Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by JUDr. Mária Nagyová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/41/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407202363
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2008:4407202363.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. H. B.,

nar. XX.X.XXXX,. bytom N. Z., T. V. č. XXXX/XX,. štátny občan SR, 2. P. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom N.
Z., T. V. č. XXXX/XX,. štátny občan SR, 3. Ľ. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., N. XX.. L. č. XXXX,. okr. P.,
štátny občan ČR proti odporkyni: M. B., nar. XX.XX.XXXX,. bytom N. Z., N. č. XXXX/XX,. štátny občan
SR, zast. Mgr. E. S., advokátkou so sídlom v N. Z., M. R. Š. č. X o neplatnosti dôvodov vydedenia takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dôvody na vydedenie navrhovateľov H. B., nar. XX.X.XXXX,. P. B., nar. XX.X.XXXX,. Ľ.
B., nar. XX.X.XXXX. ich otcom Ľ. B., nar. X.X.XXXX,. ktorý zomrel dňa 1.8.2006, naposledy bytom N. Z.,
N. č. XX. uvedené v listine o vydedení zo dňa 7.12.1998 pod spisovou značkou 229/98-E v Advokátskej

kancelárii JUDr. T. E. n e e x i s t u j ú.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom v 1, 2, 3 rade trovy konania vo výške 3.000,-Sk, do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali určenia, že závet a listina o vydedení vyhotovená dňa
7.12.1998 v N. Z. pod spisovou značkou 229/98-E sú neplatné. Poukázali na to, že nie je pravdou, že
sa o otca nezaujímali, práve naopak, ich snaženie viedlo vždy k tomu, aby sa s otcom stretávali každý
v takej miere, ako mu to práca a ďalšie okolnosti vlastného života dovoľovali. Strojcom závetu a listiny

o vydedení je hlavne manželka poručiteľa, ktorá do manželstva nedoniesla nič a chcela si zabezpečiť
majetok pre svoje dcéry. Samotná manželka poručiteľa im bránila stretávať sa s otcom, pretože ich
nevpustila do bytu z rôznymi odôvodneniami, že otec nie je doma, spí a nie je na nich zvedavý, aby tam
nechodili a neotravovali. Domnievajú sa, že poručiteľ, t. j. ich otec sa bál svojej manželky, chcel mať
od nej pokoj a preto nič nehovoril. Neboli splnené podmienky na spísanie závetu hlavne v tom, že to
nebol prejav vôle poručiteľa, ale jeho manželky, ktorá ho systematicky psychicky trápila a aby mal pokoj,
podpísal závet a listinu o vydedení. V žiadnom prípade neboli splnené dôvody vydedenia potomkov,

pretože o svojho otca prejavovali záujem o čom jeho manželka, t. j. odporkyňa nevedela, takisto podľa
svojich možností sa starali o neho a zaujímali sa o jeho zdravotný stav a pomáhali mu.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne podaním na (č. l. 13), kde uviedla, že pokiaľ sa poručiteľ
rozhodol spísať závet a listinu o vydedení má za to, že sa k takémuto vážnemu kroku rozhodol po
zrelej úvahe a z dôvodov, ktoré mu boli známe. Nikdy svojho manželka k ničomu nenútila, bol to do
poslednej chvíle života svojprávny človek, ktorého vôľu ako manželka rešpektovala. Žaloba je založená

na nepravdivých tvrdeniach, že odporkyňa mala záujem získať majetok poručiteľa. Byt, v ktorom s
poručiteľom bývali si riadne odkúpili od Mesta N. Z., dlhé roky ho užívali ako nájomcovia, nejaký čas
aj s matkou poručiteľa a jej manželom. Pre lustráciu vzťahov uviedla, že niektorí z navrhovateľov sanezúčastnila ani pohrebu svojho vlastného otca, nezaujímali sa a podnes sa nezaujímajú, kde je uložená
jeho urna, aby mu aspoň na sviatok pamiatky zosnulých mali kde zapáliť sviečku.

Navrhovateliapodanímzodňa16.8.2007(č.l.38)doručilisúdunávrhnaupresneniepetitunávrhutak,že
súd určuje, že dôvody na vydedenie navrhovateľov poručiteľom, ich otcom uvedené v listine o vydedení
zo dňa 7.12.1998 pod spisovou značkou 229/98-E v advokátskej kancelárii JUDr. T. E. neexistujú.

Uznesením 16C/41/2007-39 zo dňa 27.8.2007 súd pripustil upresnenie zmeny petitu návrhu podľa § 95

ods. 1 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, navrhnutých predvolaných svedkov a oboznámením
predložených listinných dôkazov: notárska zápisnica N 118/2006, rozhodnutie o dedičstve závet bez
dátumu, závet a listina o vydedení 229/98-E zo dňa 7.12.1998, uznesenie 16C 41/2007-39 zo dňa
27.8.2007 o pripustení zmeny petitu návrhu, písomné vyjadrenie odporkyne k návrhu č. l. (55, 56), fotka

hrobu a ďalšie listinné dôkazy a to list sestry odporkyne, potvrdenie z Mestského úradu v N. Z., správa
z Domova - penziónu pre dôchodcov a domovu sociálnych služieb v N. Z. a fotokópia knihy dochádzok
z roku 1998, správa od MUDr. A. D. a doplnená správa, pripojený spis tunajšieho súdu 8D 397/2006,
Dnot 237/2006, (č. l. 1, 7, 8, 9, 10, 11) a zistil tento skutkový a právny stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 8D 397/2006, Dnot 237/2006 má súd preukázané z oznámenia o
úmrtí, že poručiteľ Ľ. B., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom N. Z., N. XX zomrel 1.8.2006. Súd začal konanie v
dedičskej veci po poručiteľovi uznesením 8D 397/2006-3 zo dňa 31.8.2006 podľa § 175 a ods. 2 O.s.p..
Na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi poveril podľa § 38 ods. 1
O.s.p. notárku JUDr. E. P.. Pri spísaní zápisnice o predbežnom vyšetrení dňa 11.10.2006 bola prítomná

