Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2010

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/13/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410200527
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2010:4410200527.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: B. H., nar.

XX.X.XXXX,. bytom N. Z., G. XXXX/XX,. štátny občan SR, zast. Mgr. J. V., advokátom so sídlom v N.
Z., S. H. V. XX. proti odporcovi: G. H., nar. X.X.XXXX,. bytom K., T. ul. XXXX/XX,. štátny občan SR o
zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý platiť výživné navrhovateľovi vo výške 100,00 eur mesačne od 14.1.2010, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci, čím sa z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 12C 18/94-19 zo dňa 21.3.1994,
ktorý nadobudol právoplatnosť 6.5.1994 v časti o výživnom.

Zročné výživné vo výške 114,51 eur za obdobie od 14.1.2010 do 31.5.2010 súd povoľuje odporcovi
splácať v splátkach po 10,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do
úplného vyrovnania.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 22,13
eur, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 9,48 eur,
do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zvýšenia výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom
tunajšieho súdu 12C 18/94 zo dňa 21.3.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.5.1994 vo výške 650,-

Sk mesačne, odkedy sa zmenili pomery na strane navrhovateľa, ktorý je študentom 2. ročníka vysokej
školy v Maďarskej republike. Je pravdou, že odporca prispieval dobrovoľne vyššou sumou na jeho výživu
s tým, že zasielal výživné od januára 2009 vo výške 149,37 eur na neho a mladšieho brata Á., nar.
X.X.XXXX pre každého v 1/2, t. j. 75 eur. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 330 eur
mesačne po pripustení zmeny petitu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. od 14.1.2010, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci. Po vykonanom dokazovaní a predložení listinných dôkazov navrhovateľ žiadal zvýšiť
výživné minimálne na sumu 100 eur mesačne, s poukazom na to, že odporca sa v priebehu konania

vzdal zamestnania bez dôležitého dôvodu, ako aj na jeho majetkové pomery, keďže je vlastníkom
1/4 domovej nehnuteľnosti v kat. území K., ktorú nijakým spôsobom nevyužíva. Nevyhnutné mesačné
náklady navrhovateľa spojené so štúdiom pozostávajú z nákladov na cestovné 40 eur, ubytovanie 14000 Ft, stravné 14 000 Ft a ďalšie náklady na stravu počas víkendov, ošatenie a hygienické potreby, ako
aj záujmové aktivity. Navrhovateľ uznal, že výživné vo výške 75 eur mesačne je vyrovnané.

Odporca uviedol, že je ochotný i napriek tomu, že sa zmenili jeho finančné možnosti i počas konania,
keď ukončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa, mal byť evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie po dobu troch mesiacov, nakoľko mal snahu začať podnikať na základe živnostenského
listu. Dňa 3.5.2010 uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom E.-D., a.s., P. ul. XXXX/XA,. D.
S. s nástupom do práce dňa 3.5.2010, pracovný pomer uzatvoril na dobu neurčitú s dohodnutými

mzdovými podmienkami 570 eur mesačne. Čo sa týka určenia výšky výživného a rozdelenia sumy,
ktorú doteraz posielal na výživné detí ponechal na rozhodnutie súdu, avšak zdôraznil, že i navrhovateľ
by si mohol zvýšiť životnú úroveň, ak by si našiel počas štúdia brigádu. Nevyhnutné mesačné výdavky
odporcu pozostávajú zo splátok úveru, ktorý mu bol poskytnutý v zmysle zmluvy o hypotekárnom úvere
č. 2007051860 zo dňa 15.8.2007 vo výške 1 272 000,-Sk spolu s družkou H. Z. vo výške 8 828,-Sk,
zálohových platieb na elektrinu vo výške 270 eur a bežných nákladov na stravu, ošatenie a hygienické

potreby, daň z nehnuteľnosti a odvoz smetí. Býva v spoločnej domácnosti s družkou H. Z. a jej dvoma
maloletými deťmi a jej príjem je okolo 400 eur mesačne.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov,

alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi, to neplatí, ako ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Mal za to, že sa skutočne zmenili pomery na strane navrhovateľa, ktorý je momentálne študentom 2.
ročníka vysokej školy. Odporca i napriek určenému výživnému prispieval dobrovoľne vyššou sumou na
výživu svojich detí, čo navrhovateľ, ako aj vypočutá svedkyňa matka detí potvrdila. Účastníci zhodne
uznali, že výživné bolo rozdeľované rovnomerne, t. j. 75 euro na každé dieťa, ktoré je do dnešného
dňa vyrovnané. U odporcu nebola preukázaná výrazná zmena pomerov, pretože jeho terajší príjem

i predchádzajúci príjem v čase poskytovania úveru bol približne rovnaký, avšak i napriek tomu súd
určil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pretože má za to, že je potrebné presne
špecifikovať sumu, ktorá prináleží navrhovateľovi. Vychádzajúc z toho, že výživné vo výške 75 eur bolo
navrhovateľovi uhradené súd zvýšil výživné z pôvodne priznanej sumy na sumu 100 eur mesačne a
zročné výživné za obdobie od 14.1.2010 do 31.5.2010 vo výške 114,51 eur umožnil odporcovi splácať

v mesačných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až
do úplného vyrovnania podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca bez
dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Vo zvyšnej
častisúdnávrhnavrhovateľazamietol.VsúladesdokazovanímsúdvyžiadalsprávuzpeňažnéhoústavuT. B., a.s. B., za čo bola súdu vyfakturovaná suma 31,61 eur v zmysle faktúry č. 2829122. Súd zaviazal
účastníkov na zaplatenie trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p., ktoré boli priznané peňažnému ústavu
podľa pomeru úspechu a neúspechu, t. j. u navrhovateľa 22,13 eur vzhľadom na pomer neúspechu vo

výške 70 % a u odporcu 9,48 eur vzhľadom na pomer neúspechu 30 %.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnému účastníkovi, t.j.
odporcovi trovy konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a trovy konania vyplývajúce z tohto sporu by
predstavovali sumu 3,72 eur, t. j. 40 % z trov štátu, ktoré je povinný zaplatiť odporca.

Podľa § 4 ods. 1 písmena g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel je od poplatku
oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, keďže po jeho vyhlásení a poučení o opravnom
prostriedku sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.