Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Dúbravková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119206671
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5119206671.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
GRYF reklamné štúdio s.r.o., so sídlom Pažite 56, 010 09 Žilina-Bytčica, IČO: 45 939 187, právne
zastúpený ADAUS s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému:
O.. Q. T., F.. XX.XX.XXXX, T. C. Q. XXX/X, XXX XX Ž.-Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária M.
Kojtalová s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, o určenie, či tu právo
je alebo nie je, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.6.2019, v zmysle jej úpravy doručenej súdu
dňa 28.6.2019, domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že žalovaný nie je oprávnený previesť
na tretiu osobu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. S., bližšie
špecifikované podľa predmetného listu vlastníctva a to v podiele 1/1 a k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV č. XXXX H. P..Ú.. S., bližšie špecifikované podľa zápisu na predmetnom liste vlastníctva a to v
podiele 1/14 v celku. Zároveň aby súd určil, že žalovaný nie je oprávnený zriadiť záložné právo, ani
právo vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že ako veriteľ uzavrel dňa 16.6.2016 so
spoločnosťou Mikomix s.r.o. so sídlom Družinská 897, Rosina, IČO: 36 414 930 ako dlžníkom zmluvu
o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku a záväzok
dlžníka peňažnú pôžičku žalobcovi vrátiť za podmienok a spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalobca
ďalej ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným ako záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva zo
dňa 30.9.2016, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Záložné
právo bolo zriadené na záloh vo vlastníctve žalovaného a to nehnuteľnosti, pozemky zapísané na LV č.
XXXX pre k.ú. S. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/14 k nehnuteľnostiam, pozemkom zapísaných
na LV č. XXXX H. P..Ú.. S.. Žalovaný sa v záložnej zmluve v čl. VI okrem iného zaviazal, že neprevedie
bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu záloh na inú osobu, až do času úplného splatenia
pohľadávky s výnimkou výkonu záložného práva a nezriadi bez predchádzajúceho písomného súhlasu
žalobcuzáložnéprávo,vecnébremenoaleboinúťarchuvprospechtretejosoby,vrátanenájomnýchpráv
k zálohu alebo jeho časti a to až do času úplného splatenia pohľadávky. Voči dlžníkovi bolo uznesením
OS Žilina zo dňa 7.2.2017 pod spis. značkou 2K 24/2016 začaté konkurzné konanie zverejnené v
obchodnom vestníku dňa 14.2.2017. Žalobca poukazoval na ust. § 28 ods. 4 Zák. č. 7/2005 a uviedol, že
neuplatnil v prihlasovacej lehote zabezpečovacie právo a teda v zmysle zákona jeho záložné právo malozaniknúť. Na základe uvedeného by zanikla aj záložná zmluva a povinnosti žalovaného nepreviesť záloh
na tretie osoby, zriadiť záložné právo v prospech tretej osoby a iné. S touto skutočnosťou a ustanovením
zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa žalobca nemôže stotožniť. Podľa názoru žalobcu, Ústavou SR
garantovanévlastníckeprávotejtodikciizákonaodporuje.Poukazovalnačl.20ods.1ÚstavySR,pričom
poukázal na to, že pojem majetok je široký pojem a zahrňuje aj pohľadávky vo vlastníctve osôb.. Podľa
žalobcuniejemožnéabyochranajehovlastníckehoprávavpodobepohľadávkyvočiurčitejosobe,ktorá
je platne zabezpečená a chránená záložným právom, bola zrušená len následkom opomenutia krátkej
lehoty na prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania. Navyše v prípade prihlásenia pohľadávky po
lehote určenej zákonom pohľadávka nezaniká, ale považuje sa za nezabezpečenú, čo značne oslabuje