odporkyňa a 23.10.2006 navrhovatelia v 1. a v 2. rade. Na pojednávaní dňa 9.1.2007 za prítomnosti
odporkyne, navrhovateľa v 1. rade, ako splnomocneného zástupcu aj za navrhovateľa v 2. rade a i Ing.
R. H., ako splnomocneného zástupcu navrhovateľa v 3. rade poverená súdna komisárka oboznámila
prítomných o tom, že poručiteľ zriadil závet a listinu o vydedení, ktoré spísal v advokátskej kancelárii
JUDr.T.E.dňa7.12.1998.Listinouovydedeníporučiteľvydedilsvojetridetiaakodedičkuzozávetuurčil

svoju manželku. Dedič H. B. aj za P. B. uviedol, že obaja dedičia s listinou o vydedení nesúhlasia a takisto
hodlajú napadnúť platnosť listiny žalobou na Okresnom súde Nové Zámky. Splnomocnený zástupca Ing.
R. H. vyhlásil, že s obsahom listiny o vydedení nesúhlasí a že dedič túto listinu hodlá napadnúť tiež
žalobou. Uznesením 8D 397/2006-24 zo dňa 23.3.2007 súd odkázal dedičov, t. j. synov poručiteľa, aby
v lehote 30 dní podali žalobu o tom, či existujú dôvody vydedenia týchto dedičov podľa listiny o vydedení

a závetu, ktorý poručiteľ učinil dňa 7.12.1998. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2007.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení nie
sú pravdivé, pretože nie je pravdou, že za svojím otcom nechodil a nestaral sa o neho tak, ako sa na syna

patrí. Otec sa mu sťažoval, že ho odporkyňa týra, terorizuje ho a odhovárala ho, aby sa s ním stretával,
ako aj s jeho dcérou. Poručiteľ sa rozviedol s ich matkou M. B. v roku 1980 a oni ako maloleté deti boli
zverení do jej výchovy a opatery a bývali s ňou v spoločnej domácnosti. Poručiteľ nadviazal známosť v T.,
asi v roku 1993 sa vrátil do N. Z. a býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou a v roku 1994 uzavrel
manželstvo s odporkyňou. Asi rok potom navrhovateľ poručiteľa navštevoval, stretávali sa i v jeho byte

a postupne sa viackrát stávalo, že keď prišiel otca navštíviť mu odporkyňa povedala, že otec nie je
doma, že si ho neželá vidieť. Asi v roku 1998 stará matka, t.j. matka poručiteľa odišla bývať do domova
dôchodcov a od tohto obdobia sa s poručiteľom stretával asi trikrát do mesiaca, väčšinou v meste, za
prítomnosti jeho dcéry i kamarátov, alebo sami. Keď pri týchto návštevách spomenul poručiteľovi, že ho
bol navštíviť a že mu odporkyňa povedala, že nie je doma uviedol, že to nebola pravda. Pri vzájomných

stretnutiach sa poručiteľ nikdy nesťažoval na svoj zdravotný stav, neprosil ho o pomoc v súvislosti s
chorobou. Navrhovateľ vedel o tom, že otec má astmu. O smrti otca sa dozvedel od kamaráta a na
pohrebe bol len on, pretože brat P. sa v tom období staral o matku, ktorá zomrela krátko po smrti otca, t.
j. 10.8.2006. Je pravdou, že si s otcom prestali telefonovávať, pretože sa otec bál odporkyne, stretávali
sa len vonku, buď sa dohodli na stretnutí, alebo náhodne. Asi rok po svadbe, keď navštevoval otca i v

byte za prítomnosti odporkyne si všimol, že odporkyňa s tým nesúhlasí a videl na nej, že to nechce. Otec
niekedy spomínal, že odporkyňa po jeho návšteve nadávala na ich matku a zdôrazňovala, že čo vlastne
už oni majú s poručiteľom. Navrhovateľ uviedol, že občas dal poručiteľovi peniaze na cigarety, pretože
veľa fajčil i napriek tomu, že mal astmu, je pravdou, že odporca pred uzavretím manželstva do kostolanechodil, bolo to až po tom, keď sa oženil s odporkyňou. Pri spoločných stretnutiach sa otec zaujímal o
neho a o jeho dcéru, ktorá poznala starého otca a stretla sa s ním asi 2 mesiace pred tým, ako zomrel.
Medzizáľubyotcapatrilorybárstvo.Pokiaľeštebývalababkasotcomnavrhovateľmutelefonoval,potom

už nie. Raz, dvakrát sa o to pokúšal, avšak zdvihla odporkyňa. Navrhovateľ má za to, že v žiadnom
prípade neboli dané dôvody na jeho vydedenie, pretože on sám bol iniciátorom stretnutí s otcom, avšak
neskôr tam chodiť nemohol, keďže nebol vítaný zo strany odporkyne.

Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi upresnil, že ich matka sa rozviedla s otcom, keď mali 11 rokov.

Otca od malička navštevoval pravidelne, chodil k nemu domov aj po tom, keď uzavrel manželstvo s
odporkyňou. Pri návštevách hrali spolu karty, alebo človeče, avšak podľa jeho názoru mala odporkyňa
veľký vplyv na poručiteľa. Je pravdou, že k incidentu medzi ním a odporkyňou došlo asi v roku 1997,
alebo 1998, pretože prišiel za otcom po predchádzajúcom telefonáte, kedy mu povedal o svojom
probléme a on súhlasil, aby prišiel, avšak medzitým už otec o tomto probléme informoval odporkyňu,
pohádali sa s otcom a odporkyňa mu povedala, aby odišiel, že tam nepatrí a aby neotravoval otca, t.

