Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 21S/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200233
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov

senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s
r.o., Novozámocká 207, Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová,
PhD., advokátka, Štefánikova trieda 4, Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 21. 04.
2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100295544/2021 zo dňa 22. 02. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že na základe žiadosti Kriminálneho úradu
Finančnej správy o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 28. 04. 2014 a tiež požiadavky na vykonanie
daňovej kontroly zo dňa 30. 05. 2014 bola dňa 27. 06. 2014 spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly
u žalobcu. Predmetom daňovej kontroly bolo kontrolované zdaňovacie obdobia, vymedzené ako daň z

pridanej hodnoty január - apríl, jún - december 2012, január - december 2013, január - február 2014.

2. Následne správca dane dožiadaním požiadal Daňový úrad Trenčín o preverenie skutočností u
právneho nástupcu spoločnosti H. R., s. r. o., t.j. spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. Z odpovede vyplynulo,
žesprávcadanepriinejsvojejčinnostizistil,žespoločnosťSLOVRESPO,s.r.o.naadresesídlauvedenej
v obchodnom registri nesídli, spoločnosť nemá splnomocneného zástupcu, vlastník nehnuteľnosti, kde
by spoločnosť mala sídliť nedal súhlas na zriadenie sídla so zriadením sídla na uvedenej adrese,

spoločnosti bolo zrušené živnostenské oprávnenie a jej konateľ bol právoplatne odsúdený za spáchaný
majetkový trestný čin. Konateľ spoločnosti E. R., bezdomovec, ktorého účasť na ústnom pojednávaní
bola zabezpečená v spolupráci s pracovníkmi KÚFS, sa na ústnom pojednávaní vyjadril, že uvedenú
spoločnosť nepozná a žiadne účtovné doklady nemá.
Súčasťou odpovede bola aj zápisnica zo dňa 11. 03. 2014, úradný záznam z toho istého dňa, zápisnica
zo dňa 11. 08. 2014, úradný záznam zo dňa 30. 06. 2014, oznámenie o zrušení živnostenského
oprávnenia zo dňa 20. 02. 2014.

Ďalším dožiadaním požiadal správca dane Daňový úrad Trenčín o vypočutie svedka - H. R.. V rámci
odpovede bola doručená zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 10. 2014, kde bol vypočutý H. R.
za účasti konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že účtovné doklady od účtovníka v júni 2014 zobral a odovzdal
p. R., ktorému spoločnosť predal. On v súčasnosti nemá prístup k žiadnym účtovným dokladom, aniúčtovným knihám. Zároveň ústne potvrdil, že v rokoch 2012, 2013 a 2014 dodával žalobcovi tovar. Tovar
bol pred predajom skladovaný na adrese Nitrianske Pravno č. 1200, prepravoval sa buď ich vozidlami
alebo si poslala pre tovar vozidlá firma CORAL, spol. s r.o. Rovnako tak potvrdil vznik daňovej povinnosti,

ktorá bola riadne priznaná a odvedená.

Daňový úrad Trenčín bol dožiadaním požiadaný aj o preverenie skutočností H. R., pričom súčasťou
odpovede bola zápisnica o miestnom zisťovaní, faktúry, výpis z účtu, evidencia - vydané faktúry,
kontrolný výkaz, evidencia DPH na vstupe a na výstupe 2/2014. Zo zápisnice vyplynulo, že dodávateľom

tovaru bol H. R., s. r. o., na H. R., s. r. o. to prišlo od PYROSAFESTOL, s.r.o. Úhrada prebehla priamo
na účet PYTOSAFESTOL, s.r.o. z účtu fyzickej osoby H. R..

3. Dňa 27. 02. 2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so žalobcom, o čom bola spísaná zápisnica a
hlavným predmetom konania bolo oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z daňovej kontroly
DPH za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012 a jún až december 2012, január až december 2013

a január a február 2014 a tiež oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z opakovanej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2012 o tzv. dožiadaniach.

4. Správca dane požiadal aj dňa 26. 02. 2015 o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcu sa AB FOOD,
s.r.o. a rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2015 rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm.

b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z.“) z dôvodu,
že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane zaslal žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií. Zároveň uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 06. 03.
2015 do doručenia odpovede o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením zo dňa 13. 05. 2015

správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 07. 05. 2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená daňová
kontrola.

5. Podaním zo dňa 29. 04. 2015 žalobca požiadal o oboznámenie so zisteniami a predloženie vyjadrenia
k nim. Zároveň podaním zo dňa 18. 05. 2015 zaslal žiadosť o zabezpečenie dôkazov. Bol uskutočnený

telefonický rozhovor s konateľom žalobcu, o čom bol spísaný úradný záznam.

6. Následne dňa 29. 05. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, hlavným predmetom
konania bolo oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobia január až apríl 2012 a jún až december 2012, január až december 2013 a január a február 2014

a tiež oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie máj 2012 a o 1. MVI - AB FOOD, s.r.o.

Dňa 01. 07. 2015 bola zaslaná ďalšia žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúca sa
spoločnosti AB FOOD, s.r.o., ako aj rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2015 správca dane rozhodol o prerušení

daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií. Daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 19. 06. 2015. Dňa 15. 01. 2016 bolo realizované
oznámenie o tom, že dňa 04. 01. 2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

Následne dňa 18. 01. 2016 bola spísaná s konateľom žalobcu ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní,
ktorej predmetom bolo oboznámenie o zisteniach z daňovej kontroly. Rozhodnutím zo dňa 25. 01.
2016 správca dane opätovne rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona
č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Daňová kontrola sa prerušila odo dňa

27. 01. 2016. Oznámením zo dňa 12. 09. 2016 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 09. 09. 2016 pominuli
dôvody prerušenia daňovej kontroly a bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 13.
09. 2016, predmetom ktorej bolo oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z daňovej kontroly.

7. Ďalším rozhodnutím zo dňa 14. 09. 2016 správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa

§ 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Daňová kontrola sa prerušila odo dňa 19. 09. 2016 do dňa
ukončenia daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až jún 2014,september 2014 a október 2014 u daňového subjektu S. Q.. Oznámením zo dňa 01. 08. 2017 správca
dane žalobcovi oznámil, že dňa 24. 07. 2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Súčasťou spisu je úradný záznam, ako aj protokol z daňovej kontroly vykonanej u H. R., s. r. o., právny

nástupca SLOVRESPO, s.r.o. pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 - marec
2012, máj 2012 - december 2012, január 2013 - jún 2013, protokol z daňovej kontroly žalobcu z dane
z pridanej hodnoty za január 2015, a tiež zmluva o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách,
ako aj zápisnica o ústnom pojednávaní s Z. S., E. U., C. D., D. P., P. J.. Ďalej súčasťou spisu je aj
odpoveď na dožiadanie pobočky DÚ Bratislava, protokol z daňovej kontroly vykonávanej u spoločnosti

Kmeťo Services s.r.o. za mesiace január - jún 2014, protokol o určení dane podľa pomôcok v spoločnosti
Montieri s. r. o., zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ako aj kópie faktúr,
pričom dodávateľom v roku 2012 bola spoločnosť OCELLO s. r. o., MEDER s. r. o. (faktúry vystavené
v septembri 2012 na kuracie rezne BR 2 kg - 22.000 kg, resp. 20.864 kg, resp. 21.996 kg, resp. 20.960
kg), MONTIERI s.r.o. (nesprávne uvedené obchodné meno na faktúrach, v obchodnom registri Montieri
s. r. o.) a CORSANO s.r.o. (nesprávne uvedené obchodné meno na faktúrach, v obchodnom registri

Corsano s.r.o.) - faktúry vystavené v októbri 2012 na kuracie prsia množstvo 8.664 kg dňa 30. 10. 2012,
kuracie prsia množstvo 22.000 kg dňa 30. 10. 2020, kuracie prsia množstvo 21.996 kg dňa 23. 10. 2012,
a tiež v mesiaci september 2012.

Následne bol spísaný úradný záznam o postúpení dokumentov z KÚFS a ďalšie, postúpené žalovaným,

týkajúce sa štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

8. Dňa 01. 08. 2017 správca dane realizoval oznámenie - vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v
rámci výkonu daňovej kontroly dane z priznanej hodnoty, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 10. 08.
2017. Okrem toho bol spísaný úradný záznam o požiadavke žalobcu nahliadnuť do spisu a o tom, že sa

uskutoční v mesiaci september, dátum bude dohodnutý telefonicky.

9. Správca dane dňa 21. 08. 2017 vydal protokol, v ktorom za október 2012 uviedol, že žalobca si uplatnil
právo na odpočítanie dane okrem iných aj z nákupu kuracieho mäsa uskutočnený od dodávateľa H. R.,
s.r.o., na základe faktúr, bližšie špecifikovaných v protokole na č.l. 110, 111 a 112 a Konex Sk plus, s.r.o.,

na základe faktúr, bližšie špecifikovaných v protokole na č.l. 112. Súčasťou protokolu bola aj výzva na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorú žalobca prevzal dňa 25. 08. 2017 a písomné
vyjadrenie zaslal dňa 18. 09. 2017. Dňa 06. 12. 2019 sa uskutočnilo nazretie do spisu, o čom bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

Dňa 24. 01. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo prerokovanie
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Následne dňa 14. 02. 2020 bolo doručené
aj ďalšie písomné vyjadrenie žalobcu a správca dane realizoval žiadosť o zaslanie protokolov z
vykonaných daňových kontrol a po ich doručení bola spísaná dňa 12. 08. 2020 ďalšie zápisnica o
ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu - prerokovanie

pripomienok uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100261383/2020 a v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 100261589/2020 a doručeného vyjadrenia dňa 14. 02. 2020. Ďalšia zápisnica o
ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 12. 08. 2020, týkajúca sa prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 01. 2020.

10. Rozhodnutím č. 101348265/2020 zo dňa 24. 08. 2020 správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č.
563/2009 Z. z. určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi rozdiel v sume 744.480,90 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani
zpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieoktóber2012zosumy769.887,08eurnasumu25.406,18eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100295544/2021 zo dňa 22. 02. 2021 podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z.“), rozhodnutie
Daňového úradu Nitra číslo 101348265/2020 zo dňa 24. 08. 2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume
744.480,90 eur tým, že znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 769.887,08 eur na sumu 25.406,18
eur, žalobcovi, (ďalej v texte aj „daňový subjekt“), potvrdil.

