Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200039
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky

Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu Pierre Baguette, s.r.o., Veľkoúľanská
1716/9, Sládkovičovo, zastúpeného spoločnosťou PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., Karadžičova
2, Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102009598/2020 zo dňa
18.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca(pôvodnéhoobchodnéhomenaFekollini,s.r.o.)savkonanídomáhalpreskúmaniazákonnosti
a zrušenia rozhodnutia zo dňa 18.12.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trnava č. 101056565/2020 zo dňa 18.6.2020 vyrubujúce mu rozdiel dane v sume
32 952,12 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 na základe neuznania
odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločnosti Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. s predmetom
plnenia výroba sendvičov a bagiet.

2. Uvádzal, že z dôvodu zabezpečenia plynulosti výroby a pre účely naplnenia odbytu, ktorý výrazne
prevažuje nad výrobnými možnosťami spoločnosti Fekollini prostredníctvom vlastných zamestnancov,
si žalobca objednal u dodávateľov: Iuventas s.r.o. - poskytnutie služieb – výrobu bagiet a sendvičov a
ich balenie v súlade s článkom II. ods. 1 Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2018
s poskytovateľom Iuventas s.r.o. Miesto poskytovania týchto služieb bolo v priestoroch žalobcu v
Sládkovičove na zariadeniach žalobcu. Personálne zabezpečenie dodania služby pre žalobcu a pre
výkon služieb zabezpečoval dodávateľ, pričom dodávateľ bol zodpovedný za dodržiavanie všeobecne

záväzných právnych predpisov ohľadom zamestnávania a výkonu objednanej práce; AKROM s.r.o. -
poskytnutie služieb – výrobu bagiet a sendvičov a ich balenie a ďalších manuálnych a technických
činností súvisiacich s výrobou a prípravou bagiet a sendvičov v súlade s článkom I. ods. 1 Rámcová
zmluva o dielo zo dňa 15.09.2018 so zhotoviteľom AKROM, s.r.o. Miesto poskytovania týchto
služieb bolo v priestoroch žalobcu v Sládkovičove na zariadeniach žalobcu. Personálne zabezpečenie
dodania služieb zabezpečoval dodávateľ, pričom dodávateľ bol zodpovedný za dodržiavanie všeobecne
záväzných právnych predpisov ohľadom zamestnávania a výkonu objednanej práce (čl. I. ods. 3.). Na

základe objednávok dodávatelia dodali žalobcovi v mesiaci november 2018 služby v priestoroch žalobcu
prostredníctvom ich personálnych kapacít. Na základe počtu vyrobených kusov bagiet a sendvičov bola
vypočítaná odmena za dodané služby (predmet uvedených faktúr). Tieto faktúry boli zo strany žalobcu
dodávateľom riadne uhradené a DPH bola dodávateľmi riadne odvedená. Žalobca bližšie špecifikovalpriebeh poskytovania služieb počas výkonu daňovej kontroly – predložil správcovi dane okrem faktúr
aj ďalšie podporné doklady - dodací list, objednávka, odovzdávací protokol a ďalšie doklady; a tiež
podrobný prehľad dochádzky za jednotlivé spoločnosti s identifikáciou osôb, ktoré vykonávali predmetné

služby u žalobcu v mene dodávateľa.

3. Žalobca má za to, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva v nedostatočnom zistení
skutkového stavu veci v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov, najmä výsluchov svedkov
k priebehu realizácie dodávok. Žalobca preukázal dodanie služieb od dodávateľov najmä nasledovnými

dôkazmi: objednávky, faktúry, rámcové zmluvy, výpisy z bankových účtov, preberacie protokoly,
záznam výkonov, podrobný prehľad dochádzky pracovníkov od dodávateľov služieb spolu s ich
identifikáciou a úhrady za dodané služby1. Správca dane okrem iného tiež skonštatoval, že DPH bola
dodávateľmi žalobcu odvedená, t. j. uvedený fakt len podporuje faktické dodanie služieb deklarovanými
dodávateľmi žalobcu. Žalovaný a správca dane oponovali, že predložené dôkazy nie sú dostatočné.
Najmä na str. 18 Rozhodnutia žalovaného žalovaný sumarizuje, že prehľad dochádzky pracovníkov

od dodávateľov služieb nie je opečiatkovaný a podpísaný dodávateľmi, nie je predložený zoznam
zamestnancov podpísaný dodávateľom, ani jeden z dodávateľov nepredložil správcovi dane dôkazy
preukazujúce tvrdenia žalobcu o dodávkach služieb od dodávateľov, že dodávatelia neboli registrovaní
ako zamestnávatelia, atď. Okrem vyššie uvedeného, žalobca však navrhoval vykonanie nasledovných
dôkazov – vypočutie svedkov A. B. (konateľa Iuventas, s.r.o.), zamestnankyňu žalobcu pani C., pána

A. A. splnomocneného zástupcu AKROM, s.r.o., vypočutie konateľky Iuvenstas s.r.o. p. D., vypočutie
ďalších svedkov, napr. pracovníkov od dodávateľov Iuventas, s.r.o. alebo AKROM, s.r.o., miestnu
obhliadku v priestoroch žalobcu a pod. Správca dane a žalovaný však odmietli vykonať čo i len jeden
z navrhovaných dôkazov, a to napriek tomu, že podľa názoru žalobcu ide v prípade spochybnenia
dodania služieb deklarovanými dodávateľmi o dôkazné bremeno správcu dane (správca dane bol

povinný preukázať, že dodania služieb od deklarovaných dodávateľov sú preukázateľne spochybnené,
t. j. že dodávky nemohli vykonať dodávatelia uvedení vo faktúrach).

4. Podľa žalobcu v jeho neprospech nemôže byť posudzovaná nekontaktnosť dodávateľov a pokiaľ
správca dane chcel ich plnenia spochybniť, bol povinný pochybnosti preukázať dôkazmi rovnakej sily,

ako boli dôkazy predložené žalobcom.

5. Žalobca bez vykonania ďalších ním navrhovaných dôkazov nebol objektívne schopný preukázať
v rozsahu vyžadovanom správcom dane/ žalovaným dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi,
nakoľko žalovaný uzavrel, že také preukázanie je možné len za aktívnej súčinnosti samotných

dodávateľov služieb. Žalovaný tak na jednej strane požaduje od žalobcu preukázanie dodávok služieb
deklarovanými dodávateľmi, a na strane druhej konštatuje, že také preukázanie je možné len zo strany
dodávateľov a nie zo strany žalobcu ako daňového subjektu.