j. poručiteľa, že on má svoju rodinu. Na druhý deň telefonovala otcovi i matka, avšak telefón zdvihla
odporkyňa, ktorá ho buchla. Navrhovateľ zdôraznil, že po uvedenom incidente do bytu otca odporkyne
nechodil, s otcom sa stretával len cez brata, keď vedel, že sa má s otcom stretnúť. Keď sa stretli na
ulici za prítomnosti odporkyne otec sa len pozdravil a nemohol nadviazať žiadnu konverzáciu. Otec mal
zakázané navštevovať svoju vnučku, t. j. dcéru navrhovateľa v 1. rade, bez prítomnosti odporkyne a

preto to robil len tajne. Navrhovateľ uviedol, že otec mal problémy so srdcom, prekonal infarkt, mal astmu
a schudol pravdepodobne z nervov. Medzi záľuby otca patrilo rybárstvo a potom ho už nebavilo nič.
Nezvykol udržiavať vzťahy s ľuďmi, ktorí by ho navštevovali a vyhľadávali doma, rok po smrti svojej
manželky sedel sám doma vo foteli a pil, občas ho navštívil bratrancov otec, prípadne chodili spolu na
pivo. Navrhovateľ uviedol, že nepozná rodinu odporkyne a stalo sa, že počas návštev v byte otca a

odporkyne viackrát odporkyňa a otec na seba kričali a hádali sa a po uvedenom konflikte už nevie, akým
spôsobom žili odporkyňa s otcom. Domnieva sa, že situáciu s odporkyňou otec trpel, lebo bol donútený
vzhľadom na jeho povahu, keďže bol slaboch a nepostavil sa na jeho stranu, keď ho odporkyňa z bytu
vyhodila. Občas otcovi dal 20-cku, pretože viac si dovoliť nemohol, pri vzájomných stretnutiach nikdy
od neho nič nežiadal. Nevie, kto sa staral o otca pri akútnom zhoršení jeho zdravotného stavu, pretože

do bytu vstúpiť nemohol a otec ho nikdy o pomoc neprosil, netelefonoval mu. Nie je zanedbateľné to,
že odkedy sa otec s jeho matkou rozviedol chodil za otcom vždy on, otec nikdy za ním neprišiel, ani
keď bol starší, ani keď bol operovaný trikrát. Vždy, keď mal otec nejaký sviatok matka na to myslela
kúpila darček, ktorý mu na sviatky odniesli. Domnieva sa, že listina o vydedení bola napísaná po tom,
ako sa on pohádal s odporkyňou a táto hádka bola príčinou toho. Dôvody uvádzané v listine o vydedení

nie sú pravdivé.

Navrhovateľ v 3. rade upresnil, že s otcom nemal celý život ani jeden konflikt. V roku 1976 odišiel po
rozvode rodičov do Českej republiky, vtedy mal 13 rokov a od tohto obdobia otca pravidelne navštevoval
tri, štyrikrát do roka. Je synom z prvého manželstva, navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú synmi z druhého

manželstva a tretia manželka poručiteľa zomrela asi po 6, 7 rokoch ich spolužitia. Na inzerát si našiel
známosť v T. a i táto družka zomrela a potom sa vrátil do N. Z. a býval u svojej matky, ktorá sa v
tom období starala o bezvládneho starého otca. V tom období otec nadviazal známosť s odporkyňou,
ktorú doviedol do bytu, kde bývali stará mama, starý otec, odporkyňa a otec. Starý otec zomrel v roku
1995 a odvtedy bývali v byte už len oni traja. Stará matka nebola ochotná znášať hádky medzi otcom

a odporkyňou a preto si ju zobrala k sebe jej dcéra, ktorá zomrela v roku 1996 a ešte určitú dobu
po smrti dcéry bývala v byte so svojím zaťom a potom odišla do domova a následne na to podpísala
súhlas otcovi a odporkyni, aby si odkúpili byt. Otca navštevoval bez ohľadu na obdobie spísania listiny
o vydedení rovnako tri, štyrikrát do roka, nikdy u neho neprespal, pretože prespával u navrhovateľov,
alebo u bratranca. Pri vzájomných stretnutiach sa otec nikdy nesťažoval, pretože v podstate pri väčšine

stretnutí bola prítomná i odporkyňa a keď išli na chvíľu von fajčiť pýtal sa na neho aj na jeho rodinu a deti.
Navrhovateľ zdôraznil, že stará mama je už asi 10 rokov v domove a počas tohto obdobia ju otec navštívil
sám iba dvakrát, ináč s ním vždy chodila odporkyňa. Pri stretnutiach sa otec na nich nesťažoval, nič po
ňom nechcel. Bol astmatik, fajčil a pil celý život, nebol to flegmatik, ale neurotik, človek bez vôle, ktorý
bol vlastne ženami, ktoré mal viac menej vedený. Navrhovateľ o rodine odporkyni uviedol, že odporkyňa

mala byt na rovnakom sídlisku ako poručiteľ, ktorý predala a peniaze dala svojim dcéram, mala chorého
vnuka a dcéra rakovinu prsníka. Sestra odporkyne bola v Austrálii a viackrát otca a odporkyňu volala
na návštevu. Na návštevu nešli hlavne preto, že otec sa bál lietať. Keď sa otec zoznámil s odporkyňou
mal 59 rokov, za sebou viac nevydarených vzťahov a vzhľadom na svoj vek znášal všetko, čo mu životpriniesol. V poslednom období bral lieky na nervy, avšak vzťahy medzi nimi boli rovnaké a nemenné. O
smrti otca sa dozvedel od bratranca, večer o deviatej, v období, keď bol na nočnej a na druhý deň na
pohreb prísť nestihol. Navrhovateľ jednoznačne zdôraznil, že otec bol bez vôle a nevedel vyplniť ani šek

a preto by nebol išiel sám za advokátom za účelom spísania takejto listiny, určite bol k tomu dotlačený.
Počas návštev dvakrát stretol v byte i dcéry odporkyne, čo bolo za prítomnosti i bratranca Ing. H.. Má
za to, že dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení sú nepravdivé.

