Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201920
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120201920.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Easy Come & Go s.r.o., so

sídlom Žerotínova 1851/62, Praha 3, Česká republika, IČ: 24828327, p r o t i žalovanej: W.. R. I., I..
XX.X.XXXX, Z. B.Š., W. M. XX, zastúpená: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná
17, o náhradu škody a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.191,36 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.191,36 Eur od 23.1.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 10.2.2020 sa domáhal náhrady škody z dopravnej nehody vo výške 1236,06 Eur
s úrokmi z omeškania 7,25% ročne od 22.2.2018 do zaplatenia a to z dôvodu, že dňa 7.2.2018 pri tom
ako konateľ žalobcu V.. L. X. riadil motorové vozidlo žalobcu za vozidlom žalovanej, ktoré riadila N. N.
bol spod kolies tohto vozidla vymrštený kameň, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle žalobcu. Vec bola
riešená ako škodová udalosť za asistencie polície a obaja účastníci spísali záznam, v ktorom vodička
vozidla žalovanej uznala priamu príčinnú súvislosť medzi prevádzkou tohto vozidla a spôsobenou

škodou žalobcu. Keďže žalovaná mala uzavreté povinné zmluvné poistenie s ČSOB a.s. o náhradu
škodu požiadal žalobca túto poisťovňu, ktorá mu však 5.3.2018 zaslala oznámenie o ukončení likvidácie
škodovej udalosti bez plnenia vzhľadom na písomné prehlásenie poistenie a nepreukázanie príčinnej
súvislosti medzi vznikom jeho škody a prevádzkou motorového vozidla poistenej teda žalovanej.
Žalovaná suma predstavuje náklady na výmenu čelného skla 914,06 Eur, znehodnotenú rakúsku
diaľničnú známku nalepenú na poškodenom skle 89 Eur, prenájom podobného vozidla na čas opravy
190 Eur, mzdové náklady a náklady s privezením a odvozom vozidla do servisu 70 Eur. K výške škody

predložil faktúru a pokladničný doklad na sumu 914,06 Eur za výmenu skla, pokladničný doklad o kúpe
diaľničnej známky 87,30 Eur a faktúru za prenájom vozidla 21.2.2018 vo výške 4908,75 Kč.

2. Na základe výzvy súdu písomným podaním doručeným súdu 11.6.2020 žalobcu zobral žalobu späť
o sumu 71,70 Eur titulom mzdových nákladov a nákladov na prepravu vozidla, ako aj v časti úrokov z
omeškanianad5%ročneatedažiadalozaplateniesumy1191,36Eurs5%ročnýmúrokomzomeškania
z uvedenej sumy od 22.2.2018 do zaplatenia.

3. Žaloba spolu s čiastočným späťvzatím žaloby bola doručená žalovanej 6.7.2020, preto s poukazom
na § 145 ods. 3 CSP súd nerozhoduje o čiastočnom zastavení konania a predmetom sporu sa tak stala
istina 1191,36 Eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 22.2.2018 do zaplatenia.4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že jej vozidlo v čase nehody riadila jej vnučka N.
N.R.I., vo vozidle bola aj jej matka R.. Š. N. a preto o danom incidente vie len z ich rozprávania. Podľa

nich v inkriminovanom čase jazdili pred autom žalobcu aj iné vozidlá, spod kolies ktorých mohol byť
vymrštený kameň, ktorý poškodil sklo žalobcu, na jej vozidle ma navyše osadené na všetkých kolesách
tzv. zásterky, ktoré by mali zabrániť vymršteniu kameňa. Uznala, že vnučka podpísala záznam o nehode,
ale došlo tak pod vplyvom arogantného správania vodiča žalovaného (správne žalobcu) a aj príslušný
policajt pri šetrení škodovej udalosti uviedol do poznámky „vlet kameňa do čelného skla nezavinený

vodičkou“. Mala za to, že žalobca nepreukázal, že by k jeho škode došlo prevádzkou jej motorového
vozidla a preto so žalobou nesúhlasila.

5. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zdôraznil, že práve kvôli vyvráteniu neskorších námietok
privolal políciu na miesto dopravnej nehody a pritom tak vodička, ako aj jej matka, nemali žiadne
pripomienky počas prešetrenia škodovej udalosti políciou, čo je potvrdené podpísaním príslušného

formulára o škodovej udalosti za prítomnosti polície. Prehlásil, že v čase nehody pred ním bolo len
vozidlo žalovanej a tvrdenia o nátlaku z jeho strany považoval len za účelové a to aj s poukazom na
prítomnosť polície a zdôraznil aj to, že záznam o dopravnej nehode podpísala aj matka vodičky bez
nejakej poznámky.

6. Žalovaná v duplike na repliku žalobcu zotrvala na tvrdení o nátlaku žalobcu na jej vnučku, ktorá od
začiatku popierala, že by kameň odskočil spod kolies jej auta a preto aj žaloba privolal políciu. V celom
rozsahu zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkýň N. N. a Ing. Š. N., záznamom o dopravnej

nehode, záznamom o preverení škodovej udalosti, oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti
zo dňa 5.3.2018, faktúrami č. 2018/2381 Autoskla Košice a č. 01021212015 Aquapolu s.r.o. tábor,
pokladničnými dokladmi o zaplatení sumy 914,06 Eur a 87,30 Eur za diaľničnú známku, predžalobnou
výzvou zo dňa 15.1.2020, potvrdením Slovenskej pošty, písomnými vyjadreniami strán a zistil tento
skutkový stav:

8. Dňa X.X.XXXX o 14.35 hod. v Košiciach v smere na Zelený dvor - Prešov došlo v úseku cesty
za Mestom Košice k škodovej udalosti, keď spod kolies motorového vozidla idúceho pred motorovým
vozidlom žalobcu značky BMW EČ: XPXXXXX sa odmrštil kameň, ktorý narazil do čelného skla
motorového vozidla žalobcu a tým ho poškodil. Pred motorovým vozidlom žalobcu na danom úseku

cesty riadila osobné motorové vozidlo žalovanej Škoda Octávia EČ: B. XXX X. jej vnučka N. N. a ako jej
spolucestujúcabolavauteajjejmatkaR..Š.N..MotorovévozidložalobcuriadiljehokonateľV..L.X..Ten
svetelnými znameniami a gestikuláciou prinútil zastaviť motorové vozidlo žalovanej a následne zavolal
na prešetrenie tejto udalosti aj políciu. Za asistencie polície bol na mieste vypísaný formulár „záznam o
dopravnej nehode“, z ktorého vyplýva, že k tejto škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla

žalovanej, obaja vodiči - teda V.. X. a N. N. uvedený záznam podpísali.

9. Záznam o preverení škodovej udalosti spísal aj príslušník Krajského dopravného inšpektorátu Košice,
diaľničného oddelenia, v ktorom vyznačil, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení. Záver
tohto formulára sa týka postihu účastníka škodovej udalosti za priestupok podľa § 22 ods. 1 zákona č.

372/1990 Z.z., ktorá časť je prečiarknutá a ručne je dopísaný v poznámke nasledujúci text: „úlet kameňa
do čelného skla nezavinený vodičkou“. Tento formulár okrem policajta podpísali obaja účastníci škodovej
udalosti, teda V.. X., N. N., ale aj matka vodičky Ing. Š. N.R.I..

10.NapojednávaníbolvypočutýkonateľžalobcuV..L.X.asvedkyneN.N.aR..Š.N..Žalobcapodrobne

popísal priebeh škodovej udalosti a to, že videl ako sa vymrštil kameň od motorového vozidla žalovanej
v čase, keď sa pred ním presúvalo z ľavého do pravého jazdeného pruhu. Uviedol, že pri komunikácii
s osádkou daného vozidla sa choval slušne, agresívna bola matka vodičky. Vodička nenamietala ním
uvedený priebeh škodovej udalosti, len jej matka a preto zavolal políciu. Policajti vysvetlili vodičke, že jej
nehrozí žiadny postih a je len na jej zvážení, či podpíše záznam o dopravnej nehode. Následne obaja

