Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205530
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2717205530.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Dominiky Horváthovej v spore žalobkyne: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, proti žalovanému: A. B., nar. X. júna XXXX, trvalo bytom C., o zaplatenie 761,04 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 16. decembra 2020
č. k. 3Csp/244/2017-42, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej (II. výrok)

a v časti náhrady trov konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
420,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 420,84 eur od 2.10.2017 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10,60%.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 297 písm. b/ CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov);§497Obch.z.(zákonač.513/1991Zb.Obchodného
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy); § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods. 2
písm. j/, § 11 ods. 1 ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy); § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4,
ods. 9 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) a poukazom
na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. a rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/221/2019 z 31.3.2020.
Vecnedôvodil,žežalobkyňasažaloboupodanounasúdeprvejinštanciedňa21.12.2017domáhala,aby
súduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťjejsumu761,04eurspríslušenstvom,atoztitulunesplateného
úveru. Majúc za to, že v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné (žalovaný sa k žalobe nevyjadril), predmetom konania je zaplatenie sumy 761,04
eur, ktorá suma neprevyšuje 1.000 eur, podľa § 297 písm. b/ CSP nie je potrebné na prejednanie veci
nariadiť pojednávanie, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Vykonal dokazovanie zmluvou

o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, oznámením o zosplatnení,
doručenkou, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, písomným vyjadrením žalobkyne,
prehľadom splátok a úhrad, kartou klienta, správami o pobyte žalovaného a zistil stav veci: Na základe
Zmluvy o revolvingovom úvere z 30.9.2014 poskytla žalobkyňa žalovanému revolvingový úver vo výške900 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 36 mesiacov
v sume 31,95 eur, t. j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 1.150,20 eur. Zmluvné strany si zároveň
dohodli RPMN vo výške 27,13%, fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 18,03%. Žalovaný nesplácal

poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy zo 14.6.2015,
ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad
mal súd preukázané, že žalovaný do podania žaloby na súd uhradil sumu 389,16 eur. Pohľadávka ku
dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 841,04 eur a pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 653,39
eur a úroku z úveru vo výške 187,65 eur, avšak žalobkyňa si v konaní uplatňuje len sumu 761,04 eur.

Žalovaný po podaní žaloby na súd nezaplatil žiadnu sumu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie, že žaloba bola
podaná dôvodne len čiastočne. Mal za preukázané, že Zmluva o revolvingovom úvere z 30.9.2014
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení O.z., zároveň zmluvu posúdil podľa
príslušnýchustanoveníZoSÚ.Ďalejmalzapreukázané,ženazákladeuvedenejzmluvyplnilažalobkyňa
a poskytla žalovanému úver vo výške 900 eur, žalovaný si však svoje povinnosti z uzavretej zmluvy

neplnil, pričom nezaplatil úver spolu s príslušenstvom riadne a včas, dostal sa do omeškania so
splátkami, z ktorého dôvodu po márnej výzve na úhradu vyhlásila žalobkyňa mimoriadnu splatnosť
úveru. Súd ho však považuje za neúčinné, nakoľko žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienky podľa
§ 53 ods. 9 O.z.. Zároveň súd konštatoval, že v zmluve sú uvedené rozdielne obsahové náležitosti
líšiace sa v údaji o RPMN úveru (bod 5 predpokladaná výška RPMN 27,33 % a bod 6 RPMN za úver

27,23 %) a teda v prípade náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ nemožno hovoriť o akceptácii
návrhu zmluvy žalovaným, ale o novom návrhu, ktorý mal byť žalovaným písomne prijatý alebo
odmietnutý. V konaní však nebola preukázaná existencia dvoch platných, vzájomných a obsahovo
zhodných písomných prejavov zmluvných strán v časti upravujúcej údaj o RPMN za úver, v dôsledku
čoho je zmluva v uvedenej časti v zmysle § 40 ods. 1 O.z. neplatná. Následkom neplatnosti časti zmluvy

je potom absencia obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, na základe ktorej skutočnosti
je potrebné považovať predmetný úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžnú
istinu vo výške 420,84 eur (t. j. vo výške rozdielu reálne poskytnutej sumy úveru 810 eur a úhrady zo
strany žalovaného vo výške 389,16 eur), pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že úver

je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania v súlade s
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a to vo výške 5 % ročne z priznanej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru
dňa 1.10.2017, keďže zosplatnenie úveru súd nepovažoval za účinné.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2, a § 262 ods. 2