Odporkyňa vo svojej výpovedi zdôraznila, že skutočnosti, ktoré uviedli navrhovatelia v návrhu, ako aj vo

svojich výpovediach sú špinavosti a nebola to pravda. Žila so svojím manželom, t.j. otcom navrhovateľov
14 rokov a s radosťou by privítali, keby ich jeho deti navštívili, alebo poslali svojmu otcovi pohľadnicu,
prípadne predstavili vnukov, ktorých poručiteľ vôbec nepoznal. Pred 2 rokmi prišiel navrhovateľ v 3. rade
spolu s manželkou pred činžiak, ona ich volala hore, čo však navrhovateľ odmietol a zavolal ich dole,
aby sa porozprávali a potom sa im všetci susedia smiali, že Ľ. nebol ani hore. Poručiteľ nikdy nevidel
vnukov, nikdy ho nenavštívili a na pohrebe poručiteľa bol iba jeden z navrhovateľov. Na návštevy k matke

poručiteľa chodili každý pondelok, čo je evidované aj v knihe návštev, kde sa stretli s pánom Ing. R. H. a
Ľ. B.. Ostatní synovia poručiteľa matku poručiteľa nenavštevovali, chodia tam len teraz na doučovanie a
pre rozumy. Odporkyňa poukázala na to, že poručiteľ viackrát zdôrazňoval, že nemá svoju rodinu, jeho
rodina je ona a jeho dcéry. Jeho synovia sa nestarali, či otec žije, alebo ako sa má. Raz, keď išli spolu
do kostola stretli navrhovateľa, ktorý má dcéru, ktorá sa pýtala, kto je ten ujo a bol to jej dedko. Všetky

sviatky trávili s deťmi odporkyne a takisto jej deti pomáhali poručiteľovi, i keď mal zdravotné problémy,
sprevádzali ho na zdravotné vyšetrenia a nosili im i obedy. Stará matka navrhovateľov na otázku, či ju
boli navštíviť aj vnuci odpovedala, že tých pankhartov nechce ani vidieť. Každý má možnosť aj vôľu
nakladať so svojím majetkom a pred pár rokmi manžel odporkyni povedal, že nemusí mať strach, všetko
bude jej, pretože je jeho pravá ruka a deti sa o neho nestarajú. Poručiteľ synom netelefonoval, pretože

nevedel ich číslo, nikde nechodil sám. Keď manžel odporkyne zomrel telefonovala jeho matke a hovorila
jej, že potrebuje adresy detí, aby im vedela oznámiť, že otec zomrel a kedy bude pohreb. Odporkyňa
poprela, že navrhovateľ v 3. rade navštevoval svojho otca tri, štyrikrát do roka, pretože naposledy sa
zastavil pred činžiakom pred 2 rokmi.

Právna zástupkyňa odporkyne vo svojej záverečnej reči zdôraznila, že listina o vydedení rovnako
ako závet netrpia žiadnym z dôvodov formálnej, ani materiálnej neplatnosti. Obe listiny sú spísané
vo forme, ktoré pre ne striktne určuje zákon a v listine o vydedení sú presne vymedzené dôvody
vydedenia. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a to jednak z toho dôvodu, že sa nestarali o
otca, keď bol chorý (mal obehové problémy spojené s problémami pri chôdzi), akútne virózy a pomoc

mu zabezpečovali deti odporkyne. Navrhovatelia okrem vzájomne potvrdených výpovedí neprodukovali
žiadne dôkazy o tom, že sa s otcom stretávali a kontaktovali. Jediným dôkazom je výpoveď svedka
Ing. H., ktorý však sám vypovedal, že o stretnutiach navrhovateľov a ich otca vie len sprostredkovane
od navrhovateľov. Tvrdenia navrhovateľov boli vyvrátené v tom smere, že navrhovatelia tvrdili, že
boli s otcom na pive, avšak poručiteľ pivo nikdy nepil, tvrdil, že je horké a ak pil, tak len víno. Nie

je pravdou, že poručiteľ nemal žiadne záľuby, pretože vyrábal dekorácie zo sušených kvetov, písal
básne, zbieral etikety zo zápaliek a známky. Písomným potvrdením ošetrujúcej lekárky bolo preukázané,
že poručiteľa sprevádzala jeho manželka, alebo dcéra. Žiadne lieky na nervy nebral. Navrhovatelia
neprodukovali žiadne relevantné dôkazy, že poručiteľovi náležite pomáhali. Poukazovali len na to, že
nemohli vstúpiť do bytu, respektíve, že poručiteľ pomoc nepotreboval. Za pozornosť stojí to, že poručiteľ

spísaním predmetných listín poveril advokáta, ktorý bol nie len jeho dlhoročným osobným známym, ale
od malička poznal aj vydedené deti poručiteľa - navrhovateľov. Tvrdenia navrhovateľov o konfliktoch
medzi odporkyňou a poručiteľom sú účelové, neboli preukázané ani výpoveďami susedov u ktorých sa
dá predpokladať, že o prípadných konfliktoch mali bližšiu informáciu než navrhovatelia. Okrem členov
rodiny odporkyne aj suseda G. potvrdila, že poručiteľovi bolo ľúto, že sa s ním deti nestýkajú. Je smutné,

ak navrhovatelia ako vlastné deti poručiteľa nevedia 2 roky po jeho smrti, kde je pochovaný, hoci ide o
informáciu, ktorá je cez prácu cintorína verejne prístupná. Doteraz ani neprejavili žiadnu ochotu prispieť
na náklady pohrebu poručiteľa, alebo zabezpečiť úpravu hrobového miesta. Vzhľadom na to, že zákon
nevyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých dôvodov vydedenia, ale na vydedenie postačí aj existencia,
ktoréhokoľvek z dôvodov samostatne, listina o vydedení je po formálnej i materiálnej stránke perfektná,

je daný dôvod na zamietnutie návrhu.