6. Žalobca tiež namietal, že správca dane nevykonal a nevyhodnotil riadne výpočet produkcie bagiet

žalobcom. Žalobca k tomuto navrhoval vypočuť zamestnankyňu žalobcu pani C.. Správca dane a
žalovaný na str. 14 predposledný odsek Rozhodnutia žalovaného len stroho konštatujú, že výpočet
produkcie realizovanej u žalobcu nebol správcom dane nikdy spochybnený. V tomto ohľade je zjavnou
nezákonnosťou ak správca dane a žalovaný odmietli priznať odpočítanie DPH žalobcovi, keď na jednej
strane nespochybňujú dodanie služby (nespochybňujú výpočet produkcie bagiet) avšak na druhej strane

spochybňujú osobu dodávateľa, čo však zaťažuje dôkazným bremenom správcu dane a žalovaného,
pričom sami toto ich dôkazné bremeno neuniesli. V tomto ohľade trpí Rozhodnutie žalovaného vážnymi
nedostatkami v zisťovaní skutkového stavu a vadami nezákonnosti.

7. Podľa žalobcu mu správne orgány nezákonne odňali právo na odpočítanie DPH tým, že nezákonne

na neho presunuli dôkazné bremeno ohľadom spochybnenia dodávateľských subjektov, pričom
z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že samotné dodanie služieb nebolo spochybnené
a že právo na odpočet dane nebolo priznané z dôvodu spochybnenia dodania tovaru deklarovanými
dodávateľmi.

8. V tejto súvislosti žalobca namietal, že podľa odbornej literatúry je váha dôkazného bremena
zaťažujúca správcu dane dokonca vyššia, ako je to u dôkazného bremena daňového subjektu, a že
odopretie práva na odpočet DPH pri neunesení dôkazného bremena daňovými orgánmi je v rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, konkrétne s rozsudkom vo veci C-430/19, a že v zmysle judikatúry SDEÚ mu právo na odpočet pri konštatovaní, že nevedel ani nemohol vedieť o potenciálnom podvode zo
strany dodávateľov a že konal v dobrej viere, patrí.

9. Do pozornosti súdu žalobca dával konštatovanie žalovaného na str. 20 tretí odsek Rozhodnutia
žalovaného, kde žalovaný uvádza, že správca dane skúmal, či služby podľa predložených sporných
faktúr dodali deklarovaní dodávatelia a či títo dodávatelia boli schopní predmetné služby realizovať.
Ďalej konštatuje, že preukázanie reálneho dodania deklarovaných služieb a ich pridruženie k osobe
dodávateľa je prakticky možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť,

že službu skutočne dodal. Uvedeným konštatovaním vlastne žalovaný priznal neunesenie dôkazného
bremena na vlastnej strane – nakoľko nepreukázal skutočnými dôkazmi, že dodanie služieb nemohli
urobiť žalobcom označení a vo faktúrach uvedení dodávatelia.

10. Poukazoval aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 8 Sžf 5/2012, 6 Sžf
10/2012), v ktorých bolo vyslovené, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom

rozsahu. Žalovaní i DÚ pochybili, ak pričítali žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností,
ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ale dôkazné bremeno iného daňového subjektu, resp. správcu
dane (napr. nepredloženie daňovej a účtovnej evidencie, daňových dokladov zo strany dodávateľov
AKROM, s.r.o. a Iuventas, s.r.o. – viď str. 8 a 9 Rozhodnutia žalovaného). Uvedeným postupom žalovaný
a DÚ nezákonne presunuli na žalobcu dôkazné bremeno, ktoré mu nepatrilo.

11. Poukazoval aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia (v
našom prípade napr. rámcové zmluvy, odovzdávacie protokoly a tiež výpočet produkcie bagiet v zmysle
dodávok služieb od dodávateľov AKROM s.r.o. a Iuventas s.r.o., výpisy z bankových účtov), faktúrou

a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa (v našom prípade napr. faktúry, odovzdávacie protokoly a prehľad o dochádzke pracovníkov
dodávateľov služieb), vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša
dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému

subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré
daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného
dokazovania. V danom prípade správca dane (podobne ako je tomu i v našom prípade) pričítal žalobcovi
ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné
bremeno.

12.Podľažalobcunezákonnosťrozhodnutiažalovanéhospočívaajvnesprávnomskutkovomaprávnom
posúdení platnosti plnomocenstva uvedeného dodávateľom AKROM, s.r.o. A. A. a v spochybnení
totožnosti konateľa tejto spoločnosti E. F. a následnom spochybnení obchodných transakcií vykonaných
s týmto dodávateľom.

V tejto súvislosti namietal, že plnomocenstvo pre A. A. bolo konateľom dodávateľa AKROM, s.r.o.
udelené až 16.10.2018, pričom menovaný je doposiaľ ako konateľ spoločnosti zapísaný v obchodnom
registri so vznikom funkcie k dátumu 22.8.2018, a preto nebol dôvod spochybňovať správnosť
a platnosť uvedeného plnomocenstva. Odmietnutie vypočutia svedka A. s odôvodnením, že spoločnosť
AKROM, s.r.o. zastupoval na základe plnomocenstva udeleného osobou, ktorej existencia nebola podľa

preverovania správcu dane reálna, preto žalobca považuje za inú vadu konania.

13. Vylúčenie z účasti na výsluchu svedka A. a odňatie práva klásť tomuto svedkovi otázky žalobca
súčasne považuje za nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej judikatúry s následkom
nezákonnosti rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. g) SSP.

14. Správca dane svedeckú výpoveď získal z daňovej kontroly u spoločnosti AKROM, s.r.o. a nezákonne
ju použil aj na získanie skutkových a právnych záverov pre prípad žalobcu, ktorého na právach ukrátil
znemožnením klásť svedkovi pri výsluchu otázky.

15. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Sžf 28/2011, podľa ktorého, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam
týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka.16. Podľa žalovaného nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva aj v porušení zásady neutrality
v režime DPH a v tom, že žalovaný a správca dane nesprávne vyhodnotili nesplnenie podmienok
pre odpočet DPH, keď nesprávne konštatovali, že k vzniku daňovej povinnosti nedošlo u dodávateľov

žalobcu Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o.

17. Podľa žalobcu daňové orgány prekročili zákonný rámec, keď vyhodnotili § 49 v spojení z § 19
ods. 2 zákona o DPH ako nenaplnené, pričom uvedené nezákonné konanie zvýraznil i neunesením
vlastného dôkazného bremena a jeho nezákonným presunutím na žalobcu. Rovnako správca dani ani

žalovaný nepopreli, že by zo strany dodávateľov Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. nebola odvedená DPH
za uskutočnené dodávky služieb pre žalobcu. V prípade odvedenia DPH dodávateľmi a odmietnutia
priznania práva na odpočet DPH žalobcovi ide pritom o jasný príklad nezákonnosti v podobe uplatnenia
dvojitého zdanenia v rozpore so zásadou neutrality DPH.

18. Pre zamietnutie nároku na odpočet DPH je preto výnimkou z uplatnenia základnej zásady. Pre

zamietnutienárokunaodpočetDPHjenevyhnutnoupovinnosťoudaňovéhoorgánupredložiťdostatočne
objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že daňový subjekt vedel, alebo
mal vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu
zo strany dodávateľa, alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (rozsudok v
spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, bod 49). Správca dane musí preukázať tzv.

