Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213939
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5113213939.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. M.,

G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zdenkou Hulmanovou,
advokátkou, so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, proti žalovanému: Š. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX,
zastúpenému splnomocneným zástupcom spol. Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so
sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411 o odstránenie stavby takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2013 domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti

žalovaného odstrániť stavbu postavenú na pozemku parc.č. C. XXXX v k. ú. Z., zapísanú na LV č. XXX,
na vlastné náklady, alternatívne, aby súd prikázal stavbu postavenú na pozemku parc. č. KNC XXXX v
k. ú. Z., zapísanú na LV č. XXX do vlastníctva žalobcu za náhradu vo výške 1.264,- €. Uplatnil si náhradu
trov konania.
2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že na základe Osvedčenia o dedičstve č. D 1346/98, Dnot 243/98
je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. KNC XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 356 m2 zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. Z.. Žalovaný je vlastníkom vedľajšej stavby - humna

so sýpkou bez súpisného čísla postaveného na pozemku parc. č. KNC XXXX. Stavba je evidovaná ako
výlučné vlastníctvo žalovaného na LV č. XXXX v k.ú. Z.. Žalobca v súvislosti s riešením majetkovo-
právneho vysporiadania nechal vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia všeobecnej hodnoty
vedľajšej stavby na parc. č. C. XXXX v k.ú. Z. č. 54/2011, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota
(v texte aj len ako „VŠH") predmetnej stavby na hodnotu 3.400,- €. V záujme riešenia majetkových
práv k predmetným nehnuteľnostiam žalobca vyzval žalovaného na vypratanie pozemku vo vlastníctve
žalobcu a zároveň mu navrhol finančné vyrovnanie za humno v sume 2.350,- €, ku ktorej sume dospel

žalobca tak, že vychádzal z VŠH stavby určenej znaleckým posudkom 3.400,- € po odpočítaní úhrady
za užívanie pozemku parc. č. KNC XXXX, a to za obdobie troch rokov od 15.11.2009 do 14.11.2011, t.j.
do doby podania žaloby, v sume 1.050,- € / 350,- € ročne. Žalovaný nevypratal pozemok žalobcu a ani
nerešpektuje zákaz vstupu na pozemok. Neuhrádza žalobcovi ani žiadnu odplatu za užívanie pozemku.
Nájomné za stavebný pozemok sa v intraviláne obce Z. pohybuje v sume 2,- € / 1 m2 ročne, t.j. 10 %
z hodnoty pozemku (kúpna cena za 1 m2 = 20,- €). Výmera pozemku predstavuje 356 m2 a pozemok
je v celej jeho výmere z dôvodu postavenej stavby nepoužiteľný aj na iné účely. Z uvedeného dôvodu

požaduje žalobca úhradu za užívanie pozemku za celú jeho výmeru v sume 712,- € ročne. Pokiaľ by súd
v zmysle alternatívneho petitu prikázal stavbu do vlastníctva žalobcu, dlžnú úhradu za užívanie pozemku
za obdobie troch rokov žalobca započítava oproti všeobecnej hodnote stavby.3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

4. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. Z. vyhotoveného dňa 12.04.2013 (č.l. 5) súd zistil, že ako výlučný vlastník

pozemku parc. č. XXXX o výmere 356 m2, zastavané plochy a nádvoria je vedený žalobca, titulom
nadobudnutia: D 1346/98, Dnot 243/98.
5. Na LV je v časti LV „Iné údaje" uvedené: Stavba na parcele XXXX LV č. XXXX - XXX/XX.

6. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Z. vyhotoveného dňa 12.04.2013 (č.l. 6) súd zistil, že ako výlučný

vlastník stavby humna so sýpkou na parc. č. XXXX je vedený žalovaný, a to titulom nadobudnutia:
Osvedčenie o dedičstve 18D 67/2012, Dnot 96/2012 zo dňa 01.10.2012, Z 1387/12-8/13.

7. Z výzvy právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 16.05.2011 (č.l. 7) na vypratanie pozemku adresovanej
žalovanému súd zistil, že žalovaný bol vyzvaný na vypratanie pozemku parc. č. KNC XXXX, keďže
žalobca nemá záujem trpieť stavbu vo vlastníctve žalovaného na pozemku vo výlučnom vlastníctve

žalobcu. Zároveň bola žalovanému predložená ponuka na odkúpenie stodoly na pozemku parc. č. KNC
XXXX, a to za cenu navrhnutú žalovaným, ktorá cena musí zohľadňovať trhovú hodnotu tejto stodoly.

8. Obdobnou výzvou zo dňa 12.09.2011 (č.l. 9) bol žalovaný opakovane vyzvaný na vypratanie pozemku
vo vlastníctve žalobcu.

9. Listom zo dňa 15.11.2011 (č.l. 10 spisu) vyzval žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
žalovaného, aby nevstupoval na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu - pozemok parc. č. C-KN XXXX
v k.ú. Z..

10. Zo záveru Znaleckého posudku č. 54/2011 vypracovaného dňa 26.06.2011 znalkyňou V.. T.. V. C.,
PhD. (č.l. 12 - prílohová obálka) súd zistil, že všeobecná hodnota vedľajšej stavby na parc. č. XXXX
KNC bola stanovená vo výške 3.401,23 €.

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.08.2013 (č.l. 21 spisu), v ktorom
poukázal, že podaná žaloba nekorešponduje so skutočným stavom, ani so správaním sa žalobcu,
čo dokumentuje aj podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 2.136,- €, vychádzajúc z ceny nájmu za 1
m2 označeného pozemku, ktoré konanie sa vedie na OS Žilina pod sp.zn. 25Ro/135/2013, v ktorom

konaní bol žalovaným podaný odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný je presvedčený, že v tomto
prípade nielenže nie sú splnené podmienky na odstránenie stavby, ale neprebehli ani rokovania medzi
stranami sporu tak, ako ich popisuje žalobca.
12. V súlade s ustanovením § 135c OZ je základným predpokladom na odstránenie stavby jej
neoprávnenosť,resp.zriadeniestavbyniekým,ktonatonemáprávo.Neoprávnenoustavbousarozumie

stavba zriadená na cudzom pozemku bez príslušného oprávnenia. Žalovaný poukazuje na skutočnosť,
že sporná stavba je postavená na pozemku žalobcu niekoľko desaťročí a bola postavená v súlade
s vtedy platnými predpismi. Stavebník neoprávnene nezasahoval do práv vlastníka pozemku, stavba
bola postavená dobromyseľne, stavebník neporušil žiadne povinnosti pri jej stavbe, pretože mal súhlas
vlastníka pozemku. Postaveniu a užívaniu stavby žalovaným a jeho právnymi predchodcami nikto (ani

žalobca a ani jeho právni predchodcovia) nikdy nebránil.
13. Naviac stavba je ako ťarcha k pozemku CKN parc. č. XXXX druh pozemku: Zastavané plochy a
nádvoria o výmere 356 m2 zapísaná aj na LV č. XXX k.ú. Z. a nejedná sa teda o neoprávnenú stavbu.
Je nepochybné, že stavba - humno je stavbou pevne spojenou so zemou v zmysle § 119 ods. 2 OZ,
ktorá má svoj hospodársky a funkčný účel.

14. Odstránenie stavby nepredstavuje účelné vysporiadanie sa s touto stavbou. Takéto vysporiadanie,
aj s ohľadom na podanú žalobu v konaní sp. zn. 25Ro/135/2013, znamená, že žalobca sa správa
voči žalovanému šikanózne a zneužíva svoje vlastníctvo, čo predstavuje zasahovanie do vlastníckych
práv žalovaného. Podanie žaloby na odstránenie stavby je konaním ultima ratio vo vzťahu k vyriešeniu
majetkových a užívacích práv strán sporu a aktuálne nie sú splnené podmienky na podanie takejto

žaloby, preto žalobca navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
15. Tvrdenia a v žalobe uvedené návrhy na určenie výšky nájmu, započítanie pohľadávok a návrhy na
odkúpenie stavby len deklarujú skutočnosť, že žalobcovi skutočne nejde o usporiadanie majetkových
pomerov, ale potom, ako sa stal vlastníkom stavby žalovaný (11/2012), sú jeho záujmy motivovanéfinančným prospechom, bez ohľadu na skutočné využitie už existujúcej stavby. Sám žalobca potvrdzuje
alternatívnym petitom, že odstránenie stavby je neúčelné a žiada jej prikázanie do svojho vlastníctva.
Žalobcom navrhnutá výška náhrady, ktorú by mal žalobca v tomto prípade poskytnúť žalovanému, je

neprimeraná práci nevyhnutne potrebnej na postavenie a udržanie stavby.

16. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.12.2013 (č.l. 27) podal vzájomnú žalobu, ktorou sa
domáhal, aby súd zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pozostávajúce z práva užívania
nehnuteľnosti - pozemku reg. C KN, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2,

zapísaného na LV č. XXX k.ú. Z. v prospech užívania nehnuteľnosti - stavby postavenej na predmetnom
pozemku v rozsahu, ako bude vymedzené geometrickým plánom vyhotoveným v konaní ustanoveným
znalcom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
17. Žalovaný uviedol na odôvodnenie vzájomnej žaloby (na ktorej následne nezotrval, čo uviedol v
podaní zo dňa 20.05.2019 - č.l. 205), že humno bolo postavené právnymi predchodcami žalovaného
(otcom a starým otcom) na pozemku, ktorý v čase výstavby patril do ich vlastníctva. Stavba teda nebola

zriadenánacudzompozemku,alenavlastnompozemku.Ažvdôsledkuoperatívnejevidenciezozačatej
a nedokončenej, a teda neplatnej komasácie v Obci Z. sa stalo, že vlastníctvo pozemku bolo formálne
administratívne zapísané na iného vlastníka, konkrétne na žalobcu. Došlo k neoprávneným zásahom do
vlastníckych práv žalovaného, ktoré nie je možné inak konvalidovať, ako poskytnúť ochranu vlastníkovi
stavby na úkor vlastníka pozemku aktuálne zapísaného na liste vlastníctva zriadením vecného bremena

za náhradu. Právni predchodcovia žalovaného boli pri stavbe nehnuteľnosti dobromyseľní. Preto je v
tejto situácii namieste, aby sa strany sporu vysporiadali medzi sebou dohodou a ak táto nie je možná,
aby došlo k riadnemu a racionálnemu usporiadaniu vzťahov medzi nimi, a to inou formou, ako žiada
žalobca. Najvhodnejším usporiadaním vzťahov, pri rešpektovaní vlastníckych vzťahov a existujúceho
dlhodobého a ničím a nikým nerušeného vzťahu, je zriadenie vecného bremena za náhradu v prospech

vlastníka stavby. Stavba bola v čase jej výstavby postavená na pozemku, ktorý vlastnila tá istá osoba
ako stavbu. Nie v dôsledku konania žalovaného alebo jeho právnych predchodcovi došlo k zmene
vlastníckych vzťahov, ktoré musí znášať žalovaný. Výšku odplaty za zriadenie vecného bremena navrhol
žalovaný určiť dohodou alebo na základe znaleckého dokazovania.

18. Právny zástupca žalovaného súdu oznámil listom zo dňa 08.04.2014, doručeným súdu 15.04.2014
(č.l. 44 spisu), že v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.136,- €
titulom užívania nehnuteľnosti žalovaným (sp. zn. 25C/230/2013), došlo dňa 11.12.2013 k uzatvoreniu
súdneho zmieru medzi stranami sporu, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu

180,- € ročne za užívanie nehnuteľnosti, t.j. za 2 roky sumu 360,- € bez príslušenstva.
19. Z uznesenia sp. zn. 25C/230/2013-61 zo dňa 11.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.12.2013, súd zistil, že v právnej veci žalobcu E. M. proti žalovanému Z. o zaplatenie 2.136,- € s
prísl. súd schválil medzi účastníkmi zmier, v zmysle ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu
360,- €.

20. Žalobca sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril k vzájomnej žalobe žalovaného podaním
zo dňa 28.04.2014 (č.l. 46 spisu), v ktorom uviedol, že pozemok č. KNC XXXX zapísaný na
LV č. XXX v k.ú. Z. bol v rámci pozemkových úprav (komasácie) prebiehajúcich v roku 1952

pridelený právnemu predchodcovi - dedovi žalobcu, teda od roku 1952 je žalobca spolu so svojimi
právnymi predchodcami nepretržitým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Stavba na pozemku, ktorej
odstránenie je predmetom tohto konania, bola postavená starým otcom žalovaného bez súhlasu
právnych predchodcov žalobcu a zároveň aj bez príslušných povolení, z ktorého dôvodu táto stavba
nebola dlhé desaťročia zapísaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva. V roku 1998 zdedil

celý pozemok parc. č. KNC XXXX žalobca s povinnosťou výplaty ustupujúcich dedičov, pričom v tom
čase bola stavba - humno na pozemku parc.č. C. XXXX v havarijnom stave (škridle padajúce na
ulicu ohrozovali autá, aj chodcov) a nebola zapísaná ako vlastníctvo žalovaného, resp. jeho právnych
predchodcov. Už v tom čase oslovil prvýkrát žalobca žalovaného, nakoľko mal vedomosť, že stavbu
postavil jeho dedo, s ponukou poskytnúť mu náhradu za uvedené humno vo výške 100.000,- Sk.

Žalovaný náhradu odmietol a v roku 2010 opätovne bez súhlasu žalobcu začal opravovať strechu
humna. Aj dňa 16.05.2011 žalobca vyzval žalovaného na vypratanie pozemku, na ktorú výzvu žalovaný
neodpovedal. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že v prípade stavby humna sa jedná o stavbu, ktorú
nie je možné považovať za stavbu neoprávnenú, keďže táto bola postavená bez súhlasu vlastníkanehnuteľnosti a bez príslušných stavebných, resp. v tom čase iných nevyhnutných povolení. K legalizácii
stavby došlo až jej zápisom na list vlastníctva v roku 2011, o čom svedčí LV č. XXX zo dňa 24.06.2011,
ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 54/2011 a na ktorom LV predmetná stavba ešte zapísaná

nie je. Spôsob, akým došlo k zápisu stavby najskôr na LV č. XXX a neskôr aj na LV č. XXXX pre k.ú.
Z., žalobca nepreveroval, avšak je možné skonštatovať, že k legalizácii tejto stavby došlo až po výzve
žalobcu na jej odstránenie a zároveň za uvedenia mylných okolností, za ktorých bola stavba postavená,
keďže stavbu postavil starý otec žalovaného a nie otec žalovaného. Žalobca má za to, že stavba humna
bola postavená proti vôli vlastníka pozemku parc. č. KNC XXXX a žalovaný nepreukázal opak.

21. Konanie sp. zn. 25C/230/2013 sa skončilo na podnet žalobcu schválením zmieru medzi stranami
sporu, na základe ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 360,- €, ktorú sumu i napriek
tomu, že uznesenie o schválení zmieru zo dňa 11.12.2013 nadobudlo vykonateľnosť dňa 28.12.2013,
ani len sčasti nezaplatil. Vzhľadom k tomu, že v prípade neoprávnenej stavby na pozemku parc. č.
KNC XXXX k.ú. Z. sa jedná o humno, ktorého všeobecná hodnota bola Znaleckým posudkom č.
54/2011 stanovená na sumu 3.401,23 € a ktoré žalovaný nevyužíva na účel hodný osobitného zreteľa

(bývanie),žalobcamázato,žetakútostavbujemožnéodstrániťbeztoho,abyjejodstránenieznamenalo
neúčelnosť tohto konania. Žalovaný nie je odkázaný mať humno na pozemku žalobcu, keďže v okolí
svojho domu vlastní 3 239 m2 stavebných pozemkov a práve naopak, je to žalobca, ktorý je danou
stavbou vo výkone svojich vlastníckych práv obmedzovaný, lebo predmetná stavba leží tesne na hranici
pozemku parc.č. KNC XXXX a tak znemožňuje plný výkon vlastníckych práv nielen k pozemku parc.č.

KNC XXXX, ale aj k susediacemu pozemku, ktorý je rovnako vo vlastníctve žalobcu a na ktorom kvôli
tejto stavbe rovnako, ako aj na pozemku parc.č. KNC XXXX, nemôže realizovať výstavbu rodinného
domu, ktorý by nevyhnutne potrebovali jeho obidve deti s vlastnými rodinami.

22. Súd vo veci vykonal dňa 02.05.2014 pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval v celom rozsahu na

žalobe s tým, že stavba humna bola postavená ešte starým otcom žalovaného v čase, kedy výlučným
vlastníkom pozemku bol starý otec žalobcu, ktorý súhlas na stavbu nedal, a to ani dodatočne. Žalovaný
mal vedomosť o tom, a bol si vedomý toho, že ako jeho právni predchodcovia, tak aj on, užíva stavbu
postavenú na cudzom pozemku, tzn. stavbu neoprávnenú.

23. Žalobca uviedol, že pozemok, na ktorom je postavené humno, zdedil po svojej tete Z. M., ktorá
bola slobodná a bezdetná. Zomrela v roku 1998 a vtedy na tom pozemku nebola žiadna ťarcha, stavba
nemala zapísaného vlastníka. Žalobca to teda bral tak, že stavba patrí k pozemku. Vtedy videl na
pozemku žalovaného, ktorému ponúkol 100.000,- Sk za toto humno, pretože tam padala strecha a bolo
to potrebné opraviť. Žalovaný to odmietol a začal s opravou strechy humna.

24. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1346/98, Dnot 243/98 zo dňa 02. júla 1999, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.07.1999 (č.l. 53), vydaného notárom B.. B. N. ako súdnym komisárom v dedičskej
veci po poručiteľke menom Z. M., naposledy bytom: Z. XXX, ktorá zomrela dňa 28.06.1998, súd zistil,
že dedičia uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dohodu, v zmysle ktorej nadobúdateľom celého dedičstva
uvedeného v súpise aktív a pasív dedičstva, o.i. aj pozemku parc.č. KNC XXXX, zastavaná plocha o

výmere 356 m2 k.ú. Z., zapísaného na LV č. XXX, v celosti sa stal E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX - žalobca.

25. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne zotrval na svojej obrannej
argumentácii, poukázal, že disponuje listinnými dôkaznými prostriedkami z roku 1927 preukazujúcimi,

že starý otec žalovaného B. C. podal na Okresný úrad vo Veľkej Bytči žiadosť o povolenie stavby humna,
v tom čase na pkn. parcele č. XXX o výmere 200 m2, ku ktorej výstavbe sa vyjadrovali aj susedia,
ktorí vlastnili alebo disponovali pozemkami a stavbami v susedstve, o čom bola spísaná zápisnica z
10.06.1927, kedy sa vykonala ohliadka a stavba bola schválená, k čomu je pripojený aj nákres humna.
I. bolo postavené a viac ako 90 rokov užívané právnym predchodcom žalovaného.

26. Žalovaný disponuje aj časťou záznamu týkajúceho sa vyjadrenia jednotlivých obyvateľov Obce Z.
ku komasácii z roku 1948, kedy sa pán Z. M. - právny predchodca žalobcu bývajúci v dome č. XXX
vyjadroval k tomu, že odmieta prevziať blok č. XX, čo je časť parcely, na ktorej bolo postavené humno,
pretože nemá dostatočné prostriedky na to, aby vyplatil právneho predchodcu žalovaného, ktorý bol
vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom tej parcely, ďalším podielovým spoluvlastníkom bol pán

A.. Nakoniec sa ale právni predchodcovia oboch sporových strán dohodli a došlo k zámene parciel a k
súčasnej výmere tej parcely, na ktorej je postavené humno, o ktorej je žalovaný presvedčený, že je v
celom rozsahu jeho vlastníctvom a bude sa domáhať ochrany svojich práv aj podaním určovacej žaloby
na súde.27. Žalovaný uviedol, že podľa názoru jeho rodičov odjakživa tento pozemok patril jeho rodine. Stavba
bola zapísaná na LV v roku XXXX, žalovaný stavbu zdedil po otcovi, ktorý zomrel v roku XXXX, ale v roku

XXXX bolo dodatočné dedičské konanie. Otec žalovaného sa narodil v roku XXXX. Vlastníkom pozemku
až do roku 1948 bol B. C. a potom v rámci komasácie bola táto parcela pridelená pánovi Z. M., ale na
pozemku stálo toto humno, on tú parcelu odmietol. Následne mu bola pridelená a s otcom žalovaného
sa dohodol, že budú tieto pozemky užívať tak, že pán M. bude užívať parcelu XXXX a parcelu XXXX
bude užívať otec žalovaného. Dohodli sa len ústne, papierovo to nepreviedli a ostalo to tak až do roku

XXXX, kedy zomrela teta žalobcu, odkedy je žalobca vlastníkom aj užívateľom.

