevzal dňa 02.09.2022.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že odvolacie námietky
obžalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. S argumentáciou obžalovaného, že trest
uložený I. stupňovým súdom je neprimerane prísny, sa absolútne nestotožnil. Okresný súd Galanta pri
nesprávnom poukázaní na ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona namiesto správneho aplikovania
§ 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, avšak pri správnom poukázaní ustanovenia § 39 ods. 4

Trestného zákona, uložil za použitia ďalších zákonných ustanovení trest odňatia slobody znížený o celú
jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Napriek tomu, že na mienenú
výšku odňatia slobody by priznanie ďalších obžalovaným navrhovaných poľahčujúcich okolností, ako
už priznaná poľahčujúca okolnosť, nemá podstatný vplyv. Mal za to, že priznania troch obžalovaným
navrhovaných poľahčujúcich okolností v danom prípade vôbec neprichádza do úvahy a to vzhľadom

na výsledky vykonaného dokazovania. S vyhodnotením existencie jednej poľahčujúcich okolností
a neexistencie iných poľahčujúcich okolností a s dôvodmi, pre ktoré Okresný súd Galanta neuložil ešte
nižší trest, sa tento riadne vysporiadal v odôvodnení rozsudku, s čím sa možno plne stotožniť. Preto
z uvedených dôvodov navrhujem odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319
Trestného poriadku.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní, pričom mala za to,
že trest uložený Okresným súdom Galanta je neprimerane prísny vzhľadom k tomu, že ide o mladého
človeka,ktorýnikdypredtýmnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody.Vzhľadomnauvedenénavrhujeme,aby odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a podľa § 51 ods. 1
Trestného zákona mu takto uložený podmienečný trest uložil s probačným dohľadom a súčasne uložil
skúšobnú dobu.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že ľutuje to, čo spravil. Pripojil sa k názoru svojej obhajkyni.

Podľa § 317 ods. l Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. l.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.

3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a to v časti výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu, avšak z iných dôvodov ako namietal obžalovaný, preto bolo nevyhnutné napadnutý
rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku, pričom odvolací súd v uvedenej

časti sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil :

prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 20.08.2020 pod č. 2 Pv 177/20/2202-7 obžalobu na A. B. pre

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona a s poukazom § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona;

okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to

hodnotenia obžalovaného z ÚVV Leopoldov, odpisu registra trestov obžalovaného a výpisu z evidencie
priestupkov správnych deliktov a priestupkov obžalovaného.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku

urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky podľa §
333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom
prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol tieto vyhlásenia prijať, tak okresný súd
postupoval správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a vykonal dokazovanie ohľadne trestu, náhrade škody a ochranných opatrení. Keďže v tomto

smere žiadne sporné otázky neboli, krajský súd nepovažoval za potrebné sa k tejto otázke bližšie
vyjadrovať.

K výroku o treste

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa

navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmiprevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému

postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. 4 To 7/2013).

Prvostupňový súd sa vyššie uvedenými ustanoveniami pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne
neriadil. Pri úvahách, aký druh trestu by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného, jeho zavinenie,

následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Tým
je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť na ochranu spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším

členom spoločnosti – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi
trestnou represiou a prevenciou.

Vychádzajúczuvedenýchskutočnostívichsúhrneodvolacísúdkonštatuje,ževtomtosmerejepotrebné
vytknúť súdu prvého stupňa, že pri ukladaní trestu zvolil nesprávny postup, keď aplikoval ustanovenie §
39 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko správne nezohľadnil
všetky relevantné skutočnosti, za ktorých bol skutok spáchaný ako aj osobu obžalovaného. Okresný

súd pri použití ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zákona opomenul, že obžalovaný bol v minulosti viackrát
(doposiaľ12-krát) priestupkovo postihnutý, pričom z výpisu z evidencie priestupkov rezultuje, že sa
nejednalo len o priestupky na úseku cestnej premávky, ale aj o priestupky proti majetku, priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti verejnému poriadku a priestupky na úseku civilnej
ochrany. Taktiež osoba obžalovaného (najmä skutočnosti, že je nemajetný a nemá trvalé zamestnanie),

