Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820202304
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820202304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. U. XXXX/
X, zastúpeného poruban advokáti s.r.o., so sídlom Trenčín, Jilemnického 2/535 proti žalovanej H. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Róbertom Grellom, advokátom, so sídlom
Trenčín, Jilemnického 2, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 9C/15/2020-111 zo dňa 20. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca J. T., rod. T. nar XX.X.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX trvale bytom J. U. XXXX/X, W. je v podiele 1/1 vlastníkom nehnuteľnosti v okrese R.,
obec T. U., katastrálne územie T. U., rodinného domu so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza na
pozemku registra „C“ parcela XXXXX/X a pozemku parcela číslo XXXXX/X vo výmere 220 m2 všetko
evidované na liste vlastníctva XXXX okres R., obec T. U., katastrálne územie T. U. /výrok I./ a žalobcovi
priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% od žalovanej /výrok II./. Na odôvodnenie
tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia svojho výlučného

vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam s odôvodnením, že spolu so žalovanou sú, každý v podiele
1, evidovaní v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Žalovaná nadobudla svoj
podiel od PhDr. H. T. na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. V XXXX/XX - VZ 129/17 a
ten mal tento spoluvlastnícky podiel nadobudnúť titulom Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu v
Prievidzi právoplatným dňa 03.04.1997, č. V3548/96. touto dohodou bolo zrušené spoluvlastníctvo
k pôvodnej rekreačnej chalupe súp. č. XXXX a k pozemku XXXXX/X s 510m2, evidované na LV

Č. XXXX, a v zmysle geometrického plánu Ing. Daniely Tomovej Č. 31562388- 46-96-208 vznikla
nehnuteľnosť podľa bodu 1. a parc. Č. XXXXX/X s výmerou 290 m2 s rekreačnou chalupou Č. XXXX
evidovanou na LV Č. XXXX. Zmluvnými stranami predmetnej dohody boli okrem žalobcu aj PhDr. H.
T. a R. R. a D. R., ktorí nadobudli vlastníctvo k parc. č. XXXXX/X s výmerou 290 m2 s rekreačnou
chalupou č. XXXX evidovanou na LV Č. 3709. Novovzniknutú nehnuteľnosť mal v podiele 1 nadobudnúť
PhDr. H. T., hoci nebol vlastníkom pôvodných nehnuteľností, a preto nemohol byť zmluvnou stranou
predmetnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Naproti tomu žalobca svoj

podiel na nehnuteľnostiach /pred zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s R. R. a D.
R./ nadobudol na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne, sp. zn. D 1622/89, v dedičskej
veci po J. T., zomr. XX.XX.XXXX, ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva medzi ním
o PhDr. H. T.. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. uvedené dedičské rozhodnutie sp. zn. D 1622/89malo podľa nej viaceré nepresnosti a nedostatky a kataster nehnuteľností toto dedičské rozhodnutie
ani nezapísal. Následnou dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa zrušilo a
vyporiadalo spoluvlastníctvo k rekreačnej chalupe - dom č. XXXX a k pozemku parc.č. XXXXX/X, k.ú.

T. U. reálnou deľbou tak, že spoluvlastníkmi na podklade geometrického plánu č. 31562388-46-96/208
(overeného Správou katastra Prievidza č. 639/96) novovytvorenej parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha
o výmere 220 m2 a rekreačnej chalupy postavenej na tomto pozemku, sa stali žalobca v podiele
1-ica a PhDr. H. T. v podiele 1-ica. Spoluvlastníkmi novovytvorenej parc. č. XXXXX/X - zastavaná
plocha a rekreačnej chalupy postavenej na tomto pozemku sa stali R. R. a D. R.. Vklad vlastníckeho

práva na základe uvedenej dohody bol povolený Okresným úradom v Prievidzi dňa 03.apríla 1997
pod V 3548/96. Uvedenú dohodu PhDr. H. T. uzavrel v dobrej viere a tieto nehnuteľnosti nerušene
užíval viac ako desať rokov nepretržite, čím splnil aj zákonné predpoklady vydržania. K spochybneniu
vlastníckeho práva PhDr. H. T. došlo až po jeho smrti, kedy začala matka žalobcu - G. T. v dedičskom
konaní sp. zn. 12D/1199/2019, Dnot 173/2019, uvádzať, že predmetné nehnuteľnosti boli neoprávnene
prepísané na žalovanú, čo však žalovaná odmieta. Spoluvlastnícky podiel 1 na týchto nehnuteľnostiach

nadobudla žalovaná v dobrej viere od PhDr. H. T. ako vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností
titulom darovacej zmluvy.

2.Súdvykonalvsporedokazovanie,zktoréhozistil,žepodľanotárskejzápisnice N432/78nehnuteľnosť
v k.ú. T. U. okr. R. LV XXXX, dom č.XXXX na poz.parc. č. XXXXX/X nadobudli od H. O. v polovici

PhDr. H. T. a jeho manželka J., rod R. a R. R. a maž. D. a to do ich BSM. Rozhodnutím Štátneho
notárstva v Trenčíne D1622/89 s právoplatnosťou 10.11.1989 po J. T., rod. R. bola schválená dohoda
dedičov mal. J. T. a PhDr.H. T., podľa ktorej nehnuteľnosť v k.ú. T. U. okr. R. LV XXXX, rekreačnú
chalupu č.XXXX a poz.parc. č. XXXXX/X pod A1 kde poručiteľka nie je vedená ako vlastníčka, avšak na
základe zmluvy Št. notárstva v Prievidzi N432/78 RI421/78 a na základe vyporiadania BSM do dedičstva

bola pojatá polovica tejto nehnuteľnosti, ktorú nadobudol mal. J. T.. Spoluvlastníkom druhej polovici
nehnuteľnosti sú X. R. a manželka D., rod. O.. Z titulu vyporiadania U. nadobudol PhDr. H. T. garáž
v k.ú. W. v hodnote XXXXX Kčs a osobné auto v hodnote 23060 Kčs. Podľa znaleckého posudku
70/1996 znalca Ing. Lauka bola pre účely dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva určená všeobecná
hodnota vyčlenených častí nehnuteľností pre Dr. T. 211370 Sk a pre R. 189877 Sk. Podľa výpis z

