Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216439
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114216439.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: S. M., nar. X.X.XXXX, bytom V., F..E. XXXX/XX, zast. JUDr.

Zuzana Baloghová, advokátka, so sídlom Ružomberok, Medačova 7, proti žalovaným: 1. P. L., nar.
X.X.XXXX, bytom S. X. XXX, 2. Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X. XXX, o zaplatenie sumy 597,80 eura
s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 597,80 eura
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2014 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 597,80

eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že bol nájomcom nehnuteľnosti od
15.12.2011, k odovzdaniu predmetu nájmu a skončeniu nájmu došlo 16.7.2013. V čase od 24.1.2013
do 7.11.2013 bol uvedený ako odberateľ elektrickej energie, v mesiaci júl 2013 prišli ako nájomcovia
žalovaní, prisľúbili prehlásenie elektrickej energie, k čomu nedošlo. Žalobca odhlásil svoju osobu
ako odberateľa elektrickej energie 7.11.2013, avšak musel uhradiť faktúru, ktorú vystavil dodávateľ
elektrickej energie na sumu 656,85 eura, hoci časť z tejto sumy vo výške 597,80 eura sa dohodli, že
uhradia žalovaní.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 14.7.2014 platobný rozkaz č.k. 12C/103/2014-14, ktorý sa
nepodarilo doručiť žalovanému v 1. rade do vlastných rúk.

3.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalovaných.

4.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe. Žalobca na

pojednávaní uviedol, že pri ukončení nájomnej zmluvy došlo k tomu, že elektromer bol evidovaný na
jeho meno, dohodli sa so žalovaným v 1. rade, že elektromer bude prepísaný na jeho meno, s tým,
že on ho žiadal aby chvíľu počkal, že ten prepis sa spraví. Celé toto trvalo asi 3-4 mesiace. Nakoniec
musel pristúpiť k odhláseniu elektromera. Slovenské elektrárne vystavili faktúru pričom suma vznikla za
pôsobnosti žalovaného v 1. rade. Boli tam obidvaja, aj žalovaný v 2. rade, aj s ním komunikoval.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právnej zástupkyne a oboznámením sa

s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o prenájme nebytových priestorov zo dňa 15.12.2011, faktúrou,
výzvou zo dňa 30.12.2013, dohodou o ukončení nájmu a zistil tento skutkový a právny stav:6.Žalobca bol na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.12.2011nájomcom
nehnuteľnosti - reštauračného a ubytovacieho zariadenia PENZIÓN HUBERTUS v Likavke a to počnúc
dňom 15.12.2011. K odovzdaniu predmetu nájmu a ku skončeniu nájomného vzťahu došlo dňom

16.7.2013. Svedčí o tom Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi žalobcom ako
nájomcom a spoločnosťou Gasta, s r.o. Likavka 247 ako prenajímateľom zo dňa 15.12.2011 a Dohoda
o ukončení nájmu zo dňa 16.5.2013. Žalobca bol v období od 24.1.2013 do 7.11.2013 uvedený ako
odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste PENZIÓN HUBERTUS v Likavke 247 a to na základe
Zmluvy uzavretej so spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s.. V mesiaci júl 2013 boli novými

nájomcami nehnuteľnosti žalovaní. K prehláseniu odberu elektrickej energie nedošlo. Žalobca dňa
7.11.2013 odhlásil svoju osobu ako odberateľa elektrickej energie. Dodávateľ elektrickej energie mu
vystavil faktúru na sumu 656,85 eura a to za fakturačné obdobie od 1.5.2013 do 7.11.2013, splatnú
dňa 9.12.2013. Túto faktúra žalobca uhradil, pričom v žalobe uviedol, že so žalovanými sa dohodol, že
časť sumy a to podľa spotreby vo výške 597,80 eura uhradia žalobcovia, čo do dnešného dňa neurobili,
napriek výzve zo dňa 30.12.2013.

7.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

8.Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10.Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

11.Žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaných zaplatenia sumy 597,80 eura, čo po právnej
stránke odôvodňoval titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s čím sa súd stotožnil.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v
tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok
v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného
obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného

subjektuapríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohateniajednýmsubjektom
a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje
subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a

preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré
možno vyjadriť v peniazoch.
Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania majetkovej
výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí
ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Občiansky zákonník rozoznáva

5 foriem bezdôvodného obohatenia:
1/ bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od
samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva,
na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku.
Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže

plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že
uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu. V takomto prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a
druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu
možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej
zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51.3/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36
ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy.

4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každé
konanieprotidobrýmmravomjeajtrestnýmčinom.Zazdroj,ktorýjevrozporesdobrýmimravmi(§3OZ)
aktorýmožnopovažovaťzanestatočnýzdroj,jelentakýzdroj,ktorýkonkrétnaprávnaúpravaneprobuje.

Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto
nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám.
Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie
získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom
prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr.

získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné
obohateniejednéhosubjektunaúkormajetkovejsférydruhéhosubjektumôžespočívaťvzískanípeňazí,
v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení
aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje
povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa

bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. V
predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na tom skutkovom základe, že žalobca
plnil za nich, hoci mali podľa práva plniť žalovaní sami, pretože žalobca uhradil vystavenú faktúru za
spotrebu elektrickej energie, ktorá bola vyúčtovaná za obdobie spotreby od 1.5.2013 do 7.11.2013 vo
výške 656,85 eura, hoci jednoznačne a bez pochybností listinným dôkazom - dohodou o ukončení

nájmu zo dňa 16.5.2013 preukázal, že v období od 16.7.2013 nebol nájomcom nehnuteľností, nemohol
odoberať elektrickú energiu v období od 16.7.2013 a preto od tohto dátumu nebol povinný platiť za
odber elektrickej energie, naopak túto povinnosť mali žalovaní ako nájomcovia a s poukazom na
prehľad platieb a vyúčtovanie spotreby elektrickej energie bol žalobca povinný zaplatiť za spotrebu
elektrickej energie len do 16.7.2013 a vo zvyšku podľa ich dohody sumu 597,80 eura, čo je žalovaná

suma a predmet tejto žaloby mali zaplatiť žalovaní, čo neurobili a keďže celú faktúru zaplatil žalobca,
je oprávnený domáhať sa vrátenia pomernej čiastky - žalovanej sumy z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovaných. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné
ustanoveniasúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutiaazaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 597,80 eura do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku a to s poukazom na ustanovenie § 511 OZ, nakoľko sa jedná o ich spoločný záväzok a
pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z obsahu spisu a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
zo skutočností uvádzaných v žalobe a z výpovede žalobcu, pričom žalovaní nepredložili žiadne dôkazy
vo veci, nevyjadrili sa k podanej žalobe.

12.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a

v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a §

362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.