Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216689
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117216689.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny

Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z.. U. I., E.. XX.XX.XXXX, I. K. XXXX/
X, XXX XX Z., o zaplatenie 2.849,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 8Csp/157/2017-231 z 7.6.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a výroku III. o náhrade trov konania.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu1.633,72eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 14 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu, ktorý
mal spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca zriadil a viedol v prospech žalovaného bežný
účet. Keďže si žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas neplnil, t.j. nemal dostatok peňažných

prostriedkov na bežnom účte a z toho dôvodu sa dostal do nepovoleného prečerpania, žalobca v
zmysle bodu 3.11.5 VOP odstúpil od zmluvy o bežnom účte ako aj od zmluvy o poskytovaní súvisiacich
bankovýchproduktovaslužiebpodanímzodňa29.5.2017.Vzmysleodstúpeniaodzmluvymalžalovaný
uhradiť svoj dlh do 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. V dôsledku odstúpenia síce Zmluva
zanikla, avšak nebola zrušená od počiatku (ex tunc), ale ex nunc. V zmysle čl. II bod 5 Zmluvy zánik
platnosti a účinnosti Zmluvy sa nedotýka povinností majiteľa účtu vysporiadať svoje záväzky, ktoré
vznikli zo Zmluvy. Žalobca vykonal na účte debetné obraty vo výške 45.187,01 eur, poplatky ku dňu

zániku zmluvy činili 428,25 eur a úroky počas trvania povoleného prečerpania (do 17.3.2014) činili
49,16 eur, t.j. celková dlžná suma predstavuje spolu 45.664,42 eur. Kreditné operácie na účte boli v
sume 44.0130,70 eur, a teda rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami činil 1.633,72 eur, na
zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného. Súd zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške
1.265,05 eur, t.j. úrokov vo výške 28 % p.a. z istiny, ktoré boli vyčíslené počas trvania nepovoleného
prečerpania od 18.3.2014 do zániku Zmluvy, t.j. do 12.6.2017, ako a aj úrokov vo výške 28 % p.a. zo
sumy 2.849,461 eur od 13.6.2017 do zaplatenia. Prekročenie je poskytnutie peňažných prostriedkov

nad rámec zostatku na bežnom účte, pričom s takýmto obsahom právneho vzťahu najviac korešponduje
úprava § 710 Obchodného zákonníka s odkazom na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda úprava
zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu. Podľa § 497 Obchodného zákonníka
sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom azáväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom. Preto muselo byť pre platné dojednanie prekročenia dohodnuté
do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a záväzok vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky s úrokom. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia na

základe toho, že úrokovú sadzbu si určí sám (vlastným sadzobníkom) a spotrebiteľa informuje o jej výške
vzmysle§18ZoSÚ.Okremtohosawebstránkavovšeobecnostinepovažujezatrvanlivémédiumateda
si žalobca ani nesplnil povinnosť podľa § 18 ods. 2 ZoSÚ. Spotrebiteľ taktiež nemal možnosť nijakým
spôsobom ovplyvniť obsah VOP či sadzobníka poplatkov a vyjadriť sa k nim, príp. meniť výšku úroku.
Tieto dokumenty nie sú žalovaným ani podpísané a tiež žalobca nepreukázal, že by s ich obsahom

žalovaného aj skutočne oboznámil. Súd preto pre absenciu dohody strán o úroku dospel k záveru,
že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Ak by aj súd
považoval dohodu za platnú, nebolo by možné priznať žalobcovi úrok v sadzbe 28 % ročne, ktorý má
sankčný charakter, nakoľko takýto nárok je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a § 53 ods. 4 písm.
k/ OZ. Žalobca má právny nárok na zaplatenie dlžnej istiny, ako aj úroku z omeškania (§ 517 ods. 1, 2
OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.), ktorý vznikol v dôsledku porušenia zmluvných podmienok

zo strany žalovaného, avšak priznanie požadovaného úroku by bolo v rozpore s § 54 ods. 1 OZ.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v pomere
k žalovanej sume 2.849,61 eur úspech v rozsahu 57 % a neúspech v rozsahu 43 %. Miera úspechu
žalobcu tak činí 14 %.

4. Proti rozsudku, a to len voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a voči výroku o trovách
konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených

súdnych poplatkov.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

6. Namietal, že v prípade prekročenia nemusí zmluva ako obligatórnu náležitosť obsahovať dokonca
ani údaj o výške úroku. Postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej
sadzbe. Žalovaný bol informovaný o svojom prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne
vyplývavýškaaobsahprekročeniaataktiežinformáciouvInternetbankingu,vktoromjeuvedenýprehľad

obratovnaúčte,aktuálnyzostatokaďalšieinformácieostaveúčtu.Žalobcasitútoinformačnúpovinnosť,
ktorou zákon podmieňuje možnosť uplatnenia úroku z prekročenia, nepochybne splnil. Z povahy nároku
na úrok z prekročenia vyplýva, že nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich
prekročenie v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. a jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou
výškou úrokov z omeškania, keďže by nedávala zmysel ani logiku osobitná úprava v ods. 2 písm. c)

citovaného zákona, umožňujúca dohodnúť výšku tohto úroku ako zmluvného úroku, t.j. ide o odlišný
inštitút od (zákonného) úroku z omeškania. Po zrušení poskytnutého limitu povoleného prečerpania
na účte sa debetný zostatok na účte spravuje príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch o Prekročení. V danom prípade sa teda nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp
zavedený žalobcom, nakoľko sa opiera o právnu úpravu a preto nie je daná ani jej neprijateľnosť.