katastra nehnuteľností čl. 34 z 3.7.1996 bol PhDr. T. H. a jeho manželka evidovaný ako vlastníci podielu
jedna polovica k nehnuteľnosti v k.ú. T. U. okr. R. LV XXXX, dom č.XXXX na poz.parc. č. XXXXX/X.
Podľa dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spoluvlastníkov označených v čl.
I. dohody tak, že nehnuteľnosť parc. XXXXX/X zast. plocha a nádvoria , dom súp. Číslo XXXX bola
zapísaná v liste vlastníctva č.XXXX k.ú T. U. v polovici na PhDr. H. T. a J. T. ktorá zomerela a podľa

rozhodnutia D1622/89 sa dedičom jej podielu (1/4/) stal maloletý J. T.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 10.11.1989. uzavretej dňa 14.08.1996 v Advokátskej kancelárii JUDr. Márie Tóthovej
medzi : 1/ mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, v dohode zast. otcom J. T., 2/ PhDr. H. T., nar. XX.XX.XXXX, 3/ R.
R., nar. XX.XX.XXXX a 4/ D. R., nar. XX.XX.XXXX sa podľa čl. IV zrušilo a vyporiadalo spoluvlastníctvo
k rekreačnej chalupe - dom č. XXXX a k pozemku parc.č. XXXXX/X, k.ú. T. U. reálnou deľbou tak,

že spoluvlastníkmi na podklade geometrického plánu č. 31562388-46-96/208 (overeného Správou
katastra Prievidza č. 639/96) novovytvorenej parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 220 m2
a rekreačnej chalupy postavenej na tomto pozemku, sa stali mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX (žalobca),
v dohode zastúpeným otcom J. T., a to v podiele 1-ica a PhDr. H. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele
1-ica. Spoluvlastníkmi novovytvorenej parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a rekreačnej chalupy

postavenej na tomto pozemku sa stali R. R., nar. XX.XX.XXXX a D. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX
v 1-ici. Spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania sa v predmetnej
dohode, v čl. V. dohodli, že titulom rozdielu v hodnotách si nebudú nič doplácať. Dohoda bola podľa
čl. VII. účastníkmi prečítaná a na znak súhlasu s jej obsahom dňa 14.08.1996 podpísaná (podpisy
účastníkov boli úradne overené), pričom účastníci splnomocnili JUDr. Máriu Tóthovú, advokátku, aby

previedla úkony potrebné na zápis vkladu vlastníctva. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej
dohody bol povolený Okresným úradom v Prievidzi dňa 03.apríla 1997 pod V 3548/96. Súčasťou dohody
je geometrický plán č. 31562388-46-96/208. Podľa výpisu z LV čl. XX je v súčasnosti evidovaný
žalobca ako spoluvlastník nehnuteľnosti k.ú. T. U., rodinného domu so súpisným č. XXXX, ktorý sa
nachádza na pozemku registra "C" parc. č. XXXXX/X a pozemku parc. Č. XXXXX/X o výmere 220

m2, všetko evidované na LV XXXX v polovici a žalovaná na základe darovacej zmluvy V6291/2016
VZ129/17 v polovici. Podľa čestných prehlásení Ing. R. M., W. X., G. Y., W. R. a Ing. J. J., opravy,
rekonštrukcie a ostatné práce na rekreačnej chalupe súp.č. XXXX v k.ú. T. U., boli realizované zo
strany žalovanej a jej neb. manžela PhDr. H. T., priateľov a príbuzných. Právny zástupca tu navrholpredvolať a vypočuť svedka - Ing. R. M., bytom H. F. XXX/X, XXX XX W., W. X., bytom X. XX, XXX
XX W. a Ing. J. J., bytom R. XX, XXX XX W., a to ku skutočnostiam uvedeným v ich písomných
prehláseniach (vyjadreniach). Toto doplnenie súd nepovažoval za potrebné, pretože skutočnosti o

ktorých sa vyjadrovali títo svedkovia v čestných prehláseniach neboli z hľadiska dokazovania potrebné,
nesvedčili nič o vlastníctve nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Žalovaná vypovedala, že všetky
náklady s výdavkami na dom č. XXXX hradila ona s manželom na polovicu. O dedičskom konaní
nevedela a na otázku súdu, čo je s garážou v Trenčíne, ktorá bola predmetom vyporiadania BSM v
konaní o dedičstve po neb. J. T., žalovaná uviedla, že túto garáž predali. Keď ju predávali, bola písaná

na manžela výlučne. Garáž podľa dedičského konania patrila výlučne manželovi, je to tak uvedené v
dedičskom konaní, manžel ju predal v roku 2016. Podľa čestného prehlásenia R. R. nar. XX. X.XXXX zo
dňa 12.11.2020 bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti LV č. XXXX, k.ú. T. U. : parc. č. XXXXX/X - dom č.p.
XXXX. Dohodli sa na rozdelení nehnuteľnosti, čo vybavoval H. T.. Podľa jeho vedomosti nadobudol celý
podiel H. T. a po J. T. vnuk J. v roku 1989. Podľa správy z Okresného úradu Prievidza z roku 2021 bolo
dedičské rozhodnutie D1622/98 súčasťou dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z roku

1998, preto bolo protokolom vrátené v roku 1990. Podľa správy z katastra nehnuteľností čl. XX nebolo
dedičské rozhodnutie D1622/98 doručené na katastrálny odbor na zápis. Podľa listu vlastníctva XXXX
katastrálne územie W., k 25.4.2014 boli ako vlastníci nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X v k.ú. W. vedení T.
H. a J. rod. R. v polovici. Návrh zmluvy o dare a zriadení vecného bremena, uvádza ako spoluvlastníkov
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania PhDr.T. H. a J. T.. Podľa lekárskej správy z 26.10.2016 PhDr.