„zlú vieru“ na strane daňového subjektu, nielen nedostačujúco tvrdiť, alebo sa domnievať, že daňový
subjekt nekonal s dostatočnou obozretnosťou a starostlivosťou. Daňový subjekt musí dôverovať v
legalitu uskutočnených (obchodných) operácii a nie každú operáciu mať a priori za podozrivú (rozsudok
C-384/04 - Federation of Technological Industries a i.). Správca dane v Rozhodnutí DÚ a ani žalovaný v
Rozhodnutí žalovaného nijaké takéto objektívne skutočnosti nepreukázal, nakoľko jeho hmotnoprávne

argumenty jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú účasť žalobcu/ daňového subjektu
na podvode. Ide len o domnienky správcu dane, ktoré vystaval na nedodržaní odbornej starostlivosti
daňovým subjektom, pričom nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali účasť
daňového subjektu na podvode s DPH.

19. Žalobca je toho názoru, že žalovaný a správca dane od neho vyžaduje overovania dodávateľov,
ktoré mu neprináležia (rozsudok ECJ C-277/14 PPUH Stehcemp, bod 50) a zároveň žalobca nemá
v zmysle legislatívy povinnosti v takom rozsahu, v akom to deklarovali žalovaný a správca dane.
Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce z legislatívy splnil, dodávateľov si overoval v miere, v akej je to
možné od neho rozumne vyžadovať a v akej je to v bežnej obchodnej praxi obvyklé. Týmto konaním

žalobca konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k svojím dodávateľom a nemožno mu klásť za
vinu, že jeho dodávatelia, povinnosti vyplývajúce z legislatívy splnené nemali. Zisťovanie informácie
o dodávateľovi, na ktoré poukazoval správca dane možno chápať už ako komplexné alebo hĺbkové
preskúmanie obchodného partnera, ktoré podľa európskej judikatúry už prináleží správnym orgánom
(správcovi dane) a nie daňovým subjektom (C-101/16 SC Paper Consult SRL, bod 51). V zmysle

európskejaslovenskejjudikatúrysúdaňovésubjektypovinnékonaťsnáležitouodbornoustarostlivosťou
pri realizácii zdaniteľných obchodov vrátane výberu svojich obchodných partnerov (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR 1Sžf/58/2016 bod 58 alebo rozsudok ECJ C-101/16 SC Paper Consult SRL
bod 52). Pod konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie povinnosť daňového subjektu si zistiť a
overiť všetky „dostupné informácie“ týkajúce sa príslušného zdaniteľného obchodu resp. obchodného

partnera (najmä cez verejne prístupné registre ako napr. obchodný, živnostenský register, zoznamy
dlžníkov a úpadcov, mediálne správy a pod.), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že tieto obchody nebudú viesť k jeho účasti na podvode s DPH. Spoločnosti Iuventas, s.r.o. a AKROM,
s.r.o. si žalobca preveril vo všetkých v tom čase verejne prístupných registroch, napr. v obchodnom
registri na základe identifikačného čísla, overil si daňové registre t. j. daňové identifikačné číslo spoločne

s identifikačným číslom DPH, zoznamy dlžníkov, úpadcov vrátane historických údajov a relevantné
mediálne správy.

20. Poukazoval na to, že podľa platnej legislatívy prijímateľ služieb nemá možnosť si preverovať
registráciu svojho obchodného partnera (t. j. dodávateľa) v súvislosti s tým, či osoby, prostredníctvom

ktorých poskytuje služby, sú u neho v riadnom pracovnom pomere (resp. obdobnom pracovnom
alebo inom vzťahu) a či si dodávateľ splnil svoje zákonné povinnosti v súvislosti so zamestnávaním
zamestnancov alebo ohlasovaním práce cudzincov. Kontrola plnenia si zákonných povinností
jednotlivých podnikateľov prislúcha jednotlivým kontrolným orgánom štátu a nie je možné tútopovinnosť preniesť na odberateľa v rámci dodávateľsko - odberateľského reťazca. Žalobca zachoval
obozretný prístup pri vzniku zdaniteľných obchodov a pri výbere svojich obchodných partnerov,
tým že zohľadnil všetky dostupné informácie týkajúce sa týchto zdaniteľných obchodov. Keďže k

poskytnutiu služieb reálne došlo (čo potvrdil žalovaný aj správca dane), žalobca nemal osobitné
indície pri jednotlivých dodávateľov smerujúce k podozreniu o existencii nezrovnalostí, alebo podvode.
Rovnako u žalobcu neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by vytvárali pochybnosti o jeho dodávateľoch.
Nakoľko sa poskytovanie služieb dodávateľmi uskutočňovalo priamo v priestoroch žalobcu, viedol
žalobca evidenciu dochádzky, čím vedel preukázať konkrétne mená osôb alokovaných dodávateľom

na poskytovanie služieb a tiež počet kusov vyrobených bagiet/sendvičov konkrétnych pracovníkov. Je
teda už úlohou príslušných orgánov, aby tieto informácie využili na zabezpečenie plnenia si svojich
zákonných povinností od zodpovedných osôb. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca konal v dobrej
viere a dostatočne naplnil obsah konania s náležitou odbornou starostlivosťou.

21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Uvádzal, že výsledky daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ďalších konaní v súvislosti so
spornými faktúrami sú v odôvodnení žalovaného rozhodnutia podrobne popísané. Dôvodom nepriznania
nároku na odpočítanie dane bola skutočnosť, že na základe predložených daňových dokladov a dôkazov
nebolo preukázané, že deklarované služby boli reálne prijaté od deklarovaných dodávateľov v zmysle

sporných faktúr. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľov
a tým ani vznik práva na odpočítanie dane u žalobcu. Žalobca nedisponoval relevantnými dôkazmi,
ktoré by preukazovali nadobudnutie služieb od dodávateľa Iuventas, s.r.o. a nadobudnutie služieb od
dodávateľa AKROM, s.r.o. v zmyslesporných faktúr, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane v
zdaňovacom období november 2018, čím porušil ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

Deklarovaní dodávatelia nemali personálne možnosti na vykonanie deklarovaných plnení, nemajú v
predmete činnosti uvedenom v Obchodnom registri SR vykonávanie činnosti agentúry dočasného
zamestnávania, deklarovaní dodávatelia nie sú vedení ako agentúry dočasného zamestnávania v
zozname Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny - spoločnosť Iuventas s.r.o. ani spoločnosť AKROM
s.r.o. sa nenachádza v zozname subjektov, ktorým bolo vydané Povolenie na vykonávanie činnosti

agentúrydočasnéhozamestnávaniapodľa§72aods.4zákonač.5/2004Z.z.oslužbáchzamestnanosti
aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,zverejnenomnawebovejadrese
G., nepreukázalo sa ani vykonanie služby subdodávateľským spôsobom, pri preverovaní deklarovaných
zdaniteľných obchodov deklarovaní dodávatelia so správcom dane nespolupracovali, neposkytli žiadnu
potrebnú súčinnosť, na sídle spoločnosti sa nezdržiavali, z dôvodu neplnenia si povinnosti voči správcovi

dane dlhodobého charakteru bola obom dodávateľom zrušená registrácia DPH v roku 2019.