vlastnícke právo žalobcu. V danom prípade ide jednoznačne o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva
žalobcu, nakoľko ten stráca platné zabezpečenie svojej pohľadávky, ktorá nemusí byť bez toho vôbec
vymožená. Žalobca sa domnieva, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a
žiada súd, aby v súlade s ust. § 162 CSP toto konanie po začatí prerušil a podal Ústavnému súdu SR
návrh na začatie konanie o súlade právnych predpisov a to § 28 ods. 4 Zák. č. 7/2005 Z.z. a Ústavy
SR, príp. iných platných právnych predpisov. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe žalobca
odôvodňoval tým, že žalovaný má intenzívny záujem na predaji zálohu tretej osobe napriek tomu, že v
zmysle záložnej zmluvy, tak ako uvádzal vyššie, na takéto konanie nie je oprávnený a záložné právo
z titulu neprihlásenia svojej zabezpečenej pohľadávky spolu so zabezpečením nemôže v rozpore s
Ústavou spôsobiť zánik záložného práva. V súčasnosti hrozí predaj zálohu a teda sporné prevedenie
vlastníckeho práva na ďalšie osoby. V danom kontexte existuje ohrozenie právneho postavenia žalobcu
a stav neistoty, nakoľko záloh zabezpečuje jeho platnú pohľadávku a takýmto prevodom by sa mohla
značne znížiť možnosť vymoženia pohľadávky a mohlo by dôjsť k závažnému porušeniu zmluvných
dojednaní.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.9.2019,
v ktorom uviedol, že po oboznámení sa s obsahom žaloby v znení jej zmeny zo dňa 27.6.2019 má za
to, že na strane žalobcu neexistuje hmotnoprávny ani procesnoprávny základ uplatneného nároku. Tak
ako vyplýva zo žaloby je nespornou skutočnosťou, že záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnostiach
žalovaného tak ako ich špecifikuje žalobca vo svojom návrhu zapísaných na LV č. XXXX I. A. XXXX H.
P..Ú.. S. a to na zabezpečenie údajnej pohľadávky dlžníka spoločnosti Mikomix s.r.o., ktorú žalovaný
považuje za spornú. Je nespornou skutočnosťou, že voči dlžníkovi Mikomix s.r.o. bolo uznesením OS
Žilina zo dňa 7.2.2017 pod spis. značkou 24K 24/2016 začaté konkurzné konanie a uznesením OS
Žilina zo dňa 24.1.2018 pod spis. zn. 2K 24/2016 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Je nespornou
skutočnosťou, tak ako vyplýva aj zo žalobného návrhu, že žalobca si neuplatnil v zákonom stanovenej
prihlasovacej lehote zabezpečovacie právo k nim tvrdenej pohľadávke voči spol. Mikomix s.r.o., pričom
je bez právneho významu polemika žalobcu o nestotožnenie sa s kogentnými ustanoveniami Zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej v texte ako ZKR). V ostatnom žalobca prednáša
výlučne všeobecné argumentácie k ochrane vlastníckeho práva, ktoré však k právnej úprave ust. § 28
ods. 4 ZKR nie je možné aplikovať a ktoré nevytvárajú ani právny základ k žalovanému nároku. ZKR
vo svojej právnej úprave jednoznačne zakotvuje, aby zabezpečenie pohľadávok voči úpadcovi bolo
riadne a včas prihlásené v základnej prihlasovacej lehote (je subjektívnym a neodôvodneným názorom
žalobcu, žeby malo ísť o krátku lehotu, najmä ak medzi začatím konkurzného konania a vyhlásením
konkurzu prešiel takmer 1 kalendárny rok). Prihláška pohľadávky do konkurzu je procesným úkonom
určeným na uplatnenie práva, pre ktorú ZKR ustanovuje osobitné formálne a obsahové náležitosti. Jej
podanie má okrem iného hmotnoprávne účinky, ktoré sa vo vzťahu k prejednávanému prípadu prejavujú
zákonnýmzánikomzabezpečovacieho-záložnéhoprávanatvrdenúpohľadávkužalobcu,keďžetentosi
svoju zabezpečenú pohľadávku voči dlžníkovi, v rámci na neho vyhláseného konkurzu neuplatnil a teda
nevyužil svoje právo, aby jeho pohľadávka, ak by sa preukázala jej existencia a nebola popretá zo strany
správcubolauspokojenázvýťažkuzospeňaženiatohtomajetku,ktorýmbolapohľadávkazabezpečená.