28. Z listinného dôkazu „Prosba" B. C. (č.l. 87, 88), adresovanej Okresnému úradu vo Veľkej Bytči,
prijatej Okresným úradom vo Veľkej Bytči dňa 13.05.1927 a Obvodným notariátom v Štiavniku dňa
27.05.1927 súd zistil, že B. C. žiadal o vykonanie miestnej ohliadky a o udelenie povolenia na stavbu,
ktorú mieni vystavať podľa pripojeného nákresu. Budova má byť krytá škridlicou a z pevného materiálu

postavená, t.j. z betónu.

29. Zo Zápisnice Notárskeho úradu v Štiavniku č. 2143/1927 spísanej dňa 10.06.1927 (č.l. 89, 86, 85,
186) Obecnou stavebnou komisiou na základe žiadosti B. C., obyvateľa zo Z. súd zistil, že k spísaniu
zápisnice sa dostavili zo strany úradu B. C., ďalej notár, požiarny referent (mená sú nečitateľné), žiadateľ

B. C., podujímateľ: B. Y., zo strany susedov B. M. za E. a Z. O.: B. C., za M. a ...nečitateľné meno...
O. - B. K..
30. V zápisnici je na označenie „pozemku budovať sa majúceho" uvedené: v poz. kn. záp. obce: Z., m.č.
XXX, ulica - údaj nevyplnený, číslo domu: XXX, pozemok obsahuje 200 m2.
31. Pod bodom 13. Zápisnice je pri predtlačenom texte „Či sú v blízkosti už postavené budovy, aké a v

akej diaľke?" uvedené: viď nákres (nákres je žurnalizovaný na č.l. 93 spisu - pozn. súdu).
32. Zápisnica ďalej obsahuje údaje o stavebnom materiáli, vrátane krovu a strešnej krytiny, údaje o
rozmeroch stien, okien, dverí, špecifikáciu miestností stavby a ich rozmery.
33. V bode 21 zápisnice je pri predtlačenom texte „Poznámky susedov" dopísané: Susedia námietky
nečinia.

34. Pod zápisnicu sa podpísali: starosta - C., notár a požiarny referent (podpisy nečitateľné), žiadateľ B.
C., susedia: B. K., Z. A., O. Z., k podpisu zápisnice nedošiel B. M..

35. Z listiny pod názvom: UZAVRETIE vydanej dňa 13.06.1927 Okresným úradom vo Veľkej Bytči (č.l.
84 spisu) č. j.: XXXX / 1927 súd zistil, že „UZAVRETIE" bolo vydané na základe žiadosti B. C., obyvateľa

Obce Z., o povolenie stavby: komory, mlatovne, humna v Obci Štiavnik na vlastnom pozemku na
základe vyšetrovania stavebnej komisie, a to na základe § 10 Župného stavebného štatútu bývalej župy
trenčianskej č. 133/3373/1903. Žiadateľ bol upravený, „aby v záujme verejného poriadku, bezpečnosti
a zdravotníctva predpísané pravidlá presne dodržal, konečne tiež nasledovné podmienky:
1.stavbanechjepresnedľapredloženéhonákresuprevedená,2.materiálstavby:betón,drevo,krytie...,

3. vzdialenosť projektovanej stavby od iných stavísk nech je podľa predpisov § 37 - 38 uvedených
stavebných štatútov."
36. Na odôvodnenie rozhodnutia je uvedené: „Pri pokračovaní stavebnej komisie žiaden z
interesovaných stránok nepodal takú námietku, ktorá by bola vydaniu stavebného povolenia zo
súkromného alebo verejného záujmu prekážala."

37. O vydaní rozhodnutia bol upovedomený žiadateľ B. C. a predstavenstvo obce Z. a cestou jeho
zainteresované stránky s tým, že oproti tomuto Uzavretiu možno podať odvolanie behom 15 dní odo dňa
doručenia tohto Uzavretia, cestou Okresného úradu vo Veľkej Bytči, na Župný úrad v Turč. sv. Martine.

38. Z nákresu humna (č.l. 90) - pohľad z boku, z čelnej strany, ako i pôdorys, súd zistil, že stavba

humna pozostáva z komory, mlatovne a stodoly.

39. Z listinného dôkazu (č.l. 91) - pozostávajúceho z jednej strany (číslo strany 80), z nezisteného
rozhodnutia, súd zistil, že pod bodom 82. tohto rozhodnutia je zaprotokolované vyjadrenie Z. M., č.d.
XXX, č. hárku XXXX, ktorý podal námietku proti prídelu v bloku č. XX, keďže tam priberá cudzie humno a

toto nie je v stave vyplatiť, preto žiada, aby toto jeho humno bolo k jeho parcele pričlenené a miesto toho
žiada, aby mu bolo vydelené miesto pre humno, a to na hárku XXXXX. Krajský súd námietku sťažovateľa
zamietol, keďže pri vyšetrovaní námietok sťažovateľ prehlásil, že svoju námietku odvoláva.40. Právna zástupkyňa žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 03.07.2014 (č.l. 107 spisu) vyjadrila
k dôkazom predloženým na pojednávaní zo strany žalovaného, a síce k nákresu humna, ktorý nákres

nezodpovedá skutkovému stavu, nakoľko na pozemku parc.č. KNC XXXX sa nachádza stavba, ktorá
má na rozdiel od nákresu štyri časti a nie tri, ako je zakreslené a rovnako nakreslená stavba rozmerovo
stavbe skutočne stávajúcej na predmetnej parcele nezodpovedá. Taktiež vchodové dvere na stodole sú
situované úplne inak, ako je nakreslené na priloženom nákrese. Na listinnom dôkaze na strane 20, ktorý
tvorí súčasť predložených listín, je síce pod číslom 82 skonštatované, že právny predchodca žalobcu má

námietky, že priberá na svoj pozemok cudzie humno a toto nie je v stave vyplatiť, avšak tieto námietky
zobral späť a z tohto dôvodu je možné predpokladať, že mu predmetným rozhodnutím bol pridelený
pozemok parc.č. KNC XXXX spolu s humnom na ňom stojacim, čo je však možné skonštatovať len v
prípade, že žalovaný buď doručí súdu celé znenie dokumentu, z ktorého predložil stranu 20, alebo aspoň
oznámi, o aký dokument z roku 1948 sa jedná, aby ho bolo možné zabezpečiť.

41. Na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 17.07.2014 (č.l. 109 spisu) bolo konanie
uznesením zo dňa 22.07.2014 sp. zn. 4C/132/2013-119 prerušené do právoplatného skončenia konania
vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2C 182/2014, nakoľko súd mal preukázané, že dňa
06.06.2014bolanatunajšísúdpodanážalobažalobcuZ.C.protižalovanémuZ.M.ourčenievlastníctva,

ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom pozemku registra CKN parc.č. XXXX o výmere 356
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX v k. ú. Z., vzhľadom na to, že
sa v konaní sp.zn. 2C 182/2014 riešila otázka, ktorá by mohla mať vplyv na konanie sp. zn. 4C/132/2013.
42. Súd po právoplatnom skončení konania sp. zn. 2C 182/2014, skončeného rozsudkom zo dňa
27.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017, v konaní sp. zn. 4C/132/2013 pokračoval.

43. Zmieneným rozsudkom sp. zn. 2C/182/2014- 183 zo dňa 27.03.2017 súd rozhodol tak, že žalobný
návrh žalobcu zamietol. Z rozsudku súd zistil, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd určil,
že je vlastníkom pozemku reg. CKN parc. č. XXXX o výmere 356 m2, druh pozemku, zastavané plochy a
nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. Z.. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - starý

otec B. C. bol vlastníkom žalovanej parcely, v tom čase PKN parcely č. XXX, neskôr č. XXX. Okresný
úrad vo Veľkej Bytči mu povolil aj výstavbu humna na tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť prakticky
užíval od roku 1927. V priebehu výstavby humna bola v kat. úz. Z. začatá komasácia. V rámci tejto
sa nehnuteľnosť, na ktorej bolo postavené humno, dostala do novej držby, vlastníctva Z. M., ako to
vyplynulo z rozhodnutia komasačného súdu. Z. M. je právnym predchodcom terajšieho žalovaného. Za

účelom zachovania vlastníctva k parcele, aj k stavbe humna prenechal právny predchodca žalobcu Z.
M. časť dnešnej CKN parcely XXXX o výmere 369 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Z., na ktorej je dnes postavený rodinný dom žalovaného č. XXX.
44.TátodohodasavšaknepremietladozápisuvpríslušnejpozemkovejkniheaZ.M.vrámcikomasácie,
keďže na jeho námietky nebolo prihliadnuté, bol pridelený celý blok č. XX, vrátane spornej nehnuteľnosti.

Ďalej v písomnom návrhu dôvodil, že v obci Z. nikdy nebola komasácia dokončená a jej závery
sú neplatné, pretože nikdy neboli vydané konečné právoplatné rozhodnutia vtedy príslušných súdov.
Stavba humna bola postavená právnymi predchodcami žalobcu na pozemku, ktorý v čase výstavby
patril nepochybne do jeho vlastníctva. Právni predchodcovia žalobcu, ako aj žalobca, sa vždy cítili byť
vlastníkmi celej parcely, na ktorej je humno postavené.

45. Naliehavý právny záujem zdôvodňoval tým, že na LV je zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti
žalovaný a z tohto dôvodu je deklarovaný aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
k predmetu sporu v osobitnom konaní. Naliehavý právny záujem žalobcu umocňuje ešte aj sám
žalovaný podávaním návrhov na súd prvej inštancie, jednak na odstránenie stavby a jednak na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

46. Žalovaný na pojednávaní poukázal, že čo sa týka vydania stavebného povolenia na stavbu humna,
tak z toho vyplýva, že sa jedná o pozemok spoločný a nie vlastný. Je teda zrejmé, že žalobca bol
podielovým spoluvlastníkom tejto parcely. S výstavbou humna už v čase jeho stavby nesúhlasil právny
predchodca žalovaného - B. M.. Svoj nesúhlas s výstavbou humna deklaroval nepodpísaním zápisnice
o ohliadke zo dňa 10.6.1927. S výstavbou humna sa nezačalo v priebehu komasácie, táto prebehla v

roku 1948 až 1952. Stavebné povolenie je z roku 1927. O humno sa nestaral viac ako 87 rokov. Počas
všetkýchtýchtorokovdane,akoajdávkyzahumnoodvádzalivýlučneprávnipredchodcoviažalovaného.
Takisto nie je pravdou, že v priebehu komasácie došlo k dohode medzi právnymi predchodcamisporových strán. V komasačnom rozhodnutí je len uvedené, že právnemu predchodcovi žalovaného bol
pridelený predmetný pozemok, ktorý tvorí aj predmet sporu.
47. Parcelu získal starý otec žalovaného Z. M. aj z toho dôvodu, že mal v tejto časti odkúpené viac

ako 1 ha pozemkov, t.j. viď parcela č. XXXX. Nedokončená komasácia však spôsobila aj to, že právny
predchodca žalobcu nadobudol nové pozemky, ktoré dodnes užíva a má ich riadne zapísané na LV a
toto svoje nové vlastníctvo na základe komasácie žiadnym spôsobom nespochybňuje. Ďalej žalovaný
dal do pozornosti, že nadobudnuté nehnuteľnosti nerušene od komasácie až do dnešného dňa užíva.
Potvrdil to aj žalobca a to uzavretím súdneho zmieru v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

25C/230/2013, kde sa zaviazal zaplatiť práve žalovanému odplatu za užívanie cudzieho pozemku. To
znamená, že uznal, že nehnuteľnosť je v jeho vlastníctve.
48. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Q. K., Q. R., E. M., B. Z., Q. C., B. K., N. E.,
z výpovede ktorých svedkov vyplynulo nasledovné:
- Zo svedeckej výpovede Q. K., rok narodenia XXXX, vyplynulo, že v obci Z. žije od roku XXXX. Vedel, čo
je predmetom tohto sporu a o aký pozemok sa jedná. Prakticky od roku 1968, ako žije v obci, tak nikoho

iného ako samotného žalobcu na tejto nehnuteľnosti nevidel vykonávať žiadnu činnosť. Bol to výlučne
žalobca, ktorý sa staral o stromy, plodiny, záhradu pravidelne kosil. Na humne robil opravy, podlahy,
dvere, dokonca nehnuteľnosť si aj oplotil. Od sporného pozemku býva si 500 m. Zo svojho pozemku
vidí na stodolu a na pozemok. Viac krát bol aj v samotnej stodole. Žalobca tam mal uskladnené nejaké
seno, slamu, dokonca drevo.

- Zhodne vypovedala aj svedkyňa Q. R., rok narodenia XXXX. Je v príbuzenskom pomere so žalobcom.
Tiež z počutia od svojej mamy vie, že to boli len právni predchodcovia žalobcu, ktorí túto nehnuteľnosť
užívali. Samotné humno mal postaviť starý otec žalobcu B. C., ktorý sa vrátil z Q., bolo to v roku
1927. Z počutia vie, že v hospodárskej budove sa mlátilo, uskladňovalo sa tam obilie, pracovalo sa
tam. Ako zomrel otec žalobcu, tak sa tam samozrejme prestalo hospodáriť. V roku 1998, na to si

dobre pamätá, bol postavený okolo nehnuteľnosti aj plot, ktorý postavil žalobca. Dokonca robil opravy
na hospodárskej budove, kedy opravoval strechu, robil podlahy v stodole atď. Čo sa týka žalovaného
a jeho právnych predchodcov, tak Z. M. poznala len zbežne. Túto však nevidela pracovať na tejto
nehnuteľnosti. Posledných 5 až 6 rokov eviduje na spornom pozemku len žalobcu. Až posledné dva
roky na pozemku vídava žalovaného. Po smrti starého otca žalobcu prestalo sa hospodáriť, prestalo

sa s pestovaním obilia a ďalších vecí. Sama chodievala pomáhať žalobcovi zberať úrodu zo stromov,
pokosiť. Nevedela sa vyjadriť, či žalobca po komasácii získal nejaké nehnuteľnosti.
- Aj svedkyňa B. Z., rok narodenia XXXX, bez príbuzenského pomeru k sporovým stranám, uviedla, že
okolo sporného pozemku chodí skoro 48 rokov. Za vlastníkov považovala žalobcu, resp. jeho právnych
predchodcov, ktorí to užívali, pracovali tam, obrábali záhradu, zvážali plodiny z polí. Iba posledných 6

rokov sa začal tomu venovať žalovaný. Všetky opravy na humne, starostlivosť o záhradu, robil výlučne
žalobca. Od žalobcu sa dozvedela, že si žalovaný uplatnil vlastnícke právo na nehnuteľnosť a z tohto
dôvodu už na túto nehnuteľnosť nemôže chodiť. Aj na samotnú komasáciu si pamätala. V rámci tejto
došlo k výmene pozemkov medzi občanmi obce Z.. Občania si uplatnili svoje nároky na nehnuteľnosti
a tie pozemky po komasácii odvtedy vlastne aj užívajú. Pridelené pozemky po komasácii každý z obce

Z. užíva to, čo dostal po komasácii a aj vlastní.
- Aj svedkyňa Q. C., rok narodenia XXXX, vypovedala zhodne ako svedkovia uvádzaní vyššie. Po celý
život bola presvedčená o tom, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, resp. jeho právni predchodcovia.
Aj samotné oplotenie urobil žalobca. To isté vypovedala o kosení, o opravách humna. Len nedávno sa
dozvedela, že nehnuteľnosť má patriť žalovanému.

- Svedok B. K., rok narodenia XXXX, vypovedal zhodne s predchádzajúcimi svedkami. Celý čas bol
presvedčený, že sporná nehnuteľnosť patrí žalobcovi. Obidve sporové strany pozná, spolu vyrastali a
sú to jeho priatelia, kamaráti. Pozemok sa nachádza asi 50 m od jeho rodinného domu. Okolo pozemku
chodí každý deň do roboty. Nepamätal si, kedy bolo postavené humno a kto ho staval, bol vtedy chlapec.
Asi tak od roku 2010 to prebral samotný žalovaný, údajne mu to patrí. Čo sa týka najnovšieho stavu,

nemohol si nevšimnúť, že pán M. postavil v súčasnosti okolo nehnuteľnosti nový plot. Všimol si, že plot
bol postavený tak, že bola zmenšená výmera sporného pozemku v neprospech žalovaného. Pozemok
sa zmenšil v prospech N. E.. Pamätal si aj na to, že v minulosti tiež bola nehnuteľnosť oplotená, ktoré
oplotenie robil žalobca. Na vlastné oči videl, ako žalobca dali slivky a jablone na tejto nehnuteľnosti.
- Napokon vypovedal aj svedok E. M., rok narodenia XXXX. Žalovaný je jeho otec. Pokým vie, tak

od polovice 90-tych rokov túto spornú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho konania, užíva jeho
otec. Z počutia vie, že predtým, ako to začal užívať jeho otec, tak to dovtedy užívala pani Z. M.. Na
nehnuteľnosti sa nachádzajú aj ovocné stromy, sú tam tri slivky, jedna staršia jabloň a jedna mladšia
jabloň. Podľa jeho názoru je ťažko povedať, kto tie stromy sadil. Stromy sú vysadené veľmi rozhárane,čo nasvedčuje tomu, že tieto stromy začali rásť samé z náletov. Od polovice 90-tych rokov, ako to
užíva jeho otec, tak to dávali do poriadku a nehnuteľnosť udržiavali. Túto využívali na parkovanie
poľnohospodárskych strojov, áut a podobne. Žalobca, čo si on pamätá, tak túto nehnuteľnosť neužíval.

Vie však, že mal v humne uložené nejaké veci, čo bola, podľa jeho názoru, čierna stavba.
49. Z rozhodnutia Okresného úradu vo Veľkej Bytči z roku 1927 vyplýva že B. C. podal žiadosť na obec
za účelom povolenia stavby humna v obci Z. na pozemku vlastnom, spoločnom. Pričom spoločnom, ako
to vyplýva, je podčiarknuté.
50. Zo záp. Not. úradu Štiavnik z 10.júna 1927 vyplýva, že bola urobená ohliadka na mieste samom

pred výstavbou humna, v tom čase pozemok XXX. Zo strany susedov bol prítomný aj B. M. a ďalší
susedia. Z tejto zápisnice vyplýva, že to bol B. M., ktorý s touto zápisnicou nesúhlasil. Zo strany č.l.
20 pravdepodobne rozhodnutia o komasácii vyplýva, že Z. M. podal námietku proti prídelu bloku č. XX,
že priberá tam cudzie humno a že toto nie je v stave vyplatiť, preto žiada, aby toto humno bolo k jeho
parcele pričlenené a miesto toho žiadal, aby mu bolo vydelené miesto pre humno, a to na hárku C
XXXX. Z ďalšieho vyplýva, že krajský súd námietku sťažovateľa zamietol, keďže pri vyšetrovní námietok

sťažovateľ prehlásil, že svoju námietku odvoláva.
51. Súd sa oboznámil aj s vyjadrením samotného Okresného úradu v Bytči, katastrálnym
odborom, oddelenie technickej dokumentácie, ktorý sa vyjadroval a objasňoval predloženie zoznamu
pozemnoknižných parciel vo vlastníctve osôb B. C., N. C., Z. C., bytom Z., ku dňu pred začatím
komasácie. Podľa zápisov v pozemnoknižných vložkách jednalo sa o skomasovanie parciel od X do

XXXX. Záznam z uvedených skutočností však nemajú. Taktiež sa u nich nenachádza ani kombinatórium.
Neevidujú pôvodnú pozemnoknižnú parcelu, ktorá by zodpovedala pokomasačným parcelám č. EKN
XXX/X-X. V pozemnoknižných vložkách evidujú B. C. a Z. C. na vložkách XXX, XXX a ďalších, nie na
parcele č. XXX. Na žiadosť súdu uviedli, že nemôžu predložiť listinu s uvedením pôvodného vlastníka
pozemkov patriacich do bloku č. XX pod O. XX v komasácii, pretože sa v archívnych dokumentoch

nenachádzajú. Takisto sa nenachádzajú ani predkomasačné (sú do komasácie neplatné) vložky. Navyše
uviedli, že tieto všetky sú do komasácie neplatné, nakoľko vlastníci po komasácii vstúpili do vlastníctva
alebo užívania komasovaných parciel.
52. Z ďalšej identifikácie parciel bolo zistené, že pôvodná pozemnoknižná parcela XXX bola neskôr
evidovaná ako parcela XXX a teraz CKN parcela XXXX.

