Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201124
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518201124.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobkyne: Z. X., I.. XX.XX.XXXX,
Š. XX, XXX XX Z., zastúpená: advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o., Landererova 8, 811 09
Bratislava,IČO:36860581,protižalovanej:W.M.,I..XX.XX.XXXX,I.XXXX/XX,XXXXXZ.,ozaplatenie
118.900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.

1CbZm/7/2018-219 zo dňa 09.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
1CbZm/7/2018-219 zo dňa 09.09.2019 o d m i e t a .

Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni
zmenkovú sumu 118.900 eur s úrokom 6 % ročne zo sumy 118.900 eur od 14.03.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2018 v znení jej opravy zo dňa
27.09.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú

sumu 118.900 eur a úrok 6 % ročne z nej od 14.03.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila nárok na
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 21.10.2008 žalovaná vystavila vlastnú zmenku
s doložkou „bez protestu“, v ktorej sa zaviazala zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 118.900 eur dňa
13.03.2015. Aj napriek výzvam na splnenie záväzkov zo zmenky žalovaná nereagovala. K žalobe bol
pripojený prvopis zmenky.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že vedome zmenku nikdy nepodpísala. Uviedla, že žalobkyňa

bola konateľkou spoločnosti B&B FAKTORING, s.r.o., ktorá jej s manželom prisľúbila, že za nich vyplatí
dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni. Dňa 20.10.2008 podpisovali kúpnu zmluvu na sumu 3 mil. Sk, aj
keď pôžičku chceli 2 mil. Sk s tým, že zvyšok im bude vyplatený v hotovosti. Zmluva sa podpisovala na
notárskom úrade bez prítomnosti konateľov. Súčasťou dohody so spoločnosťou B&B FAKTORING, s.r.o.
bolo, že overí podpisy na zmluve o práve spätnej kúpy, ktorá mala byť súčasťou kúpnej zmluvy. Zmluva
o práve spätnej kúpy nebola podpísaná, nakoľko namiesto sumy 2 mil. Sk + úroky, tam bola suma 3 mil.

Sk, čo p. Z.N. opravila a podpísala s tým, že ráno 21.10.2008 sa stretnú pred notárskym úradom, kde
sa overí opravená zmluva o práve spätnej kúpy. V ten deň žalovaná nepodpisovala žiadne dokumenty a
nebol dôvod podpisovať zmenku. Ďalej uviedla, že o 8.45 hod. dňa 21.10.2008 jej pani Z.N. volala, aby
išla pred Justičný palác, že odchádza z VÚB s dokladom o vyplatení dlhu voči Prvej stavebnej sporiteľni.
Žalovanej kázala ísť s týmto dokladom za V.. L., aby na základe toho dokladu zastavila dražbu. Nakoľko
podľa V.. L. bolo potrebné ku dňu dražby doplatiť ešte 2.500 Sk, volala pani Z., aby to doplatila. Počas

dňa jej viackrát telefonovala, kedy bude mať overenú zmluvu o práve spätnej kúpy. Až o 14 hod. ju
vyzdvihla a podala do ruky zmluvu o práve spätnej kúpy v pôvodnom znení bez požadovanej opravy stým, aby urobila pripomienky. Táto zmluva nebola nikdy podpísaná. Z priebehu uvedeného dňa podľa nej
vyplýva, že v ten deň nepodpisovala žiadne dokumenty. Od fyzickej osoby p. Z. si nikdy žiadnu peňažnú
čiastku nepožičala. Na zmenke je uvedená suma, o ktorej nevie ako vznikla. Je uvedená v eurách, i

keď v deň vystavenia zmenky platili ešte slovenské koruny. Tiež uviedla, že ku dňu splatnosti zmenky
sa nevie vyjadriť. O tom, že je pani Z. vydatá sa dozvedela až na polícii dňa 16.11.2016, kde na ňu pán
X. (jej manžel) podal trestné oznámenie za poškodzovanie veriteľa. Ďalej poukázala na to, že vkladom
na kataster dňa 06.11.2012 bola na základe rozhodnutia krajského súdu nehnuteľnosť vrátená na ňu
a manžela s tým, že počas vlastníctva spoločnosťou B&B FAKTORING, s.r.o. bolo vložených niekoľko