Uplatnený úrok 28% ročne nie je úrokom z úveru, nejde o úrokovú sadzbu poskytnutého povoleného
prečerpania,jetoúrokuplatnenýztituluprekročenia.Samotnýzákonpočítasmožnosťou,žezostatokna
účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom
sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve, preto je zamietnutie nároku na úrok

nedôvodné.Všeobecnéobchodnépodmienky(VOP)súsúčasťouzmluvy.Klientpreštudovaniezmluvnej
dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so
zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah.

7.Súdakodôvodnepriznaniaúrokuzaužívanieprostriedkovznepovolenéhoprečerpania(prekročenia),

okrem iného uviedol, že dojednanie o výške úroku, ktorý má sankčný charakter je v rozpore s dobrými
mravmi. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia však nie je sankčným úrokom z omeškania, ale
odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru. Výška úroku z úveru
19,9 % nie je v rozpore s zákonom a neprieči sa dobrým mravom, nakoľko značne neprevyšuje úrokovúmieru spotrebiteľských úverov zistenú súdom prvej inštancie vo výške 12,70 % z prístupnej evidencie
Národnej banky Slovenska. Za nesprávny preto je potrebné považovať názor súdu prvej inštancie, ktorý
dohodu o výške úrokov považoval za neplatnú. Ohľadne posúdenia výšky úroku 28% ročne žalobca

odkázal aj na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.03.2018, kde
krajský súd zaviazal súd prvej inštancie doplnením dokazovania, či je výška žalobcom požadovaného
debetného úroku 28% ročne porovnateľná s obvyklou výškou úrokov požadovanou inými bankami v
rozhodujúcom období od klientov, ktorí svoj debetný zostatok včas nevyrovnali, nakoľko inak nie je
možné zistiť, či túto obvyklú výšku úrokov prevyšuje podstatne. Dôvod na nepriznanie úroku vo výške

28% ročne nie je daný.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca má nárok aj na úroky 28% uplatnené z titulu prekročenia, má zároveň
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok

napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, ktorý výrok napadnutý nebol,
v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd

zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

14. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. V

odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s
ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali
za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred
súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, jeho
podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným

spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi
právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31) a že v záujme zabezpečenia úplnej
transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred uzavretím
zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní (ods. 32).

18. Informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre
spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný
podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ/veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie, v ktorom
sa nachádza spotrebiteľ voči dodávateľovi, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, môže mať spotrebiteľťažkosti pri správnom vyhodnotení následkov niektorých zmluvných podmienok napriek tomu, že boli
sformulované z jazykového hľadiska jasne.

19. Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky by sa preto nemalo obmedzovať na jej
čisto formulačný aspekt. Jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa musí posudzovať podľa toho,
či zaručuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých bude schopný posúdiť výhody a nevýhody
uzavretia danej zmluvy a riziká, ktoré mu z toho hrozia. Spotrebiteľ musí nielen pochopiť obsah zmluvnej
podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré s ňou súvisia.

20. Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a základných podmienok jeho budúceho plnenia musia
byť preto vyjadrené v písomnej forme a prehľadne, jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ
mohol zvážiť, na základe ich posúdenia, či zmluvu uzavrie a v záujme úplnej transparentnosti musia
byť poskytnuté informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutie založené na
dobrej informovanosti.

21. V súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné tiež poukázať na to, že článok 18 ods.1 smernice
upravuje "Prekročenie" tak, že ak v prípade zmluvy o otvorení bežného účtu existuje možnosť, že sa
spotrebiteľovi umožní prekročenie, obsahuje táto zmluva aj informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm.
e). Veriteľ v každom prípade poskytuje tieto informácie pravidelne písomne alebo na inom trvalom nosiči.

V § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, je
prekročenie definované ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Podľa § 1 ods. 5 cit. zákona, na spotrebiteľský
úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21

a § 23, § 25 až 27. Podľa § 18 ods. 1 cit. zák., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania

a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

22. V preskúmavanej veci nebolo v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb zo dňa 4.3.2013 medzi stranami dohodnuté povolené prečerpanie v zmysle § 710 Obchodného
zákonníka. Z bodu 3.12 VOP vyplýva, že v danom prípade žalobca umožnil žalovanému, ktorý mal u

neho zriadený účet, disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku peňažných
prostriedkov na tomto účte, a žalovaný sa zaviazal toto nepovolené prečerpanie bez zbytočného
odkladu vyrovnať a zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby "Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu". V danom prípade nepovoleného prečerpania tak išlo o prekročenie
v zmysle § 2 písm.f) a § 18 ZoSÚ, na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 5 ZoSÚ vzťahujú ustanovenia § 1,

§ 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, § 25 až 27. Žalobca sa tak domáha zaplatenia
úroku vo výške 28% ročne ako odplaty z nepovoleného prečerpania účtu s odkazom na VOP a Vývesku
úrokových sadzieb.