53.Pôvodnýpetitžalobyznel,žežalobcasadomáha,abysúdurčil,žejevlastníkom spornéhopozemku.
Z písomného podania ako i z ďalších dôkazov však nevyplynulo, z akého titulu sa má stať vlastníkom
tejto nehnuteľnosti. Túto skutočnosť zaznamenal až vo svojej záverečnej reči, kedy žiadal určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vydržania.
54. Jediný dôkaz, ktorý bol produkovaný v tomto spore, je vydanie stavebného povolenia z roku 1927.

Aj pri tomto listinnom dôkaze nastal rozpor. Žalobca tvrdil, že v stavebnom povolení je vyčiarknuté slovo
„spoločnom". Žalovaný zase tvrdil, že práve slovo spoločnom je podčiarknuté a nie vyčiarknuté. Je
však potrebné uviesť, že aj súdu sa javilo, že v slovnom spojení „v obci Z. na pozemku vlastnom -
spoločnom", je spoločnom podčiarknuté a nie vyčiarknuté. Od tohto momentu prakticky odvíja žalobca
držbu k spornej nehnuteľnosti. Ani jedna zo sporových strán nerozporovala, že v rokoch 1942 až 1948

prebehla v kat. úz. Z. komasácia. Takisto nerozporoval ani to, že komasácia nebola ukončená, teda
nebola autentifikovaná. Je nepochybné, že na základe intravilánu, kde sa predmetný sporný pozemok
nachádza, komasácia bola ukončená minimálne rozhodnutím Krajského súdu v Žiline a v tomto prípade
mal právny predchodca žalobcu vedomosť, že pozemok - parc. č. XXX, z ktorého bol vytvorený pozemok
CKN XXXX, pripadol do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalovaného.

55. Tento dôkaz je nespochybniteľný. Na základe tohto komasačného rozhodnutia vznikli komasačné
hárky, predmetné komasačné hárky boli zapísané do kat. nehnuteľností, čoho dôkazom je aj výpis z
identifikácie parciel, konkrétne parcely XXX, ktorá bola pôvodnou parcelou, z ktorej vznikla parcela
XXXX, kde je napísané, že stav podľa pozemkovej knihy, prípadne listiny, ktorou sa myslí komasačný
hárok a nie PKN vložka, komasačný hárok 0473 je v prospech vlastníka Z. M. so ženou M., rod. M., čo

je právny predchodca - starý otec žalovaného.
56. Súd má za to, že tým momentom, kedy bolo krajským súdom rozhodnuté, resp. zapísané vlastnícke
právo k pôvodnej nehnuteľnosti XXX právnemu predchodcovi žalovaného, vznikla udalosť, ktorú je
potrebné považovať za udalosť, ktorá v žalovanom, ale predovšetkým v jeho právnom predchodcovi
bola spôsobilá vyvolať presvedčenie, že nehnuteľnosť nadobudli do výlučného vlastníctva. Zápisnica o

prebiehajúcej komasácii v intraviláne kat. úz. Z. bola takouto udalosťou a na jej základe boli dokonca
vypracované geometrické plány v rámci komasačných hárkov a boli všetky vlastnícke práva v kat. úz.
Z. zapisované na základe komasácie, aj pokiaľ bola neukončená.57. Na tomto mieste súd znova dáva do pozornosti aj vyjadrenie Okresného úradu v Bytči, katastrálny
odbor, ktorý dôkaz je citovaný vyššie, z ktorého vyplýva, že po komasácii jednotliví vlastníci vstúpili do
vlastníctva alebo užívania komasačných parciel.

58. Komasácia skončila v kat. úz. Z. v roku 1948. Na základe komasácie boli to právni predchodcovia
žalovaného, ktorí sa stali vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalobca žiadnym listinným dôkazom
nepreukázal, že jeho starý otec B. C. bol v roku 1927 vlastníkom pôvodnej PKN parcely XXX. Vlastníctvo
zasa len odvodzoval od toho, že mu bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu humna. Z výkresu
stavby B. C. a ani z plánu postavenia humna a komory nie je zrejmé, kto je vlastníkom pozemku pod

týmto humnom. A napokon žiadosť B. C. o povolenie stavby na pozemku, podľa názoru súdu, nie
vlastnom, ale spoločnom. Pokým by bolo zrejmé, že v roku 1927 bol vlastníkom právny predchodca
žalobcu, z akého dôvodu by právny predchodca žalovaného odmietol podpísať zápisnicu z ohliadky na
mieste samom. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že v rozhodujúcom čase B. C. na základe
akého titulu bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Súdu sú známe žiadosti právneho zástupcu žalobcu na
Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor, kde žiadal viac krát výpisy z pozemoknižných vložiek. Okresný

úradBytčaajsúduoznámil,naakýchpozemnoknižnýchvložkáchbolizapísaníakovlastníciB.C.aZ.C..
V žiadnom prípade z tohto prípisu nevyplýva, že by Z. C., resp. B. C. boli vlastníkmi PKN vložky č. XXX.
Ani následne ďalší právni predchodcovia terajšieho žalobcu sa nemohli cítiť byť dobromyseľní pri užívaní
tejto nehnuteľnosti. Muselo im byť zrejmé a jasné, že sú síce vlastníkmi humna, ale nie nehnuteľnosti,
na ktorej humno stojí. Už od komasácie mu muselo byť zrejmé, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

59. Súd napokon uzatvára, že z dokazovania mal preukázané, že komasácia, hoci nebola v kat.
úz. Z. ukončená, prebehla. V rámci intravilánu došlo k prerozdeľovaniu si parciel a na základe
prerozdeľovania Z. M., ako právny predchodca žalovaného, nadobudol spornú parcelu XXX, z ktorej
dnes vznikla časť KNC parcely XXXX, ktorá je predmetom tohto konania. Súd má za to, že v roku
1948, keď došlo k skončeniu komasácie, ktorá nebola ukončená, došlo aj k začatiu plynutia lehoty

na vydržanie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného k tejto parcele, a to v zmysle
Obč. zákonníka platného od 1.1.1950, kedy toto právo uplynulo 31.12.1960. Počas celej doby bol
právny predchodca žalovaného dobromyseľný. Jeho dobromyseľnosť sa odvodzovala v súvislosti s
prebiehajúcou komasáciou a ani jeden z právnych predchodcov žalobcu predmetné nadobudnutie do
držby žalovaného v tomto čase nenapadol a ani nespochybnil. Žalobca sa začal o pozemok zaujímať

až pred niekoľkými rokmi v čase, kedy si dal na list vlastníctva zapísať humno. Vtedy zistil, že pozemok
mu nepatrí.
60. Hoci v kat. úz. Z. komasácia nebola ukončená, komasáciou boli vyporiadané prakticky všetky
pozemky v intraviláne. Vyplynulo to predovšetkým z výpovede žalovaného ako aj z ostatných listinných
dôkazov, že niektorí občania kat. územia Z. prišli o časť pozemkov, ale za ne zasa získali pozemky

vo väčšej výmere. Bolo by nanajvýš nespravodlivé, keby v rámci komasácie získala osoba v kat.
území Z. nehnuteľnosti a následne by sa určovacími žalobami domáhali ešte aj nehnuteľností, o
ktoré v neukončenej komasácii prišli. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že kontinuita vlastníctva
k nehnuteľnosti je minimálne 100-ročná, tak táto skutočnosť nebola ničím preukázaná. Súdu žalobca
nepredložil žiaden rozhodujúci dôkaz o tom, že pred rokom 1927 bol vlastníkom v tom čase parcely č.

XXX, neskôr parcely č. XXX a napokon parcely č. XXXX. Súd následne jeho žalobu v plnom rozsahu
zamietol.

61. Na návrh žalobcu súd vykonal dopyt na Okresný úrad v Bytči za účelom predloženia všetkých listín,

ktoré žalovaný doložil k návrhu na vklad vlastníckeho práva k stavbe humna na LV č. XXXX pre k.ú. Z..

62. Z dokumentov zaslaných súdu zo strany Okresného úradu Bytča súd zistil:

63. Žiadosťou zo dňa 24.10.2011 doručenou na Správu katastra Bytča dňa 09.11.2011 (č.l. 151) požiadal

Z. C., Z. XXX, Katastrálny úrad Žilina, Správu katastra Bytča o zápis stavby do listu vlastníctva v katastri
nehnuteľností - humna so sýpkou bez súpisného čísla.

64. Z Oznámenia Obce Z. zo dňa 19.10.2011 adresovaného Správe katastra Bytča (č.l. 152) súd zistil,
že obec oznámila, že hospodárska budova - humno so sýpkou bez súpisného čísla na pozemku parc.č.

KNC XXXX v k.ú. Z. bola postavená pred rokom 1975. Stavebníkom hospodárskej budovy bol Z. C.,
narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom: Z. XXX.
65. Oznámenie bolo vydané ako doklad k zápisu uvedenej stavby na list vlastníctva.66. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 27.12.2018 poukázal, že hore uvedené listiny preukazujú
splnenie podmienok na zápis spornej stavby (č.l. 162) do súboru popisných informácií katastrálneho

operátu podľa § 7 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z., pričom existencia vyjadrenia Obce Štiavnik zo dňa
19.10.2011 preukazuje skutočnosť, že obec nemala žiadnu pochybnosť o výstavbe a vlastníctve spornej
budovy v prospech právnych predchodcov žalovaného. Vzhľadom na vek žalovaného (narodeného v
roku XXXX) a skutočnosť, že výstavba budovy prebiehala podľa stavebného povolenia z roku 1927
(listina okresného úradu zo dňa 13.06.1927 označená ako „Uzavretie"), žalovaný nebol priamym

svedkom výstavby spornej stavby a nevie sa ako svedok, ktorý by priebeh deja (výstavby) vnímal
svojimi zmyslami, vyjadriť ku presnému dátumu výstavby. Žalovaný sa vie vyjadriť, že jeho otec mu
výstavbu, oprávnenosť výstavby a vlastníctvo spornej stavby opakovane tvrdil a táto výstavba sa mala
uskutočňovať bezprostredne na to, ako bolo vydané stavebné povolenie. Výstavbu realizoval tak otec
žalovaného, ako aj jeho starý otec Z. C., obidvaja už nežijú. Žalovaný navrhol, aby v konaní boli vypočuté
obidve svedkyne, ktorých svedecké výpovede boli podkladom pre vyjadrenie U. Z. zo dňa 19.10.2011.

67. Žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.01.2019 (č.l. 174), v ktorom spochybnil listinné
dokumenty predložené žalovaným.
68. Z dokladu predloženého žalovaným na č.l. 152 súdneho spisu vyplýva, že predmetnú stavbu Humna

so sýpkou mal postaviť Z. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXX. Toto tvrdenie však nie je
pravdivé, a to s odvolaním sa na listinné dokumenty, ktoré k stavbe predložil žalovaný v konaní pred
Okresným súdom Žilina 2C/182/2014:
- nákres stavby B. C. zo Z.,
- plán na postavenie humna a komory pre pána B. C. v Z.

- Žiadosť o povolenie stavby - žiadateľ B. C., Z. z roku XXXX
- Prosba B. C., obyvateľa obce Z. okresnému náčelníkovi v Bytči zo dňa 27.5.1927.
69. Je zrejmé, že stavbu postavil B. C. a nie Z. C., otec žalovaného. Žalovaný uviedol nesprávny údaj
o staviteľovi z dôvodu, že v prípade zápisu B. C. na list vlastníctva ako vlastníka stavby nedošlo by k
dedeniu tejto stavby v podiele 1/1 na žalovaného, ktorý by v tomto prípade dedil len časť predmetnej

stavby. Z dokumentu - Zápisnica č. 2143/1927 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ktorým bol B.
M., sa stretnutia týkajúceho sa výstavby humna nezúčastnil, čo potvrdzujú aj informácie, ktoré získal
žalobca od svojich rodičov a ktoré svedčia o účelovom konaní B. C., ktorý sa rozhodol postaviť humno
na pozemku, ktorý nebol v jeho vlastníctve a využil práve obdobie, keď B. M. odišiel spolu s rodinou
na salaš mimo Obce Z., kde od jari až do jesene žili, pričom v jeseni po príchode už našli na pozemku

postavené humno.
70. Pokiaľ žalovaný navrhol v konaní vypočuť svedkov: Q. K., Q. R., B. Z., Q. C. a B. K., ktorí boli vo
veci vlastníctva k pozemku CKN XXXX už vypočutí ako svedkovia žalovaného, navrhnutí práve ním ako
žalobcom v konaní 2C/182/2014, pričom svedok Q. K. už zomrel, výpovede týchto svedkov je možné
priložiť zo spisu 2C/182/2014, ktorý žalovaný navrhol pripojiť a k tomuto návrhu sa pripája aj žalobca.

71. Žalovaný nepreukázal, že on, resp. jeho právni predchodcovia boli vlastníkmi pozemku, na ktorom
došlo k stavbe humna, resp. nepreukázal oprávnenie postaviť humno práve na predmetnom pozemku.
Pokiaľ by aj v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného postavil stavbu oprávnene,
poukazuježalobcanaskutočnosť,žesajednáostavbunepatrnejhodnotyoprotihodnotepozemku,ktorý
jevsúčasnostivovlastníctvežalobcu,ktorúžalovanýneužívadlhodobo,nepotrebujejunazabezpečenie

si bývania a rovnako aj pri svojom rodinnom dome disponuje stavbami, ktoré slúžia ako humno. Aj tieto
skutočnosti by mal konajúci súd zohľadniť pri rozhodovaní o odstránení stavby, resp. o jej prikázaní
za odplatu do vlastníctva žalobcu, nakoľko zriadenie vecného bremena by bolo omnoho vážnejším
zásahom do vlastníckych práv žalobcu, ktorý by bol vážne obmedzený na užívaní svojej nehnuteľnosti,
ktorú plánuje využiť ako stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu. Dodatočný zápis stavby

postavenej na cudzom pozemku na list vlastníctva neznamená, že sa jedná o oprávnenú stavbu.
Žalovaný má za to, že stavba, odstránenie ktorej je predmetom tohto konania, bola postavená minimálne
bez súhlasu a zrejme aj proti vôli vlastníka pozemku parc. č. KN-C XXXX a žalovaný nepreukázal opak.
Náhraduvprípadeprikázaniastavbydovlastníctvažalobcunavrhuje vypočítaťzcenystavbystanovenej
znaleckým posudkom, ktorá predstavuje sumu 3 400 EUR, od ktorej by bola odpočítaná odplata za

užívanie pozemku parc. č. KNC XXXX, ktorá by ročne predstavovala sumu 180 EUR ročne, a to od roku
2014 až do roku 2018, t.j. 4x180 EUR=780 EUR, teda odplata by predstavovala sumu 2 620 EUR.
72. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní vydal
rozsudok: Žalovaný je povinný odstrániť stavbu bez čísla súpisného postavenú na pozemku parc.č. KNC XXXX v k. ú. Z. zapísanú na LV č. XXXX na vlastné náklady v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnostirozsudku.Vprípade,žebykonajúcisúdposúdilodstráneniestavbyakoneúčelné,navrhol
vydať alternatívne rozsudok: Súd prikazuje stavbu bez súpisného čísla postavenú na pozemku parc. č.

C. XXXX v k. ú. Z. zapísanú na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva E. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z.
č. XXX za náhradu vo výške X 620 EUR. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 2
620 EUR do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

73. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2019 zotrval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na
podanej žalobe. Mal zato, že žalovaný nepreukázal, že stavba postavená na parc. č. XXXX označená
ako humno, ktorej vlastníctvo je zapísané na LV v prospech žalovaného, bola postavená oprávnene.
Žalovaný nepreukázal z predložených listín, že táto stavba bola stavaná či už v súlade s listinami, ktoré
predložil súdu, a to listinami - nákres stavby, uzavretie, prosba a zápisnica z roku 1927, ale rovnako
nepreukázal, že táto stavba mala byť stavaná na pozemku patriacom jeho právnemu predchodcovi,

resp. právnym predchodcom. Práve z týchto predložených listín je zrejmé, ako mala stavba vyzerať a
poukázal na znalecký posudok č. 54/2011, ktorý obsahuje súčasný - 90 rokov trvajúci pôdorys stavby,
ktorý je diametrálne odlišný od pôdorysu, ktorý je zakreslený v nákrese priloženom k žiadosti o vydanie
stavebného povolenia z roku 1927. Ani v jednej listine sa neuvádza, o aký pozemok, na ktorom sa
stavba mala stavať, sa jedná. Uvádza sa tam len číslo XXX, ktoré sa nedá stotožniť ani s pôvodnými

parcelami, ktoré existovali pred komasáciou a ani s parcelami, ktoré existujú v súčasnosti. Žalobca má
za to, že parcely, na ktorých sa stavba nachádza, boli od začiatku, a to aj v čase, keď sa stavba stavala,
označované pod č. XXX, nakoľko aj zo všetkých máp získaných z tohto obdobia, ako aj z neskoršieho,
s poukazom aj na vedľajšie pozemky a parcely je zrejmé, že v tejto časti obce Z. sa nachádzali parcely
s číslami XXX až XXX a žiadna z nich nebola označovaná číslom XXX. Má za to, že parcela č. XXX

uvedená o rozsahu 200 m2, sa tiež nestotožňuje ani s výmerou pôvodných parciel č. XXX a č. XXXX,
bola napísaná len účelovo, stavba bola postavená skôr, ako boli vydané listiny predložené žalovaným.
74.Tátostavbaužvčasesvojhopostaveniazasahovaladoparcely,ktorápatrilaprávnemupredchodcovi
žalobcu pánovi B. M., a to v rozsahu 3 m. Stavba bola postavená neoprávnene, bola postavená sčasti
na pozemku právneho predchodcu žalobcu. V súčasnosti stojí celá na pozemku žalobcu a súd by mal

stavbu ako neoprávnenú nariadiť odstrániť, resp. mal by zaviazať žalobcu, aby nadobudol do svojho
vlastníctva predmetnú budovu, a to za žalobcom navrhnutú sumu. Stavba humna sa dlhé roky, a to už
niekoľko desaťročí vôbec nevyužíva, je v schátranom stave, nie sú k nej prevedené žiadne inžinierske
siete a jej hodnota je zanedbateľná oproti hodnote celého pozemku, ktorý sa v tejto oblasti predáva
v sume po 45 eur aj vyššie za m2. Z tohto vyplýva, že aj zriadenie vecného bremena v prospech

žalovaného, pokiaľ by súd uznal, že sa jedná o stavbu oprávnenú, by bolo vo vzťahu k účelu a charakteru
stavby oproti pozemku, na ktorom je táto stavba postavená, nespravodlivé a v rozpore s hlavnými
zásadami, na ktoré poukazuje aj príslušná judikatúra.

75. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Vyhovieť žalobe by bolo možné iba v

prípade, ak by išlo o neoprávnenú stavbu. Všetky doklady v danom čase preukazovali legálnosť
stavby, ide o prosbu z roku 1927, vyjadrenie pre pána náčelníka, zápisnicu notárskeho úradu v Z.
a predovšetkým vtedajšie stavebné povolenie, kde je uvedené, že B. C. stavia stavbu na vlastnom
pozemku, spoločný pozemok je vyškrtnutý a v súlade s týmito pripravenými dokladmi ku stavebnému
konaniu je vypracovaný aj nákres stavby, z ktorého je zrejmé umiestnenie stavby a aj rozmery stavby,

pôdorysajnárys,ajrezaztýchtodokladovvyplýva,žekdanejstavbeprebehloriadnestavebnékonanie.