záložných práv. Na záver poukázala na to, že na p. X. podala trestné oznámenie a navrhla prerušenie
konania do skončenia trestného konania.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Z prvopisu zmenky,
ktorá bola vystavená dňa 21.10.2008 zistil, že sa žalovaná zaviazala zaplatiť v prospech žalobkyne
dňa 13.03.2015 zmenkovú sumu 118.900 eur, s doložkou bez protestu. Žalobkyňa je označená ako Z.
X.T., rod. Z., I.. XX. F. XXXX. Z databáz, ktoré mal súd k dispozícii vyplývalo, že žalobkyňa priezvisko

X. prijala až pri uzavretí manželstva dňa 20.06.2014, teda po dni vystavenia zmenky, súd preto vyzval
žalobkyňu na doplnenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých budú zrejmé okolnosti vystavenia zmenky.
Žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a na zmenkovom formulári
vystavila žalovaná len svoj podpis. Súd konštatoval, že v konaní vyšlo najavo, že zmenka bola pôvodne
blankozmenkou a k doplneniu chýbajúcich údajov došlo až po jej vystavení. Pokiaľ ide o skutočnosť,

že meno remitenta bolo doplnené až dodatočne uviedol, že zákon nepredpisuje, aké náležitosti musí
obsahovať blankozmenka. Ide o neúplnú zmenkovú listinu, podpísanú minimálne jedným potenciálnym
účastníkom zmenkového vzťahu. V prípade zmenky, ktorá je pri jej vystavení neúplná, sa nepochybne
vyžaduje spôsobilý podpis, aby nadobudol zmenkovoprávnu záväznosť. Tiež musí byť objektívne
rozpoznateľné, že vystavená listina má byť v budúcnosti doplnená na zmenku. To, akým spôsobom, v

akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky v budúcnosti doplnený, determinuje
dohoda o vyplňovacom práve. Dôkazné bremeno ohľadom prípadnej nesprávnosti vyplnených údajov
na zmenke je v zmysle čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového na žalovanej, ona mala v prípade
nesúhlasu s jej obsahom uviesť, že zmenka nebola správne vyplnená a tiež uviesť, ako mala byt
zmenka správne vyplnená a preukázať tieto tvrdenia. Súd mal za to, že zmenka obsahuje všetky

náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový
zákon“) pre vlastnú zmenku, predložením jej prvopisu žalobkyňa svoje zmenkové práva preukázala.
Poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/1631 vypracovaného
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru vyplýva, že podpis na zmenke vyhotovila
R.. W. M.. Na základe uvedeného námietku žalovanej, že zmenku nepodpísala, nepovažoval súd za

dôvodnú. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že zmenku nepodpísala vedome, skutočnosť, že by bola uvedená pri
vykonaní tohto právneho úkonu do omylu, podľa súdu preukázaná nebola.
Dal do pozornosti, že predložená zmenka je dokonalým cenným papierom, v ktorom je inkorporovaný
abstraktný záväzok žalovanej ako vystaviteľa zmenky a ktorý oprávňuje žalobkyňu ako remitenta na
základe samotnej držby zmenky, uplatňovať práva zo zmenky vyplývajúce, a to bez nutnosti tvrdenia

väzby na akúkoľvek kauzu. Žalobkyňa uplatnený nárok vymedzila ako nárok zo zmenky vystavenej
žalovanou v prospech žalobkyne s doložkou bez protestu, ktorou sa zaviazala zaplatiť žalobcovi v
deň splatnosti dňa 13.03.2015 sumu 118.900 eur tak, ako tieto skutočnosti vyplývajú z predloženej
zmenky, pričom žalobkyňa nebola povinná iné skutkové okolnosti na preukázanie, resp. odôvodnenie
uplatneného nároku uvádzať ani preukazovať. Zdôraznil, že žalobkyňa pri uplatňovaní práv zo zmenky