tento záznam vyplnili a podpísali a podpísali tiež policajný záznam vrátane matky vodičky. Potvrdil, že v
aute mal zapnutú kameru, z nej však na mieste samom technicky nebolo možné si záznam prehrať, ale
policajti ho o to ani nežiadali, vzhľadom na to, že vodička vozidla škodcu podpísala spomínané listiny.
V súčasnosti je už tento záznam premazaný inými.11. Svedkyňa N. N. uviedla, že nie je si vedomá toho, aby vozidlo, ktoré riadila, spôsobilo škodu na
vozidle žalobcu a tak to uviedla aj policajtom a konateľovi žalobcu. Potvrdila však, že pri komunikácií

sa menovaný nechoval agresívne, vystrašil ju len spôsobom jazdy, keď ju autom vytláčal na krajnicu.
Uviedla, že sa snažil policajtom ukázať kamerový záznam, čo sa mu však nepodarilo a tvrdila, že policajti
ju presviedčali na podpísanie záznamu o tejto udalosti apelujúc na ľudskosť. Potvrdila, že oba záznamy
o škodovej udalosti predložené žalobcom podpísala a že si pritom bola vedomá toho, že tým podpísala
aj priebeh škodovej udalosti, teda, že ku škode došlo kameňom spod kolesa auta, ktoré riadila. Uviedla

však, že nevidela ako ku škode došlo, ale zároveň uznala, že nemôže vylúčiť ten priebeh škodovej
udalosti, ako to uvádza žalobca.

12. Svedkyňa Ing. Š. N. potvrdila, že v určitej chvíli na Prešovskej ceste pri výjazde z Košíc ich
motorové vozidlo predbiehalo vozidlo žalobcu. Tvrdila, že na ceste boli aj iné autá a cesta bola suchá a
neposypaná. Potom ako ich konateľ žalobcu prinútil s vozidlo zastaviť videla na jeho vozidle na čelnom

skle prasklinu, ale s vytvorením tzv. pavučiny, ktorá podľa nej musela vzniknúť už skôr. Prehlásila, že ona
žiadny papier nepodpisovala a po nahliadnutí do policajného záznamu o šetrení uviedla, že vyzerá to
tak, že ide o jej podpis. Ani ona nemohla, ako uviedla, vylúčiť, že ku škode došlo tak, ako to tvrdí žalobca.
Dodala, že bola nahlásiť túto poistnú udalosť vzhľadom na to, že dcéra podpísala záznam o dopravnej
nehode, lebo chcela, aby sa likvidovala z poistenia, ale tvrdila, že znalec pracujúci pre poisťovňu to

vyhodnotil tak, že ku škode nemohlo dôjsť tak, ako to uviedol žalobca.

13. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody v ČSOB poisťovni a.s., u ktorej mala žalovaná
poistené predmetné motorové vozidlo titulom povinného zmluvného poistenia, táto poisťovňa však
listom zo dňa 5.3.2018 mu oznámila ukončenie vyšetrovania tejto škodovej udalosti a odmietla mu

plnenie poskytnúť z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na jeho vozidle
a prevádzkou motorového vozidla u nich poisteného, čo bolo potvrdené písomným prehlásením
poisteného z 20.12.2018.

14. Listom, ktorý bol doručený ČSOB poisťovni a.s. dňa 14.2.2018 podpísaným N. N. a R.. Š. N. obe

pisateľky oznámili poisťovni, že neuznávajú zavinenie škodovej udalosti prevádzkou motorového vozidla
žalovanej.

15. Žalobca k žalobe pripojil faktúru Autoskla Kardos Košice z 21.2.2018 č. 2018/2381 týkajúcu sa
výmeny čelného skla na jeho aute za sumu 914,06 Eur a tiež pokladničný doklad zo dňa 21.2.2018 o

zaplatení tejto sumy. Ďalší pokladničný doklad je z 8.1.2018 a týka sa kúpy ročnej diaľničnej známky
za 87,30 Eur. Napokon žalobca pripojil aj faktúru spoločnosti Aquapol s.r.o. Tábor č. 01021212015
adresovanú žalobcovi za prenájom motorového vozidla dňa 21.2.2018 vo výške 4.908,75 Kč.

16. Žalovaná výšku škodu, teda skutkové tvrdenie uvedené v žalobe týkajúce sa výšky škody

nespochybnila, platí preto fikcia o nespornosti tohto skutkového tvrdenia s poukazom na § 151 ods. 1
CSP.