76. Žalovaný v podaní zo dňa 20.05.2019 (č.l. 205) zopakoval návrhy a tvrdenia uvedené na
pojednávaní konanom dňa 24.04.2019, navrhol žalobu zamietnuť a zároveň vzal späť vzájomnú
žalobu, označenú ako „Vyjadrenie odporcu - protinávrh" zo dňa 16.12.2013, doručenú Okresnému

súdu Žilina 20.12.2013. Žalovaný mal za to, že doručenie listiny označenej „Vyjadrenie odporcu -
protinávrh" zo dňa 16.12.2013 spolu s jeho ďalšími vyjadreniami, najmä písomným vyjadrením zo
dňa 20.08.2013, prednesom na pojednávaní dňa 02.05.2014 uskutočneným osobne žalovaným ako
aj prostredníctvom jeho splnomocneného právneho zástupcu a tiež tzv. formulárových vyjadrení
žalovaného prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie uskutočnených elektronickým

podaním dňa 27.12.2018, 19.02.2019, a vyjadrenie žalovaného prostredníctvom jeho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 24.04.2019 je v súdnom konaní z pohľadu žalovaného vhodný procesný
postup, resp. procesná obrana a nie je potrebné takýto postup formalizovať ako samostatné procesné
podanie (v súčasnosti vzájomnú žalobu podľa ustanovenia § 147 ods. 1 a 2 Civilného sporovéhoporiadku, v čase podania žaloby protinávrh v zmysle ust. § 97 O.s.p.). Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, reflektovanú napr. v rozhodnutí Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 17Co/336/2011: „Konanie o vyporiadaní neoprávnenej

stavbyjekonaním,kdezprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahovmedzi účastníkmi
a kde teda nie je súd viazaný návrhom účastníkov (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Ak súd dospeje k záveru, že
vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom
vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka vrátane tretieho odseku tohto ustanovenia, v ktorom sa
uvádza, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak. Súd

prikáženeoprávnenústavbuzanáhradudovlastníctvavlastníkovipozemku,akvlastníkpozemkuprejaví
o stavbu záujem a neprichádza do úvahy odstránenie stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka,
pretože to nie je účelné a nie sú podmienky ani pre jej ponechanie vo vlastníctve stavebníka."

77. Čo sa týka základných skutkových okolností, žalovaný výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia
žalobcu, ktorými žalobca tvrdí a z ktorých odvodzuje právny záver o neoprávnenosti (spornej) stavby.

Žalovaný má za to, že tieto skutkové tvrdenia má žalobca aj preukázať, nakoľko primárna dôkazná
povinnosť je na žalobcovi a je jeho povinnosťou označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesná stránka konania v súčasnosti je taká, že
žalobca kreatívne vytvára stále nové skutkové tvrdenia, ktoré nemajú reálny základ, tieto následne súdu
prezentuje ako pravdivé skutkové tvrdenia a ponecháva na žalovanom, aby tieto vymyslené skutkové

tvrdenia nielen popieral, ale aj ich popretie preukázal, pričom žalobca sám takéto tvrdenia nepreukazuje.
Takéto fiktívne skutkové okolnosti naberajú na intenzite a rozumne sa s nimi dá vysporiadať, resp. ich
poprieť v podstate len vtedy, ak ide už o vyslovene absurdné tvrdenia, inak žalovaný nie je schopný
argumentom a contrario, dôkazom opaku, preukázať neexistenciu dôkazu, resp. vyvrátenie domnienok,
ktoré žalovaný postupne formuluje ako skutkové tvrdenia.

78. Ide napríklad o skutkové tvrdenie žalobcu prednesené na poslednom pojednávaní 24.04.2019 jeho
právnou zástupkyňou, ak zdôrazňuje tak intenzívnu odlišnosť 90 rokov zakresleného pôdorysu stavby
od pôdorysu, ktorý je zakreslený v nákrese priloženom k žiadosti o vydanie stavebného povolenia
z roku 1927, že ide až o diametrálnu odlišnosť obidvoch nákresov. Pritom o diametrálne odlišnosti
nemôže ísť už zo základnej logiky veci, nakoľko pôdorysné rozmery stavby by v prípade diametrálnej

odlišnosti neboli 13 x 5 metrov (ako je uvedené vo dvoch nákresoch stavby z roku 1927 ku stavebnému
konaniu), ale boli by mínus trinásť krát mínus päť metrov, čo fyzicky takáto stavba nemôže existovať, so
zápornými rozmermi,tedadiametrálneodlišnýmiúdajmiorozmerochstavby.Navyšeznaleckýposudok,
ktorýžalovanýpredkladádokonania,vyjadrujenielenvšeobecnúhodnotustavby,alejeajdokladomojej
technickom stave, pričom znalec žalobcom popieranú projektovú dokumentáciu do posudku doložil a so

stavbou ju stotožnil, o čom svedčia jeho príslušné tvrdenia v znaleckom posudku č. 31/2019 (objekt je v
pôvodnom vyhotovení v súlade s predloženými dokladmi z roku 1927, prístavby z roku 1937, s výnimkou
krytiny … strana č. 7 posudku). Znalcom zamerané a do posudku použité rozmery sú 13,00x5,02 m,
čo celkom iste nie je diametrálna odlišnosť ku rozmeru 13,00x5,00 m v projektovej dokumentácii z roku
1927, ak rozdiel predstavuje v prípade jedného rozmeru 0,00 centimetra, teda nula percent a v prípade

druhého rozmeru rozdiel predstavuje 2 centimetre, čo je odchýlka štyri tisíciny.
79. Podobne žalobca na poslednom pojednávaní 24.04.2019 prostredníctvom právnej zástupkyne mal
za to, že ani v jednej listine (myslené ku stavebnému konaniu z roku 1927) sa neuvádza, o aký pozemok
(na ktorom je postavená sporná stavba) sa jedná a z tohto odvodzuje záver, že stavba bola postavená
skôr, ako boli vydané listiny preukázané žalovaným v spise a tiež má za to, že parcela č. XXX (uvedená

v zápisnici z miestneho šetrenia zo dňa 10.06.1927) „bola zapísaná len účelovo", no túto skutkovú
okolnosť opäť nijako nepreukazuje, pričom týmto tvrdeniam tiež absentuje základná logika a to až v
niekoľkých rovinách zároveň. Ak je pravdou tvrdenie žalobcu vyššie, že listiny ku stavebnému konaniu
z roku 1927 sa vzťahujú ku inej stavbe s diametrálne odlišnými rozmermi (teda nie spornej), nedáva
žiadnu logiku, aby ich žalovaný pozmeňoval tak, alebo aby ich účelovo vytvárala vtedajšia stavebná

komisiazroku1927tak,abysavzťahovalinainéparcelnéčíslo.Žalobcapopierapredloženéstotožnenie
projektovejdokumentáciesospornoustavbouazároveňjupovažujezatakprávnerelevantnúkuspornej
stavbe, že tvrdí jej účelovosť (z čoho vyplýva, že bola vytvorená účelovo práve tak, aby žalovaný mohol o
nej účelovo tvrdiť jej totožnosť so spornou stavbou ako dôkaz v súdnom konaní), a to všetko s posledným
paradoxom, že rozmery stavby po 90 rokoch sú na nula centimetrov resp. na dva centimetre totožné, a

napriek týmto všetkým údajným účelovostiam a pozmeňovaniam je v teréne reálne stále totožná stavba
s projektovou dokumentáciou z roku 1927.
80. Pokiaľ žalobca ako základné tvrdenie formuluje skutkovú okolnosť, že stavba nebola postavená
oprávnene, takéto tvrdenie opäť nepodpiera žiadnym dôkazom napriek základnému princípuprocesného poriadku, exaktne sformulovannému v článku 8 Civilného sporového poriadku. Osobitne
ku oprávnenosti stavby sa žalovaný vyjadruje v ďalšej časti tohto vyjadrenia (v skratke: žalobca sa
vlastníkom pozemku podľa súdu v konaní 2C/182/2014 stal až uplynutím dobromyseľnej držby titulom

neplatnej komasácie k 31.12.1960, pričom podľa názoru žalobcu v súdnom konaní nebol vykonaný
žiadny dôkaz v prospech držby žalobcu E. M. do roku 2010. Navyše do roku 1992 pojem neoprávnená
stavba v našom právnom systéme ako právna kategória ani neexistoval).
81. Žalovaný ku skutkovým okolnostiam, právne relevantným ku zamietnutiu žaloby, súhrnne tvrdí, že
jeho právny predchodca, starý otec B. C. v roku 1927, ako vlastník pôvodnej pkn parcely m.č. XXX (teraz

C-KN parc.č. XXXX) požiadal vtedy príslušný orgán Okresný úrad vo Veľkej Bytči o vydanie povolenia
na výstavbu nehnuteľnosti - I. so sýpkou, a to na základe „plánu na postavenie humna" realizovaného
B. Y. v roku 1927. Dňa 10.06.1927 bola na mieste samom vykonaná ohliadka, ktorú zorganizoval
Notársky úrad Z. za súčinnosti ďalších členov vtedajšieho príslušného správneho orgánu, tiež všetkých
dotknutých susedov a ďalších osôb, ktorí proti výstavbe humna nemali námietky (listina označená ako
„Zápisnica" 2143/1927 zo dňa 10.06.1927). Následne dňa 13.06.1927 bola vydaná vtedajšia obdoba

súčasného stavebného povolenia (vtedy listina označená ako „Uzavretie"). Po tomto „žiadateľ" B. C.,
právny predchodca žalovaného humno spoločne so svojím synom (otcom žalovaného) na označenej
parcele dobromyseľne postavil podľa nákresu B. Y. ktoré spolu s pozemkom nerušene a dobromyseľne
užíval až do roku 2010, kedy žalobca prišiel za žalovaným a žalovanému oznámil, aby týmto zanechal
strihanie „stromkov", lebo vlastníkom pozemku je žalobca.

82. Kontinuita nerušeného vlastníctva v zmysle všetkých štyroch zložiek vlastníctva celej nehnuteľnosti,
t.j. pozemku aj stavby (humna) od výstavby v roku 1927 v súlade s vtedajším stavebným konaním
pokračovala počas života starého otca žalovaného a po ňom počas života jeho právneho nástupcu
(syna stavebníka a zároveň otca žalovaného) a napokon aj samotného žalovaného, spoločne so svojou
rodinou. V užívaní boli dobromyseľní, neboli nikdy nikým rušení, a to ani pri užívaní pozemku, na ktorom

je humno postavené, až do roku 2010.
83. Približne v období výstavby stavby bola v Obci Z. začatá komasácia, ako jeden zo spôsobov
pozemkových úprav na základe vtedy platnej legislatívy, vtedajšieho Uhorského zákonodarstva, ktoré
v spojení s nariadeniami ministrov spravodlivosti a pôdohospodárstva vytvorili právny rámec pre
pozemkové úpravy, ktorý je v určitých oblastiach platný dodnes a podstatou ktorého mala byť komplexná

úprava držby, užívania a vlastníctva nehnuteľností podľa užívacieho stavu s tým, že po úspešnom
dokončení komasácie mali právne pôvodné právne vzťahy k nehnuteľnostiam zaniknúť a mal sa vytvoriť
nový skutkový a aj právny stav.
84. V priebehu komasácie, kedy preukázateľne dochádzalo k zásahom do vlastníckych práv pôvodných
vlastníkov a nerešpektovala sa pri zámene nehnuteľností výmera a bonita pôdy, ale len prehlásenia o

užívaní (až do r. 1948), sa stala aj skutočnosť, že parcela, na ktorej je dnes sporná stavba postavená,
sa dostala do „novej držby" Z. M., ako právneho predchodcu žalobcu, ako vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia Komasačného súdu. Túto skutkovú okolnosť zistil a do odôvodnenia formuloval aj súd v
rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/182/2014 zo dňa 27. 03. 2017.
85. Vlastníkom susednej pkn. parcely vtedy bol B. M., právny predchodca žalobcu, ktorý sa zúčastnil

ohliadky ku stavebnému konaniu v júni 1927 a vtedy ešte ako vlastník susednej parcely nemal žiadne
námietky proti výstavbe humna (vyplýva to okrem iného aj z listiny „Zápisnica" zo dňa 10.06.1927). Za
predpokladu, že by bol B. M. vlastníkom pozemku pod budúcou stavbou, nebol by pozvaný ako dotknutý
sused.
86. Následný vlastník susednej parcely Z. M. bez právneho dôvodu presadil u komasačnej komisie

operatívny zápis parcely vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného v prospech seba a návrh na
zápisparcelydovlastníctvaprávnehopredchodcužalobcubolprenesenýdoautoritatívnehorozhodnutia
Komasačnej komisie.
87. Túto okolnosť sa právny predchodca žalovaného snažil negovať tým, že sa radšej vzdá vlastníckeho
práva k časti inej parcely vo svojom vlastníctve, len aby mu zostalo vlastníctvo k pozemku, na ktorom

je sporná stavba, v súvislosti s ktorým konaním Z. M. poukázal žalovaný na rozhodnutie Komasačného
súdu pod položkou 82: „Z. M. č.d. XXX č. hárku R podal námietku proti prídelu v bloku č.XX, že priberá
tam cudzie humno a že toto nie je v stave vyplatiť, preto žiada, aby toto jeho humno bolo k jeho
parcele pričlenené a miesto toho žiada, aby mu bolo vydelené miesto pre humno, a to na hárku 001146.
Krajskýsúdnámietkusťažovateľazamieta,keďžeprivyšetrovanínámietoksťažovateľprehlásil,žesvoju

námietku odvoláva."
88. „Sťažovateľ", právny predchodca žalobcu Z. M., prehlásenie o odvolaní námietky uskutočnil preto,
lebo vlastník pôvodnej pkn. parcely, na ktorej bolo postavené dnes sporné humno - B. C. a Z. M. sa
dohodli. Za účelom zachovania vlastníctva k parcele a aj k stavbe vypustil B. C. Z. M. časť dnešnej C-KN parcely č. XXXX o výmere 369 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č.
XXXX k.ú. Z., na ktorej je dnes postavený rodinný dom žalovaného súp. č. XXX.
89. Žalobca za dôležitú skutkovú okolnosť považuje súlad vlastníctva pozemku a budúcej stavby, čo

vyplýva z listiny „Uzavretie" zo dňa 13.06.1927 (analogicky v súčasnosti ako „stavebné povolenie"),
ak v piatom riadku listiny je uvedené, že stavba bude postavená na vlastnom pozemku (spoločnom je
prečiarknutá strojopisom písmenami „x", nakoľko posunuté vo vzťahu ku formuláru sú aj všetky ďalšie
strojom napísané písmená).
90.PokiaľideoúčasťprávnehopredchodcužalovanéhoB.M.namiestnomšetrení/ohliadkekubudúcej

stavbe dňa 10.06.1927 ako suseda, žalovaný sa domnieva, že na tejto listine je zreteľný podpis B. M.. V
prípade, ak bude mať súd na túto čiastkovú skutkovú okolnosť iný názor, žalovaný nevie vysvetliť podpis
B. M. na tejto listine.
91. Jednoznačne z tejto listiny ale vyplýva, že žiadny zo susedov námietky proti stavbe nevzniesol
(„Susedia námietky nečinia") a to za prítomnosti ďalších osôb, majúcich status vtedajšieho príslušného
správneho orgánu, najmä notára a hasičského veliteľa Obce Z.

92. Žalobca v tomto kontexte popiera vyjadrenie žalovaného uskutočnené prostredníctvom právnej
zástupkyne (založené na č.l. 174), podľa ktorého „právny predchodca žalovaného B. M. sa stretnutia
týkajúceho sa výstavby humna nezúčastnil, čo potvrdzujú aj informácie, ktoré získal žalobca od svojich
rodičov a ktoré svedčia o účelovom konaní B. C., ktorý sa rozhodol postaviť humno na pozemku, ktorý
nebol v jeho vlastníctve a využil práve obdobie, keď B. M. odišiel spolu s rodinou na salaš mimo obce

Z., kde od jari až do jesene žili, pričom v jeseni po príchode už našli na pozemku postavené humno."
93. Za ďalšie dôležité skutkové okolnosti žalovaný považuje:
- žalobca netvrdí, že pozemok, na ktorom bola postavená stavba, bol vo vlastníctve právneho
predchodcu žalobcu, lebo ku takémuto tvrdeniu skutočne neexistuje žiadny dôkaz a ani ho nie je možné
dodatočne vytvoriť (žalobca tvrdí len, že žalovaný postavil stavbu na cudzom pozemku, no ani ku tomuto

tvrdeniu nepredkladá a neexistuje žiadny dôkaz a ku tomuto tvrdeniu žalobca doteraz neuniesol dôkazné
bremeno);
- právni predchodcovia žalobcu B. C. (starý otec žalovaného) spolu so Z. C. (otec žalovaného) boli pri
zriaďovaní stavby dobromyseľní v tom zmysle, že stavajú na vlastnom pozemku, čo potvrdzuje obsah
listín z vtedajšieho správneho konania, analogického súčasnému stavebnému konaniu (najmä stavba

na vlastnom pozemku a nevznesenie žiadnych námietok dotknutých osôb) a ku tejto skutkovej okolnosti
sa budú vyjadrovať aj svedkovia.
94. Žalovaný svoje tvrdenie o oprávnenosti stavby v súvislosti s predloženými listinami z vtedajšieho
stavebného konania (z roku 1927) neopiera o stavebné povolenie ako o rozhodnutie vtedajšieho
správneho orgánu, ale prioritne svoje tvrdenie o oprávnenosti stavby opiera o obsah skutkových tvrdení,

ktoré sú v listinách uvedené, najmä že ide o stavbu na vlastnom pozemku a susedia nemajú námietky.
Ku obidvom skutočnostiam navrhuje výsluch označených svedkov.
95. Právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/182/2014 o určenie vlastníctva pozemku
vydržaním, v ktorom žalovaný (v konaní ako žalobca) neuniesol dôkazné bremeno pre absenciu tzv.
kombinatória, čiže prevodového mostíka ku parcelám pred komasáciou a po komasácii, je v odôvodnení

založené na opakovane formulovanom presvedčení súdu, že vlastníctvo pozemku žalobcu (v danom
konaní žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov Z. M. so ženou M., rod. M.) bolo založené až tzv.
uchopením držby a dobromyseľným presvedčením týchto právnych predchodcov žalobcu, že sa stali
vlastníkmi predmetného pozemku, a to po roku 1948. Napr. strana č. 6, bod 24 Rozsudku: „Súd má za to,
že tým momentom, kedy bolo krajským súdom rozhodnuté, resp. zapísané vlastnícke právo k pôvodnej

nehnuteľnosti XXX právnemu predchodcovi žalovaného, vznikla udalosť, ktorú je potrebné považovať
za udalosť, ktorá v žalovanom, ale predovšetkým v jeho právnom predchodcovi bola spôsobilá vyvolať
presvedčenie, že nehnuteľnosť nadobudli do výlučného vlastníctva."
96. Práve tieto skutkové okolnosti v kontexte s povinnosťou uniesť dôkazné bremeno nedovoľujú
žalobcovi tvrdiť, že v čase výstavby humna bol pozemok vo vlastníctve jeho právnych predchodcov a

len produkuje nepravdivé tvrdenie o stavbe na cudzom pozemku, čo napokon tiež nevie preukázať.
97. Žalobca neoprávnenosť stavby tvrdí, no neuniesol dôkazné bremeno ani o takej o základnej
skutkovej okolnosti, že stavba bola postavená na cudzom pozemku.
98. Postup žalobcu podľa § 135c OZ v danom prípade nie je daný, resp. možný, lebo stavba nikdy nebola
neoprávnenouaneoprávnenousanestaneanineskoršímzánikomtitulu,resp.neskoršímnadobudnutím

vlastníctva pozemku právnymi predchodcami žalobcu.
99. Ku oprávnenosti stavby žalovaný vo vzťahu ku základnej hmotnoprávnej úprave a z nej odvodenej
rozhodovacej činnosti súdov v oblasti, ktorej sa žaloba bezprostredne týka, poukázal na dve dôležité
právne skutočnosti:- Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle (napr. rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 17Co/336/2011, alebo Ro NS ČR zo