nemusí preukazovať žalovanej ako vystaviteľovi kauzu a v konaní pred súdom nemusí preukazovať,
na základe akých skutkových, kauzálnych okolností žalovaná zmenku vystavila. Zmenkový záväzok je
samostatný, je oddelený od kauzálnych vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku, a vyznačuje sa princípom
nespornosti, čo znamená, že pokiaľ zmenka vyhovuje formálnym požiadavkám zákona, má jej majiteľ
nepochybné právo na zaplatenie. Preto súd neakceptoval argumentáciu žalovanej, ktorá smerovala k

tomu, aby súd vyzval žalobkyňu na objasnenie kedy, kde, za akým účelom a akou formou mali byť
žalovanej poskytnuté finančné prostriedky zodpovedajúce zmenkovej sume. Súd ďalej poukázal na to,
žedôkaznébremenovkonaníokauzálnychnámietkachjezásadnenadlžníkovi,nakoľkomajiteľzmenky
je dostatočne legitimovaný zmenkou samotnou. Žalovaná tvrdila, že od žalobkyne si nikdy žiadnu
peňažnú čiastku nepožičala. Dôkaznú povinnosť toho, že dlh žalovanej existoval, však neznáša žalobca,

aj keď žalovaná nevie preukázať, že dlh neexistuje, nie je súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti žalobkyne preukázať, v akej výške žalovaná dlhovala finančné prostriedky žalobkyni a z
akého titulu. Súd poukázal na čl. I § 17 ods. 1 prvá veta zmenkového zákona. Dôkazné bremeno v plnom
rozsahu zaťažovalo žalovanú. Ak úmyslom žalovanej bolo namietať, že zmenka nezabezpečuje žiadenzáväzok, súd dal do pozornosti, že kauzou vystavenia zmenky nemusí byť len zabezpečenie pohľadávky
z kauzálneho vzťahu, ale môže ísť aj o dôvody spoločenské, rodinné, o zmenky z ochoty alebo môže
zmenka plniť priamo funkciu platobnú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa prvopisom

zmenky preukázala, že je jej riadnym majiteľom a má podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona zmenkového
a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu a 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa
splatnosti zmenky. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná z dôvodov uvedených v jej vyjadreniach nemala povinnosť tento nesporný záväzok splniť, súd
preto žalovanej uložil povinnosť, aby žalobkyni zaplatila zmenkovú sumu 118.900 eur spolu s úrokom 6

% ročne z nej od 14.03.2015 do zaplatenia. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V podaní uviedla,
že po oznámení vyšetrovateľa, že na zmenke sa nachádza jej vlastnoručný podpis, dňa 06.05.2019
podala námietku na Generálnu prokuratúru SR, kde žiada, aby sa pokračovalo vo vyšetrovaní. V

námietke uviedla aj časovú os komunikácie s konateľkou firmy B&B FAKTORING s.r.o. p. Z. (príloha č.
l). Uviedla, že z 09. na 10.06.2019 v nočných hodinách prišlo k narušeniu objektu jej trvalého bydliska,
pričom v dome spala, podala oznámenie na Obvodné oddelenie Policajného zboru Z. B.É. Z. (príloha
č. 2). K rovnakému narušeniu objektu prišlo aj v roku 2009 (viď. príloha č. l). Uviedla, že od podania
námietky na Generálnu prokuratúru SR jej prestali chodiť doporučené zásielky, okrem tých, kedy osobne