T. bol kompletne orientovaný s organickou depresívnou poruchou.

3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 34, § 39, § 41, § 123, § 129 ods.1, § 130 ods.1 a
§ 134 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vzhľadom na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností a na jeho právne účinky je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva a

usporiadaní vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností preukázaný právnou neistotou, keď právny
stav nie je v súlade so stavom faktickým a právne postavenie žalobcov je za takejto situácie neisté a
bez požadovaného určenia je ich právo ohrozené. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj

podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd vykonaným dokazovaním zistil,
že rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne D1622/89 s právoplatnosťou 10.11.1989 po J. T., rod. R.
bola schválená dohoda dedičov mal. J. T. a PhDr. H. T., podľa ktorej nehnuteľnosť v k.ú. T. U. okr. R. LV
XXXX, rekreačnú chalupu č.XXXX a poz.parc. č. XXXXX/X pod A1 kde (citujúc rozhodnutie) „poručiteľka
nie je vedená ako vlastníčka, avšak na základe zmluvy Št.notárstva v Prievidzi N432/78 RI421/78 a

na základe vyporiadania BSM do dedičstva bola pojatá polovica tejto nehnuteľnosti“, ktorú nadobudol
mal. J. T. rod.č. XXXXXX/XXXX - teda žalobca. Spoluvlastníkom druhej polovice nehnuteľnosti sú X.
R. a manželka D., rod. O..“. Z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tomto
dedičskom konaní nadobudol PhDr. H. T. garáž v k.ú. W. v hodnote XXXXX Kčs a osobné auto v
hodnote 23060 Kčs. K tomuto rozhodnutiu súd prihliadal podľa § 194 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku. Žalovaná tomuto rozhodnutiu vyčítala že je v ňom chybne označená
nehnuteľnosť,ktorábolapredmetomdedenia.Jetusíceuvedenénesprávnečísloparcely15565/2avšak
nehnuteľnosť je označená aj súpisným číslom a listom vlastníctva, preto toto pochybenie nespochybnilo
skutočnosť že predmetom dedenia bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva pre k.ú. T. U. č.
XXXX. Z obsahu rozhodnutia je tiež zjavné, že bolo riadne vyporiadané aj bezpodielové vlastníctvo

manželov, ktoré je v rozhodnutí dostatočne špecifikované výrokmi o tom, čo ostáva predmetom dedenia
a čo sa prikazuje pozostalému manželovi. Toto rozhodnutie bolo schválené rozsudkom 13Nc192/89-6
Okresného súdu Trenčín. Preto na rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne D1622/89 právoplatným
10.11.1989 súd prihliadal ako na listinu, z ktorej nepochybne vyplýva že smrťou J. T. zomr. XX.X.XXXX
nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel v polovici na nehnuteľnosti v k.ú. T. U. okr. R. LV XXXX, dom

č.XXXX na poz.parc. č. XXXXX/X a námietky žalovanej vznesené voči tomuto rozhodnutiu považoval
za nedôvodné. Podľa výpisu z LV je v súčasnosti evidovaný žalobca ako spoluvlastník nehnuteľnosti
k.ú. T. U., rodinného domu so súpisným č. XXXX, ktorý sa nachádza na pozemku registra "C" parc. č.
XXXXX/X a pozemku parc. Č. XXXXX/X o výmere 220 m2, všetko evidované na LV XXXX v polovici a
žalovaná na základe darovacej zmluvy V6291/2016 VZ129/17 tiež v polovici. Podľa dohody o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spoluvlastníkov uzavretej dňa 14.08.1996 medzi : 1/ mal.
J. T., nar. XX.XX.XXXX, v dohode zast. otcom J. T., 2/ PhDr. H. T., nar. XX.XX.XXXX, 3/ R. R., nar.
XX.XX.XXXX a 4/ D. R., nar. XX.XX.XXXX sa zrušilo a vyporiadalo spoluvlastníctvo k rekreačnej chalupe
- dom č. XXXX a k pozemku parc.č. XXXXX/X, k.ú. T. U. reálnou deľbou tak, že spoluvlastníkmina podklade geometrického plánu č. 31562388-46-96/208 (overeného Správou katastra Prievidza č.
639/96) novovytvorenej parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 220 m2 a rekreačnej chalupy
postavenej na tomto pozemku, sa stali mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX (žalobca), v dohode zastúpeným

otcom J. T., a to v podiele 1-ica a PhDr. H. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1-ica. Spoluvlastníkmi
novovytvorenej parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a rekreačnej chalupy postavenej na tomto
pozemku sa stali R. R., nar. XX.XX.XXXX a D. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX každý v 1-ici. Spoluvlastníci
nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania sa v predmetnej dohode, v čl. V. dohodli,
že titulom rozdielu v hodnotách si nebudú nič doplácať. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej

dohody bol povolený Okresným úradom v Prievidzi dňa 03.apríla 1997 pod V 3548/96. Súčasťou dohody
je geometrický plán č. 31562388-46-96/208. Podľa bodu č. I. zmluvy vyplýva, že ju uzatváral PhDr.H. T.
ako štvrtinový spoluvlastník nehnuteľnosti keďže dohoda odkazovala na list vlastníctva, kde bol uvedený
a s ním aj nebohá J. T., avšak zároveň dohoda v tejto časti poukazovala i na rozhodnutie Štátneho
notárstva v Trenčíne, D 1622/89. Dohodu teda uzatváral PhDr H. T., ktorý však nebol jednoznačne
podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne D 1622/89 spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vo vzťahu

ku ktorej bol uzavretá dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (nehnuteľnosť č.XXXXX /2
zastavaná plocha o výmere 510 m2,dom súp. č. XXXX, zapísané na liste vlastníctva XXXX pre k.ú T.
U.). V tejto časti dohody teda konal v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 34, §39, 123
pretože konal ako spoluvlastník, hoci ním nebol, nepochybne o tom vedel a teda nemohol nadobudnúť
takouto dohodou právo spoluvlastníka v 1-ici novovytvorenej nehnuteľnosti, ako to z nej v tejto časti

vyplynulo. Ak nebol spoluvlastníkom, potom nemožno s jeho úkonom spájať dôsledky takéhoto úkonu,
ktoré inak objektívne právo s takým úkonom pravidelne spája. V danej veci nemožno uvažovať ani o
tom že by bola súčasťou dohody o vyporiadaní iná zmluva, pretože takýto úmysel vyvracia práve bod
I. dohody, kde je v rozpore so znením dedičského rozhodnutia D 1622/89 uvedené, že vlastníkom je J.
T. v 1 -ine. Preto súd považoval predmetnú dohodu v časti, v ktorej považovala H. T. za spoluvlastníka

v 1 za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné že PhDr. H. T. nemohol
byť pri uzatváraní tejto dohody dobromyseľný, ako to tvrdí žalovaná, pretože bol osobne účastný
dohody dedičov v konaní vedenom Štátnym notárstvom v Trenčíne D1622/89. Súd pri posudzovaní
platnosti tejto dohody prihliadal na § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu

alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Dohodu uzatvárali všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti (J. T. -
žalobca ako spoluvlastník v polovici a R. R. a D. R. v druhej polovici), prejavili záujem na reálnej
deľbe nehnuteľnosti tak, ako bola takto zapísaná do Katastra nehnuteľností, spolu s geometrickým
plánom, preto na túto deľbu súd prihliadal aj s jej dôsledkami, teda vznikom dvoch samostatných

nehnuteľností a to v súlade s prejaveným zákonným úmyslom účastníkov dohody, v zmysle ktorej R.
R. a D. R. nadobudli konkrétne vymedzenú časť pôvodnej nehnuteľnosti. Súd okrem princípu „nemo
plus iuris“, teda že nikto nemôže previesť viac práv ako sám má, prihliadal aj na princíp všeobecnej
spravodlivosti, (nález Ústavného súdu SR I.ÚS 549/2015-33), ktorej sa prieči taký postup, že osoba
osobne účastná na dohode dedičov o vyporiadaní dedičstva sa následne touto neriadi a zúčastní sa

ako spoluvlastník (podľa vtedy platného listu vlastníctva avšak v rozpore s dohodou dedičov) takej
dohodyovyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva,ktorámázmeniťvlastníckepomeryvjehoprospech,
teda v rozpore so zákonom. K prevodu vlastníctva na žalobcu nedošlo uzavretím dedičskej dohody v
konaní D 1622/89, ale smrťou poručiteľky 15.8.1989 (podľa § 132 § 460 Občianskeho zákonníka sa
dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa). Súd nepovažoval za relevantnú ani námietku dobromyseľnosti

žalovanej pri nadobudnutí 1 nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy od PhDr.H. T., pretože z jej
vyjadrenia na pojednávaní vyplynulo, že pokiaľ ide o garáž v Trenčíne, ktorú nadobudol PhDr.H. T.
do výlučného vlastníctva vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov práve dedičským
rozhodnutím D1622/89, o tejto časti dedičského rozhodnutia vedomosť podľa nej mala, a len o časti
ktorásatýkalanehnuteľnostivoT.U.nemalažiadnuvedomosť.Vtomtosmerenebolotvrdeniežalovanej

vieryhodné. Ak by ju aj súd považoval za dobromyseľného nadobúdateľa a to s poukazom na zápis
vlastníctva podielu 1 pre PhDr. H. T. v katastri nehnuteľností v čase uzavretia darovacej zmluvy, jej
oprávnenádržbanetrvala10rokov,akotopredpokladáprenadobudnutievlastníctva§134Občianskeho
zákonníka, pretože podľa LV je vedené jej spoluvlastníctvo nehnuteľnosti od zavkladovania darovacej
zmluvy V6291/16 -VZ129/17, teda od roku 2017. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca bol v
konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania od žalovanej v celom rozsahu.5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že dedičskému rozhodnutiu
Štátneho notárstva v Trenčíne D 1622/89 nevyčítala len to, že je v ňom chybne označená nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom dedenia, ako uvádza prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Vyčítala mu najmä to, že obsahuje uzavretie dohody o zriadení vecného bremena doživotného
bezplatného užívacieho práva na celú nehnuteľnosť rek. chalupu sup.č. XXXX s poz. parc. č. XXXXX/
X, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve. pričom na takéto zriadenie vecného bremena (aby bolo
platne zriadené) sa však vyžadovalo, aby účastníkmi zmluvy boli všetci spoluvlastníci boli účastníci
zmluvy (nestačil iba ich súhlas). Napriek uvedenému notár zriadil predmetné vecné bremeno na celú

nehnuteľnosť bez ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti a preto bolo vecné bremeno zriadené
absolútne neplatne, na čo mal prvoinštančný súd zo zákona prihliadať. Okrem toho Občiansky zákonník
v čase uvedeného dedičského konania neobsahoval možnosť zriadenia vecného bremena schválenou
dohodou dedičov. Žalovaná poukázala aj na to, že prenechanie celého dedičstva pozostávajúceho s
rekreačnej chalupy č.XXXX s pozemkom parc. č. XXXXX/X v hodnote 38.385,- Kčs žalobcovi malo byt
dedičmivrámcidedičskejdohodykompenzovanézriadenímvecnéhobremenavprospechoprávneného

- PhDr. H. T. (doslovným vyjadrením: „Za to uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena...“) a teda
podľa vôle strán ako aj účelu, ktorý uzavretím dohody sledovali nemožno oddeliť jednu časť dedičskej
dohody od druhej časti, resp. od ostatného obsahu. PhDr. H. T. by totiž určite nemal záujem uzavrieť
dedičskú dohodu, ktorou by prenechal celú nehnuteľnosť patriacu do dedičstva aj s podielom patriacim
mu z titulu BSM žalobcovi, ak by zároveň nemohol predmetnú nehnuteľnosť užívať z titulu vecného

bremena. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaná za neplatnú nielen dohodu v časti zriadenia
vecného bremena, ale v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka celú dedičskú dohodu. Štátne notárstvo
preto nemalo schváliť uvedenú dohodu dedičov, nakoľko odporovala zákonu. Keďže predmetnú dohodu
dedičov uzatváral v mene maloletého jeho zákonný zástupca (otec J. T.), tak bolo potrebné jej schválenie
súdom. Okresný súd v Trenčíne, ktorý predmetnú dedičskú dohodu schvaľoval rozhodoval len z

pohľadu záujmu (prospechu) maloletého dediča a neposudzoval súlad predmetnej dedičskej dohody
so zákonom (Občianskym zákonníkom), inak by musel vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať
neplatnosť predloženej dedičskej dohody. Súd prvej inštancie ďalej odôvodnil napadnutý rozsudok tým,
že posúdil následný právny úkon, Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá
bolauzavretádňa14.08.1996.PodľanázoruprvoinštančnéhosúdudohoduuzatváralajPhDr.H.T.,ktorý

však nebol jednoznačne podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne D 1622/89 spoluvlastníkom
spoločnej nehnuteľnosti a teda konal v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože konal
ako spoluvlastník, hoci nim nebol, o čom nepochybne vedel a teda nemohol nadobudnúť takouto
dohodou právo spoluvlastníka k novovytvorenej nehnuteľnosti. Ďalej podľa názoru súdu nemožno
uvažovať ani o tom, že by bola súčasťou dohody o vyporiadaní iná zmluva, pretože takýto úmysel