Z notárskej zápisnice spísanej dňa 19.12.2006 pred notárkou JUDr. J. E. pod spisovou značkou N
118/2006, NZ 57799/2006 má súd preukázané, že matka poručiteľa M. B. pri plnom vedomí a bezakéhokoľvek nátlaku, alebo ovplyvňovania zo strany iných osôb spísala vyhlásenie, v ktorom vyjadruje
svoju skutočnú a vážne prejavenú vôľu o okolnostiach, ktoré sú jej známe. Keď sa dozvedela, že jej syn
Ľ. B. spísal závet a listinu o vydedení s tým, že všetok majetok by mal pripadnúť jeho terajšej manželke

sa jej veľmi dotklo a preto udáva: Po smrti svojej dcéry na naliehanie syna postúpila byt synovi s tým,
že mu na bytovom podniku s overením u notára podpísala, že sa bytu vzdáva, nakoľko po nezhodách s
nevestou už nevedela s nimi bývať v jednej domácnosti. Toto prepustenie bytu pre syna urobila s tým
a to mu aj povedala, že v prípade jeho smrti budú dediť tento byt jeho synovia. Je nehorázne, že jej syn
vydedil svojich synov a odkázal svoj majetok manželke. Jeho terajšia manželka prišla do hotového bytu.

Je pravdou, že jej syn žil v niekoľkých manželstvách a v druhovskom pomere a po rozvodoch, respektíve
rozchodoch sa vrátil do jej domácnosti a ona sa o neho starala. Snažila sa udržiavať rodinný vzťah s
vnukmi, ktorí po rozvodoch boli ešte maloletí, pravidelne ju navštevovali a keď bolo potrebné aj ona sa
o nich starala a snažila sa udržať vzťah medzi deťmi a otcom. Tento rodinný vzťah medzi deťmi a otcom
nebol zlý až do uzatvorenia jeho posledného manželstva, kedy sa tieto vzťahy narušili z dôvodu, že syn
bol ovplyvňovaný manželkou. Vnuci mali naďalej záujem udržiavať dobrý vzťah s otcom, aj by sa boli o

neho postarali, ak by bol potreboval ich pomoc. Ona sama dohovárala synovi, aby sa stýkal so svojimi
deťmi, načo jej on povedal, že mu to manželka nedovolí. Záverom uviedla, že vnuci sa o ňu starajú, čo
by nemuseli, hlavne Ľ. a R., ale aj P. a H.. Túto povinnosť nahradzovali za jej syna s manželkou, ktorí
sa starali iba sporadicky a preto si nevie predstaviť, že by sa navrhovatelia nechceli zodpovedne starať
o svojho otca iba jeho žena všetko robila tak, aby to vyzeralo, že sa nestarajú. Listina o vydedení sa

nezakladá na pravde. Z prílohy č. 1 zápisnice je preukázané praktickým lekárom pre dospelých MUDr.
R., že menovaná nie je pod vplyvom liekov, ktoré by ovplyvňovali jej zdravotný sa psychický stav, je
spôsobilá právnym úkonom, príloha je zo dňa 11.12.2006.

Vypočutý svedok Ing. R. H. vo svojej svedeckej výpovedi poukázal na to, že o listine o vydedení a závete

sa dozvedel, keď bol prítomný ako splnomocnený zástupca navrhovateľa v 3. rade na pojednávaní u
poverenej súdnej komisárke. Podľa jeho názoru bolo stretávanie poručiteľa a navrhovateľov pravidelné
a i on osobne sa viackrát s ním stretol spolu so synmi a nikdy si nevšimol zmeny v správaní. Starostlivosť
synov o otca bola primeraná k tomu, ako mu bolo umožnené stýkať sa s nimi, pretože stretnutiam bránila
odporkyňa. Pokiaľ neprišlo k vyhroteniu situácie medzi odporkyňou a navrhovateľmi, že ich vyhodila z

bytu stretávali sa s poručiteľom u nich v byte a neskôr už len v meste. Po incidente okolo rokov 1998
a 1999 odporkyňa nedovolila navrhovateľom stretnúť sa s otcom. Svedok navštevoval poručiteľa, t. j.
svojho krstného otca do roku 2002 väčšinou na sviatky a stará sa aj o jeho matku, ktorá je v domove
dôchodcov a navštevuje ju každý deň a odporkyňa s poručiteľom ju navštevovali jedenkrát do týždňa,
alebo raz za dva týždne. Od januára 2007 odporkyňa svokru nenavštívila. Pri vzájomných návštevách

svojej starej mamy sa stretol i s odporkyňou, avšak poručiteľa tam samého nikdy nestretol, pretože
mu odporkyňa nedovolila chodiť samému. Keď stretol krstného otca nikdy sa nesťažoval na svojich
synov, na ich správanie a prístup k nemu a kým by mal nejaký problém, tak by mu to povedal. Poručiteľ
nebol pripútaný na lôžko, nemal žiadne pohybové zdravotné problémy, chodil sám. Je pravdou, že o
incidente medzi odporkyňou a navrhovateľmi sa dozvedel len sprostredkovane od navrhovateľov. Aj keď

medzi spísaním listiny a smrťou poručiteľa prešiel pomerne dlhý čas a keďže poručiteľ mal nízke právne
vedomie a preto závet a listinu o vydedení nezrušil. Má za to, že ho k spísaniu listiny niekto doniesol,
zrejme jeho manželka.

Neter odporkyne V. O. zdôraznila, že navrhovateľov vôbec nepozná, chodila na návštevy k odporkyni

a k poručiteľovi a poručiteľ jej vždy hovoril, že on deti nemá, ani vnučky, že má len ich. Poručiteľ stále
chodil s odporkyňou, ktorá ho naučila chodiť i do kostola. Sviatky trávili u najstaršej dcéry odporkyne.
Poručiteľ mal zdravotné problémy astmu a niečo so žilami na nohe. Svoju matku spolu s odporkyňou
navštevoval raz do týždňa v pondelok. Poručiteľ mohol chodiť aj sám, avšak nechodil sám, vždy chodil
so svojou manželkou i na veľkú noc bol polievať spolu s manželkou. Vedel urobiť všetko sám.