zachytila doručovateľku. Dňa 30.09.2019 preto napísala list na Národnú kriminálnu agentúru, kde okrem
iného uviedla svoje obavy z toho, že niekto úmyselným odcudzovaním doručeniek jej chce zabrániť
v komunikácii s dotknutými orgánmi (príloha č. 3). V mesiaci október prichádzala doporučená pošta
bez problémov. Dňa 21.10.2019 sa zo zaslaného rozsudku Okresného súdu Bratislava V dozvedela,
že sa nezúčastnila súdneho pojednávania a ani sa neospravedlnila. Dala do pozornosti, že keďže o

termíne súdneho pojednávania nevedela, nemohla sa ani ospravedlniť a ani si uplatniť svoje právo
sa k prejednávanej veci vyjadriť. Žiadala preto, aby odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie a
pripustil jej argumenty na konfrontáciu so žalobkyňou. Ďalej uviedla, že dňa 06.11.2018 na Generálnej
prokuratúre SR podala trestné oznámenie, z ktorého vyplýva, že Okresným súdom Bratislava V jej
bola dňa 29.10.2018 zaslaná úplne vyplnená zmenka, na ktorej bol dátum vystavenia 21.10.2018.

Mala za to, že na základe vtedy známych informácií o zmenke správne uviedla, že dňa 21.10.2008
žiadnu zmenku nepodpisovala, ale nevylúčila ani tú skutočnosť, že predmetná zmenka jej mohla byť
podstrčená na podpis pri podpisovaní iných dokumentov. Dňa 08.01.2019 sa zo zaslania vyjadrenia
žalobkyne Okresným súdom Bratislava V dozvedela, že ide o blankozmenku a že na zmenke je iba
jej podpis, ostatné údaje vypisovala iná osoba. Uviedla, že dňa 21.10.2008, ktorý je uvedený na

zmenke ako dátum vystavenia zmenky, bola v osobnom kontakte s p. Z., ako konateľkou firmy B&B
FAKTORING s.r.o. dvakrát, a to o 8.30 h., keď ju autom vyzdvihla pred Justičným palácom a odviezla
do l. stavebnej sporiteľne, kde mala odovzdať doklad o uhradení dražby V.. L., a druhý raz, keď ju
o 14.30 h. vyzdvihla na N.Š. ulici, jej autom sa odviezli na N. ulicu pre jej dcéru do školy, kde jej
podala do ruky „neopravenú“ zmluvu o práve spätnej kúpy a odišla po dcéru, takže v tento deň,

ktorý je uvedený na zmenke ako dátum vystavenia sa žiadne dokumenty nepodpisovali a tobôž nie
predmetná zmenka. Dodala, že jej tvrdenie ohľadne komunikácie s p. Z. je podporené aj v prílohe č. l
ako vyjadrenie pre Okresný súd Bratislava II k súdnemu konaniu v októbri 2013 a kópiou jej osobných
poznámok z roku 2008 (príloha č. 4). Poukázala na to, že nebola uzatvorené zmluva, ktorá uvádza akým
spôsobom sa má blankozmenka vyplniť. Zdôraznila, že v posudzovanej veci je na zmenke uvedený

dátum vystavenia 21. október 2008, teda k tomuto dátumu treba posudzovať ostatné údaje doplnené do
blankozmenky. Poukázala na to, že ako osoba, ktorej sa má zo zmenky plniť, je na zmenke uvedená Z.
X., rod. Z., teda osoba, ktorá ku dňu vystavenia zmenky neexistovala, priezvisko žalobkyne totiž ku dňu
vystavenia zmenky bolo Z. a priezvisko X. získala až v roku 2014. Mala za to, že ide o také vyplnenie
blankozmenky, ktoré spôsobilo, že obsah zmenky je z vnútorného logického sledu zápisov nemožný,