12. V odôvodnení žalovaný poukázal na napadnuté rozhodnutie, ako aj odvolanie a ustálil, že daňová

kontrola dane z pridanej hodnoty bola vykonaná v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku, na základe
Poverenia na výkon daňovej kontroly č. 2912295/2014 zo dňa 18. 06. 2014, zahájená bola spísaním
Zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 27. 06. 2014. Daňová kontrola bola prerušená na základe
oznámení o prerušení daňovej kontroly v období od 06. 03. 2015 do 07. 05. 2015, v období od 19.
06. 2015 do 04. 01. 2016, v období od 27. 01. 2016 do 09. 09. 2016 a v období od 19. 09. 2016 do
24. 07. 2017. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly boli žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových

informácií a konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorou bolo ukončenie
daňovej kontroly u daňového subjektu S. Q.. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania z úradnej
moci preskúmal aj dodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly deklarovanej § 46 ods. 10 daňového
poriadku, pričom zistil, že správca dane aj napriek viacnásobným prerušeniam daňovej kontroly, lehotu
na výkon daňovej kontroly dodržal. Žalovaný ďalej preskúmaním zistil, že správca dane zaslaním MVI

preveroval intrakomunitáme dodanie tovaru daňovým subjektom do iného členského štátu (ČR). Z
odpovedí na MVI vyplynulo, že jednotlivé spoločnosti, ktoré zabezpečovali prepravu tovaru od daňového
subjektu k odberateľovi (AB FOOD, s.r.o.), výpoveďami svedkov a predloženými dokladmi, potvrdili
uskutočnenie zdaniteľných plnení (pre AB FOOD, s.r.o.). Aj napriek tomu, že zahraničnej daňovej
správe sa z dôvodu nekontaktnosti spoločnosti AB FOOD, s.r.o. nepodarilo zahájiť daňovú kontrolu,

intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu medzi daňovým subjektom a spoločnosťou
AB FOOD, s.r.o. bolo na základe dokladov, ktoré mala zahraničná daňová správa k dispozícii, potvrdené.
Skutočnosti vyplývajúce z odpovedí na MVI nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly.

13. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si v

kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 720.329,30 eura z
dodávateľských faktúr č. 1210367 zo dňa 01. 10. 2012, č. 1210368 zo dňa 01. 10. 2012, č. 1210369
zo dňa 01. 10. 2012, č. 1210370 zo dňa 02. 10. 2012, č. 1210371 zo dňa 03. 10. 2012, č. 1210372 zo
dňa 03. 10. 2012, č. 1210373 zo dňa 04. 10. 202, č. 1210375 zo dňa 05. 10. 2012, č. 1210376 zo dňa
05. 10. 2012, č. 1210378 zo dňa 08. 10. 2012, č. 1210379 zo dňa 08. 10. 2012, č. 1210380 zo dňa

08. 10. 2012, č. 1210381 zo dňa 09. 10. 2012, č. 1210382 zo dňa 09. 10. 2012, č. 1210384 zo dňa 10.
10. 2012, č. 1210385 zo dňa 10. 10. 2012, č. 1210386 zo dňa 11. 10. 2012, č. 1210387 zo dňa 11. 10.
2012, č. 1210388 zo dňa 11. 10. 2012, č. 1210389 zo dňa 11. 10. 2012, č. 1210390 zo dňa 12. 10. 2012,
č. 1210391 zo dňa 12. 10. 2012, č. 1210392 zo dňa 12. 10. 2012, č. 1210393 zo dňa 15. 10. 2012,
č. 1210394 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210395 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210396 zo dňa 15. 10. 2012,

č. 1210397 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210398 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210399 zo dňa 16. 10. 2012,
č. 1210400 zo dňa 16. 10. 2012, č. 1210401 zo dňa 17. 10. 2012, č. 1210402 zo dňa 17. 10. 2012,
č. 1210403 zo dňa 18. 10. 2012, č. 1210406 zo dňa 18. 10. 2012, č. 1210407 zo dňa 19. 10. 2012,
č. 1210408 zo dňa 19. 10. 2012, č. 1210409 zo dňa 19. 10. 2012, č. 1210410 zo dňa 22. 10. 2012,
č. 1210411 zo dňa 22. 10. 2012, č. 1210412 zo dňa 22. 10. 2012, č. 1210413 zo dňa 22. 10. 2012, č.

1210415 zo dňa 23. 10. 2012, č. 1210416 zo dňa 23. 10. 2012, č. 1210417 zo dňa 24. 10. 2012, č.
1210418 zo dňa 24. 10. 2012, č. 1210419 zo dňa 24. 10. 2012, č. 1210421 zo dňa 26. 10. 2012, č.
1210422 zo dňa 26. 10. 2012, č. 1210423 zo dňa 26. 10. 2012, č. 1210424 zo dňa 26. 10. 2012, č.
1210425 zo dňa 27. 10. 2012, č. 1210427 zo dňa 29. 10. 2012, č. 1210428 zo dňa 29. 10. 2012, č.
1210429 zo dňa 30. 10. 2012, č. 1210430 zo dňa 30. 10. 2012, č. 1210432 zo dňa 31. 10. 2012, č.

1210433 zo dňa 31. 10. 2012, č, 1210434 zo dňa 31. 10. 2012, za dodanie tovaru (kuracie prsia BRAZIL
2kg. HZ Tr.A), od dodávateľa H. R., s. r. o., (ďalej len „R.“).

Spoločnosť Štepánek dňa 30. 07. 2014 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa
stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. Správca dane za účelom preverenia realizácie deklarovaných

obchodných transakcií požiadal dožiadaním zo dňa 05. 09. 2014 miestne príslušného správcu dane
dodávateľskej spoločnosti R. o zabezpečenia svedeckej výpovede konateľa spoločnosti p. H. R.. Z
odpovede na dožiadanie, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 15. 10. 2014 vyplynulo, že konateľ
spoločnosti p. H. R. v odpovediach na otázky správcu dane uviedol, že predmetom činnosti spoločnostiv kontrolovanom zdaňovacom období bola maloobchodná a veľkoobchodná činnosť s potravinami,
prepravná činnosť a prenájom nehnuteľností. Pri predaji spoločnosti boli všetky doklady odovzdané
novému majiteľovi p. R.. K obchodnej spolupráci s daňovým subjektom p. H. R. uviedol, že s daňovým

subjektom v rokoch 2012 až 2014 obchodoval, dodával mu kuracie mäso v rôznych množstvách. Tovar
bol pred predajom skladovaný na adrese Nitrianske Pravno č. 1200, preprava tovaru bola realizovaná
buď vlastnými motorovými vozidlami alebo vozidlami daňového subjektu. Pán H. R. vystavenie faktúr
pre daňový subjekt, ich evidenciu, úhradu cez bankový účet a odvedenie dane z pridanej hodnoty,
potvrdil. Taktiež uviedol mená osôb, ktoré s tovarom manipulovali a mená osôb, ktoré tovar prepravovali.

K obchodnej činnosti s dodávateľskou spoločnosťou a spôsobu dodania tovaru sa vyjadril tiež konateľ
daňového subjektu, ktorý bol pri svedeckej výpovedi prítomný. Spoločnosť R. bola dňa 28. 07. 2014
zrušená a vymazaná z obchodného registra z dôvodu zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa
stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., ktorá bola dňa 14.05.2015 vymazaná z obchodného registra ex
offo z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou K-2 - R-A, s. r. o., ktorá bola dňa 02. 06. 2015 zrušená.
Správca dane na základe zistených skutočností požiadal dňa 05. 09. 2014 o preverenie deklarovaných

zdaniteľných plnení medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Štepánek. miestne príslušného správcu
dane nástupníckej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o.. Z odpovedi na dožiadanie, ktorá bola správcovi
dane doručená dňa 25. 09. 2014 vyplynulo, že spoločnosť na adrese sídla nesídli, je nekontaktná.
spoločnosť nemá splnomocneného zástupcu, bolo jej zrušené živnostenské oprávnenie a jej konateľ
bol právoplatne odsúdený za majetkový trestný čin. Pán E. R., ktorý bol zapísaný v období od 13.

05. 2013 do 06. 02. 2014 ako konateľ spoločnosti, je bezdomovec, ktorý do zápisnice o ústnom
pojednávaní spísanej správcom dane uviedol, že spoločnosť nepozná a žiadne účtovné doklady
nemá. Správca dane v rozhodnutí uviedol tiež skutočnosti, ktoré boli zistené nahliadnutím do spisu
spoločnostiR.,pričomakodôkazpoužilprotokolzdaňovejkontrolyč.268885/2015.Predmetomdaňovej
kontroly bolo preverenie obchodných vzťahov medzi spoločnosťou R. (dodávateľ daňového subjektu)

a dodávateľskými spoločnosťami Bewis, s.r.o., M-L s.r.o., SAPETIUS, s.r.o., SUSS, s.r.o., ASSORO,
s.r.o., COKER, s.r.o., FAMAX, s.r.o., INTEC - VH, s.r.o., JET LET spol. s r.o., RINOR, s.r.o., ROFOC,
s.r.o., RENEGAR s.r.o. (od 23. 05. 2013 Ro.Li. s.r.o.), FAMAX plus s.r.o., OPTAR, s.r.o., AIRBORNE
s.r.o. (úradný záznam č. 101672960/2017 zo dna 01. 08. 2017). Správca dane ďalej v súvislosti
s deklarovanými dodávkami kuracieho mäsa preveroval na Regionálnej veterinárnej a potravinovej

správe Bratislava registráciu prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, dodávateľov spoločnosti R..
Jednalo sa o spoločnosti RENEGAR s.r.o., OPTAR, s.r.o., a AIRBORNE s.r.o. Z odpovede vyplynulo,
že uvedené spoločnosti nie sú registrované ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov. Správcovi
dane boli odstúpené z KÚFS zápisnice o podaní vysvetlenia, spísané s bývalým konateľom spoločnosti
Pyrosafestol,s.r.o.,p.D.R..ktorýjeosobou,ktorejp.H.R.odpredalspoločnosť.PánD.R.savpodaných

vysvetleniach vyjadril k dôvodom kúpy spoločnosti, k jej činnosti a realizácii obchodov. Správcovi
dane bola predložená tiež zápisnica o podaní vysvetlenia, spísaná s p. E. R., posledným konateľom
spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že konateľom spoločnosti sa stal na
základe oslovenia neznámym mužom, od ktorého mu bola za podpísanie listín pred notárom odovzdaná
finančná hotovosť. Ďalej uviedol, že o spoločnosti nemá žiadnu vedomosť, doklady spoločnosti

nemá a ani nevykonal za spoločnosť žiadne úkony. Žalovaný vo svojom odôvodnení konštatoval, že
správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že uskutočnenie zdaniteľných plnení
spoločnosťou R. nebolo preukázané, avšak vykonané dokazovanie preukazuje skutočnosť, že uvedené
subdodávateľské spoločnosti slúžili na zakrývanie podvodov s DPH ako deklarovaní dodávatelia pre iné
spoločnosti - ich odberateľov. Správca dane vyslovil záver, že uplatnením práva na odpočítanie dane v

sume 720.329,30 eur z dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou R., daňový subjekt porušil §
49 ods. 1 a § 51 ods. 1. v nadväznosti na § 49 ods. 2 a § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

14. Ďalej správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si v
kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 24.151,60 eura z dodávateľských

faktúr č. 1210374 zo dňa 04. 10. 2012, č. 1210420 zo dňa 24. 10. 2012 za dodanie tovaru (kuracie rezne
BR) od dodávateľa Konex SK plus s.r.o.