23. Námietky žalobcu, uvádzané v správnej žalobe, žalovaný považuje za námietky smerujúce len
k splneniu formálnych podmienok na predloženie listinných dôkazov, čo však pri uplatnení práva na
odpočítanie dane nie je postačujúce, pretože formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj

povahu faktu, teda, že predmet fakturácie skutočne dodal dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach.
V procese správy daní, ako aj v samotnom daňovom konaní, nesie dôkazné bremeno daňový subjekt,
čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade
oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Daňové doklady –
faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a iné listinné doklady, sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane

použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť
akompletnosťpreukazujedaňovýsubjekt.Niejepretopravdivétvrdeniežalobcu,žeprvostupňovýorgán
ako aj žalovaný nezákonne na žalobcu preniesli dôkazné bremeno.
Ústavný súd SR v Uznesení III. ÚS 401/09-17 judikoval, že „daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej“. Základným predpokladom

vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa
tohto tovaru alebo služby. V riešenom prípade bola táto skutočnosť správcom dane spochybnená.

24. Z predložených uzatvorených rámcových zmlúv vyplýva, že služby budú poskytované
zamestnancami poskytovateľa, resp. inými osobami - tretími osobami, s ktorými má poskytovateľ

uzatvorenú potrebnú zmluvu (Rámcová zmluva Iuventas); zhotoviteľ bude činnosť vykonávať
prostredníctvom svojich zamestnancov (Rámcová zmluva AKROM). Z uzatvorených rámcových
zmlúv ďalej vyplýva, že poskytovateľ poskytne objednávateľovi všetku potrebnú súčinnosť a/alebo
dokumentáciu pre plnenie si zákonných povinností objednávateľa voči orgánom verejnej správy,
najmä v prípade využívania cudzincov na strane poskytovateľa a pod., a uvedené zabezpečí
poskytovateľ aj na strane svojich subdodávateľov (Rámcová zmluva Iuventas). Za dodržiavanie

všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce
vo vzťahu k svojim zamestnancom, ktorí vykonávajú dielo, zodpovedá zhotoviteľ, pričom sa zaväzuje
poskytnúť objednávateľovi na vyžiadanie objednávateľa všetky potrebné písomné dokumenty na
kontrolu dodržiavania predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce (Rámcová
zmluva AKROM). Prvostupňový orgán ani žalovaný nevyžadoval kontrolu plnenia si zákonných

povinností jednotlivých dodávateľov od žalobcu, ktorá prislúcha jednotlivým kontrolným orgánom štátu
tak, ako mylne uvádza. Je zrejmé, že žalobca nemá oprávnenia, ktoré zo zákona prináležia kontrolným
orgánom, avšak v priebehu daňovej kontroly správca dane nepožadoval od žalobcu žiadne dôkazy, ku
ktorým by nemal oprávnenie, t. j. nevyžadoval od žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu úkony
a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia.

Z predloženého administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že mu boli zo strany či
už poskytovateľa (Iuventas, s.r.o.), alebo zhotoviteľa (AKROM, s.r.o.) predložené uvedené písomné
dokumenty preukazujúce plnenie zákonných povinností, alebo si ich od nich žiadal daňový subjekt tak,
ako si zmluvne dohodli.
Žalovaný dáva do pozornosti, že žalobca nad rámec svojich zmluvných povinností viedol evidenciu

dochádzky cudzích osôb vo svojich prevádzkach tým spôsobom, že im pridelil osobné číslo, zaradenie
do príslušnej pracovnej zmeny, sledoval ich odpracovaný pracovný čas v rámci prideleného pracovného
zaradenia a vykazoval tzv. uznaný čas, t. j. zabezpečoval celkové vyhodnotenie dochádzky daných
osôb, o čom predložil dochádzkové karty za november 2018 – „Dochádzka – denné dáta“ za jednotlivé
osoby – príslušníkov iných štátov. Na dochádzkových kartách sú vykazované aj počty stravných lístkov.

Z predloženej dochádzky je zrejmé, že žalobca operatívne prideľoval tieto osoby podľa prevádzkovej
potreby na príslušné pracovné pozície, t. j. zabezpečoval riadiacu činnosť v rámci objednanej „výroby
bagiet a sendvičov a ich balenia“.
Žalobca nepredložil ako dôkazy „oznámenie o pláne výroby určenom objednávateľov – žalobcom na
každý pracovný deň“, ktoré mal doručovať poskytovateľovi služby (čl. III. ods. 5 Rámovej zmluvy

o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2018 uzatvorenej s dodávateľom Iuventas, s.r.o.), z čoho je
zrejmé, že sám reguloval uvedený výrobný proces, na ktorý nepotreboval dodanie služby takého
charakteru, ako je deklarované spornou faktúrou, ale potreboval službu iného charakteru – a to prenájom
pracovnej sily. Žalobca disponoval potrebným materiálnym a technickým vybavením k vyhotoveniu
požadovanej produkcie, chýbala mu však potrebná pracovná sila, ako uviedol vo svojich vyjadreniach

k protokolu i v Zápisnici č. 100952568/2020 zo dňa 28.05.2020 (tvrdenie žalobcu, že potreboval
dodať hotovú pracovnú silu). Rovnako nezodpovedá objektívnej skutočnosti ani realizácia plnenia,
ktoré je deklarované v Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 15.09.2018 uzatvorenej s dodávateľom
AKROM, s.r.o. Podľa čl. I. ods. 1 tejto zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať
pre objednávateľa – žalobcu dielo v rozsahu výroby bagiet a sendvičov a ich balení a ďalších

manuálnych a technických činností súvisiacich s výrobou a prípravou bagiet a sendvičov, s tým, že
všetky tieto činnosti budú vykonávané v prevádzkach objednávateľa. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia
zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať vyššie uvedené činnosti podľa jednotlivých objednávok
objednávateľa, podľa zadania a manuálov objednávateľa určených na vykonanie diela, za súčasného
dodržania projektových noriem, technologických postupov, záväzných technologických požiadaviek

objednávateľa,platnýchprávnych,prevádzkovýchabezpečnostnýchpredpisov.Daňovoukontroloubolo
preukázané, že dielo nebolo vykonané tým spôsobom, že by dodávateľ zabezpečil realizáciu celého
technologického procesu vo vlastnej réžii, a to vlastnými zamestnancami, ako je deklarované v čl. IV ods.
3, ktorý zakotvuje povinnosť vykonať dielo výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov. Vo vzťahuk zmluvne uzatvoreným právam a povinnostiam zmluvných strán a nepredložením, resp. nevyžiadaním
si písomných dokumentov preukazujúcich plnenie zákonných povinností dodávateľov, žalobca podcenil
riadnu starostlivosť a opatrenia v súvislosti s okolnosťami dodania zdaniteľných obchodov. Navyše v

situácii, keď žalobca, tým, že je/bol zverejnený v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré
porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, sám pozná problematiku zamestnávania, povinnosti a úlohy,
ktoré v tejto súvislosti pre zamestnávateľa vyplývajú z platnej legislatívy, bez ohľadu na skutočnosť, že
k porušeniu týchto povinností daňovým subjektom došlo v roku 2014. O to dôslednejšie mal žalobca
konať a trvať na zmluvných dojednaniach.