CSP, dôvodil, že žalobkyni priznal podľa pomeru jej úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 10,60 %, nakoľko mala vo veci len čiastočný úspech. Žalobkyňa si v
konaní uplatňovala sumu 761,04 eur a súdom jej bola priznaná istina vo výške 420,84 eur. V zmysle
uvedeného bola žalobkyňa úspešná vo výške 55,30 % a žalovaný vo výške 44,70 %, úspešnejšia
bola teda žalobkyňa, a to v rozsahu 10,60 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobkyne a

úspechom žalovaného.

Proti tomuto rozsudku, zjavne iba v jeho zamietajúcej časti veci samej (II. výrok) a v časti o náhrade
trov konania (III. výrok), podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe
aj v takejto časti a priznaním jej práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Alternatívne navrhla,

aby bol rozsudok v napadnutej časti zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Dôvodila, že viaceré závery
súdu prvej inštancie, z ktorých vychádzal pri vydaní napádaného rozhodnutia, sú nesprávne a prijaté
v rozpore s ustanoveniami CSP. Súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že nedošlo k vzniku úverovej
zmluvy vzhľadom na rozdielnosť údajov o RPMN. S poukazom na odbornú literatúru a ust. § 493 Obch.

z. dôvodila, že podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. RPMN nie je stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy, čo jednoznačne vyplýva
aj zo znenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy (teda obligatórnou náležitosťou pre jej
vznik), potom by ustanovenie § 11 ods. 1 (osobitne pod písmenom b/) nemalo žiaden právny význam.

Tvrdila, že čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, je
v rozpore so zákonom. Nesprávny záver súdu o neuzavretí zmluvy z dôvodu nedosiahnutia dohody
súvisí so samotným údajom RPMN. Súd vychádzal z toho, že RPMN sa dojednáva medzi stranami
zmluvy. Neuvádza však ani jeden dôvod, pre ktorý sa domnieva, že uvedený údaj je dohodnuteľným.Bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť
tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet, žalobkyňa
tvrdí, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9

ods.2ZoSÚvyplýva,ženemôžubyťpredmetomkonsenzuazákontakýtokonsenzusaninepredpokladá
(čo je na prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený
zákonom, priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Súd prvej inštancie sa
vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré
nie je možné dohodnúť. Poukázala na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy

nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa
dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej
úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Ak sa
uvedený údaj nedá dohodnúť, nie je možné ho navrhnúť a ani návrh odmietnuť. Citovala § 2 písm. i/
a § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ s tým, že ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe
údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov

jestvujúcich v čase určenom v zákone – údaje platné v čase uzavretia zmluvy. Medzi tieto údaje (viď
príloha č. 2 k ZoSÚ) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy,
nie v čase, kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen
svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie

RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak
by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa ZoSÚ, teda by tento
údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol
hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil ZoSÚ.
Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhla“ žalobkyňa

v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou
podľa ZoSÚ. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom,
že žalobkyňa vlastne navrhla údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh
RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného tvrdila, že
otázka „dohody“ o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto

dohodu pozná a predpokladá. ZoSÚ vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods.
2 mali dohodnúť, vyžaduje, aby boli v zmluve uvedené. Ako príklad možno poukázať na to, že logicky sa
strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah, pretože je to otázka
daná právnymi predpismi. Na základe uvedeného mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
otázku vzniku zmluvných vzťahov. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 29.06.2016 sp.