Spoločnosť dňa 02. 06. 2016 zmenila názov na NUBAKO s.r.o. a sídlo na Karpatské námestie 10A,
Bratislava. Správca dane si za účelom preverenia deklarovaných obchodných vzťahov vyžiadal v

priebehu miestneho zisťovania vykonaného dňa 23. 09. 2014 v spoločnosti Konex SK plus s.r.o.
doklady spoločnosti, preukazujúce zrealizované zdaniteľné plnenia v prospech daňového subjektu.
Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti p. E. H. v odpovediach na otázky správcu dane týkajúcich sa
nadobudnutia tovaru uviedla, že spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom mrazených výrobkov,ktoré dodávala aj daňovému subjektu. Potvrdila vystavenie faktúr a dodacích listov o dodávke tovaru, ich
zaevidovanie v účtovnej evidencii, bezhotovostnú úhradu faktúr a odvedenie dane z pridanej hodnoty.
Ďalej uviedla, že spoločnosť využívala skladové priestory v spoločnostiach Mraziarne Nitra a Terno NR,

s.r.o., Nitra. Podľa predložených dokladov spoločnosť nakúpila tovar od spoločnosti OCELLO s. r. o.,
MEDER s. r. o., Montieri s. r. o., TC Group, s.r.o., Kajal a EXMATIC, s.r.o. Dopravu tovaru zabezpečovali
dodávatelia, pri preberaní tovaru boli prítomní skladníci, za spoločnosť bol prítomný vodič. Správca dane
v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 12/2004
a 01/2015 uskutočnil dňa 10. 09 2015 ústne pojednávanie s p. Q. H., konateľom spoločnosti Konex SK

plus s.r.o., ktorý v odpovediach na otázky správcu dane do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že
hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola obchodná činnosť s potravinárskym tovarom, spoločnosť
využíva distribučný sklad v Prievidzi a v mraziarňach Sládkovičovo, je registrovaná na RVPS v Prievidzi
a Galante. Pán Q. H. obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom potvrdil a ďalej uviedol, že všetky
činnosti s vyskladňovaním tovaru pre daňový subjekt zabezpečoval zamestnanec mraziarni na základe
uzatvorenej zmluvy a pokynov. Žalovaný ďalej konštatoval vo svojom odôvodnení, že správca dane

v rozhodnutí uviedol aj skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly vykonanej na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. až 4. štvrťrok 2012 a za 1. až 4. štvrťrok 2013 v spoločnosti Montieri
s. r. o. Výsledkom preverovaní bola skutočnosť, že sa jedná o spoločnosť, ktorá so správcom dane
nekomunikuje a sídli na virtuálnom sídle. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nazrel do spisu
spoločnosti Corsano s.r.o., pričom z odpovede na dožiadanie zistil, že sa jedná o spoločnosť, ktorá na

adrese sídla nesídli, konateľom spoločnosti je občan maďarskej republiky a zásielky doručované na
adresu konateľa sa vrátili správcovi dane s označením „adresát neznámy“. Z nazretia do protokolu z
daňovej kontroly, vykonávanej u dodávateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. v spoločnosti TC Grupe,
s.r.o. vyplynulo, že daňový subjekt nepredložil k daňovej kontrole žiadne účtovné doklady a konateľ
spoločnosti, občan bulharskej republiky je na adrese trvalého bydliska neznáma osoba. Z dokladov,

ktoré správcovi dane poskytol KUFS vyplynulo, že konateľ spoločnosti p. Q. B. (konateľ spoločnosti TC
Grupe, s.r.o. od 09. 10. 2009 do 09. 07. 2014) potvrdil, že spoločnosť obchodovala s kuracím mäsom.
Pani O. Q., ktorá bola taktiež konateľkou spoločnosti uviedla, že spoločnosť pre nezhody konateľov bola
odpredaná spoločnosti P. Services s.r.o., či boli spoločnosti odovzdané pri predaji aj doklady, uviesť
nevedela. Pán A. P., konateľ spoločnosti Kmeťo Services s.r.o., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,

že spoločnosť Kmeťo Services s.r.o. nepozná, nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť kúpil a bol jej
konateľom a žiadne doklady spoločnosti k dispozícii nemá. Na základe zistených skutočností správca
dane skonštatoval, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov zo strany spoločnosti Konex SK plus s.r.o.
a jeho dodávateľov a subdodávateľov nebolo preukázané, avšak vykonané dokazovanie preukazuje
skutočnosť, že tieto spoločnosti slúžili na zakrývanie podvodov s DPH ako deklarovaní dodávatelia pre

iné spoločnosti - ich odberateľov. Správca dane vyslovil záver, že uplatnením práva na odpočítanie dane
v sume 24.151,60 eura od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. porušil daňový subjekt § 49 ods. 1 a § 51
ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 a § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

15. Následne správca dane oboznámil daňový subjekt s priebežnými výsledkami daňovej kontroly

Oboznámením, ku ktorým sa daňový subjekt písomne vyjadril dňa 10. 08. 2017. Správca dane na
základe požiadavky daňového subjektu, o zabezpečenie svedeckých výpovedí zamestnancov skladu,
nahliadol do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej u daňového subjektu za
zdaňovacie obdobie marec 2015, pričom ako dôkaz použil zápisnice o ústnych pojednávaniach,
ktorých predmetom boli svedecké výpovede zamestnancov spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.

Jednalo sa o svedecké výpovede p. Z. S.. p. E. U.. p. C. D.. p. D. P. a p. P. J.. Svedkovia
vo svojich výpovediach uviedli informácie najmä o skladovaní a manipulácii s tovarom pre daňový
subjekt, o spôsobe komunikácie s daňovým subjektom, ktorý im poskytoval informácie o jednotlivých
pohyboch mrazeného mäsa do skladu a zo skladu spravidla e-mailom (dátum, druh tovaru, množstvo,
evidenčné čísla vozidiel), o disponovaní sprievodných dokladov k mrazenému mäsu (dodacie listy,

medzinárodné nákladné listy), o vedení skladovej evidencie. Svedkovia tiež uviedli spôsob vedenia
skladovej evidencie, pôvod tovaru uviedli z Brazílie. Správca dane k svedeckým výpovediam uviedol,
že vyjadrenia zamestnancov spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo ako dôkazy pre preukázanie
práva na odpočítanie dane ako i preukázanie uskutočnenia jednotlivých zdaniteľných transakcií, ktoré sú
predmetom kontroly sú nepostačujúce, vzhľadom na ich obsah a uvádzanie všeobecných skutočností.

Správca dane na základe vykonanej kontroly vypracoval dňa 21. 08. 2017 protokol z daňovej kontroly,
ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa
25. 08. 2017. Daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 18. 09. 2017 vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole a správca dane prerokoval pripomienky k protokolu v rámci ústneho pojednávania, z ktoréhospísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. Daňový subjekt predložil správcovi dane dňa 11. 02. 2020
vyjadrenie k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní, ktoré správca dane prerokoval pri ďalšom ústnom
pojednávaní a následne na základe výsledkov daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu uplatnené

právo na odpočítanie dane v sume 744.480,90 eur. Mal pritom za to, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
skutočne v deklarovanom rozsahu aj týmito dodávateľmi uskutočnené (Štepánek, Konex SK plus s.r.o.).

16. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že vyjadrenie svedkov vo vzťahu k dodaniu

tovaru, ktoré podľa predložených faktúr vykonali jednotlivé dodávateľské spoločnosti v prospech
daňového subjektu, nemajú bez predloženia ďalších relevantných správcom dane overiteľných dôkazov,
vypovedaciu hodnotu (tvrdenie o niečom, čo nie je žiadnym iným, overiteľným spôsobom preukázané,
nie je možné v daňovom konaní použiť ako dôkaz). Daňový subjekt vyslovuje názor, že splnil všetky
zákonom požadované povinnosti, avšak žalovaný mal za to, že daňový subjekt pri uplatnený práva na
odpočítanie dane nesplnil podmienky deklarované v zákone o DPH (§ 49 v spojení s § 51 zákona o

DPH). Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s čl. 2 ods.
2 Ústavy SR. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné
postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec
vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcu dane chrániť záujmy štátu a obcí
a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Ohľadom dôkazného

bremenažalovanýuviedol,žedôkaznébremenojenadaňovomsubjekte.Primámejenevyhnutnéuniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom
stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane
z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži

na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia jednoznačne nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený (2Sžf/4/2009). Žalovaný ďalej v tejto súvislosti uviedol, že
platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie
preukázať. Správca dane pri preverovaní dokladov vedie dokazovanie v zmysle § 24 ods. 3 daňového

poriadku, pričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových
dôkazov. V procese dokazovania sa presúva dôkazné bremeno medzi správcom dane a daňovým
subjektom (platiteľom). Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že dodanie tovaru dodávateľmi
nebolo preukázané, a ani dodávatelia nepreukázali reálnosť zdaniteľných plnení, rozhodujúcich pre
uznanie odpočtu dane. Nárok na odpočítanie vzniká podľa znenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Daňový

subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na
ňom. Žalovaný zastal názor, že je potrebné, aby si daňový subjekt pri uzatváraní obchodných transakcií
preveroval svojich obchodných partnerov, čo nie je síce jeho povinnosťou, ale v prípade, ak si daňový
subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaných obchodov a v prípade

nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade,
keď daňový subjekt nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov medzi ním a jeho
dodávateľmi. Na základe uvedených skutočností žalovaný posúdil námietky daňového subjektu ako
nedôvodné.

17. K námietke daňového subjektu, že nemôže byť zodpovedný za subdodávateľské spoločnosti
žalovaný zdôraznil, že s vyjadrením daňového subjektu nemožno súhlasiť v tom, že nedisponuje
právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať subdodávateľov svojich dodávateľov, rozhodne však
má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, ktorý bude
predmetom jeho obchodných transakcií. Pokiaľ dodávateľ daňového subjektu nepreukáže realizáciu

obchodných transakcií, správca dane je oprávnený preveriť jeho subdodávateľa, za účelom získania
relevantných dôkazov.