Žalobca taktiež nepreukázal, aké kroky vykonal, aby preveril spoľahlivosť svojich obchodných partnerov,
nepredložil prvostupňovému orgánu o tom žiadne dôkazy. K vzniku obchodnej spolupráce žalobca len
uviedol, že bol oslovený dodávateľmi a rozhodujúcim kritériom na výber obchodného partnera bolo
rýchle zahájenie spolupráce. Zodpovedá obvyklému postupu primerane zodpovedného podnikateľa,
konajúceho s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby v prípade, kedy
plánuje realizovať uskutočnenie zdaniteľného obchodu s neznámym dodávateľom, resp. neznámou

osobou, ktorá má vystupovať za dodávateľa, vyžadoval minimálne dodržiavanie práv a povinností
zmluvneuzatvorených.Prvostupňovýorgánskúmal,čislužbypodľapredloženýchspornýchfaktúrdodali
deklarovaní dodávatelia, a či títo dodávatelia boli schopní predmetné služby realizovať. Preukázanie
reálneho dodania deklarovaných služieb a ich pridruženie k osobe dodávateľa je prakticky možná iba v
prípade, ak samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že službu skutočne dodal. Zákon o DPH

v § 2 ods. 1 písm. b) vymedzuje, čo je predmetom dane. Podľa tohto ustanovenia je predmetom dane
dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby. Z daného dôvodu nie je možné považovať za dodanie služby také plnenie, v ktorom
absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Tiež
nemožno tvrdiť, že v zmysle § 19 ods. 2 daňového poriadku vznikla dodávateľom daňová povinnosť zo

zdaniteľných obchodov. Právo odpočítania dane je možné iba v prípade, keď vznikla daňová povinnosť.
V takejto dôkaznej situácii skutočnosť, že nie je preukázané, že služby vykonal vystaviteľ faktúry, môže
a má viesť prvostupňový orgán k nepriznaniu práva na odpočítanie dane. Tvrdenou a nepreukázanou
skutočnosťoujedodanieslužiebdodávateľmiIuventas,s.r.o.aAKROM,s.r.o.Vnadväznostinanámietky
žalobcu týkajúce sa nesprávneho skutkového a právneho posúdenia ohľadne platnosti plnomocenstva

udeleného dodávateľom AKROM, s.r.o. pánovi A. A. a ohľadne spochybnenia totožnosti pána E. F.,
žalovaný zdôrazňuje zistenia týkajúce sa dodávateľa AKROM, s.r.o. v nadväznosti sa osoby oprávnené
konať za tohto dodávateľa. Vykonaním dokazovaním bola existencia osoby E. F. spochybnená. Žalobca
spolusozmluvouuzatvorenousdodávateľomAKROM,s.r.o.predložilPlnomocenstvozodňa16.8.2018,
ktorým spoločnosť AKROM, s.r.o., konajúca prostredníctvom pána E. F., konateľa, splnomocňuje pána

A. A., na zastupovanie pred všetkými štátnymi a justičnými inštitúciami v Slovenskej republike, ako
aj pred všetkými tretími osobami, pričom nie je oprávnený udeliť substitučné plnomocenstvo tretím
osobám. Podľa výpisu z Obchodného registra SR vznik funkcie konateľa pre osobu E. F. je uvedený
s dátumom 22.8.2018, preto nemohol splnomocniť p. A. A. ako konateľ spoločnosti AKROM s.r.o. už
dňa 16.8.2018. Dojednávanie predmetného obchodu uskutočňované osobou A. A., t.j. konanie pred

podpisom zmluvného vzťahu nebolo konaním oprávnenou osobou prihliadnuc na plnú moc podpísanú
neoprávnenou osobou E. F., ktorý ku dňu udelenia plnej moci 16.8.2018 nebol konateľom. H. E. F.,
resp. F., F., F. (preverené boli rôzne priezviská uvedené na dostupných listinách) s dátumom narodenia
XX.X.XXXX neprechádza chorvátskymi databázami Ministerstva vnútra. Previerkou rodného čísla,
bydliska (platné do 27.1.2017) a čísla cestovného pasu (platný do 18.5.2017) bolo zistené, že tieto sa

viažu/viazali k inému chorvátskemu občanovi, t. j. ide o falzifikát cestovného dokladu. A. A. nevedel
uviesť žiadne konkrétne informácie k zdaniteľným obchodom uskutočneným s daňovým subjektom, k
spoločnosti AKROM s.r.o., ktorá ho mala splnomocniť na jej zastupovanie sa nevedel vyjadriť, svoje
tvrdenia nepreukázal jednoznačným dôkazom (dokladmi, zmluvami, písomnosťami, účtovnými knihami,
evidenciami DPH, dokladmi o platbách, ani žiadnymi inými dôkazmi preukazujúcimi uskutočnenie

zdaniteľných obchodov za preverované zdaňovacie obdobie). Daňový subjekt počas daného konania
argumentoval tým, že bol oslovený pánom A. a plnomocenstvom udeleným pre A. A.. Podľa tvrdení
žalobcu bolo plnomocenstvo podpísané k dátumu osvedčenia pravosti podpisu, t. j. dňa 16.10.2018. Na
základe tohto svojho tvrdenia však potom už vôbec nie je jasné, s kým komunikoval pred uzatvorením
zmluvného vzťahu 15.9.2018.

Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že hmotnoprávne argumenty žalovaného a prvostupňového orgánu
jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú účasť žalobcu na podvode, ktorú opiera o
vybrané rozsudky ESD, žalovaný uvádza, že ESD v týchto rozsudkoch skonštatoval, že sa týkajú
podvodného konania na inom stupni reťazca, tzn., že ide o situáciu, keď v preverovanom stupnireťazca sú formálne podmienky splnené, avšak kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť,
že na inom stupni je uskutočnené podvodné konanie. V prípade žalobcu bol preverovaným stupňom
žalobca, u ktorého neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle

vnútroštátneho právneho predpisu - zákona o DPH. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že
žalobcajepovinnýpreukázaťexistenciuprávaalebopovinnosti,resp.skutku,ktorýtvrdí,čovpredmetnej
daňovejkontroleavovyrubovacomkonanínepreukázalaspôsobomvylučujúcimakékoľvekpochybnosti
o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnil tak, ako deklaruje predloženými dokladmi neodstránil.