vyvracia práve bod 1. dohody, kde je v rozpore so znením dedičského rozhodnutia D1622/89. Preto súd
považoval predmetnú dohodu v časti, v ktorej považovala PhDr. H. T. za spoluvlastníka za absolútne
neplatnú. S týmito závermi súdu žalovaná nesúhlasí. Ustanovenie § 141 Občianskeho zákonníka
výslovne neupravuje obsah dohody spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, avšak
s prihliadnutím na účel, ku ktorému toto ustanovenie smeruje (t. j. definitívne usporiadanie právnych

vzťahov spoluvlastníkov k spoločnej veci), možno vyvodiť, že spoluvlastníci sa musia dohodnúť
nielen ohľadom samotného zrušenia podielového spoluvlastníctva, ale súčasne aj na následnom
vzájomnom vyporiadaní. Spoluvlastníci nie sú pri dohode o spôsobe vyporiadania nijak viazaní a môžu
sa dohodnúť akýmkoľvek spôsobom, ich dohoda však nesmie byť v rozpore so zákonom, obchádzať
zákon ani byt v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva zo dňa 14.08.1996 spĺňala všetky obsahové ako aj formálne náležitosti stanovené
zákonom. Z obsahu dohody vyplýva, že úmyslom spoluvlastníkov bolo reálne rozdelenie nehnuteľnosti,
ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve a ich následné vlastnícke usporiadanie. Pokiaľ ide o otázku,
kto mal uzatvárať dohodu, teda kto bol vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, tak k odpovedi na túto
otázku je potrebné si uvedomiť nasledovné, a to: a) dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne

sp. zn. D 1622/89 nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, b) predmetné nehnuteľnosti boli v čase
uzatvárania dohody evidované v KN na LV č. XXXX k.ú. T. U. ako vlastníctvo PhDr. H. T. a J. T. v 1
a R. R. a D. R. v 1. Vzhľadom na tieto skutočnosti, osobe neznalej práva nemohlo byť zrejmé kto má
uzatvárať dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (či osoba zapísaná ako vlastník
na liste vlastníctva alebo osoba uvedená na dedičskom rozhodnutí, ktoré nebolo KN zapísané ani po

takmer 7 rokov od jeho právoplatnosti) a ani to, ako sa má sformulovať obsah takejto dohody, preto bola
oslovená advokátka JUDr. Mária Tóthová, ktorá predmetnú dohodu vypracovala a uskutočnila taktiež
úkony potrebné na zápis vkladu do katastra nehnuteľností. Tá aj z dôvodu právnej opatrnosti uviedla,
že predmetnú dohodu uzatvárajú okrem R. (R. a D.), ktorí boli bez pochýb vlastníkmi nehnuteľnostievidovaných na LV č. XXXX k.ú. T. U., aj maloletý J. T., vzhľadom k dedičskému rozhodnutiu sp.
zn. D 1622/89 (aj keď nebolo v katastri nehnuteľností zapísané), pričom jediným možným a logickým
vysvetlením, prečo advokátka JUDr. Mária Tóthová uviedla do dohody, že dedičom podielu zomrelej J. T.

podľa uvedeného dedičského rozhodnutia sa stal žalobca, je pisárska chyba, resp. zrejmá nesprávnosť.
Pokiaľ ide o účasť PhDr. H. T. na predmetnej dohode, tak táto vyplýva z toho, že PhDr. H. T. bol v čase
uzatvárania dohody zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spolu s J. T.. Účastníkmi dohody tak
boli všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti v zmysle hodnoverných a záväzných údajov katastra
(LV č. XXXX k.ú. T. U. ) ako aj predmetného dedičského rozhodnutia D1622/89. Čo sa týka samotného

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam popísaným v predmetnej dohode, tak
spoluvlastníci nie sú pri dohode o spôsobe vyporiadania nijak viazaní a môžu sa dohodnúť akýmkoľvek
spôsobom, teda aj tak ako tomu bolo v danom prípade. Jedinou podmienkou je to, že ich dohoda nesmie
byť v rozpore so zákonom, obchádzať zákon ani byť v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná Dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola preskúmaná príslušným orgánom a vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený. Žalovaná ďalej uviedla, že nesúhlasí so

záverom súdu prvej inštancie, že nebola dobromyseľná pri nadobudnutí 1 predmetných nehnuteľností
na základe darovacej zmluvy od PhDr. H. T.. Manžel žalovanej hovoril. že predmetnú nehnuteľnosť
kúpili s nebohou J. T. na polovicu. Vysvetľoval jej, že polovica je jeho a polovica J. (žalobcu). Žalovaná
na pojednávaní súdu doslovne uviedla:...Oni si to riešili medzi sebou, mňa to nezaujímalo. Žalovaná
sa tiež vyjadrila, že nemala vedomosť o tom, že by si žalobca uplatňoval vlastnícke právo počas

obdobia, kedy užívala predmetné nehnuteľnosti vo T. U. so svojim manželom. Napokon žalovaná
potvrdila, že hradila aj s manželom všetky náklady na uvedené nehnuteľnosti a investovala spolu
s manželom nemalé finančné prostriedky a čas do postupných rekonštrukcii rekreačnej chalupy vo
T. U.. Pokiaľ ide dedičské rozhodnutia D 1622/89, žalovaná len doručila toto dedičské rozhodnutie
do katastra nehnuteľností pri prevode garáže, avšak nemohla ho z právneho hľadiska kvalifikovane

posúdiť, keďže nemá právnické vzdelanie a navyše nebola ani účastníčkou samotného dedičského
konania a ani vyporiadania podielového spoluvlastníctva a napokon do vlastníckych vzťahov týkajúcich
sa predmetných nehnuteľností ani nijako nezasahovala. Vzhľadom na uvedené nie je spochybňovanie
dobromyseľnosti žalovanej zo strany súdu pri nadobudnutí nehnuteľnosti vo T. U. v podiele 1/2 na
základe darovacej zmluvy od PhDr. H. T. správne. Pokiaľ prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku uvádza, že ak by žalovanú aj považoval za dobromyseľného nadobúdateľa, tak nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko jej oprávnená držba netrvala
10 rokov, ako to predpokladá § 134 Občianskeho zákonníka, tak súd v tomto prípade nerozlišuje
dva rôzne spôsoby originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva, a to vydržania a všeobecného
nadobudnutia od nevlastníka (dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva), ktoré sú založené