Ohľadom námietky daňového subjekt týkajúcej sa účasti na podvodnom konaní uviedol, že správca
dane získal podozrenie, žeby daňový subjekt mohol byť účastníkom podvodného konania z dôvodu,

že dodávateľské resp. subdodávateľské spoločnosti sú spoločnosťami, ktoré boli po vykonaní
deklarovaných zdaniteľných plnení zlúčené resp. vymazané z obchodného registra, bývalý konatelia
spoločností sú nekontaktné osoby, čo znamená, že realizácia obchodných transakcií nebola žiadnym
spôsobom preukázaná. Okrem vystavených účtovných dokladov predložených daňovým subjektomnebolo žiadnym iným spôsobom preukázané, že tovar bol dodaný práve tými spoločnosťami, ktoré sú
uvedené na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný vyjadril názor, že daňový subjekt mohol byť súčasťou
reťazca, ktorého cieľom bolo odpočítanie dane za účelom optimalizácie výsledného vzťahu k štátnemu

rozpočtu. Podľa Judikatúry Súdneho dvora EÚ sa takýto prístup používa pri posudzovaní situácií, keď
platiteľ dane v rámci reťazovej transakcie vstúpi do obchodu, ktorý mohol byť resp. bol poznačený
podvodným konaním.

18. K námietke týkajúcej sa „že daňový subjekt poskytol súčinnosť počas daňovej kontroly“ žalovaný

uviedol, že uvedené mu explicitne vyplýva z § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku. Následne
žalovaný po posúdení spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolania daňového subjektu
konštatoval, že konanie správcu dane je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení
(daňového poriadku, zákona o DPH), pričom správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v
súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe

dani vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Čo sa týkalo predloženia relevantných dôkazov
(štandardných dokladov) žalovaný mal za to, že samotné preukázanie dodania tovaru len faktúrami
a iným listinným dôkazmi nie je postačujúce. Správca dane vychádzajúc zo zásady preferovania
skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom nebral do úvahy len platiteľom dane
deklarované účtovanie DPH na základe predložených účtovných dokladov, ale považoval za potrebné

získať čo najviac dôkazov, za účelom zistenia a overenia skutočnosti, resp. zistenia skutkového stavu
spôsobom, umožňujúcim objektívne rozhodnúť o veci. Daňový subjekt má povinnosť na jednej strane
daň priznať (bremeno tvrdenia) a povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť
dôkazného bremena nastáva vtedy, ak vzniknú pochybnosti správcu dane o tvrdeniach daňového
subjektu.Pokiaľniejemožnéudodávateľapreveriťdokladpredloženýdaňovýmsubjektomaskutočnosti

v ňom uvedené, tento doklad je nepreukázateľný. Žalovaný musel konštatovať, že nakoľko daňový
subjekt nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľmi
nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, daňovému subjektu nevzniklo zákonné právo
odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V ustanoveniach zákona o DPH
t. j. § 49 a § 51 ustanovuje podmienky, po splnení ktorých môže daňový subjekt daň odpočítať. Daňový

subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe vyššie uvedených faktúr, splnil iba jednu zo
základných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať, a to ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH - mal faktúry vyhotovené podľa § 71. Druhú zákonnú podmienku stanovenú v § 49 ods. 1 zákona
o DPH daňový subjekt nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľom tovaru vznikla daňová povinnosť
podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania tovaru, čím nebola naplnená ani podstata t.j. predmet

DPH. V súvislosti s uvedenými faktúrami správca dane požadoval predloženie relevantných dôkazov
o uskutočnení zdaniteľných obchodov, avšak daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie obchodov
žiadnou formou. Predložené dodávateľské faktúry sú len formálnym dôkazom dovršujúcim hmotno-
právne aspekty možnej realizácie zdaniteľného obchodu. Za súčasného stavu existujúcich dôkazov
absentujú práve tie dôkazy, ktoré by preukázali, že faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného práva na

odpočítanie dane sú vystavené na základe reálne uskutočneného dodania tovaru dodávateľmi. Ak si
totiž daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúrach, čiže
v deklarovanom rozsahu, a to práve osobami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný sa
preto stotožnil so záverom správcu dane, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane

nakoľko podmienky boli splnené len formálne.

Aj ďalšie námietky žalobcu žalovaný vyhodnotil za irelevantné, majúc pritom za to, že
správca dane, ako aj žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že tovar bol uskladnený v Mraziarňach a.s.
Sládkovičovo a ani skutočnosť, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre skladovanie tovaru-

komodity mäso. To, že tovar bol uskladnený v Mraziarňach a.s. Sládkovičovo nepreukazuje, kto je
majiteľom resp. dodávateľom uskladneného tovaru. K otázke dokazovania opätovne žalovaný zdôraznil,
že preverovaním bolo zistené, že obchodné transakcie predloženými faktúrami sa neuskutočnili tak, ako
to deklaroval samotný daňový subjekt. Práve naopak, správca dane preverovaním zistil, že jednotlivé
dodávateľské spoločnosti so správcom dane nekomunikujú (nekontaktné, výmaz ex offo). Žalovaný

sa preto stotožnil s názorom správcu dane v tom, že v konkrétnom posudzovanom prípade nebola
naplnená základná skutková podstata podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého právo
odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný zaplatiť, daň z tovarov a služieb,ktoré využije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže
odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré
sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Z uvedeného je zrejmé, že konaním daňového subjektu došlo k

porušeniu jednotlivých ustanovení zákona o DPH (§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/
zákona o DPH), keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie deklarovaných dodávateľských faktúr.

V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01.
1999 a zdôraznil, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd SR pritom nevyžadujú, aby na každý argument

účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre
rozhodnutie v danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď.

19. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
postupoval v zmysle platných právnych predpisov, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností

potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

20. Žalobca v žalobe zo dňa 21. 04. 2021, doručenej dňa 07. 05. 2021, sa domáhal preskúmania a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100295544/2021 zo dňa 22. 02. 2021 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Nitra č. 101348265/2020 zo dňa 24. 08. 2020, pričom v bode III. žaloby poukázal na
svoje odvolanie a v bode IV. rozvinul argumentáciu, týkajúcu sa vysporiadania sa s jeho odvolaním, čo

považoval za nezákonné.

21. Mal za to, že v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní
alebo na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňového konania, ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií a záznamov ním vedených. Súdy sa pritom
stotožňujú s obranou daňových subjektov, ktorá spočíva v tom, že nie je možné požadovať od daňového
subjektu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe
stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Zdôraznil,
že daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne

právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto právna skutočnosť bola v daňovom konaní zo strany
žalobcu riadne preukázaná. Termín dodať tovar presahuje obsah termínu odovzdať tovar. Dodávku
tovaru možno uskutočniť aj mimo rámec faktického (technického) odovzdania tovaru kupujúcemu, napr.
zmluvne poskytnutá možnosť nakladať s tovarom v určenom mieste. V takom prípade nedochádza k
faktickému odovzdaniu tovaru, ale jeho dodaniu v zmysle splnenia povinnosti tovar dodať. Poukázal na

to, že v danom prípade sa jedná o zákonné ustanovenie, ktoré vychádzajú z konceptu tzv. ekonomického
vlastníctva, ktoré nie je možné zamieňať s vlastníctvo v zmysle Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžfk/5/2018 bod 40. Keďže bolo preukázané dodanie
tovaru žalobcovi, tak v zmysle a v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniklo platiteľovi
aj právo odpočítať daň z tovaru. Zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok na vznik práva na

odpočítanie dane, ktoré treba splniť kumulatívne (existencia platiteľa dane a vznik daňovej povinnosti).
Tieto podmienky žalobca v celom rozsahu splnil. Zároveň dal do pozornosti vypracovaný znalecký
posudok č. 3/2019 zo dňa 19. 02. 2019, konkrétne otázku č. 10 a poukázal na názor NS SR v rozhodnutí
sp. zn. 5Sfž/22/2016, ako aj dal do pozornosti otázku č. 11.

22. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na rozsudku ESD C-131/13, C-163/13, C-164/13 a mal za to,
že správca dane musí na základe objektívnych okolností preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť,
že svojimi obchodnými transakciami sa stane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu.

23. Žalobca žiadny podvod nespáchal a správca dane a ani žalovaný nepomenovali objektívne

skutočnosti, ktoré by mali preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa týmto nadobudnutím
tovaru alebo prijatím týchto služieb stane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu.
Žalobca zdôraznil, že všetky subjekty, s ktorými v danom období obchodoval vykonávajú alebo v čase
realizácie obchodných transakcií vykonávali riadnu hospodársku činnosť a obchodné transakcie riadnepotvrdili. Opätovne pritom poukázal na znalecký posudok, otázky č. 8, 9 a mal za to, že z odborného
posúdenia možno jednoznačne vyvodiť záver, že daň uvedená v dodávateľských faktúrach, ktoré boli
predmetom daňovej kontroly a ktoré sú vyššie uvedené, bola žalobcovi riadne zaplatená. Ak niektorý z

preverovanýchsubjektovdaňneodviedol,vzmyslezáverovznaleckéhoposudku,vytvoriltakdaňovýdlh.
Logicky z toho vyplýva, že pokiaľ aj nejaký iný daňový subjekt nesplnil zákonom stanovenú povinnosť,
toto musí byť predmetom daňovej kontroly u daňového subjektu a nie u žalobcu.

24. Žalobca sa teda nedopustil žiadneho zákonného pochybenia a nezískal ani žiadnu daňovú výhodu.

Poukázaltiežnato,žepokiaľsprávcadanezistilporušeniezákonaunejakéhoinéhodaňovéhosubjektu,
potom je potrebné vykonať kontrolu u tohto daňového subjektu a zodpovednosť vyvodzovať voči tomuto
daňovému subjektu a neprenášať zodpovednosť iného subjektu na kontrolovaný daňový subjekt. Zotrval
na svojich tvrdeniach, že v daňovom konaní zaobstaral dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukázali
uskutočnené zdaniteľné plnenia tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní. Okrem toho mal za to, že
pristupoval k jednotlivým obchodným transakciám s potrebnou odbornou starostlivosťou a v súlade so

zákonom. Mohol použiť pri realizovaných obchodných transakciách len tie zákonné prostriedky, ktoré
mu zákon umožňuje použiť.

