Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/164/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208103
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8319208103.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyne: L. N., nar. XX. XX.

XXXX, XXX XX H. XX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s, Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o zaplatenie
1 330,32 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 330,32 eur spolu s 8 % ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.11.2019 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny
poplatok za žalobu vo výške 79 eur a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tento súd 13. 11. 2019 návrh na vydanie platobného rozkazu, v

ktorom žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť žalovanú sumu. Žalobu odôvodnila tým, že 7. 7. 2011
uzatvorila ako spotrebiteľka a dlžníčka so žalovaným ako veriteľom a podnikateľom úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, podľa ktorej bola poskytnutá suma úveru vo výške 1.700,-- eur. Žalobkyňa sa zaviazala
podľa tejto zmluvy v mesačných splátkach po 57,72 eur vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s dohodnutou
odplatou vo výške 3.862,80 eur. Žalobkyňa tvrdila, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
všetky náležitosti podľa Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda sa považuje za
bezúročnú a bez poplatku a na strane žalovaného veriteľa tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na jej

úkor. Žalovaný ako veriteľ mal teda nárok na vrátenie len istiny úveru vo výške 1.700,-- eur, avšak
žalobkyňa ako dlžníčka mu celkovo zaplatila sumu 3.030,32 eur, teda o 1.330,32 eur viac, než na čo
mal žalovaný veriteľ nárok. V tejto sume ide teda o bezdôvodné obohatenie, ktoré žiada vydať vrátane
zákonného úroku z omeškania.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 20. 11. 2019, v ktorom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu, že žalovaný

podal proti nemu odpor. V odpore uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na žalovanú sumu, pretože sa
nejedná o bezdôvodné obohatenie, lebo nie sú splnené v Občianskom zákonníku stanovené dôvody pre
bezdôvodné obohatenie a nešlo o protiprávne plnenie ale o plnenie zo zmluvy, pričom zmluva je stále
platná. Podľa žalovaného si žalobkyňa nemôže sama určiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatkova teda, že má nárok na vrátenie preplatku, ktorý takto vznikol. Ďalej uviedol, že žalobkyňa uhrádzala
splátky na túto úverovú zmluvu od 5. 8. 2011 do 1. 4. 2016, kedy uhradila poslednú splátku úveru a teda,
keďže žaloba bola doručená súdu 13. 11. 2019, nárok je premlčaný. Následne žalovaný poukázal na to,

že zmluva má všetky náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane doby trvania zmluvy
a konečného termínu splatnosti, rozkladu splátok, RPMN a ostatných náležitostí.

Žalobkyňa sa k tomuto vyjadreniu žalovaného vyjadrila v tom zmysle, že trvá na podanej žalobe a na
jej písomných dôvodoch, špecifikoval, že ide o bezdôvodné obohatenie, pretože zo strany žalovaného

nevznikol nárok na plnenie nad rámec istiny, pretože zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Poukázal na
to, že zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti, odplata za poskytnutie
úveru je neprimerane vysoká a RPMN neobsahuje správny údaj. Čo sa týka premlčania poukázal na §
107 ods. 1 o subjektívnej premlčacej lehote, ktorá neuplynula u žalobkyne ako spotrebiteľky, uviedol
pritom aktuálnu judikatúru Slovenskej republiky v obdobných veciach.

3. Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 14.07.2020, ktorý bol po odvolaní
žalovaného uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2021 zrušený a vec bola vrátená
prvostupňovému súdu na nové konanie s tým, že Krajský súd v Prešove vyslovil právny názor, že je
potrebné sa zaoberať podrobnejšie námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný a s ktorou sa súd
prvého stupňa riadne nevysporiadal.

4. Následne súd zistil tento skutkový a právny stav. Medzi stranami konania bola
uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7. 7. 2011, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni
ako dlžníčke úver žalovaným ako podnikateľom vo výške 1.700,-- eur. Tento úver sa zaviazala zaplatiť,
resp. vrátiť v 72 mesačných splátkach po 57,72 eur, spolu v sume 3.862,80 eur. Ročná úroková sadzba

boladohodnutávovýške31,33%,RPMNod36,7do38,3eur,priemernáhodnotaRPMN17,62%,lehota
splatnosti 72. Z vyjadrení žalobkyne, ale aj žalovaného veriteľa vyplýva, že žalobkyňa uhradila na túto
zmluvu celkovo sumu 3.030,32 eur, čo oproti istine úveru 1.700,-- eur predstavuje sumu naviac, resp.
preplatok 1.330,32 eur, ktorý je predmetom tohto súdneho konania z titulu bezdôvodného obohatenia.