zn.5Co/839/2016,zktoréhocitovala.RPMNnepredstavujepredmetzáväzku;jetoibainformáciaurčená
spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Podstatné pre konanie považovala ustanovenie článku 2 ods. 2.1
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré citovala. Bez potreby hlbšej analýzy možno
objektívne vzaté vylúčiť, aby uvedením iného údaja o RPMN v bode 6 úverovej zmluvy žalovaný vzniesol
proti návrhu výhrady alebo návrhy smerujúce k rozšíreniu alebo k obmedzeniu dojednaných práv a

povinností. Faktom totiž je, že úverová zmluva má formulárovú podobu, ktorú žalovaný sám pripravil a
i v časti 5 sám vyplnil (poverenou osobou), pričom žalobkyňa je v hmotnoprávnej pozícii navrhovateľa
tohto právneho úkonu len preto, že si žalovaný v rámci rokovaní o uzavretí zmluvy vymienil ešte posúdiť
schopnosť žalobkyne splácať úver v žiadanej výške a skrz toho podpísať zmluvu až druhý v poradí.
Preto z pohľadu znenia ust. § 44 ods. 2 veta prvá O. z. možno podľa úvahy o povahe a následkoch

uvedenia iného údaja o RPMN v návrhu zmluvy a v jeho prijatí sústrediť do otázky, či túto disproporciu
možno považovať za zmenu zmluvných podmienok oproti návrhu zmluvy. Nie je tomu tak preto, že údaj
o RPMN napriek tomu, že podľa zákona v zmluve o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený, nie
je výsledkom dohody strán, ale matematickým vyjadrením parametrov (úverovej odplaty a nákladov),
na ktorých sa účastníci spotrebiteľskej zmluvy dohodli. Pokiaľ preto pri tom istom okruhu zmluvných

podmienok s rovnakými parametrami akceptácia oproti návrhu obsahuje iný údaj o RPMN, jedná sa
nad akúkoľvek pochybnosť o uvedenie hodnoty platnej v čase uzavretia zmluvy, lebo zákonná úprava
vyžaduje jeho uvedenie v čase uzavretia. Takáto aktualizácia nepredstavuje výhradu, doplnenie a ani
zmenu návrhu zmluvy, a preto ju nemožno považovať za jeho odmietnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach (II. a III. výrok rozsudku) treba navzdory námietkam žalobkyne
považovať za vecne správny.
Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou

súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§

387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako
spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy. Žalovaný uzatváral zmluvu

ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa vystupovala v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 2 a 3 O. z.). Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že zmluva o úvere je
zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku.

Medzi stranami bolo nesporné, že v danej veci ide o zmluvný vzťah, o ktorom niet pochýb, že
je spotrebiteľským vzťahom. Tiež je nesporné, že malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru podľa ZoSÚ.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom zmluvu
označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. zmluvy

8500082252, ktorú žalovaný podpísal 25.9.2014 a žalobkyňa 30.9.2014. V časti 5. zmluvy „Údaje
o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (vyplňte)“ sa uvádza, že dlžník žiada spoločnosť
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: informatívny údaj
o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služieb, ak bude uzavretá): 52,36 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 900 eur, splatnosť

úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 31,95 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t. j. úver+úroky za celú dobu čerpania úveru+poplatok za poskytnutie úveru): 1240,20
eur, predpokladaná RPMN za úver (v %): 27,33, ročná úroková sadzba úveru (v %):18,03, Priemerná
RPMN za úver (v %): 44,06, poskytnutá čiastka revolvingu: 900 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú
musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving+úroky za celú dobu čerpania revolvingu+poplatok za poskytnutie

revolvingu): 1240,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu(v %): 27,33, ročná
úroková sadzba revolvingu (v %): 18,03, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 90 eur, účel čerpania
úveru: nákup elektroniky. V časti 6. „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur (nevypĺňajte)“
je uvedené: informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody
o poskytovaní služieb): 52,36, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 900, splatnosť úveru (počet

splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 31,95 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.
j. úver+úroky za celú dobu čerpania úveru+poplatok za poskytnutie úveru): 1240,20, RPMN za úver (v
%): 27,23, ročná úroková sadzba úveru (v %):18,03, Priemerná RPMN za úver (v %): 44,06, poskytnutá
čiastka revolvingu: 900, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving+úroky
za celú dobu čerpania revolvingu+poplatok za poskytnutie revolvingu): 1240,20 eur, predpokladaná