Suseda odporkyne J. G. vo výpovedi zdôraznila, že poručiteľa pozná, pretože na uvedenej adrese
býva 44 rokov, má 3 deti, ktoré ju stále navštevujú a poručiteľ jej viackrát zdôrazňoval, že jej závidí,
ako jej je dobre, že má deti, pretože jeho chlapci boli za ním len raz, keď si pýtali peniaze a on im
povedal, že nemá, lebo aj jeho manželka je len dôchodkyňa a odvtedy ho nenavštevovali. Spolužitie

odporkyne a poručiteľa bolo veľmi pekné, chodili všade spolu, navštevovali i matku poručiteľa. Poručiteľ
bol múdry a dobrý chlap. Potom, ako poručiteľ uzavrel manželstvo s odporkyňou nechodil nikde sám, len
s odporkyňou, chodili spolu do T., sedeli pred činžiakom a chodili spolu i do kostola. Poručiteľ sa nikdy
na svoju manželku nesťažoval, ani nehovoril o tom, že by ho obmedzovala, keď boli spolu, tak sa smiali.Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľov nepoznala a ak by navštevovali ich otca, bola by si zapamätala ich
tváre tak, ako spoznala svedka Ing. R. H., ktorý navštevoval poručiteľa v čase, keď ešte žila jeho matka.

Dcéra odporkyne A. G. uviedla, že poručiteľ jej nahradil otca, bol to inteligentný, múdry človek, ktorý
sa staral o nich, o jej matku a vnukov. Spomínal, že má troch synov, ale bolo mu smutno za deťmi.
Svedkyňa sa stretla raz v meste so synom poručiteľa P. a jedenkrát s H.. Počas návštev u svojej matky,
kde chodila raz do týždňa nikdy nestretla navrhovateľov. Poručiteľ viackrát povedal, že mu nahradili jeho
deti a že sú jeho dcéry. Raz jej matka hovorila, že ich navštívil P., neslušne sa správal voči nej, bol doma

aj poručiteľa chcel, aby mu niečo podpísal. Poručiteľ povedal, že keď sa deti neprídu na neho pozrieť
nebude sa im prosiť. Bol mobilný, mohol chodiť sám, sám chodieval do obchodu a pomáhal matke, ktorá
dobre nevidí. Sviatky trávili väčšinou u jej sestry, alebo u nej. Nikdy ju poručiteľ nepoprosil, aby zavolala
synov, ani jej nehovoril, že by on volal synov a prosil ich o pomoc. Vzťah medzi jej matkou a matkou
poručiteľa bol normálny, nejaké maličkosti a problémy sa vyskytli tak, ako v každej rodine, avšak matka
poručiteľa chcela byť sama a preto odišla z bytu k svojej dcére a potom do domova. Poručiteľ počas

dňa robil to, čo mu odporkyňa povedala, ako má pripraviť obed, prípadne stravu, chodili spolu do T., do
K., na prechádzky a trávili spolu čas.

Dcéra odporkyne E. B. vo svojej výpovedi zdôraznila, že pozná len navrhovateľa v 3. rade a na pohrebe
poručiteľa bol jeden jeho syn, ktorého je ukázali a ktorému zapriala úprimnú sústrasť, avšak počas

dlhého obdobia 14 rokov, kedy odporkyňa s manželom trávili u nej sviatky a Silvestra, ako aj iné rodinné
udalosti a spoločne s poručiteľom oslavovali narodeniny sa nikdy nestretli. Poručiteľ hovoril, že má jednu
veľkú a jednu malú dcéru a svoje deti má len na papieri. Odporkyňa mala svadbu s poručiteľom v roku
1993 u nej doma, kde bola sestra poručiteľa s manželom, ona so sestrou a deti a jedna pani, ktorá už
bola vypočutá ako svedkyňa s manželom. Deti poručiteľa tam neboli, poručiteľ zdôrazňoval, že on deti

nemá a že jeho deti sú oni. Poručiteľ nikdy nespomínal, že by vyhľadával deti, alebo mal záujem sa s
nimi skontaktovať a že by to oni odmietli, jednoducho o tom nehovoril. Raz sa stretla s navrhovateľom
v 3. rade, keď bol navštíviť otca, v čase, keď tam bývala aj jeho stará matka a raz tam bola, keď prišiel
s manželkou, avšak nechceli ísť hore. Poručiteľ sa nikdy na deti nesťažoval, nerozprával o nich. Ak
potreboval lekársku pomoc ona ho sprevádzala. Počas jej návštev sa nikdy nestalo, že by odporkyňa

zložila niekomu telefón, alebo nevpustila niekoho do bytu. Nepúšťala iba jehovistov. O svojich veciach
sa poručiteľ rozhodoval sám, k ničomu nútený nebol a ak sa niečo rozhodol urobiť, tak to urobil.

Svedkyňa T. Š. poukázala na to, že poznala poručiteľa dlhé roky od detstva, pretože bývali v susednej
ulici a potom bývali spolu na N. ulici, poznala aj jeho sestru, aj mamičku. Odkedy sa začali organizovať

autobusové zájazdy chodili spolu na zájazdy každé 2 alebo 3 týždne od roku 2002. Poručiteľ jej viackrát
zdôraznil, že ako jej je dobre, že ju navštevujú krstní synovia, pretože jeho deti nenavštevujú. Svedkyňa
sa odsťahovala z N. ulici v roku 1974, o minulosti poručiteľa vie len toľko, že bol asi trikrát ženatý, mal
3 deti. Sám od seba sa sťažoval jedine na to, že ho synovia nenavštevujú a že nepozná vnukov. Chodil
na ryby s jej krstným synom, naposledy to bolo pred 3 rokmi. Nepamätá si na to, že by poručiteľ hovoril

o nejakej mimoriadnej udalosti, ktorá sa mala odohrať v rokoch 1998 až 1999. Navštevovala poručiteľa
i jeho manželku aj počas obdobia, keď tam bývala aj matka poručiteľa a vzťahy sa jej zdali normálne.