25. V závere zhrnul, že nezákonný postup vidí v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou ako
a čím žalobca porušil zákon. Je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonným

rozhodnutím z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pre rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a obsahom
spisov a to z nasledovných dôvodov.
Rozhodnutie žalovaného je zmätočné, najmä s prihliadnutím na vykonané dôkazy a ich hodnotenie
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s ktorými si logicky odporuje. Žalovaný a správca dane

neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech
žalobcu a na vysvetlenia žalobcu podané v daňovom priznaní, neprihliadli. Rozhodnutie neobsahuje ani
jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného.
Ani žalovaný ani správca dane nepredložili nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenia vyplývajúce
z obchodných prípadov deklarovaných prostredníctvom faktúry a iných poskytnutých dôkazov počas

daňovej kontroly a následného daňového konania nebolo žalobcovi poskytnuté a žalobcom poskytnuté
tak, ako to uviedol.
Správca dane sa pri výkone kontroly musí držať daňových zásad hodnotenia dôkazov, spôsobu
dokazovania, rozsahu kontroly. Žalobca je presvedčený, že dôkazné prostriedky, ktorých predloženie
počas daňovej kontroly zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a správca dane získali

vlastnou činnosťou, všetky svedčia o objektívnej skutočnosti - zdaniteľných obchodoch žalobcu.
Namietal trvanie daňovej kontroly, pričom poukázal na to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly musí
spĺňaťpožiadavkunevyhnutnosti,primeranostiaúčelnosti,pričomsamotnéprerušeniekontrolymusíbyť
v súlade so zákonom č. 442/2012 Z. z., ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ. Najmä poukázal
na to, že počas prerušenia daňovej kontroly vykonával správca dane úkony a to ústne pojednávania zo

dňa 09. 05. 2016 a zo dňa 01. 06. 2016.
V poslednom rade vytýkal porušenie neutrality DPH, ktorú preukázateľne zaplatil v dodávateľských
faktúrach za účelom svojho podnikania.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 11. 2021 uviedol, že žalobca v priebehu daňovej
kontroly, ako aj vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by vyvrátili závery

správcu dane a dodávateľmi nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, žalobcovi nevzniklo
zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ustanovenia
zákona o DPH - § 49 a § 51 ustanovujú podmienky, po splnení ktorých môže žalobca daň odpočítať.
Žalobca tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe vyššie uvedených faktúr, splnil iba jednu zo
základných podmienok, oprávňujúcich si daň odpočítať. Druhú zákonnú podmienku stanovenú v § 49

ods. 1 zákona o DPH, daňový subjekt nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľom tovaru vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, z titulu dodania tovaru, čím nebola naplnená
ani podstata t.j. predmet DPH. Žalovaný aj naďalej zastal názor, že ak si žalobca uplatňuje právo na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody bolireálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúrach, čiže v deklarovanom rozsahu, a to práve
osobami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný preto konštatoval, že správca dane pri
výkone daňovej kontroly, ako aj vydania rozhodnutia postupoval v súlade s ustanoveniami hmotno-

právnych, ako aj procesných ustanovení, a na základe výsledku daňovej kontroly vydal rozhodnutie, v
ktorom explicitne uviedol skutočnosti resp. úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, pričom získané
dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný bol toho názoru,
že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci (zaslané výzvy,

ústne pojednávania, predvolania na výsluch svedka, dožiadanie, nahliadnutie do spisu a pod.) s
cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom postupoval v súlade s § 24 ods.
4 daňového poriadku. Poukázal na zistenia správcu dane, týkajúce sa spoločnosti R. (podrobne
uvedené v rozhodnutí), a to, že spoločnosť zanikla, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť
SLOVRESPO, ktorá bola ex offo vymazaná z obchodného registra, jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť K-2-R-A, ktorá bola zrušená (dňa 02. 06. 2015). Podľa zistení správcu dane konateľ

spoločnosti SLOVRESPO je osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za majetkový trestný čin; jedná sa
o bezdomovca, ktorý nedisponuje účtovnými dokladmi spoločnosti; jedná sa o nekontaktnú spoločnosť.
Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že konateľ spoločnosti R., p. H. R., vo svojej svedeckej
výpovedi potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení (popísal predmetné plnenie), avšak svoje tvrdenia
žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. Ďalej preverovaním zistil, že subdodávateľské spoločnosti

ako RENEGAR s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, IČO 46 464 409, OPTAR, s.r.o., SNP 7/17, Nová
Dubnica, IČO 45 965 935 a AIRBORNE s.r.o., Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, IČO 44 873
935 (dodávatelia spoločnosti R.), neboli registrované ako prevádzkovatelia potravinových podnikov.
Z uvedeného bolo zrejmé, že uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťou R. nebolo preukázané,
avšak vykonané dokazovanie preukazuje skutočnosť, že uvedené subdodávateľské spoločnosti slúžili

na zakrývanie podvodov s DPH, ako deklarovaní dodávatelia pre iné spoločnosti - ich odberateľov. V
súvislosti so spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. zistil, že táto nakúpila tovar od spoločnosti Montieri
s. r. o., ktorá je nekontaktná, má virtuálne sídlo spoločnosti; že spoločnosť Corsano s.r.o. taktiež na
adrese sídla spoločnosti nesídli; konateľom je občan Maďarska, ktorý so správcom dane nekomunikuje;
že spoločnosť TC Grupe, s.r.o. má konateľa spoločnosti občana Bulharskej republiky, jedná sa o

neznámu osobu; že bývalý konateľ spoločnosti p. Q. B. (konateľ spoločnosti TC Grupe, s.r.o.) potvrdil
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, pričom p. O. Q., ktorá bola taktiež konateľkou spoločnosti sa
zreteľne vyjadrila, že spoločnosť pre nezhody konateľov bola odpredaná spoločnosti P. Services s.r.o.,
ale to, či boli spoločnosti odovzdané pri predaji aj doklady, uviesť nevedela. Podľa zistení správcu
dane, sa mal stať novým konateľom predmetnej spoločnosti p. A. P., ktorý o tom, že je konateľom

uvedenej spoločnosti nemal vedomosť (vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť Kmeťo
Services s.r.o. nepozná, nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť kúpil a bol jej konateľom, žiadne
doklady spoločnosti k dispozícii nemá). Na základe zistených skutočností bolo možné skonštatovať, že
uskutočnenie zdaniteľných obchodov zo strany spoločnosti Konex SK plus s.r.o. a jeho dodávateľov a
subdodávateľov nebolo preukázané.

27. K vypracovanému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že „Znalecký posudok č. 3/2019 zo dňa
19. 02. 2019 vo veci posúdenia problematiky DPH“, vypracoval Ing. E. B., znalec v odbore ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Posudok bol vypracovaný dňa 19. 02. 2019 a ako je
v ňom uvedené, jeho účelom je „ objektívne zistenie skutkového stavu a posúdenia vo veci posúdenia

problematiky DPH“. Podkladmi pre vypracovanie posudku boli: Hlavné knihy spoločnosti CORAL, s r. o.,
Evidencia DPH (vstup a výstup), daňové priznanie k DPH za preverované zdaňovacie obdobie a pod.
Žalovanému, ale iste aj znalcovi a žalobcovi je určite zrejmé, že objektívny skutkový stav nie je možné
založiť len na účtovnej a daňovej evidencii. Práve z dôvodu, že v znaleckom posudku nie sú zohľadnené
skutočnosti zistené v priebehu dokazovania, poskytuje znalecký posudok len odpovede na otázky o

objeme obchodov týkajúcich sa nákupu a predaja kuracích pŕs, kuracie rezne, vyčíslenie zaplatenej
dane, výšku prijatých platieb, bilanciu zaplatenej dane, či formálny výklad zákona o DPH. Žalovaný
zopakoval, že v danej veci bola jednoznačne spochybnená opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných
plnení tak, ako bolo formálne deklarované prostredníctvom predložených dokladov v preverovanom
zdaňovacom období. Žalovaný uvádza, že tak ako správca dane, aj žalovaný v procese daňovej kontroly,

následného vyrubovacieho konania i odvolacieho konania, postupovali v súlade s ustanoveniami
daňového poriadku, postupovali podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránili záujmy štátu
a obcí a dbali pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných
osôb. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi a obsahom uvedenom rozhodnutí je pochopiteľnáz dôvodu, že v danej veci sleduje výhradne svoje záujmy (uplatnenie si práva na odpočítanie dane).
Akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia, nie sú dôkazom o tom, že určité
plnenie bolo reálne aj uskutočnené. V prípade žalobcu realizáciu obchodného prípadu preukázal

predložením listinných dôkazov iba jeden obchodný partner, a to žalobca, a teda nemožno skonštatovať,
že obchodná transakcia bola uskutočnená tak, ako to deklaruje žalobca na dokladoch, na základe
ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. K vyjadreniu žalobcu, že nakoľko sa správcovi dane
nepodarilo odstrániť svoje vlastné pochybnosti o skutočnom dodávateľovi, mal za to, že táto skutočnosť
nezakladá dôvod na upretie práva na odpočítanie dane žalovaný uviedol, že nakoľko obchodní partneri

žalobcu nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy o tom, že fakturované dodanie tovaru žalobcovi
skutočne aj dodali, vznikli pochybnosti správcu dane o osobe dodávateľa (dodávateľských spoločností).
Vzniknuté pochybnosti nie je povinný preukazovať správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu, pretože
správca dane v zmysle ustanovení daňového poriadku, vedie dokazovanie a preveruje skutočnosti
deklarované na predložených účtovných dokladoch ale žalobca, ktorý disponuje právom uplatniť si za
zákonom stanovených podmienok právo na odpočítanie dane, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že

si právo uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Žalovaný k namietanému rozsudku
NS SR dodal, že nakoľko žalobca nekonkretizuje, v ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať
najehoobchodnútransakciu,nebudekjehovyjadreniuzaujímaťstanovisko.Žalovanýďalejuviedol,žev
zmysle čl. 273, prvý odsek, Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu uložiť daňovým subjektom
iné povinnosti, ako sú uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho

výberu dane z pridanej hodnoty a na predchádzanie daňového podvodu.

28. Žalovaný, s vyjadrením žalobcu ohľadne dodávateľských resp. subdodávateľských spoločností,
nesúhlasil, nakoľko žalobca má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich subdodávateľov, ako aj na
pôvod tovaru, ktorý bude predmetom jeho obchodných transakcií. Pokiaľ dodávateľ žalobcu nepreukáže

realizáciu obchodných transakcií, správca dane je oprávnený preveriť jeho subdodávateľa, za účelom
získania relevantných dôkazov. Overenie obchodného partnera nie je povinnosťou žalobcu, ale v
prípade, ak si žalobca uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu, čo
v danom prípade preukázané nebolo.