vyplnením blankozmenky uvedeným spôsobom tak mohla vzniknúť listina, ktorá platnou zmenkou byť
nemôže, pretože nebola dodržaná vnútorná logika zmenky. Žalobkyňa by, podľa názoru žalovanej,
bola oprávnená žiadať od žalovanej zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom len v prípade, ak by
rukopisom nadobudla zmenku od osoby, ktorá sa v roku 2008 volala Z.G. X.. S ohľadom na uvedené
žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 20.11.2019. Uviedla, že
z odvolania žalovanej nie je zrejmé, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie (§ 364 CSP)
a rovnako ani nie sú zrejmé odvolacie dôvody (§ 365 CSP), žalovaná len v stručnosti konštatuje, žepodáva odvolanie voči rozsudku, ktorý navrhuje zrušiť, pričom nevymedzuje odvolacie dôvody a rovnako
žalovaná nevymedzuje, v čom vidí nesprávnosť rozsudku. Poukázala na to, že žalovaná v odvolaní
uvádza, že nevedela o pojednávaní dňa 09.09.2019, avšak z elektronickej doručenky založenej v spise

vyplýva, že si predvolanie na pojednávanie neprevzala v odbernej lehote, a preto jej konštatácie o
nevedomosti o pojednávaní sú irelevantné. Ďalej poukázala na to, že žalovaná len všeobecne uvádza
„akúsi kauzu“ zmenky, avšak vôbec netvrdí ako blankozmenka mala byť podľa nej správne vyplnená,
hoci dôkazné bremeno spočíva na žalovanej. V tejto súvislosti poukázala na správne závery súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa vymedzila svoj nárok ako rýdzo zmenkový, a preto dôkazné bremeno

ohľadom „neexistencie kauzy“ je na žalovanej, ktorá však rozumne nevysvetlila, prečo zmenku (pôvodne
blankozmenku) v prospech žalobkyne vystavila, naopak, bránila sa účelovo tým, že jej podpis bol
sfalšovaný, hoci v trestnom konaní vyšlo najavo, že podpis na zmenke je jednoznačne vlastnoručným
podpisom žalovanej. Na základe uvedeného mala za to, že súd prvej inštancie vyvodil správne skutkové
zistenia a vec správne právne posúdil, ak uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom
námietok, ktorými sa bránila voči zaplateniu zmenky. Tvrdenie žalovanej, že na zmenke je uvedená ako

remitent „Z. X., rod, Z.“, ktorá ku dňu 21. október 2008 neexistovala, nie je podľa žalobkyne správne.
Dala do pozornosti, že žalovaná zmenka bola pôvodne blankozmenkou, ktorá sa stala úplnou až v čase,
keď sa p. Z. vydala za manžela p. X.. Pre údaj osoby remitenta je dôležité, aby zo zmenky bolo zrejmé,
kto je vecne aktívne legitimovaný v súdnom konaní v čase podania zmenkovej žaloby. Zdôraznila, že
z hľadiska vnútornej logiky údaj „X.“ pri údaji remitenta nerobí zmenku vnútorne rozpornou, pretože

označenie„X.“aj„Z.“jejednaatáistáosoba.Prihodnotení,činablankozmenkubolopotrebnévypisovať
aj údaj „X.“, keďže v čase vystavenia blankozmenky 21. októbra 2008 ešte nebola p. X. vydatá, je
podľa žalobkyne možné hodnotiť nanajvýš ako údaj nadbytočný, t.j. údaj naviac, avšak tento údaj nerobí
zmenku vnútorne rozpornou. Dodala, že remitent je na zmenke označený aj dátumom narodenia, ktorý
ho individualizuje a dokonca zmenková doktrína pripúšťa, aby sa na zmenke označovali subjekty aj

pseudonymom. Vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí odvolania podľa § 363 CSP navrhla, aby
odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol podľa § 386 písm. d) CSP, resp. aby napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

4.Dňa09.01.2020žalovanádoručilasúdupodanie„Doplnenieodvolania“.Vpodanícitovalazuznesenia