Vypočutý svedok JUDr. T. E., ako pisateľ závetu a listiny o vydedení opísal skutočnosti, ktoré prebehli
pred spísaním a to, že ho vyhľadal poručiteľ a poprosil ho, aby spísal závet a listinu o vydedení, ktorú

napísal na základe jeho podrobných informácií. Keďže sa závet spisoval u neho v kancelárii podpísali
ho dvaja svedkovia, ktorí boli súčasne prítomní, za prítomnosti všetkých štyroch súčasne v súlade so
zákonom bol závet a listina o vydedení prečítaná, prečítal si ju i poručiteľ a za ich prítomnosti, že sa
jedná o jeho poslednú vôľu listinu podpísal a takisto ju podpísali i oni traja. V miestnosti, kde sa listina
spisovala nikto okrem ich štyroch prítomný nebol, je možné, že poručiteľa niekto čakal pred budovou.

Závet bol vyhotovený v potrebnom počte exemplárov, odovzdal ich poručiteľovi a jeden ostal u neho v
archívnych materiáloch. Poručiteľ riadne komunikoval, logicky rozprával.

SvedkyneE.G.aK.I.zhodnepotvrdili,želistinabolaspisovanávsúladesozákonompodľazvyklostíato
tak, že ak sa spisoval závet, vždy sa predvolala z druhej kancelárie kolegyňa, ako svedkyňa, ak si klient

niekoho ako svedka nedoniesol, listina bola vždy prečítaná za ich prítomnosti tak, ako i v tomto prípade
a keď listinu, ktorá obsahovala jeho poslednú vôľu podpísal klient, podpísali ju i oni, ako svedkovia.Podľa ust. § 469 a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení platia ust. § 476 a 480 OZ, v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Vydedením na rozdiel od závetu možno potomkov vylúčiť z
dedenia úplne, kým pri závete potomkov poručiteľ nesmie opomenúť ( § 479 OZ).

Podľa ust. § 469 a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak a/ v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch, b/ o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Vydedenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa a musí spĺňať materiálne a formálne
náležitosti ustanovené zákonom. Materiálnom náležitosťou vydedenia je konkrétna existencia v
zákone ustanoveného dôvodu vydedenia. Tieto dôvody sú taxatívne ustanovené a všetky spočívajú v
kvalifikovanom správaní potomkov. Formálnou náležitosťou vydedenia je vyhotovenie listiny o vydedení,

ktorá musí spĺňať rovnaké formálne predpoklady, ako zriadenie závetu. V tejto listine musí byť uvedený
dôvod vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné. Nemožno vylúčiť, že vydedenie a závet budú
obsiahnuté na tej istej listine.

Vydedenie prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu podľa

zákona patrilo. Ide o právny úkon, ktorým sa zabránilo dedeniu zo zákona tomu, kto prejavil zjavný
nezáujem o poručiteľa. Pre posúdenie toho, či potomok trvalo neprejavoval o poručiteľa opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať je potrebné v každom konkrétnom prípade zisťovať
a posudzovať konanie potomka a poručiteľa a u potomka tiež /s ohľadom na jeho vek a rozumové
schopnosti/ to, či mal reálnu možnosť o poručiteľa opravdivý /skutočný/ záujem prejaviť a či bolo možné

od neho konanie vylučujúce vydedenie vyžadovať. Ak potomok trvale neprejavuje o poručiteľa záujem
preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka nemožno po tom bez ďalšieho prijať záver, že by
neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Je tomu tak preto, že
nutnosť prihliadnutia k okolnostiam konkrétneho prípadu je zakotvené už v samotnom znení ustanovenia
§ 469 a odsek 1, písm. b/ Občianskeho zákonníka /a nie je ani nutné vec posudzovať ako výkon

práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ/, že zákonodarca nemal na
mysli umožniť rodičom, ktorí si voči svojim deťom plnia len zo zákona vymáhateľné povinnosti /napr.
výživné/ vylúčiť týchto svojich potomkov z dedenia. Ak preto nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom nejedná sa o prípad neprejavenia opravdivého záujmu o poručiteľa,
ako to má na mysli ustanovenie § 469 á ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje zavinené

neprejavovanie opravdivého záujmu potomkov. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o
blízky príbuzenský vzťah s potomkom stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu
tento stav vadí, nie však v situácii, keď je mu tento stav ľahostajný a sám k nemu i podstatne prispel.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Súd mal

preukázané, že poručiteľ počas života uzavrel štyri manželstva a raz žil v druhovskom pomere. Z prvého
manželstva pochádza navrhovateľ v 3. rade a z druhého manželstva navrhovatelia v 1. a v 2. rade. Súd
nezisťoval príčiny rozvratu manželstva a rozvodov poručiteľa, avšak jednoznačne mal preukázané, že
v čase rozvodov boli navrhovatelia maloletí. Po rozvode rodičov navrhovateľ v 3. rade odišiel do Českej
republiky a s poručiteľom, t. j. so svojím otcom sa stretával tri, štyrikrát do roka, keď ho navštevoval, čo

potvrdil vo svojej účastníckej výpovedi, potvrdila to i stará matka navrhovateľa, ako aj odporkyňa s tým,
že naposledy, keď navrhovateľ bol navštíviť poručiteľa neprišiel hore k nim, rozlúčili sa len pred domom,
čo však nie je možné kvalifikovať ako evidentný nezáujem o rodiča. Navrhovateľ nikdy neuviedol, že
by ho bol navštívil otec, alebo by ho bol vyhľadával, prípadne, že by ho prosil o nejakú pomoc, či už
vzhľadom na vek, alebo zdravotné problémy okrem jedného prípadu, keď ho poprosil, aby mu vyhotovil

fotografiu na rybársky preukaz. Skutočnosti, že ani otec neprejavoval o svojho syna, t. j. navrhovateľa v
3. rade mimoriadny záujem vyplývajú aj z toho, že vlastne ani po jeho smrti nemala odporkyňa kontakt
na navrhovateľa v 3. rade, aby mu oznámila túto udalosť, t. j. nevedela ani adresu, ani telefónne číslo a
sama uviedla, že telefonovala matke poručiteľa. Čo sa týka navrhovateľov v 1. a v 2. rade po rozvode
rodičov boli tiež maloletí, sami uviedli, že otca navštevovali, pri príležitosti sviatkov mu nosili i darčeky,