na odlišných podmienkach. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na
základe darovacej zmluvy od PhDr. H. T. v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľnosti, resp. v
oprávnenie prevodcov previesť vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam. Táto dobrá viera žalovanej
musí požívať rovnakú právnu ochranu ako vlastnícke právo pôvodného vlastníka, pretože vychádza z
fundamentálnych princípov právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a súvisí tiež s nevyhnutnou

dôverou jednotlivcov v akty verejnej moci. Nakoniec žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to konkrétne súd
nevykonal výsluch navrhnutého svedka JUDr. Márie Tóthovej, ktorá spisovala Dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a taktiež bola účastníkmi dohody splnomocnená na zápis
vkladu vlastníctva do KN a teda poznala vôľu účastníkov dohody ako aj skutkový stav predchádzajúci

uzavretiu dohody, a tiež nevyžiadal správu z Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, z ktorej by
bolo jednoznačne zrejmé z akého dôvodu nebolo dedičské rozhodnutie D1622/89 zapísané do katastra
nehnuteľností. Prvoinštančný súd potom aj nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď pripustil napriek koncentrácii konania. aby zástupkyňa žalobcu predkladala priamo až na

pojednávaní rôzne listiny, s ktorými sa žalovaná vopred nemohla oboznámiť, tieto dôkladne posúdiť
a zaujať k nim náležité stanovisko. Tiež sudkyňa prvoinštančného súdu na pojednávaní po tom, ako
rozhodla, že nevykoná navrhnuté dôkazy nedala priestor stranám na návrh ďalších dôkazov, a to najmä
výsluch svedka R. R., ktorého čestné prehlásenie bolo predložené na pojednávaní zo strany žalobcu,
pričom tento svedok uviedol v prehlásení informácie, ktoré sú podľa žalovanej nepravdivé resp. v

určitom smere odporujú vôli, ktorú tento svedok prejavil pri uzatváraní Dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo dňa 14.08.1996. Žalovaná mala taktiež záujem navrhnúť aj svedka
notára J. D., ktorý prejednával dedičské konanie v dedičskej veci po zomr. J. T. sp.zn. D 1622/89 a
taktiež svedka JUDr. P. X., právničku katastrálneho odboru OÚ v Prievidza, ktorá posudzovala podkladyod advokátky JUDr. Márii Tóthovej a povolila zápis vkladu V3548/96. Sudkyňa okresného súdu však
vyhlásila dokazovanie v danej veci za skončené, pričom samotná zápis z pojednávania v tejto časti
nezodpovedáskutočnosti,keďnastr.9uvádza,že,,Súdzisťovalčisúnávrhynadoplneniedokazovania.

Návrhy na doplnenie dokazovania nie sú.“. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
6.Kodvolaniužalovanejsavyjadrilžalobca.Podľanehoskonkrétnyminámietkamižalovanejzodvolania
sa súd prvej inštancie už v podstate zaoberal v odôvodnení svojho rozsudku. Riadne sa vysporiadal
so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, keď zo zabezpečených listín a výsluchov dospel k

správnemu záveru, že žalobca je v podiele 1/1 vlastníkom nehnuteľností v okrese R., k.ú. T. U. - rodinný
dom so súpisným č. XXXX, ktorý sa nachádza na pozemku registra C parc. č. XXXXX/X a pozemku
parc. registra C č. XXXXX/X, evidované na LV XXXX. V rozhodnutí súdu prvej inštancie nedošlo k
nesprávnym skutkovým zisteniam, naopak ide o logický výsledok hodnotenia dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. V tomto smere nie je možné
vytýkať žiadne pochybenie. Súd prvej inštancie sa nedopustil omylu pri aplikácií práva a zo skutkových

zistení vyvodil správne právne závery a použil správne právne normy na zistený skutkový stav. Súd
prvej inštancie podľa žalobcu ani neznemožnil žalovanej realizáciu jej procesných práv a právom
chránených záujmov. Poukazovanie na porušenie koncentrácie konania neobstojí, pretože zástupkyňa
žalobcu síce na pojednávaní predkladala rôzne listiny, ale súd prvej inštancie na ne neprihliadal, čo je
výslovne uvedené v bode 5. napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že vecného bremeno podľa

dedičskej dohody bolo zriadené neplatne, tak táto otázka nie je predmetom prejednávaného sporu. Ak
žalovaná tvrdí, že celá dedičská dohoda je neplatná, pretože podľa vtedajšieho § 179 OSP podliehala
schváleniu súdu, tak takáto konštrukcia je právne neudržateľná. Dané ustanovenie sa z hľadiska
systematiky a štruktúry vzťahovalo na konania týkajúce sa starostlivosti súdu o maloletých (Tretia časť
- Piata hlava - Osobitné ustanovenia) a nie na dedičské konania. Navyše, táto dedičská dohoda bola

schválená rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 17.10.1989, sp. zn. 13 Nc 192/89, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.10.1989, takže aj z hľadiska účelu došlo k naplneniu cieľu zákonodarcu dohliadať
na záujmy maloletých s majetkovými dispozíciami. Žalobca odmieta aj polemiku žalovanej, ktorá sa
týka jej dobromyseľnosti. Vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Trenčín nebolo nikdy zrušené, a
preto je záväzné pre štátne orgány, účastníkov konania a ich právnych nástupcov vrátane H. T.. Jediný

správnyaprijateľnýzáver,ktorývychádzazpredloženýchdôkazovjeten,ženikto,anižalovaná,nemôže
odvodzovať svoje vlastnícke právo od PhDr. H. T., pretože ten nededil sporné nehnuteľnosti po J. T., ale
hotovosť. Ak teda PhDr. H. T. nehnuteľnosti nededil, tak ich ani nemohol následne prevádzať dohodou.
Nehnuteľnosti nemohol ani vydržať užívaním, ako sa snaží tvrdiť žalovaná, pretože musel dobre vedieť,
že mu už nepatria. Nie je možné disponovať dvoma rôznymi titulmi nadobudnutia vlastníctva (vydržaním

a súčasne kúpnou zmluvou či nejakou inou dohodou). Nakoniec žalobca poukázal na aktuálny rozsudok
Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.04.2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020, ktorý
bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v
roku 2021 pod č. 56. s právnymi vetami: „I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je
možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe
absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III.
Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na

nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
aozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),ktoréupravujehodnovernosť

údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v
katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“. Žalobca z týchto
dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. K vyjadreniu žalobcu na odvolanie sa vyjadrila žalovaná. Trvala na tom, že súd prvej inštancie

porušil jej právo na spravodlivý súdny proces, keď zo strany žalobcu pripustil napriek koncentrácii
konaniapredkladanienovýchdôkazovnapojednávaní,pričomztýchtoajprirozhodnutívychádzalakoto
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaná nemala možnosť sa s týmito dôkazmi vopred
oboznámiť, náležite sa k nim vyjadriť a ani sama navrhnúť nové dôkazy. Nie je potom pravdou, že súdprvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými jej námietkami voči
platnosti dedičskej dohody. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že dedičskú dohodu v mene maloletého schválil
súd, tak súd túto posudzoval výlučne z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, pretože inak by ju ako

odporujúcu zákonu nemohol schváliť. Napriek existujúcemu právoplatného rozhodnutiu v tejto veci, je
možné, aby si súd prejudiciálnu otázku platnosti dedičskej dohody posúdil sám, a to aj inak. Čo sa
týka názoru žalobcu, že PhDr. H. T. nehnuteľnosti nededil a preto ich nemohol následne ani prevádzať
dohodou žalovaná uviedla, že menovaný ich neprevádzal dohodou ale bol účastníkom dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nakoniec žalovaná osobitne poukázala na pochybenia

štátnych orgánov, keď kataster nehnuteľností bol opakovane v tejto veci nečinný. Samotnú dedičské
rozhodnutie nebolo do katastra nehnuteľností vôbec zapísané a už samotná kúpna zmluva, ktorou v roku
1978 nadobúdal predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva PhDr. H. T. s manželkou J. a R. R. s manželkou
D. bola v katastri nehnuteľností registrovaná až 15.01.1996. Žalovaná zotrvala na svojom návrhu, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.

9. Preskúmaním veci samej z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalovanej dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,

správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je jasné, výstižné a presvedčivé, a zodpovedá kritériám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu
si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP.

10. Čo sa týka rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 1622/89 zo dňa 10.11.1989 v
dedičskejvecipoporučiteľkeJ.T.,ktorýmbolaokreminýchschválenáajdedičskádohodamedzidedičmi
PhDr. H. T. a maloletým J. T. /tu žalobca/, tak toto rozhodnutie je právoplatné, vykonateľné a nebolo
zmenené ani zrušené v konaní o riadnom, či mimoriadnom opravnom prostriedku. V zmysle § 25 zákona

č. 5/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) v spojení
s § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /zákon č. 99/1963 Zb./, v znení predpisov platných
a účinných v čase vydania uvedeného dedičského rozhodnutia, je výrok uvedeného právoplatného
dedičského rozhodnutia záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. V zmysle uvedených zákonných
ustanovení potom platí, že právoplatné rozhodnutie štátneho notárstva o dedičstve vo výroku

týkajúcom sa dedičského práva /určenie kto je poručiteľovým dedičom/ je záväzné pre každého a v
ostatných výrokoch, vrátane schválenia dedičskej dohody, je záväzné pre všetkých účastníkov konania o
dedičstve,ichprávnychnástupcovakoajprevšetkyorgány-súdy,správneorgány,čiinéorgányverejnej
moci /viď. napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 32/82 zo dňa 28.10.1982, uverejnený
v Zborníku Najvyššieho súdu ČSSR, díl IV, str. 751/. Nemožno preto ani opätovne posudzovať platnosť

dedičskej dohody schválenej právoplatným rozhodnutím bývalého štátneho notárstva v rámci posúdenia
predbežnej otázky podľa § 194 ods. 1 CSP, ktorého postupu sa dovolateľka dovoláva.

11. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že PhDr. H. T. bol viazaný rozhodnutím bývalého
štátnehonotárstvaoschválenínímuzatvorenejdedičskejdohody,podľaktorejspoluvlastníckypodiel1/2

na nehnuteľnostiach nadobudol žalobca. S ohľadom na túto okolnosť nemožno potom nijako považovať
menovaného za dobromyseľného, a teda oprávneného držiteľa týchto nehnuteľností a menovaný tak
nemoholnadobudnúťvlastnícke,resp.spoluvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamvydržaním
podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

12. Na uvedenom závere potom nič nemení ani uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam dňa 03.04.1997. Aj keď bol účastníkom
dohody aj PhDr. H. T., nemohol tento byť už na zhora uvedené dôvody, oprávneným držiteľom a
ani vlastníkom predmetných nehnuteľností a túto dohodu preto uzatváral ako tretia osoba, odlišnáod spoluvlastníka predmetných nehnuteľností. Takýmto právnym úkonom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva preto ani nemohol nijako nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré boli novo vytvorené pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva. Akékoľvek úvahy

žalovanej o tom, že právny predpis neobmedzuje obsah takéhoto právneho úkonu a preto nevylučuje,
aby tretia osoba, odlišná od podielového spoluvlastníka nadobudla nejakú časť rozdeľovanej spoločnej
nehnuteľnosti do vlastníctva, odporuje elementárnemu účelu tohto právneho úkonu, ktorým je zrušenie
podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania medzi podielovými spoluvlastníkmi, a teda odporuje
zákonu. Z tohto dôvodu je takýto právny úkon absolútne neplatný /§ 39 Občianskeho zákonníka/ a

jeho neplatnosť nemôže konvalidovať ani skutočnosť, že v katastri nehnuteľností bol povolený vklad
vlastníckeho práva z takejto absolútne neplatnej dohody.

13. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že PhDr. H. T. sa nestal vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností titulom vydržania a ani titulom dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nemohol tak následne previesť na žalovanú spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu, darovacou zmluvou, pretože prevádzal
viac práv ako sám mal, čo ako rozporné so zásadou „nemo plus iuris“ predstavuje rozpor so zákonom a
preto je aj tento právny úkon absolútne neplatný /§ 39 Občianskeho zákonníka/. Žalovaná sa tak titulom
absolútne neplatnej darovacej zmluvy nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu. K otázke jej prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam

vydržaním sa vyjadril už súd prvej inštancie a jeho závery sú v tomto smere celkom správne a odvolací
súd sa s nimi stotožňuje.