16.02.2005, sp. zn. 31 Cdo 606/2004, alebo Uz KS v Hradci Králove z 21.12.1995, sp. zn. 37 Co
40/1995).
- Neoprávnenú stavbu ako právny inštitút zaviedlo do nášho právneho poriadku až ustanovenie § 221
zákona č. 40/1964 Zb. (zmenený zákonom č. 131/1982 Zb.). Neoprávnená stavba sa týkala stavby
zriadenej na pozemku, ktorý bol v osobnom užívaní inej fyzickej osoby (občana). Táto úprava prešla

prostredníctvom zákona č. 509/1991 Zb. do teraz platného ustanovenia § 135c OZ.
100. V čase výstavby by nešlo o neoprávnenú stavbu aj v takom hypotetickom prípade, keby žalobca
podoprel svoje účelové tvrdenia dôkazmi a preukázal nesúlad vlastníctva pozemku a stavby ku roku
výstavby 1927. Ani v takomto hypotetickom prípade na stavbu z roku 1927 nie je možné spätne aplikovať
právnu kvalifikáciu „neoprávnenej stavby", ktorá vznikla až účinnosťou novely Občianskeho zákonníka
dňa 01.01.1992, najmä v spojení s celým sankčným mechanizmom, ktorého následkom môže byť

až odstránenie stavby. Sankčný mechanizmus spojený so zavedením pojmu „neoprávnená stavba" v
našom právnom systéme, najmä v spojení s ust. § 135c OZ o odstránení stavby, nemôže byť aplikovaný
retroaktívne, najmä ak má, alebo môže byť aplikovaná krajná a výnimočne negatívna sankcia, ktorou
odstránenie stavby nepochybne je.
101. Existujú aj ústavou chránené vlastnícke práva žalovaného ku stavbe s kontinuitou 92 rokov

a žalovaný sa len domáha ich ochrany; oproti tomu žalobca s neskorším fiktívnym nadobudnutím
vlastníctva titulom neplatnej komasácie, a to len formálnym vydržaním vlastníckeho práva, nakoľko
do roku 2010 žalobca nikdy nedisponoval žiadnou držbou pozemku a po roku 2010 držbu pozemku
nevykonáva dobromyseľne.
102. Žalovaný navrhol dokazovanie na skutočnosť oprávnenosti alebo neoprávnenosti výstavby spornej

stavby výsluchom svedkov: Q. C., M. A., B. K., Q. R. a predloženým znaleckým posudkom č. 31/2019 zo
dňa 20. 05. 2019 znalca T.. Z. L. o všeobecnej hodnote stavby, o všeobecnej hodnote trvalého vecného
bremena na vykonávanie vlastníckeho práva k uvedenej stavbe vo vzťahu ku pozemku (za zriadenie
vecného bremena súdnym rozhodnutím) a všeobecnej hodnote práva vlastníka stavby ku práve cesty
cez priľahlý pozemok ako právne relevantný pre rozhodnutie súdu v prípade, ak súd zistí, že ide o

neoprávnenú stavbu.
103. V prípade, ak sa súd nestotožní s dôkazmi žalovaného o oprávnenosti stavby, žalovaný navrhol,
aby súd nerozhodol o odstránení stavby, ani jej prikázaní do vlastníctva žalobcu za náhradu, ale aby
v takomto prípade súd rozhodol o zriadení vecného bremena za náhradu, ku čomu je do konania
predložený aj znalecký posudok č. 31/2019 zo dňa 20.05.2019 znalca T.. Z. L. za jednorazovú odplatu

1 740 €, k tomu s právom cesty ku stavbe za odplatu 56,60 €. Tento návrh žalovaný odôvodňuje
skutočnosťou, že nie sú splnené žiadne hmotnoprávne podmienky umožňujúce odstránenie stavby,
nakoľko stavba je riadne užívaná, je v dobrom technickom stave a doba jej predpokladaného trvania
podľa znaleckého posudku je ďalších minimálne 48 rokov (strana 8 posudku znalca T.. L.). Označený
znalecký posudok je jediný právne relevantný v súdnom konaní, a to na základe doložky o prehlásení,

že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

104. Zo Znaleckého posudku č. 31/2019 zo dňa 15.05.2019 vyhotoveného znalcom T.. Z. L. (č.l. 215)
súd zistil, že v zmysle záveru znaleckého posudku predstavuje všeobecná hodnota stavby - humna

so sýpkou, postaveného na parc.č. KNC XXXX v k.ú. Z. sumu 5.400,- €, všeobecná hodnota trvalého
vecného bremena za užívanie pozemku pod stavbou sumu 1.736,25 € a za právo cesty k stavbe 56,60 €.
105. Podľa technického opisu stavby v znaleckom posudku sa jedná o staršiu hospodársku prízemnú
a nepodpivničenú stavbu, založenú na priebežných betónových základových pásoch s betónovou
podmurovkou a na pätkách pod nosnými piliermi, ktoré sú z prostého monolytického betónu,

prekladaného kameňom, účelovo rozdelenú na mlatoveň, stodolu a komoru s rôznym konštrukčným
vyhotovením, vybudovanú v roku 1927 a v roku 1937 bola uskutočnená prístavba humna. Zastavaná
plocha hospodárskej budovy predstavuje 77 m2.

106. Žalobca sa k podaniu žalovaného zo dňa 20.05.2019 a k dôkazom predloženým žalovaným vyjadril

podaním doručeným súdu dňa 17.06.2019 (č.l. 265), v ktorom spochybnil znalecký posudok č. 31/2019
zo dňa 20.05.2019 z dôvodu, že znalec pri ocenení stavby a použití metódy na určenie východiskovej
hodnoty túto klasifikoval a použil metódu na ocenenie drobnej stavby, čo je neprípustné a čo výrazne
skreslilo (navýšilo) východiskovú hodnotu objektu. O tom, ktorú metódu treba použiť, nerozhodujeznalec, ale vyplýva to zo Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), s poukazom na ust. § 139b Stavebného zákona. Objekt mal byť oceňovaný ako prevádzková
stavba (pre poľnohospodársku výrobu a chov živočíchov), čím by sa hodnota stavby podstatne znížila.

Znalec nesprávne uviedol východiskovú hodnotu pozemkov v intraviláne, ktorá v súčasnosti predstavuje
sumu 40 EUR za m2 a z ktorej je následne potrebné vypočítať nájomné za pozemok. Z tohto dôvodu ani
hodnota vecného bremena nie je určená správne. Žalobcu nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o tom,
že predmetné humno nemôže byť stavbou neoprávnenou. Žalovaný nepreukázal žiadne vlastnícke a
ani iné právo k pozemku, na ktorom bola stavba postavená. Rovnako tvrdenie, že pri výstavbe nemali

dotknutí susedia žiadne námietky, nie je podložené zápisnicou 2143/1927 z 10.6.1927, keďže práve
táto zápisnica dokazuje, že konanie sa uskutočnilo v neprítomnosti právneho predchodcu žalobcu, ktorý
tým pádom nemohol ani vzniesť námietky, ani iným spôsobom zabrániť výstavbe humna.

107. Na pojednávaní konanom dňa 21.06.2019 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov Q. R.,

B. K. a T.. B. M..

108. Právni zástupcovia sa na pojednávaní podrobne vyjadrovali k znaleckému posudku č. 31/2019
zo dňa 15.05.2019 vyhotovenému znalcom T.. Z. L., predloženému žalovaným, ktorý znalecký posudok
mal však slúžiť ako dôkaz len pre prípad, že bude súdom vyhodnotená stavba humna ako stavba

neoprávnená, preto s poukazom na ďalej vyslovený právny záver súdu o oprávnenosti stavby súd
tieto podrobné vyjadrenie právnych zástupcov strán v danom štádiu konania posúdil ako nadbytočné
a predčasné.

109. Svedkyňa Q. R. nar. XXXX uviedla, že pozná obe strany sporu. Je sesternica žalovaného a žalobca

býva na tej istej ulici, ako býva svedkyňa. Čo sa týka predmetu konania, je jej známe, že sa jedná o
pozemok a o humno. Je to starý kidovský majetok. Keď mama svedkyne ešte žila, spomínala, že to ešte
dedo postavil a užíval. Mama svedkyne bola sestrou otca žalovaného a dedo B. bol ich otec. Zomrela,
keď mala 83 rokov a stále spomínala, že to humno postavil dedo. Svedkyňa má 62 rokov a pamätá
sa, že na tom pozemku sa stále robilo, hospodárilo sa, humno sa využívalo, a takto hospodáril práve

otec žalovaného. Využíval teda humno a priľahlý pozemok ku humnu. Bolo to postavené ešte pred 2.
svetovou vojnou. Mama svedkyne sa narodila v roku XXXX a to humno sa vždy takýmto spôsobom
užívalo.

110. V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, že by tam hospodáril niekto iný, ako

rodina C.. Humno patrilo dedovi B. C.. Žalobcu pána M. alebo jeho právneho predchodcu pána M. tam
svedkyňa nikdy nevidela.
111. Nepamätá sa, že by niekto upozorňoval rodinu svedkyne, že to nie je jej vlastníctvo, teda že to
nie je C..
112. Úrodu z toho pozemku brala aj svedkyňa, keďže tam chodila kosiť, ale humno opravoval žalovaný

ako majiteľ humna.
113.Matkasvedkyneposvojomotcovitohumno,resp.spoluvlastníckypodielvhumne,nededila,pretože
to bolo všetko prevedené na maminho brata - na otca žalovaného, ešte keď bola svedkyňa malá.
114. Dedo má postavený dom vo vzdialenosti 50 m - 100 m od humna. Rodičovský rodinný dom
svedkyne je ďalej od humna.

115. Svedkyňa bola naposledy na pozemku pri humne pred štyrmi rokmi, kedy ju žalobca odtiaľ vyhodil.
Z morálneho hľadiska je to pre svedkyňu strašný šok, že od roku 1998 je niekto majiteľom toho, čo patrí
C.. Starší susedia, všetci sú svedkami, že odjakživa bolo humno používané len rodinou svedkyne.

116. Svedok B. K., nar. XXXX uviedol, že strany sporu pozná, jedná sa o jeho susedov. Pozemok, na

ktorom má Z. C. postavené humno, aj samotné humno svedok vidí priamo zo svojho dvora. Svedok
tam býva od narodenia. Videl tiež, akým spôsobom bolo to humno využívané. Užívali ho odjakživa C.
a aj rodičia svedka mu hovorili, že humno užívali C..

117. V odpovediach na otázky svedok uviedol:

118. Pán M. užíva od roku 2010 celý priľahlý pozemok ku humnu. Svedok sa nepamätá, že by bol pán
C. niekedy niekým rušený pri užívaní tejto stavby, nikto ich v tom neobmedzoval. Humno opravoval a
sa oň staral Z. C.. Potom súdnym rozhodnutím zrejme prišlo, že ten pozemok je asi žalobcu Nepamätása, že by toto humno nejakým spôsobom užíval aj žalobca pán M.. Humno je stále žalovaného, stále
humno obhospodaruje žalovaný.

119. Svedok T.. B. M., nar. XXXX, syn žalobcu, sused žalovaného, uviedol, že čo sa týka predmetu
konania, vie, že sa jedná o nejaké odstránenie stavby - o staré humno.
120. Asi v roku 1998 zdedil otec svedka pozemok po babkinej sestre, ktorá to vlastnila. Keď to zdedili,
začali ten pozemok riadne užívať. Mali tam vlečky, traktor a ostatné hospodárske stroje. Potom tam

došlo k hádke medzi otcom a nebohou babkou, že prečo to humno užíva pán C., keď ten pozemok je
rodiny svedka a babka svedkovi uviedla, že to humno bolo vyplatené otcom svedkovej babky pánovi C.,
teda starému otcovi žalovaného. Počul, že prapradedo dostal z G. odškodnenie za to, že vo vojne padol
jeho syn a z týchto peňazí práve vyplatili peniaze pánovi C. za to humno. Babkina sestra prišla pýtať tiež
peniaze a prapradedo vtedy povedal, že peniaze nemá, lebo vyplatil to humno. To je svedkovi známe od
jeho nebohej babky, ktorá zomrela v roku XXXX. Keď sa svedok pýtal, prečo nechali postaviť to humno

na tom pozemku, povedala, že oni to nedovolili. Pradedo s prapradedom chodili do Y. tak, ako sa kedysi
chodilo do roboty, boli tam nepretržite polroka. V lete sa sťahovali na salaše so všetkým dobytkom a
zatiaľ pán C. postavil humno na pozemku vo vlastníctve rodiny svedka prostredníctvom firmy.
121. Pozemok, na ktorom je postavené humno, bol rodiny žalobcu, ktorá skutočnosť je svedkovi známa
od jeho babky. Pozemok bol pridelený pri komasácii prapradedovi svedka. Pozemok sa skladá z troch

parciel. Na tie tri parcely ho rozdelil prapradedo svedka. Predtým na tých parcelách stálo 4 alebo 5
humienaeštedoteraztamjednostojí.Všetciostatnísitiehumnámuseliodpratať,ajpánK.,akonáhlepri
komasácii ten pozemok dostal prapradedo. V tom pozemku vlastnil podiely aj predtým, ale pri komasácii
mu to dali celé. Tieto skutočnosti vie svedok tiež od svojej babky, samotný svedok si to nepamätá. Jediné
humno, ktoré sa nedalo odpratať, bolo humno vo vlastníctve žalovaného, lebo bolo betónové.

122. V odpovediach na otázky svedok uviedol:
123. V blízkosti rodinného domu žalovaného pána C. sa nachádzajú hospodárske budovy, okrem iného
aj jedna nová hospodárska budova, ktorú postavil pred tromi alebo štyrmi rokmi. V prípade pozemku,
na ktorom stojí humno, sa jedná o rodinný pozemok, ktorý odjakživa vlastnili predchodcovia svedka, je

to lukratívny pozemok, stavebný. Kvôli nejakému starému humnu, ktoré sa rozsýpa, je znehodnotený
tento stavebný pozemok. Svedok, aj jeho štyria súrodenci by mali záujem o výstavbu rodinného domu
na tomto pozemku.

124. Žalobca ako prílohu podania zo dňa 09.10.2019 (č.l. 288) pripojil fotodokumentáciu (č.l. 289 - 292) -

fotografie detailov z humna. Poukázal, že na fotografiách č. 1 a 2 sú viditeľné poškodené drevené nosné
trámy, na fotografii č. 3 je detail steny humna, preukazujúci nestabilitu stavby a na fotografii č. 4 hore je
detail, že na humne nie je dažďový odkvap tak, ako deklaruje znalec v posudku č. 31/2019 - ten je len
z jednej strany, v tejto časti dažďová voda steká priamo na pozemok žalobcu. Na fotografii č. 4 dole je
odfotený interiér humna svedčiaci o tom, že žalovaný stavbu nevyužíva.

125. Na pojednávaní konanom dňa 09.10.2019 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne Q. C.
nar. XXXX, ktorá nie je v žiadnom vzťahu k stranám sporu, strany sporu pozná ako obyvateľov Z., ktorí
bývajú neďaleko nej. Svedkyňa sa pamätá od mala, že to humno, aj pozemok bolo B. C.. Po ňom to
zdedil jeho syn Z. C., lebo svedkyňa s dcérou B. C. chodila do školy, do jednej triedy, preto svedkyňa

tieto podmienky veľmi dobre pozná. Aj sa navštevovali, keďže spolu chodili do triedy, úlohy spolu písali.
Do tohto humna svedkyňa chodievala. Dobre si pamätá, že to bolo C., a vôbec nerozumie tomu, ako
by to malo pripadnúť pánovi M.. Ktokoľvek v dedine povie, že to bolo C.. Boli tam stromy, oni to oberali,
kosili tam. Humno nikto iný okrem C. neužíval. Svedkyňa tam nikdy M. a M. nevidela, že by tam niečo
robili. Okrem C. sa tam nikto o to nestaral, nevie o tom, že by niekto zasahoval, že by sa niekto sťažoval,

lebo to patrilo C..

126. V odpovedi na otázky svedkyňa uviedla:
127. Svedkyni nie je nič známe o tom, že by mali C. nejaký problém s úradmi, ani so stavebným úradom
ohľadom stavby toho humna.

128. Svedkyňa má vedomosť o tom, že pán M. je vlastníkom pozemku asi 5 rokov a bola z toho
prekvapená, a nielen ona, ale aj mnohí ľudia v obci.129. Nikdy nevidela pána M. alebo jeho rodinu na tom pozemku, len si pamätá, že keď bol žalovaný
ako mladý na základnej vojenskej službe, boli tam spadnuté ploty a keď prišiel z vojny, potom to všetko
opravil.

130. Nepamätá sa, kto postavil to humno a kedy, lebo humno bolo postavené skôr, ako sa svedkyňa
narodila.
131. Pokiaľ na obecnom úrade v roku 2011 vyhlásila (jednalo sa o vyhlásenie ohľadom zapísania stavby
do katastra nehnuteľností), že si pamätá a aj podpisom potvrdila, že humno staval otec žalovaného pána
C., svedkyňa uviedla, že jej je známe, že humno staval otec žalovaného od jej rodičov. Vždy hovorili, že

to je C., že to C. staval. Následne tam aj niečo prestavovali. Z. C. mladší to humno celé opravil.
132. Svedkyňa sa narodila v roku XXXX a v čase komasácie, keď mala svedkyňa 12 rokov, ten pozemok
vyzeral ako aj teraz, tam sa nič nezmenilo.
133. Komasácia v Z. v roku 1951 urobila viac zlého ako dobrého. Aj rodičia svedkyni povedali, že
komasácia nie je správna. Nevie, či C. v komasácii nadobudli nové pozemky.

134. Vzhľadom na spochybňovanie vierohodnosti výpovede svedkyne žalobcom sa svedkyňa vyjadrila
aj k otázke, či svedkyňu na dnešnú výpoveď na súde niekto pripravoval. Uviedla, že vôbec nie, len bola
prekvapená, keď jej deň pred pojednávaním prišiel žalovaný povedať, aby prišla na súd, bola nahnevaná
na žalovaného, že jej to nepovedal skôr, aby si mohla doma zariadiť svoje veci.

135. Súd vykonal dokazovanie čestným vyhlásením M. A., nar. XXXX, zo dňa 07.10.2019 (č.l. 294),
ktorá uviedla, že v obci Z. býva celý svoj život, a to necelých 300 metrov od stavby vo vlastníctve Z. C.
na pozemku registra C-KN parc. č. XXXX k.ú. Z.. Z rozprávania svojich rodičov vie a tiež si pamätá, že
približne v roku 1948, keď mala 12 rokov, skončila v obci komasácia a narobila veľké nedorozumenia
medzi obyvateľmi. Vie a pamätá si, že humno vždy patrilo do majetku rodiny C.. Už ako malé dieťa videla

a vie, že rodina C. užívala celý pozemok so súčasným označením parcely XXXX ako svoj vlastný, ktorý
údaj si overila nahliadnutím do mapy. Na pozemku mali ovocné stromy, starali sa o ne, brali úrodu, pásli
tam hospodárske zvieratá, kosili pre ne trávu. Tento majetok užívali najprv B. C. spolu so synom Z. C.
starším, potom počas života Z. C. st. užíval tento pozemok spolu so synom Z. C. ml. a po smrti Z. C. st.
užíva tento pozemok Z. C. ml., počas celej doby pokojne a nerušene, až kým nenapadol Z. C. ml. E. M.

asi pred desiatimi rokmi. Dovtedy nikto nespochybnil užívanie alebo vlastníctvo stavby humna rodiny C..

136. Právna zástupkyňa žalobcu spochybnila čestné vyhlásenie pani A. s poukazom na jej vážne
zdravotné problémy, ktoré má po fyzickej stránke, ale aj po stránke duševnej, vzhľadom na prejav
napísaný na dvoch stranách tohto vyhlásenia, aj s odkazom na čísla parciel, špecifikáciu, nahliadanie do

pozemkovej mapy alebo iných podrobností. Má za to, že toto podanie bolo spracované a následne bola
pani A. zneužitá na podpísanie podania. Žalobca je presvedčený o tom, a to aj vzhľadom na informácie,
ktoré má žalobca od rodiny pani A., že ona nie je schopná takéhoto vyhlásenia.
137. Žalovaný k tomu uviedol, že pani A. má problémy s nohami, prekonala pred dvoma týždňami
operáciu, ale po duševnej stránke je veľmi vitálna. Keď bol žalovaný u nich, rozprával sa s jej manželom,

ktorý by to takisto potvrdil. Informácia, ktorú má žalobca o stave pani A., je mylná.
138.Žalobcauviedol,ženetvrdí,žebybolapaniA.psychickynespôsobilá,lenjejdcérapovedala,žeona
nie je schopná nejakých výpovedí, ciest alebo svedčenia, ona sa o ňu stará, a to z dôvodu, že je ťažko
chorá,ženiejeschopnásapohybovaťažesanedokážeosebasamapostarať.Vtomčestnomvyhlásení
sú popísané čísla parciel, ktoré ona nemôže poznať, takže niekto to napísal a dal jej to podpísať.