17. Žalobca vyzval žalovanú listom z 15.1.2020 na náhradu škody vo výške 1193,06 Eur a na
pojednávaní preukázal, že tento list bol žalovanej doručený 22.1.2020.

18. Uplatnený nárok na náhradu škody súd neposúdil podľa § 420a Občianskeho zákonníka ako to
uviedol žalobca, súd totiž nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobe, ale posúdil ho ako
objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, teda podľa § 427 a násl. Občianskeho
zákonníka.

19. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

20. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.21. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

23. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

25. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopraveného prostriedku

sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopraveného prostriedku (resp. dopravy); škoda a
príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Vzhľadom na sprísnenú (objektívnu) povahu
tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie a ani protiprávny úkon škodcu.

26. Potrebné je teda zdôrazniť, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravného prostriedku je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa
nepredpokladá porušenie právnej povinnosti ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o
zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti
tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení legeračných
dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť,

ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Medzi takúto okolnosť majúcu
pôvod v prevádzke je potrebné považovať aj vymrštenie kameňa spod kolesa iného motorového vozidla,
kčomuzaujalstanoviskoNajvyššísúdSRpodč.Cpj5/2014z3.6.2014uverejnenomvZbierkestanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 10/2014. Najvyšší súd v ňom uviedol, že samotný pohyb (valivý
pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky.

Akvsúvislostisvalivýmpohybomkoliesdôjdekvymršteniukameňa,ktorýspôsobíškodunačelnomskle
iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla t.j. s jeho činnosťou
a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.

27. Podľa zákona č. 9/2009 Z.z. o cestnej premávke je potrebné rozlišovať dopravnú nehodu a škodovú

udalosť. Podľa § 64 citovaného zákona o dopravnú nehodu ide vtedy ak dôjde v súvislosti s premávkou
vozidla k smrti alebo zraneniu osoby, ak sa poškodí cesta alebo verejnoprospešné zariadenie, ak uniknú
nebezpečné veci alebo pri škode zrejme prevyšujúcej jeden a pol násobok väčšej škody podľa Trestného
zákona, ale je ňou aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6
citovaného zákona, ak je vodič pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo ak sa účastníci

nedohodli na jej zavinení. Všetky ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej
súvislosti s prevádzkou vozidla sú škodovými udalosťami.

28. V danom prípade bolo sporné, či k vyššie uvedenej škodovej udalosti došlo v dôsledku prevádzky
motorového vozidla žalovanej. Všetky vykonané dôkazy bolo potrebné teda vyhodnotiť v tom smere, či

žalobca dostatočne preukázal, že ku škode na jeho motorovom vozidle spôsobenej rozbitím čelného
skla došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Na jednej strane vypočuté
svedkyne - vodička N. N. a jej matka R.. Š. N. spochybňovali tvrdenie žalobcu s poukazom na to, že v
inkriminovanom čase pred vozidlom žalobcu jazdili aj iné vozidlá a že k podpísaniu záznamu o dopravnej
nehode došlo pod nátlakom konateľa žalobcu. Z ich samotných výpovedí však vôbec nevyplynulo, že

by konateľ žalobcu sa choval pri komunikácii s nimi agresívne a že by ich nútil k podpísaniu záznamov
o škodovej udalosti. Navyše obe svedkyne sa vyjadrovali v tom zmysle, že nie sú si vedomé toho, aby
došlo k vymršteniu kameňa spod kolesa auta, v ktorom sedeli a zároveň na otázku súdu výslovne uviedli,
ženemôžuvylúčiťto,žeskutočnekškodovejudalostidošlotak,akototvrdilžalobca.Poukázalisíceajna
zásterky na kolesách, ale podľa súdu ani táto skutočnosť nepreukazuje, že by museli zabrániť odskoku