29. Žalobca v podanej žalobe vzniesol opakovane námietky ohľade podvodného konania, pričom
poukázal na rozsudky ESD C-131/13, C-163/13 a C-164/13. Žalovaný k uvedenému opakované
uviedol, že správca dane preverovaním obchodných transakcií získal podozrenie, že žalobca mohol byť
účastníkom podvodného konania, a to z dôvodu, že dodávateľské resp. subdodávateľské spoločnosti

sú spoločnosťami, ktoré boli po vykonaní deklarovaných zdaniteľných plnení zlúčené resp. vymazané
z obchodného registra, bývalý konatelia spoločností sú nekontaktné osoby, čo znamená, že realizácia
obchodných transakcií nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Okrem vystavených účtovných dokladov
predložených žalobcom, nebolo žiadnym iným spôsobom preukázané, že tovar bol dodaný práve
tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný bol toho názoru, že

žalobca mohol byť súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo odpočítanie dane, za účelom optimalizácie
výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu. Podľa Judikatúry Súdneho dvora EÚ sa takýto prístup používa
pri posudzovaní situácií, keď platiteľ dane v rámci reťazovej transakcie vstúpi do obchodu, ktorý mohol
byť resp. bol poznačený podvodným konaním. Ako vyplýva zo spisového materiálu, niektoré zúčastnené
spoločnosti z reťazca (viď odôvodnenie rozhodnutia) neboli príslušnými orgánmi štátnej veterinárnej a

potravinovej správy Slovenskej republiky na účely obchodovania s potravinami živočíšneho pôvodu v
rozhodnom období registrovaní (v súvislosti s deklarovanými dodávkami kuracieho mäsa preveroval na
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava registráciu prevádzkovateľov potravinárskych
podnikov, dodávateľov spoločnosti R.. Jednalo sa o spoločnosti RENEGAR s.r.o., Klincová 37/
B, Bratislava, IČO 46 464 409, OPTAR, s.r.o., SNP 7/17, Nová Dubnica, IČO 45 965 935 a

AIRBORNE s.r.o., Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, IČO 44 873 935. Z odpovede vyplynulo,
že uvedené spoločnosti nie sú registrované ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov). V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy
nepreukazujú reálnosť dodania tovaru týmito spoločnosťami. Za danej dôkaznej situácie potom treba
prisvedčiť zisteniu správcu dane, že daňový subjekt/žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné

transakcie (dodanie tovarov) od deklarovaných spoločností. S poukazom na výsledky dokazovania
vykonaného správcom dane bol žalovaný toho názoru, že dodávateľom daňového subjektu/žalobcu v
zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu
deklarovaného, nepreukázaného dodania tovaru resp. služby daňovému subjektu/ žalobcovi, a pretonemohlo daňovému subjektu/ žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/63/2011 ako i ďalší rozsudok v konaní č. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR v konaní pod sp. III. ÚS 78/2011.

Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo
faktúre. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej
hodnotymávdaňovomkonanípreukázaťreálnevykonaniezdaniteľnéhoplneniakonkrétnymsubjektom,
resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky

nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodaní tovaru, ktorý mu
dodalaspoločnosťdeklarovanánafaktúracht.j.R.,KonexSKpluss.r.o.(akododávatelia),abypreukázal
nielen existenciu zdaniteľných plnení, ale aj ich skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľa, resp.
subdodávateľov. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako to
tvrdí žalobca. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií za preverované zdaňovacie
obdobie, na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a skonštatoval, že obchodné

transakcie (dodanie tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených
faktúrach. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania pochybnosti správcu dane
relevantnými správcom dane overiteľnými dôkazmi nevyvrátil. Žalovaný taktiež poukázal v súvislosti s
dôkazným bremenom na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I ÚS 269/2014-13.

Žalovaný tiež dodal, že je výlučne na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného
partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie dodanie tovaru preukázať predložením dokladov v
takomrozsahu,vakomtoodnehovyžadujesprávcadane,čoznamená,žesprávcadanezpredložených
dokladov nevie realizáciu obchodného prípadu preveriť, dostáva sa žalobca vinou svojho obchodného
partnera do dôkaznej núdze. Správca dane z dokladov, ktoré predložil žalobca nemal možnosť preveriť

skutočnosti deklarované na dokladoch v takom rozsahu, aby mohol vysloviť záver, že spoločnosť
dodala žalobcovi tovar v takom rozsahu, ako je to uvedené na vystavených dodávateľských faktúrach
(spoločnosti Štepánek, Konex SK plus). K dostatočnému zaobstaraniu dôkazov žalovaný uvádza, že
v priebehu daňovej kontroly naozaj nie je na mieste „produkovať“ dôkazy, ktoré má mať žalobca k
dispozícii už v momente, kedy si právo na odpočítanie dane uplatňuje. S tvrdením žalobcu, že je

povinný preukázať len pravdivosť svojich tvrdení však žalovaný plne súhlasí. Sám žalobca v podanom
daňovom priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr za
dodávku tovaru od uvedených dodávateľov. Je teda zrejmé, že jeho dôkazným bremenom je preukázať
pravdivosť svojich tvrdení. Žalovaný súhlasí s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť absolútne.
Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znáša správca dane. Žalovaný pripomína,

že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom.
Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu
dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť
týchto listinných dokladov spochybnená. Žalovaný, k predloženiu dostatočného množstva dokladov sa
podrobne vyjadril vo svojom odôvodnení rozhodnutia, ale na podporu opakovane uvádza, že samotné

preukázanie dodania tovaru len faktúrami a iným listinným dôkazmi nie je postačujúce, nakoľko faktúra
je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne
plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle
zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane
z tohto dokladu.

Čo sa týkalo žalobcom namietanej vady zmätočnosti rozhodnutia, z dôvodu nepresvedčivosti a
nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalovaný s touto námietkou nesúhlasil. Okrem toho mal za
preukázané,žesprávcadaneprivýkonedaňovejkontrolyvyhodnotilvšetkydôkazyazistenéskutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane v zmysle § 3 daňového poriadku. Správca dane viedol

dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne
zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.
Správcadanenevykonalibaformálnukontroludokladov,alezameralsapredovšetkýmnavecnéplnenie,
a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.

30. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú
zamietol.V. Ďalší priebeh súdneho konania

31. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 04. 03. 2022 uviedol, že v daňovom konaní preukázal reálne

nadobudnutie tovaru, materiálnu povahu obchodných transakcií a splnenie obidvoch podmienok pre
odpočet dane. Predložil všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnené zdaniteľné plnenia
a poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť pri výkone daňovej kontroly. K posudku dodal, že
bol vypracovaný za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a posúdenia problematiky DPH,
a preto bol toho názoru, že môže byť použitý ako dôkaz. Opätovne zdôraznil, že nemá žiadnych

subdodávateľov. Zotrval na svojom tvrdení, že žiadny podvod nespáchal a správca dane doposiaľ
nepomenoval objektívne skutočnosti, ktoré by mali jednoznačne preukázať, že žalobca vedel alebo
mal vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu
týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo
na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Rovnako tak poprel, že by získal
daňovú výhodu. Záverom poukázal na základné atribúty zákonnosti daňovej kontroly a jej prerušenia

vo všeobecnej rovine.

32. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

33. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 13. 09. 2022, za účasti konateľa

žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 02. 2021 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa

ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

35. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnomdo31.12.2012(tedaivkontrolovanomzdaňovacomobdobíoktóber2012),predmetomdaneje
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na

odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť

faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej

povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania žalovaného a správcu dane), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie

daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v znení do 31. 12. 2021 (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2021 (ktoré bolo účinné i v
čase rozhodovania správnych orgánov), ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

Podľa § 61 ods. 1 až 6 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť

skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku

2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené
finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
____________________

21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu

požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo

odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

37. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 563/2009
Z. z. daňového poriadku v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a to: či došlo k prerušeniu daňovej kontroly zákonným spôsobom,
či doba trvania daňovej kontroly neprekročila zákonom stanovenú lehotu a či správca dane správne

určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 744.480,90
eura tým, že znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 769.887,08 eura na sumu 25.406,18 eura,
keď neuznal opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného na základe faktúr č. 1210367 zo
dňa 01. 10. 2012, č. 1210368 zo dňa 01. 10. 2012, č. 1210369 zo dňa 01. 10. 2012, č. 1210370 zodňa 02. 10. 2012, č. 1210371 zo dňa 03. 10. 2012, č. 1210372 zo dňa 03. 10. 2012, č. 1210373 zo
dňa 04. 10. 202, č. 1210375 zo dňa 05. 10. 2012, č. 1210376 zo dňa 05. 10. 2012, č. 1210378 zo dňa
08. 10. 2012, č. 1210379 zo dňa 08. 10. 2012, č. 1210380 zo dňa 08. 10. 2012, č. 1210381 zo dňa

09. 10. 2012, č. 1210382 zo dňa 09. 10. 2012, č. 1210384 zo dňa 10. 10. 2012, č. 1210385 zo dňa
10. 10. 2012, č. 1210386 zo dňa 11. 10. 2012, č. 1210387 zo dňa 11. 10. 2012, č. 1210388 zo dňa 11.
10. 2012, č. 1210389 zo dňa 11. 10. 2012, č. 1210390 zo dňa 12. 10. 2012, č. 1210391 zo dňa 12. 10.
2012, č. 1210392 zo dňa 12. 10. 2012, č. 1210393 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210394 zo dňa 15. 10.
2012, č. 1210395 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210396 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210397 zo dňa 15. 10.

2012, č. 1210398 zo dňa 15. 10. 2012, č. 1210399 zo dňa 16. 10. 2012, č. 1210400 zo dňa 16. 10.
2012, č. 1210401 zo dňa 17. 10. 2012, č. 1210402 zo dňa 17. 10. 2012, č. 1210403 zo dňa 18. 10.
2012, č. 1210406 zo dňa 18. 10. 2012, č. 1210407 zo dňa 19. 10. 2012, č. 1210408 zo dňa 19. 10.
2012, č. 1210409 zo dňa 19. 10. 2012, č. 1210410 zo dňa 22. 10. 2012, č. 1210411 zo dňa 22. 10. 2012,
č. 1210412 zo dňa 22. 10. 2012, č. 1210413 zo dňa 22. 10. 2012, č. 1210415 zo dňa 23. 10. 2012,
č. 1210416 zo dňa 23. 10. 2012, č. 1210417 zo dňa 24. 10. 2012, č. 1210418 zo dňa 24. 10. 2012,

č. 1210419 zo dňa 24. 10. 2012, č. 1210421 zo dňa 26. 10. 2012, č. 1210422 zo dňa 26. 10. 2012,
č. 1210423 zo dňa 26. 10. 2012, č. 1210424 zo dňa 26. 10. 2012, č. 1210425 zo dňa 27. 10. 2012,
č. 1210427 zo dňa 29. 10. 2012, č. 1210428 zo dňa 29. 10. 2012, č. 1210429 zo dňa 30. 10. 2012,
č. 1210430 zo dňa 30. 10. 2012, č. 1210432 zo dňa 31. 10. 2012, č. 1210433 zo dňa 31. 10. 2012, č,
1210434 zo dňa 31. 10. 2012, za dodanie tovaru (kuracie prsia BRAZIL 2kg. HZ Tr.A), od dodávateľa

H. s. r. o., a faktúr 1210374 zo dňa 04. 10. 2012, č. 1210420 zo dňa 24. 10. 2012 za dodanie tovaru
(kuracie rezne BR) od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. (ďalej len „sporné faktúry“).

38. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu
dane pri prerušení daňovej kontroly. Túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď preskúmaním obsahu

administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá 27. 06. 2014 (čo nebolo medzi účastníkmi
sporné, ani namietané) a ukončená bola dňa 25. 08. 2017 (dňom doručenia protokolu). Keďže v priebehu
daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu, daňová kontrola bola prerušená odo dňa 06. 03. 2015 až do dňa 07. 05. 2015, odo dňa 19.
06. 2015 do dňa 04. 01. 2016, odo dňa 27. 01. 2016 do dňa 09. 09. 2016 a tiež bola daňová kontrola

prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia odo
dňa 19. 09. 2016 do 24. 07. 2017 (žalobca v žalobe nesprávne uviedol dátum 01. 08. 2017, ktorý
však z administratívneho spisu nevyplýva). Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly po
zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, správny súd konštatuje, že celkový
čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola prebiehala v období od 27. 06.

2014 do 05. 03. 2015, od 08. 05. 2015 do 18. 06. 2015, od 05. 01. 2016 do 26. 01. 2016, od 10. 09.
2016 do 18. 09. 2016, od 25. 07. 2017 do 25. 08. 2017, čo je celkove 357 dní). K tvrdeniu žalobcu,
že spôsob a rozsah daňovej kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti,
pričom samotné prerušenie kontroly musí byť v súlade so zákonom č. 442/2012 Z. z., poukazujúc pritom
na rozsudok vydaný vo veci pod sp. zn. 26S/30/2019 na tunajšom súde, správny súd uvádza, že v

danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 442/2012 Z. z., keďže tento sa nevzťahuje na
daň z pridanej hodnoty (§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2012 Z. z.). Rovnako tak nemožno uvedený
rozsudok aplikovať na daný prípad, pretože v napadnutom rozhodnutí neabsentuje odôvodnenie
prerušeniakonaniaažalobcavžiadnomrozsahunekonkretizoval,včombymalobyťprerušeniekonania
nezákonné, resp. nesprávne odôvodnené. Ohľadom spĺňania požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti

a účelnosti, správny súd preto vytýka, že žalobca nesplnenie týchto požiadaviek v žiadnom rozsahu
nerozvinul, ako ani neuviedol, v čom by daňová kontrola tieto požiadavky spĺňať nemala, preto správny
súd na uvedené námietky nemohol ani prihliadať. Nie je úlohou správneho súdu dopĺňať právnu a
skutkovú argumentáciu žalobcu. Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil
žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EU) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly

postupoval podľa ustanovenia § 61 daňového poriadku, pričom deň prerušenia daňovej kontroly bol
stanovený ako deň nepredchádzajúci dňu, ku ktorému bolo rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
odovzdané na poštovú prepravu žalobcovi, resp. osobne žalobcovi doručené (uvedené nebolo ani
namietané, ako ani sporné). K dátumu, ktorý stanovil správca dane ako deň, kedy pominuli dôvody
prerušenia daňovej kontroly správny súd uvádza, že i v tomto prípade postupoval správca dane v

súlade s § 61 ods. 4 daňového poriadku, keď tento deň bol dňom doručenia odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti
žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, z ktorého jednoznačne vyplýva, že článok 10
nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovujelehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

Okrem toho správny súd nezistil ani žalobcom konkretizované porušenie, spočívajúce vo vykonávaní
úkonov počas prerušenia daňovej kontroly, nakoľko žalobcom namietané zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 09. 05. 2016 a zo dňa 01. 06. 2016 sa v administratívnom spise nenachádzajú, ako
ani daňové orgány na tieto zápisnice nepoukazujú v rámci svojich rozhodnutí, a preto ani správny súd

nemohol konštatovať existenciu žalobcom vytýkaného konkrétneho porušenia procesných predpisov.
Naviac, čo sa týkalo zápisníc z miestneho zisťovania zo dňa 09. 05. 2016 a zo dňa 01. 06. 2016,
predložených na nariadenom pojednávaní, správny súd má za to, že uvedené úkony sa netýkali
predmetnej daňovej kontroly, ale išlo o vykonávanie úkonov správcom dane ako dožiadaným správcom
dane v rámci daňovej kontroly prebiehajúcej v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., o čom je zmienka
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 21S/22/2021, kde uvedený subjekt vystupuje ako

ďalší dodávateľ a súčasťou administratívneho spisu je aj protokol vydaný v rámci daňovej kontroly
prebiehajúcej v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o.

Rovnako tak samotné vykonanie úkonu, nie vždy predstavuje zásah do subjektívnych práv žalobcu,
a preto každé porušenie zákonných ustanovení je potrebné vyhodnocovať samostatne, čo platí aj pri

poukazovaní na iné rozhodnutia.

39. K námietkam žalobcu ohľadne určenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2012 správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené i v ust. §
49ods.1,2písm.a/akoivust.§51ods.1písm.a/zákonaoDPH.Jednásaohmotno-právnepodmienky
a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na
ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového
priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli

reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach
uvedených v bode 37 tohto rozsudku vystavených spoločnosťou H. R., s. r. o. a spoločnosťou Konex SK
plus s.r.o. ako dodávateľmi tovaru pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva,
že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť
inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty

v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného a vyššie uvedeného dodávateľa
len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere
podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných
dokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov a to aj prostredníctvom dožiadaného správcu
dane a preveril i ďalšie spoločnosti, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s predmetným tovarom

sa obchodovalo aj v ďalšom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, ktorý správca dane riadne zistil a
identifikoval vychádzajúc z informácií získaných od subjektov tvoriacich jednotlivé články obchodného
reťazca.

Čo sa týkalo argumentácie žalobcu ohľadom znaleckého posudku, v tomto ohľade správny súd uvádza

v zhode so žalovaným, že „Znalecký posudok č. 3/2019 zo dňa 19. 02. 2019 vo veci posúdenia
problematiky DPH“, vypracoval Ing. E. B., znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo
a daňovníctvo. Posudok bol vypracovaný dňa 19. 02. 2019 a ako je v ňom uvedené, jeho účelom je
„objektívne zistenie skutkového stavu a posúdenia vo veci posúdenia problematiky DPH“. Podkladmi
pre vypracovanie posudku boli: Hlavné knihy spoločnosti CORAL, s r. o., Evidencia DPH (vstup a

výstup), daňové priznanie k DPH za preverované zdaňovacie obdobie a pod. Správny súd súhlasí so
žalovaným, že objektívny skutkový stav nie je možné založiť len na účtovnej a daňovej evidencii. Práve
z dôvodu, že v znaleckom posudku nie sú zohľadnené skutočnosti zistené v priebehu dokazovania,
poskytuje znalecký posudok len odpovede na otázky o objeme obchodov týkajúcich sa nákupu a predaja
kuracích pŕs, kuracie rezne, vyčíslenie zaplatenej dane, výšku prijatých platieb, bilanciu zaplatenej dane,

či formálny výklad zákona o DPH. Keďže v danej veci bola jednoznačne spochybnená opodstatnenosť a
priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli formálne deklarované prostredníctvom predložených dokladov
v preverovanom zdaňovacom období, uvedená argumentácia ani podľa názoru súdu neobstála.40. Odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s
dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca
dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na

odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne
odrážajú skutočne realizované plnenia.

41. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý

podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne
plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a
teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,
prípadne rozhodujúci dôkaz.

42. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane
v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom,
ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné
bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt

je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania;
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

43. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní,
osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a
prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách,
teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu

a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn.
3Sžfk/40/2017,4Sžfk/38/2017,1Sžfk/1/2017,6Sžfk/43/2017,lSžf/82/2016,akoajuznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).

Z novšej judikatúry správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

10Sžfk/26/2019 zo dňa 25. 05. 2022, týkajúci sa obchodu s kuracím mäsom, z ktorého vyplýva, že
sťažovateľova námietka proti jeho zaťaženiu dôkazným bremenom je nedôvodná už z dôvodu jeho
mylnej predstavy o tom, že správca dane nemôže pri vyhodnocovaní preukaznosti dokladov vychádzať
z odôvodnených pochybností (k tomu postačí odkázať na odôvodnenia napadnutých rozsudkov,
ale aj bohatú judikatúru kasačného súdu viď citované rozhodnutia vyššie). Za pozornosť stojí, že

preskúmavané rozhodnutia nestoja iba na závere o spochybnení predložených dôkazov, ale žalovaný
(i krajský súd) dospel priamo k odôvodneným záverom o tom, že deklarované obchody niesli znaky
podvodných transakcií.

44. Uvedené je možné subsumovať na daný prípad, kedy v priebehu daňovej kontroly žalobca predložil

správcovi dane faktúry špecifikované v bode 37 tohto rozsudku. Predloženie uvedených dokladov
(opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z
pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože
technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie
deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho

preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

45. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia
boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkovýstav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s
deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločnosti H. s. r. o., ako aj spoločnosti
Konex SK plus s.r.o., predmetom ktorých malo byť dodanie tovaru (kuracie prsia) žalobcovi podľa

faktúr uvedených v bode 37 tohto rozsudku, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i
poznatky získané od dožiadaných daňových úradov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny
informácií, ako aj iné poznatky, z iných daňových kontrol, a tiež poznatky získané zo správ Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Bratislava, ako aj výsluchu svedkov.

46. Žalobca si v zdaňovacom období október 2012 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr vystavených
dodávateľom H., s. r. o. a dodávateľom Konex SK plus s.r.o. (faktúry špecifikované v bode 37 tohto
rozsudku), predmetom fakturácie bola kúpa kuracích pŕs, resp. kuracie rezne BR. Správca dane pri
preverovaní predmetných obchodný transakcií zistil, že obchod s predmetným kuracím mäsom bol
realizovaný v obchodných reťazcoch, ktoré vypátral a detailne opísal vo svojom rozhodnutí. Na základe
týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom a povinnosťou správcu dane preveriť celý

obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a
následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v každom
článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane v danom prípade po vykonaní rozsiahleho
dokazovania správne konštatoval, že v obchodnom reťazci obchodujúcom s predmetným kuracím
mäsom síce bývalý konateľ priameho dodávateľa žalobcu ústne potvrdil zrealizovanie obchodu, avšak

uvedené v žiadnom rozsahu nezdokladoval, namietajúc, že doklady boli odovzdané novému majiteľovi.
Spoločnosť H. R., s. r. o. bola dňa 28. 07. 2014 zrušená a vymazaná z obchodného registra z dôvodu
zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., ktorá bola dňa 14.
05. 2015 vymazaná z obchodného registra ex offo z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou K-2 - R-
A, s. r. o., ktorá bola dňa 02. 06. 2015 zrušená. Dožiadaním správca dane požiadal aj o preverenie

spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., pričom z odpovede zo dňa 25. 09. 2014 vyplývalo, že spoločnosť na
adrese sídla nesídli a je nekontaktná. Okrem toho správca dane použil aj protokol z daňovej kontroly
vykonanej v spoločnosti H. R., s. r. o., predmetom ktorej bolo preverovanie obchodných vzťahov
medzi spoločnosťou H. R., s. r. o. a dodávateľskými spoločnosťami, na základe čoho bolo potrebné
konštatovať, že nebolo preukázané dodanie tovaru na faktúre deklarovaným dodávateľom, ako ani

