Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Michal Pollák
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/96/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010896
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010896.3
Uznesenie
KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MichalaPollákaasudcov JUDr.Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.05.2022 sp. zn. 12PP/84/2022, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 02.09.2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného
zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. F.
XXXX/X, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/144/2019 zo dňa
20. 04. 2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/63/2020 zo dňa 07. 07. 2020.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 17.06.2022,
doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.06.2022, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
Prvostupňovýsúdnezohľadnilpodstatnéokolnostitýkajúcesaodsúdeného,ktorémajúzásadnývýznam
pri posudzovaní jeho žiadosti. Považuje za neobvyklé a nesprávne, že prvostupňový súd zamietol
žiadosť o podmienečné prepustenie napriek tomu, že riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou podmienečné prepustenie odsúdeného odporučil (s dohľadom). Hodnotenie
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a ďalšie informácie poskytnuté ústavom považuje za korektné
a objektívne.
Počas výkonu trestu bol v lete 2021 preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia; počas výkonu trestu sa správanie odsúdeného stabilizovalo a bolo na
požadovanej úrovni; rešpektuje ústavný poriadok; bol disciplinárne odmenený pochvalou za dlhodobé
pozitívne výsledky dosahované pri plnení pracovných povinností; vo vzťahu k odsúdenému nie sú
zaznamenané negatívne poznatky v rámci vykonávania činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti a
oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu; nemá vykázaný
disciplinárny trest; počas výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov bol zaradený do ťažkej práce (výroba
a oprava paliet) napriek jeho zdravotnému stavu a zníženej pracovnej schopnosti na 50 percent; počas
výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody neustále udržiaval sociálny kontakt so svojimi najbližšími
rodinnými príslušníkmi; po podmienečnom prepustení má okamžite zabezpečené zamestnanie; má
zhoršený zdravotný stav (zdokumentovaný lekárskymi správami priloženými k žiadosti), osobitne v
oblasti pohybového aparátu, trpí zhoršujúcim sa ochorením driekovej chrbtice spojeným s častými
bolestivými stavmi a potrebou ďalšieho liečenia a rehabilitácie, ako vyplýva aj z doložených lekárskychspráv (domnieva sa, že už samotná skutočnosť, že trpí takouto vážnou diagnózou v spojení s ďalším
endokrinologickým ochorením de facto vylučuje, aby v budúcnosti pokračoval v páchaní trestnej
činnosti); na verejnom zasadnutí dňa 27.05.2022 pracovníčka ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou uviedla,
že je u odsúdeného vidieť ďalšie zlepšenie a pribudli mu pozitívne referencie od referentov ústavu;
opakovane bol preukázateľne nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní a
objasňovaní trestnej činnosti. Odsúdený má za to, že uvedené skutočnosti plne odôvodňujú jeho žiadosť
o podmienečné prepustenie.
Poukazuje na účelovú a časovo úplne neaktuálnu argumentáciu prokurátora Okresnej prokuratúry
Trnava na verejnom zasadnutí, keď tento argumentoval už zahladeným disciplinárnym trestom z roku
2019, ktorý navyše časovo spadal do obdobia výkonu väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, a nie do
obdobia výkonu trestu. Má za to, že túto skutočnosť prvostupňový súd nemal brať do úvahy, resp. mal
primerane zohľadniť jej časový aspekt, ako aj skutočnosť, že trest bol zahladený.
Taktiež nepresvedčivý a vecne nesprávny je záver prokurátora následne prevzatý prvostupňovým
súdom, že ani opakovaný trest odňatia slobody neviedol k náprave, nakoľko množstvo skutočností,
vrátane hodnotenia pedagógov a záveru riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou uvedených vyššie
svedčia o opaku.
Neobstojí ani argument prokurátora o jedinej disciplinárnej odmene, nakoľko z jej formulácie výslovne
vyplýva,žebolaudelenáza„dlhodobépozitívnevýsledkydosahovanépriplnenípracovnýchpovinností“,
čo jednoznačne svedčí trendu postupného a dlhodobého zlepšovania.
Má za to, že predložený prísľub zamestnania s možnosťou okamžitého nástupu, vyriešená otázka
bývania u matky v Dunajskej Strede, ako aj pevné rodinné väzby s členmi mojej rodiny dostatočne
podporujú záver, že povedie riadny život, a to aj s ohľadom na jeho výrazne zhoršený zdravotný stav,
ktorý ho viedol k zásadnému prehodnoteniu doterajšieho spôsobu života.
Povinnosťou prvostupňového súdu bolo skúmať, či odsúdený spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre
podmienečné prepustenie. Ak súd konštatuje, že nespĺňal „dôsledne“ všetky zákonom stanovené
podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení, potom a contrario platí, že podmienky
spĺňal, ale podľa názoru súdu zrejme „nie dôsledne“. Takýto záver súdu je však nezrozumiteľný a
nepreskúmateľný, nakoľko súd má skúmať výlučne to, či podmienky splnené sú alebo nie sú.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil
a aby rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného a stanovil mu primeranú skúšobnú dobu,
prípadne aby nariadil probačný dohľad v primeranom rozsahu a ustanovil mu primerané obmedzenia
alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu
podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že vo vzťahu k odsúdenému boli
konštatované negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré majú za následok nesplnenie prvej
materiálnej podmienky (preukázanie polepšenia vo výkone trestu). Z hodnotenia ústavu vyplýva, že
správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov nebolo vždy na
požadovanejúrovni,vyskytlisaunehonedostatky,keďnadväzovalnepovolenékontaktyanezachovával
zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku. Počas výkonu trestu odňatia
slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov aj ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou už bolo na požadovanej úrovni.