ako aj okolnosti spáchania skutku (obžalovaný spáchal skutok na maloletej osoby, pričom použil
zbraň – nožničky, kladivo a tiež násilie – udrel poškodeného po tvár, ako aj výška škody v sume 3
Eurá, ktorá nie je zanedbateľná, ale svedčí o charaktere obžalovaného) nespĺňajú existenciu takých
mimoriadnych skutkových okolností prípadu, ktoré by zakladali možnosť uloženia trestu vo výmere
nižšej, ako ustanovuje Trestný zákon. Pokiaľ chcel okresný súd obžalovanému mimoriadne znížiť trest

malpostupovaťspoukazomnaustanovenie §39ods.2písm.d),ods.4Trestnéhozákonaperanalogiam,
nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný.

Z prezentovaných dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a sám uložil obžalovanému trest v súlade s Trestným zákonom.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť

rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
c) závažnejším spôsobom konania
d) na chránenej osobe.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

ObžalovanémuA.B.uložiltrestodňatiaslobodyvovýmere4(štyri)rokya8(osem)mesiacov,zapoužitia
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona a za priznania jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l) Trestného zákona.

Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby vyplývajúcej z ustanovenia § 188 ods. 2

Trestného zákona, ktorá je 7 (sedem) rokov až 12 (dvanásť) rokov.

Skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, túto
krajský súd, rovnako ako okresný súd, zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l)
Trestného zákona. Keďže u obžalovaného prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods.

3 Trestného zákona, znížila sa v jeho prípade horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3,
teda po úprave zohľadňujúcej prevahu poľahčujúcich okolností bola trestná sadzba v rozpätí 7 (sedem)
rokov až 10 (desať) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Pri ukladaní trestu krajský súd zohľadnil limity určovania konkrétnej výmery trestov, ktoré sú ukladané

na podklade aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 3 písm.d) Trestného
zákona. Prostredníctvom predmetného ustanovenia sa reguluje rozsah rozšírenej diskrečnej právomoci
súdu, ktorá mu je poskytnutá v rámci § 39 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona za účelom precizovania
individualizácie trestu. Limitácia diskrečnej právomoci súdu je vystavaná ako zákonná reštrikcia, ktorej
obsahom je eliminácia zjavne neproporčného zníženia výmery trestu. Po úprave trestnej sadzby

v zmysle § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona uložil krajský súd obžalovanému trest vo
výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Krajský súd len dodáva, že napravil pochybenie okresného súdu a pri znížení trestu použil ustanovenie
§ 39 ods.1, ods.3 písm.d) Tr.zákona ( aj keď neboli splnené zákonné podmienky) , nakoľko mu

to nedovoľuje zásada reformatio in peius, resp. princíp zákazu zmeny k horšiemu, ktorý je slovami
Ústavného súdu Slovenskej republiky potrebné chápať ako garanciu práva podávať opravné prostriedky
bez toho, aby sa zhoršilo postavenie osoby (v porovnaní so situáciou založenou pred podaním takéhoto
opravného prostriedku), ktorá buď sama podala opravný prostriedok, alebo v prospech ktorej bol
opravný prostriedok podaný inou, k tomu oprávnenou osobou (obdobne pozri uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.03.2012, sp. zn. IV. ÚS 163/2012).

Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu rešpektuje princípy právnej istoty a zákazu reformatio
in peius a zodpovedá aj kritériám stanoveným v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Správny bol výrok prvostupňového rozsudku, ktorým okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, a preto krajský súd tento výrok len prevzal do svojho rozhodnutia bez jeho zmeny, nakoľko
došlo k zrušeniu výroku o treste (navyše k tomuto trestu nemal obžalovaný žiadne námietky). Krajský

súd zhodne s názorom prvostupňového súdu ustálil, že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože výkon trestu v miernejších podmienkach lepšie
zabezpečí jeho nápravu.K odvolacím námietkam obžalovaného

Krajský súd konštatuje, že odvolacie námietky obžalovaného proti napadnutému rozsudku sú takmer

totožné s jeho predchádzajúcou argumentáciou, ktoré už uplatnil na hlavnom pojednávaní a s ktorými
sa prvostupňový súd vysporiadal už v napadnutom rozsudku. K týmto krajský súd dodáva nasledovné.