kameňa spod kolesa. Za zásadný dôkaz súd považuje záznam o dopravnej nehode potvrdzujúci, že ku
škode došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej, ktorý podpísala aj vodička N. N.. Sama pritom
pri výsluchu uviedla, že bola si vedomá toho, že tým potvrdzuje uznanie priebehu škodovej udalosti
podľa popisu žalobcu. Ďalším dôležitým dôkazom bol záznam o škodovej udalosti spísaný dopravnýmpolicajtom, v ktorom sa konštatuje, že jej účastníci sa dohodli na zavinení, inak by ani nešlo len o
škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu, ktorú by musel vyšetriť. Aj tento listinný dôkaz je podpísaný
oboma vodičmi - teda V.. X. F. N. N. a dokonca aj matkou vodičky. Tá pritom pri svojom vypočutí na

súde tvrdila, že žiaden záznam nepodpisovala, ale po nahliadnutí do neho pripustila, že môže ísť o jej
podpis na tomto policajnom zázname. Je teda zjavné, že svedkyňa R.. N. o tejto skutočnosti pred súdom
nevypovedala pravdivo, čo vyvoláva pochybnosť o hodnovernosti celej jej výpovede a to aj z iných
dôvodov. Tvrdila, že bola nahlásiť v poisťovni danú poistnú udalosť za účelom jej likvidácie, ale že vraj
znalec vylúčil, že by ku škode došlo tak, ako to tvrdil žalobca a že aj podľa nej vzhľadom na tvar praskliny

na čelnom skle vozidla žalobcu muselo ísť o staršie prasknutie. Jednak totiž z vyjadrenia poisťovne
ČSOB a.s., u ktorej bolo poistené vozidlo žalovanej vyplýva niečo iné, konkrétne to, že k odmietnutiu
poskytnutia plnenia žalobcovi došlo kvôli nesúhlasnému vyjadreniu žalovanej ako poistenej a to bolo
odobrené aj písomným prehlásením tejto svedkyne, ktoré adresovala spomínanej poisťovni, ktoré jej
bolo doručené 14.2.2018. Navyše táto svedkyňa danou výpoveďou naznačila, že k poškodeniu čelného
skla na vozidle žalobcu došlo skôr, čo by malo znamenať, že žalobca si len hľadal niekoho na uplatnenie

nároku na náhradu škody a vybral si práve rodinu svedkyne, čo súd považuje len za účelovú konštrukciu
tejto svedkyne, ktorá vyznieva absolútne nedôveryhodne až absurdne. Súd zastáva názor, že nie je
možné považovať tvrdenia svedkýň o spochybňovaní príčiny vzniku škodovej udalosti za hodnoverné,
ak na jednej strane podpíšu v prítomnosti polície listiny, ktoré tento priebeh škodovej udalosti potvrdzujú
a neskôr tento priebeh spochybňujú. Súd preto nemal dôvod neveriť výpovedi žalobcu podporenej

spomínanými listinnými dôkazmi, ale aj skutočnosťou, že práve vodič žalobcu musel najlepšie vedieť
a vidieť spod kolesa ktorého motorového vozidla bol kameň vymrštený, je len logické, že cestujúci vo
vozidle škodcu to nemohli vidieť a je logické aj to, že žalobca nemal dôvod zastaviť na mieste škodovej
udalosti iné vozidlo než vozidlo škodcu.

29. K argumentácii žalovanej ohľadom poznámky policajta v zázname o škodovej udalosti, o ktorej sa
domnieva, že potvrdzuje jej vyjadrenie súd uvádza, že nie je náležitá. Táto poznámka práve opačne
potvrdzuje vznik škodovej udalosti tak, ako to tvrdí žalobca, je v nej jasne uvedené, že odletel kameň do
čelného skla a údaj o tom, že to nezavinila vodička (nepochybne motorového vozidla žalovanej, keďže
je uvedená ako účastníčka tejto škodovej udalosti) je potrebné vnímať v kontexte s predchádzajúcou

časťou formulára, na ktorý naväzuje a ten sa týkal sankcie za porušenie dopravných predpisov. Túto časť
policajt prečiarkol, keďže nepochybne vodička N. N. sa nedopustila žiadneho dopravného priestupku a
teda logicky policajt uviedol, že úlet kameňa nezavinila vodička. Opäť súd zdôrazňuje, že tento listinný
dôkaz je potrebné vnímať v celom jeho kontexte, nie je vytrhnúť z neho len časť jednej vety. Rozhodujúce
je teda to, že z celého policajného záznamu vyplýva, že účastníci škodovej udalosti sú L. X. F. N. N. a

že sa dohodli na jej zavinení a že škoda bola spôsobená odleteným kameňom.