KR PZ SR výpoveď p. X., rod. Z.. Uviedla, že dňa 20.10.2008 spolu s manželom podpísali firme B&B
FAKTORING s.r.o., ktorej konateľkou bola Z. Z., kúpno-predajnú zmluvu na nehnuteľnosť na I. XX s
tým, že firma B&B FAKTORING s.r.o. vyplatí za nich dlh PSS pred dražbou a súčasťou bolo uzatvorenie
zmluvy o práve spätnej kúpy, ktorú konatelia firmy nikdy nepodpísali. O 20.30 hod. ten istý deň overenú
kúpno-predajnú zmluvu odovzdala v Poluse p. Z.. Poukázala na to, že keďže obaja konatelia firmy

B&B FAKTORING s.r.o. neboli na notárskom úrade prítomní, táto bola z ich strany nepodpísaná. Dňa
21.10.2008 sa musela p. Z. stretnúť s druhým konateľom p. N., aby zmluvu podpísal, ísť vyplatiť PSS,
nakoľko o 10.00 h. sa konala dražba. Doklad o úhrade žalovanej odovzdala pri PSS, aby ho odniesla
V.. L.. O 9.39 h. p. Z. vykonala vklad kúpno-predajnej zmluvy do katastra. Nehnuteľnosť žalovaná
vlastnila s manželom, každý v jednej polovici, takže, ak mala byť zmenka, ako uviedla p. Z.N. na polícii,

ďalším ručením, musel by byť na zmenke aj podpis manžela žalovanej (ten mal 21.10.2008 smenu na
letisku). Žalovaná uviedla, že nepozná prípad, aby sa za poskytnutú sumu na vyplatenie dražby ručilo
dvojnásobne, a to kúpno-predajnou zmluvou a ešte zmenkou, na dve rozdielne sumy. Keďže p. Z. na
polícii prehlásila, že bola osobne vyplatiť PSS, žalovaná požiadala dňa 08.11.2019 PSS, aby jej poskytli
informáciu z akého účtu bola dňa 21.10.2008 dražba vyplatená. Po jej urgencii dňa 10.12.2019 prišla

z PSS odpoveď (17.12.2019), kde priložili výpis z úverového účtu, vedeného na meno R. M., kde sú
uvedené, okrem čísla účtu aj dve položky, ktoré boli dňa 21.10.2008 vyplatené (príloha č. l). Na základe
tejto informácie žalovaná dňa 19.12.2019 požiadala VÚB o identifikáciu majiteľa účtu, z ktorého bol
dlh voči PSS vyplatený (príloha č. 2), doteraz odpoveď neobdržala. Ďalej uviedla, že dňa 27.12.2019
obdržala ďalší list od PSS, kde uviedli, že pohľadávka bola vyplatená z účtu B&B FAKTORING s.r.o.

(prílohač.3).Dňa28.12.2019požiadalaSlovenskúsporiteľňuovýpiszúčtujejmanželaR.M.,naktorom
bola disponentkou, za mesiac október 2008, nakoľko v tom čase nemala v žiadnej inej banke vedený
účet, aby mohla preukázať, že žiadne finančné prostriedky od fyzickej osoby p. Z., uvedený na zmenke
ako prijímateľ, vo výške ktorú uvádza na zmenke, neobdržali (príloha č. 4). Podľa žalovanej z uvedeného
vyplýva že dňa 21.10.2008 vyplácala dlh firma B&B FAKTORING s.r.o, zastúpená konateľkou p. Z. Z. a

nie súkromnou osobou p. Z. Z., ktorá je uvedená na zmenke. Keďže dňa 21.10.2008 bola na kataster
vložená osobne p. Z. kúpno-predajná zmluva, ktorou nehnuteľnosť na I. XX, Z. prechádzala na firmu
B&B FAKTORING s.r.o., je podľa názoru žalovanej logické, že žiadna fyzická osoba, ktorá vie, že ten
istý deň sa osoba, ktorá má vyplatiť zmenku stala bezmajetnou, nepožičia tejto osobe 3 mil. Sk (100.000Eur), pretože si je vedomá, že táto osoba už nemá čím ručiť. Trvala na tom, že vedome a slobodne dňa
21.10.2008 žiadnu zmenku p. Z. nepodpísala.