Keďže toto právo si žalobca v prekluzívnej lehote neuplatnil, ex lege stratil akoby veriteľ právnu ochranu,
tým nie je dotknuté jeho právo v dodatočnej lehote si prihlásiť zabezpečenú pohľadávku, táto však môže
byť uspokojená len zo všeobecného rozvrhu v súbehu s ostatnými veriteľmi. Žalovaný sa nestotožňuje
s domienkami žalobcu, žeby boli splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a žeby
teda bola dôvodná jeho požiadavka s poukazom na ust. § 162 CSP, aby súd prvej inštancie podal
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, keďže tento jeho návrh
sleduje výlučne zhojenie zmeškania lehoty na prihlásenie tvrdenej zabezpečenej pohľadávky. Zánikom
záložného práva podľa názoru žalovaného zanikla na strane žalobcu existencia možnosti akéhokoľvek
právnehozáujmunaurčovacejžalobevočižalovanémuatedauplatnenýnárokžalobcuvočižalovanému
je nedôvodný a je bez reálneho právneho základu. Uloženie povinnosti, resp. deklarovanie toho, žežalovaný nie je oprávnený previesť na tretiu osobu vlastnícke právo, ani zriadiť právo tretích osôb
na nehnuteľnostiach ktoré mu patria, nebude mať pre žalobcu žiaden právny význam (odhliadnuc od
toho, že skutkové a právne tvrdenia žalobcu v jeho žalobe sú nedôvodné) vyvolané sporové súdne
konanie zo strany žalobcu je zbytočné, pretože žalobca sa domáha ochrany svojich tvrdených práv z
dôvoduzmeškaniazákonomstanovenejlehotynaprihlásenienímtvrdenejzabezpečenejpohľadávky(to
neznamená, že táto pohľadávka aj reálne existuje). Vychádzajúc zo žalobcom predložených listín tento
tvrdí, že žalovaný zriadil v prospech žalobcu na jeho nehnuteľnostiach záložné právo na zabezpečenie
údajnej pohľadávky, ktorú preukazuje predložením zmluvy o pôžičke zo dňa 16.6.2016, podľa znenia
ktorej mal veriteľ poukázať v prospech dlžníka Mikomix s.r.o. finančné prostriedky vo výške 100.000,-
eur zo svojho účtu na účet dlžníka. Túto skutočnosť žalovaný napriek tomu, že pre meritum veci
nemá základný význam, keďže žaloba je nedôvodná, považuje za nutné rozporovať, pretože v prípade
neplatnosti, resp. reálnej neexistencie pohľadávky nemohlo ani platne vzniknúť záložné právo na
nehnuteľnostiach žalovaného, keďže zabezpečuje podľa názoru žalovaného neexistujúcu pohľadávku
žalobcu voči dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca na výzvu súdu písomne nevyjadril.
5. Na pojednávaní dňa 16.8.2021 zotrvali sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov
na svojich písomných vyjadreniach.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.6.2016 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 21 spisu) súd zistil, že
táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a spol. Mikomix s.r.o. so sídlom Družinská 897,
013 22 Rosina, IČO: 364 149 30 ako dlžníkom. V článku II zmluvy je uvedené, že touto zmluvou sa
veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku a dlžník sa zaväzuje poskytnutú peňažnú pôžičku
veriteľovi vrátiť za podmienok a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. V čl. III zmluvy je uvedené,
že veriteľ poskytne dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 100.000,- eur bezhotovostným prevodom na
bankový účet dlžníka uvedený v čl. I zmluvy. V čl. IV zmluvy je uvedené, že veriteľ poukáže finančné
prostriedky vo výške 100.000,- eur zo svojho účtu na účet dlžníka v deň uzatvorenia tejto zmluvy. Dlžník
sa zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnutú peňažnú pôžičku najneskôr do 4.7.2016 a to poukázaním na
bankový účet veriteľa uvedený v čl. I tejto zmluvy. Veriteľ je povinný prijať i čiastočné plnenie a dlžník
má oprávnenie vrátiť pôžičku čiastočným plnením.