23. V súvislosti so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa smernica kladie dôraz na

vysoký stupeň informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú, a vyžaduje preto od
dodávateľa (veriteľa) zrozumiteľným a stručným spôsobom informovať spotrebiteľa a v záujme úplnej
transparentnosti mu poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred uzavretím zmluvy ako aj pri jej
uzavieraní. Umožnenie nepovoleného prečerpania nad rámec aktuálneho zostatku na účte predstavuje

určitú formu úveru, keďže majiteľ účtu môže nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec vlastných
prostriedkov, ktoré má na účte, a veriteľovi ich poskytnutím vzniká nárok na odplatu vo forme úroku.

24. Článok 18 smernice v bode 1 ukladá dodávateľovi/veriteľovi v prípade umožnenia prekročenia
povinnosť uviesť v zmluve o otvorení bežného účtu aj informáciu uvedenú v článku 6 ods. 1 písm.e),

ktorou je úroková sadzba úveru. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade sa síce stali
VOP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte, keď žalovaný sa s nimi vopred oboznámil, čo
potvrdil svojím podpisom, avšak spôsob, akým bol v nich upravený úrok z nepovoleného prečerpania s
následným odkazom na Vývesku úrokových sadzieb, nezodpovedá požiadavkám kladenými smernicouna splnenie si povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o tak závažnej podmienke akou je výška
odplaty v podobe úrokovej sadzby, v dôsledku čoho nebol naplnený účel sledovaný smernicou a
zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej

znalosti veci, musia mu byť poskytnuté jasné, zrozumiteľné a stručné informácie aj o zásadných
podmienkach, za ktorých mu dodávateľ umožňuje v rámci bežného účtu nepovolené prečerpanie,
vrátane nákladov s tým spojených. Z tohto hľadiska predstavujú VOP pre priemerného spotrebiteľa
na porozumenie rozsiahly a náročný text vopred naformulovaný žalobcom, bez možnosti spotrebiteľa
zmeniťjehoobsah.OdkazomnaVOP,jehobod3.12,nemoholžalovanýspoľahlivopoznaťrozsahsvojho

záväzku z nepovoleného prečerpania, a takýto spôsob vyjadrenia záväzku, ktorý s ním nebol dohodnutý
individuálne a nebol dostatočne určitým spôsobom vyjadrený, nemohol spôsobiť vznik platného záväzku
žalovaného na zaplatenie požadovaného úroku. Pokiaľ spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa pred
uzatvorením zmluvy so zmluvnou podmienkou, má to ten dôsledok, že takáto zmluvná podmienka je
neplatná (§ 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. a/ OZ).

25. K obdobnému záveru dospel napr. Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. 9Co/92/2017,
v ktorej v bode 13 rozsudku vyslovil, že zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu (Prima
bankaSlovensko,a.s.-poznámkaodvolaciehosúdu),podľaktoréhopodobunepovolenéhoprečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo
výške28%ročne,ktorýmápovahusankčnéhoúroku,predstavujeneprípustnéobchádzaniekogentného
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania
je upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú

úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný
sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Sankčný úrok vo výške 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej
zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho
bežnom účet sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v
prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Možno teda uzavrieť,

že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú.

26. Vo veci vedenej pod sp. zn. 5Co/271/2018 Krajský súd v Bratislave ohľadne nepriznania

požadovaného 28%-ného úroku z nepovoleného prečerpania dospel k záveru, že ročný úrok dosahujúci
úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch (13 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi.

27. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku

v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené
potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa
28.09.2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014, sp. zn.
10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2010, sp. zn. 17Co/313/2010).

28. Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom prípade predstavuje sankciu
za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom plnení za stavu, že
nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou sankciou, a to
zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v

neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné,
nemožno ho ďalej ani moderovať.

29. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody

neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru
súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatňovaného úroku z dôvodu, že
nebol platne dojednaný.30. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konaniavznenívyhlásenomnapojednávanídňa7.6.2019:„Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovy
konania v rozsahu 14 %.“ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že takto vyhlásený výrok o trovách konania

nie je v súlade s jeho písomným vyhotovením, kde došlo k zámene sporových strán. Úlohou súdu
prvej inštancie bude preto postupom podľa § 224 CSP zosúladiť výrok o trovách konania v písomnom
vyhotovení rozsudku s jeho vyhláseným znením.

31. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

zamietavej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručeniarozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).