V prípade odvolacej námietky obžalovaného, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. d) Trestného zákona a teda, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, k tomu

krajský súd uvádza, že v zmysle § 127 ods. 2 Trestného zákona sa osobou vo veku blízkemu veku
mladistvých rozumie osoba po dovŕšení 18 rokov a pred dovŕšením 21 rokov veku, pričom rozhodujúci je
vek v čase spáchania skutku. Obžalovaný dovŕšil vek 21 rokov dňa 20.07.2019, a tak v čase spáchania
skutku, t. j. dňa 18.05.2020, prekročil dvadsaťjeden rokov, preto ho nie je možné považovať za osobu
vo veku blízkemu mladistvých, ale za osobu dospelú. Krajský súd len dodáva, že pre priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti podľa zákona nepostačuje, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku

mladistvých,alejenavyšenutné,abytátoskutočnosťmalavplyvnajehorozumovúavôľovúspôsobilosť,
čo nebolo u tohto obžalovaného zistené. Preto v jeho prípade tvrdiť, že išlo o mladícku nerozvážnosť,
je nielen nenáležité, ale vyslovene je táto námietka v rozpore so zákonom.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že mu mala byť priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.

j) Trestného zákona a teda, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nakoľko nespáchal žiaden
trestný čin, táto (námietka) nemá svoje opodstatnenie, nakoľko z obsahu spisového materiálu krajský
súd, totožne ako súd prvého stupňa, zistil, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu 12-
krát priestupkovo postihnutý. K tomu krajský súd len okrajovo dodáva, že pre priznanie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona nestačí iba zistenie, že osoba nebola súdne trestaná,

keďže vedenie riadneho života je širšia kategória ako nepáchanie trestnej činnosti (obdobne pozri
uznesenie NS SR pod sp. zn. 5Tdo/ 69/2019 zo dňa 15.04.2020). V konečnom dôsledku nepriznanie
tejto poľahčujúcej okolnosti ani nemalo žiadny citeľný vplyv na výšku trestu uloženého obžalovanému,
nakoľko tento nepodmienečný trest mu bol ukladaný pri spodnej hranici trestnej sadzby.

K odvolacej námietke obžalovaného, že konajúci súd aj napriek vykonanému vyhláseniu nepriznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, krajský súd s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uvádza, že aby bolo
možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. n) Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú

vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade
aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací
pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného
konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2
ods. 10 Trestného poriadku, nie len "operatívne") do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo

návrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí
v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať). V danom prípade
krajský súd nevzhliadol žiadne ďalšie aktivity obžalovaného, resp. obžalovaný neposkytol žiadnu ďalšiu
súčinnosť OČTK (okrem svojej prvej výpovede v prípravnom konaní), ktorú by bolo potrebné povyšovať
na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. V samotnej výpovedi v prípravnom

konaní navyše ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by OČTK nevedeli zabezpečiť a už predtým
nemali k dispozícií. Zároveň ani vyhlásenie obžalovaného o vine a priznanie sa ku skutku nemožno
stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko medzi nimi
navyše neexistuje objektívny súvis (obdobne pozri stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č. 5/2017 pod sp. zn. R 44/2017).

Pokiaľ obžalovaný namietal, že jemu uložený trest je neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany
postačuje aj trest kratšieho trvania, podľa názoru krajského súdu ide naopak o trest mierny, avšak
zákonný a úmerný, ktorý zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý bude
dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu tak, ako ho má na mysli Trestný zákon. Zároveň

takýto trest dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám
rozsudkom o treste tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.