25. Okrem iného žalovaný uvádza, že na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia ani žalovaného
rozhodnutia nie je zmienka o účasti alebo vedomosti daňového subjektu o podvodnom konaní a takéto
skutočnostinebolidôvodomnepriznaniaprávanaodpočítaniedanezospornýchfaktúr.Tvrdeniežalobcu
o tom, že bolo porušené jeho právo stanovené v § 25 ods. 4 daňového poriadku tým, že nebol prítomný
pri výsluchu svedka A. A. je nedôvodné. Zápisnicu z ústneho pojednávania č. 102514923/2019 zo
dňa 7.11.2019 so svedkom A. A. prvostupňový orgán získal nahliadnutím do iného daňového spisu

- daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa, o čom spísal Úradný záznam č. 100378604/2020 zo
dňa 6.2.2020. O vypočutie tohto svedka prvostupňový orgán nepožiadal iného miestne príslušného
správcu dane prostredníctvom dožiadania ako si mylne zamenil žalobca. Daňový poriadok v § 24
ods. 4 daňového poriadku stanovuje, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom môžu byť rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,
povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Prvostupňový orgán použil
dôkaz, ktorý bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zápisnice z výsluchov
osôb vykonaných v iných konaniach môžu byť v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku použité ako

dôkaz pri správe daní. Z predloženého spisového materiálu je teda zrejmé, že nebolo neporušené právo
žalobcu stanovené v § 25 ods. 4 daňového poriadku.
Knámietkamtýkajúcichsanevykonanianavrhnutýchdôkazovžalovanýuvádza,žepovinnosťousprávcu
dane pri dokazovaní je zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie a najpresnejšie. Správca dane nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Po poskytnutí/navrhnutí dôkazov zo strany daňového

subjektu dochádza k ich zhodnoteniu v ich súvislostiach. Správca dane nie je povinný vykonať každý
navrhovaný dôkaz, musí tak urobiť vtedy, ak je to v danej veci opodstatnené, ak dôkaz, ktorým majú byť
preukázané skutočnosti, je pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly rozhodujúci alebo právne významný.
S nevykonaním navrhnutého dôkazu sa musí správca dane vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo
v danej veci prvostupňový orgán aj urobil.

Prvostupňový orgán v odvolaní napadnutom rozhodnutí uviedol, že ďalšie dokazovanie – vypočutie
zamestnancov žalobcu, by neprinieslo potrebné zistenia vo vzťahu k zdaniteľným obchodom, ktoré
mali byť vykonané deklarovanými dodávateľmi. Vykonanie miestneho zisťovania u žalobcu za účelom
osvedčenia, že výrobky spoločnosti nie je možné vyrobiť bez ľudí, nie je dôvodné, pretože by
nepreukázalo, že „dodaní pracovníci práce zrealizovali“ v zdaňovacom období november 2018. Návrh

žalobcu o opätovné vypočutie bývalého konateľa dodávateľa Iuventas, s.r.o. A. B., ktorý odmietol
vypovedaťvrámcidaňovejkontroly,sprihliadnutímnazisteniaprvostupňovéhoorgánu,ktorépreukázali,
že dodávateľ Iuventas, s.r.o. nebol v novembri 2018 zamestnávateľom, by bol bezpredmetný.
Žalovaný tiež dopĺňa, že A. B., konateľ dodávateľa Iuventa, s.r.o. v čase deklarovaných zdaniteľných
obchodov, pred správcom dane odmietol vypovedať. Napriek skutočnosti, že štatutárnym orgánom

tohto dodávateľa bol A. B., žalobca za dodávateľa konal výlučne s pani C. I., pričom mu nie
je známa jej pracovná pozícia, ani od nej nevyžadoval žiadne splnomocnenie na zastupovanie
dodávateľa. Rovnako za nepreukazné a bezpredmetné by bolo vypočutie A. A., ktorý zastupoval
dodávateľa AKROM, s.r.o. na základe plnomocenstva udeleného osobou, ktorej existencia nebola
reálna. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia svedka J. D. – konateľka dodávateľa Iuventas,

s.r.o. od 18.2.2019, prvostupňový orgán uviedol (citoval) vyjadrenie súdu uvedené rozsudku NS SR
8Sžf/2/2013: „Bolo by irelevantné vypočúvať terajších konateľov firiem, o ktorých sporné zákazky
sa jednalo, nakoľko o vtedajšej činnosti nemohli mať žiadne relevantné informácie. Tie mali len
pôvodní konatelia spoločností, ktorí boli konateľmi v čase, kedy malo dôjsť podľa daňových dokladov
k uskutočneniu zdaniteľných plnení.“ V predmetnom rozsudku Najvyšší súd tiež uvádza, že správca

dane nespochybnil reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení, ale napadol uskutočnenie zdaniteľných
plnenípredmetnýmidodávateľmi,pričompremožnosťuplatneniasiodpočtuDPHzozdaniteľnýchplnení
nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, aleaby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj reálne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia
uvedení na daňových dokladoch.
K návrhu žalobcu, ktorým žiadal o vypočutie zamestnanca spoločnosti p. C. ohľadom matematiky

produkcie na zamestnanca, prvostupňový orgán uviedol, že má za to, že dané vypočutie by nemalo
prínos k preukázaniu skutočného prijatia služieb od deklarovaných dodávateľov. Výpočet produkcie
realizovanej akýmikoľvek zamestnancami nebol prvostupňovým orgánom nikdy spochybnený.

26. K vyjadreniu žalovaného žalobca podal stanovisko zo dňa 12.7.2021, v ktorom zotrval na

argumentácii uvedenej v žalobe.

27.Podľajehonázoružalovanýnereagovalnajehožalobnénámietky,aleibaparafrázovalsvojetvrdenia
z rozhodnutia.

28. Namietal, okrem iného, že žalovaný nevysvetlil, prečo správca dane nevyužil možnosť predviesť

predvolaného svedka pána B., konateľa dodávateľa Iuventas, s.r.o. Správca dane a žalovaný tiež
zavádzajú a uvádzajú nesprávne závery, že uvedený svedok odmietol pred správcom dane vypovedať
akosvedok,pričomuvedenýsvedoklenodoprelprevzatiezásielkyspredvolanímnavypočutie.Uvedené
nekonanie Správcu dane a žalovaného je zarážajúce najmä v kontexte toho, že žalovaný dáva uvedenú
nekontaktnosť pána B., (dodávateľa Iuventas, s.r.o.) za vinu žalobcovi, i keď ide o dôkazné bremeno

Správcu dane a žalovaného, ktorí mohli a mali predvolať resp. predviesť p. B. na výsluch.

29. Namietal tiež, že aj výsluch súčasnej konateľky mohol byť prospešný k objasneniu otázok ohľadne
dodávok plnení dodávateľa Iuventas, s.r.o., keďže aj následný konateľ má mať informácie o minulých
obchodoch, osobitne ak išlo o dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) Správcu dane resp. žalovaného.

30. Pokiaľ si žalovaný kladie otázku, kto za dodávateľa komunikoval so žalobcom pred vystavením
plnomocenstva zo dňa 16.10.2018, nakoľko zmluva (so spoločnosťou AKROM, s.r.o.) bola uzavretá dňa
15.9.2018, túto otázku podľa žalobcu správne orgány mali vyriešiť výsluchom svedka A., nakoľko ide
o dôkazné bremeno daňových orgánov, ktoré neúspešne spochybňovali dodanie dodávateľa AKROM,

s.r.o.