Odsúdený bol celkovo len jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárny trest v súčasnosti vykázaný
nemá, dopustil sa však počas výkonu väzby disciplinárneho previnenia, za čo dostal dňa 10.10.2019
pokarhanie (zahladené dňa 30.11.2020). Aktuálne pracovne zaradený nie je, naposledy bol vyradený
zo zdravotných dôvodov. Ciele stanovené programom zaobchádzania plní len čiastočne. Súd prvého
stupňamázato,žeodsúdenývsúčasnostinepreukázalschopnosťviesťriadnyživotnaslobode,pretožeaj počas výkonu trestu odňatia slobody došlo zo strany odsúdeného k porušeniam interných noriem.
Záleží teda len od odsúdeného, či dostatočne a presvedčivo preukáže snahu o polepšenie svojím
správaním a prístupom k plneniu povinností a interných predpisov v ústave. Súčasne je potrebné, aby
odsúdený ciele stanovené programom zaobchádzania plnil v plnom rozsahu.
Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky (predpoklad vedenia riadneho života) prvostupňový
súd poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný za
rôznorodú trestnú činnosť, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody mu bol uložený v 3 prípadoch.
Zjavné kriminálne sklony odsúdeného počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru,
že od odsúdeného možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z
predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už
ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Na jeho nápravu a uvedomenie
si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemala vplyv ani bezprostredná hrozba výkonu trestu
odňatia slobody pri podmienečných odsúdeniach a ani opakované nepodmienečné tresty odňatia
slobody.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Sťažnostný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na toto
odkazuje.
Odsúdený v sťažnosti namieta, že je nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý zamietol jeho
žiadosť o podmienečné prepustenie aj napriek tomu, že riaditeľ ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
odporučil jeho podmienečné prepustenie. K tomu musí sťažnostný súd uviesť, že síce riaditeľ ústavu
odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným
záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach.
Výlučne súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody, pričom je na zvážení súdu, či si uvedené odporúčanie
osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie.
Odsúdený má vo svojich sťažnostných námietkach za to, že u neho došlo k splneniu prvej materiálnej
podmienky, t.j. polepšeniu (bod 3.2 tohto uznesenia), s čím sa však sťažnostný súd nemôže stotožniť.
Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného
a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie
odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti
odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa
polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol
odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu.
Z hodnotenia odsúdeného nemožno urobiť záver o splnení prvej materiálnej podmienky. Záver
hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na
režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu,
síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa
dokonca u odsúdeného vyskytli viaceré nedostatky, ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne,
neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, nie je poverený žiadnou funkciou
z radu väzňov a za celý čas výkonu trestu (od roku 2018) dosiahol doposiaľ iba jednu disciplinárnu
odmenu. Polepšenie odsúdeného nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že je jeho aktuálne
správanie na požadovanej úrovni, čo možno označiť iba za prispôsobenie sa režimu výkonu trestu a nie
prejavom jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa.
Aj napriek tomu, že sa odsúdený v súčasnosti vo výkone trestu dobre správa, riziko recidívy je
s ohľadom na jeho trestnú minulosť stále privysoké. Sťažnostný súd opakuje, že pozitívne rozhodnutie
o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie
odsúdeného v podmienkach výkonu trestu, nakoľko toto nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu,
že bude na slobode viesť riadny život. Trestná minulosť odsúdeného vyvoláva značné obavy z recidívy.
Je pravdou, že početnosť predchádzajúcich odsúdení (celkovo 7krát súdne trestaný najmä za trestné
činy majetkového charakteru), opakované vykonávanie nepodmienečného trestu odňatia slobody a
uplatnenie inštitútu podmienečného odsúdenia, vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce
odsúdenia, ani príležitosť daná mu podmienečným odsúdením nemali na neho ten výchovný účinok, abyho viedli k riadnemu životu. Odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance a preto niet sa prečo domnievať,
že práve podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel.
Skutočnosť, ktorú uvádza odsúdený vo svojej sťažnosti (spolupráca s OČTK) môže mať vplyv pri
rozhodovaní súdu prvého stupňa o vine a treste, ale nie na možnosť podmienečného prepustenia.
Rovnako skutočnosti uvádzané odsúdeným, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má
zabezpečené bývanie a zamestnanie sú v kontexte vyššie uvedeného nedostatočné na to, aby súd jeho
žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Uvedené rovnako platí aj
o jeho námietkach ohľadom zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje ďalšie páchanie trestnej činnosti.
Za pozornosť totiž stojí, že odsúdený má zdravotné problémy dlhodobo a sa stal invalidným už v roku
2012, čo nebolo pre odsúdeného prekážkou pre nasledujúce páchanie trestnej činnosti.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru
sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť
v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že
výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia
slobody.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.
S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.