Súd konštatuje, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a o spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý sa použijú ustanovenia týchto právnych predpisov, ustanovenie Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl., ustanovenia o premlčaní v Občianskom zákonníku
podľa § 100 a nasl. a ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasl. OZ, ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd

konštatuje, že v danom prípade je zmluvu potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle
uvedených spotrebiteľských právnych noriem a to z dôvodu, že neobsahuje určito a zrozumiteľne všetky
náležitosti vyžadujúce zákonom. Konkrétne chýba určité a zrozumiteľné vymedzenie dátumu skončenia
zmluvy, resp. vymedzenie doby trvania zmluvy a konečná splatnosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, o tom už boli vydané u toho istého žalovaného a takých istých zmlúv viaceré

súdne rozhodnutia. Zmluva ďalej neobsahuje termín konečnej splatnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) s
uvedením určitého a zrozumiteľného konkrétneho dátumu skončenia. O tom taktiež svedčia viaceré
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 9.
2012 sp. zn. 17Co/151/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 17. 4. 2013 sp. zn. 11Co/124/2012 a
iné.Zmluvaďalejneobsahujesprávneurčenúvýškuročnejpercentuálnejmierynákladov-RPMN,tátoje

uvedená neurčito a nezrozumiteľne od do, pričom skutočná výška po výpočte podľa kalkulačky je 42,37
% a spotrebiteľ bol zavádzaný do omylu pri uzatváraní tejto zmluvy. Na to nadväzuje aj ďalšia náležitosť
vyžadovanázoZákonaospotrebiteľskomúvereatoúdajocelkovejčiastke,ktorúmáspotrebiteľzaplatiť,
lebo tento údaj je v zmluve uvedený nesprávne sumou 3.862,80 eur a nezohľadňuje istinu úveru, ktorý
bol reálne poskytnutý a celkovú sumu odmeny, ktorú mala žalobkyňa a aj zaplatila. Celkové náklady po

spočítaní, ktoré žalobkyňa mala vyplatiť žalovanému sú 4.155,84 eur a nie 3.862,80 eur. Zmluva taktiež
neobsahuje určito a zrozumiteľne uvedené údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Obdobne už rozhodoval napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 9Co/401/2012, Krajský
súd Košice 30. 3. 2016 sp. zn. 9Co/83/2014 a iné súdy.

Z týchto skutočností je zrejmé, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a teda podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch má žalovaný ako veriteľ nárok len na vrátenie istiny. Pokiaľ teda žalobkyňa
ako dlžníčka zaplatila žalovanému ako veriteľovi sumu 3.030,32 eur, avšak istina úveru bola len
1.700,-- eur, v rozdiele v sume 1.330,32 eur vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl., ktorémusí žalovaná spoločnosť vydať. Preto je žaloba v celom rozsahu dôvodná. Je zrejmé, že žalobkyňa
vyzývala žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia, tento nereagoval, žalovaný sa tak dostal
do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto má žalobkyňa nárok aj na žalované zákonné úroky

z omeškania zo žalovanej sumy, ktoré jej súd priznal.

Čo sa týka premlčania, súd znova poukazuje na ustálenú judikatúru v spotrebiteľských právnych
vzťahoch, čo je aj tento prípad, žalobkyňa ako dlžníčka a spotrebiteľka musí mať reálnu vedomosť o
bezdôvodnom obohatení, o jeho výške a súd má za to, že k premlčaniu jej nároku nedošlo, žaloba bola

uplatnená včas a to v rámci subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107, ako aj objektívnej premlčacej
lehoty stanovenej v Občianskom zákonníku. Súd sa tu v celom rozsahu pridŕža stanoviska žalobcu,
jeho vyjadrení doručenému súdu 6. 5. 2020, ktoré bolo zaslané aj žalovanému. Súd tu poukazuje aj
na existujúcu judikatúru ohľadom premlčania spotrebiteľských vzťahov, napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 23. 2. 2011 sp. zn. 5Cdo/121/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13. 11. 2019 sp. zn.
16Co/17/2019,uznesenie KrajskéhosúduKošicez22.3.2019sp.zn.5Co/18/2019,resp.priobjektívnej

premlčacej dobe u spotrebiteľa rozsudok Okresného súdu Senica z 15. 6. 2009 sp. zn. 9Cb/178/2007,
uznesenie Okresného súdu Kežmarok z 15. 2. 2010 sp. zn. 3Er/949/2009 a iné.

Čo sa týka rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. 11. 2016, v tomto prípade
súd konštatuje, že následná úprava v slovenskom právnom poriadku v celom rozsahu korešponduje so

Smernicou 2008/48/ES, dokonca je v niektorých prípadoch prísnejšia, čo zmluva o Európskej únii v čl.
288 v celom rozsahu umožňuje. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Konkrétne v tomto prípade bolo preukázané, že nedošlo k premlčaniu žalovanej
pohľadávky a to uplynutie ani objektívnej ani subjektívnej lehoty u žalobkyne ako spotrebiteľky.

Konkrétne v tomto prípade žalobkyňa ako spotrebiteľka sa obrátila na svojho právneho zástupcu, ktorú
posúdil ňou predloženou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ďalších listinných dôkazov a zistil, že
žalobkyňa už nie je povinná platiť nič, naopak na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Ide
teda o subjektívnu lehotu, ktorá bola dodržaná, pričom je zrejmé, že právny zástupca žalobkyne prezval
jej zastúpenie dňa 08.08.2019. Čo sa týka objektívnej lehoty, v tomto prípade súd v súlade s vyššie

uvedenou judikatúrou má za to, že zo strany žalovaného ako podnikateľa, ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, pretože v uvedenom období uzatváral obdobné zmluvy s veľkým počtom spotrebiteľov,
vrátené žalobkyne a musel si byť a bol vedomý, že jeho zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Preto je dodržaná ako aj objektívna, tak
aj subjektívna premlčacia lehota a námietka žalovaného o premlčaní žalovanej pohľadávky je právne

bezdôvodná. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

6. Trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 CSP a úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, pričom o výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.