139. Žalovaný uviedol, že to čestné prehlásenie spísal on, a to po konzultácii s pani A.. Ona si to vedome
všetko prečítala, a súhlasila s tým, že to tak môže byť. Tie parcelné čísla majú na každej listine, málokto
rozumie tým parcelným číslam a je to teraz parc.č. XXXX, tak ona neprotestovala, že to tam žalovaný
nemá napísať, lebo je to pravda. Pravosť podpisu na čestnom prehlásení bola osvedčená pracovníčkou
z obecného úradu, ktorú žalovaný doviedol ku pani A. a u nich sa podpis overil.

140. Právny zástupca žalovaného uviedol, že popieranie tohto dôkazu nepovažuje za dôvodné.

141. Následne na pojednávaní, pri oboznamovaní obsahu spisu, právny zástupca žalovaného poukázal
na listinné dôkazy z pripojeného spisu sp. zn. 2C/182/2014, a síce
- na archívnu listinu katastra nehnuteľností, označenú ako pozemno-knižný protokol č. XXXX (č.l. 131

spisu sp. zn. 2C/182/2014), v ktorej je uvedený majetok C., konkrétne starého otca žalovaného a otca
žalovaného B. C., kde sú uvedené parcelné čísla, ktoré vlastnili v predkomasačnom stave, medzi ktorými
je uvedené aj parcelné číslo XXXX,- na stotožnenie tejto parcely, ktoré vyplýva zo snímky z katastrálnej mapy registra „E" alebo z pozemno-
knižnejmapy,ktorúpriložilžalovanýkuvyjadreniuvpriebehutohtokonania(č.l. 293spisu4C/132/2013).

142. Súd z uvedeného listinného dôkazu: A) STARÝ STAV - Výpisu majiteľov v pozemnoknižnom
protokole (vložke) a v komasačnom hárku č. XXXX (č.l. 131 spisu sp. zn. 2C/182/2014) na pojednávaní
zistil, že ako majitelia sú zapísaní C. B. a ž. M. T., č.d. XXX, C. Z. č.d. XXX, C. Z., slob., č.d. XXX, C.
N. slob. č.d. XXX. V kolónke číslo komasačného hárku sú uvedené okrem iných aj čísla XXXX, XXXX,

XXXX.
143. Na ďalšom listinnom dôkaze (na ktorý bolo poukázané zo strany právneho zástupcu žalovaného) -
pozemno-knižnom hárku, ktorý nie je označený číslom strany spisu, nachádzajúcom sa v spise pri listine
na č.l. 131, je zaevidované pri čísle majetkového hárku XXXX číslo parcely vo vydeľujúcej mape XXX
a meno majiteľa: C. B. a ž. M. T..

144. Právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že čísla XXXX
alebo XXXX sú čísla parciel, pretože sa jedná o čísla komasačných hárkov, pričom poukázala na grafiku
označenia parciel na mape, ktorá bola podkladom pre komasáciu.

145. Právny zástupca žalovaného taktiež poukázal na grafiku označenia parciel na mape a umiestnenie

parciel parc. č. XXXX a ďalších v rade čísiel na úrovni XXXX. Humno bolo postavené na parc. č. XXXX,
čiže ide o parcelné čísla, nie o nejaké protokolové čísla. Parcelné číslo XXX, ktoré uvádza žalobca, je
z iného času. Je uvedené iným typom písma a je to iný rad čísiel. Na tejto mape sú dva rady, jedna
rada je na úrovni XXX, XXX, XXX atď. a ďalšia rada čísiel XXXX (pod sporným humnom) a XXXX -
vlastníctvo žalovaného, majetok C.. Z toho vyplýva, že v predkomasačnom stave vlastníctvo pozemku

svedčilo žalovanému, čo vyplýva práve z pozemno-knižného hárku č. XXXX na č.l. 131, na ktorom sú
uvedené práve parc. č. XXXX a XXXX.
146.Vkomasáciiprávnipredchodcoviažalovanéhovlastníctvostratiliažalovanémusanepodarilozískať
doklady v predkomasačnom stave.

147. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že v predkomasačnom stave existovala parcela s parcelným
č. XXX, ktorá bola pôvodnou parcelou, z ktorej vznikla sporná parcela č. XXXX, na ktorej je predmetné
humno postavené. Na parcele č. XXX sa nachádzal rodinný dom právneho predchodcu žalobcu, humno
právneho predchodcu žalovaného a rovnako sa tam nachádzali sčasti ďalšie dve humná, ktoré pred
komasáciou boli odstránené. Číslo XXXX, ako je uvedené na predloženej mape, nepreukazuje, že by to

malo byť číslo parcely, pod ktorou sa nachádza predmetné humno.

148. Súd vizuálnym porovnaním informatívnej kópie z mapy, ktorá je prílohou k znaleckému posudku č.
54/2011 (žurnalizovaného v prílohovej obálke na č.l. 12) konštatoval, že je zrejmé, že parcela č. XXXX,
na ktorej je postavené humno, je totožná s parcelou č. XXXX - pozemno-knižnou, pričom z pozemno-

knižnej mapy je zrejmé, že na tejto mape je zakreslená aj stavba a pozemok pod stavbou, ktorý je
súčasťou parcely č. XXXX vzhľadom na zosvorkovanie týchto pozemkov s parcelou označenou číslom
XXXX.

149. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojom tvrdení, že vôbec nie je zrejmé, že číslo XXXX na

mape je číslom parcely a že by sa nejednalo o číslo pozemno-knižného hárku, resp. číslo niečoho iného,
pretože táto mapa bola práve podkladom ku komasácii. Poukázala na parcely č. XXXX/X a XXXX, ktoré
sa nachádzajú na mape pod parcelou č. XXXX s tým, že aj tieto parcely mohli byť súčasťou tej parcely,
o ktorej tvrdí právny zástupca žalovaného, že sa jedná o parcelu č. XXXX.

150. Súd konštatoval, že parcely označené číslami XXXX/X a XXXX nie sú zosvorkované s parcelou
č. XXXX. Parcela pod budovou (humna) je zosvorkovaná s celou parcelou č. XXXX, pričom nie je
ale zrejmé, či v prípade číselného označenia XXX sa jedná o označenie parcely a z ktorého obdobia
pochádza toto označenie.

151. Následne právni zástupcovia poukázali na zápisnicu z roku 1927 (č.l. 89), na ktorej je uvedené ako
parcelné číslo parcely, na ktorej mala byť realizovaná výstavba humna - parc. č. XXX. Právny zástupca
žalovaného k tomu uviedol, že nemôže byť na ťarchu žalovanému, že v rôznom čase malo to isté miesto
rôzne parcelné číslo a je na dôkaznom bremene žalobcu, aby preukázal, že ide o iné parcelné číslo.152. Súd konštatoval po nazretí do zápisnice (na č.l. 89), že v prípade číselného údaja XXX sa jedná o
údaj, ktorý je uvedený pri čísle domu - XXX, a nie pri čísle parcely, a číslo parcely nie je v zápisnici, ani v

Uzavretí uvedené. V Uzavretí (č.l. 84) je len uvedené, že stavba bude postavená na vlastnom pozemku.

153. V tejto súvislosti sa súd oboznámil s Oznámením Okresného úradu Bytča zo dňa 29.11.2016
z pripojeného spisu sp. zn. 2C/182/2014 (č.l. 122), ktorým okresný úrad súdu oznámil, že záznam
o skutočnostiach skomasovania parciel od X - XXXX, ani evidencia pkn. parcely zodpovedajúcej

pokomasačným parcelám XXX/X - X, ani listina s uvedením pôvodného vlastníka pozemkov patriacich
do bloku č. XX pod položkou XX v komasácii, sa na okresnom úrade nenachádzajú.

154. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečnej reči zotrvala na žalobou uplatnenom nároku, s tým,
že právni predchodcovia žalovaného postavili humno ako neoprávnenú stavbu, čo bolo preukázané z
listín, ktoré predložili strany sporu, keď zo všetkých listín nie je jednoznačne preukázané, že právny

predchodca žalovaného staval humno na svojom pozemku. Označenie pozemku nebolo stotožnené a
žiadny listinný dôkaz číslo pozemku, na ktorom malo predmetné humno stáť, nepreukazuje. Odkazujúc
na konanie o určenie vlastníckeho práva 2C/182/2014 poukázala, že ani v tomto konaní sa žalovanému
akožalobcovinepodarilopreukázať,žeprávnipredchodcoviabolipredkomasáciouvýlučnýmivlastníkmi
predmetného pozemku. Stavba humna bola postavená na pozemku neoprávnene, a to bez súhlasu

vtedajších vlastníkov, resp. vlastníka tohto pozemku a žalovaný pri svojej procesnej obrane nepreukázal
opak. Aj z výpovedí svedkov, ktorých predvolal žalovaný, nie je preukázané, že by pozemok mal patriť
do výlučného vlastníctva právnych predchodcov žalovaného, dokonca samotná svedkyňa Kováčová
uviedla, že pri svojom jednoznačnom vyhlasovaní pred obecným úradom v roku 2011 nehovorila pravdu
o tom, že by mal humno stavať žalovaný a jeho otec. Sama potvrdila, že toto humno už stálo a bolo

prestavované. V súvislosti s neoprávnenou stavbou prichádza do úvahy ochrana vlastníka, ktorým je
žalobca a to v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka § 135c ods. 1 a súd by mal
nariadiť odstránenie stavby postavenej neoprávnene na pozemku vlastníka na náklady žalovaného.
Odstránenie stavby je účelné aj z dôvodu, že sa jedná o humno nepatrnej hodnoty, ktoré žalovaný
nevyužíva na žiadne účely, nieto ešte na bývanie a oproti hodnote pozemku, na ktorom stojí, je humno

hodnoty zanedbateľnej. Uplatnila si náhradu trov konania vo výške 100 %.

155. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči poukázal na svoje podanie z 20. mája
2019 a na znalecký posudok, ktorý nebol spochybnený právne relevantným spôsobom. Nestotožnil sa
s tvrdením žalobcu, že humno je nepatrnej hodnoty oproti pozemku. Navrhol, aby súd prihliadol na

námietku premlčania, ktorú týmto vznáša. Nepovažuje za dôvodné a popiera, aby po uplynutí takého
dlhého času, od roku 1928 doteraz, mal žalobca oprávnenie podať takúto žalobu. Podľa ustálenej súdnej
praxe a judikatúry má súd skúmať právny stav v čase výstavby humna. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by stavba bola neoprávnenou stavbou v roku jej postavenia. Rok postavenia stavby
odvodzuje z listín doložených do spisu. Ide konkrétne o rok 1928 a zároveň podporne rok postavenia

stavby preukazuje aj znalecký posudok znalca L., v ktorom sa znalec jednoznačne vyjadril aj ku roku
výstavby humna. Žalovaný tvrdí, že v čase výstavby humna nešlo o neoprávnenú stavbu a že stavba
bola postavená na vlastnom pozemku a žalobca nepreukázal opak. V konaní má v prvom rade svoje
skutkové tvrdenia preukazovať žalobca a takéto dôkazné bremeno o nesúlade vlastníctva pozemku a
stavby žalobca nepreukázal. Navrhol, aby súd prihliadol na nedobromyseľnosť konania žalobcu, kedy po

uplynutí takmer 100 rokov podal žalobu. Takéto konanie by podľa článku 5 Civilného súdneho poriadku
nemalo požívať súdnu ochranu.
156. Čo sa týka právneho posúdenia veci, odkázal na rozhodnutia súdov, a to na rozhodnutie Ro NS
ČR č. 22Cdo/432/2002 a rozhodnutie z 11.07.2005 sp. zn. 22Cdo/178/2005, kedy má súd skúmať aj
konanie žalobcu, či je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi, rovnako, ako konanie stavebníka pri

výstavbe sporného humna.
157. V skratke, v prípade, že vlastník pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho
dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni až po
dokončení stavby, v tomto prípade sa bráni až po takmer 100 rokoch, je potrebné zvážiť, či jeho konanie
nie je šikanovaním a či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný

tvrdí, že odstránenie stavby by bolo v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na konanie žalobcu, na
dobrú vieru žalovaného pri výstavbe a s ohľadom na všeobecnú hodnotu pozemku a všeobecnú hodnotu
stavby. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.158. Zákonné ustanovenia:

Podľa článku č. 20 ods. 1 prvej a druhej vety Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť
majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa ust. § 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa ust. § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa ust. § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa ust. § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho

práva k stavbe.

Podľa ust. § 868 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

159. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.

160. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

161. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného doručenej súdu dňa 20.12.2013 podaním označeným

ako „protinávrh", ktorým sa žalovaný domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno k pozemku zastavanému
humnom, keďže súd v konaní o vyporiadanie neoprávnenej stavby nie je viazaný návrhom strán a v
prípade zistenia, že sa jedná o neoprávnenú stavbu, pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby usporiada podľa ust. 135c OZ, a to aj iným, ako navrhovaným spôsobom, je potrebné považovať
tvrdenia žalovaného uvedené v podaní žalovaného označenom ako „protinávrh" za procesnú obranu,

a nie za vzájomnú žalobu. Súd preto o zastavení konania na základe späťvzatia vzájomnej žaloby
žalovaným nerozhodoval.

162. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
ustanovení § 126 ods. 1 OZ vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva,

najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ich neprávom zadržuje. Ustanovenie § 135c OZ
je lex specialis ku ustanoveniu § 126 OZ. Podľa ust. § 135c OZ sa vlastník pozemku môže domáhať
voči vlastníkovi neoprávnenej stavby negatórnou žalobou jednak vypratania pozemku, alebo prikázania
stavby do jeho vlastníctva. Ak súd mieni usporiadať pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkompozemku inak podľa § 135c ods. 3 OZ, napr. zriadením vecného bremena, ostanú existujúce vlastnícke
vzťahy vlastníka pozemku a vlastníka stavby zachované.

163. Žalobou podľa ust. § 135c OZ je možné usporiadať pomery len medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby, ktorá je spojená so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ), v prípade iných
stavieb sa jedná o žalobu podľa § 126 OZ.

164. O neoprávnenú stavbu sa jedná vždy, ak vlastník stavby nie je aj vlastníkom pozemku pod

stavbou, alebo k cudziemu pozemku nemá právny titul oprávňujúci ho na zriadenie stavby. Čo sa
týka oprávnenosti stavby podľa verejného práva, teda či výstavba bola povolená administratívnym
rozhodnutím, táto skutočnosť je pri žalobách podľa ust. § 135c OZ bez právneho významu.

165. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna
legitimácia). Žalobu musí vlastník smerovať proti osobe, ktorá do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje. V zmysle uvedeného je pre úspešnosť vlastníckej žaloby potrebné, aby táto smerovala proti
osobe pasívne vecne legitimovanej a aby bol preukázaný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva
žalobcu.

166. V danom prejednávanom prípade mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z listu

vlastníctvač.XXXprek.ú.Z.,naktoromježalobcavedenýakovýlučnývlastníkpozemkuparc.č.XXXXo
výmere 356 m2, zastavané plochy a nádvoria, zastavaného stavbou humna a vecnú pasívnu legitimáciu
žalovaného mal súd preukázanú z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., podľa ktorého je žalovaný vedený
ako výlučný vlastník stavby humna so sýpkou na parc. č. XXXX.

167. Vzhľadom na stranami sporu produkované rôzne, aj protirečivé tvrdenia o čase realizácie výstavby
humna, v tomto konaní, aj v konaní sp. zn. 2C/182/2014, súd musel vyriešiť otázku času výstavby
humna a mal za to, že v konaní bolo ustálené z tvrdení oboch sporových strán a preukázané výpoveďami
svedkov, že k výstavbe humna došlo v čase bezprostredne nasledujúcom po vydaní rozhodnutia
„Uzavretie" zo dňa 13.06.1927, a to v rokoch 1927 - 1928, čo vyplynulo:

A. Z vyjadrení žalobcu:
- v podaní zo dňa 28.04.2014, v ktorom žalobca uviedol, že stavba na pozemku, ktorej odstránenie je
predmetom tohto konania, bola postavená starým otcom žalovaného;
- v podaní doručenom súdu dňa 22.01.2019 (č.l. 174), v ktorom uviedol, že stavbu humna postavil B.

C. a nie Z. C., otec žalovaného, a to na pozemku, ktorý nebol v jeho vlastníctve a využil na to práve
obdobie, keď B. M. odišiel spolu s rodinou na salaš mimo U. Z., kde bol od jari až do jesene (z ktorého
vyjadrenia žalobcu zároveň vyplýva, že humno bolo postavené za života B. M.);
- z výpovede svedka Ing. B. M. - syna žalobcu, ktorý uviedol, že pradedo s prapradedom chodili do Y.
za prácou a v lete sa sťahovali na salaše so všetkým dobytkom, zatiaľ čo pán C. postavil humno na

pozemku vo vlastníctve rodiny svedka prostredníctvom firmy, ktorý pozemok bol pridelený pri komasácii
prapradedovi svedka, pričom humno na pozemku bolo betónové (z ktorého vyjadrenia svedka zároveň
vyplýva, že stavba humna už bola v čase vykonávania komasácie, ktorá prebiehala v období rokov 1942
- 1948, dávno zrealizovaná a bola na svoj účel využívaná).

B. Z vyjadrení žalovaného uvedených okrem iného aj:
- v podaní doručenom súdu dňa 27.12.2018, v ktorom žalovaný uviedol, že jeho otec mu výstavbu,
oprávnenosť výstavby a vlastníctvo spornej stavby opakovane tvrdil a táto výstavba sa mala
uskutočňovať bezprostredne na to, ako bolo vydané stavebné povolenie;

- v rámci záverečnej reči právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že rok postavenia stavby
odvodzuje z listín doložených do spisu, ide konkrétne o rok 1928 a zároveň podporne rok postavenia
stavby preukazuje aj znalecký posudok znalca Ing. L., v ktorom sa znalec jednoznačne vyjadril aj ku
roku výstavby humna.

168. Ostávalo vyriešiť otázku oprávnenosti predmetnej stavby.169. Čo sa týka legálnosti tejto stavby z pohľadu verejného práva, súd mal z listinných dôkazov
predloženýchžalovanýmpreukázané,žestavbasauskutočnilavsúladesostavebnýmipredpismi(podľa
§ 10 Župného stavebného štatútu bývalej župy trenčianskej č. 133/3373/1903, čo vyplýva z „Uzavretia")

platnými v čase rozhodovania o žiadosti stavebníka B. C. - „Prosby" zo dňa 27.05.1927, o ktorej bolo
rozhodnuté „Uzavretím" č.j. 5440/1927 zo dňa 13.06.1927, a to po predchádzajúcej ohliadke pozemku
pod budúcou stavbou dňa 10.06.1927, z ktorej bola vyhotovená Zápisnica č. 2143/1927.

170. Žalobca nepreukázal, že by rozhodnutie „Uzavretie" vydané v konaní, ktoré je analógiou dnešného

stavebného povolenia, bolo vydané v rozpore so stavebnými predpismi platnými v čase povoľovania
stavby a ani nepreukázal, že by toto stavebné konanie v dobe, kedy prebiehalo, trpelo nejakou vadou.

171. Súd mal teda preukázané, že stavba humna bola realizovaná v rokoch 1927 - 1928 na základe
stavebného povolenia v roku 1927 - rozhodnutia sp. zn. č. j.: 5440 / 1927 zo dňa 13.06.1927 označeného
ako Uzavretie.

172. Súd mal tak preukázané, že stavba bola zhotovená legálne, bola stavbou povolenou, opak v konaní
preukázaný nebol, teda že by bola stavbou nepovolenou, tzv. „čiernou". Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že
stavba bola postavená bez príslušných povolení, toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo.