ktoré zabezpečovala ich matka a tieto skutočnosti potvrdila vo svojom vyhlásení i matka poručiteľa, i keď
sa jedná o blízku príbuznú súd tieto skutočnosti považuje za preukázané. Súd má za to, že navrhovatelia
sasosvojímotcomstýkalipodľamožnostíadovtedy,kýmimtoboloumožňované,t.j.kýmbolipustenído
bytu a kým sa bol ochotný poručiteľ s nimi stretávať. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že sám poručiteľnevyvíjal žiadnu iniciatívu za tým účelom, aby sa skontaktoval s navrhovateľmi, nezavolal ich ani na
svadbu, ktorú mal s odporkyňou v roku 1993, kde však dcéry odporkyne boli, ktoré sú vlastne v takom
istom postavení ako deti poručiteľa bez ohľadu na to, že svadba bola v byte dcéry odporkyne. Odporkyňa

zdôraznila, že poručiteľovi bolo ľúto, že ho deti nenavštevujú, neprejavujú o neho záujem a poručiteľ tieto
vety podľa vyjadrenia vypočutých svedkov opakoval i pred nimi, avšak nikdy nepoukázal na to a nijakými
listinnými dôkazmi nebolo preukázané, že poručiteľ prejavoval záujem o svoje deti, ktoré ho odmietali
a že tento stav mu nebol ľahostajný, skôr naopak i z výpovedí blízkych osôb, t. j. dcér odporkyne,
ktoré pomerne často boli v blízkosti poručiteľa a v ich spoločnej domácnosti, keďže ich navštevovali

minimálne raz do týždňa trávili s nimi sviatky, ako sú Vianoce, Silvestra a narodeniny, alebo doprevádzali
poručiteľa k lekárovi, sami potvrdili vo svojich výpovediach, že poručiteľ nikdy svoje deti nespomínal,
tvrdil len to, že on nemá rodinu, má deti len na papieri a jeho rodinou je odporkyňa a jej dcéry. V podstate
uviedli, že vlastne nikdy o svojich deťoch poručiteľ nehovoril. Z tohto súd vyvodzuje záver, že vlastne ani
samotný poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah s potomkami nestál a nevadilo mu, že sa so svojimi synmi
nestretával, pretože tak isto on sám pre to nikdy nič neurobil. Mal možnosť, ak by mal záujem sa svojimi

deťmi skontaktovať, zistiť si telefónne čísla, prípadne adresy od krstného syna, s ktorým bol v kontakte
minimálne do roku 2002 a občas sa s ním stretol i na návšteve v domove starej matky - jeho matky.
Z týchto skutočností je preukázané, že vlastne navrhovatelia ani nemali možnosť v prípade choroby,
alebo iných potrieb byť nápomocný k svojmu otcovi, t. j. poručiteľovi, lebo nikdy im to nijakým spôsobom
oznámené nebolo a vlastne ani nemalo byť ako. Súd súhlasí s vyjadrením matky poručiteľa, že v prípade

potreby by sa navrhovatelia postarali i o neho ako otca, pretože sa starajú aj o ňu, t.j. starú matku
a navrhovatelia v 1. a v 2. rade doopatrovali i svoju matku, ktorá zomrela krátko po smrti poručiteľa.
Nijakým spôsobom nebolo preukázané zavinené neprejavovanie opravdivého záujmu navrhovateľov o
poručiteľa. Takisto nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by poručiteľ prosil navrhovateľov o pomoc
v starobe, alebo v chorobe a že oni mu túto pomoc odmietli. Súd považuje za preukázané, že v roku

1998 došlo ku konfliktu medzi poručiteľom a navrhovateľom v 2. rade tak, ako to uviedol navrhovateľ, že
ho prosil o pomoc, po telefonickom rozhovore ho vyhľadal a došlo ku nezhodám. Odporkyňa ho vyhodila,
čo vlastne bolo potvrdené i svedeckou výpoveďou, kde svedkyňa uviedla, že jej poručiteľ hovoril o tom,
že ho vyhľadal syn, ktorý chcel peniaze a on mu povedal, že peniaze nemajú, pretože aj jeho manželka
je invalidná dôchodkyňa. Takisto dcéra odporkyne potvrdila, že jej matka hovorila, že bol u nich na

návšteve P., ktorý sa voči nej nevhodne správal. Ak sa aj takáto udalosť odohrala nie je to dôvod na
to, aby boli naplnené dôvody zákonného ustanovenia na vydedenie potomkov, pretože zo samotného
správania poručiteľa vyplýva, že sa neprejavoval záujem o blízky príbuzenský vzťah s potomkami,
nebolo preukázané, že mu táto situácia vadila, prípadne, že sa ho osobne citovo dotýkala a že by
niečo pre to spravil, aby sa to zmenilo, alebo že by jednoznačne navrhovatelia neposkytli poručiteľovi

potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch a že toto ich správanie by bolo
v rozpore s dobrými mravmi, alebo že by trvale neprejavovali o poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako
potomkovia prejavovať mali. Ostatné skutočnosti tvrdené odporkyňou cestou jej právnej zástupkyne,
že navrhovatelia nevedeli, aké mal choroby poručiteľ, kedy prekonal virózy, kto mu pomáhal, kde trávil
sviatky a s kým, akých mal priateľov, aké mal záľuby súd považuje za irelevantné, pretože zo samotného

správania poručiteľa vyplývalo, že vlastne o týchto skutočnostiach neinformoval svoje deti, čo potvrdili
i svedkyne a vlastne poručiteľ poskytoval pomoc svojej manželke, ktorá bola invalidná dôchodkyňa,
pretože má veľmi slabý zrak, deň trávili tak, že poručiteľ pripravoval stravu počas dňa podľa pokynov
odporkyne, chodil na nákupy i sám a následne, keď on potreboval pomoc túto pomoc mu poskytli deti
odporkyne, čo bolo i vykonaným dokazovaním preukázané. Z dokazovania nevyplýva, že listina bola

spísaná pod nátlakom odporkyne. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal účastníkom, ktorí mali vo
veci úspech, t. j. navrhovateľom a odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom trovy konania, ktoré

pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.