31. Žalobca má za to, že snaha žalovaného vylúčiť aplikáciu rozhodnutí ESD na posudzovaný
prípad je viac ako očividná. Poukazovanie na skutočnosť, že žalovaný v Rozhodnutí žalovaného
explicitne nepoužíva termín „účasť či vedomosť o podvodnom konaní“ ešte neznamená, že to obsahovo

z Rozhodnutia žalovaného nevyplýva, najmä ak žalovaný dáva žalobcovi za vinu nekontaktnosť
dodávateľa, či falzifikát dokladu totožnosti konateľa jedného z dodávateľovi (p. F.), o ktorom žalobca
nemohol vedieť, ani tieto skutočnosti nemohol ovplyvniť. Uvedené konštatovania žalovaného preto
vyznievajú oportunisticky, s cieľom vymaniť sa z dosahu relevantnej judikatúry ESD. V prípade, ak
žalovaný hovorí o „nesplnení hmotnoprávnych podmienok“, myslí tým skutočnosť, že sa nepreukázal

vznik daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. = ergo nemohlo (podľa
žalovaného) vzniknúť právo žalobcu na odpočet DPH. Žalovaný však vôbec nereaguje na námietku
žalobcu,žeSprávcadaneanižalovanýnepopreli,žebyzostranydodávateľovIuventas,s.r.o.aAKROM,
s.r.o. nebola odvedená DPH za uskutočnené dodávky služieb pre žalobcu. V prípade, ak Iuventas,
s.r.o. a AKROM, s.r.o. riadne odviedli DPH (čo máme za nesporné tvrdenie, keďže ho žalovaný účinne

nepoprel), ide o jasný dôkaz uloženia dvojitého zdanenia a teda o porušenie zásady neutrality DPH.

32. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich
písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

33. Žalobca v konaní namietal, že ani skutočnosť, že tvrdení dodávatelia nemali podľa zistení správcu
dane zamestnancov, nepreukazuje, že dodávky nemohli realizovať prostredníctvom subdodávateľov
alebo na základe zmluvných vzťahov so živnostníkmi, pričom povinnosť zabezpečovať poskytnutie
služby osobne vyplýva iba zo zmluvy so spoločnosťou AKROM, s.r.o. a v prípade jej nedodržania ide

iba o porušenie zmluvnej povinnosti bez vplyvu na predmet tohto konania.34. Poukazoval na to, že žalovaný odmietol vykonať prakticky všetky navrhnuté dôkazy, hoci namietal,
že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Má za to, že bolo možné opätovne predvolať a pokúsiť
sa o výsluch svedka B. k novým skutočnostiam, aj keď tento odmietol vo veci vypovedať.

35. Žalobca zotrval aj na svojich tvrdeniach týkajúcich sa výsluchu svedka A., ktorý mohol ozrejmiť
ďalšie okolnosti týkajúce sa jeho vzťahu so spoločnosťou AKROM, s.r.o. a s realizáciou zákazky,
a za relevantnú považuje aj výpoveď terajšieho konateľa Iuventas, s.r.o., ktorý vie zistiť a povedať, či
sa doklady o predmetnom obchode nachádzajú v účtovníctve spoločnosti Mamiča musela existovať,

nakoľko jeho podpis na plnomocenstve bol overený, a nie je relevantné, či A. splnomocnil platne alebo
neplatne, keď jeho úkony boli spoločnosťou schválené a najmä dodávky žalobcovi boli realizované.

36. Podľa žalobcu sa záznam o odvedení dane dodávateľmi uvádza na strane 2 rozhodnutia žalovaného
a v prípade, ak by daň odvedená nebola, daňový orgán by to zdôraznil.

37. Žalovaný poukazoval na svoje písomné vyjadrenie vo veci, s tým, že sa v ňom dostatočne zaoberal
všetkými námietkami žalobcu. odvedenie dane tvrdenými dodávateľmi nevie potvrdiť, má za to, že to
ani nie je z hľadiska daňovej povinnosti dôležité.

38. Podľa § 2 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok),
(ods. 1) - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

(ods. 2) - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 24 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní),
(ods. 1) - Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(ods. 2) - Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(ods. 3) - Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré
sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(ods. 4) - Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností

rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

(ods. 5) - Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a
v daňovom konaní neprihliada.(ods. 6) - Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie,
výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, sk vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

39. Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.12.2020 ako
odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Trnava zo dňa 18.6.2020, ktorým
žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane 32 952,12 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2018 na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločností Iuventas,
s.r.o. a AKROM, s.r.o. s predmetom plnenia výroba sendvičov a bagiet.

40. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, zo zákona, ale je
právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca v záujme
zabránenia jeho zneužívaniu požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal
naplnenie podmienok, ktoré zákon pre priznanie odpočítania dane stanovil.

41. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané
práve osobou uvedenou na faktúrach, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a daň z pridanej
hodnoty bola voči nemu uplatnená práve jej platiteľom uvedeným na faktúrach.

42. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty, ako to v obsahu svojho rozhodnutia
konštatoval aj správca dane, odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale
aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok
nielen v rovine preukázania existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody
mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale v rovine preukázania, že sa bez rozumných pochybností

deklarovaným spôsobom uskutočnili.

43. Na druhej strane súčasne možno konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
ekonomickoučinnosťouplnepodkontroloudaňovéhosubjektu,ktorýpretoakoplatiteľdanemámožnosť
zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov na zabezpečenie preukázania zdaniteľného plnenia správcovi

dane a minimalizáciu rizika, že mu v budúcnosti právo na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane)
nebude priznané.

44.Vdanomprípadesasúdstotožnilsozáveromvovecikonajúcicharozhodujúcichsprávnychorgánov,
že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal obstaranie tovaru od platiteľov dane z pridanej

hodnoty uvedených na predložených faktúrach a že tak nebolo možné za splnenú považovať základnú
podmienku úspešného uplatnenia odpočítania dane podľa § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty
– vznik daňovej povinnosti.
V tejto súvislosti opodstatnenie nemá ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že dodávatelia prijatú
daň odviedli do štátneho rozpočtu. Potvrdenie o odvedení dane daňovými orgánmi sa v obsahu ich

rozhodnutí nenachádza (stanovisko na strane 2 rozhodnutia žalovaného, na ktoré poukazoval žalobca,
je iba tlmočením jeho vlastných formulácií), zo zistení daňových orgánov týkajúcich sa neplnenia
daňových povinností tvrdenými dodávateľmi, ktoré viedlo k následnému zrušeniu ich registrácie pre daň,
nie je dôvodné splnenie tejto daňovej povinnosti predpokladať, pričom v konečnom dôsledku by ani
odvedenie dane nemalo za následok dôvodnosť prijatia jednoznačného záveru o tom, že im táto daňová

povinnosť aj reálne vznikla.