173. Otázka legálnosti stavby podľa noriem verejného práva však v konaní o vlastníckej žalobe, v ktorom
sa má poskytnúť ochrana vlastníkovi pozemku pred rušivým zásahom vlastníka neoprávnenej stavby,
nie je rozhodujúca, ale právne významné je, či stavba bola zhotovená osobou oprávnenou na zhotovenie
stavby, a to či už na pozemku vo vlastníctve stavebníka, alebo na pozemku osoby odlišnej od osoby
stavebníka, ale so súhlasom takejto osoby.

174. Žalobca sa prioritne domáhal, aby súd rozhodol o odstránení stavby humna z dôvodu
neoprávnenosti stavby, pričom popri tom sa alternatívnym petitom domáhal prikázania stavby do svojho
vlastníctva. Problematika neoprávnenej stavby je v súčasnosti upravená v § 135c OZ. Stavba je
neoprávnená vždy, ak ju niekto zriadil na cudzom pozemku bez toho, aby mu k tomu svedčil právny titul.

175. Vzhľadom na početné zmeny právnej úpravy občiansko-právnych vzťahov týkajúcich sa vlastníctva
nehnuteľností od roku 1927 súd musel predovšetkým vyriešiť otázku aplikácie práva.

176. Čo sa týka aplikácie práva na uplatnený nárok na odstránenie stavby, podľa názoru žalobcu

neoprávnenej, podľa ust. § 868 OZ, ktorým bola zakotvená nepravá retroaktivita, pokiaľ ďalej nie je
uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.
177. Uvedené znamená, že súčasný vzťah medzi stranami sa spravuje ustanoveniami aktuálne

účinnéhoObčianskehozákonníka,tedaust.§135cOZ,pričomalevzniktohtoprávnehovzťahuvlastníka
stavby a vlastníka pozemku a nároky z toho vzniknuté sa budú posudzovať podľa predpisov účinných
v čase vzniku stavby. Pojem stavba je vymedzený v ust. § 119 ods. 2 OZ. Skutočnosť, že sa v tomto
prípade jedná o stavbu podľa cit. zákonného ustanovenia, a je tak dôvodná aplikácia ust. § 135c OZ,
mal súd preukázanú zo znaleckého posudku č. 31/2019 zo dňa 15.05.2019 vyhotoveného znalcom

Ing. Z. L., v zmysle ktorého sa v prípade humna jedná o stavbu založenú na priebežných betónových
základových pásoch s betónovou podmurovkou a na pätkách pod nosnými piliermi, ktoré sú z prostého
monolytického betónu, prekladaného kameňom, teda o stavba spojenú so zemou pevným základom.

178. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/606/2004 zo dňa

16.02.2005, v ktorom súd vyslovil nasledovný právny názor:
Při posuzování otázky, zda jde o neoprávněnou stavbu ve smyslu občanského zákoníku, tedy o to, zda
stavebník měl ke stavbě občanskoprávní titul, je třeba vycházet z právní úpravy platné v okamžiku vzniku
stavby jako věci v právním smyslu; ovšem otázku, zda lze stavbu, postavenou bez občanskoprávního
titulu stavebníka k zastavěnému pozemku, vypořádat podle § 135c ObčZ, je třeba posoudit podle právní

úpravy platné v době vypořádání. Vypořádání stavby postavené po 1. 4. 1964 (kdy nabyl účinnosti
občanský zákoník č. 40/1964 Sb.) a před 1. 1. 1992 (kdy nabyl účinnosti zákon č. 509/1991 Sb.) někým
jiným, než občanem (tedy i socialistickou organizací) na cizím pozemku bez občanskoprávního titulu setak po tomto dni řídí § 135c odst. 1 ObčZ, jehož hypotéza dopadá i na tento případ (stavba je zřízena na
pozemku někým, kdo na to neměl právo, bez ohledu na to, zda šlo o osobu fyzickou nebo právnickou).
Skutečnost, že jde o stavbu postavenou před účinností novely občanského zákoníku č. 509/1991 Sb.,

se projeví jen v tom, že oprávnění ke stavbě na cizím pozemku bude třeba posoudit podle právních
předpisů platných v době zřízení stavby, a to i v případě, že právo k postavení stavby (např. právo
družstevního užívání) již zaniklo (dovolací soud, vázán dovoláním, nezkoumal, zda tomu tak nebylo i v
této věci). Pokud však postup při zřízení stavby tzv. socialistickou organizací na cizím pozemku byl od
počátku neoprávněný, je třeba provést její vyspořádaní podle § 135c ObčZ.

Velký senát občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu se tak odchyluje od právního názoru,
vysloveného v rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 25. 2. 1999, sp. zn. 2 Cdon 1031/97, publikovaného
ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2000, poř. č. 13, že o neoprávněnou stavbu nemůže
jít tehdy, byla-li tato stavba zřízena před 1. 1. 1992 tzv. socialistickou organizací. Nadále je však
použitelný závěr tohoto rozhodnutí, že při posuzování otázky, zda jde o neoprávněnou stavbu ve smyslu
občanského zákoníku, je třeba vycházet z právní úpravy platné v okamžiku vzniku stavby jako věci v

právním smyslu.

179. Aj keď obdobie posudzované citovaným rozsudkom NS ČR ako čas vzniku stavby, realizovanej v
čase totalitného štátu, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, je odlišným

od obdobia, kedy vznikla stavba humna (1927 - 1928), súd má za to, že právnym názorom, že pri
posudzovaní otázky, či ide o stavbu neoprávnenú v zmysle občianskeho práva, je potrebné vychádzať
z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle, je potrebné sa riadiť aj v
tomto prípade.

180. Vyplýva to aj z logiky veci - aj keď potenciálne súhlas s existenciou stavby už zrealizovanej
na pozemku vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka stavby by bolo možné zo strany vlastníka
pozemku dodatočne udeliť vlastníkovi stavby kedykoľvek, pre posúdenie otázky oprávnenosti stavby je
rozhodujúce práve obdobie vzniku tejto nehnuteľnej veci, teda obdobie jej výstavby, k čomu došlo, ako je
vyššie uvedené, bezprostredne v čase po vydaní rozhodnutia „Uzavretie", teda po dátume 13.06.1927.

Skutočnosť oprávnenosti stavby sa preto bude posudzovať podľa Všeobecného občianskeho zákonníka
z roku 1811 (ABGB).

181. Stavba nie je v zmysle súčasnej právnej úpravy súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 OZ), ako
tomu bolo do 31.12.1950. Vlastnícke právo sa nadobúda podľa § 132 ods. 1 OZ aj na základe iných

skutočností stanovených zákonom, teda aj zhotovením veci - v tomto prípade zhotovením stavby,
ktorý spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva sa radí medzi originárne spôsoby získania vlastníctva.
Keďže stavba nie je súčasťou pozemku, aj vlastník neoprávnenej stavby nadobudne vlastnícke právo
k tejto nehnuteľnej veci jej zhotovením bez ohľadu na to, že stavba bola zrealizovaná neoprávnene, t.j.
bez súhlasu vlastníka pozemku, vzhľadom na súčasné uplatňovanie v právnom poriadku Slovenskej

republiky zásady „superficies non solo cedit", teda že stavba nie súčasťou pozemku, ktorá zásada bola
zavedená od 1.1.1951 Občianskym zákonníkom - zákonom č. 141/1950 Sb., tzv. stredným občianskym
zákonníkom (v texte aj len ako „SOZ"). Stavby sú teda podľa § 120 ods. 2 OZ samostatnými vecami
a nie je vylúčené, aby bolo vlastnícke právo k stavbe odlišné od vlastníckeho práva k pozemku pod
stavbou. Stavba teda môže byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov bez ohľadu na

právny režim pozemku.

182. Zásada „superficies solo cedit", teda „vrch ustupuje spodku", t.j. stavba je súčasťou pozemku,
sa uplatňovala na území Slovenska do 31.12.1950. V roku 1927 na Slovensku platilo právo obsahovo
vychádzajúce z bývalého uhorského práva.

183. Východiskom pre načrtnutie stavu právneho poriadku v Československej republike v rokoch 1918
- 1938 sú ustanovenia článku 2 zákona o zriadení samostatného československého štátu z 28. októbra
1918 (tzv. recepčná norma - zákon č. 11/1918 Zb. z. a n.). V zmysle jeho ustanovení zostali v platnosti
i v nástupníckom Československu všetky dovtedy na tomto území platiace zemské (krajinské) a ríšske

zákony a nariadenia. ...na Slovensku sa používalo nekodifikované uhorské obyčajové právo v podstate
v tom rozsahu, ktorý stanovila Judexkuriálna konferencia z roku 1861. Tento stav nebol najoptimálnejší
napriek tomu, že všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 bol prevzatý aj s jeho novelizáciou v rokoch
1914, 1915 a 1916, že obyčajové právo platné na Slovensku malo základ v Tripartite z roku 1514, vkuriálnych rozhodnutiach, decíziách a súdnou praxou sa prispôsobovalo spoločenskému vývoju. (Mosný
P., Hubenák L.: Dejiny štátu a práva na Slovensku. Str. 237, 239. Košice: Aprilla s.r.o. 2008.)

184. Superficiálna zásada, ktorá má pôvod v rímskom práve, platná podľa rakúskeho Všeobecného
občianskeho zákonníka z roku 1811 (v skratke ako „ABGB") znamenala, že vlastník pozemku je aj
vlastníkom všetkých stavieb, ktoré sú na ňom postavené. Odvodzuje sa teda od princípu akcesie -
spojenia stavby, t.j. (aj ako) stavebného materiálu, z ktorého je zhotovená, so zemou.

185. Všeobecný občiansky zákonník v § 417 až § 419 upravoval pomer stavby k pozemku, na ktorom
bola postavená, pričom vychádzal zo zásady „superficies solo cedit". Táto zásada špecifikovaná v §
297 ABGB znamenala, že stavba nebola samostatnou vecou, ale súčasťou pozemku a vlastníkom
stavby bol teda vlastník pozemku. Veci, ktoré boli na pozemku zriadené s tým úmyslom, aby tam trvale
zostali, ako domy a iné budovy, boli súčasťou nehnuteľnosti. Teda ak bola budova zriadená s úmyslom,
aby tam trvale zostala, stala sa súčasťou pozemku. Ak bola budova zriadená dočasne, súčasťou

pozemku sa nestala. Vlastník pozemku sa stal vlastníkom stavby na ňom zriadenej bez ohľadu na osobu
stavebníka. Pokiaľ bol podľa § 418 ABGB vety druhej staviteľ poctivý, mohol žiadať náhradu potrebných
vynaložených nákladov. Proti staviteľovi nepoctivému sa postupovalo ako voči tomu, kto nebol na to
splnomocnený, alebo tiež tomu, kto konal bez príkazu. Výnimku zo zásady „superficies solo cedit"
obsahoval § 418 ABGB veta tretia, podľa ktorého, ak vlastník pôdy vedel, že sa stavia tomu, kto staval

poctivo a ihneď mu to nezakázal, mohol žiadať len všeobecnú hodnotu za pozemok. Poctivý stavebník
sa stal vlastníkom pozemku a stavby. V prípade, že chcel stavebník stavať na cudzom pozemku, musel
mať k tomuto pozemku vecné právo, a to tzv. právo stavby. Právo stavby nebolo predmetom úpravy
vo Všeobecnom občianskom zákonníku, ale bolo upravené v osobitnom predpise, ktorým bol zákon č.
86/1912 r. z. o práve stavby. (Skaloš, M: Právna úprava pozemkového vlastníctva v Československu

do prijatia Občianskeho zákonníka z roku 1950. Dny práva 2011. Brno: Masarykova univerzita. Zdroj
- internet)

186. Ani do účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. neplatila v slovenskom súkromnom práve bezvýnimočne
zásada,ževlastníctvostavbypodľazásadyrímskehoprávasuperficiessoloceditprechádzanavlastníka

pozemku. Celý rad judikátov z tohto času určoval, že ten, kto so súhlasom vlastníka postavil stavbu
na jeho pozemku, sa stal aj vlastníkom pozemku, na ktorom stojí stavba, prirodzene s povinnosťou
poskytnúť za tento pozemok náhradu.
187. Do roku 1950 platila na Slovensku úprava zhodná s ustanoveniami § 418 ABGB (platného vtedy
v českých krajinách), ktorá znela: „Ak staval niekto zo svojich hmôt bez vedomia a vôle vlastníka

na cudzom pozemku, pripadne stavba vlastníkovi pozemku. Dobromyseľný stavebník môže žiadať
náhradu nutných a užitočných nákladov; voči nedobromyseľnému stavebníkovi treba postupovať ako
voči konateľovi bez príkazu. Ak však vlastník pozemku vedel o stavbe a dobromyseľnému stavebníkovi
ju ihneď nezakázal, môže žiadať za pozemok len všeobecnú cenu".
[Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné

obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Strana 232. Bratislava: Eurokódex
2015].

188. Keďže v prípade stavby humna v prejednávanej veci sa jedná o stavbu pevne spojenú so zemou,

vzťahuje sa preto na daný prípad ustanovenie § 297 ABGB.

189. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že stavba bola zriadená na pozemku vo vlastníctve
právneho predchodcu žalobcu (v čase zhotovenia stavby).

190.Pokiaľprávnizástupcoviastránnaposlednompojednávaníprodukovalitvrdeniaohľadomevidencie
vlastníckeho práva k parcele, na ktorej je postavené humno, v príslušných registroch a k jej zobrazeniu
na mapách, súd konštatoval, že vzhľadom na dôkaznú núdzu je predovšetkým sporné, či v prípade čísla
XXX uvedeného v Zápisnici zo dňa 10.06.1927 ako číslo označujúce stavebný pozemok („pozemku

budovať sa majúceho": v poz. kn. záp. obce: Z., m.č. XXX, ulica - údaj nevyplnený, číslo domu: XXX,
pozemokobsahuje200m2)sajednáočíslooznačujúcedomaleboočíslooznačujúceparceluaaninieje
zrejmé, že by sa malo jednať o parcelu č. XXX, ktorá by mala byť totožná s KN parcelou XXXX, na ktorejje postavené humno, keďže okrem iného, aj o skutkové tvrdenie, že právny predchodca žalovaného
realizoval výstavbu humna na pozemku v jeho vlastníctve, založil žalovaný svoju obranu.

191. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenie žalovaného, že
- v prípade číselného údaja XXXX uvedeného na listinnom dôkaze - Výpise majiteľov v pozemnoknižnom
protokole (vložke) a v komasačnom hárku č. XXXX (č.l. 131 v spise 2C/182/2014) sa skutočne jedná o
parcelné číslo a nie o číslo komasačného hárka,
- pokiaľ by sa aj jednalo o parcelné číslo, že táto parcela č. XXXX bola skutočne vo vlastníctve právnych

predchodcov žalovaného s poukazom na ďalej uvedené,
- v prípade parcely č. XXXX v predkomasačnom stave je táto parcela totožná s parcelou č. XXXX.

192. Súd k uvedenému názoru dospel na základe listu - Oznámenia Okresného úradu Bytča zo dňa
29.11.2016 (č.l. 122 spisu sp. zn. 2C/182/2014) adresovaného súdu, z ktorého listinného dôkazu

vychádzal aj súd pri svojom rozhodovaní vo veci samej v konaní sp. zn. 2C/182/2014, z ktorého súd zistil,
že okresný úrad súdu oznámil, že na okresnom úrade sa nenachádza listina preukazujúca pozemno-
knižný stav parcely č. XXXX pred komasáciou. Skutočnosť vlastníckeho práva pozemku pod humnom
tak ostala v konaní nepreukázaná a strany sporu na túto skutočnosť nenavrhli vykonanie žiadneho
ďalšieho dokazovania. Nebolo tak ani preukázané, že by stavba humna bola postavená, a to ani sčasti,

na pozemku vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu, a to bez ich súhlasu, teda neoprávnene. Inak
povedané, v konaní nebolo vôbec preukázané, že by právnym predchodcom žalobcu svedčil akýkoľvek
titul oprávňujúci taký postup týchto potenciálnych oprávnených osôb, že titulom ich (nepreukázaného)
právneho vzťahu k pozemku pod humnom bolo potrebné, aby stavebník humna disponoval pred
výstavbouhumnasúhlasomtýchtoosôbsjehovýstavbou.Žalobcatakdôkaznébremenosvojhotvrdenia

oneoprávnenostistavbyhumnazdôvodunesúhlasuprávnychpredchodcovžalobcusvýstavbouhumna
neuniesol.

193. Zároveň sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani jeho tvrdenie, že by stavba humna bola postavená
proti vôli vlastníka pozemku parc. č. KNC XXXX, keďže v zásade sa v konaní ani nepodarilo preukázať,

v koho vlastníctve bol pozemok, na ktorom bolo humno postavené.

194. Súd má za to, že stavebník stavby humna mal oprávnenie zhotoviť stavbu tým, že mal právny
vzťah k pozemku pod budúcim humnom. O aký právny vzťah sa jednalo, v konaní ostalo nepreukázané.
Hypoteticky, keby stavebník staval na pozemku cudzom, musel by mať k tomuto pozemku vecné

právo, a to tzv. právo stavby - podľa zákona č. 86/1912 r. z. o práve stavby. Stavebná komisia na
ohliadke dňa 10.06.1927, zaznamenanej v zápisnici Notárskeho úradu v Štiavniku č. 2143/1927, však
výslovne konštatovala, že stavba má byť zhotovená na pozemku vlastnom. Pokiaľ aj žalobca tvrdil,
že sa malo jednať o pozemok spoločný, s týmto názorom sa ale súd nestotožňuje, a to vzhľadom na
vykonaný spôsob výberu správnym orgánom, pri vyhotovovaní rozhodnutia „Uzavretie" z 13.06.1927 na

predtlačenom formulári, medzi možnosťami vyznačenia výlučného vlastníctva alebo spoluvlastníctva k
pozemku pod budúcim humnom, vyčiarknutím možnosti „spoločnom" písmenami xxxxxxxx a ponechaní
možnosti „vlastnom".

195. Na tomto mieste súd uvádza, že sa nestotožnil s vyhodnotením listinného dôkazu - rozhodnutia

„Uzavretie" z 13.06.1927 v súdnom konaní sp. zn. 2C/182/2014, že slovo „spoločnom" v Uzavretí je
podčiarknuté, nie prečiarknuté.
196. Súd má vzhľadom na posunutie celého strojom písaného textu na celom predtlačenom formulári
„Uzavretia" za to, že slovo „spoločnom" nie je podčiarknuté, ale evidentne je písmenami xxxxxxxx
prečiarknuté.

197. Je potrebné v tejto súvislosti aj uviesť, že žalobca ani nevysvetlil a nepreukázal, v koho vlastníctve
mal byť takýto spoločný pozemok. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pozemok pod humnom bol vo vlastníctve
jeho právnych predchodcov, toto tvrdenie nepreukázal. Pokiaľ žalobca poukazoval, že jeden zo susedov
- B. M., právny predchodca žalobcu, ktorý bol prizvaný na ohliadku konanú dňa 10.06.1927 ako jeden

zo susedov susediacich s pozemkom, na ktorom mala prebehnúť výstavba humna, zápisnicu o ohliadke
nepodpísal, lebo s ňou nesúhlasil, tak súd uvádza, že jednak nemal preukázané, že by sa B. M. ohliadky
vôbec zúčastnil (bol len zaevidovaný medzi „susedmi"), pričom v zápisnici je výslovne uvedené „k
podpisu zápisnice nedošiel B. M.".198. Zo zápisnice tiež nesporne vyplýva, že žiadny zo susedov nemal námietky proti výstavbe humna,
vzhľadom na zápis uvedený bode 21 zápisnice pri predtlačenom texte „Poznámky susedov": Susedia
námietky nečinia.