30. Pre úplnosť súd dodáva, že tvrdenia oboch strán o tom, čo udalosti predchádzalo, v ktorom jazdnom
pruhu jazdili sú irelevantné. Rozdielne boli aj ich tvrdenia o tom, či aj iné vozidla jazdili v inkriminovanom
čase pred vozidlom žalobcu. Žalobca tvrdil, že to bolo len vozidlo žalovanej, svedkyne tvrdili niečo iné,

ale opäť v kontexte s vyhodnotením vyššie uvedených listinných dôkazov súd prijal záver, že k škodovej
udalosti na vozidle žalobcu došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalobca sám musel vidieť,
ktoré vozidlo jazdilo pred ním v čase, keď došlo ku škode a nemal dôvod zastaviť iné vozidlo, než to,
prevádzkou ktorého mu bola spôsobená škoda.

31.Základnárokupretosúdmalzapreukázaný,jehovýškužalovanánespochybnilaapretosúdžalobeo
zaplatenie istiny 1.193,36 Eur vyhovel. Ide o náhradu škody predstavujúcu preukázané náklady žalobcu
na výmenu čelného skla vo výške 914,06 Eur, za znehodnotenú diaľničnú známku v hodnote 87,30 Eur
a za jednodňový prenájom vozidla v čase opravy predmetného vozidla vo výške 4908,75 CZK, čo po
zaokrúhlení v prepočte na eur činí 190 Eur (1 eur = 26,190 CZK).

32. Žalobca uplatnil úroky z omeškania od 22.2.2018, čo súviselo s dátumom uplatnenia likvidácie
tejto poistnej udalosti v poisťovni žalovanej, avšak tento nárok je uplatnený nie voči poisťovni, ale
voči žalovanej ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, teda ide o odlišné subjekty. Žalovaná sa do
omeškania s plnením priznaného nároku dostala nasledujúci deň po tom, čo ju žalobca vyzval (teda

nie poisťovňu) na toto plnenie. Išlo o predžalobnú výzvu z 15.1.2020, ktorá bola žalovanej doručená
22.1.2020. Súd preto úroky z omeškania priznal od nasledujúceho dňa tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku a keďže uplatňoval úroky z omeškania aj za predchádzajúce obdobie, v tejto časti bola žaloba
zamietnutá.33.Nároknaúrokyzomeškaniavyplývaz§563,§517ods.1,2Občianskehozákonníkaa§3nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Až na pojednávaní právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania, ktorú však žiadnym
spôsobom bližšie nevysvetlil a nezdôvodnil. Námietka premlčania pritom spadá pod hmotnoprávnu
námietku upravenú v § 152 CSP. Podľa tohto ustanovenia hmotnoprávna námietka je právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

39. Keďže námietka premlčania je právnym úkonom musí spĺňať všetky atribúty platnosti a to aj v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovanej námietku premlčania vôbec nezdôvodnil, ide o
absolútne neplatný právny úkon, na ktorý súd nemohol prihliadnuť. Napriek tomu súd uvádza, že
uvedená námietka v podstatnej časti ani nebola vznesená dôvodne, keďže subjektívna dvojročná
premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a tom kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade žalobca sa dozvedel o výške škody až z

príslušných faktúr, ktoré sú zo dňa 21.2.2018 a keďže žaloba bola podaná ešte 10.2.2020, bola podaná
včas, pokiaľ ide o náklady na výmenu skla a za prenájom vozidla.

41. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v spore pokiaľ ide o istinu v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov

konania voči neúspešnej žalovanej, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno
použiť len výnimočne. Aj keď žalovaná nebola účastníčkou danej škodovej udalosti a napriek tomu, že
jej boli doručené listinné dôkazy preukazujúce priebeh škodovej udalosti podpísaný jej účastníkmi zvolila
negatívne stanovisko k žalobe na ktorom zotrvala počas priebehu celého súdneho sporu. Za týchto
okolností súd nevidí dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.

42. O výške náhrady trov konania rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP). Z

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.