14.Pokiaľpotomžalovanátvrdí,ževlastníckeprávokdanýmnehnuteľnostiamnadobudladobromyseľne
a preto by jej vlastnícke právo malo požívať rovnakú súdnu ochranu ako vlastnícke právo žalobcu,

tak odvolací súd môže len poukázať na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, z ktorého právne vety uviedol žalobca vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Z tohto rozhodnutia nepochybne vyplýva, že dobrá viera nadobúdateľa
nehnuteľností, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho

práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. To v okolnostiach tohto
konkrétneho prípadu znamená, že dobrá viera žalovanej by mohla mať význam len v prípade, že by
tu prichádzalo zo strany žalovanej do úvahy vydržanie vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho
zákonníka, čo je ale vylúčené s ohľadom na skutočnosť, že jej neuplynula zákonom stanovená vydržacia
doba.

15. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy /
výsluch svedkyne JUDr. J. W., správu z Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, z ktorej by
bolo jednoznačne zrejmé z akého dôvodu nebolo dedičské rozhodnutie D1622/89 zapísané do katastra
nehnuteľností/, tak súd prvej inštancie priamo na pojednávaní dňa 20.10.2021 vyhlásil uznesenie,

že tieto návrhy na doplnenie dokazovania nevykoná, pretože už vykonané dokazovanie považuje za
dostatočné pre ustálenie skutkového stavu. V odôvodnení napadnutého rozsudku už toto konajúci
súd prvej inštancie nezopakoval, čo možno považovať z postup porušujúci ustanovenie § 220 ods.
2 CSP, ktorý stanovuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Uvedený nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie však podľa odvolacieho súdu nie je závažný do takej miery, že by ním došlo k

porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, keď žalovanej bola zo strany konajúceho súdu
formou uznesenia vyhláseného na pojednávaní a jeho odôvodnenia oznámené, že uvedené návrhy
na doplnenie dokazovania súd nevykoná a prečo. Samotný dôvod nevykonania týchto dôkazov, ktorý
deklaroval konajúci súd, potom podľa odvolacieho súdu obstojí. Ako vyplýva z vyššie uvedeného,
skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania bol celkom dostatočný pre náležité právne posúdenie

a rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu. Nie je podstatné, prečo do katastra nehnuteľností
nebolo zapísané právoplatné a vykonateľné dedičské rozhodnutie. Toto samo osebe, ako aj jeho
záznam do katastra nehnuteľností, majú vo vzťahu k nadobudnutia vlastníckeho práva dedením len
deklaratórny charakter. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dedením,
ku dňu smrti poručiteľky a dedičské rozhodnutie a jeho záznam do katastra nehnuteľností majú

len deklaratórny charakter, deklarujú vznik vlastníckeho práva v minulosti. Ak potom právoplatné a
vykonateľné dedičské rozhodnutie nie je zapísané do katastra nehnuteľností, neznamená to, že dedič
vlastnícke právo dedením nenadobudol. Pokiaľ ide o skutočnú vôľu účastníkov dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 03.04.1997, ktorámala byť preukázaná výsluchom JUDr. Márie Tóthovej, tak odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie zdieľa právny názor, že takáto dohoda nemôže viesť ku vzniku vlastníckeho práva tretej
osoby k spoločnej veci alebo jej časti. Vôľa podielových spoluvlastníkov, alebo niektorého z nich,

previesť na PhDr. H. Šlabiara nejakú časť zo spoločných nehnuteľností alebo spoluvlastnícky podiel k
nim, ostatne ani z obsahu uvedeného právneho úkonu nevyplýva, nie je v ňom jazykovo vyjadrená a
akýkoľvek iný výklad vôle konajúcich subjektov by bol v rozpore s jazykovým prejavom /§ 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka/. Postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať podľa návrhu žalovanej
ďalšie, vyššie uvedené dokazovanie bol teda správny, pretože už zistený skutkový stav bol dostatočným

pre kvalifikované rozhodnutie o žalobe žalobcu.

16. Nakoniec odvolací súd preskúmavajúc danú vec podľa odvolacích námietok žalovanej dospel
aj k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo jeho postupom v konaní k porušeniu práva
žalovanej na spravodlivý súdny proces. Všetky závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k vyhoveniu
žalobe žalobcu a s ktorými sa aj odvolací súd celkom stotožňuje, sú založené na správnom právnom

posúdení skutočností, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou. Ak
aj žalobca na pojednávaní súdu prvej inštancie predkladal ďalšie listinné dôkazy a súd prvej inštancie
tieto dôkazy vykonal, tak skutočnosti zistené z tohto dokazovania nemali a nemajú žiadny vplyv na
meritórne posúdenie žaloby žalobcu. Okrem toho boli uvedené dôkazy stranou sporu predložené pred
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, teda pred zákonnou koncentráciou konania /§ 154

CSP/ a bolo by preto možné uvažovať len v tom smere, že neboli predložené včas z hľadiska tzv.
sudcovskej koncentrácie konania /§ 153 CSP/, pričom tu platí, že na takéto dôkazy konajúci súd nemusí
prihliadať, nie že na ne prihliadať nesmie. Nedôvodná bola aj námietka žalovanej, že nedostala priestor
na navrhovanie ďalších dôkazov. Z obsahu zvukového záznamu o pojednávaní pred súdom prvej
inštancie zo dňa 20.10.2021 vyplýva, že žalovaná ako aj jej právny zástupca mali možnosť sa vyjadriť

k dôkazom, ktoré súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal, teda aj k tým listinným dôkazom, ktoré
na ňom priamo predložila zástupkyňa žalobcu, čo aj využili, pričom v súvislosti so skutočnosťami, ktoré
z týchto dôkazov vyplynuli nenavrhli doplniť dokazovanie. Zo zvukového záznamu o pojednávaní tiež
vyplýva, že zástupca žalovanej dostal zo strany konajúceho súdu priestor na tzv. záverečný návrh, ktorý
priestor aj využil. Výzva konajúceho súdu vo vzťahu k zástupcovi žalovanej nebola formulovaná striktne

formálne podľa § 182 veta prvá CSP /Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci./, keď konajúci súd vyzval
zástupcu žalovanej neformálne na prednesenie tzv. záverečného návrhu. Uvedený procesný postup
ale podľa odvolacieho súdu v tomto konkrétnom prípade, kedy výzva konajúceho súdu smerovala k
právne kvalifikovanému zástupcovi žalovanej, ktorý sa na výzvu aj vyjadril ku skutkovej i právnej stránke

veci, nepredstavuje zásah do práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd tak v zmysle
odvolacích námietok žalovanej nezistil, že by konajúci súd prvej inštancie svojím procesným postupom
porušil práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.

17. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2

CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi súd priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).