5. K doplneniu odvolania žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 20.01.2020.
Poukázala na to, že z doplnenia odvolania žalovanej vyplýva, že uvádza ďalšie skutkové tvrdenia a
prikladá dôkazy. V zmysle § 364 CSP je možné rozširovať rozsah odvolacích námietok len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Uviedla, že doplnenie odvolania žalovanej bolo podané po uplynutí lehoty na
podanie odvolania. Z toho dôvodu žiadala, aby odvolací súd na uvedené neprihliadal. Zároveň uviedla,

že nie je možné v zmysle § 366 CSP na odvolacie námietky prihliadať ani z dôvodu, že v nich obsiahnuté
novoty bolo možné uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie najneskôr do skončenia dokazovania.
Vzhľadom na uvedené trvala na návrhu uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.01.2019.

6. Dňa 13.02.2020 žalovaná doručila súdu podanie, v ktorom uviedla, že pri osobnej urgencii jej žiadosti
na SLSP zo dňa 28.12.2019 jej bolo povedané, že požadované informácie jej nemôžu poskytnúť,

nakoľko tieto si môže vyžiadať iba polícia alebo súd. Rovnako jej neprišla odpoveď na žiadosť vo VÚB
zo dňa 19.12.2019 a urgencii zo dňa 31.01.2020. Žiadala preto súd, aby si tieto informácie na základe
jej žiadostí (kópie v prílohe podania) vyžiadal od predmetných bankových inštitúcií, aby sa preukázalo,
že dňa 21.10.2008 od p. X., rod. Z., neobdržala žiadnu finančnú čiastku.

7. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, v medziach daných
rozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380CSP)postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania

dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči rozsudku č.k. 1CbZm/7/2018-219 zo dňa 09.09.2019, je
potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 CSP.

9. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

11. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

12. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

13. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody sú v zmysle ustanovenia § 363 CSP obligatórnou
náležitosťou každého odvolania, pričom zákon odvolacie dôvody taxatívne vymedzuje v § 365 ods. 1

CSP. Odvolateľ je povinný vo svojom odvolaní uviesť niektorý, alebo viaceré, z odvolacích dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 CSP, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov považuje napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť
len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie (ani odvolací súd) odvolateľa nikdy nevyzýva (§
373 ods. 1 posledná veta CSP). To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje.
Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Žalovaná v podanom odvolaní žiadny odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP

neuviedla a tento nemožno vyvodiť ani z obsahu odvolania. V danom prípade teda nie je zrejmé,
čím žalovaná podané odvolanie odôvodňuje, resp. z akých dôvodov považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za nesprávny, pričom zákonná úprava neumožňuje, aby bol odvolateľ vyzvaný na
odstránenie vady odvolania v podobe doplnenia odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 posledná veta CSP).
Pre absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní žalovanej, ako neodstrániteľnej vady odvolania, nemôže
odvolací súd v odvolacom konaní pokračovať tak, že by o odvolaní meritórne rozhodol. Pokiaľ odvolanie

po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu
odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže
absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní
pokračovať. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) Vzhľadom na vyššie uvedené

odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP,
nakoľko nemá povinné náležitosti podľa § 363 a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

15. Vo vzťahu k podaniu žalovanej doručeného súdu dňa 09.01.2020, označenému ako „Doplnenie

odvolania“ odvolací súd uvádza, že v zmysle § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Okrem toho na nové skutkové tvrdenia a
nové dôkazy v tomto podaní žalovanej nemožno prihliadať ani s poukazom na ustanovenie § 366 CSP,
nakoľko nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by boli v zmysle uvedeného ustanovenia prípustné.
Uvedené sa týka aj podania žalovanej doručeného súdu dňa 13.02.2020.

16. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, odvolanie žalovanej voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k. 1CbZm/7/2018-219 zo dňa 09.09.2019 v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietol.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).