45. V rozpore s názorom žalobcu prijatie záveru o nenaplnení podmienok priznania odpočítania dane
nie je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k právnym vzťahom, či okolnostiam
týkajúcim sa dodávateľov žalobcu, ktoré by na neho bolo nezákonne prenesené správnym orgánom, ale

neunesenia dôkazného bremena vyplývajúceho daňovému subjektu priamo z ustanovenia § 24 ods.
1 daňového poriadku, podľa ktorého je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je
povinnýpodávaťpodľaosobitnýchpredpisov(písm.a)),skutočnosti,naktorýchpreukázaniebolvyzvanýsprávcomdanevpriebehudaňovejkontrolyalebodaňovéhokonania(písm.b)),vierohodnosť,správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c)).

46. Správny orgán z vlastnej iniciatívy vykonal zisťovania vo vzťahu k tvrdeným dodávateľom žalobcu
Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o., ktorí napriek výzvam správcu dane nepredložili žiadne doklady týkajúce
sa sporných obchodov a ktorí podľa výsledku zisťovania v čase tvrdenej realizácie sporných obchodov
nemali zamestnancov, resp. v prípade spoločnosti Iuventas, s.r.o. táto zamestnávala iba 3 osoby, ktoré
saalepodľažalobcompredloženýchzáznamovajehotvrdenínepodieľalinaspornýchplneniach.Naviac

nebol zistený akýkoľvek právny vzťah tvrdených dodávateľských spoločností k osobám (prevažne s
bydliskom v Macedónsku, Srbsku, Chorvátsku a na Ukrajine), ktoré podľa predložených záznamov mali
fakturované práce reálne vykonávať.

47. Tieto objektívne zistenia o tvrdených dodávateľoch žalobcu podporujú pochybnosti správcu dane o
priebehu sporných obchodov deklarovaným spôsobom vyplývajúce už zo žalobcom tvrdených okolností

týkajúcich sa spôsobu nadviazania obchodných kontraktov (na základe oslovenia tretími osobami, bez
zverejnenia požiadavky žalobcu), jednania nie so štatutárnymi zástupcami dodávateľov, ale v prípade
spoločnosti Iuventas s osobou identifikovanou iba menom a priezviskom (C. I.) bez dokladovaného
právneho vzťahu k tvrdenému dodávateľovi, a v prípade spoločnosti AKROM s osobou (A. A.), ktorá sa
mala preukázať sporným plnomocenstvom vystaveným osobou, ktorá síce je zapísaná v obchodnom

registri ako konateľ splnomocňujúcej spoločnosti, ale jej reálna existencia nebola ani v spolupráci so
štátnymi orgánmi jej tvrdeného pôvodu preukázaná.
V tejto súvislosti, pokiaľ žalobca akcentoval na skutočnosť, že podpis konateľa na plnej moci bol
overený až dňa 16.10.2018, teda v čase výkonu jeho konateľskej funkcie, a plnomocenstvo teda
nebolo udelené 16.8.2018, ako to tvrdil správca dane, je potrebné konštatovať nezrovnalosť s obsahom

rámcovej zmluvy žalobcu s dodávateľom zo dňa 15.9.2018, v ktorej je A. A. uvedený ako zhotoviteľom
( AKROM s.r.o. )poverená kontaktná osoba. Otázka, s kým žalobca o kontrakte konal pred dátumom
16.10.2018, logicky, nie je otázkou pre svedka A., ako sa domnieval žalobca, ale práve pre kontrolovaný
daňový subjekt preukazujúci reálnosť deklarovaného plnenia, ktorý ale v tomto smere neposkytol žiadne
zrozumiteľné vysvetlenie.

Nie nevýznamnou nezrovnalosťou je aj nesúlad označenia štatutárneho orgánu „ zhotoviteľa“ na
rámcovej zmluve o dielo zo dňa 15.9.2018 menom E. F. nesúladným s menom konateľa dodávateľskej
spoločnosti podľa zápisu v obchodnom registri – F..

48. Samotná skutočnosť, že daňový orgán v rámci konania v daňovej veci žalobcu vyhodnocoval

výpoveď A. A. z daňového konania týkajúceho sa daňového subjektu AKROM, s.r,o. a menovaného
nevypočul ako svedka v tomto konaní za účasti žalobcu, nie je dôvodom pre záver o nezákonnosti
postupu správneho orgánu, či nezákonnosti vykonaného dôkazu. Dôkazným prostriedkom v danom
prípade bola zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 7.11.2019, teda listinný dôkaz, s obsahom ktorého
bol žalobca oboznámený a ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť.

49. Zjavne nedôvodnou vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania je aj námietka žalobcu týkajúca
sa nevykonania dôkazu výsluchom vtedajšieho konateľa spoločnosti Iuventas, s.r.o. A. B., ktorý na
ústnom pojednávaní daňového orgánu konanom dňa 11.6.2019 vo veci odmietol vypovedať. Žiadosť
žalobcuojehoopätovnépredvolaniesapritomneúčelnoujavíbyťnielenvsúvislostistýmtoodmietnutím

výpovede, ale aj so skutočnosťou, že žalobca sám sa pôvodného termínu výsluchu svedka napriek jeho
včasného upovedomenia o tomto úkone bez oznámenia dôležitého dôvodu nezúčastnil.

50. Správne orgány oboch stupňov v súlade so zásadami logiky ozrejmili aj dôvody nevykonania ďalších
žalobcom navrhovaných dôkazov (výsluch terajšej konateľky Iuventas, s.r.o. s bydliskom v USA, výsluch

zamestnankyne žalobcu C. k otázkam výpočtov produkcie žalobcu, vykonanie miestnej ohliadky) , ktoré
aj podľa súdu nemajú spôsobilosť priniesť odpovede na zásadné otázky konania týkajúce sa primárne
identity dodávateľských subjektov.

51. Za nedostatku poznatkov o reálnych dodávateľoch žalobcu nemožno ani usudzovať o podvodnom

konaní konkrétneho dodávateľa alebo subdodávateľa, rovnako ako o možnej účasti žalobcu na tomto
nekalom konaní alebo o jeho vedomosti o ňom. Na prejednávaný prípad preto ani nemožno vzťahovať
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či Súdneho dvora Európskej únie, ktorou žalobca
argumentoval a ktorá sa týka odpočítania dane v obchodnom reťazci poznačenom podvodom, kedydôkazné bremeno na preukázanie účasti daňového subjektu na protiprávnom konaní spojenom s
nedovolaným daňovým únikom zaťažuje správcu dane.

52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, mal súd za to, že vo veci vykonané dokazovanie poskytuje
dostatočnýpodkladprezáveryprijatédaňovýmiorgánmiažeznehovyplývajúcepochybnostiopriebehu
obchodov žalobcom deklarovaným spôsobom odôvodňujú záver o nenaplnení zákonných podmienok
odpočítania dane.
Nakoľko súd v konaní správnych orgánov vo veci nezistil také žalobcom namietané pochybenia, ktoré

by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a ktoré by preto odôvodňovali jeho
navrhované zrušenie súdom, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

53. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
správnemu orgánu trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP ani nevznikli.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.