199. Súd má za to, že keďže sa B. M., ako jeden zo susedov prizvaných na ohliadku, tejto ohliadky vôbec
nezúčastnil, tvrdenie žalobcu, že B. M. s výsledkom ohliadky nesúhlasil, a preto zápisnicu nepodpísal,
nie je tak v súlade s vykonaným dokazovaním. Okrem toho súdu nie je zrejmé, aký vplyv by mal
nesúhlas B. M. s výstavbou humna, keďže v konaní nebol preukázaný žiadny právny vzťah B. M. k

pozemku, na ktorom sa mala realizovať výstavba humna. Pokiaľ by mal skutočne B. M. taký právny
vzťah k pozemku, oprávňujúci ho na udelenie súhlasu s výstavbou, teda jeho súhlas bol nevyhnutný pre
konštatovanie oprávnenosti stavby humna, súd poukazuje, že B. M. mal v tom prípade možnosť ex lege
postupu podľa § 418 ABGB proti stavebníkovi humna ako proti stavebníkovi nepoctivému, tak ako aj proti
stavebníkovi poctivému. Pokiaľ bol stavebník poctivý - dobromyseľný, mohol vlastník pozemku žiadať
podľa § 418 ABGB od stavebníka len všeobecnú cenu za pozemok a takýto stavebník sa stal okrem

stavby aj vlastníkom pozemku pod stavbou. Súd nemal v konaní preukázanú realizáciu potenciálnym
vlastníkom pozemku pod humnom B. M. alebo inou osobou ani jednej z načrtnutých možností pre prípad,
že stavebník humna nerealizoval výstavbu na pozemku vlastnom, či už ako stavebník dobromyseľný
alebo zlomyseľný a nebolo ani preukázané, že pre výstavbu humna sa vyžadovalo právo stavby podľa
zákona č. 86/1912 r. z. o práve stavby.

200. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že ohliadka pozemku, o ktorej bola spísaná zápisnica č. 2143/1927
z 10.6.1927, sa uskutočnila v neprítomnosti právneho predchodcu žalobcu, ktorý tým pádom nemohol
ani vzniesť námietky, ani iným spôsobom zabrániť výstavbe humna, je zrejmé, že právny predchodca
žalovaného tak v zmysle v tom čase platných právnych predpisov urobiť mohol.

201. Z náčrtu (č.l. 93), ktorý je prílohou k Zápisnici zo dňa 10.06.1927, mal súd zároveň preukázané, že
natomtomapovomnáčrte,zktoréhojezrejmápozíciapozemkov(podbudúcimhumnom,ajsusediacich)
a je zrejmé vlastníctvo konkrétnych osôb k pozemkom, je uvedené meno B.a M. len na jednom pozemku
nachádzajúcom sa (zakreslenom) na mape nad pozemkom pod budúcim humnom, teda na pozemku
odlišnom od pozemku pod budúcim humnom. Z tohto dôkazu mal teda súd preukázané, že B. M., ktorý

bol žalobcom prezentovaný v konaní ako osoba, ktorej súhlas s výstavbou humna bol rozhodujúci pre
posúdenie oprávnenosti stavby humna, nemal k pozemku vlastnícke a ani iné právo. Súd je tiež toho
istého názoru ako žalovaný, že za predpokladu, že by bol B. M. vlastníkom pozemku pod budúcou
stavbou, nebol by na ohliadku pozvaný ako dotknutý sused.

202. Čo sa týka spochybňovania žalobcom totožnosti zákresu stavby humna v nákrese priloženom k
žiadosti o vydanie stavebného povolenia z roku 1927 so stavbou zakreslenou v projektovej dokumentácii
na prílohe ku znaleckému posudku č. 31/2019, keď žalobca poukazoval na diametrálnu odlišnosť
obidvoch nákresov, súd uvádza, že na tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný reagoval vo svojom
podaní zo dňa 20.05.2019 (konkrétna podrobná argumentácia na tieto tvrdenia žalobcu je uvedená

v odsekoch 78. a 79. tohto rozsudku), na ktorú obranu žalovaného už žalobca následne žiadnym
spôsobom nereagoval. Vzhľadom na tento procesný postup žalobcu má súd za to, že žalovaný tvrdenia
žalobcu o rozdieloch v zakreslení stavby v nákrese priloženom k žiadosti o vydanie stavebného
povolenia z roku 1927 a v prílohe znaleckého posudku účinne poprel. Okrem toho nie je ani zrejmé, čo
mienil žalobca týmito tvrdeniami, okrem spochybňovania znaleckého posudku č. 31/2019 (ktorý dôkaz

súd v konaní vzhľadom na záver o oprávnenosti stavby humna nepoužil) dosiahnuť, keďže v konaní bolo
preukázané z výpovede svedkov, že bola vykonaná prestavba a potom aj údržba predmetnej stavby v
rôznych obdobiach, čím mohlo dôjsť k zmene niektorých stavebných prvkov.

203. Na skutočnosť dobromyseľnosti stavebníka B. C. pri výstavbe humna súd vykonal dokazovanie
výpoveďami svedkov Q. K., Q. R., B. Z., Q. C. a B. K. vypočutými v konaní sp. zn. 2C/182/2014. V tomto
konaní sp. zn. 4C/132/2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov Q.. Z výpovedí svedkov
Q. R., B. K., Q. C. v tomto konaní, ako aj z výpovedí tých istých svedkov a tiež svedkov Q. K. a B. Z.
v konaní sp. zn. 2C/182/2014 mal súd preukázané, že humno na pozemku parc. č. KNC XXXX bolo

zhotovené B. C. a bolo vždy užívané len ním a jeho rodinou (teda rodinou žalovaného) - jeho právnymi
nástupcami. Konkrétne svedkovia v tomto konaní uvádzali:- Svedkyňa Q. R. nar. XXXX tvrdila, že v prípade humna sa jedná o starý kidovský majetok. Od matky
vie, že humno postavil ešte pred 2. svetovou vojnou dedo B. C., ktorý v humne hospodáril. Nikdy tam
nevidela žalobcu alebo jeho právneho predchodcu pána M..

- Svedok B. K., nar. XXXX uviedol, že humno užívali odjakživa C. a aj rodičia svedka mu hovorili, že
humno užívali C..
- Svedkyňa Q. C. nar. XXXX, sa pamätá od mala, že to humno, aj pozemok bolo B. C., po ktorom to
zdedil jeho syn Z. C.. Od rodičov vie, že humno staval C.. Svedkyňa chodila s dcérou B. C. do školy - do
jednej triedy, preto svedkyňa tieto podmienky veľmi dobre pozná. S dcérou B. C., ktorý postavil humno,

sa navštevovali, písali si spolu úlohy. Svedkyňa chodievala aj do toho humna. Ktokoľvek v dedine vie,
že to bolo C. a okrem nich humno nikto iný neužíval.

204. Okrem týchto svedkov bol vypočutý aj svedok T.. B. M., nar. XXXX, syn žalobcu, ktorý vypovedal, že
v roku 1998 zdedil otec svedka pozemok pod humnom a odvtedy ho začala jeho rodina užívať. Svedok
tiež tvrdil, že od jeho starej matky vie, že humno bolo vyplatené otcom svedkovej babky pánovi C., teda

starému otcovi žalovaného a to z peňazí, ktoré prapradedo dostal z G. ako odškodnenie za to, že vo
vojne padol jeho syn. Súd nemal toto tvrdenie svedka preukázané, keď svedok jednak vychádzal zo
sprostredkovaných informácií od svojej starej matky, pričom ale takéto tvrdenie neuvádzal ani samotný
žalobca.Súdmázato,ževzhľadomnapreukázanýstavužívaniahumnavýlučnelenrodinoužalovaného
od času jeho výstavby - teda od roku 1928 až doposiaľ, pri ktorom užívaní nebola rodina žalovaného

nikdy žiadnou osobou rušená, ani si žiadna osoba žiadnym titulom neuplatňovala voči žalovanému, ani
jeho právnym predchodcom, nárok na vlastníctvo k humnu, že toto tvrdenie svedka je nevierohodné.
205. Pokiaľ svedok uvádzal, že právny predchodca žalobcu pradedo s prapradedom jednak chodievali
za prácou do Y. a boli tam nepretržite polroka a jednak že sa v lete sťahovali na salaše so všetkým
dobytkom, ktorú neprítomnosť mal využiť právny predchodca žalovaného na postavenie humna na

pozemku vo vlastníctve rodiny svedka (prostredníctvom firmy), súd uvedené tvrdenie preukázané
nemal, keďže nebolo preukázané, že by bol pozemok pod humnom, ako i priľahlý pozemok v čase
výstavby humna vo vlastníctve rodiny svedka a ani sa žiadna osoba - potenciálny vlastník pozemku
(odlišný od vlastníka stavby humna) nedomáhala od B. C. ako stavebníka humna nárokov vyplývajúcich
pre vlastníka pozemku podľa § 418 ABGB.

206. Pokiaľ aj žalobca na jednej strane tvrdil, že pozemok, na ktorom je postavené humno, zdedil po
svojej tete Z. M., ktorá zomrela v roku XXXX a vtedy na tom pozemku nebola žiadna ťarcha, stavba
nemala zapísaného vlastníka a žalobca to teda bral tak, že stavba patrí k pozemku, svojimi tvrdeniami si
sám protirečil, keďže na pojednávaní konanom dňa 02.05.2014 zároveň uviedol, že v čase, keď zdedil

pozemok pod humnom v roku 1998, videl na pozemku žalovaného, ktorému ponúkol 100.000,- Sk za
toto humno, pretože tam padala strecha a bolo to potrebné opraviť, čo žalovaný to odmietol a začal sám
s opravou strechy humna. Žalobca si teda bol vždy vedomý vlastníckeho práva žalovaného k humnu.

207. Žalovaný tvrdil, že medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného došlo k uzatvoreniu
dohody o užívaní pozemkov, ktorí si vzájomne zamenili pozemky v čase, keď bola táto parcela v rámci
komasácie pridelená Z. M.. Spočiatku, keďže na pozemku stálo toto humno, Z. M. túto parcelu odmietal,
čo nepriamo vyplýva z listinného dôkazu (č.l. 91) - pozostávajúceho z jednej strany (číslo strany 80), z
nezisteného rozhodnutia, v ktorom je pod bodom XX. zaprotokolované vyjadrenie Z. M., č.d. XXX, č.

hárku XXXX, ktorý podal námietku proti prídelu v bloku č. XX, keďže tam priberá cudzie humno a toto
nie je v stave vyplatiť, preto žiada, aby toto jeho humno bolo k jeho parcele pričlenené a miesto toho
žiada, aby mu bolo vydelené miesto pre humno, a to na hárku XXXXX. Krajský súd námietku sťažovateľa
zamietol, keďže pri vyšetrovaní námietok sťažovateľ prehlásil, že svoju námietku odvoláva. Pri posúdení
vo vzájomných súvislostiach týchto dôkazov a tvrdení žalovaného sa javí ako vierohodné vysvetlenie

žalovaného, že Z. M. svoju námietku odvolal z dôvodu, že sa s vlastníkom stavby humna dohodol o
zámene pozemkov, na základe ktorej dohody boli následne pozemky užívané nerušene až do roku 1968,
kedy nadobudol vlastnícke právo k pozemku pod humnom terajší vlastník - žalobca dedením po Z. M..

208. V konaní teda nebolo preukázané, že by bol žalovaný alebo jeho právni predchodcovia pri držbe

humna niekým rušení, čo vyplynulo z výpovede svedkov Q. R., B. K., Q. C., tiež z čestného vyhlásenia
M. A. zo dňa 07.10.2019, ktorí tvrdili, že humno zhotovili a vždy užívali len právni predchodcovia
žalovaného.209. Na tomto mieste súd uvádza, že listinný dôkaz (č.l. 91) - pozostávajúci z jednej strany (číslo strany
80), z nezisteného rozhodnutia, súd použil za účelom komplexného vyhodnotenia dokazovania, a to
podporne (keďže žalovaný súdu nepredložil celé znenie dokumentu, z ktorého predložil len stranu 20).

Súd nepovažoval tento dôkaz za nevierohodný, keďže obsah tejto listiny korešponduje s tvrdeniami
žalovaného a s následnou, zo strany žalovaného tvrdenou dohodou medzi Z. M. a otcom žalovaného
po vykonaní komasácie, o užívaní pozemkov, so stabilizovaným, počas sedemdesiatich rokov trvajúcim
skutkovým stavom na mieste samom, pretrvávajúcim od roku 1928 do roku 1998.

210. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia žalovaného užívali počas celej doby od
zhotovenia stavby nehnuteľnosti, a to ako stavbu humna, tak aj pozemok priľahlý k stavbe, nerušene
ako svoje vlastné. Stavbu humna takto užívajú doposiaľ, pričom dobromyseľnosť držby pozemku
právnymi predchodcami žalovaného bola zrejme prerušená vykonaním komasácie v obci Z. (nikdy
neautentifikovanej) v rokoch 1942 - 1948.

211. Súd poznamenáva, čo sa týka inštitútu komasácií, ktoré sa v rámci pozemkových úprav realizovali
na území Slovenska v prvej polovici 20. storočia, že za nedokončenú komasáciu sa považuje taký stav,
keď sa komasačné konanie skončilo v niektorom okamihu pred vydaním právoplatného uznesenia o
autentifikácii nového stavu, teda po opatrení sudcom rozdeľovacích operátov autentifikačnou doložkou
(tzv. kombinatórium), ktoré podpísali sudca, autentifikačný katastrálny inžinier, hospodársky a prípade

lesný odborný znalec, pričom po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového stavu súd zaslal
rozdeľovacie operáty pozemkovej knihe za účelom jej prepracovania.

212. Komasácia vykonaná v Obci Štiavnik nebola autentifikovaná, teda právoplatne skončená, ako
to vyplýva z Oznámenia Okresného úradu Bytča zo dňa 29.11.2016 (z pripojeného spisu sp. zn.

2C/182/2014 - č.l. 122) o absencii kombinatória v dokladoch o komasácii. Z uvedeného dôvodu je preto
rozhodujúce pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe tejto komasácie, či boli budúci vlastníci
vykomasovaných pozemkov riadne uvedení, na základe rozdeľovacích plánov a po vytýčení na mieste
samom nových hraníc pozemkov, do novej držby pozemkov, tejto držby sa uchopili a následne pozemky
nerušene, ako svoje vlastné, užívali. Otázne je nadobudnutie vlastníctva pozemkov v tejto komasácii

osobami, ktoré ani nevstúpili do držby týchto pozemkov, k čomu došlo aj v tomto prípade, keďže právny
predchodca žalobcu, ktorý mal nadobudnúť pozemok pod humnom na základe komasácie, sa nikdy
nechopil držby pozemku pod humnom a ani nikdy vlastníka humna pri užívaní stavby humna nerušil.

213. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by tretie osoby rušili právneho predchodcu

žalovaného B. C. pri výstavbe humna a ani v čase po jeho výstavbe, alebo mu dokonca realizáciu
stavby zakázali, súd má za to, že stavebníka humna je potrebné považovať z hľadiska právnej úpravy
platnejvčasevýstavbyhumnazastavebníkapoctivého,vočiktorémubysipotenciálnyvlastníkpozemku
pod humnom, potenciálne odlišný od vlastníka stavby, mohol uplatniť len nárok na náhradu všeobecnej
hodnoty pozemku. Z toho vyplýva, že sa nestala tretia osoba - potenciálny vlastník pozemku, v zmysle

superficiálnej zásady, aj vlastníkom stavby.

214. Súd tak mal preukázané, že právny predchodca žalovaného B. C. dobromyseľne postavil humno
podľa nákresu B. Y. a užíval ho spolu s pozemkom nerušene a dobromyseľne, humno vždy užívala
rodina žalovaného a nikdy nie rodina žalobcu, ktorá sa o humno nestarala a začala sa o humno zaujímať

až v roku 1998, t.j. po smrti právnej predchodkyne žalobcu Z. M.. Pokiaľ by sa žalovaný a jeho právni
predchodcovia o humno nestarali, ako tvrdil žalobca v tomto konaní a aj v konaní sp. zn. 2C/182/2014,
humno by nemohlo byť v takom technickom stave, aký vyplýva zo žalovaným predloženého znaleckého
posudku a nemohlo by byť stále funkčné a tak doposiaľ slúži svojmu účelu.

215. Spochybňovanie čestného prehlásenia M. A., nar. XXXX, zo dňa 07.10.2019 žalobcom na
pojednávaní konanom dňa 09.10.2019 súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže na tvrdení o psychickej
nespôsobilosti M. A. žalobca nezotrval a ani nepreukázal, že by podpísanie čestného prehlásenia
M. A. bolo žalovaným zmanipulované. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o zneužití M. A. na

podpísanie čestného prehlásenia a jej neschopnosti pochopiť obsah čestného prehlásenia nenavrhol
vykonanie žiadneho dokazovania. Súd má tak za to, vzhľadom na argumentáciu právnych zástupcov na
pojednávaní, že tvrdenia žalobcu o zmanipulovaní čestného prehlásenia žalovaným boli na pojednávaní
žalovaným účinne popreté.216. Dokazovanie navrhnuté stranami za účelom zistenia všeobecnej hodnoty stavby, všeobecnej
hodnoty trvalého vecného bremena na vykonávanie vlastníckeho práva k uvedenej stavbe vo vzťahu

ku pozemku a všeobecnej hodnoty práva vlastníka stavby ku práve cesty cez priľahlý pozemok súd
nevykonal, keďže takéto dokazovanie by bolo významné len v prípade zistenia súdu, že v prípade stavby
humna ide o stavbu neoprávnenú.

217. Čo sa týka právnym zástupcom žalovaného vznesenej námietky premlčania a jeho poukazu na

posúdenie tejto problematiky Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku sp. zn. 22Cdo/432/2002
zo dňa 17.04.2002, ktorým NS ČR v konaní o dovolaní žalovanej zrušil rozsudok Okresného súdu v
Havlíčkovom Brode sp. zn. 4C 222/88, súd konštatuje, že odvolací súd pripustil na návrh žalovaných
dovolanie k otázke premlčania nároku na odstránenie stavby podľa § 135c OZ a Najvyšší súd Českej
republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 22Cdo/432/2002 zo dňa 17.04.2002 uviedol:
Je třeba přihlédnout i k důvodům, pro které vlastník pozemku řádně nezakročil proti neoprávněné stavbě

v době její realizace a pokud vlastník pozemku o neoprávněné stavbě věděl též k době, která od zřízení
stavby uplynula. Nelze předvídat všechny okolnosti, které bude nutno při rozhodování o neoprávněné
stavbě vzít v úvahu. Soud musí pečlivě přihlédnout ke všemu, co vyšlo v řízení najevo, a vzniklou situaci
komplexně zhodnotit.
V případě, že vlastník pozemku od počátku o neoprávněné stavbě věděl a bez vážného důvodu se u

stavebního úřadu nebo u soudu nedomáhal zastavení stavebních prací a brání se až po dokončení
stavby, je třeba zvážit, zda jeho jednání není šikanou a zda by rozhodnutí o odstranění stavby nebylo
v rozporu s dobrými mravy.

218. Súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti veci prejednávanej pred Najvyšším súdom Českej

republiky v konaní sp. zn. 22Cdo/432/2002 sú odlišné od skutkových okolností zistených v tomto konaní,
a preto nie je možná aplikácia uvedeného rozhodnutia NS ČR na prejednávaný prípad, keďže v konaní
pred NS ČR bol vyslovený záver, že posudzovaná stavba bola neoprávnenou, naproti tomu čo súd vo
vecisp.zn.4C/302/2003nedospelkzáveruoneoprávnenostistavby.Keďžežalobuoodstráneniestavby
podľa § 135c OZ je možné podať bez časového obmedzenia a právo na usporiadanie neoprávnenej

stavby sa nepremlčiava, námietka premlčania tak bola vznesená žalovaným nedôvodne.

219. Súd tvrdenia žalovaného o porušení dobrých mravov žalobcom, ktorého sa mal žalobca dopustiť
tým, že vlastník pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa na
stavebnom úradealebonasúdenedomáhalzastaveniastavebnýchprácabrániažpodokončenístavby,

v tomto prípade sa bráni až po takmer 100 rokov, je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanovaním a
či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi nevyhodnocuje, keďže takúto
skutkovú situáciu je potrebné podriadiť pod vyššie uvedené ustanovenie § 418 ABGB, pričom významný
je práve záver súdu o nepreukázaní akéhokoľvek práva právnych predchodcov žalobcu ku pozemku pod
humnom v čase jeho výstavby, od ktorého práva by sa mohlo odvodiť oprávnenie právnych predchodcov

žalobcu na udelenie súhlasu právnemu predchodcovi žalovaného s výstavbou humna.

220. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

221. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP a priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspech
žalovaného vo veci.

222. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).