8. Z dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 16.6.2016 uzatvoreného dňa 30.9.2016 (dôkaz produkovaný
žalobcom na č.l. 22 spisu) súd zistil, že v čl. II ods. 2 predmetného dodatku sa zmluvné strany dohodli,
že v zmluve o pôžičke sa dopĺňa ustanovenie o zabezpečení pôžičky o nasledovné zabezpečenie
záložným právom k nehnuteľnostiam: Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička poskytnutá veriteľom
dlžníkovi podľa tejto zmluvy je zabezpečená aj záložným právom k nehnuteľnostiam na základe
záložnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom ako záložným veriteľom a záložcom, ktorým je Ing. Q.
T.o s uvedením identifikačných údajov, zálohov zabezpečujúcim splatenie pôžičky sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve záložcu zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX I. Č.. XXXX R. P..Ú.. S..
9. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.9.2016 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 23
spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako
záložcom. V čl. I ods. 1 je uvedené, že dôvodom zriadenia záložného práva podľa zmluvy je uzatvorenie
zmluvy o pôžičke zo dňa 16.6.2016 zabezpečenej záložným právom medzi záložným veriteľom ako
veriteľom a spol. Mikomix s.r.o. ako dlžníkom, predmetom ktorej je záväzok záložného veriteľa ako
veriteľa poskytnúť dlžníkovi pôžičku vo výške 100.000,- eur a záväzok dlžníka splatiť veriteľovi v
stanovenej lehote pôžičku spôsobom a za podmienok podľa zmluvy o pôžičke. V odseku 2 je uvedené,
že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva na záloh špecifikovaných v čl. II zmluvy
ako zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke a to do najvyššej hodnoty istiny
100.000,- eur a akéhokoľvek príslušenstva istiny. Záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijíma.
V ods. 3 je uvedené, že záložca vyhlasuje, že mu je známy obsah zmluvy o pôžičke a že záložné právo
podľa zmluvy zriaďuje dobrovoľne na zabezpečenie nároku záložného veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy
o pôžičke. V čl. II je vymedzený záloh vo vlastníctve záložcu a to pozemky zapísané na LV č. XXXX H.
P..Ú.. S. v ich špecifikácii podľa výpisu z listu vlastníctva a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/14 v celku
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX H. P..Ú.. S.. V čl. VI ods. 2, písm. b) zmluvy je uvedené,
že záložca sa zaväzuje nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa záloh
na inú osobu až do času úplného splatenia pohľadávky s výnimkou výkonu záložného práva.
10. Z rozhodnutia OÚ Žilina, Katastrálny odbor č. vkladu V 8697/2016 zo dňa 6.10.2016 (dôkaz
produkovaný žalobcom na č.l. 27 spisu) súd zistil, že bol povolený vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S. vedených na LV č. XXXX I. A. XXXX v
prospech žalobcu.11. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že voči spol. Mikomix s.r.o. bolo uznesením OS Žilina
zo dňa 7.2.2017 pod spis. zn. 2K 24/2016 začaté konkurzné konanie a uznesením OS Žilina zo dňa
24.1.2018 pod spis. zn. 24K 24/2016 vyhlásený konkurz na majetok spol. Mikomix s.r.o.
12. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a vyplýva to zo samotného tvrdenia žalobcu v žalobe, že
žalobca si v zákonom stanovenej prihlasovacej lehote neuplatnil zabezpečovacie právo k pohľadávke
voči spoločnosti Mikomix s.r.o. vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.6.2016.
13. Podľa § 137 písm.c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 162 ods. 1 pís. b CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že
sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
15. Podľa § 28 ods. 1 Zák.č. 7/2005 Z.z. pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v
konkurze uplatňuje prihláškou.
16. Podľa § 28 ods. 4 Zák.č. 7/2005 Z.z. ( účinný do 31.12.2019 ) ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v
prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.
17. Podľa § 28 ods. 4 Zák.č. 7/2005 Z.z. účiný od 1.1.2020 ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v
prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada.
18. Podľa § 206j Zák.č. 7/2005 Z.z. konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej
vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
19. Súd vzhľadom na to ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu a čoho sa domáhal
predmetnú žalobu posudzoval v zmysle ust. § 137 písm.c) CSP.
20. Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie v zmysle ut. § 137 písm.c) CSP, sú po procesnej stránke
skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem, ktorý musí byť
daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je
naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by
bez tohto určenia holo ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie
bolo neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže
dotknúť právnych pomerov strán (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).
Súd poukazuje na to, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP má preventívny charakter a má
miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom
vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia
žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a
jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriacej určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov strán. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého
právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť,
nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.
21. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či
podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje.
22. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa
ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne
postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.
23. Súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia na
požadovanom určení, ktorý je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby ( akou
je aj žaloba v predmetnej veci ) a ktorý žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný má intenzívny záujem na
predajizálohutretejosobenapriektomu,ževzmyslezáložnejzmluvynatakétokonanieniejeoprávnený
a záložné právo z titulu neprihlásenia svojej zabezpečenej pohľadávky spolu so zabezpečením nemôže
v rozpore s Ústavou spôsobiť zánik záložného práva. V súčasnosti hrozí predaj zálohu a teda sporné
prevedenie vlastníckeho práva na ďalšie osoby. V danom kontexte existuje ohrozenie právneho
postavenia žalobcu a stav neistoty, nakoľko záloh zabezpečuje jeho platnú pohľadávku a takýmto
prevodom by sa mohla značne znížiť možnosť vymoženia pohľadávky a mohlo by dôjsť k závažnému
porušeniu zmluvných dojednaní.24. Vychádzajúc z uvedených tvrdení žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca nemá na navrhovanom
určení naliehavý právny záujem. Prípadným vyhovením jeho žalobe by sa na jeho právnom postavení
nič nezmenilo.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že záložná zmluva uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi
spoločnosti Mikomix, s.r.o. vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.6.2016. Medzi sporovými stranami
nebolo sporné, že na dlžníka žalobcu bol dňa 24.8.2018 uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 24K
24/2016 vyhlásený konkurz a že žalobca si v základnej prihlasovacej lehote stanovenej v ust. § 28 ods.
4 Zák.č. 7/2005 Z.z. - 45 dní od vyhlásenia konkurzu, neprihlásil zabezpečovacie právo k pohľadávke,
ktorú mal voči spoločnosti Mikomix, s.r.o.
26. Podstata argumentácie žalobcu spočívala v tom, že záložné právo z titulu neprihlásenia svojej
zabezpečenej pohľadávky spolu so zabezpečením nemôže v rozpore s Ústavou spôsobiť zánik
záložného práva.
27. Zánik záložného práva je upravený v ust. § 151md ods. 1 OZ, v ktorom je okrem iných v ňom
uvedených dôvodov zániku záložného práva v písm.h) upravený zánik záložného práva iným spôsobom
dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu. Takýmto predpisom je cit. ust. § 28
ods. 4 Zák.č. 7/2005 Z.z. účinné v čase vyhlásenia konkurzu.
28. Zákon o konkurze predstavuje základný právny predpis upravujúci postavenie, práva a povinnosti
dlžníka, ako aj ďalších osôb, najmä jeho veriteľov, v čase dlžníkovho úpadku a predovšetkým pri
jeho riešení. V konkurze ide o speňaženie majetku dlžníka cestou konkurzu. Ak majetkové pomery
dlžníka v úpadku neumožňujú úplné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, je adekvátne, aby toto
uspokojenie veriteľov bolo pomerné, čiže veritelia z porovnateľným postavením musia byť uspokojení
pomerne. Zákon o konkurze obsahuje najmä procesné normy. Ide teda o normy práva verejného,
ktorých základnou vlastnosťou je ich kogentnosť. Zákon o konkurze má povahu lex specialis k
všetkým ostatným právnym predpisom. Ide o predpis, ktorý vo svojej podstate predstavuje nepriamu
novelu noriem v celom právnom poriadku, a to dokonca aj základných súkromnoprávnych kódexov, t.j.
Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré sa považujú za lex generalis. Znamená to, že
pokiaľ zákon o konkurze upravuje určitú situáciu odlišne ako iný právny predpis, použije sa na jej riešenie
prednostne právna úprava zákona o konkurze. Takým spôsobom je potrebné pristupovať aj k riešeniu
sporných prípadov. Ak zákon o konkurze obsahuje pre konkrétnu situáciu určité osobitné pravidlo , je
potrebné postupovať podľa ustanovení zákona o konkurze, ak nie, platia normy, v ktorých je obsiahnutá
všeobecná právna úprava.
29. Žalobca mal postupovať podľa ust. § 28 ods. 4 Zák.č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia
konkurzu na jeho dlžníka, teda domáhať sa uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky podaním
prihlášky zabezpečenej pohľadávky, pretože zabezpečovacie právo musí byť v konkurze riadne a včas
uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne. Žalobca takto nepostupoval, čo v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia účinného v čase vyhlásenia konkurzu malo za následok ex lege
zánik záložného práva, čo je aj v súlade s ust. § § 151md ods. 1 písm. h) OZ.
30. Žalobca navrhol, aby súd konanie prerušil s poukazom na ust. § 162 CSP. Dôvod pre prerušenie
konania bol založený na tvrdení, že nie je možné aby ochrana vlastníckeho práva žalobcu v podobe
pohľadávky voči určitej osobe, ktorá je platne zabezpečená a chránená záložným právom, bola zrušená
len následkom opomenutia krátkej lehoty na prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania. Navyše
v prípade prihlásenia pohľadávky po lehote určenej zákonom pohľadávka nezaniká, ale považuje sa
za nezabezpečenú, čo značne oslabuje vlastnícke právo žalobcu. V danom prípade ide jednoznačne
o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko ten stráca platné zabezpečenie svojej
pohľadávky, ktorá nemusí byť bez toho vôbec vymožená.
31. Prerušenie občianskeho súdneho konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o
ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu,
ak má za to, že na takýto postup existujú konkrétne dôvody, pričom prihliada k základným zásadám
občianskeho súdneho konania - zásadu rýchlosti, hospodárnosti, efektívnosti a na druhej strane na
práva strany sporu na súdnu ochranu a na princíp právnej istoty. V otázke súladu právnych predpisov
nie je súd viazaný názorom strán.
32. Súd nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, ust. §
28 ods. 4 Zák.č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu s Ústavou SR a nevidel dôvod na
podanie návrhu na začatie konania Ústavnému súdu SR a na prerušenie konania v zmysle ust. § 162
ods. 1 písm. b) CSP, vzhľadom na už vyššie uvedený vyslovený právny názor v otázke aplikácie Z.č.
7/2005 Z.z. a zániku záložného práva ex lege, ktoré predpokladá aj všeobecný právny predpis, ktorým
je Občiansky zákonník. Súd sa nestotožnil so závermi žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,že Občiansky zákonník zaraďuje záložnú zmluvu medzi zabezpečovacie inštitúty v rámci záväzkového
práva - § 552. Záložné právo má k záväzkovo právnemu vzťahu akcesorickú povahu, t.z. že vznik a
trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo samo o
sebe nemá majetkovú hodnotu, preto nepožíva ochranu vlastníckeho práva, pretože zabezpečením
pohľadávky pomocou záložného práva sa majetok záložného veriteľa nezvyšuje, právny význam má
len v spojení so zabezpečenou pohľadávkou, plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Pokiaľ by
si žalobca prihlásil svoju pohľadávku ako zabezpečenú mal by postavenie oddeleného veriteľa, v
prípade prihlásenia pohľadávky po lehote určenej zákonom pohľadávka nezaniká, ale považuje sa
za nezabezpečenú. Navyše uvedené ustanovenie s účinnosťou od 1.1.2020 bolo zmenené, avšak
dôsledky ust. § 28 ods. 4 Zák.č. 7/2005 Z.z. účinného do 31.12.2019 ( v čase vyhlásenia konkurzu )
už nastali.
33. Súd vzhľadom na vyššie uvedené návrh na prerušenie konania zamietol.
34. Súd žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
zamietol.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, súd preto priznal v spore úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady
trovkonaniarozhodnesúdpodľaust.§262ods.2CSPpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.