nebolo preukázané, že u predchádzajúceho článku tohto reťazca jednotlivým subjektom vznikla daňová
povinnosť, na ktorú následne nadväzovala daňová povinnosť nasledujúceho obchodného článku a
následne právo žalobcu na odpočítanie dane. Nebol teda preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona o DPH ani u priameho dodávateľa žalobcu - spoločnosti H. R., s. r. o., ako ani u
jeho subdodávateľov. Navyše, výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov

kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať
charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto „svedkov“,
môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Tvrdenia „inej
zmluvnej strany“ (osoby vystupujúcej v mene dodávateľa), ktorá sa mala podieľať na dodaniach tovaru
daňovému subjektu v súlade s predloženými účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami

oboch „zmluvných strán“ (inak by aj pre ňu mohli plynúť prípadné sankčné alebo iné právne následky,
ktoré zákon spája s podieľaním sa na postupe pri nezákonne uplatnených daňových výdavkoch), je
potrebné preto hodnotiť obzvlášť citlivo. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže
byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich
aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Žalobca a bývalý konateľ

deklarovaného dodávateľa tak zjavne nie sú tretími osobami vypovedajúcimi o informáciách, ktoré
získali o postupe alebo konaní iného (inak povedané čo videli, počuli alebo inak zmyslovo vnímali),
tzn. v rámci dokazovania nemožno ich výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej
výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo žalovaný
v odôvodnený napadnutého rozhodnutia urobil. Obdobne sa tento prístup vzťahuje na listinné doklady

predložené žalobcom (faktúry), ktoré boli vystavené len vo vzájomnej súčinnosti žalobcu a bývalého
konateľa deklarovaného dodávateľa, a teda neobsahujú verifikovateľné skutočnosti. Preto ich nemožno
považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady spĺňajúce formálne
zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Tvrdenia žalobcu a uvedených osôb sami o sebe
nepredstavujú dôkaz o tvrdených skutočnostiach a preto sa stali len vyhlásením žalobcu, bez možnosti

overenia. Aj z uvedeného dôvodu k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu nedošlo.

Ohľadom dodávateľa Konex SK plus s.r.o. daňové orgány zistili, že splnomocnená zástupkyňa
spoločnosti p. E. H. v odpovediach na otázky správcu dane týkajúcich sa nadobudnutia tovaru uviedla,že spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom mrazených výrobkov, ktoré dodávala aj žalobcovi.
Potvrdila vystavenie faktúr a dodacích listov o dodávke tovaru, ich zaevidovanie v účtovnej evidencii,
bezhotovostnú úhradu faktúr a odvedenie dane z pridanej hodnoty. K dodávateľom v roku 2012 patrili

spoločnosti OCELLO s. r. o., MEDER s. r. o., Montieri s. r. o. a Corsano s.r.o. Následne správca dane,
ako aj žalovaný poukázal na tieto reťazce a nepreukázanie, že dodávatelia tovar dodali spoločnosti
Konex SK plus s.r.o. Vychádzajúc z faktúr založených v administratívnom spise, správny súd mal za
to, že v septembri a v októbri 2012 bol uskutočnený obchodný vzťah Corsano s.r.o. - Konex SK plus
s.r.o. - žalobca a MEDER s. r. o. - Konex SK plus s.r.o., pričom v prvom rade správny súd uvádza, že na

faktúrach vystavených spoločnosťou Corsano s.r.o. je uvedený obchodný názov spoločnosti nesprávne,
t.j. nie je jej obchodné meno v súlade s výpisom z obchodného registra. Už len táto skutočnosť vznáša
odôvodnenú pochybnosť do zmluvného vzťahu. Následne je potrebné dodať, že táto spoločnosť je
nekontaktná, v dôsledku čoho nebolo možné preveriť obchodnú spoluprácu. Ohľadom spoločnosti
MEDER s. r. o. vykonaným dokazovaním bolo zistené, že posledné daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty bolo podané za mesiace 01-05/2012 a to nulové a posledné bolo za 08/2012. Okrem toho z

Obchodného registra SR vyplývalo, že konateľom spoločnosti od 11. 06. 2012 do 20. 09. 2012 bol Q.
H. a od 16. 10. 2012 W. E.. O uskutočnených obchodoch bol vypočutý Q. H., ktorý k pôvodu tovaru
uviedol, že pochádza z Brazílie, ale ako sa dostalo na územie SR nevedel. Z uvedených zistení preto
správca dane vyvodil, že dodávatelia spoločnosti Konex SK plus s.r.o. sú nekontaktní, so správcom dane
nekomunikujú, predvolaný štatutárny zástupca sa na predvolanie nedostavil. Tí, ktorí potvrdili existenciu

obchodných vzťahov, dôkazy o ich uskutočnení nepredložili, a preto bolo potrebné konštatovať, že
nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov zo strany spoločnosti Konex SK plus s.r.o. a
jeho dodávateľov, k čomu žalobca rovnako žiadne preukazujúce dôkazy nepredložil.

47. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen

jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané
spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v
zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od svojho
dodávateľa H. R., s. r. o. a dodávateľa Konex SK plus s.r.o., že jeho dodávateľ predmetné obchody
potvrdil, potvrdil tiež, že vystavené faktúry riadne zaúčtoval a priznal daňovú povinnosť k DPH, ešte

nedokazuje, že im v súvislosti s týmito dodávkami v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. vznikla
daňová povinnosť. Predloženie dokladov je totiž len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie
odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované,
neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom.

48. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i
súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani
z pridanej hodnoty v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť
právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06.

2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z

pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok
uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

49. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného
dokazovania vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov,

v ktorom boli jednotlivé zdaniteľné obchody realizované, predmetné zdaniteľné obchody na úrovni
jednotlivých článkov reťazca overoval a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal
zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od týchto spoločností,
keď v rámci jednotlivých obchodných reťazcov obchodujúcich s kuracím mäsom nebol preukázanýpôvod tohto tovaru a ani to, ako sa tento dostal na územie Slovenskej republiky, hoci ide o potravinu
živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorou upravuje špeciálna legislatíva, najmä zákon č. 39/2007
Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách

v znení neskorších predpisov a vykonávacie nariadenie komisie (EU) č. 931/2011 z 19. 09. 2011 o
požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, ktorú sú povinné subjekty obchodujúce s
potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi, pričom žalobca v tomto smere nepristupoval k svojim obchodným
partneromdostatočnezodpovedne.Zisťovaniepôvoduživočíšnehoprodukty,pričomužzfaktúryvyplýva

skutočnosť, že bolo dovezené z tretej krajiny, nemôže byť považovaná za obchodné tajomstvo. Rovnako
tak je pravda, že samotná táto skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie odpočítania dane, avšak má vplyv
na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

50. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti

ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového
subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr.
uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť
deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej
núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného

obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

51. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O
výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane podrobne
oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom konaní správca dane
nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí

dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie
vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný
dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na
poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.

52.VpodanejžalobežalobcapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvoraEÚ.Správnysúdvtejtosúvislosti
považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné
vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo
členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov

na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane
z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného
zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so
zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej
hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej

ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty
splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry

Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach
Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen
Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť

priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,
a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka
tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa,že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence),
ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol.

(C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom
konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok
priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen
formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru.
Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou

starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené
podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého

prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid
č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne
preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým
druhom tovaru si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je
zrejmé a žalobca nepreukázal, či predmetný tovar je tvrdeného pôvodu a či skutočne pochádza

od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období.
V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady,
ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie
dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych
opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na

to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere, resp. že vedel alebo mal vedieť, že
konkrétne obchody sú súčasťou nejakého podvodného konania.

53. Čo sa týkalo poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/5/2018 bod 40, správny
súd uvádza, že preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom

dane na uskutočnenie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri
preukazovaní je významný však aj charakter zdaniteľného plnenia. Ako už bolo uvedené vyššie
odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou
povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho
uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje

nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu,
ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre
uvedenou.Vprípadesprávcomdanepreukázateľnespochybnenýchuskutočnenýchzdaniteľnýchplnení
je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Navyše takýto zásah

do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď.
rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 705/2017).

Dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu, čo odzrkadľuje aj žalobcom namietaný rozsudok. Avšak z dôvodu akceptovania

odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla
daňová povinnosť nielen po formálnej stránke, ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať
dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Žalobca tak bol povinný pri
dodávkach tovaru preukázať skutočnú realizáciu dodávok tovaru od jeho dodávateľa, čo v danom
prípade bolo zo strany správcu dane, ako aj žalovaného spochybnené a to na základe vykonaného

dokazovania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na novšiu judikatúru, týkajúcu sa dôkazného
bremena daňového subjektu, ako napr. sp. zn. 1Sžfk/16/2019, sp. zn. 2Sžfk/46/2018, sp. zn.
10Sžfk/26/2019.

Ohľadom poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/22/2016 (v žalobe nesprávne

označené ako 5Sfž/22/2016), správny súd úplne súhlasí s tým, že ak správca dane nedostatočne
vysvetlí v odôvodnení rozhodnutia svoju správnu úvahu ohľadom určitej okolnosti, ktorú namietne
daňový subjekt, ide o neodstraniteľnú vadu konania spôsobujúcu arbitrárnosť rozhodnutia. Uvedené
správny súd aplikoval v minulosti v rámci svojho rozhodnutia aj vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/1/2020,týkajúcej sa žalobcu, kedy rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vytýkajúc
práve nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho zmätočnosť. Predmetné
právne posúdenie však nemožno aplikovať na rozhodnutia preskúmavané v predmetnom súdnom

konaní (t.j. 21S/20/2021), majúc pritom za to, že správca dane, ako aj žalovaný dostatočne vysvetlili
v odôvodnení svojich rozhodnutí svoju správnu úvahu ohľadom žalobcom namietaných okolností.
Samotnáskutočnosť,žežalobcasastakýmtoodôvodnenímnestotožňuje,nemôžezaložiťnedostatočné
zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, preto aj túto námietku správny súd vyhodnotil za nedôvodnú.

54. S poukazom na uvedené súd po preskúmaní dospel k záveru, že správca dane postupoval správne
a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2020 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 744.480,90 eur tým, že znížil uplatnený nadmerný odpočet
zo sumy 769.887,08 eura na sumu 25.406,18 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 24. 08. 2020 potvrdil. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva,
že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho

základe v zmysle zákona rozhodnúť.

Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať

k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu

je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd
dávadopozornostižalobcu,ževzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.
rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
voveciVandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedených
pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná

odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto
postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok

uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou
judikatúrou.

55. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

56. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

57. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.