RPMN úveru po poskytnutí revolvingu(v %): 27,23, ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 18,03,
ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (v %) 5,05, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 90
eur. V prípade uzavretia Dohody o poskytovaní služieb Veriteľ bude informovať aj o celkovej sume
zahrňujúcej mesačné splátku a mesačnú platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb.Opierajúc sa o ustanovenia Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2
O.z.), vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú

písomnú formu (§ 9 ods. 1 ZoSÚ), v danom prípade bolo preukázané a nesporné, že žalovaný na
tlačive žalobkyne predložil žalobkyni žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 25.9.2014,
ktorá žiadosť v časti 5. obsahovala RPMN za úver 27,33 % (teda rozdielnu od schváleného úveru). Na
túto žiadosť zareagovala žalobkyňa vyplnením dňa 30.9.2014 dovtedy nevyplnenej časti 6. predmetnej
žiadosti - zmluvy nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur (nevypĺňajte)“, v ktorej je

uvedená RPMN za úver 27,23 %. Keďže údaje o schválenom revolvingovom úvere, obsahujú rozdielne
údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v časti výšky RPMN za úver, nebolo možné toto
prijatie návrhu zo strany žalobkyne, obsahujúce zmeny, považovať za účinné a konečné, ale v zmysle §
44 ods. 2 O.z. ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu v dotknutej časti a za nový návrh
adresovaný žalobkyňou žalovanému. Vzhľadom na to bolo potom pre platné dojednanie obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalovaný tento nový návrh účinne v písomnej forme prijal, k

čomu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo. Jeho mlčanie alebo nečinnosť samé o sebe
neznamenajú prijatie nového návrhu. Zmluva je totiž viacstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom
ako úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu. Text úverovej zmluvy tak fakticky obsahuje 2 rozdielne
údaje o RPMN, pričom ani jeden sa účinne nestal súčasťou zmluvy, z čoho treba vyvodiť, že zmluva
o úvere riadne uvedenie RPMN neobsahuje. Na uvedenom závere pritom nič nemení obsah bodu 13.

danej zmluvy, podľa ktorého riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere..., ktorý nerieši prijatie
návrhu so zmenami. Ani skutočnosť, že podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., dlžník mal súhlasiť s tým, že veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného

úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti/Zmluvy, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude
vyššia, než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. Žiadosti/Zmluvy bez toho, aby to
znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa; nemení nič na uvedenom závere, že prijatie návrhu,
ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý vyžaduje akceptáciu
zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa, k čomu v danom prípade nedošlo. V danej veci

pritom nie je rozhodujúce, či údaj o RPMN v spotrebiteľskej zmluve o úvere je alebo nie je predmetom
dohody zmluvných strán ako argumentuje odvolateľka, ale že je obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 40 ods. 3 O.z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou..., pričom, ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
zo zákona povinne písomnú formu. Keďže potom v danom prípade žalovaný nesporne a preukázateľne

podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru dňa 25.9.2014, a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov
o schválenom revolvingovom úvere žalobkyňou dňa 30.9.2014 a žalovaný tento v podstate sčasti nový
návrh zmluvy o úvere nepodpísal, predmetná zmluva o úvere, nebola v zmenenej časti platne písomne
uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 ZoSÚ
v spojení s § 40 ods. 1 O.z.). Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na to, že v písomne uzavretej

zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola účinne obsiahnutá náležitosť, a to RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/
ZoSÚ), v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ je v dôsledku toho
potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Už len absencia tejto
jednej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, preto sa odvolací súd už nezaoberal aj prípadnou absenciou ďalších náležitostí predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy. Preto pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobkyni iba dlžnú istinu 420,84 eur
(ako rozdiel reálne poskytnutej sumy úveru 810 eur a úhrad zo strany žalovaného vo výške 389,16
eur) a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po
dni konečnej splatnosti úveru dňa 1.10.2017 (keďže zosplatnenie úveru nepovažoval za účinné), a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd je názoru,

že jeho rozhodnutie je vecne správne.
Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s
hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové
zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne

posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie
napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému
uplatneniu.Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý

proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd na základe všetkého vyššie uvedeného preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej ako vecne správny potvrdil. Rovnako aj v časti
o trovách prvoinštančného konania, voči ktorej časti odvolateľka neuviedla žiadne konkrétne odvolacie

námietky, sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie aj v tejto časti rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný, podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že
žalovaný sa do odvolacieho konania nezapojil (nevykonal žiaden procesný úkon) a vznik trov na jeho
strane nebol preukázaný, žalovanému náhrada trov tohto odvolacieho konania nebola priznaná (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)